Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 117/07

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Jána

Auxta a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika vo veci sťažnosti politickej strany S.,

so sídlom B., zastúpenej advokátom Mgr. M. L., P., pre namietané porušenie jej základného

práva na súdnu ochranu zaručeného v uznesením

Okresného súdu Prievidza sp. zn. z 23. októbra 2006 na neverejnom

zasadnutí 24. septembra 2007 takto

rozhodol:

1. Základné právo politickej strany S. na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Prievidza sp. zn.

z 23. októbra 2006 p o r u š e n é b o l o .

2. Uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. z 23. októbra 2006

z r u š u j e a prikazuje mu, aby vo veci konal a rozhodol.

3. Okresný súd Prievidza j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania politickej strane

S. v sume 8 936 Sk (slovom osemtisícdeväťstotridsaťšesť slovenských korún) na účet jej

právneho zástupcu Mgr. M. L., P., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením

č. k. -20 z 15. mája 2007 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť politickej strany S. (ďalej len „sťažovateľka“)

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) uznesením Okresného súdu

Prievidza (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 23. októbra 2006.

Z obsahu sťažnosti, ako aj z pripojených príloh (vrátane napádaného uznesenia

okresného súdu sp. zn. z 23. októbra 2006) vyplýva, že sťažovateľka

sa v rámci koalície S., S. a S. (ďalej aj „koalícia“) uchádzala o účasť vo voľbách

do Mestského zastupiteľstva v N. (ďalej len „mestské zastupiteľstvo“) a vo voľbách

primátora mesta N. (ďalej len „primátor“), ktoré sa konali 2. decembra 2006. V súlade

s a o voľbách

do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“)

sťažovateľka v rámci koalície doručila prostredníctvom riadne povereného splnomocnenca

A. M. (ďalej len „splnomocnený zástupca koalície“), P., zapisovateľke mestskej volebnej

komisie v N. (ďalej len „volebná komisia“) v dvoch rovnopisoch kandidátne listiny

pre voľby do mestského zastupiteľstva a pre voľbu primátora. Kandidátne listiny boli

podané riadne a včas. Napriek tomu volebná komisia svojím rozhodnutím z 12. októbra

2006 podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona o voľbách nezaregistrovala kandidáta koalície

na primátora a rozhodnutím z 12. októbra 2006 podľa § 17 ods. 1 písm. g) zákona o voľbách

nezaregistrovala kandidátov koalície na poslancov mestského zastupiteľstva.

Na základe rozhodnutí volebnej komisie z 12. októbra 2006 podali členovia koalície

-sťažovateľka ako navrhovateľ v 1. rade, S. ako navrhovateľ v 2. rade a S. ako navrhovateľ

v 3. rade v zmysle § 17 ods. 4 zákona o voľbách a § 250zb ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „OSP“) 19. októbra 2006 okresnému súdu návrh na vydanie rozhodnutia

o zaregistrovaní kandidátov koalície pre voľby poslancov mestského zastupiteľstva

a kandidáta koalície pre voľby primátora.

Okresný súd po vykonaní dokazovania rozhodol uznesením sp. zn.

z 23. októbra 2006, ktorým návrh zamietol.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa zo strany okresného súdu namietajúc:

„Ustanovenie a ustanovenie zákona o voľbách určuje

zákonnú trojdňovú lehotu na podanie návrhu na vydanie rozhodnutia o registrácii

kandidáta na súd. Dodržanie lehoty je jedným z objektívnych procesných predpokladov

meritórneho prerokovania návrhu (popri všeobecných procesných podmienkach) na

vydanie rozhodnutia o registrácii kandidáta.

Okresný súd Prievidza uznesením z 23. 10. 2006 vydaným v konaní vedenom pod

sp. zn. zamietol návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidátov

v zmysle zo dňa 19. 10. 2006, a to z dôvodu nedodržania zákonom stanovenej

lehoty na podanie takéhoto návrhu. Z uvedeného dôvodu, keďže mal za to, že nebola

splnená jedna z procesných podmienok meritórneho prerokovania návrhu, sa súd otázkou

zákonnosti rozhodnutí zo dňa 12. 10. 2006 ani nezaoberal.

Sťažovateľ je presvedčený, že Okresný súd Prievidza svojím rozhodnutím - uznesením

zo dňa 23. 10. 2006, vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu, zaručené v Slovenskej

republiky.

Porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu sa Okresný súd

Prievidza dopustil tým, že bez toho, aby mal v konaní jednoznačne a mimo rozumných

pochybností preukázané nedodržanie lehoty na podanie návrhu na začatie konania,

t. j. nesplnenie objektívnej procesnej podmienky konania vo veci samej, zamietol návrh

ako oneskorene podaný. Nakoľko okresný súd sa nesprávnosťou, resp. nezákonnosťou

napadnutých rozhodnutí Mestskej volebnej komisie v N. o nezaregistrovaní kandidátnych

listín koalície politických strán ani nezaoberal, sťažovateľovi sa znemožnilo domáhať

sa svojho základného práva na súdnu ochranu.“

Sťažovateľka v tejto súvislosti poukázala na nález ústavného súdu sp. zn.

zo 16. marca 2005, z ktorého okrem iného vyplýva, že všeobecný súd

má právo posúdiť a rozhodnúť otázku podania opravného prostriedku v zákonom stanovenej

lehote, no s daným oprávnením je spojená aj jeho ústavná zodpovednosť, aby skutkové

okolnosti významné pre posúdenie splnenia alebo nesplnenia procesných podmienok

uplatnenia práva na súdnu ochranu účastníkom konania boli preukázané mimo rozumných

pochybností. Vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte totiž pre záver

o nesplnení zákonných podmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich splnení.

Podľa sťažovateľky „Z výsluchov uskutočnených Okresným súdom v Prievidzi

vyplynuli úplne nejednoznačné závery o tom, kedy boli vyhotovené rozhodnutia

o neregistrácii kandidátov koalície a kedy boli tieto rozhodnutia podpísané. Tiež

nie je zrejmé, kedy bol splnomocnenec koalície vyzvaný k vyzdvihnutiu si rozhodnutí.

Okresný súd sa tiež nezaoberal otázkou, či bolo možné rozhodovaciu činnosť volebnej

komisie považovať za ukončenú, keď v deň rozhodovania, t. j. 12. 10. 2006, neboli v zmysle

§ 17 ods. 2 zákona o voľbách vyznačené údaje o registrácii na kandidátnych listinách. (...)

Návrh nebol preskúmaný z vecnej stránky, iba zo stránky formálnoprávnej, čo malo

v konečnom dôsledku za následok to, že kandidátom koalície politických strán na poslancov

Mestského zastupiteľstva v N. a kandidátke na primátorku mesta N. nebolo umožnené

zúčastniť sa volieb 02. 12. 2006.

Okresný súd v Prievidzi mal podľa názoru sťažovateľa pri posudzovaní splnenia

procesných podmienok podania - dodržania lehoty na podanie opravného prostriedku,

vzhľadom na nejednotnosť výpovedí, buď doplniť dokazovanie (najmä výsluchom ďalších

svedkov), alebo vychádzať zo zásady preukázania nesplnenia procesných podmienok

uplatnenia práva na súdnu a inú právnu ochranu mimo rozumných pochybností. Sťažovateľ

je presvedčený, že v konaní pred okresným súdom sa nepodarilo jednoznačne preukázať

zmeškanie trojdňovej lehoty na podanie opravného prostriedku a preto, vychádzajúc

z uvedenej zásady, mal okresný súd považovať lehotu za dodržanú.“

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jej základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa uznesením okresného súdu

sp. zn. z 23. októbra 2006, aby zrušil uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 23. októbra 2006 a vrátil mu vec na ďalšie konanie a aby priznal

sťažovateľke náhradu trov konania pred ústavným súdom.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu z 5. januára 2007 k sťažnosti

vyjadril podaním sp. zn. Spr. 67/07 zo 16. januára 2007, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Návrh bol podaný 19. 10. 2006 t. j. vo štvrtok. Lehota na rozhodnutie súdu začala

plynúť dňom 20. 10. 2006 t. j. v piatok a uplynula by dňom 22. 10. 2006, t. j. v nedeľu.

Vzhľadom na ustanovenie táto lehota uplynula dňom 23. 10. 2006,

t. j. v pondelok, kedy však súd o návrhu účastníka konania aj rozhodol.

Okresný súd v Prievidzi sa predovšetkým zaoberal tým, či návrh bol podaný včas.

K tomu si zabezpečil dôkazy výsluchom zapisovateľky mestskej volebnej komisie,

podpredsedu mestskej volebnej komisie, splnomocneného zástupcu na prevzatie rozhodnutia

mestskej volebnej komisie za koalíciu strán a ustálil, že návrh nebol podaný včas.

Z obsahu listinných dôkazov mal preukázané, že splnomocnencom koalície S., S., S.

bol na základe splnomocnenia zo dňa 4. 10. 2006 pán A. M. Ako vyplynulo z výsluchu

zapisovateľky mestskej volebnej komisie JUDr. E. M., kandidátne listiny súčasťou ktorých

bolo aj splnomocnenie boli odovzdané mestskej volebnej komisii 6. 10. 2006.

Dňa 12. 10. 2006 zasadala MVK na Mestskom úrade v N. v čase od 15.00 -

18.00 hod. Na tomto zasadnutí mestská volebná komisia rozhodla o nezaregistrovaní

kandidátky vyššie označenej koalície politických strán. Z výsluchu zapisovateľky mestskej

volebnej komisie JUDr. E. M. mal súd zistené, že ešte v uvedený deň vo večerných hodinách

boli vyhotovené rozhodnutia mestskej volebnej komisie, ktoré však neboli podpísané

jej predsedom. To sa stalo až následne na druhý deň okolo 12.00 hod. dňa 13. 10. 2006.

V tento deň sa splnomocnený zástupca koalície A. M. dostavil na Mestský úrad v N.,

čo potvrdzuje vo svojej výpovedi aj on sám, aj zapisovateľka mestskej volebnej komisie

JUDr. E. M. Splnomocnený zástupca sa prišiel informovať na rozhodnutie medzi 9.30

až 10.00 hod., kedy ešte nebolo podpísané predsedom mestskej volebnej komisie, preto mu

zapisovateľka JUDr. E. M. oznámila, aby prišiel okolo 12.00 hod. Jej výpoveď sa však

v tomto rozchádza s výpoveďou splnomocneného zástupcu, ktorý tvrdil, že nebol

informovaný, kedy si má prísť pre podpísané rozhodnutie atak učinil až 16. 10. 2006,

keď mu JUDr. E. M. telefonovala na mobil aby si preň prišiel.

Podľa , v platnom znení o voľbách do orgánov

samosprávy obcí v platnom znení miestna volebná komisia vyzve splnomocnencov

politických strán a nezávislých kandidátov, aby si do 24 hodín prevzali rozhodnutie

o registrácii alebo neregistrácii kandidátnych listín. Ak si splnomocnenec alebo nezávislí

kandidáti neprevezmú v danej lehote rozhodnutie má sa za to, že bolo doručené.

Súd vyhodnotil zhromaždené dôkazy tak, že sa odporcovi podarilo preukázať,

že splnomocnený zástupca koalície A. M. bol dňa 13. 10. 2006 informovaný o rozhodnutí

mestskej volebnej komisie zo dňa 12. 10. 2006 a vyzvaný, aby si prevzal toto rozhodnutie.

Neučinil tak, preto zo zákona nastali účinky doručenia rozhodnutia uplynutím 24 hodinovej

lehoty upravenej v § 17 ods. 3 horecitovaného zákona. Navrhovateľ si mohol rozhodnutie

prevziať dňom 13. 10. 2006 od 12.00 hod., dvadsaťštyrihodinová lehota uplynula

14. 10. 2006, preto vychádzajúc zo znenia § 250 Zb. ods. 1 navrhovateľovi - sťažovateľovi

začala plynúť lehota na podanie návrhu v zmysle tohto ustanovenia dňom 13. 10. 2006

(vzhľadom na fikciu doručenia) a uplynula 16. 10. 2006.

Návrh bol podaný až 19. 10. 2006 a ako oneskorene podaný zamietnutý.“

V rámci prípravy prerokovania predmetnej veci si ústavný súd vyžiadal spisový

materiál týkajúci sa právnej veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. .

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie obaja účastníci doplnili svoje stanoviská k veci.

Okresný súd tak urobil podaním sp. zn. Spr 67/07 z 11. júna 2007, v ktorom okrem

iného uviedol: „... nevyhnutnou okolnosťou, ktorú musí súd skúmať v konaní vo veciach

registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí je dodržanie

pomerne krátkej trojdňovej lehoty na podanie takéhoto návrhu. Takto zákonom stanovená

lehota zodpovedá ústavnoprávnemu významu rozhodnutia súdu, ktoré sa dotýka riadneho

priebehu volebného procesu do orgánov samosprávy. Preto okresný súd v konaní túto

skutočnosť skúmať musel. Opačným postupom by negoval nepochybný význam dodržania

tejto lehoty pre riadny priebeh volebného procesu. V tejto súvislosti treba uviesť,

že dodržanie tejto, čo sa týka jej dĺžky, prísnej lehoty, je kvalitatívne iným posudzovaním

ako iných lehôt stanovených právnym poriadkom, predovšetkým tých lehôt, v súvislosti

s ktorými vyvstali doteraz ústavným súdom riešené ústavnoprávne otázky (ako tomu

napríklad bolo v sťažovateľom citovanom náleze ústavného súdu). Preto i miera akou

má súd zohľadniť potrebu dodržania určitej lehoty v konaní vo veciach volebných je iná ako

miera posudzovania tejto otázky pri iných lehotách stanovených v právnom poriadku,

predovšetkým v ohľadne lehôt na podanie opravných

prostriedkov, keďže postup súdu v rozhodovacej činnosti vo veciach volebných sa opiera

o vysoko formalizovane predpisy s pomerne krátkymi lehotami, v ktorých sa prejavuje

legislatívne vyjadrený ústavný verejný záujem na riadnom priebehu volieb stanovený

v a .

Vychádzajúc z uvedených úvah okresný súd postupoval a rozhodol v lehote

stanovenej zákonom tak, že dodržanie trojdňovej lehoty dôsledne skúmal, pričom pri svojom

rozhodovaní bol nútený vyporiadať sa s rozpormi medzi tvrdeniami navrhovateľov,

resp. ich zástupcov na strane jednej a výpoveďami viacerých osôb, členov mestskej volebnej

komisie na strane druhej. K tomu treba uviesť, že okresný súd vypočul všetky osoby, ktoré

mohli prispieť k skutkovému objasneniu veci v časti dotýkajúcej sa rozhodnutia, jeho

vyhotovenia a jeho doručenia zástupcovi sťažovateľa. (...)

Okresný súd preto postupoval tak, že vzniknuté rozpory vyhodnotil a dospel k zisteniu

skutkového stavu tak, ako je uvedený v odôvodnení rozhodnutia. (...)

V prípade rozporu tvrdení ohľadne dodržania tejto lehoty sa všeobecný súd

s ohľadom na právnu úpravu konania vo veciach registrácie kandidátnych listín v rámci

svojej rozhodovacej činnosti pohybuje takmer vždy na hranici možného porušenia

niektorých z ústavne vyjadrených záujmov: záujem neregistrovaného kandidáta, záujem

už registrovaných kandidátov, resp. záujem na riadnom priebehu volieb.

Okresný súd v konaní sp. zn. postupoval tak, že uznesením neporušil

ústavné právo sťažovateľa, keďže jeho právo na súdnu ochranu nie je právom absolútnym,

ale právom, ktoré podlieha obmedzeniam vyjadreným v zákone. Týmto obmedzením

je i v zákone o voľbách vyjadrená trojdňová lehota, ktorej dodržanie nebolo v konaní

preukázané a boli to len tvrdenia zástupcov sťažovateľa a ich procesný postup, ktoré

do posúdenia tejto skutočnosti priniesli nejasnosti. Súd návrh sťažovateľa a ostatných

subjektov prejednal a o ňom rozhodol, pričom predmetom dokazovania boli i skutočnosti,

ktorých predmetom nebolo len dodržanie tejto lehoty.“

Okresný súd vo vyjadrení z 11. júna 2007 zároveň oznámil, že súhlasí s upustením

od verejného ústneho pojednávania vo veci samej.

Sťažovateľka v reakcii na vyjadrenia okresného súdu v podaní z 27. júna 2007

uviedla, že nesúhlasí s tvrdením, podľa ktorého okresný súd vypočul všetky osoby, ktoré

mohli prispieť k objasneniu skutkového stavu v posudzovanej veci. Podľa jej názoru

okresný súd nevyužil všetky dostupné možnosti k objasneniu skutkového stavu

a nepredvolal svedkov, ktorí „... by predložili svoje poznatky z priebehu zasadnutia

volebnej komisie a poznatky o ďalšom postupe volebnej komisie v nasledujúcich dňoch“,

vrátane RNDr. M. D., zástupkyne koalície vo volebnej komisii, ktorá „... bola v priebehu

súdneho konania na okresnom súde v súvislosti s objasňovaním zákonného postupu

volebnej komisie viackrát pretraktovaná“. Sťažovateľka prostredníctvom splnomocneného

právneho zástupcu zároveň oznámila, že súhlasí s upustením od verejného ústneho

pojednávania vo veci samej.

Na základe výzvy ústavného súdu vyčíslila sťažovateľka prostredníctvom

splnomocneného právneho zástupcu v sťažnosti uplatnenú náhradu trov konania

pred ústavným súdom (podaním z 18. septembra 2007) sumou 8 936 Sk.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu týkajúceho

sa posudzovaného konania dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát ústavného súdu sťažnosť prerokoval

na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na základe

predložených listín a obsahu dotknutého spisu.

II.

2.1 Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane

ustanoví zákon.

Podľa domáhať sa práv uvedených v (...) tejto

sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,

porušenie ktorého sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení

s ).

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne, ale v záujme zaistenia najmä právnej

istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam

( v spojení s ), akými sú napr. spôsobilosť byť účastníkom

konania, povinnosť právneho zastúpenia v niektorých prípadoch, zákonom stanovené

náležitosti návrhu na začatie konania, zákonné lehoty a pod. ().

Všeobecný súd však musí vykladať a používať ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku a ďalších zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu

ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo

na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho,

že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu

zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

účastníkov [( ), obdobne napr. , ].

Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných právnych

predpisov prihliadať k spravodlivej rovnováhe pri poskytovaní ochrany uplatňovaným

právam a oprávneným záujmom účastníkov konania (obdobne napr. ,

).

Podľa § 17 ods. 2 zákona o voľbách miestna volebná komisia zaregistruje kandidátov

najneskôr 45 dní predo dňom volieb a registráciu kandidátov vyznačí na kandidátnej listine.

Registrácia kandidátov je podmienkou vytlačenia hlasovacích lístkov.

Podľa § 17 ods. 3 zákona o voľbách miestna volebná komisia vyzve splnomocnencov

politických strán a nezávislých kandidátov, aby si do 24 hodín prevzali rozhodnutie

o registrácii alebo o neregistrácii kandidátnych listín. Ak si splnomocnenec alebo nezávislí

kandidáti neprevezmú v danej lehote rozhodnutie, má sa za to, že bolo doručené.

Podľa § 17 ods. 4 zákona o voľbách proti rozhodnutiu miestnej volebnej komisie

o zaregistrovaní kandidáta alebo o nezaregistrovaní kandidáta môžu podať kandidujúce

politické strany a nezávislí kandidáti návrh na vydanie rozhodnutia o zrušení registrácie

kandidáta alebo návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta na súd. Návrh

treba podať do troch dní odo dňa rozhodnutia miestnej volebnej komisie. Proti rozhodnutiu

súdu sa nemožno odvolať.

Podľa § 17 ods. 5 zákona o voľbách ak súd rozhodne o zaregistrovaní kandidáta

alebo o zrušení registrácie kandidáta, miestna volebná komisia vykoná rozhodnutie súdu

do 24 hodín od jeho doručenia.

Podľa ak volebná komisia rozhodla o zaregistrovaní kandidáta

alebo o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, môže

sa kandidujúca politická strana, politické hnutie alebo nezávislý kandidát do troch dní odo

dňa rozhodnutia miestnej (mestskej) volebnej komisie obrátiť na okresný súd s návrhom

na vydanie rozhodnutia o zrušení registrácie kandidáta alebo s návrhom na vydanie

rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta.

Podľa účastníkmi konania sú politická strana, politické hnutie

alebo nezávislý kandidát, ktorí podali návrh podľa odseku 1, miestna (mestská) volebná

komisia a kandidát, politická strana, politické hnutie alebo nezávislý kandidát, proti ktorým

návrh smeruje.

Podľa súd rozhodne uznesením do troch dní odo dňa podania

návrhu.

Podľa proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný

prostriedok.

Účelom ustanovení a zákona o voľbách a je zabezpečiť

politickým subjektom a nezávislým kandidátom, ktorí sa uchádzajú o účasť vo voľbách

do orgánov samosprávy miest a obcí, právo na súdnu ochranu pred prípadným nezákonným

rozhodnutím volebnej komisie v súvislosti s registráciou kandidátov.

Uvedené ustanovenia sú na jednak právnym titulom, na základe ktorého sa možno

domáhať práva na súdnu ochranu vo vzťahu k rozhodnutiu volebnej komisie, zároveň však

stanovujú podmienky poskytnutia tejto súdnej ochrany, teda medze a rozsah, v akom

sa práva na súdnu ochranu vo vzťahu k rozhodnutiu volebnej komisie možno dovolávať

( v spojení s ).

Ich obsah odzrkadľuje napätie medzi zabezpečením záujmu na plynulom priebehu

volebného procesu, ktorý vyplýva z významu volieb, ako kľúčového inštitútu

demokratického ústavného systému, a zabezpečením účinnej súdnej ochrany práva

na prístup k voleným verejným funkciám prostredníctvom účasti vo voľbách do orgánov

samosprávy.

Záujem na zabezpečení plynulého priebehu volieb zohľadnil zákonodarca

stanovením pomerne prísnych podmienok, za ktorých možno uplatniť právo na súdnu

ochranu v konaní podľa . Ide najmä o stanovenie krátkej lehoty na podanie

návrhu na začatie tohto konania a lehoty, v rámci ktorej je súd povinný vo veci rozhodnúť,

čo podstatným spôsobom zvyšuje zodpovednosť navrhovateľa za priebeh a výsledok

konania tak z hľadiska zvýšených nárokov na kvalitu formálnoprocesnej aj vecnej stránky

jeho návrhu, a taktiež pokiaľ ide o včasnú a uvážlivú voľbu navrhovaných dôkazných

prostriedkov, vzhľadom na obmedzený časový priestor, ktorý má súd na prerokovanie veci

vrátane vykonania dôkazov a na samotné rozhodnutie.

Pokiaľ má však súd konajúci vo veci registrácie kandidátnych listín pre voľby

do orgánov samosprávy miest a obcí zachovať spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní

ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania, musí zároveň

dbať, aby jeho výklad a aplikácia ustanovení zákona o voľbách a

rešpektovali primeranú proporcionalitu pri zohľadnení záujmu na plynulom priebehu volieb

a záujmu na zabezpečení účinnej súdnej ochrany subjektov uchádzajúcich sa o účasť

vo voľbách.

V ustanoveniach zákona o voľbách a stanovil

zákonodarca lehotu troch dní, v rámci ktorej možno uplatniť právo na súdnu ochranu

vo veciach registrácie kandidátnych listín. Vzhľadom na jej krátkosť musí všeobecný súd

pri výklade a aplikácii zákona o voľbách a prihliadať na to, že okrem

zohľadnenia záujmu na zabezpečení plynulého priebehu volieb musí táto lehota vyjadrovať

dobu, ktorá je postačujúca na účinné uplatnenie súdnej ochrany navrhovateľom, a zároveň

musí rešpektovať princíp právnej istoty.

Uvedené požiadavky vyžadujú, aby mal subjekt predkladajúci kandidátnu listinu

možnosť včas sa oboznámiť s obsahom rozhodnutia volebnej komisie, a zároveň vylučujú

taký výklad a aplikáciu označených ustanovení zákona o voľbách a Občianskeho súdneho

poriadku, ktorý pripúšťa začatie plynutia lehoty troch dní na podanie návrhu na začatie

konania podľa aj napriek tomu, že politický subjekt alebo nezávislý kandidát

uchádzajúci sa o účasť vo voľbách predložením kandidátnej listiny nebol kvalifikovaným

(zákonom predpokladaným) spôsobom upovedomený o existencii rozhodnutia volebnej

komisie vo veci registrácie kandidátnej listiny a o možnosti toto rozhodnutie prevziať.

Z hľadiska rešpektovania základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu v zmysle

vyžaduje ústavne konformný výklad zákona o voľbách

a extenzívnu interpretáciu tak, že dňom rozhodnutia miestnej volebnej

komisie vo veci registrácie kandidátnej listiny je deň, v ktorom bolo toto rozhodnutie

volebnej komisie aj písomne vyhotovené, podpísané a predkladateľ kandidátnej listiny

bol zákonom stanoveným spôsobom upovedomený o jeho existencii a vyzvaný,

aby si rozhodnutie prevzal (§ 17 ods. 3 zákona o voľbách).

2.2 Z okolností posudzovaného prípadu je zrejmé, že okresný súd založil svoje

rozhodnutie o zamietnutí návrhu sťažovateľky na začatie konania podľa

na týchto dôvodoch: „... z predložených listinných dôkazov, z výsluchu zapisovateľky

mestskej volebnej komisie JUDr. E. M., podpredsedu mestskej volebnej komisie K. H. bolo

zistené, že rozhodnutia Mestskej volebnej komisie v N. o zaregistrovaní kandidátov

na kandidátnej listine pre voľby do mestského zastupiteľstva 02. 12. 2006 zo dňa

12. 10. 2006 mal prevziať na základe oznámenia - výzvy zapisovateľky mestskej volebnej

komisie JUDr. E. M. splnomocnený zástupca koalície A. M. dňa 13. 10. 2006, čo potvrdil

i podpredseda mestskej volebnej komisie K. H. Túto zákonnú povinnosť si miestna volebná

komisia 13. 10. 2006 splnila a splnomocnený zástupca si do 24 hodín rozhodnutie

o neregistrácii kandidátnej listiny koalície a kandidátnej listiny koalície na kandidáta

PaeDr. M. G. neprevzal. Preto sa má za to, že podľa § 17 odst. 3 cit. zákona toto

rozhodnutie bolo doručené. Komisia vydala rozhodnutie dňa 12. 10. 2006, bolo doručené

13. 10. 2006 v zmysle § 17 ods. 3 cit. zákona a navrhovateľ mohol podať návrh na súd

do troch dní od rozhodnutia komisie, ktorá začala plynúť dňom 13. 10. 2006 a uplynula

dňom 16. 10. 2006. Návrh bol podaný na súd až 19. 10. 2006, teda po uplynutí zákonom

stanovenej lehoty troch dní na podanie takéhoto návrhu. Keďže návrh bol podaný

po zákonnej 3 - dňovej lehote, súd sa zákonnosťou rozhodnutí zo dňa 12. 10. 2006 Mestskej

volebnej komisie v N. o nezaregistrovaní koalície a kandidátky na primátora PaedDr. M. G.

pre voľby do mestského zastupiteľstva nezaoberal.“

Okresný súd svoje závery oprel o skutkové zistenia, podľa ktorých volebná komisia

zasadala na Mestskom úrade v N. (ďalej len „mestský úrad“) 12. októbra 2006 v čase

od 15.00 h do 18.00 h. Na tomto zasadnutí rozhodla o nezaregistrovaní kandidátnych listín

koalície. Z výsluchu zapisovateľky volebnej komisie okresný súd zistil, že ešte v uvedený

deň vo večerných hodinách boli vyhotovené rozhodnutia volebnej komisie, ktoré však

neboli podpísané jej predsedom. To sa stalo až následne na druhý deň okolo 12.00 h. Podľa

podpredsedu volebnej komisie boli rozhodnutia predsedom volebnej komisie podpísané

13. októbra 2006 medzi 11.00 h až 11.30 h, keď sa vrátil od lekára. V tento deň sa

splnomocnený zástupca dostavil na mestský úrad. Prišiel sa informovať medzi 9.30 h

až 10.00 h, kedy ešte rozhodnutia neboli podpísané, preto mu zapisovateľka volebnej

komisie oznámila, aby si rozhodnutia prišiel prevziať po 12.00 h. Zapisovateľka bola

na mestskom úrade do 17.00 h, ale splnomocnený zástupca koalície si rozhodnutia neprišiel

prevziať. Jej výpoveď potvrdzuje aj výpoveď podpredsedu volebnej komisie. Tieto

výpovede sa rozchádzajú s výpoveďou splnomocneného zástupcu koalície, ktorý tvrdil, že

v piatok 13. októbra 2006 nebol informovaný, kedy si má prísť pre podpísané rozhodnutia.

Urobil tak až nasledujúci pondelok 16. októbra 2006, keď mu zapisovateľka volebnej

komisie telefonovala na mobil, aby si pre nich prišiel.

Právny záver okresného súdu, ktorý na základe takto zisteného skutkového stavu

konštatoval, že volebná komisia vyzvala v súlade s § 17 ods. 3 zákona o voľbách

splnomocneného zástupcu koalície, aby si do 24 hodín prevzal rozhodnutia

o nezaregistrovaní kandidátnych listín, pričom v dôsledku márneho uplynutia uvedenej

lehoty nastúpila fikcia ich doručenia k 13. októbru 2006, považuje ústavný súd za zjavne

neodôvodnený a arbitrárny.

Zákon o voľbách ukladá volebnej komisii povinnosť rozhodnúť o registrácii

kandidátov najneskôr 45 dní predo dňom volieb a registráciu vyznačiť na kandidátnej listine

(§ 17 ods. 2). Následne volebná komisia vyzve splnomocnencov politických strán

a nezávislých kandidátov, aby si do 24 hodín prevzali rozhodnutie o registrácii alebo

o neregistrácii (ďalej len „rozhodnutie o registrácii“) kandidátnych listín (§ 17 ods. 3).

Z obsahu a systematického usporiadania ustanovení § 17 ods. 2 a 3 zákona o voľbách

je zrejmé, že zákon ukladá povinnosť vyzvať splnomocnencov politických strán

a nezávislých kandidátov na prevzatie rozhodnutia o registrácii výslovne volebnej komisii.

Uskutočnenie uvedenej výzvy volebnou komisiou je právnou skutočnosťou, s ktorou zákon

spája začiatok plynutia 24 hodinovej lehoty na prevzatie rozhodnutia, pričom právnym

následkom márneho uplynutia uvedenej lehoty je nastúpenie nevyvrátiteľnej právnej

domnienky doručenia rozhodnutia volebnej komisie predkladateľovi kandidátnej listiny.

Vzhľadom na začatie plynutia tejto lehoty môže volebná komisia právne relevantným

spôsobom vyzvať splnomocnenca na prevzatie rozhodnutia o registrácii kandidátnej listiny

až po tom, čo bolo takéto rozhodnutie písomne vyhotovené a podpísané a jeho prevzatie

je aj fakticky možné. Postup volebnej komisie ako orgánu verejnej moci musí rešpektovať

princíp právnej istoty, ktorý je neopomenuteľným atribútom právneho štátu (čl. 1 ods. 1

).

Oznámenie zapisovateľky volebnej komisie splnomocnenému zástupcovi koalície

o tom, že si bude môcť prísť prevziať rozhodnutia o registrácii kandidátnych listín „okolo

12.00 hod.“, prípadne „po 12.00 hod.“, nemožno kvalifikovať ako výzvu volebnej komisie

na prevzatie rozhodnutia v zmysle § 17 ods. 3 zákona o voľbách. V čase poskytnutia tejto

informácie splnomocnenému zástupcovi koalície (v piatok 13. októbra 2006 medzi 9.30 h

až 10.00 h) nebolo podľa zistenia okresného súdu možné rozhodnutia o registrácii

kandidátnych listín prevziať (keďže neboli podpísané) a nebolo ani isté, kedy presne

volebná komisia splnomocnencovi koalície prevzatie uvedených rozhodnutí umožní.

Samotný obsah tejto informácie nebol natoľko presný, aby na jej základe bolo možné

nepochybne stanoviť okamih začatia plynutia 24 hodinovej lehoty podľa § 17 ods. 3 zákona

o voľbách. Ani z odôvodnenia sťažovateľkou napádaného rozhodnutia okresného súdu nie

je zrejmé, ktorý okamih považoval okresný súd za začiatok plynutia uvedenej lehoty, ktorá

je určená podľa hodín a nie podľa dní, a kedy presne mala podľa jeho názoru táto lehota

márne uplynúť.

Skutočnosť, že zapisovateľka volebnej komisie splnomocnenému zástupcovi koalície

oznámila približný termín, kedy bude pravdepodobne môcť rozhodnutia o registrácii

prevziať, nezbavovala volebnú komisiu povinnosti realizovať výzvu podľa § 17 ods. 3

zákona o voľbách po tom, čo sa stalo prevzatie uvedených rozhodnutí reálne možným.

Zákon o voľbách ukladá túto povinnosť výslovne volebnej komisii ako orgánu verejnej

moci. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nemožno vyvodiť povinnosť splnomocneného

zástupcu koalície „priebežne sa informovať“, kedy a ako bude môcť rozhodnutie volebnej

komisie o registrácii prevziať.

Podľa názoru ústavného súdu bola interpretácia ustanovení § 17 zákona o voľbách

a okresným súdom v posudzovanej veci ústavne nekonformná. Vo svojich

dôsledkoch totiž znamenala uloženie povinnosti navrhovateľom nad rámec zákona

v súvislosti s uplatňovaním ich práva na súdnu ochranu, obmedzila právo na súdnu ochranu

navrhovateľov (vrátane sťažovateľky) bez zákonného podkladu a v rozpore s jeho účelom

a zmyslom a nerešpektovala ani požiadavku zachovania primeranej proporcionality

pri zohľadnení záujmu na plynulom priebehu volieb a záujmu na zabezpečení účinnej

súdnej ochrany subjektov uchádzajúcich sa o účasť vo voľbách v súvislosti s posúdením

dodržania zákonnej lehoty na podanie návrhu podľa .

Tieto skutočnosti a závery viedli ústavný súd k výroku o tom, že okresný súd svojím

uznesením sp. zn. z 23. októbra 2006, ktorým zamietol ako oneskorene

podaný návrh sťažovateľky a ďalších dvoch politických strán (členov koalície) podľa

, porušil základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu zaručené v

ods. 1 .

Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie označeného základného práva

sťažovateľky, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a v zmysle čl. 127

ods. 2 v spojení s a a zrušil

rozhodnutie okresného súdu.

2.3 Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1 ( , pozn.), a zruší také

rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak ústavný súd zruší rozhodnutia všeobecného

súdu, vec mu vráti na ďalšie konanie za účelom opätovného prerokovania a rozhodnutia.

Keďže napadnutým uznesením okresného súdu sp. zn. z 23. októbra

2006 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa , ústavný

súd toto uznesenie zrušil ( v spojení s zákona o ústavnom

súde) a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie [ v spojení s

ods. 3 písm. b) ], v ktorom bude viazaný právnym názorom

ústavného súdu ( ).

Z opatrení na nápravu zisteného porušenia ústavnosti v zmysle čl. 127 ods. 2 a 3

by vzhľadom na okolnosti daného prípadu prichádzalo do úvahy i priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia ako náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej

v peniazoch (podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie). Takáto náprava vo forme kompenzácie prichádza do úvahy

predovšetkým v tých prípadoch, keď porušenie základného práva alebo slobody už nie je

možné napraviť zrušením rozhodnutia alebo opatrenia, resp. uvedením do pôvodného stavu

(obdobne napr. ).

Primerané finančné zadosťučinenie však predstavuje fakultatívny prostriedok

nápravy porušenia ústavnosti zisteného a vysloveného meritórnym rozhodnutím ústavného

súdu v konaní podľa . Pri rozhodovaní o jeho priznaní je ústavný súd

z viazaný návrhom na začatie konania ( v spojení

s ). Viazanosť návrhom na začatie konania sa v konaní podľa

prejavuje predovšetkým viazanosťou návrhom rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ

od ústavného súdu domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho

sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil

za porušovateľa svojich práv ( ).

V danom prípade sťažovateľka priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

nežiadala. Z uvedeného dôvodu ústavný súd o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia nerozhodol aj napriek tomu, že sťažnosti v merite veci vyhovel a vyslovil

porušenie základného práva sťažovateľky tak, ako sa toho prostredníctvom splnomocneného

právneho zástupcu domáhala (obdobne napr. ).

2.4 Sťažovateľka žiadala priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktorej

výšku vyčíslil jej právny zástupca sumou 8 936 Sk. Trovy konania právny zástupca bližšie

špecifikoval ako trovy právneho zastúpenia sťažovateľky pozostávajúce z odmeny právneho

zástupcu za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2006 (prevzatie a príprava

zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti), z odmeny za jeden úkon právnej služby vykonaný

v roku 2007 (podanie z 27. júna 2007) a z príslušnej paušálnej náhrady výdavkov za každý

z uvedených úkonov právnej služby.

Ústavný súd pri rozhodovaní o požadovanej náhrade trov vychádzal z ustanovenia

, podľa ktorého môže v odôvodnených prípadoch podľa

výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti

uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 1

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) s tým, že predmetom konania pred ústavným

súdom podľa je ochrana základných práv a slobôd. Predmet tohto konania

je v zásade nevyjadriteľný v peniazoch (napr. , , ).

Podľa vyhlášky č. je základná sadzba tarifnej odmeny

za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania

pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi. Základná sadzba

tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v období roka 2006 v konaní

pred ústavným súdom predstavuje 2 730 Sk a hodnota režijného paušálu 164 Sk. Základná

sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára

2007 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 2 970 Sk a hodnota režijného paušálu

178 Sk.

Ústavný súd preto v súlade s v spojení

s označenými ustanoveniami vyhlášky č. priznal sťažovateľke, ktorá bola

v konaní úspešná, náhradu trov konania v sume 8 936 Sk. Priznaná náhrada trov konania

pozostáva z odmeny právneho zástupcu – advokáta za dva úkony právnej služby vykonané

v roku 2006 a jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2007 a z režijného paušálu

k týmto úkonom.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2007