Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 14 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (21)e20/365797.822f3b.pdf
PDF · 103.49 KB
No categories available
6Cdo/209/2010
Legal thesis Official
Najvyšší súd 6 Cdo 209/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. B., bývajúceho v H.,
proti ţalovaným 1/ J. Ď., bývajúcemu v M. a 2/ O., zastúpenej JUDr. A. K., advokátkou
so sídlom v B., o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, o určenie vlastníckeho práva
a o nahradenie vyhlásenia vôle k uzavretiu kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde
Trenčín pod sp.zn. 14 C 112/2007, o dovolaní ţalovanej 2/ proti uzneseniu Krajského súdu
v Trenčíne z 13. apríla 2010 sp.zn. 17 Co 8/2010 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 13. apríla
2010 sp.zn. 17 Co 8/2010 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne označeným uznesením zrušil rozsudok Okresného súdu
Trenčín z 21. októbra 2009 č.k. 14 C 112/2007-70, ktorým bola zamietnutá ţaloba o určenie
neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy uzavretej medzi ţalovanými 1/ a 2/, o určenie
vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva ţalovaného 1/ a o nahradenie vyhlásenia vôle
ţalovaného 1/ k uzavretiu kúpnej zmluvy so ţalobcom, a ktorým bolo rozhodnuté aj o trovách
konania, a konanie zastavil. Zároveň rozhodol, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Zrušenie prvostupňového rozsudku a zastavenie konania odôvodnil prekáţkou
konania, ku ktorej došlo uţ v priebehu prvostupňového konania smrťou pôvodnej ţalobkyne
(právnej predchodkyne ţalobcu) A. S.. Vyslovil názor, ţe v konaní nebolo moţné pokračovať
s dedičom pôvodnej ţalobkyne, pretoţe predmetom konania boli nároky z porušenia
predkupného práva, ktoré v zmysle § 604 Obč. zákonníka na dediča neprešli.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie ţalovaná 2/. Ţiadala, aby
dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, ţe potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa
vo veci samej a zmení ho vo výroku o trovách prvostupňového konania a rozhodne aj
o trovách odvolacieho a dovolacieho konania, alebo aby ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Dovolanie odôvodnila odňatím moţnosti konať pred súdom a nesprávnym právnym
posúdením veci. Za odňatie moţnosti konať pred súdom označila zastavenie konania
bez existencie, či naplnenia zákonného dôvodu podľa § 107 O.s.p., a aj nedostatočné
odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu.
Ţalobca sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie bolo podané proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu oprávnenou osobou
(účastníčkou konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie odvolacieho súdu a dospel k záveru,
ţe dovolanie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a 239 O.s.p.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne
dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré
spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací
súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti
(§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Existenciu vád konania uvedených v ustanovení § 237 O.s.p.
dovolateľka tvrdila, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť
konať pred súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, právo
na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.). K odňatiu moţnosti konať pred súdom
môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným
rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môţe byť aj uznesenie odvolacieho súdu o zrušení
prvostupňového rozhodnutia a o následnom zastavení konania pre prekáţku konania,
ak odvolací súd otázku prekáţky brániacej pokračovaniu v konaní neposúdil správne,
v dôsledku čoho nesprávne zastavil konanie, resp. ho zastavil z nesprávneho dôvodu.
V prípade zastavenia konania bez splnenia zákonných podmienok pre takéto
rozhodnutie spočíva podstata odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom v odmietnutí
spravodlivosti (denegatio iusticie), t.j. v nerešpektovaní základného procesného práva
účastníka na poskytnutie spravodlivej ochrany jeho subjektívnych práv. Tento dôsledok sa
v sporovom občianskom súdnom konaní prejavuje predovšetkým vo vzťahu k ţalobcovi,
ktorý sa so ţalobou obracia na súd o poskytnutie ochrany svojich práv a ktorý zásadne
disponuje konaním a jeho predmetom. Zastavením konania sa totiţ súd odmieta zaoberať
meritórnym prejednaním veci. Vo vzťahu k ţalovanému môţe denegatio iustitie nastať vtedy,
ak zastavenie konania môţe znamenať ujmu na jeho právnom postavení vyplývajúcom
z hmotného práva, ale tieţ i na jeho procesných právach, akým je napr. právo na náhradu trov
konania.
V preskúmavanej veci právny záver odvolacieho súdu o existencii prekáţky konania
danej tým, ţe po smrti pôvodnej ţalobkyne nebolo moţné pokračovať v konaní s jej dedičom,
nebol správny. Odvolací súd odôvodnil tento záver ustanovením § 604 Obč. zákonníka
interpretujúc toto ustanovenie tak, ţe na dediča pôvodnej ţalobkyne neprešli nároky
z porušenia jej zákonného predkupného práva vyplývajúceho z § 140 Obč. zákonníka. Táto
interpretácia nie je správna. Ustanovenie § 604 Obč. zákonníka, podľa ktorého predkupné
právo neprechádza na dediča oprávnenej osoby, sa týka, čomu nasvedčuje i jeho systematické
zaradenie, predkupného práva zaloţeného zmluvou, teda obligačného predkupného práva.
Na predkupné právo spoluvlastníka zaloţené zákonom v § 140 Obč. zákonníka nie je
pouţiteľné. Jeho nepouţiteľnosť vyplýva z povahy predkupného práva spoluvlastníka, ktoré
je nerozlučne späté s existenciou spoluvlastníctva, a s dedením vlastníckeho a teda aj
spoluvlastníckeho práva. Keďţe smrťou spoluvlastníka prechádza jeho spoluvlastnícke právo
na dedičov, stávajú sa dedičia zároveň zo zákona aj nositeľmi predkupného práva. Okrem
toho odvolací súd nesprávne stotoţnil predkupné právo s nárokmi z porušenia predkupného
práva. Ustanovenie § 604 Obč. zákonníka vylučuje dedenie predkupného práva zaloţeného
zmluvou, netýka sa však subjektívnych práv a z nich vyplývajúcich nárokov vzniklých
porušením predkupného práva. Tieto nároky majúce majetkovú povahu nepochybne sú
predmetom dedenia. Pretoţe zastavenie konania z neexistujúceho dôvodu vytvorilo nesprávny
základ pre rozhodnutie o trovách konania, bolo porušením základného práva ţalovanej 2/
na spravodlivé súdne konanie. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, ţe prejav vôle ţalobcu
nepokračovať v konaní, by mohol byť povaţovaný za späťvzatie ţaloby. Prípadným
rozhodnutím o zrušení prvostupňového rozhodnutia a o zastavení konania pre späťvzatie
návrhu, ak by neboli preukázané váţne dôvody nesúhlasu ţalovaných s takýmto späťvzatím,
by totiţ nepochybne bol daný iný základ pre rozhodnutie o trovách konania, neţ aký bol
zaloţený zastavením konania z neexistujúceho dôvodu.
Čiastočne dôvodná bola aj námietka dovolateľky o nedostatočnom odôvodnení
uznesenia odvolacieho súdu, a to v časti týkajúcej sa výroku o trovách konania. Poţiadavky
na riadne odôvodnenie rozsudku súdu ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé. V spojitosti s § 167 ods. 2 O.s.p. toto ustanovenie primerane platí aj
pre odôvodnenie uznesenia súdu. Povinnosť odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva
účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa
vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka
na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia
práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom) odníma
moţnosť náleţite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine
polemiky s jeho dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych
opravných prostriedkov a teda sa mu odníma moţnosť konať pred súdom.
Z odôvodnenia dovolaním napadnutého uznesenia je zrejmé, ţe odvolací súd výrok
o trovách konania odôvodnil len citáciou ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Takéto
odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa trov konania nezodpovedá
poţiadavke na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Ustanovenie § 146 má
totiţ aj odsek 2, ktorý za určitých podmienok umoţňuje aj pri zastavení konania priznanie
náhrady trov konania. Preto bolo potrebné zaoberať sa pri rozhodovaní o trovách konania aj
moţnosťou pouţitia ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. s prihliadnutím na všetky konkrétne
okolnosti a súvislosti danej veci.
So zreteľom na uvedené dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. októbra 2010
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová