Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 722/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

o sťažnosti , , zastúpenej Advokátskou

kanceláriou HPP s. r. o., Záhradnícka 30, Bratislava, v mene ktorej koná advokát

JUDr. Pavel Haulík, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4

a a 2 uznesením Okresného súdu Bratislava III

sp. zn. z 26. septembra 2014 takto

rozhodol:

1. Základné práva podľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1

uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn.

z 26. septembra 2014 p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť jej do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia

v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet

jeho právneho zástupcu JUDr. Pavla Haulíka, Advokátska kancelária HPP s. r. o.,

Záhradnícka 30, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

z 19. novembra 2014 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva priamo sa zúčastňovať

na správe verejných vecí podľa (ďalej len

„ústava“), základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých

podmienok podľa a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa a 2 (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava

III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 19. novembra 2014 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako nezávislá kandidátka

na starostku obce (ďalej len „obec“) po predložení kandidátnej listiny spolu

s petíciou obyvateľov obce na podporu svojej kandidatúry nebola 24. septembra 2014

zaregistrovaná miestnou volebnou komisiou v obci (ďalej len „volebná

komisia“) pre voľby starostu obce (15. novembra 2014) pre nedostatky petície, ktorá

nespĺňala náležitosti podľa o petičnom práve v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o petičnom práve“).

3. Sťažovateľka následne v súlade s (ďalej

len „OSP“ ) podala okresnému súdu 26. septembra 2014 návrh na vydanie rozhodnutia o jej

zaregistrovaní ako kandidátky pre voľby starostu obce. Okresný súd napriek tomu, že

považoval konanie „obecného úradu“ za nezákonné a neústavné (odmietol prevziať jej

žiadosť o doplnenie petičnej listiny), návrh sťažovateľky na zmenu rozhodnutia volebnej

komisie napadnutým rozhodnutím zamietol s odôvodnením, že predložené petičné hárky

neobsahovali všetky formálne náležitosti, a to konkrétne „v petičných listinách nebola

uvedená adresa trvalého pobytu a podpis fyzickej osoby a teda petičná listina nebola

v súlade s a 5 “.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom vyslovil, že:

„... Základné práva priamo sa zúčastňovať na správe

verejných vecí podľa ust. , na prístup k voleným

a iným verejným funkciám podľa ust. ..a na súdnu ochranu podľa ust.

a 2 ...uznesením Okresného súdu Bratislava III č. zo dňa

26.9. 2014 porušené boli.

... Ústavný súd... zrušuje uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. 10

zo dňa 26.9. 2014 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie.

... Okresný súd Bratislava III je povinný zaplatiť finančné

zadosťučinenie vo výške 2.000 €, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

... Okresný súd Bratislava III je povinný nahradiť na účet jej

právneho zástupcu trovy konania vo výške 340,90 €, a to do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd listom

sp. zn. Spr. 4005/2015 zo 7. januára 2015, ktorý k prijatej sťažnosti okrem iného uviedol:

«Sťažovateľka ako nezávislá kandidátka na starostku obce po predložení

kandidátnej listiny spolu s petíciou obyvateľov obce na podporu jej kandidatúry nebola

24. septembra 2014 zaregistrovaná Miestnou volebnou komisiou v obci pre voľby

starostu obce, pre údajné nedostatky petície, ktorá nespĺňala náležitosti podľa zákona

č. o petičnom práve... Sťažovateľka následne... podala okresnému súdu návrh

na vydanie rozhodnutia o jej zaregistrovaní ako kandidátky pre voľby starostu obce.

Okresný súd napriek tomu, že považoval konanie „obecného úradu“ za nezákonné

a neústavné (odmietol prevziať jej žiadosť o doplnenie petičnej listiny), návrh sťažovateľky

na zrušenie rozhodnutia volebnej komisie zamietol s odôvodnením, že predložené petičné

hárky neobsahovali všetky formálne náležitosti a to konkrétne v petičných listinách nebola

uvedená adresa trvalého pobytu a podpis fyzickej osoby a teda petičná listina nebola

v súlade s a 5

Podľa názoru sťažovateľky bolo právoplatným rozhodnutím Okresného súdu

Bratislava III č. 10 zo dňa 26.09.2014, proti ktorému nie je prípustný žiadny

opravný prostriedok porušené jej základné právo na správe verejných vecí podľa

ustanovenia , na prístup k voleným a iným

verejným funkciám podľa ust. a na súdnu ochranu

podľa ust. a 2 uznesením Okresného súdu

Bratislava III č. zo dňa 26.09.2014 boli porušené.

