Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1174 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (1512)II. ÚS 174/04
PDF · 427.14 KB
No categories available
II. ÚS 174/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. októbra 2004
v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej
a zo sudcu Jána Mazáka o sťažnosti J. K. a M. K., obaja bytom V., zastúpených advokátkou
Mgr. M. K., B., vo veci porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu
Galanta č. k. 5 C 304/87-593 zo 14. januára 2003, ako aj ich základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 C 304/87 takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo J. K. a M. K. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Galanta č. k. 5 C 304/87-
593 zo 14. januára 2003 p o r u š e n é b o l o .
2. Základné právo J. K. a M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní sp. zn. 5 C 304/87 p o r u š e n é
b o l o .
3. Uznesenie Okresného súdu Galanta o zastavení konania č. k. 5 C 304/87-593
zo 14. januára 2003 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Galanta na ďalšie konanie.
4. Okresnému súdu Galanta p r i k a z u j e , aby po zrušení uznesenia o zastavení
konania č. k. 5 C 304/87-593 zo 14. januára 2003 v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn.
5 C 304/87 konal bez zbytočných prieťahov.
5. J. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc
slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Galanta povinný vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
6. M. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc
slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Galanta povinný vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
7. Okresný súd Galanta j e p o v i n n ý uhradiť J. K. a M. K. trovy právneho
zastúpenia 16 620 Sk (slovom šestnásťtisíc šesťstodvadsať slovenských korún) na účet ich
advokátky Mgr. M. K., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 1. apríla 2003
doručené podanie J. K. a M. K., obaja bytom V. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených
advokátkou Mgr. M. K., B., označené ako „Ústavná sťažnosť v zmysle Čl. 127 Ústavy
Slovenskej republiky“.
Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovatelia ňou namietajú porušenie ich
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len ako „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu
Galanta (ďalej len „okresný súd“) č. k. 5 C 304/87-593 zo 14. januára 2003, ktorým okresný
súd po viac ako 15 rokoch zastavil konanie v označenej veci.
Sťažovatelia ďalej namietajú aj porušenie ich základného práva na prerokovanie ich
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 C 304/87.
Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli:
«Dňa 23. decembra 1987 podali sťažovatelia na príslušný Okresný súd v Galante
žalobu na náhradu škody proti žalovaného Vodohospodárska výstavba, š. p. V konaní
č. 5 C 304/87 zastupoval žalobcov v zmysle ustanovení § 24 OSP Ing. J. F. ako občiansky
zástupca. Odo dňa 15. apríla 2000 zastupoval žalobcov – sťažovateľov v konaní právny
zástupca JUDr. J. H.
Od roku 1987 kedy bola podaná žaloba na Okresný súd v Galante vydal súd prvý
rozsudok vo veci až dňa 30. júna 1998, t. j. po 10 a pol roku súdneho konania. Proti tomuto
rozsudku podali žalobcovia v zákonom ustanovenej lehote prostredníctvom svojho zástupcu
Ing. F. odvolanie. Krajský súd v Bratislave svojím uznesením zo dňa 15. apríla 1999
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Okresnému súdu v Galante na ďalšie konanie.
V odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia odvolací súd konštatoval viaceré pochybenia
okresného súdu nielen v samotnom konaní, ale aj pri vypracovaní meritórneho rozhodnutia.
Krajský súd konštatoval, že rozhodnutie prvostupňového súdu je tiež nepreskúmateľné,
pretože sa v ňom nevysporiadal s námietkami účastníkov v konaní.
Vo veci bolo od zrušenia rozhodnutia Krajským súdom nariadené iba jedno
pojednávanie a to na 4. augusta 2000. Na tomto pojednávaní už žalobcovia zastúpení
právnym zástupcom požiadali o odročenie a ich žiadosti súd vyhovel. Dňa 6. júla 2000
vydal Okresný súd v Galante uznesenie, ktorým nepriznal žalobcom oslobodenie od súdnych
poplatkov. Na základe odvolanie sťažovateľov odvolací súd zrušil rozhodnutie Okresného
súdu Galanta, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 17. augusta 2001 upozornil
na viaceré procesné pochybenia pri vypracovaní a doručovaní napadnutého uznesenia.
Okresnému súdu trvalo viac ako rok po vrátení veci z krajského súdu, aby prejednal
vec oslobodenia žalobcov – sťažovateľov od súdnych poplatkov. Rozhodnutím zo dňa
20. novembra 2002 okresný súd priznal žalobcom oslobodenie od súdnych poplatkov.
Sťažnosťou zo dňa 24. januára 2002 žalobcovia upozorňujú na prieťahy v konaní a žiadajú
o nápravu. Odpoveďou súdu zo dňa 20. marca 2002 je vyjadrenie, že sťažnosť nie je
dôvodná. Okresný súd Galanta výzvou zo dňa 1. februára 2002 žiadal žalobcov o úpravu
petitu v zmysle rozhodnutia krajského súdu. Úprava petitu s konkretizáciou technologického
postupu na základe výzvy súdu zo dňa 1. februára 2002 bola zaslaná okresnému súdu
podaním sťažovateľov zo dňa 28. marca 2002. Od podania úpravy petitu po prvý úkon zo
strany súdu voči sťažovateľom uplynulo viac ako 9 mesiacov. Týmto prvým úkonom zo
strany súdu bolo vydanie uznesenia o zastavení konania zo dňa 14. januára 2003 – viac ako
15 rokov od začatia konania, voči ktorému nie je prípustné odvolanie...
Ústava SR v čl. 46 ods. 1 zaručuje každému právo domáhať sa svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde. Okresný súd v Galante svojím rozhodnutím vo veci sp. zn.
5 C 304/87-593 o zastavení konania zamedzil sťažovateľom domôcť sa svojho práva na
súde v rozpore so zákonom – Občianskym súdnym poriadkom. Okresný súd v Galante
zastavil konanie uznesením v zmysle § 43 ods. 2 OSP:
„(2) Ak sa napriek výzve predsedu senátu podanie neopraví alebo nedoplní
a v konaní nemožno pre tento nedostatok pokračovať, súd konanie zastaví. O týchto
následkoch musí byť účastník poučený“.
