Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 722/2014
PDF · 480.69 KB
No categories available
I. ÚS 722/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v senáte
zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka
o sťažnosti , , zastúpenej Advokátskou
kanceláriou HPP s. r. o., Záhradnícka 30, Bratislava, v mene ktorej koná advokát
JUDr. Pavel Haulík, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4
a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava III
sp. zn. 32 S 6/2014 z 26. septembra 2014 takto
rozhodol:
1. Základné práva podľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 32 S 6/2014
z 26. septembra 2014 p o r u š e n é b o l i .
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €
(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť jej do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia
v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet
jeho právneho zástupcu JUDr. Pavla Haulíka, Advokátska kancelária HPP s. r. o.,
Záhradnícka 30, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
I. ÚS 722/2014 12 z 19. novembra 2014 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva priamo sa zúčastňovať
na správe verejných vecí podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých
podmienok podľa čl. 30 ods. 4 ústavy a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava
III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 32 S 6/2014 z 19. novembra 2014 (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako nezávislá kandidátka
na starostku obce (ďalej len „obec“) po predložení kandidátnej listiny spolu
s petíciou obyvateľov obce na podporu svojej kandidatúry nebola 24. septembra 2014
zaregistrovaná miestnou volebnou komisiou v obci (ďalej len „volebná
komisia“) pre voľby starostu obce (15. novembra 2014) pre nedostatky petície, ktorá
nespĺňala náležitosti podľa zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o petičnom práve“).
3. Sťažovateľka následne v súlade s § 250zb Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“ ) podala okresnému súdu 26. septembra 2014 návrh na vydanie rozhodnutia o jej
zaregistrovaní ako kandidátky pre voľby starostu obce. Okresný súd napriek tomu, že
považoval konanie „obecného úradu“ za nezákonné a neústavné (odmietol prevziať jej
žiadosť o doplnenie petičnej listiny), návrh sťažovateľky na zmenu rozhodnutia volebnej
komisie napadnutým rozhodnutím zamietol s odôvodnením, že predložené petičné hárky
neobsahovali všetky formálne náležitosti, a to konkrétne „v petičných listinách nebola
uvedená adresa trvalého pobytu a podpis fyzickej osoby a teda petičná listina nebola
v súlade s § 4 a 5 zák. č. 85/1990 Zb.“.
4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na
ďalšie konanie nálezom vyslovil, že:
„... Základné práva priamo sa zúčastňovať na správe
verejných vecí podľa ust. čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na prístup k voleným
a iným verejným funkciám podľa ust. čl. 30 ods. 4 Ústavy ..a na súdnu ochranu podľa ust.
čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy...uznesením Okresného súdu Bratislava III č. 32S 6/2014 10 zo dňa
26.9. 2014 porušené boli.
... Ústavný súd... zrušuje uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. 32S 6/2014 10
zo dňa 26.9. 2014 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie.
... Okresný súd Bratislava III je povinný zaplatiť finančné
zadosťučinenie vo výške 2.000 €, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
... Okresný súd Bratislava III je povinný nahradiť na účet jej
právneho zástupcu trovy konania vo výške 340,90 €, a to do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.“
5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd listom
sp. zn. Spr. 4005/2015 zo 7. januára 2015, ktorý k prijatej sťažnosti okrem iného uviedol:
«Sťažovateľka ako nezávislá kandidátka na starostku obce po predložení
kandidátnej listiny spolu s petíciou obyvateľov obce na podporu jej kandidatúry nebola
24. septembra 2014 zaregistrovaná Miestnou volebnou komisiou v obci pre voľby
starostu obce, pre údajné nedostatky petície, ktorá nespĺňala náležitosti podľa zákona
č. 85/1990 Zb. o petičnom práve... Sťažovateľka následne... podala okresnému súdu návrh
na vydanie rozhodnutia o jej zaregistrovaní ako kandidátky pre voľby starostu obce.
Okresný súd napriek tomu, že považoval konanie „obecného úradu“ za nezákonné
a neústavné (odmietol prevziať jej žiadosť o doplnenie petičnej listiny), návrh sťažovateľky
na zrušenie rozhodnutia volebnej komisie zamietol s odôvodnením, že predložené petičné
hárky neobsahovali všetky formálne náležitosti a to konkrétne v petičných listinách nebola
uvedená adresa trvalého pobytu a podpis fyzickej osoby a teda petičná listina nebola
v súlade s § 4 a 5 zák. č. 85/1990 Zb.