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa

26.09.2014 domáhala vydania rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta, vzhľadom na

skutočnosť, že Miestna volebná komisia v nezaregistrovala

ako kandidáta pre voľby poslancov do obecného zastupiteľstva, ktoré sa budú

konať dňa 15.11.2014. Volebná komisia svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že petičné hárky,

ktoré doručila navrhovateľka neobsahovali úplné údaje v zmysle § 4 a 5 zákona č. 85 /1990

Zb. o petičnom práve kedy na dvoch listoch petície chýba meno, priezvisko, adresa trvalého

pobytu a podpis nezávislého kandidáta. Navrhovateľka sa okamžite snažila uvedený

nedostatok napraviť, miestna volebná komisia túto zmenu neumožnila vykonať.

Navrhovateľka má za to, že volebná komisia sa týmto konaním snaží navodiť stav, kedy by

sa do voľby starostu obce dostal iba jeden kandidát, ktorý by predmetné voľby aj vyhral,

nakoľko po rozhodnutiach miestnej volebnej komisie by nebol zaregistrovaný žiadny ďalší

kandidát...

Súd včas podaný návrh doručený nezávislou kandidátkou prijal a v zákonom

stanovenej lehote vydal rozhodnutie, ktorým návrh navrhovateľky:

... zamietol s odôvodnením že návrh... nie je dôvodný.

Súd preskúmal priložený petičný hárok kde skutočne s rozporom s § 4 a § 5 zák.

č. o petičnom práve veta druhá „Fyzická osoba čitateľne uvedie svoje meno,

priezvisko, adresu trvalého pobytu a k týmto údajom pripojí svoj podpis.“ kde nie je

uvedená adresa trvalého pobytu a podpis nezávislého kandidáta a teda preskúmavaný

hárok nie je možné považovať za petičný hárok v zmysle zákona o petičnom práve. Zároveň

súd odporcovi náhradu trov nepriznal, vzhľadom na skutočnosť že mu žiadne nevznikli.

Súd v rozhodnutí ďalej konštatoval, že obecný úrad odmietnutím prevzatia

písomnosti „Žiadosti o doplnenie petičnej listiny“ bolo hrubým porušením

slovenskej republiky a to konkrétne jej čl. 2 ods. 2 „Štátne orgány môžu konať iba

na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ čo v

praxi znamená, že správny orgán, ktorým obecný úrad ako orgán samosprávy je môže konať

len to čo mu správneho poriadku nemá

Obecný úrad kompetenciu akúkoľvek písomnosť mu doručenú odmietnuť prevziať. Obecný

úrad podľa uvedeného zákona každú písomnosť prevezme a následne o nej rozhodne v

zmysle ustanovení správneho poriadku. Uvedené konštatovanie Okresného súdu malo len

symbolickú poučovaciu hodnotu a nemalo súvislosť s rozhodnutím vo veci, kedy súd návrh

navrhovateľky zamietol z dôvodu nesplnenia formálnych náležitostí ustanovených v § 4

a o petičnom práve veta druhá.»

6. Sťažovateľka sa k stanovisku okresného súdu nevyjadrila.

7. Ústavný súd podľa upustil v danej veci od

ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti

sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie

veci.

II.

8. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Sťažovateľka sa sťažnosťou podanou ústavnému súdu domáhala vyslovenia

porušenia svojich základných práv podľa a 4 , ako aj a 2

uznesením okresného súdu sp. zn. z 26. septembra 2014.

Podľa občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných

vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na

území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí

a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným

a iným verejným funkciám.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

10. Pokiaľ ide o namietané porušenie základných práv zaručených v čl. 30 ods. 1 a 4

a a 2 , ústavný súd uvádza, že rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi

všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,

ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným

právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( ), a to

tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj

za dodržiavanie základných práv a slobôd ( a 2 a ; napr.

, ).

11. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2

spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto

oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola

právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento

článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení

s ).

12. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre pravidelne pripomína, že nie je

zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v

konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké

skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného

súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie

s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách

(mutatis mutandis , , , ).

13. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutie všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak

by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali za

následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ,

, , ).

14. Všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu

ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených

záujmov účastníkov ( , obdobne napr. , , ,

).

15. Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane

ústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli

relevantné aj v danej veci, a preto z týchto hľadísk posudzoval ústavný súd aj sťažovateľkou

napadnuté konanie a rozhodnutie okresného súdu.

16. Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie označených práv podľa tým, že

okresný súd svojím napadnutým rozhodnutím nevyhovel jej návrhu podľa na

jej zaregistrovanie pre voľby starostu obce, čím ponechal v platnosti rozhodnutie volebnej

komisie v obci z 24. septembra 2014 o jej nezaregistrovaní ako nezávislej kandidátky pre

tieto voľby. Okresný súd jej návrh na registráciu zamietol len preto, že na každom

podpisovom hárku petície nebolo uvedené meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu a

podpis nezávislého kandidáta ako osoby určenej pre styk s orgánom verejnej správy podľa §

4 ods. 4 zákona o petičnom práve a petícia nespĺňala náležitosti uvedené v § 4 a § 5 zákona

o petičnom práve (čo vyplýva z jeho napadnutého rozhodnutia).

Podľa o voľbách do

orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“)

kandidovať na funkciu starostu (primátora) môžu aj nezávislí kandidáti. Nezávislý kandidát

doručí svoju kandidátnu listinu v dvoch rovnopisoch zapisovateľovi miestnej volebnej

komisie najneskôr 55 dní predo dňom volieb. Súčasťou kandidátnej listiny nezávislého

kandidáta je petícia... podpísaná voličmi podporujúcimi jeho kandidatúru. Potrebný počet

podpisov podľa veľkosti obce je uvedený v prílohe k tomuto zákonu. V petícii sa pri

každom podpise uvedie meno a priezvisko voliča, dátum narodenia voliča a trvalý pobyt,

ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu.

Podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona o voľbách miestna volebná komisia predložené

kandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta, ak chýba alebo ak je neúplná petícia

podľa § 21 ods. 2.

Podľa § 3 ods. 4 zákona o petičnom práve ak nie je vytvorený petičný výbor, musí sa

v petícii určiť osoba, ktorá dovŕšila vek 18 rokov, na styk s orgánom verejnej správy.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve ak podpisové hárky neobsahujú text

petície, musia byť označené tak, aby bolo zrejmé, aká petícia sa má podporiť podpismi;

na každom podpisovom hárku musí byť uvedené meno, priezvisko a úplná adresa trvalého

pobytu osoby, ktorá je určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy.

Podľa § 5 ods. 1 zákona o petičnom práve petícia musí byť písomná, označená

slovom petícia a musí obsahovať predmet verejného alebo iného spoločného záujmu a údaje

uvedené v § 4 ods. 1 o tom, kto ju podáva; ak petíciu podáva petičný výbor, uvedú sa údaje

uvedené v § 4 ods. 1 o každom jeho členovi. Osoba určená na zastupovanie v styku

s orgánom verejnej správy podľa § 3 ods. 3 alebo 4 pripojí v petícii k menu, priezvisku

a adrese trvalého pobytu aj podpis.

Podľa § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve ak petícia nemá náležitosti podľa odseku 1,

príslušný orgán verejnej správy bezodkladne vyzve osobu, ktorá petíciu podala, aby

odstránila nedostatky petície v lehote najneskôr do 30 pracovných dní od doručenia výzvy,

s poučením o následku ich neodstránenia. Ak osoba, ktorá petíciu podala, v tejto lehote

nedostatky neodstráni, orgán verejnej správy petíciu odloží.