Okresný súd v Galante vo výzve zo dňa 1. februára 2002 uložil sťažovateľom doplniť
návrh o presnú formuláciu petitu navrhovaného rozsudku ohľadne všetkých uplatnených
nárokov, ako aj o špecifikáciu týchto nárokov s tým, že pokiaľ žalobcovia si uplatnili nárok
na náhradu škody, je potrebná konkretizácia technologického postupu s vyčíslením
nákladov postupu, ktorý žiadajú použiť na uvedenie do pôvodného stavu. Podaním zo dňa
28. marca 2002 sťažovatelia doplnili návrh o upresnenie petitu a predložili súdu správu
Ing. J. B., v ktorej boli vyčíslené predpokladané náklady náhrady škody uvedením do
pôvodného stavu s navrhovaným postupom na uvedenie do pôvodného stavu. Uvedeným
podaním sťažovatelia vyhoveli výzve súdu na upresnenie petitu a konkretizáciu
a špecifikáciu uplatnených peňažných nárokov. Keďže Okresný súd Galanta sa neuspokojil
s upresnením petitu a konkretizáciou nárokov v podaní sťažovateľov, konanie zastavil podľa
§ 43 ods. 2 OSP. Týmto rozhodnutím okresný súd porušil právo sťažovateľov na súdnu
ochranu, pretože napriek splneniu jeho výzvy na upresnenie petitu v konaní nepokračoval.
Vo veci sp. zn. IV. ÚS 1/02 sa ústavný súd vyjadril nasledovne:
„Výklad a používanie § 43 ods. 1 a 2 OSP musí v celom rozsahu rešpektovať
základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky. Výkladom a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na
súdnu ochranu bez zákonného podkladu.“
Ústava Slovenskej republiky v čl. 48 ods. 2 zaručuje každému právo, aby sa jeho vec
prerokovala bez zbytočných prieťahov. Na vydanie meritórneho rozhodnutia v primeranej
lehote vedie súdy aj ustanovenie § 100 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré ukladá súdom
postupovať vo veci tak, „aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.“
Sťažovatelia podali na Okresný súd v Galante žalobu na náhradu škody v roku 1987,
pričom príslušný súd rozhodol meritórne až 30. júna 1998. Na základe odvolania žalobcov
bolo rozhodnutie okresného súdu zrušené rozhodnutím Krajského súdu a vec sa vrátila na
ďalšie konanie okresnému súdu. Následne po vrátení veci Okresný súd v Galante nariadil
prvé pojednávanie až 4. augusta 2000. Po procesných vadách okresného súdu pri vydaní
uznesenia o zamietnutí oslobodenia od súdnych poplatkov, zrušení tohto rozhodnutia
krajským súdom, vybavení sťažnosti na prieťahy v konaní, okresný súd vydal výzvu na
úpravu petitu žalobcov dňa 1. februára 2002. Po doplnení návrhu úpravou petitu žalobcami
zo dňa 28. marca 2002 okresný súd urobil ďalší úkon až po viac ako 7 mesiacoch, a síce
vydal uznesenie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov datované zo dňa
20. novembra 2002. Nakoniec okresný súd uznesením z januára 2003 zastavil konanie.
Okresný súd v Galante svojou nečinnosťou v konaní číslo 5 C 304/87 porušil ústavné právo
sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...
Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. ústavná sťažnosť nie je prípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na
ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je
sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu
v dôsledku vydania uznesenia Okresného súdu v Galante o zastavení konania č. 5 C 304/87
v rozpore so zákonnými požiadavkami Občianskeho súdneho poriadku na náležitosti žaloby.
Okresný súd v Galante zastavil konanie podľa § 43 ods. 2 OSP, ktorý znie nasledovne:
„(2) Ak sa napriek výzve predsedu senátu podanie neopraví alebo nedoplní
a v konaní nemožno pre tento nedostatok pokračovať, súd konanie zastaví. O týchto
následkoch musí byť účastník poučený.“
Okresný súd zastavil konanie napriek tomu, že sťažovatelia doplnili podanie 2. apríla
2002. V zmysle platnej právnej úpravy voči takémuto rozhodnutiu súdu nie je možné podať
riadny ani mimoriadny opravný prostriedok. Riadne a mimoriadne opravné prostriedky
voči rozhodnutiam súdov v občianskom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok.
Občiansky súdny poriadok výslovne nepripúšťa odvolanie ako riadny opravný prostriedok
voči uzneseniu súdu o zastavení konania. § 202 ods. 3 písm. l) OSP znie:
„Odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým...
l) sa rozhoduje podľa § 43 ods. 2,...“
Voči rozhodnutiu o zastavení konania nemožno podať ani dovolanie, keďže tento
mimoriadny opravný prostriedok je prípustný len voči rozhodnutiam odvolacieho súdu
podľa § 236 ods. 1 OSP:
„(1) Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa.“
Mimoriadne dovolanie ako ďalší mimoriadny opravný prostriedok, ktorého
efektívnosť pre ochranu práv dotknutých osôb je pochybná, Občiansky súdny poriadok
výslovne nepripúšťa pre rozhodnutia súdov o zastavení konania. § 243 ods. 2 písm. b) OSP
znie:
„(2) Mimoriadne dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa
rozhodlo... b) o podmienkach konania, o zastavení alebo o prerušení konania, alebo ktorými
sa upravuje vedenie konania...“
Keďže platný právny poriadok neumožňoval a neumožňuje sťažovateľom využiť na
inom súde prostriedok riadnej ani mimoriadnej nápravy porušenia ich ústavného práva na
súdnu ochranu v dôsledku nezákonného rozhodnutia súdu o zastavení konania, je splnená
podmienka vyčerpania opravných prostriedkov na konanie pred ústavným súdom...
Ústavná sťažnosť musí byť podaná v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu...
Rozhodnutie Okresného súdu v Galante sp. zn. 5 C 304/87-592 (správne -593, pozn.)
bolo doručené právnemu zástupcovi sťažovateľov v predmetnom konaní... dňa 28. januára
2003. Napádané uznesenie o zastavení konania sa stalo právoplatným dňom jeho doručenia
právnemu zástupcovi, keďže Občiansky súdny poriadok nepripúšťa voči nemu riadny
opravný prostriedok – odvolanie. Podľa § 167 ods. 2 OSP sa na uznesenia použijú
„primerane ustanovenia o rozsudku.“ § 159 OSP znie:
„(1) Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.“
Odo dňa doručenia právoplatného uznesenia o zastavení konania právnemu
zástupcovi sťažovateľov v občianskom konaní začala plynúť dvojmesačná lehota na podanie
ústavnej sťažnosti v zmysle § 53 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z. Podľa § 57 ods. 2 OSP
v zmysle ustanovenia § 31a zákona č. 38/1993 Z. z. uplynie lehota na podanie ústavnej
sťažnosti dňa 28. marca 2003.
