Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 996 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (1041)III. ÚS 117/07
PDF · 351.21 KB
No categories available
III. ÚS 117/07
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Jána
Auxta a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika vo veci sťažnosti politickej strany S.,
so sídlom B., zastúpenej advokátom Mgr. M. L., P., pre namietané porušenie jej základného
práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 11 C 174/2006 z 23. októbra 2006 na neverejnom
zasadnutí 24. septembra 2007 takto
rozhodol:
1. Základné právo politickej strany S. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Prievidza sp. zn. 11 C 174/2006
z 23. októbra 2006 p o r u š e n é b o l o .
2. Uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 11 C 174/2006 z 23. októbra 2006
z r u š u j e a prikazuje mu, aby vo veci konal a rozhodol.
3. Okresný súd Prievidza j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania politickej strane
S. v sume 8 936 Sk (slovom osemtisícdeväťstotridsaťšesť slovenských korún) na účet jej
právneho zástupcu Mgr. M. L., P., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením
č. k. III. ÚS 117/07-20 z 15. mája 2007 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť politickej strany S. (ďalej len „sťažovateľka“)
vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu
Prievidza (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 11 C 174/2006 z 23. októbra 2006.
Z obsahu sťažnosti, ako aj z pripojených príloh (vrátane napádaného uznesenia
okresného súdu sp. zn. 11 C 174/2006 z 23. októbra 2006) vyplýva, že sťažovateľka
sa v rámci koalície S., S. a S. (ďalej aj „koalícia“) uchádzala o účasť vo voľbách
do Mestského zastupiteľstva v N. (ďalej len „mestské zastupiteľstvo“) a vo voľbách
primátora mesta N. (ďalej len „primátor“), ktoré sa konali 2. decembra 2006. V súlade
s § 16 ods. 2 a § 21 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách
do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“)
sťažovateľka v rámci koalície doručila prostredníctvom riadne povereného splnomocnenca
A. M. (ďalej len „splnomocnený zástupca koalície“), P., zapisovateľke mestskej volebnej
komisie v N. (ďalej len „volebná komisia“) v dvoch rovnopisoch kandidátne listiny
pre voľby do mestského zastupiteľstva a pre voľbu primátora. Kandidátne listiny boli
podané riadne a včas. Napriek tomu volebná komisia svojím rozhodnutím z 12. októbra
2006 podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona o voľbách nezaregistrovala kandidáta koalície
na primátora a rozhodnutím z 12. októbra 2006 podľa § 17 ods. 1 písm. g) zákona o voľbách
nezaregistrovala kandidátov koalície na poslancov mestského zastupiteľstva.
Na základe rozhodnutí volebnej komisie z 12. októbra 2006 podali členovia koalície
-sťažovateľka ako navrhovateľ v 1. rade, S. ako navrhovateľ v 2. rade a S. ako navrhovateľ
v 3. rade v zmysle § 17 ods. 4 zákona o voľbách a § 250zb ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „OSP“) 19. októbra 2006 okresnému súdu návrh na vydanie rozhodnutia
o zaregistrovaní kandidátov koalície pre voľby poslancov mestského zastupiteľstva
a kandidáta koalície pre voľby primátora.
Okresný súd po vykonaní dokazovania rozhodol uznesením sp. zn. 11 C 174/2006
z 23. októbra 2006, ktorým návrh zamietol.
Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zo strany okresného súdu namietajúc:
„Ustanovenie § 250zb ods. 1 OSP a ustanovenie § 17 ods. 4 zákona o voľbách určuje
zákonnú trojdňovú lehotu na podanie návrhu na vydanie rozhodnutia o registrácii
kandidáta na súd. Dodržanie lehoty je jedným z objektívnych procesných predpokladov
meritórneho prerokovania návrhu (popri všeobecných procesných podmienkach) na
vydanie rozhodnutia o registrácii kandidáta.
Okresný súd Prievidza uznesením z 23. 10. 2006 vydaným v konaní vedenom pod
sp. zn. 11 C 174/2006 zamietol návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidátov
v zmysle § 250zb OSP zo dňa 19. 10. 2006, a to z dôvodu nedodržania zákonom stanovenej
lehoty na podanie takéhoto návrhu. Z uvedeného dôvodu, keďže mal za to, že nebola
splnená jedna z procesných podmienok meritórneho prerokovania návrhu, sa súd otázkou
zákonnosti rozhodnutí zo dňa 12. 10. 2006 ani nezaoberal.
Sťažovateľ je presvedčený, že Okresný súd Prievidza svojím rozhodnutím - uznesením
zo dňa 23. 10. 2006, vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 174/2006 porušil
základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu, zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky.
Porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu sa Okresný súd
Prievidza dopustil tým, že bez toho, aby mal v konaní jednoznačne a mimo rozumných
pochybností preukázané nedodržanie lehoty na podanie návrhu na začatie konania,
t. j. nesplnenie objektívnej procesnej podmienky konania vo veci samej, zamietol návrh
ako oneskorene podaný. Nakoľko okresný súd sa nesprávnosťou, resp. nezákonnosťou
napadnutých rozhodnutí Mestskej volebnej komisie v N. o nezaregistrovaní kandidátnych
listín koalície politických strán ani nezaoberal, sťažovateľovi sa znemožnilo domáhať
sa svojho základného práva na súdnu ochranu.“
Sťažovateľka v tejto súvislosti poukázala na nález ústavného súdu sp. zn.