17. Vychádzajúc z uvedených ustanovení zákonov o voľbách a o petičnom práve, ako

aj sťažnosti sťažovateľky a spisu okresného súdu ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

Volebná komisia svojím rozhodnutím sp. zn. 171/2014 z 24. septembra 2014

nezaregistrovala kandidátnu listinu sťažovateľky iba preto, že „chýba na dvoch listoch

petície meno, priezvisko, úplná adresa trvalého pobytu a podpis nezávislého kandidáta ako

osoby určenej pre styk s orgánom verejnej správy podľa § 4 a § 5“. Sťažovateľka sa listom z

26. septembra 2014 obrátila na miestny úrad v obci so žiadosťou o doplnenie petičnej

listiny, jej žiadosť však miestny úrad odmietol prevziať (č. l. 8), čo konštatoval okresný súd

aj ako hrubé porušenie , a to konkrétne .

18. Po odmietnutí prevzatia jej žiadosti sťažovateľka podala toho istého dňa

na okresnom súde „návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta “, v ktorom

žiadala, aby okresný súd zmenil rozhodnutie volebnej komisie a zaregistroval ju ako

nezávislú kandidátku pre voľby starostu obce. Okresný súd napadnutým rozhodnutím jej

návrh zamietol (pozri dôvody uvedené v bode 14), v závere ktorého uviedol, že „Súd riadne

preskúmal priložený petičný hárok kandidátky a dospel k záveru, že obligatórne

skutočnosti, ktoré taxatívne vymenúva zákon nie sú v petičnej listine navrhovateľky uvedené

a teda nezávislý kandidát nepreukázal dostatočnú podporu voličmi...“.

19. Z okolností danej veci je teda zrejmé, že závery okresného súdu sú nielen

nezrozumiteľné, ale aj nepreskúmateľné, pretože už jeho konštatovanie, že nezávislý

kandidát nepreukázal dostatočnú podporu voličmi, nie je vôbec podložené žiadnymi

dôkazmi a nezakladá sa na pravde, pretože petícia obsahovala na dvoch stranách podpisy až

30 voličov so všetkými náležitosťami, ktoré vyžadoval zákon o voľbách, a konkrétne nikto

z oprávnených voličov, ktorí petíciu podpísali, nebol volebnou komisiou ani okresným

súdom spochybnený. Zo spisu okresného súdu ďalej vyplýva, že sťažovateľka riadne

podpísala svoju kandidátnu listinu a aj vyhlásenie nezávislého kandidáta, prílohou ktorej

bola petícia 30 občanov, z ktorej jednoznačne vyplývalo, že ide o petíciu na podporu jej

kandidatúry. Z napadnutého rozhodnutia tiež nevyplýva, prečo okresný súd neskúmal

podstatnú skutočnosť, či sťažovateľka ako predkladateľka petície bola príslušným orgánom

na nedostatky petície upozornená a vyzvaná na ich odstránenie, čo samotný zákon

explicitne predpokladá v § 5 ods. 5, tiež z neho nie je zrejmé, prečo okresný súd nenapravil

pochybenie volebnej komisie a sám sťažovateľku na odstránenie zistených nedostatkov

petície nevyzval, teda nezohľadnil dikciu ustanovenia § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve,

a to bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, pre ktorý tak nemohol urobiť. Preto ak okresný súd

nevykonal dokazovanie v naznačenom smere, t. j. nezisťoval, či sťažovateľka bola volebnou

komisiou, ktorej bola petícia odovzdaná, vyzvaná na odstránenie jej nedostatkov, prípadne

sám tak neurobil, nepostupoval v súlade so zmyslom a účelom zákona o petičnom práve

a takýto postup nepochybne zasiahol do základných práv sťažovateľky na súdnu ochranu,

keď o právach a právom chránených záujmoch rozhodol bez komplexného posúdenia veci,

neaplikujúc na vec aj iné ustanovenie zákona o petičnom práve. Pritom sťažovateľke

vytýkaný nedostatok náležitostí petície bolo možné podľa názoru ústavného súdu odstrániť

vo veľmi krátkom čase, ak nie ihneď. Obdobne si ústavný súd všimol, že z rozhodnutia

volebnej komisie nie je zrejmá ani identita osoby predsedu volebnej komisie a nie je v ňom

uvedené meno a priezvisko predsedu, ale je tam iba nečitateľný podpis, z ktorého nemožno

vyvodiť, kto toto rozhodnutie podpísal, čo mohlo mať právny význam pri posudzovaní danej

veci, hoci to sťažovateľka nenamietala.

20. Uvedené závery okresného súdu sú preto nepreskúmateľné a nemožno akceptovať

stav, keď okresný súd rozhodujúci o registrácii sťažovateľky ako kandidátky pre voľby

starostu obce príliš formalisticky trval na dodržaní ustanovení § 4 a § 5 zákona o petičnom

práve (navyše, bez uvedenia konkrétnej špecifikácie jednotlivých odsekov týchto

ustanovení, ktoré mali byť podľa neho porušené), bez zohľadnenia ostatných okolností danej

veci, ktoré s ňou neoddeliteľne súviseli.

21. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje tiež na rozhodnutie Okresného súdu

Liptovský Mikuláš sp. zn. z 18. októbra 2014 (dostupné na internete

http://otvorenesudy.sk/decrees/439462/document/, ktorý za rovnakej situácie navrhovateľa

ako kandidáta pre voľby na starostu zaregistroval a z obsahu ktorého citoval: „Pokiaľ ide

o nedostatok petície, vytýkaný odporcom..., t. j. že na každom petičnom hárku nie je

uvedené meno, priezvisko, úplná adresa trvalého pobytu a podpis kandidáta ako osoby

určenej pre styk s orgánom verejnej správy, súd mal za to, že uvedená skutočnosť... nemôže

mať za následok obmedzenie práva navrhovateľa využiť svoje pasívne volebné právo

a kandidovať na funkciu starostu obce...“, alebo rozhodnutie Okresného súdu Stará

Ľubovňa sp. zn. z 1. októbra 2014 v obdobnej veci, ktoré konštatovalo, že

nezaregistrovaním kandidáta „by pre formalistický prístup došlo k neprimeranému

a neodôvodnenému zásahu do základných ľudských a ústavných práv (pozn. ),

ale tiež voličov podporujúcich jeho kandidatúru, ktorí využili svoje petičné právo zaručené

v ...“.

22. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv zaručených v čl. 30 ods. 1

a 4 ústavný súd tiež v závere poznamenáva, že z jeho doterajšej rozhodovacej praxe

vyplýva, že orgány zabezpečujúce prístup k voleným a iným verejným funkciám porušia

aj tým, že „sťažia, uľahčia alebo znemožnia uchádzanie sa o funkciu“

(), resp. že nezabezpečia „objektivitu konania“ (, ).

V tejto súvislosti ústavný súd uviedol (), že „v právnom štáte je nevyhnutné, aby

každý orgán verejnej moci... postupoval pri výkone svojej právomoci tak, že zabezpečí

objektivitu svojho postupu smerujúceho k ochrane alebo uplatňovaniu základného práva

alebo základnej slobody, ako aj objektivitu samotného rozhodovania o ochrane

a uplatňovaní základného práva alebo základnej slobody, a to bez ohľadu na to, či tento

postup prebieha v právne formalizovanom rámci alebo iba v rámci faktickej činnosti

príslušného orgánu. Uplatňovanie a ochrana každého základného práva alebo slobody musí

byť v činnosti každého orgánu verejnej moci zabezpečená reálne a musí prebiehať

na nediskriminačnom základe. Táto požiadavka sa dotýka každého úkonu orgánu verejnej

moci, ktorý priamo alebo aspoň sprostredkovane súvisí s ochranou alebo uplatňovaním

základného práva alebo slobody.“. Podobne vo veci sp. zn. ústavný súd

uviedol: „subjektom tohto práva je každý občan Slovenskej republiky, ktorý sa o volenú

funkciu uchádza. Obsahom uvedeného práva je aj predpoklad, že jednotliví voliči budú mať

možnosť odovzdať svoj hlas v prospech niektorého z kandidátov za rovnakých podmienok

vrátane možnosti dostať sa k informáciám o jednotlivých kandidátoch rovnakým

spôsobom.“

23. S prihliadnutím na tieto východiská a uvedené závery ústavný súd konštatuje, že

okresný súd svojím uznesením z 26. septembra 2014 porušil nielen základné právo

sťažovateľky na súdnu ochranu zaručené v , ale aj základné právo

sťažovateľky byť volený do orgánov samosprávy obce zaručené v

a na prístup k voleným verejným funkciám za rovnakých podmienok zaručené v čl. 30

ods. 4 (bod 1 výroku tohto nálezu), pretože znemožnil sťažovateľke uchádzať sa

o funkciu starostu vo voľbách do samosprávy obce vyhlásených na 15. november 2014.

24. Pokiaľ ide o námietky sťažovateľky k porušeniu základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v , ústavný súd poznamenáva, že podstata

základného práva zaručeného v spočíva v tom, že ten, kto bol na svojich

právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na všeobecný súd,

aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia (m. m. ). Ustanovenie čl. 46

ods. 2 v podstate upravuje právo na prístup k súdu vo veci, o ktorej rozhodoval orgán

verejnej správy.

25. V tomto prípade základnému právu podľa zodpovedala

povinnosť okresného súdu, na ktorý sa obrátila sťažovateľka so svojím návrhom na vydanie

rozhodnutia o zmene rozhodnutia volebnej komisie, ktorá ju odmietla zaregistrovať ako

kandidátku pre voľby starostu obce, aby takéto rozhodnutie volebnej komisie riadne

preskúmal a sám rozhodol o registrácii. Zo sťažnosti vyplýva, že okresný súd neodmietol

o návrhu sťažovateľky konať podľa a po preskúmaní rozhodnutia volebnej

komisie sám o návrhu sťažovateľky rozhodol tak, že ho zamietol. Sťažovateľke teda prístup

k súdu ako taký postupom ani napadnutým rozhodnutím okresného súdu odopretý nebol

(obdobne ).

26. Sťažnosti sťažovateľky preto ústavný súd v tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku

tohto nálezu).

27. Vzhľadom na to, že ústavný súd posúdil napadnuté rozhodnutie okresného súdu

ako porušujúce označené práva sťažovateľky, mal sa zaoberať aj jej žiadosťou o zrušenie

tohto rozhodnutia a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie, ako to požadovala.

Ústavný súd však jej požiadavku v súčasnosti považoval z právneho hľadiska

za bezvýznamnú z hľadiska toho, že okresný súd už nemôže novým postupom, resp. iným

rozhodnutím v prospech sťažovateľky, zasiahnuť do právoplatných výsledkov volieb do

orgánov samosprávy v jej obci. Preto, riadiac sa tiež princípom sebaobmedzenia

a zdržanlivosti, v tejto časti sťažnosti sťažovateľky ústavný súd tiež nevyhovel (bod 4

výroku nálezu)

III.

28. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

29. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

30. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala priznať symbolické finančné

zadosťučinenie v sume 2 000 € „z dôvodu vynaloženého značného úsilia na kandidatúru

vo voľbách na starostu obce, ktoré bolo zmarené protiprávnym postupom miestnej volebnej

komisie a následne aj Okresného súdu Bratislava III, ktorý nedokázal rozoznať nesprávnosť

postupu miestnej volebnej komisie (kde by bolo možné akceptovať nižší stupeň právneho

vedomia ako na súde, keďže jej členovia nemusia mať právne vzdelanie a z neexistujúcich

dôvodov zamietol návrh sťažovateľky na registráciu jej kandidátnej listiny“.

31. Pri rozhodovaní o žiadosti na priznanie finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný

súd zo skutočnosti, že náprava porušených základných práv zrušením napadnutého

rozhodnutia je už bezpredmetná, ako je bezpredmetné reálne zvrátiť aj medzičasom

zrealizované voľby v obci , k čomu mohlo/malo dôjsť práve prostredníctvom

napadnutého rozhodnutia okresného súdu, a to pripustením sťažovateľky uchádzať sa

o funkciu starostky obce. S prihliadnutím na uvedené ústavný súd sťažovateľke priznal

finančné zadosťučinenie v ňou požadovanej sume 2 000 € a na jeho zaplatenie zaviazal

okresný súd v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 2 výroku tohto

nálezu).

32. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom. Právny zástupca

sťažovateľky si vyčíslil trovy sumou 340,90 €, a to za dva úkony právnej služby vykonané

v roku 2014 (prevzatie a príprava zastupovania, podanie sťažnosti vrátane režijného paušálu

a 20 % DPH).

33. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá

bola 804 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (prevzatie

a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1

písm. a) a c) a § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume požadovanej

sťažovateľkou (bod 2 výroku tohto nálezu). Priznanú úhradu trov konania je okresný súd

povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (

v spojení s ).

34. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015