Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Spa-2-2026.pdf
PDF · 113.9 KB
Case nature
Area
Subarea
17Spa/2/2026
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená X. XXXXX XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C., proti žalovanej: Miestna volebná komisia v Šalove, Šalov č. 16, 935 71 Šalov, v konaní vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí, o vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí, konaných dňa 24. októbra 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave r e g i s t r u j e kandidátku A. B., nar. X. XXXXX XXXX, ako nezávislú kandidátku na kandidátnej listine zo dňa 20. augusta 2026 vo volebnom obvode č. 1, pre voľby do Obecného zastupiteľstva v Šalove, ktoré sa uskutočnia dňa 24. októbra 2026.
II. Žalobkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Miestna volebná komisia v Šalove (ďalej aj ako „MVK“) rozhodnutím číslo: E./XXXXX/XXX zo dňa 4. septembra 2026 rozhodla o nezaregistrovaní žalobkyne ako nezávislej kandidátky pre voľby do Obecného zastupiteľstva v Šalove vo volebnom obvode č. 1. Rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 8. septembra 2026.
2. Svoje rozhodnutie žalovaná právne odôvodnila podľa § 172 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“) a vecne tým, že bolo preukázané, že z celkového počtu 41 voličov na podporu kandidatúry nezávislého kandidáta je 20 neakceptovateľných, a to na podpisovom hárku č. 1. pri voličoch č. 1. 9. 10., na podpisovom hárku č. 2. pri voličoch č. 1. 3. 4„ na podpisovom hárku č. 3. pri voličoch č. 5. 6. 8. 10., na podpisovom hárku č. 4. pri voličoch od č. 1. po 10. Na základe toho dospela k záveru, že celkový počet platných podpisov voličov obce Šalov na podporu nezávislého kandidáta je len 21, čo je pod hranicou zákonného minimálneho počtu 40, v zmysle prílohy č. 1 k zákonu č. 180/2014 Z. z.
3. Včas podanou žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 11. septembra 2026 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia o jej zaregistrovaní ako nezávislej kandidátky pre voľby do Obecného zastupiteľstva v Šalove. Namietala, že žalovaná neuviedla žiadne bližšie skutkové ani právne dôvody, na základe ktorých k vyradeniu konkrétnych 20 podpisov dospela. Chýba akákoľvek špecifikácia /napr. nečitateľné údaje, trvalý pobyt mimo obce, duplicita a pod./ Napadnuté rozhodnutie žalovanej preto považovala za nezákonné a nepreskúmateľné. Poukázala, že boli vypísané len čísla volebných hárkov a čísla riadkov, na základe ktorých nevedela ani určiť o ktoré osoby sa jedná, keďže kópie odovzdaných hárkov nemá k dispozícii. Keby ich však aj mala a vedela určiť osoby, stále by nevedela určiť dôvod ich vyradenia. Vytkla žalovanej, že vzhľadom na absenciu bližšieho odôvodnenia jej bolo úplne znemožnené vyjadriť sa k jednotlivým chybám, prípadne predložiť dôkazy o tom, že podpisy boli v poriadku (napr. overiť totožnosť a trvalý pobyt osôb, ktorých podpisy boli
vyradené). Poukázala na judikatúru Najvyššieho správneho súdu SR a Ústavného súdu SR, podľa ktorej rozhodnutie volebnej komisie o nezaregistrovaní kandidáta nemôže byť založené na arbitrárnom vyradení podpisov bez uvedenia presného dôvodu ich neakceptovateľnosti. Každé takéto rozhodnutie musí spĺňať základné atribúty preveriteľnosti, aby bolo zrejmé, ktoré konkrétne zákonné náležitosti neboli splnené. Prezentovala názor, že všetkých 41 predložených podpisov splnilo zákonné podmienky a vyradenie 20 z nich bolo nezákonné, nakoľko ich údaje overovala podľa nimi dobrovoľne predložených občianskych preukazov.
