Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/89/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E. M., bývajúcej v P.P.,

zastúpenej JUDr. I. R., advokátkou so sídlom v K., proti žalovaným 1/ F. F., bývajúcemu

v P.P., 2/ M. P., so sídlom v P.P., IČO: X., zastúpenému JUDr. A. N., advokátom so sídlom v

P.P., o určenie neplatnosti zámennej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.

, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 20. januára

2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému 2/ do 3 dní náhradu trov dovolacieho

konania 77,29 € do rúk JUDr. A. N., advokáta so sídlom v P.P..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 20. mája 2010 č.k. -63 v spojení

s opravným uznesením z 30. septembra 2010 č.k. -85 zamietol žalobu, ktorou sa

žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti „zámennej zmluvy uzavretej 5. októbra 2007 medzi

žalovanými 1/ a 2/“, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu F. F. na

nehnuteľnosti vedenej v katastrálnom území P., vedenej na liste vlastníctva č. X. ako parcela

č. X., trvalé trávnaté porasty vo výmere X. m² (ďalej len „nehnuteľnosť“) v podiele ¼ k celku

na žalovaného 2/. Rozhodol tiež o trovách konania. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa

v čase uzatvárania tejto zmluvy nebola v katastri zapísaná ako podielová spoluvlastníčka

nehnuteľnosti. Poukázal na ustanovenie a a 5 ods. 1 zákona

č. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych práv (katastrálny zákon) -

ďalej len „“ a uviedol, že návrh na vklad vlastníckeho práva

zo zámennej zmluvy bol povolený 29. októbra 2007. Návrh na vklad vlastníckeho práva

2

z darovacej zmluvy, ktorou nadobudla práva k nehnuteľnosti žalobkyňa, bol povolený

5. decembra 2007. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil vzhľadom na

úspech žalovaných v konaní.

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 21. januára 2011 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením potvrdil.

Rozhodol tiež o trovách odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že prvostupňový súd

vo veci správne zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil správne právne závery a vo veci aj

správne rozhodol. Konštatoval správnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, na ktoré

v celom rozsahu poukázal. Poznamenal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v súlade

s ustanovením , aj keď je stručné. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia

umožňuje posúdiť, ako súd v danej veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy, je

zrozumiteľné, výstižné a dostatočné. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil podľa

, v zmysle ktorého, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú

spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe. Správne posudzoval

a zisťoval, či žalobkyňa je oprávnená domáhať sa nárokov vyplývajúcich z predkupného

práva. Vykonaným dokazovaním zistil, že v čase realizácie predmetného úkonu žalovaným

1/ žalobkyňa nebola spoluvlastníčkou nehnuteľnosti. Spoluvlastníčkou bola jej matka, ktorá

až následne 12. októbra 2007 darovacou zmluvou previedla svoj podiel na žalobkyňu. Vklad

tejto darovacej zmluvy bol povolený 5. decembra 2007. Prvostupňový súd správne uzatvoril,

že keď žalobkyňa v čase uzatvárania zámennej zmluvy nebola podielová spoluvlastníčka, nie

je ani oprávnená podať predmetnú žalobu. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne,

že odôvodnenie rozhodnutia má vadu spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia

súdu prvého stupňa. Prvostupňový súd zrozumiteľne uviedol (aj keď stručne), že na

žalobkyňu predkupné právo neprešlo, toto právo mala matka žalobkyne, ktorá ho neuplatnila.

Súd prvého stupňa posúdil vec správne tak podľa , ako aj

ods. 1 Z. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne

správny. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s ustanovením

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré odôvodnila tým,

že v konaní je bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ) a rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (241 ods. 2 písm. c/ ). Namietala

3

spôsob, akým sa odvolací súd vyporiadal s jej námietkou, že odôvodnenie prvostupňového

rozhodnutia súdu je nedostatočné a nepreskúmateľné. Pokiaľ odvolací súd za správne označil

konštatovanie súdu prvého stupňa, že na žalobkyňu predkupné právo neprešlo, dovolateľka

namietala, že takého konštatovanie odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa neobsahuje.