III. ÚS 331/04 zo 16. marca 2005, z ktorého okrem iného vyplýva, že všeobecný súd
má právo posúdiť a rozhodnúť otázku podania opravného prostriedku v zákonom stanovenej
lehote, no s daným oprávnením je spojená aj jeho ústavná zodpovednosť, aby skutkové
okolnosti významné pre posúdenie splnenia alebo nesplnenia procesných podmienok
uplatnenia práva na súdnu ochranu účastníkom konania boli preukázané mimo rozumných
pochybností. Vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte totiž pre záver
o nesplnení zákonných podmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich splnení.
Podľa sťažovateľky „Z výsluchov uskutočnených Okresným súdom v Prievidzi
vyplynuli úplne nejednoznačné závery o tom, kedy boli vyhotovené rozhodnutia
o neregistrácii kandidátov koalície a kedy boli tieto rozhodnutia podpísané. Tiež
nie je zrejmé, kedy bol splnomocnenec koalície vyzvaný k vyzdvihnutiu si rozhodnutí.
Okresný súd sa tiež nezaoberal otázkou, či bolo možné rozhodovaciu činnosť volebnej
komisie považovať za ukončenú, keď v deň rozhodovania, t. j. 12. 10. 2006, neboli v zmysle
§ 17 ods. 2 zákona o voľbách vyznačené údaje o registrácii na kandidátnych listinách. (...)
Návrh nebol preskúmaný z vecnej stránky, iba zo stránky formálnoprávnej, čo malo
v konečnom dôsledku za následok to, že kandidátom koalície politických strán na poslancov
Mestského zastupiteľstva v N. a kandidátke na primátorku mesta N. nebolo umožnené
zúčastniť sa volieb 02. 12. 2006.
Okresný súd v Prievidzi mal podľa názoru sťažovateľa pri posudzovaní splnenia
procesných podmienok podania - dodržania lehoty na podanie opravného prostriedku,
vzhľadom na nejednotnosť výpovedí, buď doplniť dokazovanie (najmä výsluchom ďalších
svedkov), alebo vychádzať zo zásady preukázania nesplnenia procesných podmienok
uplatnenia práva na súdnu a inú právnu ochranu mimo rozumných pochybností. Sťažovateľ
je presvedčený, že v konaní pred okresným súdom sa nepodarilo jednoznačne preukázať
zmeškanie trojdňovej lehoty na podanie opravného prostriedku a preto, vychádzajúc
z uvedenej zásady, mal okresný súd považovať lehotu za dodržanú.“
Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jej základného
práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením okresného súdu
sp. zn. 11 C 174/2006 z 23. októbra 2006, aby zrušil uznesenie okresného súdu sp. zn.
11 C 174/2006 z 23. októbra 2006 a vrátil mu vec na ďalšie konanie a aby priznal
sťažovateľke náhradu trov konania pred ústavným súdom.
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu z 5. januára 2007 k sťažnosti
vyjadril podaním sp. zn. Spr. 67/07 zo 16. januára 2007, v ktorom sa okrem iného uvádza:
„Návrh bol podaný 19. 10. 2006 t. j. vo štvrtok. Lehota na rozhodnutie súdu začala
plynúť dňom 20. 10. 2006 t. j. v piatok a uplynula by dňom 22. 10. 2006, t. j. v nedeľu.
Vzhľadom na ustanovenie § 57 ods. 2 O. s. p. táto lehota uplynula dňom 23. 10. 2006,
t. j. v pondelok, kedy však súd o návrhu účastníka konania aj rozhodol.
Okresný súd v Prievidzi sa predovšetkým zaoberal tým, či návrh bol podaný včas.
K tomu si zabezpečil dôkazy výsluchom zapisovateľky mestskej volebnej komisie,
podpredsedu mestskej volebnej komisie, splnomocneného zástupcu na prevzatie rozhodnutia
mestskej volebnej komisie za koalíciu strán a ustálil, že návrh nebol podaný včas.
Z obsahu listinných dôkazov mal preukázané, že splnomocnencom koalície S., S., S.
bol na základe splnomocnenia zo dňa 4. 10. 2006 pán A. M. Ako vyplynulo z výsluchu
zapisovateľky mestskej volebnej komisie JUDr. E. M., kandidátne listiny súčasťou ktorých
bolo aj splnomocnenie boli odovzdané mestskej volebnej komisii 6. 10. 2006.
Dňa 12. 10. 2006 zasadala MVK na Mestskom úrade v N. v čase od 15.00 -
18.00 hod. Na tomto zasadnutí mestská volebná komisia rozhodla o nezaregistrovaní
kandidátky vyššie označenej koalície politických strán. Z výsluchu zapisovateľky mestskej
volebnej komisie JUDr. E. M. mal súd zistené, že ešte v uvedený deň vo večerných hodinách
boli vyhotovené rozhodnutia mestskej volebnej komisie, ktoré však neboli podpísané
jej predsedom. To sa stalo až následne na druhý deň okolo 12.00 hod. dňa 13. 10. 2006.