4. K žalobe žalobkyne sa za žalovanú vyjadril predseda Miestnej volebnej komisie v Šalove (ďalej len ako „žalovaná“) dňa 11. septembra 2026, ktorý uviedol, že neakceptované zápisy u nezávislého kandidáta (žalobkyne) boli porovnané v registri obyvateľov REGOB, ktorý slúži na overenie, či sedí meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu, a to podľa usmernenia MVSR. K vyjadreniu zaslal prílohy: Kandidátnu listinu nezávislého kandidáta – žalobkyne pre voľby do Obecného zastupiteľstva v Šalove, Vyhlásenie nezávislého kandidáta – žalobkyne, Protokol z programu Informačný systém register kandidátov a kandidátnych listín, Podpisové listiny na podporu kandidatúry nezávislého kandidáta - žalobkyne v počte 5 podpisových hárkov s vyznačením nesprávnych riadkov, Zápisnicu MVK Šalov z 3. septembra 2026, Vyjadrenie č. 4 k Podpisovej listine podanej dňa 24. augusta 2026 zo strany nezávislého kandidáta – žalobkyne pre voľby do Obecného zastupiteľstva v Šalove, Oznámenie o skutočnostiach, že neznámym páchateľom bol Pokus zo spáchania trestného činu Marenie prípravy a priebehu volieb a referenda v spojení s trestným činom Falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny podľa Trestného zákona.
5. Podľa článku 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.
6. Podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.
7. Podľa čl. 30 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.
8. Podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.
9. Podľa čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
10. Podľa § 5 volebného zákona, podmienky práva byť volený ustanovuje zákon v osobitných častiach.
11. Podľa § 164 volebného zákona, za poslanca obecného zastupiteľstva, v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice miestneho zastupiteľstva (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) môže byť zvolený obyvateľ obce, ktorý má trvalý pobyt v obci, v ktorej kandiduje, a najneskôr v deň volieb dovŕši 18 rokov veku.
12. Podľa § 171 ods. 9 volebného zákona, súčasťou kandidátnej listiny každého nezávislého kandidáta je listina podpísaná voličmi, ktorí podporujú jeho kandidatúru a majú trvalý pobyt v obci, v ktorej kandiduje (ďalej len „podpisová listina“). V podpisovej listine každý volič pri podpise uvedie meno a priezvisko, dátum narodenia, trvalý pobyt, ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu. Na každom hárku podpisovej listiny sa uvedie meno, priezvisko, titul, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu kandidáta. Jednou podpisovou listinou možno podporiť len jedného kandidáta. Potrebný počet podpisov je uvedený v prílohe č. 1. Počet obyvateľov obce ku dňu vyhlásenia volieb zverejní obec spôsobom v mieste obvyklým najneskôr 85 dní predo dňom konania volieb.
13. Podľa § 172 ods. 1 písm. g/ volebného zákona, miestna volebná komisia predložené kandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta, ktorý ku kandidátnej listine nepripojil podpisovú listinu podľa § 171 ods. 9 alebo podpisová listina ktorého je neúplná.
14. Podľa § 172 ods. 2 volebného zákona, miestna volebná komisia zaregistruje kandidátov najneskôr 45 dní predo dňom konania volieb a registráciu kandidátov vyznačí na kandidátnej listine. Registrácia kandidátov je podmienkou vytlačenia hlasovacích lístkov.
15. Podľa § 172 ods. 3 volebného zákona, o zaregistrovaní kandidátov alebo nezaregistrovaní kandidátov vyhotoví miestna volebná komisia bezodkladne rozhodnutie, ktoré podpíše jej predseda, a vyzve politické strany, koalície a nezávislých kandidátov, aby si rozhodnutie prevzali do 24 hodín. Ak politická strana alebo koalícia, alebo nezávislý kandidát neprevezmú rozhodnutie v ustanovenej lehote, považuje sa rozhodnutie za prevzaté.
16. Podľa § 172 ods. 4 volebného zákona, proti rozhodnutiu miestnej volebnej komisie o nezaregistrovaní kandidáta môže dotknutá kandidujúca politická strana alebo koalícia a dotknutý nezávislý kandidát podať návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta na správny súd.
17. Podľa § 172 ods. 5 volebného zákona, ak správny súd rozhodne o zaregistrovaní kandidáta, miestna volebná komisia vykoná rozhodnutie správneho súdu do 24 hodín od jeho doručenia vyznačením registrácie na kandidátnej listine.
18. Podľa § 303 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) žalobca sa môže žalobou domáhať vydania rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta, ak miestna volebná komisia alebo mestská volebná komisia rozhodla o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí podľa osobitného predpisu.
19. Podľa § 310 SSP správny súd rozhodne o žalobe do troch dní od jej doručenia.
20. Podľa § 311 ods. 2 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením rozhodne o zaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí. Vo výroku uvedie označenie kandidátnej listiny a meno a priezvisko zaregistrovaného kandidáta.
21. Podľa Prílohy 1 zákona o podmienkach výkonu volebného práva, minimálny počet podpisov voličov podporujúcich kandidatúru nezávislého kandidáta pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva a voľby starostu obce s počtom obyvateľov 101 - 500 je 40 podpisov.
22. Správny súd mal preukázané, že žalobkyňa ako nezávislá kandidátka pre voľby do Obecného zastupiteľstva v Šalove predložila žalovanej kandidátnu listinu nezávislého kandidáta zo dňa 20. augusta 2026 vo volebnom obvode č. 1, pre voľby do Obecného zastupiteľstva v Šalove, ktoré sa uskutočnia dňa 24. októbra 2026. Ku kandidátnej listine boli priložené podpisové listiny na podporu kandidatúry nezávislého kandidáta - žalobkyne, a to podpisové hárky 1-5 s celkovým počtom podpísaných voličov obce 41, pričom minimálny počet podpísaných voličov je zákonom stanovený na 40 voličov v zmysle prílohy 1 volebného zákona.
23. Zmyslom a účelom ustanovení volebného zákona, ktoré upravujú zákonné náležitosti prejavu vôle voliča na podpisovej listine na podporu kandidatúry nezávislého kandidáta je požiadavka, aby tento prejav vôle bol vykonaný spôsobom, ktorý umožní záver o identite voliča a jeho reálnej existencii, jeho veku a tiež o jeho trvalom pobyte na území obce Šalov, v ktorej nezávislá kandidátka - žalobkyňa kandiduje.
24. Podľa rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky orgány zabezpečujúce prístup k voleným a iným verejným funkciám porušia čl. 30 ods. 4 ústavy aj tým, že „sťažia, uľahčia alebo znemožnia uchádzanie sa o funkciu“, resp. že nezabezpečia „objektivitu konania“. V tejto súvislosti ústavný súd uviedol, že „v právnom štáte je nevyhnutné, aby každý orgán verejnej moci... postupoval pri výkone svojej právomoci tak, že zabezpečí objektivitu svojho postupu smerujúceho k ochrane alebo uplatňovaniu základného práva alebo základnej slobody, ako aj objektivitu samotného rozhodovania o ochrane a uplatňovaní základného práva alebo základnej slobody, a to bez ohľadu na to, či tento
postup prebieha v právne formalizovanom rámci alebo iba v rámci faktickej činnosti príslušného orgánu. Uplatňovanie a ochrana každého základného práva alebo slobody musí byť v činnosti každého orgánu verejnej moci zabezpečená reálne a musí prebiehať na nediskriminačnom základe. Táto požiadavka sa dotýka každého úkonu orgánu verejnej moci, ktorý priamo alebo aspoň sprostredkovane súvisí s ochranou alebo uplatňovaním základného práva alebo slobody.“ (porovnaj nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 5/03).
25. Jedným z predpokladov zaregistrovania nezávislého kandidáta pre voľby do obecného/mestského zastupiteľstva je preukázanie, že jeho kandidatúru podporuje zákonom predpísaný počet voličov v príslušnej obci/meste. Splnenie tejto zákonnej podmienky preukazuje kandidát podpisovými listinami na podporu jeho kandidatúry, ktoré sú súčasťou kandidátnej listiny.
26. Súd sa oboznámil s rozhodnutím žalovanej číslo: E./XXXXX/XXX zo dňa 4. septembra 2026, ktorým žalobkyňu ako kandidátku pre voľby do Obecného zastupiteľstva v Šalove nezaregistrovala z dôvodu, že z celkového počtu 41 voličov na podporu kandidatúry nezávislého kandidáta je 20 neakceptovateľných, a následne len uviedla, ktoré záznamy na jednotlivých hárkoch neuznala. Následne konštatovala, že celkový počet platných podpisov voličov obce Šalov na podporu nezávislého kandidáta je len 21, čo je pod hranicou zákonného minimálneho počtu 40, v zmysle prílohy č. 1 k volebnému zákonu.
27. Správny súd k takémuto odôvodneniu rozhodnutia o nezaregistrovaní kandidáta dáva do pozornosti, že miestna volebná komisia bola povinná v písomnom rozhodnutí o nezaregistrovaní kandidáta uviesť konkrétne skutočnosti, ktoré boli dôvodom nezaregistrovania. Táto povinnosť je priamym premietnutím ústavného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a zákazu svojvôle pri výkone verejnej moci (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). V posudzovanej veci odôvodnenie rozhodnutia obsahuje výlučne len konkretizovanie neakceptovateľných záznamov, avšak nie je v ňom uvedená žiadna špecifikácia, v čom táto neakceptovateľnosť mala spočívať a prečo tieto vady nebolo možné preklenúť.
28. Podľa konštantnej judikatúry správnych súdov a Ústavného súdu SR (napr. nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 651/2014, rozhodnutia Okresného súdu Revúca sp. zn. 4S/1/2022, 7S/1/2022, Okresného súdu Partizánske sp. zn. 6S/1/2014 a Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12S/1/2014) je takéto paušálne, formulárové odôvodnenie absolútne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Volebný orgán nemôže zaťažiť kandidáta neistotou a nútiť ho domýšľať dôvody svojho vylúčenia z volebnej súťaže.
29. Správny súd zdôrazňuje, že ani neskoršia konkretizácia dôvodov vo vyjadrení žalovanej k žalobe (resp. vyplývajúce z príloh zaslaných s vyjadrením) nemôže dodatočne odstrániť a zhojiť vadu nepreskúmateľnosti pôvodného písomného rozhodnutia.
30. Správny súd v nadväznosti na uvedené vykonal vecný prieskum všetkých 5 podpisových hárkov a vyradených podpisov (nezapočítaných záznamov) a prieskum všetkých dôvodov vyradenia podpisov (vyplývajúcich z „Vyjadrenia č. 4“ zo dňa 3. septembra 2026) a dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaná posudzovala údaje voličov na podpisových listinách s neprípustným a protiústavným prepätým formalizmom.
31. Správny súd v Bratislave zistil, že žalovaná vyhodnotila podpisové hárky nasledovne:
- hárok č. 1 : podpis 1 neplatný z dôvodu nesprávneho uvedenia trvalého pobytu C., správne má byť C. XXX; podpis 9 neplatný z dôvodu nesprávne uvedeného priezviska F., správne má byť F.; podpis 10 neplatný z dôvodu nesprávne uvedeného priezviska F., správne má byť F.; Platných 7 podpisov.
- hárok č. 2 : podpis 1 neplatný z dôvodu nesprávne uvedeného priezviska G., správne má byť G.; podpis 3 neplatný z dôvodu nesprávne uvedeného priezviska G., správne má byť G.; podpis 4 neplatný z dôvodu nesprávne uvedeného dátumu narodenia X.X.XXXX, správne má byť X.X.XXXX; Platných 7 podpisov.
- hárok č. 3 : podpis 5 neplatný z dôvodu nečitateľnosti mena a nesprávne uvedeného priezviska H., správne má byť I. H., podpis 6 neplatný pre nesprávne uvedené meno J., správne má byť J.; podpis 8 neplatný pre pochybnosť, že svoje údaje nevypísal dotknutý občan ale iná osoba; podpis 10 neplatný pre nesprávne uvedené meno K., správne má byť L.; Platných 6 podpisov.
- hárok č. 4 : podpisy 1- 10 neplatné pre pochybnosť, že na podpisovom hárku svoje údaje nevypísali dotknutí občania, ale iná osoba, všetky údaje sú vypísané rovnako. Ďalej pri podpise 4 je nesprávne
uvedené priezvisko G., správne má byť G., a pri podpisoch 5 a 6 pochybnosť, že svoje údaje nevypísal a nepripojil svoj vlastnoručný podpis dotknutý občan, pri podpise 7 je nesprávne uvedený dátum narodenia XX.XX.XXXX správne má byť XX.XX.XXXX; Platných 0 podpisov.
- hárok č. 5 : Platný 1 podpis.
32. Ako ďalšie zistenie bolo v spomínanom „Vyjadrení č. 4“ uvedené, že počas kontroly podpisových listín boli pochybné podpisy na podpisových listinách na podporu kandidatúry nezávislého kandidáta, a to že tá istá podporujúca osoba aj u iných nezávislých kandidátov listiny podpísala rôznym spôsobom, čo je dôvod na pochybnosti (v štyroch prípadoch).
33. Pokiaľ ide o Vyjadrenie č. 4 ako aj o trestné oznámenie, ktoré žalovaná predložila správnemu súdu, správny súd tieto podania vyhodnotil, pričom dospel k nasledovným záverom. Samotné trestné oznámenie podané žalovanou je výlučne jednostranným procesným úkonom oznamovateľa. Bez právoplatného rozhodnutia príslušných orgánov činných v trestnom konaní či súdu nemôže takýto úkon prelomiť ústavnú prezumpciu neviny (čl. 50 ods. 2 Ústavy SR) a nemôže sám osebe slúžiť ako dôkaz o falšovaní podpisov či neplatnosti podpisov na podpisovej listine. Žalovaná v konaní nepredložila žiadne vyhlásenie ktoréhokoľvek z podpísaných voličov, ktorým by poprel pravosť svojho podpisu, ani písmoznalecký posudok.
34. Obdobne uviedol aj Najvyšší správny súd SR v uznesení sp. zn. 11 Svp/1/2024 zo dňa 16. februára 2024 nasledovné: „V tomto smere najvyšší správny súd zdôrazňuje, že identifikácia pisateľa prostredníctvom analýzy rukopisu (tu podpisu) s cieľom určiť autora písomnosti, respektíve určiť pravosť, alebo nepravosť posudzovaného písomného prejavu prináleží výlučne vednému odboru písmo- znalectva a nie komisii, prípadne poradnej komisii Národnej rady Slovenskej republiky a dokonca ani súdu. Z pohľadu iných osôb, respektíve subjektov tak posudzovanie jednotlivých podpisov zostáva v rovine výlučne subjektívnej a pokiaľ nie je bez akýchkoľvek pochybností jasne preukázané, že nejde o vlastnoručný podpis konkrétnej osoby (čomu musí zodpovedať jasné odôvodnenie v čom konkrétny podpis nezodpovedá požiadavkám vlastnoručného podpisu), potom podľa názoru súdu je potrebné takýto podpis akceptovať a zvlášť vtedy, pokiaľ súčasne nie sú dané pochybnosti o existencii samotnej osoby vo vzťahu ku ktorej sa práve stotožňuje podpis. Táto skutočnosť nebola preukázaná, žalovaný ju ani netvrdil. Rovnako žalovaný nepreukázal tieto ním vytýkané pochybnosti iným relevantným spôsobom, napríklad zabezpečením vyjadrenia dotknutých osôb o tom, že tieto príslušné petičné hárky osobne nepodpisovali. Pokiaľ potom žalovaný bez ďalšieho sám vyhodnotil časť podpisov nachádzajúcich sa na príslušných petičných hárkoch ako nedôveryhodných bez bližšie špecifikovaného odôvodnenia ako k takémuto záveru dospel, najvyšší správny súd považuje za nevyhnutné poskytnúť žalobcovi súdnu ochranu. O to viac to platí v prípadoch, keď na jednej strane existujú ničím nepreukázané tvrdenia týkajúce sa pochybností o dôveryhodnosti podpisov a na strane druhej verejné subjektívne právo žalobcu majúce ústavno-právnu relevanciu. Vyššie citovaný článok 30 Ústavy Slovenskej republiky (v spojení s článkom 31 Ústavy Slovenskej republiky) predstavuje najvýznamnejšie politické právo garantované Ústavou Slovenskej republiky cez ktoré preniká princíp demokracie a princíp suverenity ľudu. V konaní vo veciach registrácie prijatia návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky sa poskytuje ochrana volebnému právu s tým, že primárne ide o ochranu pasívneho volebného práva (práva byť volený) a sekundárne v tomto prípade aj o ochranu aktívneho volebného práva (práva voliť), keďže návrh na kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky vzišiel z radov občanov (petícia) a nie z poslaneckých lavíc (uznesenie).“
35. A teda identifikácia pisateľa a posúdenie pravosti podpisu patrí do odboru písmoznalectva; volebná komisia nemôže odborne podložené dokazovanie nahradiť vlastným laickým vizuálnym úsudkom. Laické tvrdenie komisie o „nedôveryhodnosti“, „nepravosti“ či „pochybnosti“ podpisov je bez konkrétneho a presvedčivého dôkazu právne irelevantné (porovnaj tiež rozhodnutie Okresného súdu Revúca sp. zn. 3S/1/2014 z 30.09.2014)
36. Ak by správny súd akceptoval postup MVK, vytvoril by mimoriadne nebezpečný deštruktívny precedens pre celú demokratickú samosprávu: Akejkoľvek volebnej komisii by stačilo pred voľbami laicky vyhlásiť podpisy nepohodlného nezávislého kandidáta za „podozrivé“, alebo „pochybné“ podať účelové trestné oznámenie na políciu a kandidáta vyradiť z volieb bez toho, aby musela čokoľvek reálne preukázať. V demokratickom právnom štáte musí ochrana slobodnej súťaže politických síl (čl. 31
Ústavy SR) a pasívneho volebného práva (čl. 30 ods. 4 Ústavy SR) prevážiť nad ničím nepodloženými domnienkami volebnej komisie (in dubio pro suffragio).
37. Vo vzťahu k dôvodu vyradenia podpisov voličov, že na podpisovom hárku svoje údaje nevypísali dotknutí občania (lebo všetky údaje sú vypísané rovnako) správny súd uvádza, že volebný zákon (v § 171 ods.9) neustanovuje, že by identifikačné údaje (meno, priezvisko, dátum narodenia, trvalý pobyt) musel vlastnoručne vpísať podpisujúci volič. Bežná prax, pri ktorej zberateľ údaj zapíše pre zabezpečenie čitateľnosti a volič k nemu pripojí svoj vlastnoručný podpis, je plne v súlade so zákonom. Vizuálna rôznorodosť samotných podpisov na hárku č. 4 naopak potvrdzuje, že podpisy boli realizované rôznymi osobami, pričom platí to, čo už bolo uvedené vyššie, že posudzovanie jednotlivých podpisov zostáva zo strany komisie v rovine výlučne subjektívnej, pričom určiť pravosť, alebo nepravosť posudzovaného písomného prejavu prináleží výlučne vednému odboru písmo-znalectva a nie komisii. Na tomto mieste správny súd opätovne konštatuje, že žalovaná nepredložila žiadne vyhlásenie ktoréhokoľvek z podpísaných voličov, ktorým by poprel pravosť svojho podpisu, ani písmoznalecký posudok.
38. K ostatným vyradeným podpisom, u ktorých tak nastalo z dôvodu formálnych odchýlok, napr. ženské priezvisko neobsahovalo prechyľovaciu príponu „–ová“, alebo pre neuvedenie čísla domu, alebo v opačnom poradí uvedeného dátumu narodenia v tvare „mesiac.deň.rok.“ namiesto „deň.mesiac.rok“, ako aj k ostatným nedostatkom vyplývajúcich z Vyjadrenia č. 4 správny súd uvádza, že žalovaná v tomto Vyjadrení č. 4 pri jednotlivých vylúčených voličoch sama výslovne uviedla a konkretizovala, o ktorých konkrétnych obyvateľov obce v skutočnosti ide a ako mali byť v podpisovej listine správne zapísaní (napr. doplnením chýbajúcej prechýlenej koncovky „-ová“ pri ženskom priezvisku či opravou zjavnej pisárskej nepresnosti v dni narodenia). Žalovaná však nespochybnila identifikovateľnosť, stotožniteľnosť daných osôb resp. v žiadnej z predložených listín neuviedla, že by išlo o osoby, ktoré by nemali trvalý pobyt v obci, resp. že by šlo o osoby mladšie ako 18 rokov. Žalovaná vo Vyjadrení č. 4 bez akýchkoľvek pochybností uviedla presnú a úplnú identitu, a teda sama tým preukázala, že dotknutí voliči boli v pomeroch obce materiálne plne identifikovateľní a nezameniteľní. Na tomto mieste je potrebné sa pozastaviť nad takýmto vymedzením vád podpisovej listiny resp. údajov o voličovi zo strany žalovanej, nakoľko sa javí, že žalovaná v danom prípade disponuje informáciami, ktoré ju vedú k záveru, že vylúčené osoby (podpísaní voliči) sú stotožniteľní, identifikovateľní.
39. Správny súd je toho názoru, že ak členovia komisie znalí pomerov v obci disponujú osobnými znalosťami o jednotlivých obyvateľoch obce, a sú schopní takéhoto voliča stotožniť, aj pri uvedenom chybnom dátume narodenia resp. pri neuvedení celého ženského priezviska, prípadne uvedenia iného nesprávneho údaja, sú povinní jeho podpis započítať. Práve takýto prístup miestnej volebnej komisie prispieva k naplneniu zmyslu a účelu volebného zákona a vo svojej podstate aj čl. 30 ods. 4 Ústavy SR.
40. Žalovaná mala teda objektívne právne vyhodnotiť, či zistená formálna odchýlka skutočne marí identifikáciu voliča a jeho volebné právo. Pokiaľ je osoba na základe mena, priezviska a adresy v registri obyvateľov obce objektívne dohľadateľná a overiteľná, iný formálny nedostatok zápisu nemôže zbaviť občana jeho práva podporiť kandidáta a kandidáta práva uchádzať sa o volenú funkciu.
41. Opačný postup, a teda prísne lipnutie na vyvodzovaní následkov za formálne nedostatky na podpisovej listine bez materiálneho podkladu, by bol v priamom rozpore s ustálenou a záväznou judikatúrou Ústavného súdu SR. Judikatúra ústavného súdu SR síce hovorí o petičných hárkoch (podľa predchádzajúcej právnej úpravy), ale s prihliadnutím na okolnosti prípadu, je nepochybné, že tieto závery sú aplikovateľné aj na preskúmavanie údajov na podpisových listinách. Napríklad v zásadnom rozhodnutí PL. ÚS 4/95 Ústavný súd SR vyslovil: „Ak zo všetkých údajov o osobe uvedenej na petičnom hárku je nesporné, že ide o existujúcu, inak identifikovateľnú osobu (aj bez uvedenia čísla domu), treba tento jej podpis považovať za platný.“ V náleze sp. zn. II. ÚS 61/2015 Ústavný súd SR uviedol, že „zmyslom a účelom tých ustanovení zákona o voľbách, ktoré upravujú zákonné náležitosti prejavu vôle voliča na podpisovom hárku petície podporujúcej kandidatúru nezávislého kandidáta, je požiadavka, aby tento prejav vôle bol vykonaný spôsobom, ktorý umožní záver o identite voliča a jeho reálnej existencii, jeho veku a tiež o jeho trvalom pobyte na území príslušnej obce, v ktorej kandiduje nezávislý kandidát.“(dôraz doplnený)
42. V náleze sp. zn. II. ÚS 63/2015 Ústavný súd SR tiež konštatoval, že „základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon politických práv, je čl. 31 ústavy. Podľa tohto
ustanovenia zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti... Materiálny prístup pri výklade a aplikácii volebných zákonov a pri hodnotení porušení volebných zákonov je potrebné aplikovať v celom volebnom procese, t. j. aj v štádiu predkladania kandidátnych listín a hodnotenia toho, či kandidát splnil zákonné predpoklady pre zaregistrovanie ako kandidáta pre voľby starostu obce, prípadne poslanca obecného zastupiteľstva“. V uvedenom náleze sa Ústavný súd SR okrem iného venoval tiež vylúčeniu podpisov voličov, pri ktorých chýbal názov obce pri adrese trvalého pobytu, pričom ústavný súd skonštatoval, že „na podpisových hárkoch petície je vyhlásenie „Petícia na podporu kandidatúry nezávislého kandidáta ... podpísaná voličmi obce ...“ a následne tiež podpisy voličov s uvedením mena, priezviska, dátumu narodenia, ulice a čísla domu, bez uvedenia názvu obce. Takéto označenie voliča na podpisovom hárku petície umožňuje jednoznačný záver o identite a reálnej existencii voliča, jeho veku a tiež aj o jeho trvalom pobyte na území obce. Za týchto okolností bolo podľa ústavného súdu potrebné považovať za platné aj podpisy voličov, ktorí neuviedli pri trvalom pobyte názov obce“ (obdobne pozri aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 894/2014). (dôraz doplnený)
43. Pokiaľ žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že neakceptované zápisy u nezávislého kandidáta (žalobkyne) boli porovnané v registri obyvateľov REGOB, ktorý slúži na overenie, či sedí meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu, a to podľa usmernenia MV SR, správny súd k tomu poznamenáva, že Ústavný súd SR v náleze sp. zn. II. ÚS 61/2015 jednoznačne odmietol, aby bol register obyvateľov využívaný ako mechanický reštriktívny filter. Z uvedeného nálezu vyplýva, že nemožnosť priameho spárovania zápisu v registri spôsobená drobnou chybou v písaní nesmie byť bez ďalšieho dôvodom neplatnosti podpisu. Vo vzťahu k metodickému usmerneniu MV SR, na ktorý v tejto súvislosti žalovaná odkazovala, sa žiada doplniť, že Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 14Svp/9/2022 zo 7. februára 2023 v bode 21 (posledná veta) uviedol, že, „pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej ohľadom informácií na webe MV SR a Metodického usmernenia je potrebné zdôrazniť, že ide o interné pokyny adresované jednotlivým volebným komisiám, ktoré v žiadnom prípade nemôžu ísť nad rámec volebného zákona a nemôžu byť v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky.“
44. Možno preto zhrnúť, že mechanické a dogmatické vyraďovanie podpisov voličov pre drobné formálne nepresnosti, pokiaľ je ich identita, vek a trvalý pobyt v obci zistiteľný, predstavuje porušenie ústavného práva na prístup k voleným funkciám podľa čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy SR.
45. Správny súd zdôrazňuje, že účelom § 171 ods. 9 volebného zákona je preukázanie autentickej podpory kandidáta reálnymi oprávnenými voličmi obce, nie bezchybný administratívno-kaligrafický zápis. Ak sama žalovaná vo svojich podkladoch (Vyjadrenie č.4) presne uviedla správnu identitu všetkých voličov pri ktorých bola detegovaná nejaká formálna odchýlka, ich materiálne stotožnenie je nesporné a účel zákona bol naplnený.
46. Po spočítaní všetkých platných podpisov na celkovo 5 podpisových hárkoch na podporu kandidatúry nezávislej kandidátky - žalobkyne pre voľby do Obecného zastupiteľstva v Šalove vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v roku 2026 vo volebnom obvode č. 1, Správny súd v Bratislave uvádza, že táto získala na svoju podporu 41 platných podpisov z celkového počtu 41 podpisov predložených na podpisových hárkoch.
47. Keďže zákonné minimum pre obec Šalov predstavuje 40 podpisov, žalobkyňa predložením 41 platných podpisov splnila zákonnú podmienku pre registráciu ako nezávislej kandidátky podľa § 171 ods. 9 volebného zákona v spojení s prílohou č. 1 k tomuto zákonu. Správny súd nad rámec uvedeného dodáva, že aj keby z opatrnosti hypoteticky neprihliadol na jeden zo sporných podpisov pod č. 5 a 6 na hárku č. 4 (z dôvodu laickej pochybnosti žalovanej o zhode podpisov), žalobkyňa by disponovala 40 platnými podpismi, čím by zákonom predpísané minimum pre obec Šalov (40 podpisov) zostalo v plnom rozsahu zachované.
48. Vzhľadom na preukázanú dôvodnosť žaloby, Správny súd v Bratislave podľa § 311 ods. 2 SSP rozhodol uznesením o zaregistrovaní žalobkyne ako nezávislej kandidátky pre voľby do Obecného zastupiteľstva v Šalove vo volebnom obvode č. 1 tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP a žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mal za to, že v danom prípade existujú okolnosti hodné osobitného zreteľa.
Povinnosť nahradiť trovy úspešného účastníka, ktorým je v danom prípade žalobkyňa, má žalovaná ako v konaní neúspešný účastník konania (§ 167 ods. 1 SSP). V predmetnom prípade je žalovanou miestna volebná komisia. Miestna volebná komisia nie je subjektom práva, ktorý by mal plnú právnu subjektivitu, má len takú, ktorú jej zákon výslovne priznáva, či už v súvislosti s realizáciou volieb (volebný zákon) alebo ako účastníka v konaní vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí (§ 303 až 312 SSP). Miestna volebná komisia nie je fyzickou ani právnickou osobou, ktorá vlastní alebo by mohla nadobúdať akýkoľvek majetok. Je preto zrejmé, že aj keby súd žalobkyni nárok na náhradu trov konania priznal, neexistuje subjekt, ktorý by jej ich reálne uhradil alebo ak by tak dobrovoľne nespravil, od ktorého by ich mohla žalobkyňa vymôcť. Na úhradu trov konania žalobkyne pritom nemožno zaviazať iný subjekt (osobu) ako je žalovaná.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 4 SSP v spojení s § 23 písm. g) SSP].
Podľa § 172 ods. 5 volebného zákona, miestna volebná komisia vykoná rozhodnutie správneho súdu do 24 hodín od jeho doručenia vyznačením registrácie na kandidátnej listine.