Okresný súd v Galante porušil okrem práva na súdnu ochranu tiež právo
sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov...
Z ustanovenia § 53 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z. vyplýva, že aj keď sa porušenie
práva udialo v minulosti a súd už medzitým rozhodol meritórne o veci, ústavný súd je
oprávnený konať o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak bola
ústavná sťažnosť podaná do dvoch mesiacov od skončenia porušovania tohto práva.
V opačnom prípade by sťažovatelia stratili možnosť namietať porušovanie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ku ktorým dochádzalo počas veľmi dlhej doby
v minulosti a tým by boli vážne ukrátení na svojom základnom práve na prerokovanie veci
v primeranej dobe bez možnosti nápravy na Slovensku. Sťažovatelia by tak boli nútení sa
obrátiť po ukončení súdnych konaní, v ktorých dochádzalo k neprimeraným prieťahom na
Slovensku, priamo na Európsky súd pre ľudské práva pre porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd, pretože Ústavný súd by im
neposkytoval ochranu...
Sťažovatelia uplatnili nárok na náhradu škody podaním žaloby na Okresnom súde
v Galante v roku 1987. Po neúmerných prieťahoch v konaní zo strany súdu, medzi
jednotlivými úkonmi súdu boli priemerne polročné až jednoročné intervaly, Okresný súd
v Galante rozhodol meritórne dňa 30. júna 1998. Na základe odvolania sťažovateľov,
odvolací súd – Krajský súd v Trnave rozhodnutie okresného súdu zrušil a vrátil vec na
ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia vyjadril právny
názor, že sťažovatelia (žalobcovia) majú špecifikovať a konkretizovať žalobný petit, ktorý
znel náhradu škody uvedením veci do pôvodného stavu. Okresný súd viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu vyzval sťažovateľov doplniť podanie o konkretizáciu
a špecifikáciu žalobného petitu s poučením, že ak podanie nebude doplnené v lehote, súd
konanie zastaví podľa § 43 ods. 2. Sťažovatelia cestou svojho právneho zástupcu doplnili
podanie o konkretizáciu a špecifikáciu žalobného petitu, pričom doplnené podanie podložili
technickou správou Ing. Jozefa Barana, ktorý ilustroval spôsob uvedenia stavby do
pôvodného stavu s vyčíslením predpokladaných výdavkov. Po tomto úkone sťažovateľov
(žalobcov) okresný súd zastavil konanie podľa § 43 ods. 2 OSP uznesením z dôvodu
nedoplnenia žaloby na základe výzvy. Proti uzneseniu súdu o zastavení konania nebolo
prípustné odvolanie ani dovolanie. Okresný súd oprel zastavenie konania o dôvod
nevykonateľnosti petitu v zmysle podaného doplnenia sťažovateľmi – žalobcami, pričom sa
vyjadril, že bolo potrebné vypracovať „projektovú dokumentáciu pre navrhované riešenie“.
Okresný súd sa neuspokojil ani s konkretizáciou a špecifikáciou peňažných nárokov
uvedených v doplnení sťažovateľov – žalobcov. Ustanovenie § 79 ods. 1 vyžaduje od
žalobcu, aby bolo zo žaloby zjavné, čoho sa domáha. Z doplneného petitu bolo zjavné, čoho
sa domáhajú žalobcovia a akým spôsobom sa má vykonať uvedenie do pôvodného stavu.
Vyžadovanie kompletnej projektovej dokumentácie a presné vyčíslenie uvedenia objektu do
pôvodného stavu okresným súdom nemá oporu v zákone a je v rozpore s právom na súdnu
ochranu sťažovateľov. V tejto súvislosti Ústavný súd SR uviedol v odôvodnení nálezu sp. zn.
IV. ÚS 1/02-23 nasledovné:
„V tejto spojitosti treba uviesť, že výklad a používanie § 43 ods. 1 a 2 OSP musí
v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy. Všeobecný súd musí vykladať a používať citované ustanovenie Občianskeho
súdneho poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou
a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez
zákonného podkladu... Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov
občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do
procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona
alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými
princípmi spravodlivého procesu.“
Rozhodnutie Okresného súdu v Galante o zastavení konania č. 5 C 304/87 bolo
nezákonné a zamedzilo sťažovateľom domôcť sa ochrany svojich práv na nezávislom
a nestrannom súde v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy. Ak okresný súd mal za to, že petit
sťažovateľov – žalobcov je nevykonateľný, v súlade s ustanoveniami OSP mal vydať
meritórne rozhodnutie a nie zastaviť konanie pre nedostatky žaloby. Zastaviť konanie
v zmysle ustanovení OSP čo sa týka nedostatkov žaloby ohľadom petitu mohol okresný súd
len vtedy, ak by zo žaloby nebolo vôbec zrejmé, aké rozhodnutie vo veci samej navrhujú
sťažovatelia – žalobcovia. Návrh žalobcov na rozhodnutie vo veci samej však zrejmý bol.
Navrhovaný petit žalobcov na rozhodnutie vo veci samej zo dňa 28. marca 2002 znel
nasledovne:
„Žalovaný – Vodohospodárska výstavba, š. p. Karloveská 2, Bratislava, je povinný
nahradiť škodu žalobcom M. a J. K., uvedením pivničných priestorov rodinného domu
žalobcov, V., do pôvodného stavu spôsobom špecifikovaným v priloženej technickej správe
z marca 2002 vypracovanej autorizovaným stavebným inžinierom Ing. J. B.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom trovy konania a trovy právneho zastúpenia
vyčíslené na poslednom pojednávaní do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.“»
Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní ich sťažnosť prijal
na ďalšie konanie a po vykonaní dokazovania takto rozhodol nálezom:
„1. Uznesením Okresného súdu v Galante č. k. 5 C 304/87-593 zo 14. januára 2003
bolo porušené právo sťažovateľa v I. a II. rade na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Uznesenie Okresného súdu v Galante č. k. 5 C 304/87-593 zo 14. januára 2003
zrušuje a vracia vec Okresnému súdu v Galante na ďalšie konanie.
