Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 174/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-51

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. októbra 2004

v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

a zo sudcu Jána Mazáka o sťažnosti J. K. a M. K., obaja bytom V., zastúpených advokátkou

Mgr. M. K., B., vo veci porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Galanta č. k. -593 zo 14. januára 2003, ako aj ich základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. K. a M. K. na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Galanta č. k. 5 C 304/87-

593 zo 14. januára 2003 p o r u š e n é b o l o .

2. Základné právo J. K. a M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie ich veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

3. Uznesenie Okresného súdu Galanta o zastavení konania č. k. -593

zo 14. januára 2003 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Galanta na ďalšie konanie.

4. Okresnému súdu Galanta p r i k a z u j e , aby po zrušení uznesenia o zastavení

konania č. k. -593 zo 14. januára 2003 v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

5. J. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc

slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Galanta povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. M. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc

slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Galanta povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

7. Okresný súd Galanta j e p o v i n n ý uhradiť J. K. a M. K. trovy právneho

zastúpenia 16 620 Sk (slovom šestnásťtisíc šesťstodvadsať slovenských korún) na účet ich

advokátky Mgr. M. K., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 1. apríla 2003

doručené podanie J. K. a M. K., obaja bytom V. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených

advokátkou Mgr. M. K., B., označené ako „Ústavná sťažnosť v zmysle Čl. 127

Slovenskej republiky“.

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovatelia ňou namietajú porušenie ich

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len ako „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu

Galanta (ďalej len „okresný súd“) č. k. -593 zo 14. januára 2003, ktorým okresný

súd po viac ako 15 rokoch zastavil konanie v označenej veci.

Sťažovatelia ďalej namietajú aj porušenie ich základného práva na prerokovanie ich

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie ich veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli:

«Dňa 23. decembra 1987 podali sťažovatelia na príslušný Okresný súd v Galante

žalobu na náhradu škody proti žalovaného Vodohospodárska výstavba, š. p. V konaní

č. zastupoval žalobcov v zmysle ustanovení Ing. J. F. ako občiansky

zástupca. Odo dňa 15. apríla 2000 zastupoval žalobcov – sťažovateľov v konaní právny

zástupca JUDr. J. H.

Od roku 1987 kedy bola podaná žaloba na Okresný súd v Galante vydal súd prvý

rozsudok vo veci až dňa 30. júna 1998, t. j. po 10 a pol roku súdneho konania. Proti tomuto

rozsudku podali žalobcovia v zákonom ustanovenej lehote prostredníctvom svojho zástupcu

Ing. F. odvolanie. Krajský súd v Bratislave svojím uznesením zo dňa 15. apríla 1999

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Okresnému súdu v Galante na ďalšie konanie.

V odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia odvolací súd konštatoval viaceré pochybenia

okresného súdu nielen v samotnom konaní, ale aj pri vypracovaní meritórneho rozhodnutia.

Krajský súd konštatoval, že rozhodnutie prvostupňového súdu je tiež nepreskúmateľné,

pretože sa v ňom nevysporiadal s námietkami účastníkov v konaní.

Vo veci bolo od zrušenia rozhodnutia Krajským súdom nariadené iba jedno

pojednávanie a to na 4. augusta 2000. Na tomto pojednávaní už žalobcovia zastúpení

právnym zástupcom požiadali o odročenie a ich žiadosti súd vyhovel. Dňa 6. júla 2000

vydal Okresný súd v Galante uznesenie, ktorým nepriznal žalobcom oslobodenie od súdnych

poplatkov. Na základe odvolanie sťažovateľov odvolací súd zrušil rozhodnutie Okresného

súdu Galanta, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 17. augusta 2001 upozornil

na viaceré procesné pochybenia pri vypracovaní a doručovaní napadnutého uznesenia.

Okresnému súdu trvalo viac ako rok po vrátení veci z krajského súdu, aby prejednal

vec oslobodenia žalobcov – sťažovateľov od súdnych poplatkov. Rozhodnutím zo dňa

20. novembra 2002 okresný súd priznal žalobcom oslobodenie od súdnych poplatkov.

Sťažnosťou zo dňa 24. januára 2002 žalobcovia upozorňujú na prieťahy v konaní a žiadajú

o nápravu. Odpoveďou súdu zo dňa 20. marca 2002 je vyjadrenie, že sťažnosť nie je

dôvodná. Okresný súd Galanta výzvou zo dňa 1. februára 2002 žiadal žalobcov o úpravu

petitu v zmysle rozhodnutia krajského súdu. Úprava petitu s konkretizáciou technologického

postupu na základe výzvy súdu zo dňa 1. februára 2002 bola zaslaná okresnému súdu

podaním sťažovateľov zo dňa 28. marca 2002. Od podania úpravy petitu po prvý úkon zo

strany súdu voči sťažovateľom uplynulo viac ako 9 mesiacov. Týmto prvým úkonom zo

strany súdu bolo vydanie uznesenia o zastavení konania zo dňa 14. januára 2003 – viac ako

15 rokov od začatia konania, voči ktorému nie je prípustné odvolanie...

SR v zaručuje každému právo domáhať sa svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde. Okresný súd v Galante svojím rozhodnutím vo veci sp. zn.

-593 o zastavení konania zamedzil sťažovateľom domôcť sa svojho práva na

súde v rozpore so zákonom – . Okresný súd v Galante

zastavil konanie uznesením v zmysle :

„(2) Ak sa napriek výzve predsedu senátu podanie neopraví alebo nedoplní

a v konaní nemožno pre tento nedostatok pokračovať, súd konanie zastaví. O týchto

následkoch musí byť účastník poučený“.