Z odôvodnenia vyplýva len to, že žalobkyňa nebola zapísaná ako podielová spoluvlastníčka

k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom spornej zmluvy. Akýkoľvek iný záver vyvodený

z tejto skutočnosti však v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového súdu chýba. Tvrdenie

odvolacieho súdu, že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia obsahuje úvahu

o tom, že na žalobkyňu (ne)prešlo právo podielovej spoluvlastníčky podať predmetnú žalobu,

nie je pravdivé. Súd prvého stupňa ničím nevysvetlil, aký právny význam pre zamietnutie

žaloby má neexistencia jej vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, prečo sa

nezaoberal a ak sa zaoberal, ako posúdil otázku, či právo dovolať sa neplatnosti právneho

úkonu prešlo na ňu ako podielovú spoluvlastníčku nehnuteľností alebo nie. Tým, že svoje

rozhodnutie riadne neodôvodnil, odňal jej možnosť uviesť, v čom vidí nesprávnosť jeho

právnych a skutkových záverov. Toto svojím rozhodnutím suploval odvolací súd.

Dovolateľka s poukazom na viaceré rozhodnutia súdov zastávala názor, že ak je rozhodnutie

súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, lebo obsahuje nezrozumiteľné dôvody, prichádza

do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poukázala tiež na to, že už v odvolaní namietala správnosť právneho záveru, že na ňu ako

na právnu nástupkyňu pôvodnej podielovej spoluvlastníčky neprešli práva a povinnosti

zo zákonného predkupného práva (poznamenala, že s právnym posúdením prechodu nárokov

vyplývajúcich zo zákonného predkupného práva sa opakovane vyrovnal Najvyšší súd

Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach sp. zn. a sp. zn.

). Z týchto dôvodov žiadala zrušiť tak rozsudok odvolacieho súdu, ako aj

rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný 1/ sa k dovolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

Žalovaný 2/ vo vyjadrení k dovolaniu žiadal dovolanie ako neprípustné odmietnuť

a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátkou (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho

súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa

je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

Prípustnosť dovolania žalobkyne z uvedených ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku nevyplýva – napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1

), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor ( )

a napadnutým je potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudku

uvedeného v

Dovolací súd so zreteľom na skúmal, či v konaní nedošlo

k procesnej vade uvedenej v O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Žalobkyňa existenciu procesných vád konania v zmysle až e/ a

netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jej

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom

vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali dopustiť súdy nižších stupňov, sa dovolací súd

osobitne zaoberal otázkou, či ich procesným postupom nebola dovolateľke odňatá možnosť

konať pred súdom ( ).

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie procesne

nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu

predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka

občianskeho súdneho konania. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by v konaní pred

súdmi nižších stupňov došlo k takej procesnej vade, ktorá by žalobkyni znemožnila realizáciu

jej procesných oprávnení.

Dovolateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

namieta, že rozhodnutie sudu prvého stupňa nie je dostatočne odôvodnené, preto je

nepreskúmateľné a arbitrárne. V dovolacom konaní bolo preto potrebné zaujať právne závery

o tom, či (prípadné) nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia zakladá procesnú vadu

konania v zmysle alebo či má za následok procesnú vadu konania

v zmysle

Vada konania uvedená v znamená vždy porušenie

(ďalej len „“) aj Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). To však neznačí, že by zároveň nevyhnutne

platil aj opak, teda to, že každé porušenie práva na spravodlivý súdny proces dosahuje

intenzitu (až) vady konania v zmysle Rovnako ústavný súd v uznesení

6

z 10. novembra 2011 sp. zn. konštatoval, že „vada konania podľa § 237

písm. f/ znamená porušenie , ako aj dohovoru

(). To však, ako už ústavný súd spresnil (), neznamená, že by vždy

zároveň platil aj opak“.

neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné nesprávnosti, ku ktorým

v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady ich možnej nápravy

v opravnom konaní. Bližšiu úpravu ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje

, ktorý vo svojich ustanoveniach predpokladá aj možnosť vzniku

určitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom konaní. V nadväznosti

na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje Občiansky súdny

poriadok aj predpoklady a podmienky, za ktorých možno v dovolacom konaní napraviť

procesné nesprávnosti konania na súdoch nižších stupňov. Najzávažnejším procesným vadám

konania, ktoré sú taxatívne vymenované v , pripisuje

osobitný význam – vady tejto povahy považuje za okolnosť zakladajúcu prípustnosť

dovolania (viď ) a zároveň tiež za prípustný dovolací dôvod (viď

písm. a/ ). Aj niektorým ďalším procesným vadám konania nedosahujúcim stupeň

závažnosti procesných vád v zmysle pripisuje

význam. Iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (tzv. „iné vady“)

považuje – na rozdiel od procesných vád vymenovaných v – (len) za relevantný

dovolací dôvod (viď ), pričom ale vady tejto povahy prípustnosť

dovolania nezakladajú. Treba dodať, že je vždy vecou individuálneho posúdenia v každom

jednotlivom prípade, aké dôsledky majú tie procesné nedostatky, ku ktorým došlo

v občianskom súdnom konaní v postupe súdov.

