Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 894/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. augusta 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza o sťažnosti , , zastúpenej

advokátom JUDr. Petrom Jonášom, Advokátska kancelária Gazdičová a Jonáš, M. R.

Štefánika 2393/29, Trebišov, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 30

ods. 3 a základného práva na prístup k voleným a iným

verejným funkciám za rovnakých podmienok a základného práva podľa

Slovenskej republiky v spojení s uznesením

Okresného súdu Trebišov sp. zn. z 29. septembra 2014 takto

rozhodol:

1. Základné práva podľa a 4

uznesením Okresného súdu Trebišov sp. zn. z 29. septembra 2014 p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresný súd Trebišov j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume

518,76 € (slovom päťstoosemnásť eur a sedemdesiatšesť centov) na účet jej právneho

zástupcu JUDr. Petra Jonáša, Advokátska kancelária Gazdičová a Jonáš, M. R.

Štefánika 2393/29, Trebišov, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal v časti uznesením

sp. zn. z 18. decembra 2014 na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažnosť (ďalej

len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 30 ods. 3

a 4 (ďalej len „“) v spojení s

uznesením Okresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 29. septembra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že v zmysle zákona Slovenskej národnej rady

č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o voľbách“) podala kandidátnu listinu nezávislého kandidáta miestnej volebnej

komisii v obci Vojčice (ďalej len „miestna volebná komisia“), a to na voľbu starostu obce

vo voľbách konaných 15. novembra 2014. Miestna volebná komisia rozhodnutím č. 5/2014

z 25. septembra 2014 rozhodla, že ju nezaregistruje z dôvodu, že „predložené petičné hárky

podpísané voličmi... neobsahovali zákonom stanovené náležitosti uvedené v § 21 ods. 2 z.

č. “.

Proti napadnutému rozhodnutiu podala sťažovateľka okresnému súdu návrh

na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta. Okresný súd napadnutým uznesením

po preskúmaní rozhodnutia miestnej volebnej komisie jej návrh na zaregistrovanie ako

kandidátky pre voľby starostu obce Vojčice zamietol z dôvodu, že u 80 osôb v petícii, ktorá

obsahovala podpisy od 210 osôb, bola pri trvalom bydlisku uvedená iba obec a číslo domu –

bez ulice, a u 32 osôb bol zle uvedený trvalý pobyt bez označenia obce, len s označením

ulice a číslom domu. Sťažovateľka mala podľa zákona o voľbách predložiť petičné hárky

s minimálne 200 podpismi, preto podľa názoru okresného súdu neboli splnené zákonné

podmienky na jej registráciu.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla, že petíciu vypisovali a podpisovali podpísaní

voliči osobne a používali svoju adresu, ako ju zvykli obvykle používať. Obec Vojčice nie je

veľká, podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky má podľa posledného sčítania

obyvateľov 2 064 obyvateľov. Teda každý pozná každého a niet pochýb ani o tom, kto je

na petícii podpísaný. Miestna volebná komisia sťažovateľku nevyzvala na odstránenie

nedostatkov, pritom jej nerobilo problém doplniť údaje, ktoré boli vytknuté. Poukázala na

to, že nedostatky, ktoré boli vytýkané miestnou volebnou komisiou, nerobili petíciu

pochybnou, teda nevznikla žiadna pochybnosť o tom, že petíciu podpísali konkrétni

obyvatelia obce Vojčice, ktorí sú nezameniteľní s inými osobami. Prihliadajúc na počet

obyvateľov obce, ktorí podporili kandidatúru navrhovateľky ako nezávislej kandidátky pre

voľby starostu obce, by v prípade jej nezaregistrovania došlo k znemožneniu realizácie

práva obyvateľov obce voliť uvedeného kandidáta (aktívne volebné právo), ktoré je

garantované .

Podľa sťažovateľky je nesporné, že uvedené osoby petíciu podpísali, a nie je sporná

ich totožnosť. Nebolo tiež preukázané, žeby mohli byť podpísané osoby zamenené s inými

osobami.

Sťažovateľka tiež poukázala už na existujúce právoplatné uznesenia všeobecných

súdov, „ktoré sa práve týmito otázkami zaoberali, a to konkrétne: OS Liptovský Mikuláš

č. zo dňa 18.10.2010, OS Košice okolie č. ... Dôvody, pre ktoré

všeobecný súd môj návrh na zaregistrovanie ako kandidáta pre voľbu starostu obce Vojčice

zamietol, nepredstavujú svojím charakterom a rozsahom tak závažné skutočnosti, že by mali

za následok obmedzenie pasívneho volebného práva navrhovateľky, ktoré jej garantuje

v a 4 SR. SR zakotvuje základné princípy volebného práva,

ktorým je jeho všeobecnosť, rovnosť a priamosť, pričom volebné právo sa vykonáva tajným

hlasovaním. Občania pritom majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným

verejným funkciám. Podľa SR štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju

vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. Nepriamo, t. j.

prostredníctvom volených zástupcov teda aj prostredníctvom voľby poslancov do

a starostov obcí, dochádza k realizácii princípu suverenity občanov, uvedeného v čl. 2

ods. 1 SR. Prísne formalistický výklad zákonných ustanovení zákona o voľbách

a zákona o petičnom práve vo vzťahu k posúdeniu úplnosti petície na podporu kandidatúry

nezávislého kandidáta tak ako ho vykonala miestna volebná komisia a všeobecný súd, môže

mať za následok znemožnenie výkonu garantovaného práva navrhovateľky byť

volená do orgánov verejnej moci (pasívne volebné právo).“.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že:

„Uznesením OS Trebišov č. zo dňa 29.9.2014 boli porušené ústavné

práva navrhovateľky, garantované SR, a to v , 4 a v , kde je

garantované pasívne volebné právo občana.

Ústavný súd SR zrušuje uznesenie OS Trebišov č. zo dňa 29.9.2014.

Voľby starostu obce Vojčice konané dňa 15.11.2014 vyhlasuje za neplatné.

Okresný súd v Trebišove je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania z titulu

trov právneho zastúpenia v sume 340,90 Eur, a to v lehote do 3 dní od doručenia tohto

rozhodnutia.“

Po prijatí sťažnosti sa na základe výzvy ústavného súdu k sťažnosti vyjadril predseda

okresného súdu v prípise sp. zn. zo 6. februára 2015, v ktorom uviedol:

«Po oboznámení sa s obsahom sťažnosti oznamujeme, že dňa 26.09.2014 bol súdu

doručený návrh terajšej sťažovateľky pani smerujúci voči Miestnej volebnej

komisii vo Vojčiciach, v ktorom menovaná žiadala o vydanie rozhodnutia o jej

zaregistrovaní ako nezávislej kandidátky pre voľby starostu Obce Vojčice vo voľbách

do orgánov samosprávy obcí v roku 2014. Návrh bol zapísaný pod sp. zn. .

V návrhu menovaná ozrejmila, že Miestna volebná komisia vo Vojčiciach vydala dňa

25.09.2014 rozhodnutie č. 5/2014 o jej nezaregistrovaní ako nezávislého kandidáta pre

voľby starostu obce.

Ako dôvod bola v rozhodnutí uvedená skutočnosť, že ňou predložené petičné hárky

podpísané voličmi – podporujúcimi – jej kandidatúru neobsahovali zákonom stanovené

náležitosti uvedené v ..

Pri rozhodovaní o návrhu pani postupoval súd podľa procesnej

úpravy uvedenej v ustanovení § u 250zd a do troch dní

od doručenia návrhu rozhodol vo veci uznesením č. k. zo dňa 29.09.2014.

Návrh pani na vydanie rozhodnutia o jej zaregistrovaní ako

kandidáta pre voľby starostu Obce Vojčice súd zamietol z dôvodov uvedených v rozhodnutí.

V konaní bolo potrebné posúdiť, či petičné hárky predložené volebnej komisii

menovanou ako nezávislou kandidátkou obsahovali zákonom predpísané náležitosti, alebo

petičné hárky tieto náležitosti neobsahovali.

Súd striktne vychádzal zo znenia ustanovenia § u 21 ods. 2 ,

kde sa okrem iného uvádza: „V petícii sa pri každom podpise uvedie meno a priezvisko

voliča, dátum narodenia voliča a trvalý pobyt, ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice,

ak sa obec člení na ulice, a číslo domu“.

Po preskúmaní petičných hárkov pani dospel tunajší súd k záveru,

že sporné petičné hárky sú v zmysle citovaného zákonného ustanovenia obsahovo neúplné,

čo aj vysvetlil vo svojom rozhodnutí. Súd sa pritom nezaoberal skutočnosťou, či v dôsledku

neuvedenia úplnej adresy, toho ktorého podporovateľa kandidátky sa sťaží

identifikácia jeho osoby.

Podľa názoru súdu sú petičné hárky tak závažnou listinou, že k ich vyplňovaniu má

byť pristupované s maximálnou zodpovednosťou tak zo strany podporovateľov, ako aj

zo strany samotného kandidáta, ktorý ich predkladá volebnej komisii. Kandidát má

povinnosť kandidátne listiny prekontrolovať a ich prípadné nedostatky odstrániť, čo však

nebolo vykonané.

Každý kandidát a tiež jeho podporovateľ, aj keď by nepoznal literu zákona, vie, že pri

vypĺňaní petičného hárku je povinný uviesť pri trvalom bydlisku všetky potrebné údaje, a to

obec, ulicu a číslo domu, lebo je to priamo uvedené v záhlaví petičnej listiny.

Podľa vedomosti súdu problém s petičnými hárkami z dôvodu neuvedenia všetkých

predpísaných údajov o osobách, ktoré ich podpisujú, pretrváva pri každých komunálnych

voľbách. Napriek tomu aj v roku 2014 došlo opäť k takejto situácii, a to aj v okrese Trebišov

na viacerých miestach. Generálna prevencia v tejto oblasti sa tak javí ako nedostatočná

a dané rozhodnutie nášho súdu má plniť aj tento účel.

Zo správy Obce Vojčice vyplýva, že obec sa na ulice člení od roku 2003, čo je

dostatočne dlhá doba na to, aby občania už boli zvyknutí, že v úradnom styku musia

uvádzať takúto svoju adresu.

Súd považuje plné uvedenie trvalého bydliska podporovateľa kandidáta za nutnosť,

nie z hľadiska správnej identifikácie danej osoby, ale z hľadiska dodržania litery zákona.

Pokiaľ by súdy odobrili takýto nedostatok a kandidáta napriek neúplnosti jeho petičných

hárkov zaregistrovali, stratila by právna úprava o náležitostiach petície význam

a funkčnosť. Tiež by tým boli znevýhodnení tí kandidáti, ktorí petičné listiny predložili ako

obsahovo správne a úplné.

Súd nemal v záujme poškodiť pani na jej pasívnom volebnom práve.

Svoj neúspech si zrejme zapríčinila sama. Osoba, ktorá chce vykonávať funkciu starostu

obce, musí byť pri plnení svojich povinností dôsledná, čo však sťažovateľka nepreukázala...»

Sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu v podaní z 23. februára 2015

podala stanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu, v ktorom je uvedené:

„... OS v Trebišove v svojom vyjadrení v podstate uvádza tie isté dôvody, ktoré sú

uvedené v uznesení č. zo dňa 29.9.2014. Hlavnou myšlienkou tohto vyjadrenia

je, že nebola naplnená litera zákona, a to najmä z. č. , kde sa

okrem iného uvádza, že v petícii sa pri každom podpise uvedie meno a priezvisko voliča,

dátum narodenia voliča a trvalý pobyt, ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice ak sa

obec člení na ulice a číslo domu. Teda pri preskúmaní mnou preložených petičných hárkov,

tieto údaje neboli striktne pri každom podpise.

Ja som toho názoru, že nie je možné striktne sa držať ustanovenia zákona, ktoré

zákonodarca zakomponoval do zákona zrejme preto, aby nemohlo dôjsť k zámene osôb

a aby osoby uvedené v petícii boli jednoznačne identifikovateľné.

Na druhej strane je potrebné skúmať rozhodnutie volebnej komisie, následne aj

rozhodnutie súdu, ktoré v tomto konaní napadám aj z hľadiska ústavnosti. Myslím si, že keď

SR je základným zákonom v našej republike, všetky rozhodnutia musia byť ústavné

a nesmú byť v rozpore s .

Trvám na to, ako som to uviedla aj v svojom písomnom návrhu na začatie konania

ústavnej sťažnosti, že takýmto rozhodnutím, ktoré napadám boli porušené tak ústavné práva

voličov ako aj moje ústavné práva.

Uviedla som už, že osoby, ktoré petíciu podpísali sa nedajú zameniť a sú jednoznačne

identifikovateľné, keďže ide o malú obec, kde v podstate každý každého pozná a osoba

s menom a dátumom narodenia je zrejmá pre každého.

S obdobnými prípadmi sa už zaoberali všeobecné súdy v SR, čo som uviedla aj

v návrhu, ktoré sa vysporiadali s takýmito prípadmi v prospech kandidáta a takéhoto

kandidáta zaregistrovali. Uviedla som ako príklady rozhodnutia OS Liptovský Mikuláš

č. , OS Košice okolie č. .

Som toho názoru, že dôvody, ktoré uvádza OS v Trebišove v svojom uznesení, ktoré

napádam, ale aj v svojom písomnom vyjadrení nie sú také závažné, žeby mali za následok

obmedzenie môjho pasívneho volebného práva, ktoré mi garantuje v čl. 30 ods. 3 a 4

SR. SR zakotvuje základy volebného práva, ktorým je jeho všeobecnosť,

rovnosť a priamosť, pričom volebné právo sa vykonáva tajným hlasovaním. Občania pritom

majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. Podľa čl. 2

ods. 1 SR štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom

svojich volených zástupcov alebo priamo. Nepriamo, t. j. prostredníctvom volených

zástupcov, teda aj prostredníctvom voľby poslancov do a starostov obcí, dochádza

k realizácii princípu suverenity občanov uvedeného v SR. Prísne

formalistický výklad zákonných ustanovení zákona o voľbách a zákona o petičnom práve

vo vzťahu k posúdeniu úplnosti petície na podporu kandidatúry nezávislého kandidáta tak

ako to vykonala miestna volebná komisia a všeobecný súd môže mať za následok

znemožnenie výkonu garantovaného práva, teda môjho práva byť volená

do orgánov verejnej moci.“

Sťažovateľka súčasne nanovo vyčíslila trovy právneho zastúpenia.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s upustil od ústneho pojednávania, keďže dospel

k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi

všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,

ktorá určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným

právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( ),

a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,

ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd ( a 2 a ).

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový

stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách

(, , ). Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže

preskúmať také rozhodnutie všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva a slobody. Skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť preto predmetom kontroly zo strany ústavného súdu

vtedy, ak by boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (, ). Ako ústavne

nesúladné (porušujúce základné práva sťažovateľa) ústavný súd hodnotí aj také rozhodnutia

všeobecných súdov, v ktorých boli zákony, prípadne podzákonné právne úpravy

interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku napr. prílišného

formalizmu (, , , , podobne

aj Ústavný súd Českej republiky napr. ).

Podľa volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa

tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon. Podľa čl. 30

ods. 4 občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným

funkciám. Podľa štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú

prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana základných práv

zaručených v , t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva.

garantuje všetkým oprávneným voličom voliť svojich zástupcov do voľbami

kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom,

resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci ( ), pričom

garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie

tajným hlasovaním ( ). Zároveň garantuje predovšetkým

prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov a vo vzťahu k voľbám orgánov

územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30

ods. 1 druhá veta ) uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie

poslanca obecného zastupiteľstva za rovnakých podmienok [pasívne volebné právo

(, m. m. )].

Podľa doterajšej stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je podstatou ochrany

ústavnosti vo volebných veciach ochrana práv zaručených , t. j. aktívneho

a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené,

znamená právo všetkých občanov, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom

spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo) a jednak

uchádzať sa o zvolenie za člena niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné

právo). Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov

mal rovnaké postavenie (, ).

Ústavný súd poznamenáva, že z jeho doterajšej rozhodovacej praxe vyplýva,

že orgány zabezpečujúce prístup k voleným a iným verejným funkciám môžu porušiť čl. 30

ods. 4 aj tým, že „sťažia, uľahčia alebo znemožnia uchádzanie sa o funkciu“

(), resp. že nezabezpečia „objektivitu konania“ (, ).

V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (), že „v právnom štáte je nevyhnutné,

aby každý orgán verejnej moci... postupoval pri výkone svojej právomoci tak, že zabezpečí

objektivitu svojho postupu smerujúceho k ochrane alebo uplatňovaniu základného práva

alebo základnej slobody, ako aj objektivitu samotného rozhodovania o ochrane

a uplatňovaní základného práva alebo základnej slobody, a to bez ohľadu na to, či tento

postup prebieha v právne formalizovanom rámci alebo iba v rámci faktickej činnosti

príslušného orgánu verejnej moci. Uplatňovanie a ochrana každého základného práva alebo

slobody musí byť v činnosti každého orgánu verejnej moci zabezpečená reálne a musí

prebiehať na nediskriminačnom základe. Táto požiadavka sa dotýka každého úkonu orgánu

verejnej moci, ktorý priamo alebo aspoň sprostredkovane súvisí s ochranou alebo

uplatňovaním základného práva alebo slobody.“. Podobne vo veci sp. zn.

ústavný súd uviedol: „... subjektom tohto práva je každý občan Slovenskej republiky, ktorý

sa o volenú funkciu uchádza. Obsahom uvedeného práva je aj predpoklad, že jednotliví

voliči budú mať možnosť odovzdať svoj hlas v prospech niektorého z kandidátov

za rovnakých podmienok vrátane možnosti dostať sa k informáciám o jednotlivých

kandidátoch rovnakým spôsobom.“

Podľa judikatúry ústavného súdu ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva)

hodnotí ústavný súd aj také rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých boli zákony,

prípadne podzákonné právne úpravy interpretované v extrémnom rozpore s princípmi

spravodlivosti v dôsledku napr. prílišného formalizmu (, ,

, , , podobne aj Ústavný súd Českej republiky

napr. ). Materiálny prístup pri výklade a aplikácii volebných zákonov a pri

hodnotení porušení volebných zákonov je potrebné aplikovať v celom volebnom procese,

t. j. aj v štádiu predkladania kandidátnych listín a hodnotenia toho, či kandidát splnil

zákonné predpoklady na zaregistrovanie ako kandidáta pre voľby starostu obce.

V prerokúvanom prípade ústavný súd zistil, že rozhodnutie miestnej volebnej komisie

preskúmal na základe návrhu sťažovateľky okresný súd, ktorý v odôvodnení svojho

rozhodnutia okrem iného uviedol: „Dňa 25.9.2014 vydala Miestna volebná komisia

vo Vojčiciach rozhodnutie č. 5/2014 o nezaregistrovaní ako nezávislého

kandidáta z dôvodu, že ňou predložené petičné hárky podpísané voličmi podporujúcimi jej

kandidatúru neobsahovali zákonom stanovené náležitosti uvedené v § 21 ods. 2 zákona

č. ..

v zákonnej lehote podala na tunajší súd návrh na registráciu svojej

osoby ako kandidáta pre voľby starostu obce z dôvodu, že rozhodnutie volebnej komisie

považuje za nezákonné a účelové so snahou znevýhodniť ju a zvýhodniť ostatných

kandidátov, prípadne konkrétneho individuálneho kandidáta. Z obsahu jej návrhu vyplýva,

že z bližšieho ústneho vysvetlenia zistila, že sa jednalo konkrétne o to, že petičné hárky

neobsahovali úplnú adresu, keď pri údajoch o trvalom pobyte nebola uvedená Obec

Vojčice. Podľa nej s názorom a rozhodnutím komisie nemožno súhlasiť, pretože

k neuvedeniu názvu obce u niektorých občanov došlo jednoznačne chybou v písaní pri

zhromažďovaní podpisov, pričom petíciu mohli podpísať len občania obce. V prípade

občanov, ktorí tento neúplný trvalý pobyt mali uvedený, sa jedná preukázateľne o občanov

Obce Vojčice, čo je verejne známe a bolo to známe aj členom Miestnej volebnej komisie.

Poznamenala, že zákon síce hovorí, ktoré údaje sa uvedú pri podpise petície, ale pri

voľbách do orgánov samosprávy obcí sa nemôže striktne vyžadovať každý údaj.

Podľa ust. kandidovať na funkciu starostu

(primátora) môžu aj nezávislí kandidáti. Nezávislý kandidát doručí svoju kandidátnu listinu

v dvoch rovnopisoch zapisovateľovi miestnej volebnej komisie najneskôr 55 dní predo dňom

volieb. Súčasťou kandidátnej listiny nezávislého kandidáta je petícia podpísaná voličmi

podporujúcimi jeho kandidatúru. Potrebný počet podpisov podľa veľkosti obce je uvedený

v prílohe k tomuto zákonu. V petícii sa pri každom podpise uvedie meno a priezvisko voliča,

dátum narodenia voliča a trvalý pobyt, ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa

obec člení na ulice, a číslo domu.

...V prejednávanom prípade sa súd oboznámil s rozhodnutím miestnej volebnej

komisie ako aj s petičnými listinami.

Z úradnej povinnosti súd skúmal, či petičné hárky podpísané voličmi podporujúcimi

kandidatúru navrhovateľky obsahovali zákonom stanovené náležitosti a zistil, okrem

nedostatku, ktorý opísala v návrhu , ďalšiu chybu v tom, že u 80 osôb je pri

trvalom bydlisku uvedená obec a č. domu – bez ulice a u 32 osôb je zle uvedený trvalý

pobyt, lebo nie je uvedená obec – len ulica a č. domu.

Zároveň súd zistil od Obecného úradu vo Vojčiciach, že celá obec je členená

na ulice, ktoré sú pomenované.

, ako nezávislý kandidát, mala povinnosť predložiť s kandidačnou

listinou petičné hárky s podpismi minimálne dvesto osôb, pričom na týchto listinách pri

trvalom pobyte mala byť uvedená obec, ulica a číslo domu. Petičné hárky menovanej

obsahujú podpisy 210 osôb, pričom u osôb v počte 80 pri trvalom pobyte nie sú uvedené

ulice. Z toho dôvodu teda nebol dostačujúci počet podpisov k zaregistrovaniu menovanej

ako nezávislého kandidáta, a preto sa už súd nezaoberal s ďalšími argumentmi menovanej.

Podľa názoru súdu bolo vecou samotného kandidáta, aby v záujme dodržania litery

zákona dohliadol na správne uvedenie trvalého pobytu osôb, ktoré sa podpisovali na petíciu

vyjadriac mu tak podporu.

Chyba v nesprávnom označení trvalého bydliska voličov, ktorí podpísali petíciu pre

navrhovateľku nemôže byť odstránená výkladom, že identifikácia týchto osôb je nesporná.

V danom prípade petícia je tak závažný dokument, že musí spĺňať všetky zákonom

predpísané náležitosti už aj z toho dôvodu, že je to listina, ktorá tvorí súčasť volieb, jednej

z najdôležitejších udalostí v živote spoločnosti.

Na základe tohto dôkazu súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto uznesenia.“

Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu a konštatuje, že

námietky sťažovateľky sú dôvodné a opodstatnené. V tomto prípade je potrebné uviesť, že

už na prvý pohľad sa javí napadnuté uznesenie okresného súdu ako príliš formalistické,

keďže jediným dôvodom nezaregistrovania sťažovateľky ako nezávislej kandidátky boli len

také formálne nedostatky, ktoré v okolnostiach danej veci nemohli viesť k prijatému záveru.

Nedostatky zistené okresným súdom v označení obce alebo neoznačení ulice pri každom

mene osôb podpisujúcich petíciu nemôžu v žiadnom prípade mať bez ďalšieho za následok

aj odmietnutie registrácie, ak navyše zo záhlavia každého petičného hárku jasne vyplýva

a je to nespochybniteľné, že išlo o petíciu na podporu kandidatúry sťažovateľky vo voľbách

na funkciu starostu obce Vojčice. Takisto na každom podpisovom hárku petície bol okrem

mena a priezviska uvedený vždy dátum narodenia, ktorý jasne identifikoval konkrétnu

osobu, a tiež adresa trvalého pobytu osoby s jej podpisom. Tieto údaje (tam, kde nebola

uvedená aj ulica, bolo uvedené číslo domu, pozn.) boli jasné a zrozumiteľné. Ústavný súd

v súvislosti s posudzovaním prejavu vôle voliča na podpisovom hárku petície uviedol, že ak

zo všetkých údajov o osobe uvedenej na petičnom hárku je nesporné, že ide o existujúcu,

inak identifikovateľnú osobu (aj bez uvedenia čísla domu), treba tento jej podpis považovať

za platný ().

Okresný súd a miestna volebná komisia pred zamietnutím návrhu vôbec neskúmali

skutočnosť, či osoby uvedené na petícii mali naozaj aktívne volebné právo v obci, a rozhodli

iba „od stola“ bez preverenia konkrétnych údajov o osobách uvedených v petícii, čo

nemožno tiež akceptovať. U sťažovateľky navyše ide už o druhý prípad, keď tá istá miestna

volebná komisia a okresný súd nezaregistrovali kandidáta na funkciu starostu obce Vojčice,

keďže ústavný súd predtým vyslovil už porušenie základných práv iného sťažovateľa

(obdobne ). V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na iné svoje

rozhodnutia, ktoré sa týkali odmietnutia registrácií kandidátov do orgánov samosprávy obcí,

a tam uvedenú judikatúru všeobecných súdov (napr. , ,

a podobne), pričom aj v tejto veci konštatuje, že výklad § 21 ods. 2 a § 22

ods. 1 zákona o voľbách okresným súdom je potrebné považovať za prehnane formálny

a v rozpore s princípom spravodlivosti. Takýto výklad zákona o voľbách nerešpektuje

zmysel a účel citovaných zákonných ustanovení a nie je prejavom materiálneho prístupu

k výkladu a aplikácii právnych predpisov, a aj z tohto dôvodu je napadnuté uznesenie

okresného súdu ústavne neudržateľné.

S prihliadnutím na tieto východiská a uvedené závery ústavný súd preto konštatuje,

že okresný súd svojím napadnutým uznesením porušil základné právo sťažovateľky

zaručené v a na prístup k voleným verejným funkciám za rovnakých

podmienok zaručené v (bod 1 výroku tohto nálezu), pretože znemožnil

sťažovateľke uchádzať sa o funkciu starostu vo voľbách do samosprávy obce vyhlásených na

15. november 2014.

Vzhľadom na to, že ústavný súd posúdil napadnuté uznesenie okresného súdu ako

porušujúce označené práva sťažovateľky, mal sa zaoberať aj jej žiadosťou o zrušenie tohto

rozhodnutia a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie, ako to požadovala. Ústavný

súd však túto jej požiadavku v súčasnosti považoval z právneho hľadiska za bezvýznamnú

z hľadiska toho, že okresný súd už nemôže novým postupom, resp. iným rozhodnutím

v prospech sťažovateľky, zasiahnuť do právoplatných výsledkov volieb do orgánov

samosprávy v jej obci (samotná sťažovateľka podala sťažnosť ústavnému súdu proti

okresnému súdu až 20. novembra 2014, teda až po konaní volieb, hoci napadnuté uznesenie

okresného súdu prevzala ešte 3. októbra 2014). Preto v tejto časti sťažnosti sťažovateľky

ústavný súd nevyhovel (bod 3 výroku nálezu).

III.

Sťažovateľka tiež žiadala úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré jej vznikli

v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátom. Sťažovateľka si uplatnila úhradu trov

konania v sume 518,76 € za tri úkony právnej služby – prevzatie a príprava zastúpenia

sťažovateľky 13. novembra 2014, sťažnosť z 18. novembra 2014 a vyjadrenie k stanovisku

okresného súdu z 23. februára 2015 (vrátane režijného paušálu a 20 % DPH).

Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá

bola 804 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (prevzatie

a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) a jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2015

v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“) v sume 518,76 € (bod 2 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s Občianskeho

súdneho poriadku).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. augusta 2015