3. Základné právo sťažovateľa v I. a II. rade na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde
v Galante pod sp. zn. 5 C 304/87 bolo porušené.
4. Okresnému súdu v Galante prikazuje, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 5 C 304/87
konal bez zbytočných prieťahov.
5. Sťažovateľovi v I. a II. rade priznáva spoločne a nerozdielne primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 80.000.- Sk (slovom osemdesiattisíc slovenských korún). Okresný
súd Galanta Bratislava I nečinnosťou vo veci návrhu sťažovateľa na nariadenie
predbežného opatrenia vo veci sp. zn. 22 C 30/00 zo dňa 21. septembra 2000, porušil právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vyplývajúce z čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
6. Okresný súd v Galante je povinný prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky zaplatiť sťažovateľovi v I. a II. rade spoločne a nerozdielne na účet ich
právneho zástupcu finančné zadosťučinenie vo výške 80.000 Sk.“
Sťažovatelia doplnili sťažnosť podaniami doručenými ústavnému súdu 28. novembra
2003 a 22. marca 2004, pričom požiadali o opravu chýb v písaní, ktoré sa týkali
navrhovaného petitu nálezu v bode č. 5. Podľa doplnenia má uvedený bod znieť:
„Sťažovateľovi v I. a II. rade priznáva spoločne a nerozdielne primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 80.000,- Sk (slovom osemdesiattisíc slovenských korún).“
Okrem toho sťažovatelia označili sťažnosť za naliehavú v zmysle § 26 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a doplnili ju o zdravotnú dokumentáciu
sťažovateľov.
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov na neverejnom zasadnutí
senátu podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a uznesením č. k. II. ÚS 174/04-26
z 15. júla 2004 ju prijal na ďalšie konanie.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 3. augusta 2004 právnu
zástupkyňu sťažovateľov a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili k otázke vhodnosti
ústneho pojednávania, a predsedu okresného súdu súčasne vyzval, aby sa vyjadril aj
k sťažnosti.
Právna zástupkyňa sťažovateľov v odpovedi na výzvu oznámila ústavného súdu
listom z 9. augusta 2004 (doručeným ústavnému súdu 11. augusta 2004), že netrvá na
ústnom pojednávaní ústavného súdu.
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti sťažovateľov z 10. augusta
2004 (sp. zn. Spr 1522/04, doručeným ústavnému súdu 16. augusta 2004) okrem iného
uviedol:
„Čo sa týka sťažnosti sťažovateľov, v ktorej namietajú porušenie ich základného
práva na súdnu ochranu, ktoré malo byť porušené uznesením Okresného súdu v Galante
č. k. 5 C 304/87-593 zo dňa 14. januára 2003 som toho názoru, že ako orgán správy súdov
neprislúcha mi hodnotiť správnosť prípadne nesprávnosť súdneho rozhodnutia vydaného
v rámci súdneho konania sudcom.
Čo sa týka porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov sťažovateľov chcel by som uviesť k tomu toľko, že predmetná vec je pomerne pre
zistenie skutkového stavu veci a pre právne posúdenie pomerne náročná. Dĺžku konania
ovplyvnilo i to, že vo veci konali traja sudcovia JUDr. O., ktorý medzičasom zomrel, J. B.,
ktorý k 1. 1. 1997 bol preložený z Okresného súdu v Galante na Okresný súd do Šale
a JUDr. M. K., ktorá predmetné rozhodnutie vydala (medzičasom bola preložená od 1. 6.
2004 na Krajský súd v Trnave). Pre lepšiu orientáciu pripájam prehľad jednotlivých úkonov
vykonávaných v predmetnej veci sudcami od podania návrhu až po ukončenie predmetnej
veci...
Ústavnému súdu SR oznamujem, že netrvám na ústnom pojednávaní v predmetnej
veci pred Ústavným súdom SR...
Úkony v spise 5 C 304/87:
11. 1. 1988 – ref. výzva na zapl. SP
25. 1. 1988 – ref. zisti, či bol zapl. SP
1. 2. 1988 – ÚZ – ohľadne zapl. SP
18. 2. 1988 – ref. – doručenie návrhu odporcovi na vyjadrenie
23. 3. 1988 – ref. – urgencia na vyjadrenie sa k návrhu pod následkom pokuty (odporcovi)
23. 3. 1988 – doručené vyjadrenie odporcu k návrhu
7. 4. 1988 – ref. – dotaz na ONV Galanta
14. 4. 1988 – ref. – dotaz na MNV Váhovce
20. 5. 1988 – urgencia dotazov
25. 5. 1988 – doručená odpoveď od MNV Váhovce
9. 6. 1988 – vytýčenie termínu pojednávania na 28. 6. 1988
15. 6. 1988 – doručená odpoveď od ONV Galanta
28. 6. 1988 – pojednávanie – pojed. odročené na neurčito z dôvodu, že zástupca
navrhovateľa žiadal lehotu na preštudovanie veci
4. 7. 1988 – doručené stanovisko navrhovateľov k vyjadreniu odporcu
8. 8. 1988 – vytýčenie termínu pojednávania na 23. 8. 1988
23. 8. 1988 – pojednávanie – odročené na neurčito s tým, že navrhovateľ do 10 dní predloží
stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu
31. 8. 1988 – ref. – vyžiadanie stavebnej dokumentácie (ONV Galanta)
14. 10. 1988 – ÚZ z telef. rozhovoru so zástupcom odporcu ohľadom znaleckej štúdie
18. 10. 1988 – doručené rozšírenie návrhu navrhovateľmi
10. 11. 1988 – ref. – výzva adresovaná zástupcovi navrhov.
10. 11. 1988 – dotaz na štátnu arbitráž
30. 11. 1988 – ref. – návrh + rozš. návrhu doruč odporcom na vyjadrenie
27. 12. 1988 – ref. – spis predlož do 1. 2. 1989
6. 1. 1989 – doručené vyjadrenie odporcu
19. 1. 1989 – ref. – dotaz na znalca
27. 2. 1989 – ref. – urgencia ohľadne dotazu
24. 3. 1989 – ref. – spis predlož 1. 5. 1989 (znalec oznámil, že znalecký posudok dokončí až
v mesiaci apríl)
15. 6. 1989 – ref. – dotaz na znalca ohľadne znaleckého posudku
22. 6. 1989 – ref. – dotaz na zást. odpor. ohľadne znaleckého posudku)
18. 9. 1989 – vytýčenie termínu pojednávania na 3. 10. 1989
3. 10. 1989 – pojednávanie odročené z dôvodu, že sa na pojednávanie nedostavil
navrhovateľ ani jeho zástupca na 20. 10. 1989
20. 10. 1989 – doručené vyjadrenie navrhovateľov k znaleckému posudku
20. 10. 1989 – pojednávanie – odročené na neurčito z dôvodu ďalšieho dokazovania vo veci
4. 12. 1989 – ref. – doruč. zastavujúceho uznesenia (späťvzatie návrhu voči odporcovi
v IV. rade)
4. 12. 1989 – ref. – doplnenie znaleckého posudku (na žiadosť zástupcu odporcu v I. rade)
4. 12. 1989 – uznesenie – ustanovenie znalca
25. 1. 1990 – ref. – doruč. spis znalcovi
12. 3. 1990 – doruč. znalecký posudok
14. 3. 1990 – vytýčenie termínu pojednávania na 30. 3. 1990
26. 3. 1990 – doručené vyjadrenie k znaleckému posudku (odporca)
30. 3. 1990 – pojednávanie – odročené na neurčito z dôvodu ďalšieho dokazovania
30. 3. 1990 – uznesenie zastav. – späťvzatie návrhu voči odporcom v II. a III. rade
23. 4. 1990 – ref. – kal. 10 dní (na vyjadrenie odporcu v I. rade)
10. 5. 1990 – ref. – žiadosť adresovaná Obvodnému súdu Praha 6 ohľadom výsluchu znalca
Prof. Ing. I. V., DrSc (spis zaslaný)
14. 6. 1990 – ref. – urguj vybavenie dožiadania a vrátenie spisu
26. 7. 1990 – ref. – vyjadrenie znalca zašli odporcovi v I. rade a zást. navrhov.
6. 8. 1990 – doruč. prípis – Ing. F. – ďalšie návrhy súdu doručí do 31. 8. 1990, nakoľko je
dovol. obdobie
13. 8. 1990 – doručené vyjadrenie odporcu – Vodohospodárska výstavba Bratislava
16. 8. 1990 – spis vrátený
27. 8. 1990 – ref. – kal. do 5. 9. 1990 a následne predlož spis
27. 8. 1990 – doručené návrhy na dokazovanie – navrhov.
3. 9. 1990 – doručené doplnenie vyjadrenia k dokazovaniu v spore – Vodohospodárska
výstavba Bratislava
4. 10. 1990 – vytýčenie termínu pojednávania na 30. 10. 1990
30. 10. 1990 – pojednávanie – odročené na neurčito z dôvodu ďalšieho dokazovania
8. 11. 1990 – doručené stanovisko navrhovateľov k vyjadreniu odporcu z 3. 9. 1990
9. 11. 1990 – doručené vyjadrenie odporcu k návrhom na dokazovanie
5. 12. 1990 – ref. – výzva adresovaná navrhovateľovi na predloženie dôkaz. mater. pod
hrozbou pokuty
23. 1. 1991 – doručený prípis od zást. navrhovateľov – (Ing. F.) – žiadosť o predĺženie
termínu na predloženie žiadaných dôkaz. mater. do 31. 1. 1991
30. 1. 1991 – doručený dôkaz. mater. – (Ing. F.)
8. 2. 1991 – doruč. vyjadrenie od odporcu (Vodohosp. výstavba Bratislava)
25. 2. 1991 – doruč. vyjadrenie navrhovateľov
27. 3. 1991 – uznesenie – súd priznáva znalcovi Doc. Ing. I. V., DrSc. znalečné
27. 3. 1991 – uznesenie – ustanovenie znalca S. V.
27. 3. 1991 – ref. – kal. 15. 5. 1991 a následne spis predlož
8. 4. 1991 – doručené vyjadrenie – (Ing. F.)
15. 4. 1991 – doruč. žiadosť od znalca – žiadosť o vylúčenie z konania
17. 4. 1991 – vytýčenie termínu pojednávania na 3. 5. 1991
3. 5. 1991 – pojednávanie – odročené na neurčito z dôvodu ďal. dokazovania vo veci
13. 5. 1991 – doručená žiadosť zást. navrhov. (Ing. F.)
17. 5. 1991 – doručené vyjadrenie k stanoviskám navrhovateľov (Vodohosp. výstavba
Bratislava)
7. 6. 1991 – ref. sudkyne
8. 7. 1991 – ref. – dotaz na znalca, kal. 30 dní
26. 8. 1991 – vytýčenie termínu pojednávania na 17. 9. 1991
4. 9. 1991 – ÚZ – zást. odporcu v I. rade žiada zrušiť termín pojednávania
29. 8. 1991 – doručované uznesenie čl. 202 (späťvzatie návrhu voči odporcom v II.,
III. a IV. rade) – súd konanie voči nim zastavuje
16. 9. 1991 – vytýčenie termínu pojednávania na 15. 10. 1991
15. 10. 1991 – pojednávanie – odročené na neurčito z dôvodu ďalšieho dokazovania vo veci
23. 10. 1991 – doručené doklady od odporcu
24. 10. 1991 – doručené vyjad. od zást. navrhovateľov – Ing. F.
25. 11. 1991 – termín ohliadky určený na 20. 11. 1991, zmena termínu ohliadky na 28. 11.
1991
19. 12. 1991 – doručené vyjadrenie od odporcu
27. 12. 1991 – vytýčenie termínu pojednávania na 28. 1. 1992
28. 1. 1992 – pojednávanie – odročené na 19. 2. 1992
4. 2. 1992 – doručená žiadosť od zást. navrhovateľov ohľadne vypočutia svedkov
7. 2. 1992 – doručená žiadosť navrhovateľov ohľadne vypočutia svedkov
13. 2. 1992 – ref. – zmena termínu pojednávania – nový termín pojednávania určený na deň
6. 3. 1992
24. 2. 1992 – doručená žiadosť od zást. navrhovateľov
6. 3. 1992 – pojednávanie – odročené na 20. 3. 1992
20. 3. 1992 – pojednávanie – odročené na neurčito z dôvodu, že spis bude predložený KS na
rozhodnutie o námietke zaujatosti
25. 3. 1992 – doručené odôvodnenie námietky navrhovateľov k znalec. posudku
25. 3. 1992 – ref. – predvolanie zást. navrhovateľa na 3. 4. 1992
27. 3. 1992 – doručené vyjadrenie zást. navrhovateľov
3. 4. 1992 – pojednávanie – odročené na neurčito, nakoľko zást. navrhovateľov trvá na
vznesenej námietke zaujatosti
13. 4. 1992 – ref. – spis zašli na KS na rozhodnutie o námietke zaujatosti
17. 4. 1992 – spis doručený KS
8. 6. 1992 – vrátený spis z KS – uznesenie z 30. 4. 1992 – sudkyňa nie je vylúčená
z prejednávania a rozhodovania vo veci
26. 6. 1992 – ref. – doruč. uznesenie účastníkom konania
5. 8. 1992 – doručené vyjadrenie od zást. navrhovateľov – Ing. F.
19. 11. 1992 – uznesenie o ustanovení znalca Ing. B., kal. do 30. 12. 1992
7. 12. 1992 – spis zaslaný znalcovi
22. 12. 1992 – znalec vrátil spis a žiadal zrušiť uznesenie z 19. 11. 1992
1. 3. 1993 – uznesenie – ustanovenie znalca Ing. G.
2. 8. 1993 – ÚZ – spísaný ved. kancelárie – spis bol nájdený v archíve súdu, kde bol
omylom založený a nebol zaslaný znalcovi v zmysle uznesenia z 1. 3. 1993
3. 8. 1993 – spis zaslaný znalcovi, zároveň sudkyňa oznámila, že spis bol pridelený inému
sudcovi JUDr. O. na ďalšie konanie
2. 11. 1993 – ref. – urgencia adres. znalcovi ohľadne vrát. spisu
21. 12. 1993 – predvolanie znalca na 12. 1. 1994
11. 1. 1994 – ÚZ – spísaný sudcom ohľadne znal. posudku, kal. do 15. 2. 1994
1. 2. 1994 – doručené vyúčtovanie ZP znalcom
8. 4. 1994 – vytýčenie termínu pojednávania na 19. 4. 1994
19. 4. 1994 – pojednávanie – odročené na 10. 5. 1994
10. 5. 1994 – pojednávanie – odročené na neurčito z dôvodu ďalšieho dokazovania
24. 5. 1994 – ref. – urgencia adres. zást. navrhovateľov ohľadne zaslania pís. vyjadrenia
30. 5. 1994 – doručený dôkaz. mater.
22. 7. 1994 – ref. – rovnopis dôkaz. mater. zaslaný zást. odporcu na vyjadrenie
12. 9. 1994 – uznesenie – súd priznáva tlmočníkovi tlmočné
12. 10. 1994 – ref. – urgencia adres. zást. odporcu ohľadne vyjadrenia k dôkaz. mater.,
ktorý mu bol zaslaný
29. 11. 1994 – doručené vyjadrenie odporcom
22. 11. 1994 – ref. – vyžiadanie vyjadrenia zást. navrhovateľov k vyjadreniu odporcu
2. 1. 1995 – doručené vyjadrenie zást. navrhovateľov
26. 5. 1995 – vytýčenie termínu pojednávania sudcom B. na deň 8. 6. 1995
8. 6. 1995 – pojednávanie – odročené na neurčito z dôvodu ďalšieho dokazovania vo veci
31. 7. 1995 – doručenie vyjadrenia od zást. navrhovateľov
29. 2. 1996 – uznesenie – priznanie znalečného znalcovi Ing. G.
22. 4. 1996 – vytýčenie termínu pojednávania na 6. 5. 1996
6. 5. 1996 – pojednávanie – odročené na neurčito z dôvodu ďalšieho dokazovania vo veci
15. 5. 1996 – doručenie vyjadrenia zást. navrhovateľov
3. 10. 1996 – vytýčenie termínu pojednávania na 17. 10. 1996
17. 10. 1996 – pojednávanie – odročené na 12. 11. 1996 z dôvodu ďalšieho dokazovania vo
veci
12. 11. 1996 – pojednávanie čl. 370
15. 11. 1996 – doručené doklady odporcom
3. 12. 1996 – doručené vyjadrenie od zást. navrhovateľov
27. 2. 1997 – vydané opatrenie na presun agendy JUDr. K. – čl. 482
2. 6. 1997 – vytýčenie termínu pojednávania na termín 7. 7. 1997
7. 7. 1997 – pojednávanie – odročené na neurčito
30. 7. 1997 – ref. – kal. do 15. 8. 1997
19. 8. 1997 – ref. – do 10. 9. 1997
9. 9. 1997 – doručené vyjadrenie od zást. navrhovateľov
23. 3. 1998 – doručené vyjadrenie od zást. navrhovateľov k vyjadreniu z 9. 9. 1997
18. 5. 1998 – vytýčenie termínu pojednávania na 23. 6. 1998
23. 6. 1998 – pojednávanie – odročené na 30. 6. 1998
30. 6. 1998 – pojednávanie – rozsudok – čl. 500
30. 7. 1998 – ref. – doruč. rozsudok
2. 10. 1998 – osobne podané odvolanie zást. navrhovateľov – čl. 505
16. 12. 1998 – ref. – zašli odvolanie odporcovi na vyjadrenie, výzva na zapl. SP za
odvolanie
20. 1. 1999 – spis doručený KS v Trnave na rozhodnutie o odvolaní
1. 2. 1999 – doručené vyjadrenie odporcu k odvolaniu
6. 5. 1999 – spis vrátený – uznesenie KS – odvolací súd rozsudok súdu I. stupňa zrušuje
a veci vracia na ďalšie konanie – čl. 516
21. 6. 1999 – ref. – uznesenie KS doruč. účastníkom konania
4. 10. 1999 – ref. – výzva adres. zást. navrhovateľov
20. 10. 1999 – doručená odpoveď od zást. navrhovateľov – žiada úpravu petitu
3. 2. 2000 – ÚZ – zást. navrhovateľov Ing. F. sa dostavil na tunajší súd za účelom nazretia
do spisu
16. 2. 2000 – uznesenie – súd pripúšťa zmenu návrhu
18. 2. 2000 – doručené vyjadrenie od zást. odporcu
16. 2. 2000 – ref. – dotazy na zást. navrhovateľov, NS SR, výzva na zapl. SP
23. 2. 2000 – doručené vyjadrenie od zást. navrhovateľov
25. 2. 2000 – doručená žiadosť o oslobodenie od platenia SP (navrhovatelia)
28. 2. 2000 – doručené vyjadrenie od zást. navrhovateľov
15. 5. 2000 – vytýčenie termínu pojednávania na 4. 8. 2000
6. 7. 2000 – uznesenie – súd navrhovateľom v I. a II. rade oslobodenie od súdnych
poplatkov nepriznáva
31. 7. 2000 – doručené odvolanie zást. navrhovateľov JUDr. H. proti uzneseniu zo 6. 7.
