Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/146/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Baňackej, PhD. a sudcov JUDr. Júliusa Tótha a JUDr. Mareka Kotoru v spore žalobcu: A. B., C. D. XXXX/X, XXX XX E., IČO: 41 429 273, právne zastúpeného HALADA & PARTNERS s. r. o., Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 661, proti žalovanému: LPN, s. r. o., Na Kalvárii 5, 040 01 Košice – mestská časť Sever, IČO: 44 672 900, právne zastúpenému JUDr. Dávidom Jánom Novákom, advokátom, Žižkova 13, 040 01 Košice

- mestská časť Juh, IČO: 55 515 878, o zaplatenie 1.788,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. -125 z 3. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice č. k. -125 z 3. júna 2025.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.788,- eur s 12 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.788,- eur od 17.3.2023 do zaplatenia (výrok I.) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou podanou 29.9.2023 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.788,- eur s úrokom z omeškania 12 % ročne od 17.3.2023 do zaplatenia, a to titulom odplaty za prenájom vysokozdvižnej plošiny a za s tým súvisiace služby.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako prenajímateľ dal žalovanému ako nájomcovi do prenájmu vysokozdvižnú plošinu značky UpRight, druh AB 38. Žalovaný sa zaviazal platiť mu za užívanie predmetu nájmu nájomné a žalobca zároveň zabezpečil prepravu predmetu nájmu, jeho servisnú kontrolu a čistenie. Prevzatie predmetu nájmu žalovaný potvrdil podpisom odovzdávacieho protokolu stroja z 19.1.2023. Odplatu žalobca vyúčtoval faktúrou č. 232170148 na sumu 1.788,- eur, splatnou 16.3.2023, ktorú žalovaný neuhradil ani po predžalobnej výzve z 13.9.2023.

4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vydanému 12.10.2023 uviedol, že ho žalobca pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol do omylu, keď s ním komunikoval za účelom uzavretia dohody, a preto uplatnením nároku v upomínacom konaní zneužil právo, ktoré podľa (ďalej len ) a nepožíva právnu ochranu. Uplatnená pohľadávka je podľa žalovaného medzi stranami sporná, pretože strany ešte pred podaním návrhu rokovali o výške a právnom dôvode pohľadávky a žalovaný očakával, že rokovania povedú k

uznaniu oprávnenej časti dlhu v podobe umožňujúcej priame vykonanie exekúcie. Navrhol platobný rozkaz zrušiť, žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že tvrdenie žalovaného o uvedení do omylu je nepravdivé a výlučne účelové. Žalovaný spornosť pohľadávky nijako neodôvodnil ani nepodložil dôkaznými prostriedkami a o spornosti pohľadávky sa prvýkrát zmienil až v odpore. Žalovaný nárok na zaplatenie nájomného nikdy nespochybnil a faktúru č. 232170148 riadne zaevidoval vo svojom účtovníctve a uviedol ju aj v kontrolnom výkaze DPH, čím deklaroval, že k poskytnutiu fakturovaných služieb skutočne došlo. Aj keby medzi stranami prebehla komunikácia smerujúca k uzavretiu dohody, a to v čase, keď medzi nimi neexistoval žiaden spor, nemohla by sama osebe založiť nedôvodnosť uplatneného nároku. Uplatnenie splatnej pohľadávky v upomínacom konaní preto nie je zneužitím práva, ale výkonom práva v súlade so zákonom.

6. Žalovaný v ďalšom vyjadrení z opatrnosti poprel všetky tvrdenia žalobcu a pridržiaval sa argumentácie uvedenej v odpore. Na pojednávaní 3.6.2025 sa pridržal všetkých svojich doterajších podaní a vyjadrení a navrhol výsluch oboch strán k sporným skutočnostiam uvedeným v jeho podaniach; svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s tým, aby sa pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. Žalobca na pojednávaní odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia a zopakoval ich.

7. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav: Žalobca ako prenajímateľ dal žalovanému ako nájomcovi do prenájmu vysokozdvižnú plošinu značky UpRight, druh AB 38, rok výroby 1998, výrobné číslo 4154/09. Žalovaný sa zaviazal platiť mu za užívanie predmetu nájmu nájomné a žalobca zároveň zabezpečil prepravu predmetu nájmu, jeho servisnú kontrolu a čistenie. Prevzatie predmetu nájmu žalovaný potvrdil podpisom odovzdávacieho protokolu stroja z 19.1.2023, v ktorom potvrdil, že zdvíhacie zariadenie prevzal v nepoškodenom stave, že plne zodpovedá za jeho bezpečnú prevádzku a za škody spôsobené neodborným zaobchádzaním a že bol oboznámený s návodom na obsluhu manipulačnej techniky. Žalobca vystavil 2.3.2023 faktúru č. 232170148 na sumu 1.788,- eur, splatnú 16.3.2023, a to za krátkodobý prenájom kĺbovej plošiny s pracovnou výškou 15 m, za zabezpečenie prepravy vrátane nakládky a vykládky a za servisnú kontrolu a čistenie stroja. Predžalobnou výzvou z 13.9.2023 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 2.119,64 eur v lehote piatich dní od doručenia výzvy. Žalovaný do dňa podania žaloby žalobcovi nezaplatil.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nebolo sporné znenie odovzdávacieho protokolu ani existencia nájmu. Sporná bola pohľadávka uplatnená v tomto konaní a komunikácia so žalobcom tvrdená žalovaným.

9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , a (ďalej len ), podľa , , a a (ďalej len ), podľa prvej vety a (ďalej len ) a podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

10. Súd prvej inštancie skutkové tvrdenia strán posudzoval podľa a , teda tak, že každá strana je povinná označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť ich dôkazmi. Žalovaný označil len skutkové tvrdenia všeobecného charakteru o údajnej komunikácii so žalobcom, ku ktorým nepripojil žiadne dôkazy na preukázanie toho, či k nej skutočne došlo. Neuviedol, akým spôsobom, medzi ktorými konkrétnymi osobami a v akom čase mala táto komunikácia prebiehať, ani z akého dôvodu neuznáva pohľadávku žalobcu v uplatnenej výške. Žalovaný preto nesplnil svoju procesnú povinnosť uviesť na svoju obranu dostatočne určité skutkové tvrdenia a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by tieto tvrdenia potvrdili alebo aspoň právne relevantným spôsobom spochybnili uplatnený nárok. Žalovaný faktúru neuhradil v lehote splatnosti, a preto mu popri istine vznikla aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry. Súd prvej inštancie žalobe preto v celom rozsahu vyhovel.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s tak, že podľa pomeru úspechu vo veci priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to proti všetkým jeho výrokom. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa až h) a výslovne namietol, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. d) ), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (písm. e) ) a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (písm. f) ), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (písm. g) ), rozhodnutie súdu prvej inštancie napokon vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (písm. h) ).

13. Žalovaný v odvolaní uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny, nepreskúmateľný a predovšetkým predčasný. Žalovaný riadne a včas navrhol vykonať dokazovanie výsluchom strán, súd prvej inštancie však tento dôkaz nevykonal a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa k jeho návrhu nijako nevyjadril. Táto skutočnosť podľa žalovaného spôsobuje nepreskúmateľnosť a nezákonnosť napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie o návrhoch žalovaného na doplnenie dokazovania ani nerozhodol, keď ich podľa zápisnice z pojednávania uznesením nezamietol, čím konanie zaťažil vadou zakladajúcou dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku. Za nezákonný žalovaný označil postup súdu prvej inštancie, ktorý na prvom pojednávaní žalobe vyhovel bez toho, aby navrhnuté dôkazy vykonal alebo o návrhoch na ich vykonanie rozhodol. V ostatnom sa žalovaný pridržal svojich doterajších podaní a vyjadrení.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. 14.1 Žalobca uviedol, že pre vydanie napadnutého rozsudku boli splnené všetky procesné podmienky a žalovaný mal v konaní zachované právo na spravodlivý proces aj možnosť riadne uskutočňovať svoje procesné práva. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na ich základe dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. 14.2 Žalobca sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný označil len skutkové tvrdenia všeobecného charakteru o údajnej komunikácii so žalobcom a že neuviedol, akým spôsobom, medzi ktorými osobami a v akom čase mala táto komunikácia prebiehať, ani z akého dôvodu pohľadávku žalobcu v uplatnenej výške neuznáva. Odvolanie preto označil za výlučne účelové a za ďalší pokus žalovaného oddialiť splnenie jeho platobnej povinnosti. Obsahom odvolania sú len všeobecné a ničím nepodložené tvrdenia bez opory v skutkovom stave i v právnych predpisoch, pričom na ich uplatnenie a preukázanie mal žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie dostatočný priestor. 14.3 Navrhované doplnenie dokazovania výsluchom strán bolo pre rozhodnutie vo veci nadbytočné, pretože nebolo spôsobilé ovplyvniť skutkové zistenia rozhodujúce pre posúdenie uplatneného nároku. Aj keby medzi stranami prebehla komunikácia smerujúca k uzavretiu dohody, a to v čase, keď medzi nimi neexistoval žiaden spor, sama osebe by nedôvodnosť uplatneného nároku založiť nemohla. Žalovaný nárok na zaplatenie nájomného nikdy nespochybnil, faktúru č. 232170148 riadne zaevidoval vo svojom účtovníctve a uviedol ju aj v kontrolnom výkaze k dani z pridanej hodnoty, svoj splatný záväzok však dobrovoľne nesplnil. 14.4 Žalovaný neobjasnil, v čom má nesprávne právne posúdenie veci spočívať. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav; o nesprávnu aplikáciu ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, ak správny právny predpis nesprávne vyložil, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Žalovaný neuviedol, ktorú právnu normu mal súd prvej inštancie nesprávne aplikovať alebo vyložiť, ani v čom majú spočívať nesprávne právne závery, a preto tento odvolací dôvod uplatnil len formálne. 14.5 Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno, a preto za rozhodnutie vydané v jeho neprospech nesie zodpovednosť on, a nie súd prvej inštancie. Odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje všetky náležitosti podľa , je dostatočne