Podľa názoru sťažovateľky bolo právoplatným rozhodnutím Okresného súdu
Bratislava III č. 32 S 6/2014 10 zo dňa 26.09.2014, proti ktorému nie je prípustný žiadny
opravný prostriedok porušené jej základné právo na správe verejných vecí podľa
ustanovenia čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na prístup k voleným a iným
verejným funkciám podľa ust. čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a na súdnu ochranu
podľa ust. čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu
Bratislava III č. 32S 6/2014 10 zo dňa 26.09.2014 boli porušené.
Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa
26.09.2014 domáhala vydania rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta, vzhľadom na
skutočnosť, že Miestna volebná komisia v nezaregistrovala
ako kandidáta pre voľby poslancov do obecného zastupiteľstva, ktoré sa budú
konať dňa 15.11.2014. Volebná komisia svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že petičné hárky,
ktoré doručila navrhovateľka neobsahovali úplné údaje v zmysle § 4 a 5 zákona č. 85 /1990
Zb. o petičnom práve kedy na dvoch listoch petície chýba meno, priezvisko, adresa trvalého
pobytu a podpis nezávislého kandidáta. Navrhovateľka sa okamžite snažila uvedený
nedostatok napraviť, miestna volebná komisia túto zmenu neumožnila vykonať.
Navrhovateľka má za to, že volebná komisia sa týmto konaním snaží navodiť stav, kedy by
sa do voľby starostu obce dostal iba jeden kandidát, ktorý by predmetné voľby aj vyhral,
nakoľko po rozhodnutiach miestnej volebnej komisie by nebol zaregistrovaný žiadny ďalší
kandidát...
Súd včas podaný návrh doručený nezávislou kandidátkou prijal a v zákonom
stanovenej lehote vydal rozhodnutie, ktorým návrh navrhovateľky:
... zamietol s odôvodnením že návrh... nie je dôvodný.
Súd preskúmal priložený petičný hárok kde skutočne s rozporom s § 4 a § 5 zák.
č. 85/1990 Zb. o petičnom práve veta druhá „Fyzická osoba čitateľne uvedie svoje meno,
priezvisko, adresu trvalého pobytu a k týmto údajom pripojí svoj podpis.“ kde nie je
uvedená adresa trvalého pobytu a podpis nezávislého kandidáta a teda preskúmavaný
hárok nie je možné považovať za petičný hárok v zmysle zákona o petičnom práve. Zároveň
súd odporcovi náhradu trov nepriznal, vzhľadom na skutočnosť že mu žiadne nevznikli.
Súd v rozhodnutí ďalej konštatoval, že obecný úrad odmietnutím prevzatia
písomnosti „Žiadosti o doplnenie petičnej listiny“ bolo hrubým porušením Ústavy
slovenskej republiky a to konkrétne jej čl. 2 ods. 2 „Štátne orgány môžu konať iba
na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ čo v
praxi znamená, že správny orgán, ktorým obecný úrad ako orgán samosprávy je môže konať
len to čo mu zákon dovoľuje. V zmysle zák. č. 71/1967 Zb. správneho poriadku nemá
Obecný úrad kompetenciu akúkoľvek písomnosť mu doručenú odmietnuť prevziať. Obecný
úrad podľa uvedeného zákona každú písomnosť prevezme a následne o nej rozhodne v
zmysle ustanovení správneho poriadku. Uvedené konštatovanie Okresného súdu malo len
symbolickú poučovaciu hodnotu a nemalo súvislosť s rozhodnutím vo veci, kedy súd návrh
navrhovateľky zamietol z dôvodu nesplnenia formálnych náležitostí ustanovených v § 4
a § 5 zák. č. 85/1990 Zb. o petičnom práve veta druhá.»
6. Sťažovateľka sa k stanovisku okresného súdu nevyjadrila.
7. Ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od
ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti
sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie
veci.
II.
8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Sťažovateľka sa sťažnosťou podanou ústavnému súdu domáhala vyslovenia
porušenia svojich základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy, ako aj čl. 46 ods. 1 a 2
ústavy uznesením okresného súdu sp. zn. 32 S 6/2014 z 26. septembra 2014.
Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných
vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na
území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí
a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.
Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným
a iným verejným funkciám.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím
orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené
preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
10. Pokiaľ ide o namietané porušenie základných práv zaručených v čl. 30 ods. 1 a 4
a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, ústavný súd uvádza, že ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi
všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,
ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným
právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a to
tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj
za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy; napr.
11. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2
ústavy spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto
oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola
právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento
článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení
12. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre pravidelne pripomína, že nie je
zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho
pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v
konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké
skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného
súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie
s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách
(mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).
13. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také
rozhodnutie všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným
rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery
všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak
by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali za
následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 37/95,
II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01).
14. Všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu
ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
záujmov účastníkov (§ 1 OSP, obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07,
15. Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane
ústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli
relevantné aj v danej veci, a preto z týchto hľadísk posudzoval ústavný súd aj sťažovateľkou
napadnuté konanie a rozhodnutie okresného súdu.
16. Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie označených práv podľa ústavy tým, že
okresný súd svojím napadnutým rozhodnutím nevyhovel jej návrhu podľa § 250zb OSP na
jej zaregistrovanie pre voľby starostu obce, čím ponechal v platnosti rozhodnutie volebnej
komisie v obci z 24. septembra 2014 o jej nezaregistrovaní ako nezávislej kandidátky pre
tieto voľby. Okresný súd jej návrh na registráciu zamietol len preto, že na každom
podpisovom hárku petície nebolo uvedené meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu a
podpis nezávislého kandidáta ako osoby určenej pre styk s orgánom verejnej správy podľa §
4 ods. 4 zákona o petičnom práve a petícia nespĺňala náležitosti uvedené v § 4 a § 5 zákona
o petičnom práve (čo vyplýva z jeho napadnutého rozhodnutia).
Podľa § 21 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do
orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“)
kandidovať na funkciu starostu (primátora) môžu aj nezávislí kandidáti. Nezávislý kandidát
doručí svoju kandidátnu listinu v dvoch rovnopisoch zapisovateľovi miestnej volebnej
komisie najneskôr 55 dní predo dňom volieb. Súčasťou kandidátnej listiny nezávislého
kandidáta je petícia... podpísaná voličmi podporujúcimi jeho kandidatúru. Potrebný počet
podpisov podľa veľkosti obce je uvedený v prílohe k tomuto zákonu. V petícii sa pri
každom podpise uvedie meno a priezvisko voliča, dátum narodenia voliča a trvalý pobyt,
ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu.
Podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona o voľbách miestna volebná komisia predložené
kandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta, ak chýba alebo ak je neúplná petícia
podľa § 21 ods. 2.
Podľa § 3 ods. 4 zákona o petičnom práve ak nie je vytvorený petičný výbor, musí sa
v petícii určiť osoba, ktorá dovŕšila vek 18 rokov, na styk s orgánom verejnej správy.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve ak podpisové hárky neobsahujú text
petície, musia byť označené tak, aby bolo zrejmé, aká petícia sa má podporiť podpismi;
na každom podpisovom hárku musí byť uvedené meno, priezvisko a úplná adresa trvalého
pobytu osoby, ktorá je určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy.
Podľa § 5 ods. 1 zákona o petičnom práve petícia musí byť písomná, označená
slovom petícia a musí obsahovať predmet verejného alebo iného spoločného záujmu a údaje
uvedené v § 4 ods. 1 o tom, kto ju podáva; ak petíciu podáva petičný výbor, uvedú sa údaje
uvedené v § 4 ods. 1 o každom jeho členovi. Osoba určená na zastupovanie v styku
s orgánom verejnej správy podľa § 3 ods. 3 alebo 4 pripojí v petícii k menu, priezvisku
a adrese trvalého pobytu aj podpis.
Podľa § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve ak petícia nemá náležitosti podľa odseku 1,
príslušný orgán verejnej správy bezodkladne vyzve osobu, ktorá petíciu podala, aby
odstránila nedostatky petície v lehote najneskôr do 30 pracovných dní od doručenia výzvy,
s poučením o následku ich neodstránenia. Ak osoba, ktorá petíciu podala, v tejto lehote
nedostatky neodstráni, orgán verejnej správy petíciu odloží.