2000, zároveň vypovedanie plnej moci Ing. F.
4. 8. 2000 – pojednávanie – odročené na neurčito z dôvodu ďalšieho dokazovania vo veci
14. 9. 2000 – uznesenie – súd na návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie
odvolania proti uzneseniu zo 6. 7. 2000 zamieta
2. 11. 2000 – doručené odvolanie proti uzneseniu čl. 550 zo 6. 7. 2000 – o nepriznaní
oslobodenia navrhovateľov od platenia SP v konaní o náhrade škody na nehnuteľnosti
11. 12. 2000 – ref. – odvolanie zašli zást. navrhovateľov, následne spis zašli na KS v Trnave
10. 1. 2001 – spis doručený KS v Trnave
22. 10. 2001 – spis vrátený tunajšiemu súdu – uznesenie KS zo 17. 8. 2001 – odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie
12. 11. 2001 – ref. – II. st. rozhodnutie doruč. účastníkom konania
1. 2. 2002 – ref. – výzvy adresované navrhovateľom, zást. navrhovateľov
20. 2. 2002 – ÚZ – dostavili sa na tunajší súd navrhovateľ a jeho právny zást., ktorí žiadali
vrátiť zo spisu prílohy založené v prílohách na čl. 209
5. 3. 2002 – doručená žiadosť od zást. navrhovateľov – o predĺženie lehoty na doplnenie
návrhu o špecifikáciu žalobného petitu
2. 4. 2002 – doručená úprava petitu zást. navrhovateľov
3. 5. 2002 – ref. – doruč. úpravu petitu zást. odporcu na vyjadrenie
18. 6. 2002 – ref. – urgencia adres. zást. odporcu
30. 7. 2002 – doručené vyjadrenie od zást. odporcu
20. 11. 2002 – uznesenie – súd navrhovateľom v I. a II. rade priznáva oslobodenie od
súdnych poplatkov
14. 1. 2003 – uznesenie – súd konanie zastavuje – právoplatné 27. 1. 2003
19. 5. 2004 – ref. – oznámenie adres. zást. odporcu ohľadne nadobudnutia právoplatnosti
uznesenia a zároveň vyžiadanie pís. vyčíslenia náhrady trov konania.“
II.
1. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti namietali porušenie základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru uznesením okresného súdu č. k. 5 C 304/87-593 zo 14. januára 2003 o zastavení
konania podľa § 43 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).
Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na
spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva v oprávnení každého domáhať sa
ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle
a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá
ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu
ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy). Reálne uplatnenie
základného práva na súdnu ochranu teda predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa
táto ochrana v zákonom predpokladanej kvalite dostane bez toho, aby sa mu ukladali –
v spojitosti s jej uplatnením – povinnosti, ktoré zákon v súvislosti s uplatňovaním jeho
uvedeného práva od účastníka nevyžaduje (čl. 2 ods. 3 ústavy).
Okresný súd neakceptoval doplnenie a špecifikáciu návrhu sťažovateľov na konanie
(ako vyplýva z kontextu veci) a po viac ako 15 rokoch konania vo veci zastavil konanie
podľa § 43 ods. 2 OSP. Proti takému uzneseniu nebolo v tom čase prípustné odvolanie.
Okresný súd sťažovateľom uložil doplniť také údaje v návrhu, ktoré zákon v príslušných
ustanoveniach výslovne nevyžaduje (§ 42 ani § 79 ods. 1 OSP).
V tejto súvislosti treba uviesť, že výklad a používanie § 43 ods. 1 a 2 OSP musí
v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Všeobecný súd
musí vykladať a používať citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku v súlade
s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom tohto ustanovenia
nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný
súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom
súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá
ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP). Občianske súdne konanie sa
musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie
a rozvíjanie (§ 3 OSP). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov
občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do
procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona
alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými
princípmi spravodlivého procesu.
Samotný Občiansky súdny poriadok to v čase prijatia napadnutého uznesenia
okresného súdu vyjadroval tak, že umožňoval zastaviť konanie podľa § 43 ods. 2 len vtedy,
ak v konaní nemožno pre nedostatky podania pokračovať. Pokračovanie v konaní
znamenalo v tomto zmysle možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok,
ktorými sú neodstrániteľné alebo neodstránené nedostatky podaní (IV. ÚS 1/02).
Ústavný súd preskúmaním spisu okresného súdu vo veci sp. zn. 5 C 304/87 zistil, že
okresný súd uznal, že na základe upresnenia petitu žaloby sťažovateľov je možné konať
a rozhodovať vo veci, čo potvrdil už v predchádzajúcich štádiách konania, keď pripustil aj
„zmenu žaloby o náhradu škody, čo do spôsobu náhrady škody, a to na uvedenie do
predošlého stavu“. Pri úkonoch po zrušení pôvodného rozsudku vo veci samej Krajským
súdom v Trnave (ďalej len „krajský súd“) ako súdom odvolacím, t. j. po máji 1999, okresný
súd voči sťažovateľom postupoval formalisticky (ako prvú riešil otázku oslobodenia od
súdnych poplatkov) a vôbec nevzal do úvahy zásadné tvrdenia obsiahnuté v právnom názore
krajského súdu, vyslovené v zrušovacom rozhodnutí a predovšetkým skutočnosť, že „... sa
menej venoval právnej stránke samotnej žaloby a posúdeniu sporu v zmysle § 421 OZ
a nasl.“, pričom „z celého spisu sa ako nepochybné javí, že škoda vznikla a vznikla
z dôvodu vzostupu hladiny spodnej vody po napustení VD Kráľová, čo konštatujú znalci,
viaceré listinné dôkazy a nie je to sporné ani medzi účastníkmi“.
Rovnaký formalizmus a nadmerný tlak okresného súdu na sťažovateľov je spätý aj
so štádiom súdneho konania po doplnení ich návrhu. Doplnený návrh sťažovateľov na
konanie okresný súd vyhodnotil po deviatich mesiacoch ako nevykonateľný, pričom
sa neuspokojil s predloženou technickou dokumentáciou vypracovanou autorizovaným
stavebným inžinierom. Návrh sťažovateľov teda posudzoval arbitrálne, v rozpore s účelom
zákona, ako je obsiahnutý v ustanovení § 1 OSP.
Uvedené skutočnosti a závery viedli ústavný súd k výroku o tom, že okresný súd
zastavením konania pred ním spôsobom uvedeným v predchádzajúcej časti tohto nálezu
porušil základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru.
2. Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali aj vyslovenia porušenia svojho
základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby
sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, a porušenia práva na
prejednanie veci v primeranej lehote upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého
„Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“, v konaní okresného
súdu vedenom pod sp. zn. 5 C 304/87.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,
účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98),
pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným... rozhodnutím. Nestačí, ak
štátny orgán vo veci koná“ (II. ÚS 26/95). K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza
až „právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98).
V súvislosti s namietaným konaním okresného súdu sp. zn. 5 C 304/87 vedie
predchádzajúci výrok o porušení základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru súčasne ku konštatovaniu, že v označenom
konaní došlo k neústavnému odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov. Z hľadiska celkovej
dĺžky konania to znamená, že porušenie základného práva sťažovateľov na konanie bez
zbytočných prieťahov v tomto konaní vzhľadom na obnovený stav právnej neistoty
dosahuje intenzitu odmietnutia spravodlivosti.
Ústavný súd zdôrazňuje, že v súdnom konaní, ktoré začalo 23. decembra 1987,
okresný súd rozhodol vo veci samej až 30. júna 1998, t. j. po viac ako desiatich rokoch.
Po vynesení rozsudku podal 2. októbra 1998 zástupca sťažovateľov odvolanie
krajskému súdu. Krajský súd uznesením z 15. apríla 1999 zrušil rozsudok prvostupňového
súdu v celom rozsahu a vrátil mu vec na ďalšie konanie 6. mája 1999 pre nedostatočne
zistený skutkový stav.
Ústavný súd ďalej konštatoval, že v období po zrušení rozsudku okresného súdu a po
vrátení veci na ďalšie konanie sa okresný súd od 6. mája 1999 do 14. januára 2003 zaoberal
iba úkonmi smerujúcimi k rozhodnutiu otázky súdnych poplatkov a špecifikovaniu petitu
žaloby, pričom napokon konanie vo veci z formalistických dôvodov zastavil.
Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti konštatoval, že konanie
okresného súdu sp. zn. 5 C 304/87 po období viac ako 15 rokov od podania návrhu
(23. decembra 1987) bolo po zrušení jeho rozhodnutia z roku 1998 a po vrátení veci
odvolacím súdom na ďalšie konanie v roku 1999 skončené uznesením o zastavení tohto
konania v januári 2003, proti ktorému v tom čase nebolo prípustné odvolanie. Vzhľadom na
neústavné odstránenie právnej neistoty sťažovateľov ústavný súd hodnotil konanie
okresného súdu v celom uvedenom období aj ako porušenie základného práva sťažovateľov
na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie ich veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré v súvislosti
s predchádzajúcim výrokom ústavného súdu o porušení základného práva sťažovateľov na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru stále pretrváva.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127
ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené,
rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
1. Ústavný súd v súlade so svojimi rozhodnutiami o porušení základného práva
sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
v zmysle § 56 ods. 2 a 3 zákona o ústavnom súde zrušil uznesenie okresného súdu č. k.
5 C 304/87-593 zo 14. januára 2003 o zastavení konania a súčasne prikázal okresnému
súdu, aby vo veci sp. zn. 5 C 304/87 konal ďalej bez zbytočných prieťahov.
2. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy: „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.“
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha“.
Sťažovatelia požadovali priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
80 000 Sk, pričom k tomuto rozsahu v príslušnej časti svojej sťažnosti uviedli:
„Výšku požadovaného zadosťučinenia pokladáme za dôvodnú. Sťažovatelia utrpeli
ujmu v dôsledku pretrvávania právnej neistoty, v ktorej sa nachádzali počas 16 rokov
a nachádzajú i dnes po zastavení konania pred okresným súdom a podaní návrhu na začatie
konania pred ústavným súdom.“
Vzhľadom na celkovú dobu konania okresného súdu vo veci sp. zn. 5 C 304/87,
berúc do úvahy skutočnosť, že sťažovatelia sa čiastočne pričinili o predĺženie tejto doby,
a zohľadňujúc povahu veci, pozíciu sťažovateľov sprevádzanú pocitmi neistoty, ako aj
naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd považoval priznanie sumy 40 000 Sk
každému zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona
o ústavnom súde.
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo
zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
3. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré
sťažovateľom vznikli v súvislosti s ich zastupovaním v konaní pred ústavným súdom
advokátkou Mgr. M. K., ktoré vyčíslil sumou 16 620 Sk (§ 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 a § 25
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), pričom vychádzal z výšky
priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za 1. polrok
2002, ktorá bola 12 811 Sk (pre účely odmeny za úkony po 1. januári 2003) a z výšky
priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za 1. polrok
2003, ktorá bola 13 602 Sk (pre účely odmeny za úkony po 1. januári 2004). Náhrada bola
priznaná jedenkrát za dva úkony po 4 270 Sk (pričom táto základná sadzba bola znížená
o 20 % podľa § 17 ods. 2 citovanej vyhlášky) a po 130 Sk režijný paušál a jedenkrát za dva
úkony po 4 530 Sk (pričom táto základná sadzba bola znížená o 20 % podľa § 17 ods. 2
citovanej vyhlášky) a po 140 Sk režijný paušál.
Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne (§ 31a
zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. október 2004