V tento deň sa splnomocnený zástupca koalície A. M. dostavil na Mestský úrad v N.,
čo potvrdzuje vo svojej výpovedi aj on sám, aj zapisovateľka mestskej volebnej komisie
JUDr. E. M. Splnomocnený zástupca sa prišiel informovať na rozhodnutie medzi 9.30
až 10.00 hod., kedy ešte nebolo podpísané predsedom mestskej volebnej komisie, preto mu
zapisovateľka JUDr. E. M. oznámila, aby prišiel okolo 12.00 hod. Jej výpoveď sa však
v tomto rozchádza s výpoveďou splnomocneného zástupcu, ktorý tvrdil, že nebol
informovaný, kedy si má prísť pre podpísané rozhodnutie atak učinil až 16. 10. 2006,
keď mu JUDr. E. M. telefonovala na mobil aby si preň prišiel.
Podľa § 17 ods. 3, 4 zákona č. 346/1990 Zb. v platnom znení o voľbách do orgánov
samosprávy obcí v platnom znení miestna volebná komisia vyzve splnomocnencov
politických strán a nezávislých kandidátov, aby si do 24 hodín prevzali rozhodnutie
o registrácii alebo neregistrácii kandidátnych listín. Ak si splnomocnenec alebo nezávislí
kandidáti neprevezmú v danej lehote rozhodnutie má sa za to, že bolo doručené.
Súd vyhodnotil zhromaždené dôkazy tak, že sa odporcovi podarilo preukázať,
že splnomocnený zástupca koalície A. M. bol dňa 13. 10. 2006 informovaný o rozhodnutí
mestskej volebnej komisie zo dňa 12. 10. 2006 a vyzvaný, aby si prevzal toto rozhodnutie.
Neučinil tak, preto zo zákona nastali účinky doručenia rozhodnutia uplynutím 24 hodinovej
lehoty upravenej v § 17 ods. 3 horecitovaného zákona. Navrhovateľ si mohol rozhodnutie
prevziať dňom 13. 10. 2006 od 12.00 hod., dvadsaťštyrihodinová lehota uplynula
14. 10. 2006, preto vychádzajúc zo znenia § 250 Zb. ods. 1 navrhovateľovi - sťažovateľovi
začala plynúť lehota na podanie návrhu v zmysle tohto ustanovenia dňom 13. 10. 2006
(vzhľadom na fikciu doručenia) a uplynula 16. 10. 2006.
Návrh bol podaný až 19. 10. 2006 a ako oneskorene podaný zamietnutý.“
V rámci prípravy prerokovania predmetnej veci si ústavný súd vyžiadal spisový
materiál týkajúci sa právnej veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 11 C 174/2006.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie obaja účastníci doplnili svoje stanoviská k veci.
Okresný súd tak urobil podaním sp. zn. Spr 67/07 z 11. júna 2007, v ktorom okrem
iného uviedol: „... nevyhnutnou okolnosťou, ktorú musí súd skúmať v konaní vo veciach
registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí je dodržanie
pomerne krátkej trojdňovej lehoty na podanie takéhoto návrhu. Takto zákonom stanovená
lehota zodpovedá ústavnoprávnemu významu rozhodnutia súdu, ktoré sa dotýka riadneho
priebehu volebného procesu do orgánov samosprávy. Preto okresný súd v konaní túto
skutočnosť skúmať musel. Opačným postupom by negoval nepochybný význam dodržania
tejto lehoty pre riadny priebeh volebného procesu. V tejto súvislosti treba uviesť,
že dodržanie tejto, čo sa týka jej dĺžky, prísnej lehoty, je kvalitatívne iným posudzovaním
ako iných lehôt stanovených právnym poriadkom, predovšetkým tých lehôt, v súvislosti
s ktorými vyvstali doteraz ústavným súdom riešené ústavnoprávne otázky (ako tomu
napríklad bolo v sťažovateľom citovanom náleze ústavného súdu). Preto i miera akou
má súd zohľadniť potrebu dodržania určitej lehoty v konaní vo veciach volebných je iná ako
miera posudzovania tejto otázky pri iných lehotách stanovených v právnom poriadku,
predovšetkým v Občianskom súdnom poriadku ohľadne lehôt na podanie opravných
prostriedkov, keďže postup súdu v rozhodovacej činnosti vo veciach volebných sa opiera
o vysoko formalizovane predpisy s pomerne krátkymi lehotami, v ktorých sa prejavuje
legislatívne vyjadrený ústavný verejný záujem na riadnom priebehu volieb stanovený
Vychádzajúc z uvedených úvah okresný súd postupoval a rozhodol v lehote
stanovenej zákonom tak, že dodržanie trojdňovej lehoty dôsledne skúmal, pričom pri svojom
rozhodovaní bol nútený vyporiadať sa s rozpormi medzi tvrdeniami navrhovateľov,
resp. ich zástupcov na strane jednej a výpoveďami viacerých osôb, členov mestskej volebnej
komisie na strane druhej. K tomu treba uviesť, že okresný súd vypočul všetky osoby, ktoré
mohli prispieť k skutkovému objasneniu veci v časti dotýkajúcej sa rozhodnutia, jeho
vyhotovenia a jeho doručenia zástupcovi sťažovateľa. (...)