Okresný súd v Galante vo výzve zo dňa 1. februára 2002 uložil sťažovateľom doplniť

návrh o presnú formuláciu petitu navrhovaného rozsudku ohľadne všetkých uplatnených

nárokov, ako aj o špecifikáciu týchto nárokov s tým, že pokiaľ žalobcovia si uplatnili nárok

na náhradu škody, je potrebná konkretizácia technologického postupu s vyčíslením

nákladov postupu, ktorý žiadajú použiť na uvedenie do pôvodného stavu. Podaním zo dňa

28. marca 2002 sťažovatelia doplnili návrh o upresnenie petitu a predložili súdu správu

Ing. J. B., v ktorej boli vyčíslené predpokladané náklady náhrady škody uvedením do

pôvodného stavu s navrhovaným postupom na uvedenie do pôvodného stavu. Uvedeným

podaním sťažovatelia vyhoveli výzve súdu na upresnenie petitu a konkretizáciu

a špecifikáciu uplatnených peňažných nárokov. Keďže Okresný súd Galanta sa neuspokojil

s upresnením petitu a konkretizáciou nárokov v podaní sťažovateľov, konanie zastavil podľa

. Týmto rozhodnutím okresný súd porušil právo sťažovateľov na súdnu

ochranu, pretože napriek splneniu jeho výzvy na upresnenie petitu v konaní nepokračoval.

Vo veci sp. zn. sa ústavný súd vyjadril nasledovne:

„Výklad a používanie a musí v celom rozsahu rešpektovať

základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky. Výkladom a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na

súdnu ochranu bez zákonného podkladu.“

v zaručuje každému právo, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Na vydanie meritórneho rozhodnutia v primeranej

lehote vedie súdy aj ustanovenie , ktoré ukladá súdom

postupovať vo veci tak, „aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.“

Sťažovatelia podali na Okresný súd v Galante žalobu na náhradu škody v roku 1987,

pričom príslušný súd rozhodol meritórne až 30. júna 1998. Na základe odvolania žalobcov

bolo rozhodnutie okresného súdu zrušené rozhodnutím Krajského súdu a vec sa vrátila na

ďalšie konanie okresnému súdu. Následne po vrátení veci Okresný súd v Galante nariadil

prvé pojednávanie až 4. augusta 2000. Po procesných vadách okresného súdu pri vydaní

uznesenia o zamietnutí oslobodenia od súdnych poplatkov, zrušení tohto rozhodnutia

krajským súdom, vybavení sťažnosti na prieťahy v konaní, okresný súd vydal výzvu na

úpravu petitu žalobcov dňa 1. februára 2002. Po doplnení návrhu úpravou petitu žalobcami

zo dňa 28. marca 2002 okresný súd urobil ďalší úkon až po viac ako 7 mesiacoch, a síce

vydal uznesenie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov datované zo dňa

20. novembra 2002. Nakoniec okresný súd uznesením z januára 2003 zastavil konanie.

Okresný súd v Galante svojou nečinnosťou v konaní číslo porušil ústavné právo

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...

Podľa ústavná sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

v dôsledku vydania uznesenia Okresného súdu v Galante o zastavení konania č.

v rozpore so zákonnými požiadavkami na náležitosti žaloby.

Okresný súd v Galante zastavil konanie podľa , ktorý znie nasledovne:

„(2) Ak sa napriek výzve predsedu senátu podanie neopraví alebo nedoplní

a v konaní nemožno pre tento nedostatok pokračovať, súd konanie zastaví. O týchto

následkoch musí byť účastník poučený.“

Okresný súd zastavil konanie napriek tomu, že sťažovatelia doplnili podanie 2. apríla

2002. V zmysle platnej právnej úpravy voči takémuto rozhodnutiu súdu nie je možné podať

riadny ani mimoriadny opravný prostriedok. Riadne a mimoriadne opravné prostriedky

voči rozhodnutiam súdov v občianskom konaní upravuje .

výslovne nepripúšťa odvolanie ako riadny opravný prostriedok

voči uzneseniu súdu o zastavení konania. znie:

„Odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým...

l) sa rozhoduje podľa § 43 ods. 2,...“

Voči rozhodnutiu o zastavení konania nemožno podať ani dovolanie, keďže tento

mimoriadny opravný prostriedok je prípustný len voči rozhodnutiam odvolacieho súdu

podľa :

„(1) Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa.“

Mimoriadne dovolanie ako ďalší mimoriadny opravný prostriedok, ktorého

efektívnosť pre ochranu práv dotknutých osôb je pochybná,

výslovne nepripúšťa pre rozhodnutia súdov o zastavení konania.

znie:

„(2) Mimoriadne dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa

rozhodlo... b) o podmienkach konania, o zastavení alebo o prerušení konania, alebo ktorými

sa upravuje vedenie konania...“

Keďže platný právny poriadok neumožňoval a neumožňuje sťažovateľom využiť na

inom súde prostriedok riadnej ani mimoriadnej nápravy porušenia ich ústavného práva na

súdnu ochranu v dôsledku nezákonného rozhodnutia súdu o zastavení konania, je splnená

podmienka vyčerpania opravných prostriedkov na konanie pred ústavným súdom...

Ústavná sťažnosť musí byť podaná v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu...

Rozhodnutie Okresného súdu v Galante sp. zn. -592 (správne -593, pozn.)

bolo doručené právnemu zástupcovi sťažovateľov v predmetnom konaní... dňa 28. januára

2003. Napádané uznesenie o zastavení konania sa stalo právoplatným dňom jeho doručenia

právnemu zástupcovi, keďže nepripúšťa voči nemu riadny

opravný prostriedok – odvolanie. Podľa sa na uznesenia použijú

„primerane ustanovenia o rozsudku.“ znie:

„(1) Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.“

Odo dňa doručenia právoplatného uznesenia o zastavení konania právnemu

zástupcovi sťažovateľov v občianskom konaní začala plynúť dvojmesačná lehota na podanie

ústavnej sťažnosti v zmysle Podľa

v zmysle ustanovenia uplynie lehota na podanie ústavnej

sťažnosti dňa 28. marca 2003.

Okresný súd v Galante porušil okrem práva na súdnu ochranu tiež právo

sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov...

Z ustanovenia vyplýva, že aj keď sa porušenie

práva udialo v minulosti a súd už medzitým rozhodol meritórne o veci, ústavný súd je

oprávnený konať o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak bola

ústavná sťažnosť podaná do dvoch mesiacov od skončenia porušovania tohto práva.

V opačnom prípade by sťažovatelia stratili možnosť namietať porušovanie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ku ktorým dochádzalo počas veľmi dlhej doby

v minulosti a tým by boli vážne ukrátení na svojom základnom práve na prerokovanie veci

v primeranej dobe bez možnosti nápravy na Slovensku. Sťažovatelia by tak boli nútení sa

obrátiť po ukončení súdnych konaní, v ktorých dochádzalo k neprimeraným prieťahom na

Slovensku, priamo na Európsky súd pre ľudské práva pre porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd, pretože Ústavný súd by im

neposkytoval ochranu...

Sťažovatelia uplatnili nárok na náhradu škody podaním žaloby na Okresnom súde

v Galante v roku 1987. Po neúmerných prieťahoch v konaní zo strany súdu, medzi

jednotlivými úkonmi súdu boli priemerne polročné až jednoročné intervaly, Okresný súd

v Galante rozhodol meritórne dňa 30. júna 1998. Na základe odvolania sťažovateľov,

odvolací súd – Krajský súd v Trnave rozhodnutie okresného súdu zrušil a vrátil vec na

ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia vyjadril právny

názor, že sťažovatelia (žalobcovia) majú špecifikovať a konkretizovať žalobný petit, ktorý

znel náhradu škody uvedením veci do pôvodného stavu. Okresný súd viazaný právnym

názorom odvolacieho súdu vyzval sťažovateľov doplniť podanie o konkretizáciu

a špecifikáciu žalobného petitu s poučením, že ak podanie nebude doplnené v lehote, súd

konanie zastaví podľa § 43 ods. 2. Sťažovatelia cestou svojho právneho zástupcu doplnili

podanie o konkretizáciu a špecifikáciu žalobného petitu, pričom doplnené podanie podložili

technickou správou Ing. Jozefa Barana, ktorý ilustroval spôsob uvedenia stavby do

pôvodného stavu s vyčíslením predpokladaných výdavkov. Po tomto úkone sťažovateľov

(žalobcov) okresný súd zastavil konanie podľa uznesením z dôvodu

nedoplnenia žaloby na základe výzvy. Proti uzneseniu súdu o zastavení konania nebolo

prípustné odvolanie ani dovolanie. Okresný súd oprel zastavenie konania o dôvod

nevykonateľnosti petitu v zmysle podaného doplnenia sťažovateľmi – žalobcami, pričom sa

vyjadril, že bolo potrebné vypracovať „projektovú dokumentáciu pre navrhované riešenie“.

Okresný súd sa neuspokojil ani s konkretizáciou a špecifikáciou peňažných nárokov

uvedených v doplnení sťažovateľov – žalobcov. Ustanovenie § 79 ods. 1 vyžaduje od

žalobcu, aby bolo zo žaloby zjavné, čoho sa domáha. Z doplneného petitu bolo zjavné, čoho

sa domáhajú žalobcovia a akým spôsobom sa má vykonať uvedenie do pôvodného stavu.

Vyžadovanie kompletnej projektovej dokumentácie a presné vyčíslenie uvedenia objektu do

pôvodného stavu okresným súdom nemá oporu v zákone a je v rozpore s právom na súdnu

ochranu sťažovateľov. V tejto súvislosti Ústavný súd SR uviedol v odôvodnení nálezu sp. zn.

-23 nasledovné:

„V tejto spojitosti treba uviesť, že výklad a používanie a musí

v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 . Všeobecný súd musí vykladať a používať citované ustanovenie Občianskeho

súdneho poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou

a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez

zákonného podkladu... Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov

občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do

procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona

alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými

princípmi spravodlivého procesu.“

Rozhodnutie Okresného súdu v Galante o zastavení konania č. bolo

nezákonné a zamedzilo sťažovateľom domôcť sa ochrany svojich práv na nezávislom

a nestrannom súde v zmysle . Ak okresný súd mal za to, že petit

sťažovateľov – žalobcov je nevykonateľný, v súlade s ustanoveniami mal vydať

meritórne rozhodnutie a nie zastaviť konanie pre nedostatky žaloby. Zastaviť konanie

v zmysle ustanovení čo sa týka nedostatkov žaloby ohľadom petitu mohol okresný súd

len vtedy, ak by zo žaloby nebolo vôbec zrejmé, aké rozhodnutie vo veci samej navrhujú

sťažovatelia – žalobcovia. Návrh žalobcov na rozhodnutie vo veci samej však zrejmý bol.

Navrhovaný petit žalobcov na rozhodnutie vo veci samej zo dňa 28. marca 2002 znel

nasledovne:

„Žalovaný – Vodohospodárska výstavba, š. p. Karloveská 2, Bratislava, je povinný

nahradiť škodu žalobcom M. a J. K., uvedením pivničných priestorov rodinného domu

žalobcov, V., do pôvodného stavu spôsobom špecifikovaným v priloženej technickej správe

z marca 2002 vypracovanej autorizovaným stavebným inžinierom Ing. J. B.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom trovy konania a trovy právneho zastúpenia

vyčíslené na poslednom pojednávaní do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.“»

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní ich sťažnosť prijal

na ďalšie konanie a po vykonaní dokazovania takto rozhodol nálezom:

„1. Uznesením Okresného súdu v Galante č. k. -593 zo 14. januára 2003

bolo porušené právo sťažovateľa v I. a II. rade na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Okresného súdu v Galante č. k. -593 zo 14. januára 2003

zrušuje a vracia vec Okresnému súdu v Galante na ďalšie konanie.

3. Základné právo sťažovateľa v I. a II. rade na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde

v Galante pod sp. zn. bolo porušené.