Na posúdenie prípustnosti dovolania – aj z aspektov – je zásadne

príslušný dovolací súd (viď ). Na základe uznesenia občianskoprávneho

kolégia najvyššieho súdu bol v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka“) ako judikát R 111/1998 uverejnený rozsudok

najvyššieho súdu z 28. augusta 1997 sp. zn. , z ktorého vyplýva, že „konanie je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takže jeho

rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je názor zaujatý

v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej veci a dovolací súd ani v danom

prípade nemá dôvod odkloniť sa od tohto názoru. Senát najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje

v tejto veci, pri doterajšom rozhodovaní vždy zastával názor, že nepreskúmateľnosť

rozhodnutia súdu zakladá (len) tzv. inú vadu konania v zmysle ,

nie však procesnú vadu konania v zmysle (viď napríklad rozhodnutia

najvyššieho súdu sp. zn. , , , ).

Zdôrazňuje, že právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu nižšieho stupňa ako

dôvodu zakladajúceho (len) tzv. inú vadu konania pritom vyplýva aj z rozhodnutí ďalších

senátov najvyššieho súdu (viď napríklad sp. zn. , ,

, a ).

Pokiaľ súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodní, neznemožňuje tým účastníkovi

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných

riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. O dôvodoch rozhodnutia sa účastník

dozvedá (má dozvedieť) z rozhodnutia súdu. Pokiaľ nemá odôvodnenie rozsudku súdu prvého

stupňa podklad v zistení skutkového stavu, môže účastník pred tým, ako rozsudok nadobudne

právoplatnosť, navrhnúť, aby odôvodnenie bolo doplnené ( ). Účastník

prvostupňového konania, ktorý nie je spokojný s rozhodnutím súdu prvého stupňa,

nestotožňuje sa s jeho skutkovými zisteniami a ich právnym posúdením alebo v odôvodnení

rozhodnutia nenachádza odpovede na tie otázky, posúdenie a vyriešenie ktorých považoval

zo svojho pohľadu za rozhodujúce, má pri splnení ďalších predpokladov uvedených v zákone

zachované procesné oprávnenie napadnúť prvostupňové rozhodnutie odvolaním; v odvolaní

môže namietať napríklad to, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k inej vade, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), alebo že

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu alebo

z nesprávnych (vrátane neúplných) skutkových zistení ( a ),

alebo že toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho (aj neúplného alebo právnu problematiku

celkom nevystihujúceho alebo nevyčerpávajúceho) právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

písm. f/ ). Aj účastník odvolacieho konania má v prípade, že rozhodnutie odvolacieho

súdu považuje za nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné alebo arbitrárne, zachované

procesné oprávnenie poukazovať na tieto nedostatky rozhodnutia a domáhať sa nápravy.

Každý účastník konania môže za podmienok stanovených v zákone podať dovolanie (§ 240

ods. 1 ). nebráni účastníkovi konania v dovolaní namietať

všetky nesprávnosti postupu, rozhodovania a rozhodnutia odvolacieho súdu; ničím

neobmedzuje jeho možnosť argumentovať aj tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je

náležite odôvodnené, dôvody rozhodnutia nie sú dostatočne vysvetlené alebo sú vyjadrené

nezrozumiteľne, prípadne sú neúplné, nepresvedčivé, arbitrárne alebo nepodložené priebehom

a výsledkami konania – účastník konania môže teda v dovolaní namietať, že ním napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné. Na druhej strane právnou

úpravou dovolania a dovolacieho konania nezaručuje, že každé podané dovolanie bude vždy

prípustné a že dovolateľ bude v konaní pred najvyšším súdom úspešný. V dovolacom konaní

totiž argumentácia dovolateľky takéhoto obsahu a takejto povahy naráža na zákonom

stanovené obmedzenia práva na súdnu ochranu, ktoré vyplývajú z právnej úpravy prípustnosti

dovolania.

