Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 353/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. augusta 2011

predbežne prerokoval sťažnosť P. Š., P., t. č. vo výkone trestu I., vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v Slovenskej

republiky a základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom zaručeného

v postupom Okresného súdu Prievidza v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 29. septembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júla 2011

doručená sťažnosť P. Š., P., t. č. vo výkone trestu I. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným

dôkazom zaručeného v postupom Okresného súdu Prievidza (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 29. septembra 2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 29. septembra 2010 „za niekoľko skutkov“ odsúdený na trest odňatia

slobody v trvaní 11 rokov a 7 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu so stredným

stupňom stráženia. S týmto rozhodnutím okresného súdu sa však „nestotožňuje“ z týchto

dôvodov:

„Vo výpovediach poškodených sú rozpory o tom, aký mal skutok priebeh. Svedkovia,

ktorí boli vypočutí mali len sprostredkované informácie, no osobne sa na mieste činu

nezdržiavali. Sudkyňa mi nepovolila vyjadriť sa k prejednávaný skutočnostiam počas

pojednávania na OS, resp. vyjadriť sa k výpovediam, čo je uvedené na zvukom zázname

z pojednávania čo v súhrne značí:

- pochybnosť vo výpovediach poškodeného

- neprípustnosť výpovede svedkov, ktorí sprostredkovali len to, čo im opísali

poškodení

- porušenie článkov SR skutočnosťou, že som sa k predmetným skutočnostiam

nemohol vyjadriť.“

Na základe uvedeného sťažovateľ požadoval, aby ústavný súd „preskúmal zákonnosť

rozhodnutia“ okresného súdu a svojím rozhodnutím vyslovil, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 29. septembra 2010 došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu ( )

a základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom ( ).

Zároveň navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie okresného súdu a nariadiť mu „opravu“

napadnutého konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní

základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom...

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľom namietané porušenie jeho

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v a základného práva

vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom zaručeného v postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 29. septembra 2010.

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Ústavný súd už viackrát vo svojej judikatúre uviedol, že vzhľadom na princíp

subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva z citovaného ,

môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých

je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže

domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označených práv alebo slobôd

oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po

predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých

práv, porušenie ktorých v súvislosti s napádaným postupom okresného súdu sťažovateľ

namieta v konaní pred ústavným súdom, neposkytuje iný všeobecný súd na základe

sťažovateľovi dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne

prostriedky nápravy namietaného porušenia jeho práv.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ mal možnosť domáhať sa preskúmania

postupu, ako aj rozhodnutia okresného súdu vydaného v konaní vedenom pod sp. zn.

využitím riadneho opravného prostriedku, a to odvolania, ktoré sťažovateľ

podľa zistenia ústavného súdu napokon aj účinne využil a proti rozsudku okresného súdu

podal odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“)

uznesením sp. zn. z 2. júna 2011. Na základe sťažovateľom podaného

odvolania bolo povinnosťou krajského súdu v rozsahu svojho preskúmavacieho revízneho

oprávnenia vo vzťahu k rozsudku okresného súdu, ako aj k postupu, ktorý jeho vydaniu

predchádzal, v podstate vyrovnať sa s rovnakými skutkovými a právnymi argumentmi, aké

sťažovateľ na adresu tohto rozhodnutia a postupu okresného súdu uvádza aj v konaní pred

ústavným súdom. Rozhodnutie krajského súdu ani jeho postup sťažovateľ sťažnosťou

podanou ústavnému súdu nenamietal.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (, ), ústavný

súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej

právomoci na jej prerokovanie ( ).

Navyše vo vzťahu k namietanému poručeniu základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v ústavný súd poznamenáva, že sťažnosť je v tejto časti aj

zjavne neopodstatnenou.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu

verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil

sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto

orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo

stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. , , ,

).

Podstata základného práva zaručeného v spočíva v tom, že ten,

kto bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na

všeobecný súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia.

V prípade sťažovateľa absolútne nešlo o rozhodnutie orgánu verejnej správy, ale

o rozhodnutie všeobecného súdu v trestnom konaní. Je teda zrejmé, že medzi namietaným

porušením základného práva zaručeného v a označeným postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , resp. jeho rozsudkom

z 29. septembra 2010 chýba akákoľvek príčinná súvislosť, čo by bolo dôvodom pre

rozhodnutie ústavného súdu o odmietnutí sťažnosti sťažovateľa v tejto časti aj ako zjavne

neopodstatnenej ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. augusta 2011