Okresný súd preto postupoval tak, že vzniknuté rozpory vyhodnotil a dospel k zisteniu
skutkového stavu tak, ako je uvedený v odôvodnení rozhodnutia. (...)
V prípade rozporu tvrdení ohľadne dodržania tejto lehoty sa všeobecný súd
s ohľadom na právnu úpravu konania vo veciach registrácie kandidátnych listín v rámci
svojej rozhodovacej činnosti pohybuje takmer vždy na hranici možného porušenia
niektorých z ústavne vyjadrených záujmov: záujem neregistrovaného kandidáta, záujem
už registrovaných kandidátov, resp. záujem na riadnom priebehu volieb.
Okresný súd v konaní sp. zn. 11 C/174/2006 postupoval tak, že uznesením neporušil
ústavné právo sťažovateľa, keďže jeho právo na súdnu ochranu nie je právom absolútnym,
ale právom, ktoré podlieha obmedzeniam vyjadreným v zákone. Týmto obmedzením
je i v zákone o voľbách vyjadrená trojdňová lehota, ktorej dodržanie nebolo v konaní
preukázané a boli to len tvrdenia zástupcov sťažovateľa a ich procesný postup, ktoré
do posúdenia tejto skutočnosti priniesli nejasnosti. Súd návrh sťažovateľa a ostatných
subjektov prejednal a o ňom rozhodol, pričom predmetom dokazovania boli i skutočnosti,
ktorých predmetom nebolo len dodržanie tejto lehoty.“
Okresný súd vo vyjadrení z 11. júna 2007 zároveň oznámil, že súhlasí s upustením
od verejného ústneho pojednávania vo veci samej.
Sťažovateľka v reakcii na vyjadrenia okresného súdu v podaní z 27. júna 2007
uviedla, že nesúhlasí s tvrdením, podľa ktorého okresný súd vypočul všetky osoby, ktoré
mohli prispieť k objasneniu skutkového stavu v posudzovanej veci. Podľa jej názoru
okresný súd nevyužil všetky dostupné možnosti k objasneniu skutkového stavu
a nepredvolal svedkov, ktorí „... by predložili svoje poznatky z priebehu zasadnutia
volebnej komisie a poznatky o ďalšom postupe volebnej komisie v nasledujúcich dňoch“,
vrátane RNDr. M. D., zástupkyne koalície vo volebnej komisii, ktorá „... bola v priebehu
súdneho konania na okresnom súde v súvislosti s objasňovaním zákonného postupu
volebnej komisie viackrát pretraktovaná“. Sťažovateľka prostredníctvom splnomocneného
právneho zástupcu zároveň oznámila, že súhlasí s upustením od verejného ústneho
pojednávania vo veci samej.
Na základe výzvy ústavného súdu vyčíslila sťažovateľka prostredníctvom
splnomocneného právneho zástupcu v sťažnosti uplatnenú náhradu trov konania
pred ústavným súdom (podaním z 18. septembra 2007) sumou 8 936 Sk.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
stanoviskami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu týkajúceho
sa posudzovaného konania dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať
ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát ústavného súdu sťažnosť prerokoval
na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na základe
predložených listín a obsahu dotknutého spisu.
II.
2.1 Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
Podľa čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane
ustanoví zákon.
Podľa čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práv uvedených v (...) čl. 46 tejto ústavy
sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.
Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva
v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu
zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,
porušenie ktorého sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok
ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení
s čl. 51 ods. 1 ústavy).
Právo na súdnu ochranu nie je absolútne, ale v záujme zaistenia najmä právnej
istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam
(čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy), akými sú napr. spôsobilosť byť účastníkom
konania, povinnosť právneho zastúpenia v niektorých prípadoch, zákonom stanovené
náležitosti návrhu na začatie konania, zákonné lehoty a pod. (III. ÚS 331/04).
Všeobecný súd však musí vykladať a používať ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku a ďalších zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu
ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo
na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho,
že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu
zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
účastníkov [(§ 1 OSP), obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04].
Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných právnych
predpisov prihliadať k spravodlivej rovnováhe pri poskytovaní ochrany uplatňovaným
právam a oprávneným záujmom účastníkov konania (obdobne napr. III. ÚS 271/05,
Podľa § 17 ods. 2 zákona o voľbách miestna volebná komisia zaregistruje kandidátov
najneskôr 45 dní predo dňom volieb a registráciu kandidátov vyznačí na kandidátnej listine.
Registrácia kandidátov je podmienkou vytlačenia hlasovacích lístkov.
Podľa § 17 ods. 3 zákona o voľbách miestna volebná komisia vyzve splnomocnencov
politických strán a nezávislých kandidátov, aby si do 24 hodín prevzali rozhodnutie
o registrácii alebo o neregistrácii kandidátnych listín. Ak si splnomocnenec alebo nezávislí
kandidáti neprevezmú v danej lehote rozhodnutie, má sa za to, že bolo doručené.
Podľa § 17 ods. 4 zákona o voľbách proti rozhodnutiu miestnej volebnej komisie
o zaregistrovaní kandidáta alebo o nezaregistrovaní kandidáta môžu podať kandidujúce
politické strany a nezávislí kandidáti návrh na vydanie rozhodnutia o zrušení registrácie
kandidáta alebo návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta na súd. Návrh
treba podať do troch dní odo dňa rozhodnutia miestnej volebnej komisie. Proti rozhodnutiu
súdu sa nemožno odvolať.
Podľa § 17 ods. 5 zákona o voľbách ak súd rozhodne o zaregistrovaní kandidáta
alebo o zrušení registrácie kandidáta, miestna volebná komisia vykoná rozhodnutie súdu
do 24 hodín od jeho doručenia.
Podľa § 250zb ods. 1 OSP ak volebná komisia rozhodla o zaregistrovaní kandidáta
alebo o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, môže
sa kandidujúca politická strana, politické hnutie alebo nezávislý kandidát do troch dní odo
dňa rozhodnutia miestnej (mestskej) volebnej komisie obrátiť na okresný súd s návrhom
na vydanie rozhodnutia o zrušení registrácie kandidáta alebo s návrhom na vydanie
rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta.
Podľa § 250zb ods. 2 OSP účastníkmi konania sú politická strana, politické hnutie
alebo nezávislý kandidát, ktorí podali návrh podľa odseku 1, miestna (mestská) volebná
komisia a kandidát, politická strana, politické hnutie alebo nezávislý kandidát, proti ktorým
návrh smeruje.
Podľa § 250zb ods. 3 OSP súd rozhodne uznesením do troch dní odo dňa podania
návrhu.
Podľa § 250zb ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný
prostriedok.
Účelom ustanovení § 17 ods. 4 a 5 zákona o voľbách a § 250zb OSP je zabezpečiť
politickým subjektom a nezávislým kandidátom, ktorí sa uchádzajú o účasť vo voľbách
do orgánov samosprávy miest a obcí, právo na súdnu ochranu pred prípadným nezákonným
rozhodnutím volebnej komisie v súvislosti s registráciou kandidátov.
Uvedené ustanovenia sú na jednak právnym titulom, na základe ktorého sa možno
domáhať práva na súdnu ochranu vo vzťahu k rozhodnutiu volebnej komisie, zároveň však
stanovujú podmienky poskytnutia tejto súdnej ochrany, teda medze a rozsah, v akom
sa práva na súdnu ochranu vo vzťahu k rozhodnutiu volebnej komisie možno dovolávať
(čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy).
Ich obsah odzrkadľuje napätie medzi zabezpečením záujmu na plynulom priebehu
volebného procesu, ktorý vyplýva z významu volieb, ako kľúčového inštitútu
demokratického ústavného systému, a zabezpečením účinnej súdnej ochrany práva
na prístup k voleným verejným funkciám prostredníctvom účasti vo voľbách do orgánov
samosprávy.
Záujem na zabezpečení plynulého priebehu volieb zohľadnil zákonodarca
stanovením pomerne prísnych podmienok, za ktorých možno uplatniť právo na súdnu
ochranu v konaní podľa § 250zb OSP. Ide najmä o stanovenie krátkej lehoty na podanie
návrhu na začatie tohto konania a lehoty, v rámci ktorej je súd povinný vo veci rozhodnúť,
čo podstatným spôsobom zvyšuje zodpovednosť navrhovateľa za priebeh a výsledok
konania tak z hľadiska zvýšených nárokov na kvalitu formálnoprocesnej aj vecnej stránky
jeho návrhu, a taktiež pokiaľ ide o včasnú a uvážlivú voľbu navrhovaných dôkazných
prostriedkov, vzhľadom na obmedzený časový priestor, ktorý má súd na prerokovanie veci
vrátane vykonania dôkazov a na samotné rozhodnutie.
Pokiaľ má však súd konajúci vo veci registrácie kandidátnych listín pre voľby
do orgánov samosprávy miest a obcí zachovať spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní
ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania, musí zároveň
dbať, aby jeho výklad a aplikácia ustanovení § 17 zákona o voľbách a § 250zb OSP
rešpektovali primeranú proporcionalitu pri zohľadnení záujmu na plynulom priebehu volieb
a záujmu na zabezpečení účinnej súdnej ochrany subjektov uchádzajúcich sa o účasť
vo voľbách.
V ustanoveniach § 17 ods. 4 zákona o voľbách a § 250zb ods. 1 OSP stanovil
zákonodarca lehotu troch dní, v rámci ktorej možno uplatniť právo na súdnu ochranu
vo veciach registrácie kandidátnych listín. Vzhľadom na jej krátkosť musí všeobecný súd
pri výklade a aplikácii § 17 zákona o voľbách a § 250zb OSP prihliadať na to, že okrem
zohľadnenia záujmu na zabezpečení plynulého priebehu volieb musí táto lehota vyjadrovať
dobu, ktorá je postačujúca na účinné uplatnenie súdnej ochrany navrhovateľom, a zároveň
musí rešpektovať princíp právnej istoty.