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení

s ). Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne

zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých

občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania

pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania. V dovolacom konaní procesné

podmienky upravujú ustanovenia a nasl. ().

v ustanovení vymenúva znaky tých rozsudkov

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie procesne prípustné. Z právnej úpravy obsiahnutej

v danom ustanovení je zrejmé, že zákonodarca v nej – zohľadňujúc mimoriadny charakter

dovolania a možné dôsledky zrušenia rozhodnutia dovolacím súdom – vyjadril na jednej

strane vôľu, aby určité rozsudky (výnimočne) napriek tomu, že už nadobudli právoplatnosť,

mohli byť predmetom preskúmania v dovolacom konaní (viď napríklad § 238 ods. 1 až 3

). Na druhej strane tým ale zároveň vyjadril vôľu, aby iné rozsudky (než sú ním

výslovne uvedené) nemohli byť predmetom preskúmania v dovolacom konaní.

Z možnosti dovolacieho prieskumu vylučuje bezvýnimočne taký

potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nemá znaky uvedené v tomto ustanovení.

9

Keďže zákonodarca vyjadril dostatočne zreteľne vôľu, aby ani riadne odôvodnený

a dostatočne preskúmateľný potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu neuvedený v § 238

ods. 3 O.s. nebolo možné podrobiť dovolaciemu prieskumu (i keby spočíval na nesprávnej

aplikácii alebo interpretácii zákona), bolo by nelogické a v rozpore s výnimočnou povahou

dovolania, pokiaľ by právnou úpravou obsiahnutou v vyjadril vôľu

zabezpečiť účastníkovi konania možnosť dovolacieho prieskumu v prípade potvrdzujúceho

rozsudku odvolacieho súdu neuvedeného v , ktorý možno (azda spočíva

na správnych záveroch, o ich správnosti sa ale nedá presvedčiť a v dovolacom konaní ju

nemožno preveriť, lebo odvolací súd svoje závery v odôvodnení potvrdzujúceho rozsudku

nevyjadril spôsobom dostatočne jasným, určitým alebo relevantnú problematiku úplne

vyčerpávajúcim.

Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov vychádza z toho, že právna

istota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte narušiteľné len

mimoriadne a výnimočne. To je podstata dôvodu, so zreteľom na ktorý má najvyšší súd

posudzovať otázku prípustnosti dovolania v občianskom súdnom konaní skôr reštriktívne.

Úspešné uplatnenie tohto mimoriadneho opravného prostriedku dovolateľom je

podmienené (primárnym) záverom dovolacieho súdu, že dovolanie je procesne prípustné a až

následným (sekundárnym) záverom dovolacieho súdu, že tento opravný prostriedok je aj

opodstatnený. Pokiaľ dovolací súd nedospeje k uvedenému (primárnemu) záveru, platná

právna úprava mu neumožňuje postúpiť v dovolacom konaní ďalej a pristúpiť až k posúdeniu

napadnutého rozhodnutia a konania, v ktorom bolo vydané. Ak dovolací súd dospeje

k záveru, že dovolanie je procesne neprípustné, musí tento opravný prostriedok odmietnuť

bez toho, aby sa zaoberal správnosťou napadnutého rozhodnutia.

Pre opačný prístup dovolacieho súdu – (primárne) posúdenie rozhodnutia z hľadiska

úplnosti alebo správnosti skutkových a právnych záverov a výstižnosti ich vyjadrenia

či opísania alebo precíznosti odôvodnenia a až z výsledku tohto posúdenia vyplývajúce

následné (sekundárne) vyvodenie záveru o prípustnosti dovolania – nedáva Občiansky súdny

poriadok podklad v žiadnom z jeho ustanovení.

10

Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania vymedzuje

jednak objektívnymi znakmi rozsudku ( ) alebo uznesenia ( )

odvolacieho súdu, jednak objektívnym zadefinovaním procesných vád konania súdov nižších

stupňov ( ). Účelom takéhoto (objektívneho) vymedzenia je bezpochyby vylúčiť

alebo aspoň minimalizovať subjektívny prvok pri posudzovaní prípustnosti dovolania.

Záver súdu, že napadnuté rozhodnutie súdu nižšieho stupňa je (ne)preskúmateľné,

závisí vždy nielen od toho, či a ako je toto rozhodnutie odôvodnené súdom, ktorý ho vydal,

ale aj od toho, aké všeobecné predstavy o riadnom odôvodnení rozhodnutia má súd vyššieho

stupňa a ako tieto jeho predstavy stotožňujú s individuálnym odôvodnením napadnutého

rozhodnutia. V praxi sa pri tom môže zo strany súdu vyššieho stupňa vyskytnúť rozpätie

od prehnanej prísnosti (rigoróznosti) cez náležitý prístup až k neopodstatnenej zhovievavosti

(benevolencii).

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu nemohlo byť zámerom zákonodarcu, aby

riešenie zásadnej otázky, ktorá je z hľadiska princípu právnej istoty osobitne významná

(otázky, či dovolanie podľa prípustné je alebo nie je), bolo

determinované tým, s akým stupňom prísnosti dovolací súd pristupuje k posúdeniu,

či odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zákonom stanovené náležitosti má alebo nemá.

Z týchto dôvodov dovolací súd aj v danom prípade vychádzal zo záveru, že

dovolateľkou vytýkaná nesprávnosť (údajná nepreskúmateľnosť) nezakladá vadu konania

v zmysle , a preto ani prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Dovolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že stručné odôvodnenie rozhodnutia

súdu vyžaduje priamo zákon ( ). Z rozhodnutia súdu prvého stupňa jasne

vyplýva, že žalobu považoval za neopodstatnenú preto, lebo ju podal ten, kto v čase povolenia

vkladu do katastra podľa zámennej zmluvy nebol spoluvlastníkom nehnuteľností. Či je tento

právny názor správny, nebolo možné v danom dovolacom konaní posúdiť (viď ďalej).

Žalobkyňa v dovolaní namietala, že napadnuté rozhodnutia nižších súdov spočívajú

na nesprávnom právnom posúdení ( ). Dovolací súd k tomu uvádza,

11

že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd sa ale právnym posúdením veci

nedopúšťa procesnej vady konania v zmysle Právne posúdenie veci súdmi

nižších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované za relevantný dovolací

dôvod, ktorým však možno úspešne odôvodniť (len) procesne prípustné dovolanie (viď § 241

ods. 2 písm. c/ ); zároveň je zhodne zastávaný názor, že nesprávne právne posúdenie

veci súdmi nižších stupňov nezakladá procesnú prípustnosť dovolania (porovnaj napríklad

rozhodnutia sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ).

Pre prípad, že žalobkyňa v dovolaní namieta aj to, že v konaní na súdoch nižších

stupňov došlo k procesnej vade uvedenej v § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.o. (niektoré formulácie

zvolené v dovolaní tomu nasvedčujú (viď č.l. 103 spisu), dovolací súd uvádza, že tzv. iná (než

v uvedená) procesná vada je relevantný dovolací dôvod v zmysle

písm. b/ , úspešne však môže byť uplatnená len v procesne prípustnom dovolaní

(porovnaj tiež uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. júla sp. zn.

, ďalej z 11. apríla 2011 sp. zn. , zo 6. apríla 2011 sp. zn.

a z 18. júla 2011 sp. zn. ).

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v danom prípade je dovolanie

žalobkyne v zmysle a procesne neprípustné. Dovolanie preto odmietol

podľa v spojení s ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania

sa nezaoberal napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( ,

12

a ). Dovolací súd nepriznal žalovanému 1/ náhradu trov dovolacieho

konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( ). Žalovaný 2/ podal návrh na rozhodnutie o priznaní

náhrady trov dovolacieho konania ( v spojení s )

a požadovanú náhradu trov vyčíslil. Dovolací súd priznal žalovanému 2/ náhradu spočívajúcu

v odmene advokáta (ktorý ho zastupoval aj v konaní pred súdmi nižších stupňov) za 1 úkon

právnej služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia z 18. mája 2011 k dovolaniu [§ 14

ods. 3 písm. b/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za

tento úkon právnej služby určil podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške 57 €, čo

s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške

jednej stotiny výpočtového základu [§ 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,41 €)] a daňou z pridanej

hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhlášky vo výške 12,88 €) predstavuje spolu 77,29 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. januára 2012

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková