Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 23/00

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na verejnom zasadnutí dňa

13. júla 2000 v senáte prerokoval ústavnú sťažnosť bytom zastúpeného

JUDr. J. O., advokátom v M., ktorou namietol porušenie svojich základných práv

zakotvených v a uznesením Mestského

zastupiteľstva v M. č. 3/00, ktorým nebolo schválené vypísanie referenda

o osamostatnení T. od mesta M., a 23. augusta 2000 takto

rozhodol:

1. Uznesením Mestského zastupiteľstva v M. č. 3/00 z 24. februára 2000 v bode

II základné práva a to petičné právo podľa čl. 27 a právo zúčastňovať sa priamo

na správe vecí verejných podľa , boli

p o r u š e n é .

2. Uznesenie Mestského zastupiteľstva v M. č. 3/00 z 24. februára 2000 v bode

II, ktorým nebolo schválené vypísanie referenda za osamostatnenie T. od mesta M.,

z r u š u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo dňa

6. marca 2000 doručené podanie predsedu petičného výboru požadujúceho

odčlenenie časti T. od mesta M..

Po výzvach ústavného súdu (ďalej len „sťažovateľ“) doplnil svoje

podanie tak, že je z neho jasné, porušenie ktorých svojich práv namieta (čl. 27 a čl. 30

, ďalej len „ústava“) a že k ich porušeniu došlo podľa

jeho tvrdenia uznesením Mestského zastupiteľstva v M. z 24. 2. 2000, ktorým nebolo

schválené vypísanie referenda za osamostatnenie T. od mesta M. z dôvodu

urbanistického splynutia časti T. s mestom M.. Ku sťažnosti je pripojená kópia

spomínaného rozhodnutia.

Ústavný súd ústavnú sťažnosť podľa § 25 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí

senátu 27. apríla 2000 a prijal ju na ďalšie konanie, lebo spĺňala zákonom určené

podmienky prijatia.

Podania sťažovateľa z 2. marca 2000 a z 26. marca 2000 a jeho právneho

zástupcu zo 14. apríla 2000 obsahujú:

1. petit nasledovného znenia: „Uznesenie č. 4/00 Mestského zastupiteľstva M.

je protiústavné, lebo je v rozpore s SR a sú ním porušené práva občanov

zakotvené v a 30 “;

2. podrobné dôvody, ktoré viedli petičný výbor k snahe o odčlenenie T. od

mesta M.;

3. postup vybavovania petície za odčlenenie T. od mesta M. orgánmi mesta M.:

„Občania T. sa preto rozhodli uvedené problémy riešiť osamostatnením sa od mesta

M. podľa petičného práva, zo dňa 27. marca 1999, zostavili

petíciu, ktorú podpísalo 71,66 potenciálnych voličov, a táto bola zaevidovaná na

mestskom zastupiteľstve dňa 9. novembra 1999.

Mestské zastupiteľstvo sa petíciou v stanovenej lehote nezaoberalo, preto som

zaslal sťažnosť na Národnú radu SR, a tak mestské zastupiteľstvo zvolalo

zhromaždenie občanov T. na deň 9. februára 2000 (po troch mesiacoch). Občania

vysvetlili svoje dôvody a navrhli riešenia (pozri prílohu č. 2).

Po tomto zhromaždení bolo na 24. 2. 2000 zvolané mestské zastupiteľstvo, na

ktoré som bol pozvaný.

Pri riešení petície na mestskom zastupiteľstve mi bola stanovená lehota 5 minút

na zdôvodnenie petície, čo bolo absurdné na spomínané neriešené problémy, a 1

minúta ako technická poznámka. V tomto čase som nemohol vyčerpať celú

problematiku, ale hlavne som nemal priestor na odpovede pre poslancov, ale hlavne na

„Správu riaditeľky životného prostredia“, ktorá tvrdila, že T. splynuli s mestom M.,

a tak o osamostatnení nemôže byť žiadna reč. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde,

lebo už viac ako 20 rokov nebol postavený ani jeden dom od mesta k T. a naopak.

Tiež tvrdenie, že máme spoločnú vodovodnú sieť a cestné komunikácie, je

zavádzajúce, lebo tými istými sieťami sú spojené aj ďalšie okolité obce a mesto

Vrútky, ktoré sú samostatnými obcami.

Práve na základe tejto správy bola petícia zamietnutá, pričom nebola

zohľadnená vôľa občanov T. o osamostatnenie, vyjadrená podpismi 71,66 %

oprávnených voličov. Poslanci nebrali do úvahy ani fakt, že máme zdevastované

životné prostredie preto, že nemáme kanalizáciu, o ktorú nám najviac ide. Neuvažovali

ani o Ústave SR čl. 44 a 45, že máme na zdravé životné prostredie nárok ako iní

občania mesta. Správu podpísala pani a podľa petičného výboru úmyselne zatajila

uvedené skutočnosti. Bola teda nekompetentná, protiústavná, zahmlievajúca skutočne

riešenú podstatu problému.

Ďalej uvádzam, že dňa 1. 3. 2000 mi bolo odmietnuté vydať organizačným

oddelením mestského úradu uznesenie, ktorým bolo zamietnuté referendum, a mienil

som ho použiť ako doličný predmet k tomuto podnetu. Bolo mi oznámené, že

potrebujú na to príkaz pána primátora, ktorý je toho času mimo územia SR.“

Ústavný súd požiadal podľa 4. mája 2000

mesto M., aby sa vyjadrilo k ústavnej sťažnosti a predložilo ústavnému súdu

všetky dostupné doklady, na základe ktorých mestské zastupiteľstvo rozhodovalo

o žiadosti petičného výboru o vypísanie referenda o osamostatnenie mestskej časti T.

od mesta M., ako aj zápisnice zo zasadnutia mestského zastupiteľstva. Vyjadrenie

mesta M. podpísané jeho primátorom Ing. S. B. bolo ústavnému súdu doručené 1. júna

2000. Obsahuje polemiku s oprávnenosťou dôvodov, ktoré viedli petičný výbor

k snahe o oddelenie T. od mesta M.. K postupu vybavovania petície požadujúcej

oddelenie T. od mesta M. uvádza:

„3. Ak sa občania T. rozhodli podpísať petíciu na vypísanie referenda

o osamostatnení T., potom občania a mesto M. musia postupovať v zmysle § 11a

zákona č. 369/90 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnkov.

Mestské zastupiteľstvo, ktoré rozhodovalo dňa 24. 2. 2000, vychádzalo najmä

z tohto ustanovenia, ktoré stanovuje, že obecné zastupiteľstvo, ak ide o odčlenenie

obce, vyhlási hlasovanie obyvateľov vtedy, ak obec urbanisticky nesplynula

s materskou obcou a do rozvoja tejto časti obce boli vložené také investície, na ktorých

je závislá celá obec.

K tejto otázke pred hlasovaním sa vyjadril Útvar hlavného architekta mesta M.,

ktorý svoje stanovisko podrobne zdôvodnil v liste ÚHAM/0102/2000/002 dňa

19. 1. 2000 a zároveň aj predložil stanovisko Ministerstva životného prostredia

Slovenskej republiky č. j. 107/2000-6.1 zo dňa 21. 2. 2000.

V súlade s týmito stanoviskami Mestské zastupiteľstvo v M. prijalo uznesenie

č. 3/00 zo dňa 24. 5. 2000, ktorým neschválilo vypísanie referenda za osamostatnenie

T. vzhľadom na to, že nie je splnená podmienka v zmysle zákona 369/90 Zb. § 11a

ods. 2 a miestna časť T. urbanisticky splynula s mestom M. (v návrhu sa chybne

uvádza ako uznesenie č. 4/00 z 24. 5. 2000).

4. Mestské zastupiteľstvo sa uznieslo, že jednotlivé diskusné príspevky môžu

trvať max. 5 minút a technická poznámka môže trvať 1 minútu. To platí nielen pre

poslancov, ale aj pre občanov, ktorým bolo udelené slovo na zasadnutí mestského

zastupiteľstva. V žiadnom prípade nešlo o diskrimináciu pána

Všetci poslanci mestského zastupiteľstva obdržali písomný materiál týkajúci sa

odčlenenia T. od mesta M.. Materiál, o ktorom rozhodovalo mestské zastupiteľstvo na

svojom zasadnutí dňa 24. 2. 2000, prešiel schvaľovacím konaním v zmysle

rokovacieho poriadku mestského zastupiteľstva. Bol prerokovaný vo výbore mestskej

časti, legislatívno-právnej komisii mestského zastupiteľstva, mestskej rade a napokon

v mestskom zastupiteľstve a pred týmto bol celý problém prejednaný dňa 9. 2. 2000 na

verejnej schôdzi občanov T. za prítomnosti vedenia mesta M. (primátor, viceprimátor,

prednosta) a poslancov zvolených za volebný obvod Ľ. – J. - T.

Petičný výbor za odčlenenie T. od mesta M. zaslal Mestskému úradu v M. list,

v ktorom uvádza problémy, ktoré je nutné riešiť. Mestské zastupiteľstvo sa zaoberalo

i týmito požiadavkami a podľa možnosti tieto budú postupne riešené. Podstatnou

náležitosťou, ktorou sa mestské zastupiteľstvo zaoberalo, bolo splnenie podmienok

stanovených v ustanovení par. 11a ods. 2 zákona o obecnom zriadení, hlavne

urbanistické splynutie s mestom M.. Aby došlo k spravodlivému posúdeniu tejto

problematiky, zaoberal sa touto otázkou Útvar hlavného architekta mesta M., ktorý si

vyžiadal k tejto problematike i stanovisko Ministerstva životného prostredia SR.

Taktiež z dôvodu, ak by bolo referendum vyhlásené a bolo by úspešné, došlo by

k odčleneniu T. s účinnosťou až odo dňa konania všeobecných volieb, tak ako to

ukladá ustanovenie par. 3 ods. 3 zákona č. 221/96 Z. z. v znení

Z. z., preto petícia nebola vybavená v termíne, ako to stanovuje petičný zákon.“

Mesto M., reprezentované jeho primátorom, navrhlo, aby ústavný súd vydal

nasledovné rozhodnutie:

„Návrh občana aby ústavný súd vyriekol, že uznesenie Mestského

zastupiteľstva v M. č. 3/00 z 24. 2. 2000 je protiústavné, lebo je v rozpore s

SR a sú ním porušené práva občanov zakotvené v článku 27 a článku 30 SR, sa

zamieta.“

Z obsahu ústavnej sťažnosti ako aj ním predložených príloh vyplýva, že

sťažovateľ namieta porušenie svojich práv uznesením č. 4/00 Mestského

zastupiteľstva mesta M.. Mesto M. vo svojom vyjadrení však predložilo ústavnému

súdu obsahovo totožné uznesenie označené ako uznesenie Mestského zastupiteľstva

č. 3/00. Ústavný súd preto vychádza z takto označeného uznesenia č. 3/00, ktoré je

predmetom preskúmavania.

Mesto M. vo svojom stanovisku ďalej uviedlo, že trvá na ústnom pojednávaní.

K vyjadreniu sú pripojené tieto doklady:

- výpis zo zápisnice z rokovania Mestského zastupiteľstva v M. konaného dňa

24. februára 2000,

- informatívna správa o riešení petície týkajúcej sa osamostatnenia T.,

- vyjadrenie Útvaru hlavného architekta mesta M. k zámeru odčlenenia časti

mesta M. – T. z 19. 1. 2000,

- usmernenie Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 21. 2. 2000,

- list Miestneho úradu M. z 13. 12. 1999 - objem finančných prostriedkov

z mestského rozpočtu pre miestnu časť T. v rokoch 1990 – 2000,

- list primátorovi M. Ing. B. zo 16. 2. 2000,

- zápis z verejnej schôdze občanov T. konanej dňa 9. 2. 2000,

- návrh petičného výboru mestskej časti T. z 9. 2. 2000,

- Štatút mesta M. – centra národnej kultúry Slovákov.

II.

Mesto M. trvalo na ústnom pojednávaní. Preto predseda senátu ústavného súdu

nariadil na 13. júl 2000 verejné zasadnutie senátu.

Na verejnom zasadnutí senátu dňa 13. júla 2000 uviedol ďalšie dôvody,

ktoré viedli obyvateľov T. k podpisu petície za odčlenenie od mesta M.. Tvrdil, že

medzi M. a T. je priestor 1000 – 1200 metrov, kde sa od roku 1985 v súčasnosti začína

výstavba prvého domu, T. nie sú s mestom spojené kanalizáciou, spojenie MHD je

nedostatočné. Pripomenul, že na zasadnutí mestského zastupiteľstva mu nebolo

dovolené odpovedať na otázky poslancov.

Primátor mesta M. Ing. S. B. položil otázku „...či táto mestská časť skutočne

existuje v meste, pretože je dané naším plánom a zákonom v meste M. to, že máme

7 mestských častí ...“. Uviedol niektoré termíny spracovania územno-plánovacej

dokumentácie. Vzdialenosť T. od M. nepokladal za relevantný argument pre riešenie

otázky urbanistického splynutia T. s M.

Sudca spravodajca E. B. položil zástupcom mesta M. nasledovné otázky:

1. „Malo Mestské zastupiteľstvo v M. pri rozhodovaní o vypísaní hlasovania

obyvateľov T. o odčlenení od M. k dispozícii aj nejaké iné podklady okrem tých, ktoré

boli predložené ústavnému súdu, alebo to, čo sme od Vás dostali, sú úplné podklady

k tejto otázke ?“

Právny zástupca mesta M. JUDr. V. J. v odpovedi okrem iného uviedol:

„Z hlasovania mestského zastupiteľstva mi poslali papier, čiže jedine na základe

týchto papierov, teda tých dokladov, ktoré sme doložili, kde boli teda materiály

spracované pre každého poslanca mestského zastupiteľstva písomne. Dostali to tri

týždne vopred pred jednaním mestského zastupiteľstva, čiže boli oboznámení s celou

problematikou ohľadom odtrhnutia T. z hľadiska urbanistického splynutia, čiže jedine

tie dva papiere sú k dispozícií, teda vyjadrenia útvaru hlavného architekta

a ministerstva životného prostredia.“

Odpoveď bola upresnená v rámci reakcií na doplňujúce otázky sudcu

spravodajcu ústavného súdu v tom zmysle, že mesto M. o otázke splynutia

rozhodovalo na základe listu Útvaru hlavného architekta mesta M.

č. ÚHAAM/0102/2000/002 a listu ministerstva životného prostredia č. 107/2000-6.1.

2. „Kde bolo okrem samotného uznesenia č. 3 Mestského zastupiteľstva v M.

výslovne povedané, že T. urbanisticky splynuli s M.. Kde ste našli túto konštatáciu.

V akom dokumente alebo vyjadrení ?“

Odpoveď právneho zástupcu mesta M. JUDr. V. J.:

„Túto konštatáciu sme nenašli. Práve preto o tejto otázke malo rozhodnúť

mestské zastupiteľstvo, tak to ukladá, ako som už povedal, § 11a ods. 3 zákona

o obecnom zriadení. Dovolím si odcitovať: „Predtým než obecné zastupiteľstvo

vyhlási hlasovanie obyvateľov časti obce o odčlenení časti obce, rozhodne mestské

zastupiteľstvo o tom, či boli splnené podmienky podľa ods. 2.“ A tento odsek práve

hovorí, že či teda obec alebo miestna časť urbanisticky splynula alebo nesplynula

s obcou, teda s hlavným centrom alebo mestom. Tu bol práve celý ten problém. Preto

to vlastne trvalo tak dlho, kým sme spracovali materiál, ktorý dostali poslanci, aby si

ho preštudovali, a na základe toho rozhodli tak, ako rozhodli. Jedine v kompetencii

mestského zastupiteľstva je možnosť o tomto rozhodnúť. Čiže, keď takto rozhodli,

podľa nich nebola táto podmienka splnená, a preto nebolo referendum vyhlásené.“

Primátor mesta M. Ing. B. na ústnom pojednávaní doplnil odpoveď svojho

splnomocneného zástupcu a k veci uviedol, že 23. 9. 1999 bol schválený Sídelný útvar

územno-plánovacej dokumentácie mesta M. všeobecne záväzným nariadením mesta

č. 63/1999, „ktorým bol schválený sídelný útvar mesta a na základe neho sa spracovala

zóna, ktorá bola schválená, ako som povedal, 1. 6. tohto roku. Kompletná zóna

spracovania v podstate ako dokumentácia celého mesta, čo sa týka zákona v zmysle

stavebného zákona.“

Na otázku predsedu senátu ústavného súdu Dr. D. položenú primátorovi mesta

M. Ing. B., či mestské zastupiteľstvo vychádzalo z tohto dokumentu pri posudzovaní,

či T. splynuli s mestom, tento odpovedal: „Nielen z tohto dokumentu. ... tento

dokument bol spracovaný a odsúhlasený všeobecne záväzným nariadením, ... my ako

mesto zabezpečujeme rozvoj všetkých mestských častí a nielen T., takže sme objednali

túto dokumentáciu komplexne za celé mesto, nielen za mestskú časť Priekopu či

T., ...“. Ďalej uviedol, že táto schválená dokumentácia sa teraz podľa jednotlivých častí

dopracúva o zónu v zmysle stavebného zákona. „Toto nie je môj názor ako osoby, že

nesplynula s mestom, ... my sme to dali posúdiť ľuďom, ktorí by v podstate mali

participovať, máme na to spracované posúdenie z ministerstva životného prostredia

a ľudia, ktorí spracovali sídelnú územnú plánovaciu dokumentáciu Slovenska, teda to

je AUREX, a územno-plánovaciu dokumentáciu vyšších územných celkov

jestvujúcich terajších krajov, to je pán a samozrejme my nadväzne na nich

sídelný útvar mesta, čiže nič nerobíme v rozpore so zákonmi, a teda tento postup je

tam jasný...“.

Na otázku Dr. D. týkajúcu sa dlhej lehoty na vyjadrenie sa k predloženej petícii

primátor mesta M. Ing. B. uviedol, že po obdržaní petície bolo potrebné preverovať jej

súlad so zákonom, preto boli urobené opatrenia na zabezpečenie posúdenia celého

problému odborníkmi. Vec bola predložená do zastupiteľstva, toto však zasadá len raz

za dva mesiace, preto sa domnieval, že mestské zastupiteľstvo postupovalo pri

vybavovaní petície zodpovedne.

Navrhovateľ oponoval uvedeným odpovediam primátora mesta M. s poukazom

na to, že mestské zastupiteľstvo po odovzdaní petície zasadalo už v decembri. Podľa

neho malo mestské zastupiteľstvo snahu spochybniť správnosť petície a až 24. 2., to

znamená 106 dní od napísania petície, bolo priznané, že petícia je v poriadku, má

potrebné náležitosti.

Keďže otázka plynulosti vybavovania petície nie je predmetom preskúmavania

ústavného súdu v uvedenej právnej veci, ústavný súd nepokladá za potrebné uvádzať

argumentáciu účastníkov konania, tak ako odznela na ústnom pojednávaní ústavného

súdu.

III.

Ústavný súd Slovenskej republiky po vykonanom dokazovaní predloženými

listinnými dôkazmi, ako aj prednesmi a účastníckymi výpoveďami na ústnom

pojednávaní dospel k nasledovným právnym záverom.

Nález ústavného súdu nerieši otázku, či došlo k urbanistickému splynutiu T.

s M., ale zaoberá sa len postupom rozhodovania Mestského zastupiteľstva v M. o nej.

Otázka vyhlásenia alebo nevyhlásenia hlasovania obyvateľov T. o odčlenení od

M. sa týka práva zúčastňovať sa priamo na správe vecí verejných ( )

všetkých obyvateľov T. oprávnených zúčastniť sa prípadného hlasovania o odčlenení

T. od M. a petičného práva ( ) signatárov petície a členov petičného

výboru požadujúceho odčlenenie T. od M.. Preto sa aj rozhodovanie Mestského

zastupiteľstva v M. o splnení nevyhnutných podmienok vyhlásenia hlasovania

obyvateľov T. o odčlenení od M. podľa § 11a ods. 2 a 3 zákona Slovenskej národnej

rady č. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o obecnom zriadení“) týka uvedených základných práv týchto osôb.

Pre rozhodovanie o vyhlásení referenda o odčlenení T. od M. je irelevantné, či

sú T. mestskou časťou v zmysle § 23 zákona o obecnom zriadení. Právo odčleniť sa

podľa § 11a ods. 1 písm. a) a ods. 2, 3 a 7 zákona o obecnom zriadení majú aj

obyvatelia časti obcí, ktoré nie sú mestami a nečlenia sa na mestské časti podľa § 23

tohto zákona. Pojem časť obce použitý v § 11a je širší ako pojem mestská časť použitý

v § 23 zákona o obecnom zriadení. Pojem časť obce zahŕňa pojem mestská časť, ale sa

ním nevyčerpáva.

V rámci konania o ústavnej sťažnosti podľa ústavný súd zrušuje

právoplatné rozhodnutie. Preto v tomto type konania nemá význam zaoberať sa

prieťahmi v konaní a dodržiavaním lehôt, pokiaľ nevplývajú na ústavnosť

napadnutých právoplatných rozhodnutí. Ústavný súd teda neskúmal dodržiavanie lehôt

na vybavenie petície obyvateľov T. požadujúcej odčlenenie od M., lebo ani ich

prípadné prekročenie nemá vplyv na riešenie otázky, či boli uznesením Mestského

zastupiteľstva v M. č. 3/00 z 24. 5. 2000, ktorým nebolo schválené vypísanie referenda

o odčlenení T. od M., porušené ústavné práva pána tak aby to zakladalo potrebu

zrušiť spomínané uznesenie.

Formulácia § 11a ods. 3 zákona o obecnom zriadení „... rozhodne obecné

zastupiteľstvo o tom, či boli splnené podmienky podľa odseku 2“ znamená podľa

názoru ústavného súdu, že obecné zastupiteľstvo

1. zistí skutkový stav splnenia alebo nesplnenia podmienok pre vyhlásenie

hlasovania obyvateľov časti obce o odčlenení časti obce od obce;

2. v prípade nejednoznačného skutkového stavu určí, či bola podmienka pre

vyhlásenie hlasovania splnená.

Obyvatelia obce majú právo, aby obecné zastupiteľstvo rozhodlo o tom, či boli

splnené podmienky pre vyhlásenie hlasovania o odčlenení časti obce od obce v súlade

so skutkovým stavom. V tomto zmysle nemôže byť rozhodnutie obecného

zastupiteľstva ľubovoľné, ale má vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového

stavu. Ak obecné zastupiteľstvo v súlade so skutkovým stavom rozhodne, že nebola

splnená aspoň jedna z troch podmienok pre vyhlásenie hlasovania obyvateľov časti

obce o odčlenení tejto časti od obce, tak sa už nemusí zaoberať splnením ďalších

dvoch podmienok, lebo podľa § 11a ods. 2 a 3 zákona o obecnom zriadení musia byť

pre vyhlásenie hlasovania o odčlenení časti obce od obce splnené kumulatívne všetky

tri podmienky, čiže nesplnenie jednej stačí pre nevyhlásenie hlasovania. Mestské

zastupiteľstvo v M. zdôvodnilo nevyhlásenie hlasovania obyvateľov T. o odčlenení od

M. tým, „ ... že miestna časť T. urbanisticky splynula s mestom M.“ (uznesenie č. 3/00

z 24. 5. 2000). Preto sa ústavný súd zaoberal iba postupom rozhodovania o splnení

tejto podmienky.

Podľa právneho názoru ústavného súdu urbanistické splynutie je odborne

zistiteľnou skutočnosťou. Preto malo obecné zastupiteľstvo pri rozhodovaní o tom, či

časť obce urbanisticky splynula s obcou, vychádzať z odborných podkladov, ktoré aj

pre laika zrozumiteľným spôsobom zodpovedajú otázku urbanistického splynutia.

Mesto M. použilo ako podklady pre rozhodovanie o vyhlásení hlasovania

obyvateľov T. dva dokumenty, a to stanovisko Ministerstva životného prostredia

Slovenskej republiky č. j. 107/2000-6.1 zo dňa 21. 2. 2000 a vyjadrenie Útvaru

hlavného architekta mesta M. č. ÚHAM/0102/2000/002 zo dňa 19. 1. 2000. Vyplynulo

to z písomného vyjadrenia mesta M. z 25. 5. 2000 (strana 2 bod 3) a vyjadrenia

právneho zástupcu mesta M. JUDr. V. J. na verejnom zasadnutí senátu ústavného súdu

dňa 13. júla 2000 (strany 11 a l2 zápisnice o verejnom zasadnutí). Nespochybnil to ani

navrhovateľ.

Poslanci Mestského zastupiteľstva mesta M. poznali aj územný plán Sídelného

útvaru mesta M., alebo aspoň jeho záväznú časť vyhlásenú všeobecne záväzným

nariadením mesta M. č. 63/99, ktorá však nebola súčasťou podkladov na rozhodovanie

o otázke, či T. splynuli s M..

Mesto M. sa pri zisťovaní skutkového stavu v otázke urbanistického splynutia

T. s M. síce obrátilo na príslušný ústredný orgán štátnej správy, na Ministerstvo

životného prostredia Slovenskej republiky, toto sa však nevyjadrilo ku samotnej

otázke urbanistického splynutia T. s M., iba uviedlo, podľa akých dokumentov má byť

zistené, či T. urbanisticky splynuli s M.. Mesto M. sa týmto odporúčaním riadilo

a skutkový stav urbanistického splynutia zisťovalo hlavne podľa územného plánu

Sídelného útvaru mesta M.. V tomto zmysle jeho postup nebol svojvoľný.

Podklady, na základe ktorých mestské zastupiteľstvo rozhodovalo, však

neobsahujú výslovnú a aj pre laikov, akými vo veci urbanistického splynutia poslanci

mestského zastupiteľstva sú, zrozumiteľnú odpoveď na odbornú otázku, či T.

urbanisticky splynuli s M. Laik z nich síce môže, ale nemusí usúdiť, že T. urbanisticky

splynuli s M., ale jednoznačne v nich toto tvrdenie nie je obsiahnuté. „Podľa právneho

názoru ústavného súdu však objektivite konania orgánu územnej samosprávy,

v ktorom sa rozhoduje o uplatnení základného práva alebo slobody občanov,

nezodpovedá, keď vyžiadaný odborný podklad jednoznačným spôsobom odborne

nevyhodnotí otázku nevyhnutnú pre rozhodnutie“ ().

Výpis zo zápisnice z rokovania Mestského zastupiteľstva v M. konaného dňa

24. februára 2000 zhrnul vyjadrenie riaditeľky Útvaru hlavného

architekta mesta M., nasledovne: „ – citovala stanovisko ministerstva životného

prostredia, ktoré konštatovalo, že časť T. urbanisticky splynula s mestom M.“.

Ústavnému súdu bol v rámci podkladov, na základe ktorých mestské zastupiteľstvo

rozhodovalo o žiadosti petičného výboru o vypísanie hlasovania obyvateľov časti obce

o odčlenení T. od M., predložený jediný, už citovaný doklad pochádzajúci od

Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, a to usmernenie č. 107/2000-

6.1 z 21. 2. 2000, ktoré neobsahuje vyjadrenie k otázke, či T. splynuli s M. Mestské

zastupiteľstvo teda nemalo k dispozícii ani ústne odborné stanovisko k urbanistickému

splynutiu T. s M..

Ústavný súd v náleze -148 vyslovil: „Každému rozhodnutiu

prijatému v konaní o uplatnení alebo ochrane niektorého zo základných práv alebo

slobôd občanov pred hociktorým orgánom (štátnym, samosprávnym alebo iným) preto

musí predchádzať taký jeho procesný postup, v ktorom boli objektívne zistené

a posúdené všetky dôležité skutočnosti potrebné pre rozhodnutie v rozsahu

a spôsobom uvedeným vyššie. Rozhodnutie príslušného orgánu, ktorému ale takéto

konanie nepredchádzalo, porušuje to základné právo alebo slobodu občana, ktoré boli

predmetom konania pred ním, a to bez ohľadu na to, či sa ním priamo a „meritórne“

rozhodovalo o uplatnení alebo ochrane niektorého zo základných práv a slobôd občana

(ako je tomu napríklad v konaniach pred súdmi a orgánmi štátnej správy) alebo sa ním

rozhodlo len o splnení podmienok dôležitých pre neskoršie meritórne rozhodnutie

o uplatnení základného práva alebo slobody občana (ako je tomu v prípade

rozhodnutia obecného zastupiteľstva podľa § 11a ods. 3 zákona o obecnom zriadení).

V naznačenom smere preto treba objektivitu konania o ochrane a rozhodovania

o uplatnení základného práva alebo slobody občana považovať za neoddeliteľnú

súčasť každého z tých základných práv alebo slobôd (upravených v druhej hlave

), k ochrane ktorých alebo k rozhodovaniu o uplatnení ktorých dochádza

v konaniach pred rôznymi orgánmi.“

Požiadavka objektivity rozhodovania orgánmi územnej samosprávy sa v plnej

miere vzťahuje na spracovanie odborných podkladov k otázke, či časť obce

urbanisticky splynula s obcou, lebo od jej rozhodnutia závisí v procese rozhodovania

o odčlenení časti obce od obce uplatnenie petičného práva podľa čl. 27 a práva

zúčastňovať sa na správe vecí verejných podľa . Požiadavke

objektivity zodpovedajú iba podklady spracované subjektom, ktorý nie je vo vzťahu

podriadenosti alebo inej závislosti ani k obci, ani k petičnému výboru žiadajúcemu

odčlenenie časti obce od obce alebo s ktorým napriek existencii takého vzťahu

súhlasia obec i petičný výbor.

Usmernenie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

č. 107/2000-6.1 z 21. 2. 2000 na otázku urbanistického splynutia T. s M.

neodpovedalo ani neobsahuje priame podklady pre jej rozhodnutie. Vyjadrenie Útvaru

hlavného architekta mesta M. č. ÚHAM/0102/2000/02 zo dňa 19. 1. 2000 bez ohľadu

na svoj obsah nezodpovedá požiadavke objektivity, lebo ide o útvar, ktorý je koniec

koncov závislý od orgánov mesta a tiež sa výslovne nevyjadruje k otázke

urbanistického splynutia T. s M.

Mestské zastupiteľstvo v M. teda rozhodovalo o odbornej otázke urbanistického

splynutia T. s M. na základe podkladov, ktoré na ňu nedávali jednoznačnú a laikovi

zrozumiteľnú odpoveď a boli vypracované odbornou inštitúciou závislou od orgánov

mesta. Takýmto rozhodovaním Mestské zastupiteľstvo v M. spôsobilo porušenie

základných práv sťažovateľa uvedených v a .

Preto ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia, teda konštatoval porušenie namietaných základných práv garantovaných

a napadnuté uznesenie Mestského zastupiteľstva v M. v súlade s

a a zrušil.