Uvedené požiadavky vyžadujú, aby mal subjekt predkladajúci kandidátnu listinu
možnosť včas sa oboznámiť s obsahom rozhodnutia volebnej komisie, a zároveň vylučujú
taký výklad a aplikáciu označených ustanovení zákona o voľbách a Občianskeho súdneho
poriadku, ktorý pripúšťa začatie plynutia lehoty troch dní na podanie návrhu na začatie
konania podľa § 250zb OSP aj napriek tomu, že politický subjekt alebo nezávislý kandidát
uchádzajúci sa o účasť vo voľbách predložením kandidátnej listiny nebol kvalifikovaným
(zákonom predpokladaným) spôsobom upovedomený o existencii rozhodnutia volebnej
komisie vo veci registrácie kandidátnej listiny a o možnosti toto rozhodnutie prevziať.
Z hľadiska rešpektovania základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu v zmysle
čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje ústavne konformný výklad § 17 ods. 4 zákona o voľbách
a § 250zb ods. 1 OSP extenzívnu interpretáciu tak, že dňom rozhodnutia miestnej volebnej
komisie vo veci registrácie kandidátnej listiny je deň, v ktorom bolo toto rozhodnutie
volebnej komisie aj písomne vyhotovené, podpísané a predkladateľ kandidátnej listiny
bol zákonom stanoveným spôsobom upovedomený o jeho existencii a vyzvaný,
aby si rozhodnutie prevzal (§ 17 ods. 3 zákona o voľbách).
2.2 Z okolností posudzovaného prípadu je zrejmé, že okresný súd založil svoje
rozhodnutie o zamietnutí návrhu sťažovateľky na začatie konania podľa § 250zb OSP
na týchto dôvodoch: „... z predložených listinných dôkazov, z výsluchu zapisovateľky
mestskej volebnej komisie JUDr. E. M., podpredsedu mestskej volebnej komisie K. H. bolo
zistené, že rozhodnutia Mestskej volebnej komisie v N. o zaregistrovaní kandidátov
na kandidátnej listine pre voľby do mestského zastupiteľstva 02. 12. 2006 zo dňa
12. 10. 2006 mal prevziať na základe oznámenia - výzvy zapisovateľky mestskej volebnej
komisie JUDr. E. M. splnomocnený zástupca koalície A. M. dňa 13. 10. 2006, čo potvrdil
i podpredseda mestskej volebnej komisie K. H. Túto zákonnú povinnosť si miestna volebná
komisia 13. 10. 2006 splnila a splnomocnený zástupca si do 24 hodín rozhodnutie
o neregistrácii kandidátnej listiny koalície a kandidátnej listiny koalície na kandidáta
PaeDr. M. G. neprevzal. Preto sa má za to, že podľa § 17 odst. 3 cit. zákona toto
rozhodnutie bolo doručené. Komisia vydala rozhodnutie dňa 12. 10. 2006, bolo doručené
13. 10. 2006 v zmysle § 17 ods. 3 cit. zákona a navrhovateľ mohol podať návrh na súd
do troch dní od rozhodnutia komisie, ktorá začala plynúť dňom 13. 10. 2006 a uplynula
dňom 16. 10. 2006. Návrh bol podaný na súd až 19. 10. 2006, teda po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty troch dní na podanie takéhoto návrhu. Keďže návrh bol podaný
po zákonnej 3 - dňovej lehote, súd sa zákonnosťou rozhodnutí zo dňa 12. 10. 2006 Mestskej
volebnej komisie v N. o nezaregistrovaní koalície a kandidátky na primátora PaedDr. M. G.
pre voľby do mestského zastupiteľstva nezaoberal.“
Okresný súd svoje závery oprel o skutkové zistenia, podľa ktorých volebná komisia
zasadala na Mestskom úrade v N. (ďalej len „mestský úrad“) 12. októbra 2006 v čase
od 15.00 h do 18.00 h. Na tomto zasadnutí rozhodla o nezaregistrovaní kandidátnych listín
koalície. Z výsluchu zapisovateľky volebnej komisie okresný súd zistil, že ešte v uvedený
deň vo večerných hodinách boli vyhotovené rozhodnutia volebnej komisie, ktoré však
neboli podpísané jej predsedom. To sa stalo až následne na druhý deň okolo 12.00 h. Podľa
podpredsedu volebnej komisie boli rozhodnutia predsedom volebnej komisie podpísané
13. októbra 2006 medzi 11.00 h až 11.30 h, keď sa vrátil od lekára. V tento deň sa
splnomocnený zástupca dostavil na mestský úrad. Prišiel sa informovať medzi 9.30 h
až 10.00 h, kedy ešte rozhodnutia neboli podpísané, preto mu zapisovateľka volebnej
komisie oznámila, aby si rozhodnutia prišiel prevziať po 12.00 h. Zapisovateľka bola
na mestskom úrade do 17.00 h, ale splnomocnený zástupca koalície si rozhodnutia neprišiel
prevziať. Jej výpoveď potvrdzuje aj výpoveď podpredsedu volebnej komisie. Tieto
výpovede sa rozchádzajú s výpoveďou splnomocneného zástupcu koalície, ktorý tvrdil, že
v piatok 13. októbra 2006 nebol informovaný, kedy si má prísť pre podpísané rozhodnutia.
Urobil tak až nasledujúci pondelok 16. októbra 2006, keď mu zapisovateľka volebnej
komisie telefonovala na mobil, aby si pre nich prišiel.
Právny záver okresného súdu, ktorý na základe takto zisteného skutkového stavu
konštatoval, že volebná komisia vyzvala v súlade s § 17 ods. 3 zákona o voľbách
splnomocneného zástupcu koalície, aby si do 24 hodín prevzal rozhodnutia
o nezaregistrovaní kandidátnych listín, pričom v dôsledku márneho uplynutia uvedenej
lehoty nastúpila fikcia ich doručenia k 13. októbru 2006, považuje ústavný súd za zjavne
neodôvodnený a arbitrárny.
Zákon o voľbách ukladá volebnej komisii povinnosť rozhodnúť o registrácii
kandidátov najneskôr 45 dní predo dňom volieb a registráciu vyznačiť na kandidátnej listine
(§ 17 ods. 2). Následne volebná komisia vyzve splnomocnencov politických strán
a nezávislých kandidátov, aby si do 24 hodín prevzali rozhodnutie o registrácii alebo
o neregistrácii (ďalej len „rozhodnutie o registrácii“) kandidátnych listín (§ 17 ods. 3).
Z obsahu a systematického usporiadania ustanovení § 17 ods. 2 a 3 zákona o voľbách
je zrejmé, že zákon ukladá povinnosť vyzvať splnomocnencov politických strán
a nezávislých kandidátov na prevzatie rozhodnutia o registrácii výslovne volebnej komisii.
Uskutočnenie uvedenej výzvy volebnou komisiou je právnou skutočnosťou, s ktorou zákon
spája začiatok plynutia 24 hodinovej lehoty na prevzatie rozhodnutia, pričom právnym
následkom márneho uplynutia uvedenej lehoty je nastúpenie nevyvrátiteľnej právnej
domnienky doručenia rozhodnutia volebnej komisie predkladateľovi kandidátnej listiny.
Vzhľadom na začatie plynutia tejto lehoty môže volebná komisia právne relevantným
spôsobom vyzvať splnomocnenca na prevzatie rozhodnutia o registrácii kandidátnej listiny
až po tom, čo bolo takéto rozhodnutie písomne vyhotovené a podpísané a jeho prevzatie
je aj fakticky možné. Postup volebnej komisie ako orgánu verejnej moci musí rešpektovať
princíp právnej istoty, ktorý je neopomenuteľným atribútom právneho štátu (čl. 1 ods. 1
ústavy).
Oznámenie zapisovateľky volebnej komisie splnomocnenému zástupcovi koalície
o tom, že si bude môcť prísť prevziať rozhodnutia o registrácii kandidátnych listín „okolo
12.00 hod.“, prípadne „po 12.00 hod.“, nemožno kvalifikovať ako výzvu volebnej komisie
na prevzatie rozhodnutia v zmysle § 17 ods. 3 zákona o voľbách. V čase poskytnutia tejto
informácie splnomocnenému zástupcovi koalície (v piatok 13. októbra 2006 medzi 9.30 h
až 10.00 h) nebolo podľa zistenia okresného súdu možné rozhodnutia o registrácii
kandidátnych listín prevziať (keďže neboli podpísané) a nebolo ani isté, kedy presne
volebná komisia splnomocnencovi koalície prevzatie uvedených rozhodnutí umožní.
Samotný obsah tejto informácie nebol natoľko presný, aby na jej základe bolo možné
nepochybne stanoviť okamih začatia plynutia 24 hodinovej lehoty podľa § 17 ods. 3 zákona
o voľbách. Ani z odôvodnenia sťažovateľkou napádaného rozhodnutia okresného súdu nie
je zrejmé, ktorý okamih považoval okresný súd za začiatok plynutia uvedenej lehoty, ktorá
je určená podľa hodín a nie podľa dní, a kedy presne mala podľa jeho názoru táto lehota
márne uplynúť.
Skutočnosť, že zapisovateľka volebnej komisie splnomocnenému zástupcovi koalície
oznámila približný termín, kedy bude pravdepodobne môcť rozhodnutia o registrácii
prevziať, nezbavovala volebnú komisiu povinnosti realizovať výzvu podľa § 17 ods. 3
zákona o voľbách po tom, čo sa stalo prevzatie uvedených rozhodnutí reálne možným.
Zákon o voľbách ukladá túto povinnosť výslovne volebnej komisii ako orgánu verejnej
moci. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nemožno vyvodiť povinnosť splnomocneného
zástupcu koalície „priebežne sa informovať“, kedy a ako bude môcť rozhodnutie volebnej
komisie o registrácii prevziať.
Podľa názoru ústavného súdu bola interpretácia ustanovení § 17 zákona o voľbách
a § 250zb OSP okresným súdom v posudzovanej veci ústavne nekonformná. Vo svojich
dôsledkoch totiž znamenala uloženie povinnosti navrhovateľom nad rámec zákona
v súvislosti s uplatňovaním ich práva na súdnu ochranu, obmedzila právo na súdnu ochranu
navrhovateľov (vrátane sťažovateľky) bez zákonného podkladu a v rozpore s jeho účelom
a zmyslom a nerešpektovala ani požiadavku zachovania primeranej proporcionality
pri zohľadnení záujmu na plynulom priebehu volieb a záujmu na zabezpečení účinnej
súdnej ochrany subjektov uchádzajúcich sa o účasť vo voľbách v súvislosti s posúdením
dodržania zákonnej lehoty na podanie návrhu podľa § 250zb OSP.
Tieto skutočnosti a závery viedli ústavný súd k výroku o tom, že okresný súd svojím
uznesením sp. zn. 11 C 174/2006 z 23. októbra 2006, ktorým zamietol ako oneskorene
podaný návrh sťažovateľky a ďalších dvoch politických strán (členov koalície) podľa
§ 250zb OSP, porušil základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu zaručené v čl. 46
ods. 1 ústavy.
Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie označeného základného práva
sťažovateľky, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a v zmysle čl. 127
ods. 2 ústavy v spojení s čl. 140 ústavy a § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde a zrušil
rozhodnutie okresného súdu.
2.3 Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa odseku 1 (čl. 127 ods. 1 ústavy, pozn.), a zruší také
rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak ústavný súd zruší rozhodnutia všeobecného
súdu, vec mu vráti na ďalšie konanie za účelom opätovného prerokovania a rozhodnutia.
Keďže napadnutým uznesením okresného súdu sp. zn. 11 C 174/2006 z 23. októbra
2006 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný
súd toto uznesenie zrušil (čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 56 ods. 2 zákona o ústavnom
súde) a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie [čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 56
ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde], v ktorom bude viazaný právnym názorom
ústavného súdu (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde).
Z opatrení na nápravu zisteného porušenia ústavnosti v zmysle čl. 127 ods. 2 a 3
ústavy by vzhľadom na okolnosti daného prípadu prichádzalo do úvahy i priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia ako náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej
v peniazoch (podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie). Takáto náprava vo forme kompenzácie prichádza do úvahy
predovšetkým v tých prípadoch, keď porušenie základného práva alebo slobody už nie je
možné napraviť zrušením rozhodnutia alebo opatrenia, resp. uvedením do pôvodného stavu
(obdobne napr. I. ÚS 15/02).
Primerané finančné zadosťučinenie však predstavuje fakultatívny prostriedok
nápravy porušenia ústavnosti zisteného a vysloveného meritórnym rozhodnutím ústavného
súdu v konaní podľa čl. 127 ústavy. Pri rozhodovaní o jeho priznaní je ústavný súd
z viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde v spojení
s čl. 140 ústavy). Viazanosť návrhom na začatie konania sa v konaní podľa čl. 127 ústavy
prejavuje predovšetkým viazanosťou návrhom rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ
od ústavného súdu domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho
sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil
za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).
V danom prípade sťažovateľka priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
nežiadala. Z uvedeného dôvodu ústavný súd o priznaní primeraného finančného
zadosťučinenia nerozhodol aj napriek tomu, že sťažnosti v merite veci vyhovel a vyslovil
porušenie základného práva sťažovateľky tak, ako sa toho prostredníctvom splnomocneného
právneho zástupcu domáhala (obdobne napr. III. ÚS 198/05).
2.4 Sťažovateľka žiadala priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktorej
výšku vyčíslil jej právny zástupca sumou 8 936 Sk. Trovy konania právny zástupca bližšie
špecifikoval ako trovy právneho zastúpenia sťažovateľky pozostávajúce z odmeny právneho
zástupcu za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2006 (prevzatie a príprava
zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti), z odmeny za jeden úkon právnej služby vykonaný
v roku 2007 (podanie z 27. júna 2007) a z príslušnej paušálnej náhrady výdavkov za každý
z uvedených úkonov právnej služby.
Ústavný súd pri rozhodovaní o požadovanej náhrade trov vychádzal z ustanovenia
§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého môže v odôvodnených prípadoch podľa
výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti
uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal
z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 1
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) s tým, že predmetom konania pred ústavným
súdom podľa čl. 127 ústavy je ochrana základných práv a slobôd. Predmet tohto konania
je v zásade nevyjadriteľný v peniazoch (napr. III. ÚS 34/03, I. ÚS 129/03, III. ÚS 11/05).
Podľa § 11 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. je základná sadzba tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania
pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi. Základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v období roka 2006 v konaní
pred ústavným súdom predstavuje 2 730 Sk a hodnota režijného paušálu 164 Sk. Základná
sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára
2007 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 2 970 Sk a hodnota režijného paušálu
178 Sk.
Ústavný súd preto v súlade s § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení
s označenými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z. z. priznal sťažovateľke, ktorá bola
v konaní úspešná, náhradu trov konania v sume 8 936 Sk. Priznaná náhrada trov konania
pozostáva z odmeny právneho zástupcu – advokáta za dva úkony právnej služby vykonané
v roku 2006 a jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2007 a z režijného paušálu
k týmto úkonom.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. septembra 2007