Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 19 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (24)III. ÚS 23/00
PDF · 208 KB
No categories available
III. ÚS 23/00
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na verejnom zasadnutí dňa
13. júla 2000 v senáte prerokoval ústavnú sťažnosť bytom zastúpeného
JUDr. J. O., advokátom v M., ktorou namietol porušenie svojich základných práv
zakotvených v čl. 27 a čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Mestského
zastupiteľstva v M. č. 3/00, ktorým nebolo schválené vypísanie referenda
o osamostatnení T. od mesta M., a 23. augusta 2000 takto
rozhodol:
1. Uznesením Mestského zastupiteľstva v M. č. 3/00 z 24. februára 2000 v bode
II základné práva a to petičné právo podľa čl. 27 a právo zúčastňovať sa priamo
na správe vecí verejných podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, boli
p o r u š e n é .
2. Uznesenie Mestského zastupiteľstva v M. č. 3/00 z 24. februára 2000 v bode
II, ktorým nebolo schválené vypísanie referenda za osamostatnenie T. od mesta M.,
z r u š u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo dňa
6. marca 2000 doručené podanie predsedu petičného výboru požadujúceho
odčlenenie časti T. od mesta M..
Po výzvach ústavného súdu (ďalej len „sťažovateľ“) doplnil svoje
podanie tak, že je z neho jasné, porušenie ktorých svojich práv namieta (čl. 27 a čl. 30
Ústavy Slovenskej republiky, ďalej len „ústava“) a že k ich porušeniu došlo podľa
jeho tvrdenia uznesením Mestského zastupiteľstva v M. z 24. 2. 2000, ktorým nebolo
schválené vypísanie referenda za osamostatnenie T. od mesta M. z dôvodu
urbanistického splynutia časti T. s mestom M.. Ku sťažnosti je pripojená kópia
spomínaného rozhodnutia.
Ústavný súd ústavnú sťažnosť podľa § 25 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí
senátu 27. apríla 2000 a prijal ju na ďalšie konanie, lebo spĺňala zákonom určené
podmienky prijatia.
Podania sťažovateľa z 2. marca 2000 a z 26. marca 2000 a jeho právneho
zástupcu zo 14. apríla 2000 obsahujú:
1. petit nasledovného znenia: „Uznesenie č. 4/00 Mestského zastupiteľstva M.
je protiústavné, lebo je v rozpore s Ústavou SR a sú ním porušené práva občanov
zakotvené v čl. 27 a 30 Ústavy“;
2. podrobné dôvody, ktoré viedli petičný výbor k snahe o odčlenenie T. od
mesta M.;
3. postup vybavovania petície za odčlenenie T. od mesta M. orgánmi mesta M.:
„Občania T. sa preto rozhodli uvedené problémy riešiť osamostatnením sa od mesta
M. podľa petičného práva, zákon č. 85/1990 Zb. zo dňa 27. marca 1999, zostavili
petíciu, ktorú podpísalo 71,66 potenciálnych voličov, a táto bola zaevidovaná na
mestskom zastupiteľstve dňa 9. novembra 1999.
Mestské zastupiteľstvo sa petíciou v stanovenej lehote nezaoberalo, preto som
zaslal sťažnosť na Národnú radu SR, a tak mestské zastupiteľstvo zvolalo
zhromaždenie občanov T. na deň 9. februára 2000 (po troch mesiacoch). Občania
vysvetlili svoje dôvody a navrhli riešenia (pozri prílohu č. 2).
Po tomto zhromaždení bolo na 24. 2. 2000 zvolané mestské zastupiteľstvo, na
ktoré som bol pozvaný.
Pri riešení petície na mestskom zastupiteľstve mi bola stanovená lehota 5 minút
na zdôvodnenie petície, čo bolo absurdné na spomínané neriešené problémy, a 1
minúta ako technická poznámka. V tomto čase som nemohol vyčerpať celú
problematiku, ale hlavne som nemal priestor na odpovede pre poslancov, ale hlavne na
„Správu riaditeľky životného prostredia“, ktorá tvrdila, že T. splynuli s mestom M.,
a tak o osamostatnení nemôže byť žiadna reč. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde,
lebo už viac ako 20 rokov nebol postavený ani jeden dom od mesta k T. a naopak.
Tiež tvrdenie, že máme spoločnú vodovodnú sieť a cestné komunikácie, je
zavádzajúce, lebo tými istými sieťami sú spojené aj ďalšie okolité obce a mesto
Vrútky, ktoré sú samostatnými obcami.
Práve na základe tejto správy bola petícia zamietnutá, pričom nebola
zohľadnená vôľa občanov T. o osamostatnenie, vyjadrená podpismi 71,66 %
oprávnených voličov. Poslanci nebrali do úvahy ani fakt, že máme zdevastované
životné prostredie preto, že nemáme kanalizáciu, o ktorú nám najviac ide. Neuvažovali
ani o Ústave SR čl. 44 a 45, že máme na zdravé životné prostredie nárok ako iní
občania mesta. Správu podpísala pani a podľa petičného výboru úmyselne zatajila
uvedené skutočnosti. Bola teda nekompetentná, protiústavná, zahmlievajúca skutočne
riešenú podstatu problému.
Ďalej uvádzam, že dňa 1. 3. 2000 mi bolo odmietnuté vydať organizačným
oddelením mestského úradu uznesenie, ktorým bolo zamietnuté referendum, a mienil
som ho použiť ako doličný predmet k tomuto podnetu. Bolo mi oznámené, že
potrebujú na to príkaz pána primátora, ktorý je toho času mimo územia SR.“
Ústavný súd požiadal podľa § 29 ods. 5 zákona o ústavnom súde 4. mája 2000
mesto M., aby sa vyjadrilo k ústavnej sťažnosti a predložilo ústavnému súdu
všetky dostupné doklady, na základe ktorých mestské zastupiteľstvo rozhodovalo
o žiadosti petičného výboru o vypísanie referenda o osamostatnenie mestskej časti T.
od mesta M., ako aj zápisnice zo zasadnutia mestského zastupiteľstva. Vyjadrenie
mesta M. podpísané jeho primátorom Ing. S. B. bolo ústavnému súdu doručené 1. júna
2000. Obsahuje polemiku s oprávnenosťou dôvodov, ktoré viedli petičný výbor
k snahe o oddelenie T. od mesta M.. K postupu vybavovania petície požadujúcej
oddelenie T. od mesta M. uvádza:
„3. Ak sa občania T. rozhodli podpísať petíciu na vypísanie referenda
o osamostatnení T., potom občania a mesto M. musia postupovať v zmysle § 11a
zákona č. 369/90 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnkov.
Mestské zastupiteľstvo, ktoré rozhodovalo dňa 24. 2. 2000, vychádzalo najmä
z tohto ustanovenia, ktoré stanovuje, že obecné zastupiteľstvo, ak ide o odčlenenie
obce, vyhlási hlasovanie obyvateľov vtedy, ak obec urbanisticky nesplynula
s materskou obcou a do rozvoja tejto časti obce boli vložené také investície, na ktorých
je závislá celá obec.
K tejto otázke pred hlasovaním sa vyjadril Útvar hlavného architekta mesta M.,
ktorý svoje stanovisko podrobne zdôvodnil v liste ÚHAM/0102/2000/002 dňa
19. 1. 2000 a zároveň aj predložil stanovisko Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky č. j. 107/2000-6.1 zo dňa 21. 2. 2000.
V súlade s týmito stanoviskami Mestské zastupiteľstvo v M. prijalo uznesenie
č. 3/00 zo dňa 24. 5. 2000, ktorým neschválilo vypísanie referenda za osamostatnenie
T. vzhľadom na to, že nie je splnená podmienka v zmysle zákona 369/90 Zb. § 11a
ods. 2 a miestna časť T. urbanisticky splynula s mestom M. (v návrhu sa chybne
uvádza ako uznesenie č. 4/00 z 24. 5. 2000).
4. Mestské zastupiteľstvo sa uznieslo, že jednotlivé diskusné príspevky môžu
trvať max. 5 minút a technická poznámka môže trvať 1 minútu. To platí nielen pre
poslancov, ale aj pre občanov, ktorým bolo udelené slovo na zasadnutí mestského
zastupiteľstva. V žiadnom prípade nešlo o diskrimináciu pána
Všetci poslanci mestského zastupiteľstva obdržali písomný materiál týkajúci sa
odčlenenia T. od mesta M.. Materiál, o ktorom rozhodovalo mestské zastupiteľstvo na
svojom zasadnutí dňa 24. 2. 2000, prešiel schvaľovacím konaním v zmysle
rokovacieho poriadku mestského zastupiteľstva. Bol prerokovaný vo výbore mestskej
časti, legislatívno-právnej komisii mestského zastupiteľstva, mestskej rade a napokon
v mestskom zastupiteľstve a pred týmto bol celý problém prejednaný dňa 9. 2. 2000 na
verejnej schôdzi občanov T. za prítomnosti vedenia mesta M. (primátor, viceprimátor,
prednosta) a poslancov zvolených za volebný obvod Ľ. – J. - T.
Petičný výbor za odčlenenie T. od mesta M. zaslal Mestskému úradu v M. list,
v ktorom uvádza problémy, ktoré je nutné riešiť. Mestské zastupiteľstvo sa zaoberalo
i týmito požiadavkami a podľa možnosti tieto budú postupne riešené. Podstatnou
náležitosťou, ktorou sa mestské zastupiteľstvo zaoberalo, bolo splnenie podmienok
stanovených v ustanovení par. 11a ods. 2 zákona o obecnom zriadení, hlavne
urbanistické splynutie s mestom M.. Aby došlo k spravodlivému posúdeniu tejto
problematiky, zaoberal sa touto otázkou Útvar hlavného architekta mesta M., ktorý si
vyžiadal k tejto problematike i stanovisko Ministerstva životného prostredia SR.
Taktiež z dôvodu, ak by bolo referendum vyhlásené a bolo by úspešné, došlo by
k odčleneniu T. s účinnosťou až odo dňa konania všeobecných volieb, tak ako to
ukladá ustanovenie par. 3 ods. 3 zákona č. 221/96 Z. z. v znení zákona č. 389/1999
Z. z., preto petícia nebola vybavená v termíne, ako to stanovuje petičný zákon.“
Mesto M., reprezentované jeho primátorom, navrhlo, aby ústavný súd vydal
nasledovné rozhodnutie:
„Návrh občana aby ústavný súd vyriekol, že uznesenie Mestského
zastupiteľstva v M. č. 3/00 z 24. 2. 2000 je protiústavné, lebo je v rozpore s Ústavou
SR a sú ním porušené práva občanov zakotvené v článku 27 a článku 30 Ústavy SR, sa
zamieta.“
Z obsahu ústavnej sťažnosti ako aj ním predložených príloh vyplýva, že
sťažovateľ namieta porušenie svojich práv uznesením č. 4/00 Mestského
zastupiteľstva mesta M.. Mesto M. vo svojom vyjadrení však predložilo ústavnému
súdu obsahovo totožné uznesenie označené ako uznesenie Mestského zastupiteľstva
č. 3/00. Ústavný súd preto vychádza z takto označeného uznesenia č. 3/00, ktoré je
predmetom preskúmavania.
Mesto M. vo svojom stanovisku ďalej uviedlo, že trvá na ústnom pojednávaní.
K vyjadreniu sú pripojené tieto doklady:
- výpis zo zápisnice z rokovania Mestského zastupiteľstva v M. konaného dňa
24. februára 2000,
- informatívna správa o riešení petície týkajúcej sa osamostatnenia T.,
- vyjadrenie Útvaru hlavného architekta mesta M. k zámeru odčlenenia časti
mesta M. – T. z 19. 1. 2000,
- usmernenie Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 21. 2. 2000,
- list Miestneho úradu M. z 13. 12. 1999 - objem finančných prostriedkov
z mestského rozpočtu pre miestnu časť T. v rokoch 1990 – 2000,
- list primátorovi M. Ing. B. zo 16. 2. 2000,
- zápis z verejnej schôdze občanov T. konanej dňa 9. 2. 2000,
- návrh petičného výboru mestskej časti T. z 9. 2. 2000,
- Štatút mesta M. – centra národnej kultúry Slovákov.
II.
Mesto M. trvalo na ústnom pojednávaní. Preto predseda senátu ústavného súdu
nariadil na 13. júl 2000 verejné zasadnutie senátu.
Na verejnom zasadnutí senátu dňa 13. júla 2000 uviedol ďalšie dôvody,
ktoré viedli obyvateľov T. k podpisu petície za odčlenenie od mesta M.. Tvrdil, že
medzi M. a T. je priestor 1000 – 1200 metrov, kde sa od roku 1985 v súčasnosti začína
výstavba prvého domu, T. nie sú s mestom spojené kanalizáciou, spojenie MHD je
nedostatočné. Pripomenul, že na zasadnutí mestského zastupiteľstva mu nebolo
dovolené odpovedať na otázky poslancov.
Primátor mesta M. Ing. S. B. položil otázku „...či táto mestská časť skutočne
existuje v meste, pretože je dané naším plánom a zákonom v meste M. to, že máme
7 mestských častí ...“. Uviedol niektoré termíny spracovania územno-plánovacej
dokumentácie. Vzdialenosť T. od M. nepokladal za relevantný argument pre riešenie
otázky urbanistického splynutia T. s M.
Sudca spravodajca E. B. položil zástupcom mesta M. nasledovné otázky:
1. „Malo Mestské zastupiteľstvo v M. pri rozhodovaní o vypísaní hlasovania
obyvateľov T. o odčlenení od M. k dispozícii aj nejaké iné podklady okrem tých, ktoré
boli predložené ústavnému súdu, alebo to, čo sme od Vás dostali, sú úplné podklady
k tejto otázke ?“
Právny zástupca mesta M. JUDr. V. J. v odpovedi okrem iného uviedol:
„Z hlasovania mestského zastupiteľstva mi poslali papier, čiže jedine na základe
týchto papierov, teda tých dokladov, ktoré sme doložili, kde boli teda materiály
spracované pre každého poslanca mestského zastupiteľstva písomne. Dostali to tri
týždne vopred pred jednaním mestského zastupiteľstva, čiže boli oboznámení s celou
problematikou ohľadom odtrhnutia T. z hľadiska urbanistického splynutia, čiže jedine
tie dva papiere sú k dispozícií, teda vyjadrenia útvaru hlavného architekta
a ministerstva životného prostredia.“
Odpoveď bola upresnená v rámci reakcií na doplňujúce otázky sudcu
spravodajcu ústavného súdu v tom zmysle, že mesto M. o otázke splynutia
rozhodovalo na základe listu Útvaru hlavného architekta mesta M.
č. ÚHAAM/0102/2000/002 a listu ministerstva životného prostredia č. 107/2000-6.1.
2. „Kde bolo okrem samotného uznesenia č. 3 Mestského zastupiteľstva v M.
výslovne povedané, že T. urbanisticky splynuli s M.. Kde ste našli túto konštatáciu.
V akom dokumente alebo vyjadrení ?“
Odpoveď právneho zástupcu mesta M. JUDr. V. J.:
„Túto konštatáciu sme nenašli. Práve preto o tejto otázke malo rozhodnúť
mestské zastupiteľstvo, tak to ukladá, ako som už povedal, § 11a ods. 3 zákona
o obecnom zriadení. Dovolím si odcitovať: „Predtým než obecné zastupiteľstvo
vyhlási hlasovanie obyvateľov časti obce o odčlenení časti obce, rozhodne mestské
zastupiteľstvo o tom, či boli splnené podmienky podľa ods. 2.“ A tento odsek práve
hovorí, že či teda obec alebo miestna časť urbanisticky splynula alebo nesplynula
s obcou, teda s hlavným centrom alebo mestom. Tu bol práve celý ten problém. Preto
to vlastne trvalo tak dlho, kým sme spracovali materiál, ktorý dostali poslanci, aby si
ho preštudovali, a na základe toho rozhodli tak, ako rozhodli. Jedine v kompetencii
mestského zastupiteľstva je možnosť o tomto rozhodnúť. Čiže, keď takto rozhodli,
podľa nich nebola táto podmienka splnená, a preto nebolo referendum vyhlásené.“
Primátor mesta M. Ing. B. na ústnom pojednávaní doplnil odpoveď svojho
splnomocneného zástupcu a k veci uviedol, že 23. 9. 1999 bol schválený Sídelný útvar
územno-plánovacej dokumentácie mesta M. všeobecne záväzným nariadením mesta
č. 63/1999, „ktorým bol schválený sídelný útvar mesta a na základe neho sa spracovala
zóna, ktorá bola schválená, ako som povedal, 1. 6. tohto roku. Kompletná zóna
spracovania v podstate ako dokumentácia celého mesta, čo sa týka zákona v zmysle
stavebného zákona.“
Na otázku predsedu senátu ústavného súdu Dr. D. položenú primátorovi mesta
M. Ing. B., či mestské zastupiteľstvo vychádzalo z tohto dokumentu pri posudzovaní,
či T. splynuli s mestom, tento odpovedal: „Nielen z tohto dokumentu. ... tento
dokument bol spracovaný a odsúhlasený všeobecne záväzným nariadením, ... my ako
mesto zabezpečujeme rozvoj všetkých mestských častí a nielen T., takže sme objednali
túto dokumentáciu komplexne za celé mesto, nielen za mestskú časť Priekopu či
T., ...“. Ďalej uviedol, že táto schválená dokumentácia sa teraz podľa jednotlivých častí
dopracúva o zónu v zmysle stavebného zákona. „Toto nie je môj názor ako osoby, že
nesplynula s mestom, ... my sme to dali posúdiť ľuďom, ktorí by v podstate mali
participovať, máme na to spracované posúdenie z ministerstva životného prostredia
a ľudia, ktorí spracovali sídelnú územnú plánovaciu dokumentáciu Slovenska, teda to
je AUREX, a územno-plánovaciu dokumentáciu vyšších územných celkov
jestvujúcich terajších krajov, to je pán a samozrejme my nadväzne na nich
sídelný útvar mesta, čiže nič nerobíme v rozpore so zákonmi, a teda tento postup je
tam jasný...“.
Na otázku Dr. D. týkajúcu sa dlhej lehoty na vyjadrenie sa k predloženej petícii
primátor mesta M. Ing. B. uviedol, že po obdržaní petície bolo potrebné preverovať jej
súlad so zákonom, preto boli urobené opatrenia na zabezpečenie posúdenia celého
problému odborníkmi. Vec bola predložená do zastupiteľstva, toto však zasadá len raz
za dva mesiace, preto sa domnieval, že mestské zastupiteľstvo postupovalo pri
vybavovaní petície zodpovedne.
Navrhovateľ oponoval uvedeným odpovediam primátora mesta M. s poukazom
na to, že mestské zastupiteľstvo po odovzdaní petície zasadalo už v decembri. Podľa
neho malo mestské zastupiteľstvo snahu spochybniť správnosť petície a až 24. 2., to
znamená 106 dní od napísania petície, bolo priznané, že petícia je v poriadku, má
potrebné náležitosti.
Keďže otázka plynulosti vybavovania petície nie je predmetom preskúmavania
ústavného súdu v uvedenej právnej veci, ústavný súd nepokladá za potrebné uvádzať
argumentáciu účastníkov konania, tak ako odznela na ústnom pojednávaní ústavného
súdu.
III.
Ústavný súd Slovenskej republiky po vykonanom dokazovaní predloženými
listinnými dôkazmi, ako aj prednesmi a účastníckymi výpoveďami na ústnom
pojednávaní dospel k nasledovným právnym záverom.
Nález ústavného súdu nerieši otázku, či došlo k urbanistickému splynutiu T.
s M., ale zaoberá sa len postupom rozhodovania Mestského zastupiteľstva v M. o nej.
Otázka vyhlásenia alebo nevyhlásenia hlasovania obyvateľov T. o odčlenení od
M. sa týka práva zúčastňovať sa priamo na správe vecí verejných (čl. 30 ods. 1 ústavy)
všetkých obyvateľov T. oprávnených zúčastniť sa prípadného hlasovania o odčlenení
T. od M. a petičného práva (čl. 27 ods. 1 ústavy) signatárov petície a členov petičného
výboru požadujúceho odčlenenie T. od M.. Preto sa aj rozhodovanie Mestského
zastupiteľstva v M. o splnení nevyhnutných podmienok vyhlásenia hlasovania
obyvateľov T. o odčlenení od M. podľa § 11a ods. 2 a 3 zákona Slovenskej národnej
rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o obecnom zriadení“) týka uvedených základných práv týchto osôb.
Pre rozhodovanie o vyhlásení referenda o odčlenení T. od M. je irelevantné, či
sú T. mestskou časťou v zmysle § 23 zákona o obecnom zriadení. Právo odčleniť sa
podľa § 11a ods. 1 písm. a) a ods. 2, 3 a 7 zákona o obecnom zriadení majú aj
obyvatelia časti obcí, ktoré nie sú mestami a nečlenia sa na mestské časti podľa § 23
tohto zákona. Pojem časť obce použitý v § 11a je širší ako pojem mestská časť použitý
v § 23 zákona o obecnom zriadení. Pojem časť obce zahŕňa pojem mestská časť, ale sa
ním nevyčerpáva.
V rámci konania o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy ústavný súd zrušuje
právoplatné rozhodnutie. Preto v tomto type konania nemá význam zaoberať sa
prieťahmi v konaní a dodržiavaním lehôt, pokiaľ nevplývajú na ústavnosť
napadnutých právoplatných rozhodnutí. Ústavný súd teda neskúmal dodržiavanie lehôt
na vybavenie petície obyvateľov T. požadujúcej odčlenenie od M., lebo ani ich
prípadné prekročenie nemá vplyv na riešenie otázky, či boli uznesením Mestského
zastupiteľstva v M. č. 3/00 z 24. 5. 2000, ktorým nebolo schválené vypísanie referenda
o odčlenení T. od M., porušené ústavné práva pána tak aby to zakladalo potrebu
zrušiť spomínané uznesenie.
Formulácia § 11a ods. 3 zákona o obecnom zriadení „... rozhodne obecné
zastupiteľstvo o tom, či boli splnené podmienky podľa odseku 2“ znamená podľa
názoru ústavného súdu, že obecné zastupiteľstvo
1. zistí skutkový stav splnenia alebo nesplnenia podmienok pre vyhlásenie
hlasovania obyvateľov časti obce o odčlenení časti obce od obce;
2. v prípade nejednoznačného skutkového stavu určí, či bola podmienka pre
vyhlásenie hlasovania splnená.
Obyvatelia obce majú právo, aby obecné zastupiteľstvo rozhodlo o tom, či boli
splnené podmienky pre vyhlásenie hlasovania o odčlenení časti obce od obce v súlade
so skutkovým stavom. V tomto zmysle nemôže byť rozhodnutie obecného
zastupiteľstva ľubovoľné, ale má vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu. Ak obecné zastupiteľstvo v súlade so skutkovým stavom rozhodne, že nebola
splnená aspoň jedna z troch podmienok pre vyhlásenie hlasovania obyvateľov časti
obce o odčlenení tejto časti od obce, tak sa už nemusí zaoberať splnením ďalších
dvoch podmienok, lebo podľa § 11a ods. 2 a 3 zákona o obecnom zriadení musia byť
pre vyhlásenie hlasovania o odčlenení časti obce od obce splnené kumulatívne všetky
tri podmienky, čiže nesplnenie jednej stačí pre nevyhlásenie hlasovania. Mestské
zastupiteľstvo v M. zdôvodnilo nevyhlásenie hlasovania obyvateľov T. o odčlenení od
M. tým, „ ... že miestna časť T. urbanisticky splynula s mestom M.“ (uznesenie č. 3/00
z 24. 5. 2000). Preto sa ústavný súd zaoberal iba postupom rozhodovania o splnení
tejto podmienky.
Podľa právneho názoru ústavného súdu urbanistické splynutie je odborne
zistiteľnou skutočnosťou. Preto malo obecné zastupiteľstvo pri rozhodovaní o tom, či
časť obce urbanisticky splynula s obcou, vychádzať z odborných podkladov, ktoré aj
pre laika zrozumiteľným spôsobom zodpovedajú otázku urbanistického splynutia.
Mesto M. použilo ako podklady pre rozhodovanie o vyhlásení hlasovania
obyvateľov T. dva dokumenty, a to stanovisko Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky č. j. 107/2000-6.1 zo dňa 21. 2. 2000 a vyjadrenie Útvaru
hlavného architekta mesta M. č. ÚHAM/0102/2000/002 zo dňa 19. 1. 2000. Vyplynulo
to z písomného vyjadrenia mesta M. z 25. 5. 2000 (strana 2 bod 3) a vyjadrenia
právneho zástupcu mesta M. JUDr. V. J. na verejnom zasadnutí senátu ústavného súdu
dňa 13. júla 2000 (strany 11 a l2 zápisnice o verejnom zasadnutí). Nespochybnil to ani
navrhovateľ.
Poslanci Mestského zastupiteľstva mesta M. poznali aj územný plán Sídelného
útvaru mesta M., alebo aspoň jeho záväznú časť vyhlásenú všeobecne záväzným
nariadením mesta M. č. 63/99, ktorá však nebola súčasťou podkladov na rozhodovanie
o otázke, či T. splynuli s M..
Mesto M. sa pri zisťovaní skutkového stavu v otázke urbanistického splynutia
T. s M. síce obrátilo na príslušný ústredný orgán štátnej správy, na Ministerstvo
životného prostredia Slovenskej republiky, toto sa však nevyjadrilo ku samotnej
otázke urbanistického splynutia T. s M., iba uviedlo, podľa akých dokumentov má byť
zistené, či T. urbanisticky splynuli s M.. Mesto M. sa týmto odporúčaním riadilo
a skutkový stav urbanistického splynutia zisťovalo hlavne podľa územného plánu
Sídelného útvaru mesta M.. V tomto zmysle jeho postup nebol svojvoľný.
Podklady, na základe ktorých mestské zastupiteľstvo rozhodovalo, však
neobsahujú výslovnú a aj pre laikov, akými vo veci urbanistického splynutia poslanci
mestského zastupiteľstva sú, zrozumiteľnú odpoveď na odbornú otázku, či T.
urbanisticky splynuli s M. Laik z nich síce môže, ale nemusí usúdiť, že T. urbanisticky
splynuli s M., ale jednoznačne v nich toto tvrdenie nie je obsiahnuté. „Podľa právneho
názoru ústavného súdu však objektivite konania orgánu územnej samosprávy,
v ktorom sa rozhoduje o uplatnení základného práva alebo slobody občanov,
nezodpovedá, keď vyžiadaný odborný podklad jednoznačným spôsobom odborne
nevyhodnotí otázku nevyhnutnú pre rozhodnutie“ (II. ÚS 9/00).
Výpis zo zápisnice z rokovania Mestského zastupiteľstva v M. konaného dňa
24. februára 2000 zhrnul vyjadrenie riaditeľky Útvaru hlavného
architekta mesta M., nasledovne: „ – citovala stanovisko ministerstva životného
prostredia, ktoré konštatovalo, že časť T. urbanisticky splynula s mestom M.“.
Ústavnému súdu bol v rámci podkladov, na základe ktorých mestské zastupiteľstvo
rozhodovalo o žiadosti petičného výboru o vypísanie hlasovania obyvateľov časti obce
o odčlenení T. od M., predložený jediný, už citovaný doklad pochádzajúci od
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, a to usmernenie č. 107/2000-
6.1 z 21. 2. 2000, ktoré neobsahuje vyjadrenie k otázke, či T. splynuli s M. Mestské
zastupiteľstvo teda nemalo k dispozícii ani ústne odborné stanovisko k urbanistickému
splynutiu T. s M..
Ústavný súd v náleze II. ÚS 9/00-148 vyslovil: „Každému rozhodnutiu
prijatému v konaní o uplatnení alebo ochrane niektorého zo základných práv alebo
slobôd občanov pred hociktorým orgánom (štátnym, samosprávnym alebo iným) preto
musí predchádzať taký jeho procesný postup, v ktorom boli objektívne zistené
a posúdené všetky dôležité skutočnosti potrebné pre rozhodnutie v rozsahu
a spôsobom uvedeným vyššie. Rozhodnutie príslušného orgánu, ktorému ale takéto
konanie nepredchádzalo, porušuje to základné právo alebo slobodu občana, ktoré boli
predmetom konania pred ním, a to bez ohľadu na to, či sa ním priamo a „meritórne“
rozhodovalo o uplatnení alebo ochrane niektorého zo základných práv a slobôd občana
(ako je tomu napríklad v konaniach pred súdmi a orgánmi štátnej správy) alebo sa ním
rozhodlo len o splnení podmienok dôležitých pre neskoršie meritórne rozhodnutie
o uplatnení základného práva alebo slobody občana (ako je tomu v prípade
rozhodnutia obecného zastupiteľstva podľa § 11a ods. 3 zákona o obecnom zriadení).
V naznačenom smere preto treba objektivitu konania o ochrane a rozhodovania
o uplatnení základného práva alebo slobody občana považovať za neoddeliteľnú
súčasť každého z tých základných práv alebo slobôd (upravených v druhej hlave
ústavy), k ochrane ktorých alebo k rozhodovaniu o uplatnení ktorých dochádza
v konaniach pred rôznymi orgánmi.“
Požiadavka objektivity rozhodovania orgánmi územnej samosprávy sa v plnej
miere vzťahuje na spracovanie odborných podkladov k otázke, či časť obce
urbanisticky splynula s obcou, lebo od jej rozhodnutia závisí v procese rozhodovania
o odčlenení časti obce od obce uplatnenie petičného práva podľa čl. 27 a práva
zúčastňovať sa na správe vecí verejných podľa čl. 30 ods. 1 ústavy. Požiadavke
objektivity zodpovedajú iba podklady spracované subjektom, ktorý nie je vo vzťahu
podriadenosti alebo inej závislosti ani k obci, ani k petičnému výboru žiadajúcemu
odčlenenie časti obce od obce alebo s ktorým napriek existencii takého vzťahu
súhlasia obec i petičný výbor.
Usmernenie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
č. 107/2000-6.1 z 21. 2. 2000 na otázku urbanistického splynutia T. s M.
neodpovedalo ani neobsahuje priame podklady pre jej rozhodnutie. Vyjadrenie Útvaru
hlavného architekta mesta M. č. ÚHAM/0102/2000/02 zo dňa 19. 1. 2000 bez ohľadu
na svoj obsah nezodpovedá požiadavke objektivity, lebo ide o útvar, ktorý je koniec
koncov závislý od orgánov mesta a tiež sa výslovne nevyjadruje k otázke
urbanistického splynutia T. s M.
Mestské zastupiteľstvo v M. teda rozhodovalo o odbornej otázke urbanistického
splynutia T. s M. na základe podkladov, ktoré na ňu nedávali jednoznačnú a laikovi
zrozumiteľnú odpoveď a boli vypracované odbornou inštitúciou závislou od orgánov
mesta. Takýmto rozhodovaním Mestské zastupiteľstvo v M. spôsobilo porušenie
základných práv sťažovateľa uvedených v čl. 27 a čl. 30 ods. 1 ústavy.
Preto ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia, teda konštatoval porušenie namietaných základných práv garantovaných
ústavou a napadnuté uznesenie Mestského zastupiteľstva v M. v súlade s čl. 127
ústavy a § 57 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde zrušil.