zrozumiteľné a presvedčivé a súd prvej inštancie sa v ňom vysporiadal so skutkovými tvrdeniami, prostriedkami procesnej obrany a právnymi argumentmi oboch strán a vysvetlil svoj myšlienkový postup.

15. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal; vyjadrenie žalobcu k odvolaniu mu bolo spolu s výzvou na podanie odvolacej repliky doručené dňa 21.8.2025.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Vec prejednal podľa – a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

17. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

18. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa až h) , teda formálne uplatnil všetky odvolacie dôvody, ktoré zákon pozná. Odvolací súd je podľa odvolacími dôvodmi viazaný, posudzuje ich však podľa obsahu odvolania.

19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť odvolacích dôvodov s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (). Z práva na spravodlivé súdne konanie síce vyplýva povinnosť súdu účinne sa zaoberať námietkami, argumentmi a návrhmi strán, avšak len s výhradou, že tieto majú význam pre rozhodnutie (, ).

20. Odvolací dôvod podľa je naplnený vtedy, ak súd prvej inštancie vec prejednal napriek nedostatku procesných podmienok – nedostatku žaloby, nedostatku právomoci alebo príslušnosti súdu, nedostatku procesnej subjektivity, nedostatku procesnej spôsobilosti strán, prekážky začatého konania alebo prekážky rozsúdenej veci.

21. Odvolací dôvod podľa je naplnený vtedy, ak je daná relevantná intenzita nedostatkov odôvodnenia súdneho rozhodnutia. V zmysle ustálenej judikatúry totiž odôvodnenie rozhodnutia síce nemusí dať odpoveď na každú otázku nastolenú stranami ani na každý argument strany, ale vyžaduje špecifickú odpoveď na argumenty, na odpovediach ktorých je rozhodnutie postavené. Nedostatočná odpoveď alebo odpoveď nevyčerpávajúca otázku, odpoveď nelogická, nekonzistentná, či nezrozumiteľná, predstavujú odklon od ideálneho odôvodnenia a znižuje presvedčivosť.

22. Odvolací dôvod podľa je naplnený vtedy, ak vo veci rozhodne vylúčený sudca, alebo nezákonný sudca, t. j. sudca iného úseku súdu, resp. sudca, ktorému nebola vec pridelená v súlade s rozvrhom práce náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom.

23. Odvolací dôvod podľa je naplnený v prípade akéhokoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

24. Neúplnosť zistenia skutkového stavu ( ) je v spore odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy, nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý – hoci bol navrhovaný – nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré – hoci boli tvrdené – súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné; vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

25. Odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov.

26. Odvolací dôvod podľa spočíva v nedostatočnom zistení skutkového stavu z dôvodu prípustnosti ďalších prostriedkov procesnej obrany alebo prostriedkov procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Ide o situáciu, v ktorej súd prvej inštancie nepochybil, no strana má napriek tomu možnosť podať odvolanie; táto možnosť je však limitovaná prípustnosťou uvedených prostriedkov podľa .

27. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval. Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu.

28. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.788,- eur s príslušenstvom titulom odplaty za prenájom vysokozdvižnej plošiny a za prepravu, servisnú kontrolu a čistenie predmetu nájmu. Procesná obrana žalovaného bola založená na dvoch tvrdeniach — že ho žalobca pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol do omylu rokovaniami o dohode a uplatnením nároku v upomínacom konaní zneužil právo a že uplatnená pohľadávka je medzi stranami sporná. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, keď uzavrel, že žalovaný neuviedol na svoju obranu dostatočne určité skutkové tvrdenia a nepredložil žiadne dôkazy.

29. Odvolací súd zdôrazňuje, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou a úlohou súdu nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia ani zisťovať objektívnu pravdu; skutkový stav zisťuje len na základe procesnej aktivity sporových strán. Úspech strany v spore je definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňu nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim bremenom tvrdenia a dôkazným bremenom (). Povinnosť tvrdenia je pritom predpokladom dôkaznej povinnosti: ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, spravidla nemôže splniť ani dôkaznú povinnosť a skutočnosť, ktorú vôbec netvrdila a ktorá inak v konaní nevyšla najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania (). Tieto procesné povinnosti svedčia obom sporovým stranám. Ak žalobca svoju povinnosť tvrdenia splnil dôkladne, žalovanému nestačí jeho tvrdenia len spochybňovať.

30. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca svoju povinnosť tvrdenia splnil. Tvrdil vznik nájomného vzťahu, prenechanie vysokozdvižnej plošiny žalovanému do užívania, poskytnutie súvisiacich služieb, výšku odplaty aj to, že žalovaný odplatu nezaplatil, pričom svoje tvrdenia preukázal. Žalovaný proti tomu neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktorými by dostatočne určito poprel uplatnený nárok alebo jeho časť, uvádzal výlučne všeobecné vyjadrenia o spornosti nároku a v podaní doručenom súdu prvej inštancie 28.10.2024 poprel tvrdenia žalobcu z opatrnosti a bez akýchkoľvek vlastných tvrdení o skutkových okolnostiach týkajúcich sa jeho konania a jeho vnímania; takéto popretie je podľa neúčinné a skutkové tvrdenia žalobcu sa podľa považujú za nesporné.

31. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Nakoľko žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia a ani neoznačil žiadnu konkrétnu rozhodujúcu skutkovú okolnosť, ktorá by mala byť výsluchom strán preukázaná, súd prvej inštancie nepochybil, keď dôkaz výsluchom strán nevykonal. Preukazovanie existencie prípadnej predžalobnej komunikácie strán je z hľadiska posúdenia uplatneného nároku bezvýznamné, pretože prípadná komunikácia strán o žalovanom nároku sama osebe nespochybňuje jeho opodstatnenosť.

32. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že výsluch strany je v civilnom sporovom konaní iba podporným dôkazným prostriedkom, je len jedným z dôkazných prostriedkov, na ktoré súd v rámci vykonaného dokazovania prihliada; samotný, bez potvrdenia inými dôkazmi, nepostačuje na unesenie dôkazného bremena v spore. Povinnosť uskutočniť výsluch strany civilného sporu preto nie je absolútna a ak súd nevykoná dôkaz výsluchom sporovej strany, bez ďalšieho nedochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces (R 21/2017). Žalovaný mal v konaní pred súdom prvej inštancie možnosť vyjadrovať sa písomne aj na pojednávaní a túto možnosť aj využil; svoju neúčasť na pojednávaní 3.6.2025 ospravedlnil sám a s pojednávaním v jeho neprítomnosti súhlasil. Napriek tomu nevyhnutnosť vykonania dôkazu výsluchom strán nebola žalovaným odôvodnená.

33. Odvolací súd uvádza, že k naplneniu práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia dochádza tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné ani prijaté v zrejmom omyle. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej (, , , , , ).

34. Odvolací súd uvádza, že napadnutý rozsudok obsahuje opis uplatneného nároku, tvrdení a prostriedkov procesnej obrany oboch strán, zistený skutkový stav, označenie použitých právnych noriem aj úvahu, ktorá viedla k záveru o neunesení bremena tvrdenia a dôkazného bremena žalovaným. Súd prvej inštancie procesne pochybil v tom, že opomenul rozhodnúť o návrhu žalovaného na vykonanie výsluchu strán podľa a následne v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysvetlil, prečo tento dôkaz nevykonal. Odvolací súd sa však nestotožňuje s dôsledkom, ktorý z tohto pochybenia vyvodzuje žalovaný. Vytýkané procesné pochybenie nemá totiž vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie založeného na závere súdu o neunesení procesných bremien žalovaným. Odvolací súd preto uzavrel, že postupom súdu prvej inštancie nebol naplnený žiaden uplatnený odvolací dôvod.

35. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, ako vecne správny.

36. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané; dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa .

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci ( ).

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).