4. Okresnému súdu v Galante prikazuje, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

5. Sťažovateľovi v I. a II. rade priznáva spoločne a nerozdielne primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 80.000.- Sk (slovom osemdesiattisíc slovenských korún). Okresný

súd Galanta Bratislava I nečinnosťou vo veci návrhu sťažovateľa na nariadenie

predbežného opatrenia vo veci sp. zn. zo dňa 21. septembra 2000, porušil právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vyplývajúce z čl. 48 ods. 2

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

6. Okresný súd v Galante je povinný prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky zaplatiť sťažovateľovi v I. a II. rade spoločne a nerozdielne na účet ich

právneho zástupcu finančné zadosťučinenie vo výške 80.000 Sk.“

Sťažovatelia doplnili sťažnosť podaniami doručenými ústavnému súdu 28. novembra

2003 a 22. marca 2004, pričom požiadali o opravu chýb v písaní, ktoré sa týkali

navrhovaného petitu nálezu v bode č. 5. Podľa doplnenia má uvedený bod znieť:

„Sťažovateľovi v I. a II. rade priznáva spoločne a nerozdielne primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 80.000,- Sk (slovom osemdesiattisíc slovenských korún).“

Okrem toho sťažovatelia označili sťažnosť za naliehavú v zmysle § 26 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a doplnili ju o zdravotnú dokumentáciu

sťažovateľov.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov na neverejnom zasadnutí

senátu podľa a uznesením č. k. -26

z 15. júla 2004 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 3. augusta 2004 právnu

zástupkyňu sťažovateľov a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili k otázke vhodnosti

ústneho pojednávania, a predsedu okresného súdu súčasne vyzval, aby sa vyjadril aj

k sťažnosti.

Právna zástupkyňa sťažovateľov v odpovedi na výzvu oznámila ústavného súdu

listom z 9. augusta 2004 (doručeným ústavnému súdu 11. augusta 2004), že netrvá na

ústnom pojednávaní ústavného súdu.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti sťažovateľov z 10. augusta

2004 (sp. zn. Spr 1522/04, doručeným ústavnému súdu 16. augusta 2004) okrem iného

uviedol:

„Čo sa týka sťažnosti sťažovateľov, v ktorej namietajú porušenie ich základného

práva na súdnu ochranu, ktoré malo byť porušené uznesením Okresného súdu v Galante

č. k. -593 zo dňa 14. januára 2003 som toho názoru, že ako orgán správy súdov

neprislúcha mi hodnotiť správnosť prípadne nesprávnosť súdneho rozhodnutia vydaného

v rámci súdneho konania sudcom.

Čo sa týka porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov sťažovateľov chcel by som uviesť k tomu toľko, že predmetná vec je pomerne pre

zistenie skutkového stavu veci a pre právne posúdenie pomerne náročná. Dĺžku konania

ovplyvnilo i to, že vo veci konali traja sudcovia JUDr. O., ktorý medzičasom zomrel, J. B.,

ktorý k 1. 1. 1997 bol preložený z Okresného súdu v Galante na Okresný súd do Šale

a JUDr. M. K., ktorá predmetné rozhodnutie vydala (medzičasom bola preložená od 1. 6.

2004 na Krajský súd v Trnave). Pre lepšiu orientáciu pripájam prehľad jednotlivých úkonov

vykonávaných v predmetnej veci sudcami od podania návrhu až po ukončenie predmetnej

veci...

Ústavnému súdu SR oznamujem, že netrvám na ústnom pojednávaní v predmetnej

veci pred Ústavným súdom SR...

Úkony v spise :

11. 1. 1988 – ref. výzva na zapl. SP

25. 1. 1988 – ref. zisti, či bol zapl. SP

1. 2. 1988 – ÚZ – ohľadne zapl. SP

18. 2. 1988 – ref. – doručenie návrhu odporcovi na vyjadrenie

23. 3. 1988 – ref. – urgencia na vyjadrenie sa k návrhu pod následkom pokuty (odporcovi)

23. 3. 1988 – doručené vyjadrenie odporcu k návrhu

7. 4. 1988 – ref. – dotaz na ONV Galanta

14. 4. 1988 – ref. – dotaz na MNV Váhovce

20. 5. 1988 – urgencia dotazov

25. 5. 1988 – doručená odpoveď od MNV Váhovce

9. 6. 1988 – vytýčenie termínu pojednávania na 28. 6. 1988

15. 6. 1988 – doručená odpoveď od ONV Galanta

28. 6. 1988 – pojednávanie – pojed. odročené na neurčito z dôvodu, že zástupca

navrhovateľa žiadal lehotu na preštudovanie veci

4. 7. 1988 – doručené stanovisko navrhovateľov k vyjadreniu odporcu

8. 8. 1988 – vytýčenie termínu pojednávania na 23. 8. 1988

23. 8. 1988 – pojednávanie – odročené na neurčito s tým, že navrhovateľ do 10 dní predloží

stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu

31. 8. 1988 – ref. – vyžiadanie stavebnej dokumentácie (ONV Galanta)

14. 10. 1988 – ÚZ z telef. rozhovoru so zástupcom odporcu ohľadom znaleckej štúdie

18. 10. 1988 – doručené rozšírenie návrhu navrhovateľmi

10. 11. 1988 – ref. – výzva adresovaná zástupcovi navrhov.

10. 11. 1988 – dotaz na štátnu arbitráž

30. 11. 1988 – ref. – návrh + rozš. návrhu doruč odporcom na vyjadrenie

27. 12. 1988 – ref. – spis predlož do 1. 2. 1989

6. 1. 1989 – doručené vyjadrenie odporcu

19. 1. 1989 – ref. – dotaz na znalca

27. 2. 1989 – ref. – urgencia ohľadne dotazu

24. 3. 1989 – ref. – spis predlož 1. 5. 1989 (znalec oznámil, že znalecký posudok dokončí až

v mesiaci apríl)

15. 6. 1989 – ref. – dotaz na znalca ohľadne znaleckého posudku

22. 6. 1989 – ref. – dotaz na zást. odpor. ohľadne znaleckého posudku)

18. 9. 1989 – vytýčenie termínu pojednávania na 3. 10. 1989

3. 10. 1989 – pojednávanie odročené z dôvodu, že sa na pojednávanie nedostavil

navrhovateľ ani jeho zástupca na 20. 10. 1989

20. 10. 1989 – doručené vyjadrenie navrhovateľov k znaleckému posudku

20. 10. 1989 – pojednávanie – odročené na neurčito z dôvodu ďalšieho dokazovania vo veci

4. 12. 1989 – ref. – doruč. zastavujúceho uznesenia (späťvzatie návrhu voči odporcovi

v IV. rade)

4. 12. 1989 – ref. – doplnenie znaleckého posudku (na žiadosť zástupcu odporcu v I. rade)

4. 12. 1989 – uznesenie – ustanovenie znalca

25. 1. 1990 – ref. – doruč. spis znalcovi

12. 3. 1990 – doruč. znalecký posudok

14. 3. 1990 – vytýčenie termínu pojednávania na 30. 3. 1990

26. 3. 1990 – doručené vyjadrenie k znaleckému posudku (odporca)

30. 3. 1990 – pojednávanie – odročené na neurčito z dôvodu ďalšieho dokazovania

30. 3. 1990 – uznesenie zastav. – späťvzatie návrhu voči odporcom v II. a III. rade

23. 4. 1990 – ref. – kal. 10 dní (na vyjadrenie odporcu v I. rade)

10. 5. 1990 – ref. – žiadosť adresovaná Obvodnému súdu Praha 6 ohľadom výsluchu znalca

Prof. Ing. I. V., DrSc (spis zaslaný)

14. 6. 1990 – ref. – urguj vybavenie dožiadania a vrátenie spisu

26. 7. 1990 – ref. – vyjadrenie znalca zašli odporcovi v I. rade a zást. navrhov.

6. 8. 1990 – doruč. prípis – Ing. F. – ďalšie návrhy súdu doručí do 31. 8. 1990, nakoľko je

dovol. obdobie

13. 8. 1990 – doručené vyjadrenie odporcu – Vodohospodárska výstavba Bratislava

16. 8. 1990 – spis vrátený

27. 8. 1990 – ref. – kal. do 5. 9. 1990 a následne predlož spis

27. 8. 1990 – doručené návrhy na dokazovanie – navrhov.

3. 9. 1990 – doručené doplnenie vyjadrenia k dokazovaniu v spore – Vodohospodárska

výstavba Bratislava

4. 10. 1990 – vytýčenie termínu pojednávania na 30. 10. 1990

30. 10. 1990 – pojednávanie – odročené na neurčito z dôvodu ďalšieho dokazovania

8. 11. 1990 – doručené stanovisko navrhovateľov k vyjadreniu odporcu z 3. 9. 1990

9. 11. 1990 – doručené vyjadrenie odporcu k návrhom na dokazovanie

5. 12. 1990 – ref. – výzva adresovaná navrhovateľovi na predloženie dôkaz. mater. pod

hrozbou pokuty

23. 1. 1991 – doručený prípis od zást. navrhovateľov – (Ing. F.) – žiadosť o predĺženie

termínu na predloženie žiadaných dôkaz. mater. do 31. 1. 1991

30. 1. 1991 – doručený dôkaz. mater. – (Ing. F.)

8. 2. 1991 – doruč. vyjadrenie od odporcu (Vodohosp. výstavba Bratislava)

25. 2. 1991 – doruč. vyjadrenie navrhovateľov

27. 3. 1991 – uznesenie – súd priznáva znalcovi Doc. Ing. I. V., DrSc. znalečné

27. 3. 1991 – uznesenie – ustanovenie znalca S. V.

27. 3. 1991 – ref. – kal. 15. 5. 1991 a následne spis predlož

8. 4. 1991 – doručené vyjadrenie – (Ing. F.)

15. 4. 1991 – doruč. žiadosť od znalca – žiadosť o vylúčenie z konania

17. 4. 1991 – vytýčenie termínu pojednávania na 3. 5. 1991

3. 5. 1991 – pojednávanie – odročené na neurčito z dôvodu ďal. dokazovania vo veci

13. 5. 1991 – doručená žiadosť zást. navrhov. (Ing. F.)

17. 5. 1991 – doručené vyjadrenie k stanoviskám navrhovateľov (Vodohosp. výstavba

Bratislava)

7. 6. 1991 – ref. sudkyne

8. 7. 1991 – ref. – dotaz na znalca, kal. 30 dní

26. 8. 1991 – vytýčenie termínu pojednávania na 17. 9. 1991

4. 9. 1991 – ÚZ – zást. odporcu v I. rade žiada zrušiť termín pojednávania

29. 8. 1991 – doručované uznesenie čl. 202 (späťvzatie návrhu voči odporcom v II.,

III. a IV. rade) – súd konanie voči nim zastavuje

16. 9. 1991 – vytýčenie termínu pojednávania na 15. 10. 1991

15. 10. 1991 – pojednávanie – odročené na neurčito z dôvodu ďalšieho dokazovania vo veci

23. 10. 1991 – doručené doklady od odporcu

24. 10. 1991 – doručené vyjad. od zást. navrhovateľov – Ing. F.

25. 11. 1991 – termín ohliadky určený na 20. 11. 1991, zmena termínu ohliadky na 28. 11.

1991

19. 12. 1991 – doručené vyjadrenie od odporcu

27. 12. 1991 – vytýčenie termínu pojednávania na 28. 1. 1992

28. 1. 1992 – pojednávanie – odročené na 19. 2. 1992

4. 2. 1992 – doručená žiadosť od zást. navrhovateľov ohľadne vypočutia svedkov

7. 2. 1992 – doručená žiadosť navrhovateľov ohľadne vypočutia svedkov

13. 2. 1992 – ref. – zmena termínu pojednávania – nový termín pojednávania určený na deň

6. 3. 1992

24. 2. 1992 – doručená žiadosť od zást. navrhovateľov

6. 3. 1992 – pojednávanie – odročené na 20. 3. 1992

20. 3. 1992 – pojednávanie – odročené na neurčito z dôvodu, že spis bude predložený KS na

rozhodnutie o námietke zaujatosti

25. 3. 1992 – doručené odôvodnenie námietky navrhovateľov k znalec. posudku

25. 3. 1992 – ref. – predvolanie zást. navrhovateľa na 3. 4. 1992

27. 3. 1992 – doručené vyjadrenie zást. navrhovateľov

3. 4. 1992 – pojednávanie – odročené na neurčito, nakoľko zást. navrhovateľov trvá na

vznesenej námietke zaujatosti

13. 4. 1992 – ref. – spis zašli na KS na rozhodnutie o námietke zaujatosti

17. 4. 1992 – spis doručený KS

8. 6. 1992 – vrátený spis z KS – uznesenie z 30. 4. 1992 – sudkyňa nie je vylúčená

z prejednávania a rozhodovania vo veci

26. 6. 1992 – ref. – doruč. uznesenie účastníkom konania

5. 8. 1992 – doručené vyjadrenie od zást. navrhovateľov – Ing. F.

19. 11. 1992 – uznesenie o ustanovení znalca Ing. B., kal. do 30. 12. 1992

7. 12. 1992 – spis zaslaný znalcovi

22. 12. 1992 – znalec vrátil spis a žiadal zrušiť uznesenie z 19. 11. 1992

1. 3. 1993 – uznesenie – ustanovenie znalca Ing. G.

2. 8. 1993 – ÚZ – spísaný ved. kancelárie – spis bol nájdený v archíve súdu, kde bol

omylom založený a nebol zaslaný znalcovi v zmysle uznesenia z 1. 3. 1993

3. 8. 1993 – spis zaslaný znalcovi, zároveň sudkyňa oznámila, že spis bol pridelený inému

sudcovi JUDr. O. na ďalšie konanie

2. 11. 1993 – ref. – urgencia adres. znalcovi ohľadne vrát. spisu

21. 12. 1993 – predvolanie znalca na 12. 1. 1994

11. 1. 1994 – ÚZ – spísaný sudcom ohľadne znal. posudku, kal. do 15. 2. 1994

1. 2. 1994 – doručené vyúčtovanie znalcom

8. 4. 1994 – vytýčenie termínu pojednávania na 19. 4. 1994

19. 4. 1994 – pojednávanie – odročené na 10. 5. 1994

10. 5. 1994 – pojednávanie – odročené na neurčito z dôvodu ďalšieho dokazovania

24. 5. 1994 – ref. – urgencia adres. zást. navrhovateľov ohľadne zaslania pís. vyjadrenia

30. 5. 1994 – doručený dôkaz. mater.

22. 7. 1994 – ref. – rovnopis dôkaz. mater. zaslaný zást. odporcu na vyjadrenie

12. 9. 1994 – uznesenie – súd priznáva tlmočníkovi tlmočné

12. 10. 1994 – ref. – urgencia adres. zást. odporcu ohľadne vyjadrenia k dôkaz. mater.,

ktorý mu bol zaslaný

29. 11. 1994 – doručené vyjadrenie odporcom

22. 11. 1994 – ref. – vyžiadanie vyjadrenia zást. navrhovateľov k vyjadreniu odporcu

2. 1. 1995 – doručené vyjadrenie zást. navrhovateľov

26. 5. 1995 – vytýčenie termínu pojednávania sudcom B. na deň 8. 6. 1995

8. 6. 1995 – pojednávanie – odročené na neurčito z dôvodu ďalšieho dokazovania vo veci

31. 7. 1995 – doručenie vyjadrenia od zást. navrhovateľov

29. 2. 1996 – uznesenie – priznanie znalečného znalcovi Ing. G.

22. 4. 1996 – vytýčenie termínu pojednávania na 6. 5. 1996

6. 5. 1996 – pojednávanie – odročené na neurčito z dôvodu ďalšieho dokazovania vo veci

15. 5. 1996 – doručenie vyjadrenia zást. navrhovateľov

3. 10. 1996 – vytýčenie termínu pojednávania na 17. 10. 1996

17. 10. 1996 – pojednávanie – odročené na 12. 11. 1996 z dôvodu ďalšieho dokazovania vo

veci

12. 11. 1996 – pojednávanie čl. 370

15. 11. 1996 – doručené doklady odporcom

3. 12. 1996 – doručené vyjadrenie od zást. navrhovateľov

27. 2. 1997 – vydané opatrenie na presun agendy JUDr. K. – čl. 482

2. 6. 1997 – vytýčenie termínu pojednávania na termín 7. 7. 1997

7. 7. 1997 – pojednávanie – odročené na neurčito

30. 7. 1997 – ref. – kal. do 15. 8. 1997

19. 8. 1997 – ref. – do 10. 9. 1997

9. 9. 1997 – doručené vyjadrenie od zást. navrhovateľov

23. 3. 1998 – doručené vyjadrenie od zást. navrhovateľov k vyjadreniu z 9. 9. 1997

18. 5. 1998 – vytýčenie termínu pojednávania na 23. 6. 1998

23. 6. 1998 – pojednávanie – odročené na 30. 6. 1998

30. 6. 1998 – pojednávanie – rozsudok – čl. 500

30. 7. 1998 – ref. – doruč. rozsudok

2. 10. 1998 – osobne podané odvolanie zást. navrhovateľov – čl. 505

16. 12. 1998 – ref. – zašli odvolanie odporcovi na vyjadrenie, výzva na zapl. SP za

odvolanie

20. 1. 1999 – spis doručený KS v Trnave na rozhodnutie o odvolaní

1. 2. 1999 – doručené vyjadrenie odporcu k odvolaniu

6. 5. 1999 – spis vrátený – uznesenie KS – odvolací súd rozsudok súdu I. stupňa zrušuje

a veci vracia na ďalšie konanie – čl. 516

21. 6. 1999 – ref. – uznesenie KS doruč. účastníkom konania

4. 10. 1999 – ref. – výzva adres. zást. navrhovateľov

20. 10. 1999 – doručená odpoveď od zást. navrhovateľov – žiada úpravu petitu

3. 2. 2000 – ÚZ – zást. navrhovateľov Ing. F. sa dostavil na tunajší súd za účelom nazretia

do spisu

16. 2. 2000 – uznesenie – súd pripúšťa zmenu návrhu

18. 2. 2000 – doručené vyjadrenie od zást. odporcu

16. 2. 2000 – ref. – dotazy na zást. navrhovateľov, NS SR, výzva na zapl. SP

23. 2. 2000 – doručené vyjadrenie od zást. navrhovateľov

25. 2. 2000 – doručená žiadosť o oslobodenie od platenia SP (navrhovatelia)

28. 2. 2000 – doručené vyjadrenie od zást. navrhovateľov

15. 5. 2000 – vytýčenie termínu pojednávania na 4. 8. 2000

6. 7. 2000 – uznesenie – súd navrhovateľom v I. a II. rade oslobodenie od súdnych

poplatkov nepriznáva

31. 7. 2000 – doručené odvolanie zást. navrhovateľov JUDr. H. proti uzneseniu zo 6. 7.

2000, zároveň vypovedanie plnej moci Ing. F.

4. 8. 2000 – pojednávanie – odročené na neurčito z dôvodu ďalšieho dokazovania vo veci

14. 9. 2000 – uznesenie – súd na návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie

odvolania proti uzneseniu zo 6. 7. 2000 zamieta

2. 11. 2000 – doručené odvolanie proti uzneseniu čl. 550 zo 6. 7. 2000 – o nepriznaní

oslobodenia navrhovateľov od platenia SP v konaní o náhrade škody na nehnuteľnosti

11. 12. 2000 – ref. – odvolanie zašli zást. navrhovateľov, následne spis zašli na KS v Trnave

10. 1. 2001 – spis doručený KS v Trnave

22. 10. 2001 – spis vrátený tunajšiemu súdu – uznesenie KS zo 17. 8. 2001 – odvolací súd

napadnuté uznesenie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie

12. 11. 2001 – ref. – II. st. rozhodnutie doruč. účastníkom konania

1. 2. 2002 – ref. – výzvy adresované navrhovateľom, zást. navrhovateľov

20. 2. 2002 – ÚZ – dostavili sa na tunajší súd navrhovateľ a jeho právny zást., ktorí žiadali

vrátiť zo spisu prílohy založené v prílohách na čl. 209

5. 3. 2002 – doručená žiadosť od zást. navrhovateľov – o predĺženie lehoty na doplnenie

návrhu o špecifikáciu žalobného petitu

2. 4. 2002 – doručená úprava petitu zást. navrhovateľov

3. 5. 2002 – ref. – doruč. úpravu petitu zást. odporcu na vyjadrenie

18. 6. 2002 – ref. – urgencia adres. zást. odporcu

30. 7. 2002 – doručené vyjadrenie od zást. odporcu

20. 11. 2002 – uznesenie – súd navrhovateľom v I. a II. rade priznáva oslobodenie od

súdnych poplatkov

14. 1. 2003 – uznesenie – súd konanie zastavuje – právoplatné 27. 1. 2003

19. 5. 2004 – ref. – oznámenie adres. zást. odporcu ohľadne nadobudnutia právoplatnosti

uznesenia a zároveň vyžiadanie pís. vyčíslenia náhrady trov konania.“

II.

1. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti namietali porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivý proces podľa

dohovoru uznesením okresného súdu č. k. -593 zo 14. januára 2003 o zastavení

konania podľa (ďalej aj „OSP“).

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na

spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva v oprávnení každého domáhať sa

ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle

a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá

ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok o základnom práve na súdnu

ochranu vykonávajú ( v spojení s ). Reálne uplatnenie

základného práva na súdnu ochranu teda predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa

táto ochrana v zákonom predpokladanej kvalite dostane bez toho, aby sa mu ukladali –

v spojitosti s jej uplatnením – povinnosti, ktoré zákon v súvislosti s uplatňovaním jeho

uvedeného práva od účastníka nevyžaduje ( ).

Okresný súd neakceptoval doplnenie a špecifikáciu návrhu sťažovateľov na konanie

(ako vyplýva z kontextu veci) a po viac ako 15 rokoch konania vo veci zastavil konanie

podľa . Proti takému uzneseniu nebolo v tom čase prípustné odvolanie.

Okresný súd sťažovateľom uložil doplniť také údaje v návrhu, ktoré zákon v príslušných

ustanoveniach výslovne nevyžaduje ( ani ).

V tejto súvislosti treba uviesť, že výklad a používanie a musí

v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a právo na spravodlivý proces podľa dohovoru. Všeobecný súd

musí vykladať a používať citované ustanovenie v súlade

s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom tohto ustanovenia

nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný

súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom

súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá

ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ). Občianske súdne konanie sa

musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie

a rozvíjanie ( ). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov

občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do

procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona

alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými

princípmi spravodlivého procesu.

Samotný to v čase prijatia napadnutého uznesenia

okresného súdu vyjadroval tak, že umožňoval zastaviť konanie podľa § 43 ods. 2 len vtedy,

ak v konaní nemožno pre nedostatky podania pokračovať. Pokračovanie v konaní

znamenalo v tomto zmysle možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok,

ktorými sú neodstrániteľné alebo neodstránené nedostatky podaní ().

Ústavný súd preskúmaním spisu okresného súdu vo veci sp. zn. zistil, že

okresný súd uznal, že na základe upresnenia petitu žaloby sťažovateľov je možné konať

a rozhodovať vo veci, čo potvrdil už v predchádzajúcich štádiách konania, keď pripustil aj

„zmenu žaloby o náhradu škody, čo do spôsobu náhrady škody, a to na uvedenie do

predošlého stavu“. Pri úkonoch po zrušení pôvodného rozsudku vo veci samej Krajským

súdom v Trnave (ďalej len „krajský súd“) ako súdom odvolacím, t. j. po máji 1999, okresný

súd voči sťažovateľom postupoval formalisticky (ako prvú riešil otázku oslobodenia od

súdnych poplatkov) a vôbec nevzal do úvahy zásadné tvrdenia obsiahnuté v právnom názore

krajského súdu, vyslovené v zrušovacom rozhodnutí a predovšetkým skutočnosť, že „... sa

menej venoval právnej stránke samotnej žaloby a posúdeniu sporu v zmysle

a nasl.“, pričom „z celého spisu sa ako nepochybné javí, že škoda vznikla a vznikla

z dôvodu vzostupu hladiny spodnej vody po napustení VD Kráľová, čo konštatujú znalci,

viaceré listinné dôkazy a nie je to sporné ani medzi účastníkmi“.

Rovnaký formalizmus a nadmerný tlak okresného súdu na sťažovateľov je spätý aj

so štádiom súdneho konania po doplnení ich návrhu. Doplnený návrh sťažovateľov na

konanie okresný súd vyhodnotil po deviatich mesiacoch ako nevykonateľný, pričom

sa neuspokojil s predloženou technickou dokumentáciou vypracovanou autorizovaným

stavebným inžinierom. Návrh sťažovateľov teda posudzoval arbitrálne, v rozpore s účelom

zákona, ako je obsiahnutý v ustanovení .

Uvedené skutočnosti a závery viedli ústavný súd k výroku o tom, že okresný súd

zastavením konania pred ním spôsobom uvedeným v predchádzajúcej časti tohto nálezu

porušil základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa a podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

2. Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali aj vyslovenia porušenia svojho

základného práva upraveného v , podľa ktorého „Každý má právo, aby

sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, a porušenia práva na

prejednanie veci v primeranej lehote upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

„Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“, v konaní okresného

súdu vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (),

pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným... rozhodnutím. Nestačí, ak

štátny orgán vo veci koná“ (). K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza

až „právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ ().

V súvislosti s namietaným konaním okresného súdu sp. zn. vedie

predchádzajúci výrok o porušení základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa

a dohovoru súčasne ku konštatovaniu, že v označenom

konaní došlo k neústavnému odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov. Z hľadiska celkovej

dĺžky konania to znamená, že porušenie základného práva sťažovateľov na konanie bez

zbytočných prieťahov v tomto konaní vzhľadom na obnovený stav právnej neistoty

dosahuje intenzitu odmietnutia spravodlivosti.

Ústavný súd zdôrazňuje, že v súdnom konaní, ktoré začalo 23. decembra 1987,

okresný súd rozhodol vo veci samej až 30. júna 1998, t. j. po viac ako desiatich rokoch.

Po vynesení rozsudku podal 2. októbra 1998 zástupca sťažovateľov odvolanie

krajskému súdu. Krajský súd uznesením z 15. apríla 1999 zrušil rozsudok prvostupňového

súdu v celom rozsahu a vrátil mu vec na ďalšie konanie 6. mája 1999 pre nedostatočne

zistený skutkový stav.

Ústavný súd ďalej konštatoval, že v období po zrušení rozsudku okresného súdu a po

vrátení veci na ďalšie konanie sa okresný súd od 6. mája 1999 do 14. januára 2003 zaoberal

iba úkonmi smerujúcimi k rozhodnutiu otázky súdnych poplatkov a špecifikovaniu petitu

žaloby, pričom napokon konanie vo veci z formalistických dôvodov zastavil.

Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti konštatoval, že konanie

okresného súdu sp. zn. po období viac ako 15 rokov od podania návrhu

(23. decembra 1987) bolo po zrušení jeho rozhodnutia z roku 1998 a po vrátení veci

odvolacím súdom na ďalšie konanie v roku 1999 skončené uznesením o zastavení tohto

konania v januári 2003, proti ktorému v tom čase nebolo prípustné odvolanie. Vzhľadom na

neústavné odstránenie právnej neistoty sťažovateľov ústavný súd hodnotil konanie

okresného súdu v celom uvedenom období aj ako porušenie základného práva sťažovateľov

na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie ich veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré v súvislosti

s predchádzajúcim výrokom ústavného súdu o porušení základného práva sťažovateľov na

súdnu ochranu podľa a dohovoru stále pretrváva.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127

ods. 3 ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené,

rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

1. Ústavný súd v súlade so svojimi rozhodnutiami o porušení základného práva

sťažovateľov podľa a a podľa dohovoru

v zmysle a zrušil uznesenie okresného súdu č. k.

-593 zo 14. januára 2003 o zastavení konania a súčasne prikázal okresnému

súdu, aby vo veci sp. zn. konal ďalej bez zbytočných prieťahov.

2. Podľa : „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.“

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha“.

Sťažovatelia požadovali priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške

80 000 Sk, pričom k tomuto rozsahu v príslušnej časti svojej sťažnosti uviedli:

„Výšku požadovaného zadosťučinenia pokladáme za dôvodnú. Sťažovatelia utrpeli

ujmu v dôsledku pretrvávania právnej neistoty, v ktorej sa nachádzali počas 16 rokov

a nachádzajú i dnes po zastavení konania pred okresným súdom a podaní návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom.“

Vzhľadom na celkovú dobu konania okresného súdu vo veci sp. zn. ,

berúc do úvahy skutočnosť, že sťažovatelia sa čiastočne pričinili o predĺženie tejto doby,

a zohľadňujúc povahu veci, pozíciu sťažovateľov sprevádzanú pocitmi neistoty, ako aj

naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd považoval priznanie sumy 40 000 Sk

každému zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona

o ústavnom súde.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo

zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

3. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré

sťažovateľom vznikli v súvislosti s ich zastupovaním v konaní pred ústavným súdom

advokátkou Mgr. M. K., ktoré vyčíslil sumou 16 620 Sk (§ 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 a § 25

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), pričom vychádzal z výšky

priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za 1. polrok

2002, ktorá bola 12 811 Sk (pre účely odmeny za úkony po 1. januári 2003) a z výšky

priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za 1. polrok

2003, ktorá bola 13 602 Sk (pre účely odmeny za úkony po 1. januári 2004). Náhrada bola

priznaná jedenkrát za dva úkony po 4 270 Sk (pričom táto základná sadzba bola znížená

o 20 % podľa § 17 ods. 2 citovanej vyhlášky) a po 130 Sk režijný paušál a jedenkrát za dva

úkony po 4 530 Sk (pričom táto základná sadzba bola znížená o 20 % podľa § 17 ods. 2

citovanej vyhlášky) a po 140 Sk režijný paušál.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne (§ 31a

v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. október 2004