Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/6/2019

Identifikačné číslo spisu: 1113234049 Dátum vydania rozhodnutia: 13.02.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Emil Franciscy Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1113234049.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu C. K., bývajúceho v D., zastúpeného spoločnosťou FUTEJ & Partners, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Radlinského č. 2, IČO: 35955341, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Národná banka Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša č. 1, IČO: 30844789, o náhradu škody, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 13. októbra 2015 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Žalobca sa v konaní domáhal náhrady škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“). Tvrdil, že škoda mu vznikla zanedbaním náležitého bankového dohľadu Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) nad činnosťou Podielového družstva slovenské investície, ktorému zveril svoje financie za účelom ich zhodnotenia, zaznamenal však finančnú stratu, za ktorú zodpovedá štát.

2. Žalovaná namietala, že NBS nezanedbala bankový dohľad.

3. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 3. júna 2014 č.k. -173: I. zamietol návrh žalobcu, aby konanie bolo prerušené a bol podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie, II. zamietol žalobu, III. rozhodol o trovách konania. Tento rozsudok napadol žalobca odvolaním.

4. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 13. októbra 2015 sp.zn. rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, ktorou bola žaloba zamietnutá, potvrdil; žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Potvrdzujúci výrok odôvodnil vecnou

správnosťou skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie.

5. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie s tým, že mu súdy odňali možnosť konať v zmysle (ďalej len „“). Podľa jeho názoru sú rozhodnutia súdov nepreskúmateľné a založené na nedostatočných skutkových zisteniach (prehliadajúcich napríklad správu konkurzného správcu o stave konkurzného konania) a ich nesprávnom právnom posúdení. Nesprávny je právny záver odvolacieho súdu, podľa ktorého sa žalobca mohol domáhať náhrady škody až keby nedosiahol uspokojenie svojej pohľadávky v konkurznom konaní. Opätovne vyslovil presvedčenie, že jeho finančná ujma je výsledkom zanedbania povinností NBS. Žiadal napadnutý rozsudok a tiež ním potvrdené rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

6. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu zopakovala podstatnú časť svojej skoršej argumentácie. Navrhla nedôvodné dovolanie žalobcu zamietnuť.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [ (ďalej len „“)], po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená v súlade so zákonom ( ), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie ( veta prvá ) dovolací súd uvádza nasledovné:

8. Dovolanie bolo podané 26. januára 2016. Podľa prechodného ustanovenia ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu týchto ustanovení skúmal dovolací súd, či v čase podania dovolania išlo o mimoriadny opravný prostriedok procesne prípustný, ktorý umožnil uskutočniť meritórny dovolací prieskum.

9. Aj do 30. júna 2016 bolo dovolanie mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým nebolo možné napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu [viď napríklad rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn. , , , , , a (poznámka dovolacieho súdu: pokiaľ sa v ďalšom texte odkazuje v zátvorke na „Cdo“, ide o odkaz na rozhodnutie najvyššieho súdu príslušnej spisovej značky; obdobne, pokiaľ sa uvádza v zátvorke odkazuje na „ÚS“, ide odkaz na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky - ďalej len „ústavný súd“)]. Dovolaním bolo možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon výslovne pripúšťal ( ). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval a proti uzneseniu Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k najzávažnejším procesným vadám uvedeným v ustanovení

10. Dovolanie žalobcu smeruje proti rozsudku, ktorý nemá znaky rozsudkov, proti ktorým bolo dovolanie v zmysle prípustné. Dovolanie žalobcu teda podľa tohto ustanovenia nevyvolalo účinky, ktoré by do 30. júna 2016 umožňovali uskutočniť meritórny dovolací prieskum.

11. V danej veci by preto dovolanie bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v až g/ Dovolateľ procesné vady konania v zmysle až e/ a nenamietal a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.

12. Žalobca tvrdí, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumel procesne nesprávny postup súdu znemožňujúci účastníkovi konania realizáciu jeho procesných oprávnení.

13. Žalobcom namietaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou považovaná nie

za procesnú vadu konania v zmysle , ale za tzv. inú vadu konania, ktorá prípustnosť dovolania nezakladala (R 111/1998). Na tom zotrvalo aj neskoršie zjednocujúce stanovisko R 2/216. Obsah spisu nedáva v predmetnej veci žiadny dôvod pre uplatnenie druhej vety tohto stanoviska - v dovolaním napadnutom rozhodnutí sú zreteľne vysvetlené jeho podstatné dôvody. Najvyšší súd už v minulosti konštatoval, že ak je niektoré rozhodnutie (prípadne) nepreskúmateľné, neznemožňuje sa tým účastníkovi konania uskutočňovanie jemu patriacich procesných oprávnení (, , , , , ).

14. Obdobne do 30. júna 2016 prípustnosť dovolania nezakladalo (a účinky umožňujúce meritórny dovolací prieskum nevyvolávalo) ani to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu prípadne spočívalo na nesprávnych právnych záveroch (R 54/2012 a , , , , , , a ).

15. Prípustnosť dovolania v zmysle nezakladalo ani nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere najvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993, R 125/1999 a R 42/1993 a opakovane tiež vo viacerých rozhodnutiach (, , , , , , , ). Pre úplnosť poznamenáva, že do obsahu základného práva podľa nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov ().

16. Aj podľa názoru ústavného súdu „prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa ustanovenia “ (). Súčasná rozhodovacia prax ústavného súdu zotrváva na tomto názore ().

17. K tej časti dovolacej argumentácie žalobcu, ktorá sa týka právneho názoru odvolacieho súdu o možnosti úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody proti štátu iba vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky voči dlžníkovi v konkurznom konaní, dovolací súd konštatuje, že na vyriešení tejto otázky nespočívalo napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu. Z jeho odôvodnenia zreteľne vyplýva, že podstata dôvodu, so zreteľom na ktorý nebolo možné žalobe vyhovieť, spočívala v nepreukázaní základného predpokladu zodpovednosti štátu za škodu - nesprávneho úradného postupu NBS. Neexistencia škody bola odvolacím súdom uvedená len ako argument navyše.

18. Nad rámec vyššie uvedených dôvodov majúcich kľúčový význam pre rozhodnutie najvyšší súd poukazuje na uznesenie ústavného súdu sp.zn. , v zmysle ktorého „v zásade niet subjektívneho práva či nároku na presný a správny zákonný bankový dohľad a z toho vyplývajúci nárok na náhradu škody pri zlyhaní dohľadu. Z podstaty bankového dohľadu vyplýva, že ide o činnosť koncepčnú, priam (ekonomicko) politickú, nie činnosť tradične správnu - administratívnu, na akú myslí “.

19. Treba dodať, že ústavný súd v skutkovo a právne totožných prípadoch, v ktorých podali sťažnosť členovia toho istého družstva zastúpení rovnakým advokátom, ich sťažnosti odmietol ako neopodstatnené (, , , , , , , ).

20. So zreteľom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania žalobcu nevyplývala zo žiadneho procesného ustanovenia platného a účinného v čase jeho podania. Dovolanie žalobcu z tohto dôvodu nevyvolalo tie procesnoprávne účinky, ktoré by po 30. júni 2016 umožňovali uskutočniť meritórny dovolací prieskumu.

21. Podľa dovolací súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané

neoprávnenou osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá náležitosti podľa § 428, e/ neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f/ nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.

22. Z týchto dôvodov dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol podľa ustanovenia .

23. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje ( veta druhá ).

24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.