17. Vychádzajúc z uvedených ustanovení zákonov o voľbách a o petičnom práve, ako
aj sťažnosti sťažovateľky a spisu okresného súdu ústavný súd zistil tieto skutočnosti:
Volebná komisia svojím rozhodnutím sp. zn. 171/2014 z 24. septembra 2014
nezaregistrovala kandidátnu listinu sťažovateľky iba preto, že „chýba na dvoch listoch
petície meno, priezvisko, úplná adresa trvalého pobytu a podpis nezávislého kandidáta ako
osoby určenej pre styk s orgánom verejnej správy podľa § 4 a § 5“. Sťažovateľka sa listom z
26. septembra 2014 obrátila na miestny úrad v obci so žiadosťou o doplnenie petičnej
listiny, jej žiadosť však miestny úrad odmietol prevziať (č. l. 8), čo konštatoval okresný súd
aj ako hrubé porušenie ústavy, a to konkrétne čl. 2 ods. 2 ústavy.
18. Po odmietnutí prevzatia jej žiadosti sťažovateľka podala toho istého dňa
na okresnom súde „návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta “, v ktorom
žiadala, aby okresný súd zmenil rozhodnutie volebnej komisie a zaregistroval ju ako
nezávislú kandidátku pre voľby starostu obce. Okresný súd napadnutým rozhodnutím jej
návrh zamietol (pozri dôvody uvedené v bode 14), v závere ktorého uviedol, že „Súd riadne
preskúmal priložený petičný hárok kandidátky a dospel k záveru, že obligatórne
skutočnosti, ktoré taxatívne vymenúva zákon nie sú v petičnej listine navrhovateľky uvedené
a teda nezávislý kandidát nepreukázal dostatočnú podporu voličmi...“.
19. Z okolností danej veci je teda zrejmé, že závery okresného súdu sú nielen
nezrozumiteľné, ale aj nepreskúmateľné, pretože už jeho konštatovanie, že nezávislý
kandidát nepreukázal dostatočnú podporu voličmi, nie je vôbec podložené žiadnymi
dôkazmi a nezakladá sa na pravde, pretože petícia obsahovala na dvoch stranách podpisy až
30 voličov so všetkými náležitosťami, ktoré vyžadoval zákon o voľbách, a konkrétne nikto
z oprávnených voličov, ktorí petíciu podpísali, nebol volebnou komisiou ani okresným
súdom spochybnený. Zo spisu okresného súdu ďalej vyplýva, že sťažovateľka riadne
podpísala svoju kandidátnu listinu a aj vyhlásenie nezávislého kandidáta, prílohou ktorej
bola petícia 30 občanov, z ktorej jednoznačne vyplývalo, že ide o petíciu na podporu jej
kandidatúry. Z napadnutého rozhodnutia tiež nevyplýva, prečo okresný súd neskúmal
podstatnú skutočnosť, či sťažovateľka ako predkladateľka petície bola príslušným orgánom
na nedostatky petície upozornená a vyzvaná na ich odstránenie, čo samotný zákon
explicitne predpokladá v § 5 ods. 5, tiež z neho nie je zrejmé, prečo okresný súd nenapravil
pochybenie volebnej komisie a sám sťažovateľku na odstránenie zistených nedostatkov
petície nevyzval, teda nezohľadnil dikciu ustanovenia § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve,
a to bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, pre ktorý tak nemohol urobiť. Preto ak okresný súd
nevykonal dokazovanie v naznačenom smere, t. j. nezisťoval, či sťažovateľka bola volebnou
komisiou, ktorej bola petícia odovzdaná, vyzvaná na odstránenie jej nedostatkov, prípadne
sám tak neurobil, nepostupoval v súlade so zmyslom a účelom zákona o petičnom práve
a takýto postup nepochybne zasiahol do základných práv sťažovateľky na súdnu ochranu,
keď o právach a právom chránených záujmoch rozhodol bez komplexného posúdenia veci,
neaplikujúc na vec aj iné ustanovenie zákona o petičnom práve. Pritom sťažovateľke
vytýkaný nedostatok náležitostí petície bolo možné podľa názoru ústavného súdu odstrániť
vo veľmi krátkom čase, ak nie ihneď. Obdobne si ústavný súd všimol, že z rozhodnutia
volebnej komisie nie je zrejmá ani identita osoby predsedu volebnej komisie a nie je v ňom
uvedené meno a priezvisko predsedu, ale je tam iba nečitateľný podpis, z ktorého nemožno
vyvodiť, kto toto rozhodnutie podpísal, čo mohlo mať právny význam pri posudzovaní danej
veci, hoci to sťažovateľka nenamietala.
20. Uvedené závery okresného súdu sú preto nepreskúmateľné a nemožno akceptovať
stav, keď okresný súd rozhodujúci o registrácii sťažovateľky ako kandidátky pre voľby
starostu obce príliš formalisticky trval na dodržaní ustanovení § 4 a § 5 zákona o petičnom
práve (navyše, bez uvedenia konkrétnej špecifikácie jednotlivých odsekov týchto
ustanovení, ktoré mali byť podľa neho porušené), bez zohľadnenia ostatných okolností danej
veci, ktoré s ňou neoddeliteľne súviseli.
21. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje tiež na rozhodnutie Okresného súdu
Liptovský Mikuláš sp. zn. 7 S 1/2010 z 18. októbra 2014 (dostupné na internete
http://otvorenesudy.sk/decrees/439462/document/, ktorý za rovnakej situácie navrhovateľa
ako kandidáta pre voľby na starostu zaregistroval a z obsahu ktorého citoval: „Pokiaľ ide
o nedostatok petície, vytýkaný odporcom..., t. j. že na každom petičnom hárku nie je
uvedené meno, priezvisko, úplná adresa trvalého pobytu a podpis kandidáta ako osoby
určenej pre styk s orgánom verejnej správy, súd mal za to, že uvedená skutočnosť... nemôže
mať za následok obmedzenie práva navrhovateľa využiť svoje pasívne volebné právo
a kandidovať na funkciu starostu obce...“, alebo rozhodnutie Okresného súdu Stará
Ľubovňa sp. zn. 5 S/1/2014 z 1. októbra 2014 v obdobnej veci, ktoré konštatovalo, že
nezaregistrovaním kandidáta „by pre formalistický prístup došlo k neprimeranému
a neodôvodnenému zásahu do základných ľudských a ústavných práv (pozn. čl. 30 ústavy),
ale tiež voličov podporujúcich jeho kandidatúru, ktorí využili svoje petičné právo zaručené
22. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv zaručených v čl. 30 ods. 1
a 4 ústavy ústavný súd tiež v závere poznamenáva, že z jeho doterajšej rozhodovacej praxe
vyplýva, že orgány zabezpečujúce prístup k voleným a iným verejným funkciám porušia
čl. 30 ods. 4 ústavy aj tým, že „sťažia, uľahčia alebo znemožnia uchádzanie sa o funkciu“
(III. ÚS 75/01), resp. že nezabezpečia „objektivitu konania“ (II. ÚS 9/00, III. ÚS 23/00).
V tejto súvislosti ústavný súd uviedol (II. ÚS 5/03), že „v právnom štáte je nevyhnutné, aby
každý orgán verejnej moci... postupoval pri výkone svojej právomoci tak, že zabezpečí
objektivitu svojho postupu smerujúceho k ochrane alebo uplatňovaniu základného práva
alebo základnej slobody, ako aj objektivitu samotného rozhodovania o ochrane
a uplatňovaní základného práva alebo základnej slobody, a to bez ohľadu na to, či tento
postup prebieha v právne formalizovanom rámci alebo iba v rámci faktickej činnosti
príslušného orgánu. Uplatňovanie a ochrana každého základného práva alebo slobody musí
byť v činnosti každého orgánu verejnej moci zabezpečená reálne a musí prebiehať
na nediskriminačnom základe. Táto požiadavka sa dotýka každého úkonu orgánu verejnej
moci, ktorý priamo alebo aspoň sprostredkovane súvisí s ochranou alebo uplatňovaním
základného práva alebo slobody.“. Podobne vo veci sp. zn. PL. ÚS 35/03 ústavný súd
uviedol: „subjektom tohto práva je každý občan Slovenskej republiky, ktorý sa o volenú
funkciu uchádza. Obsahom uvedeného práva je aj predpoklad, že jednotliví voliči budú mať
možnosť odovzdať svoj hlas v prospech niektorého z kandidátov za rovnakých podmienok
vrátane možnosti dostať sa k informáciám o jednotlivých kandidátoch rovnakým
spôsobom.“
23. S prihliadnutím na tieto východiská a uvedené závery ústavný súd konštatuje, že
okresný súd svojím uznesením z 26. septembra 2014 porušil nielen základné právo
sťažovateľky na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy, ale aj základné právo
sťažovateľky byť volený do orgánov samosprávy obce zaručené v čl. 30 ods. 1 ústavy
a na prístup k voleným verejným funkciám za rovnakých podmienok zaručené v čl. 30
ods. 4 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu), pretože znemožnil sťažovateľke uchádzať sa
o funkciu starostu vo voľbách do samosprávy obce vyhlásených na 15. november 2014.
24. Pokiaľ ide o námietky sťažovateľky k porušeniu základného práva na súdnu
ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 2 ústavy, ústavný súd poznamenáva, že podstata
základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 2 ústavy spočíva v tom, že ten, kto bol na svojich
právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na všeobecný súd,
aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia (m. m. II. ÚS 353/2011). Ustanovenie čl. 46
ods. 2 ústavy v podstate upravuje právo na prístup k súdu vo veci, o ktorej rozhodoval orgán
verejnej správy.
25. V tomto prípade základnému právu podľa čl. 46 ods. 2 ústavy zodpovedala
povinnosť okresného súdu, na ktorý sa obrátila sťažovateľka so svojím návrhom na vydanie
rozhodnutia o zmene rozhodnutia volebnej komisie, ktorá ju odmietla zaregistrovať ako
kandidátku pre voľby starostu obce, aby takéto rozhodnutie volebnej komisie riadne
preskúmal a sám rozhodol o registrácii. Zo sťažnosti vyplýva, že okresný súd neodmietol
o návrhu sťažovateľky konať podľa § 250zb OSP a po preskúmaní rozhodnutia volebnej
komisie sám o návrhu sťažovateľky rozhodol tak, že ho zamietol. Sťažovateľke teda prístup
k súdu ako taký postupom ani napadnutým rozhodnutím okresného súdu odopretý nebol
(obdobne III. ÚS 651/2014).
26. Sťažnosti sťažovateľky preto ústavný súd v tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku
tohto nálezu).
27. Vzhľadom na to, že ústavný súd posúdil napadnuté rozhodnutie okresného súdu
ako porušujúce označené práva sťažovateľky, mal sa zaoberať aj jej žiadosťou o zrušenie
tohto rozhodnutia a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie, ako to požadovala.
Ústavný súd však jej požiadavku v súčasnosti považoval z právneho hľadiska
za bezvýznamnú z hľadiska toho, že okresný súd už nemôže novým postupom, resp. iným
rozhodnutím v prospech sťažovateľky, zasiahnuť do právoplatných výsledkov volieb do
orgánov samosprávy v jej obci. Preto, riadiac sa tiež princípom sebaobmedzenia
a zdržanlivosti, v tejto časti sťažnosti sťažovateľky ústavný súd tiež nevyhovel (bod 4
výroku nálezu)
III.
28. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
29. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
30. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala priznať symbolické finančné
zadosťučinenie v sume 2 000 € „z dôvodu vynaloženého značného úsilia na kandidatúru
vo voľbách na starostu obce, ktoré bolo zmarené protiprávnym postupom miestnej volebnej
komisie a následne aj Okresného súdu Bratislava III, ktorý nedokázal rozoznať nesprávnosť
postupu miestnej volebnej komisie (kde by bolo možné akceptovať nižší stupeň právneho
vedomia ako na súde, keďže jej členovia nemusia mať právne vzdelanie a z neexistujúcich
dôvodov zamietol návrh sťažovateľky na registráciu jej kandidátnej listiny“.
31. Pri rozhodovaní o žiadosti na priznanie finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný
súd zo skutočnosti, že náprava porušených základných práv zrušením napadnutého
rozhodnutia je už bezpredmetná, ako je bezpredmetné reálne zvrátiť aj medzičasom
zrealizované voľby v obci , k čomu mohlo/malo dôjsť práve prostredníctvom
napadnutého rozhodnutia okresného súdu, a to pripustením sťažovateľky uchádzať sa
o funkciu starostky obce. S prihliadnutím na uvedené ústavný súd sťažovateľke priznal
finančné zadosťučinenie v ňou požadovanej sume 2 000 € a na jeho zaplatenie zaviazal
okresný súd v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 2 výroku tohto
nálezu).
32. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom. Právny zástupca
sťažovateľky si vyčíslil trovy sumou 340,90 €, a to za dva úkony právnej služby vykonané
v roku 2014 (prevzatie a príprava zastupovania, podanie sťažnosti vrátane režijného paušálu
a 20 % DPH).
33. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá
bola 804 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (prevzatie
a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1
písm. a) a c) a § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume požadovanej
sťažovateľkou (bod 2 výroku tohto nálezu). Priznanú úhradu trov konania je okresný súd
povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde
34. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. marca 2015