Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-115-2025.pdf
PDF · 167.15 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/115/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., predtým bytom E. D., F. G. H. XXX/XX, zastúpeného právnym zástupcom Advokátska kancelária ABELOVSKÝ - PETRUŇO, s.r.o., IČO: 56542623, so sídlom vo Zvolene, Tehelná č. 189, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Radko Petruňo, advokát a konateľ, za účasti intervenientky 1/ na strane žalobcu: I. B., F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v D., F. G. H. XXX/XX, a intervenientky 2/ na strane žalobcu: J. B., F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v D., F. G. č. XXX/XX, obidve intervenientky zastúpené JUDr. Andrejom Teremom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 8/A, proti žalovanému: F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. D., K. L. I.. M. H. XXXX/XX, zastúpenému JUDr. Ondrejom Szilágyim, advokátom so sídlom v Lučenci, Dr. Vodu č. 2, o nahradenie prejavuje vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 18C/8/2024-352 zo dňa 23.07.2025, ako súdu prvej inštancie, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobca a intervenientky 1/ a 2/ na strane žalobcu sú spoločne a nerozdielne p o v i n n í nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov odvolacieho konania žalovaného.
o d ô v o d n e n i e :
1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“).
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok) a žalobcovi, intervenientke 1/ a intervenientke 2/ uložil spoločne a nerozdielne povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania (druhý výrok).
1.2.1 V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.06.2024 po pripustení jej zmeny uznesením č.k. 18C/8/2024-300 zo dňa 04.06.2025 právoplatným dňa 26.06.2025 voči žalovanému domáhal z titulu porušenia predkupného práva nahradenia prejavu vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej by bola kúpa (v prospech žalobcu) spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/6 v pomere k celku vo vzťahu k pozemku parc. č. B. XXXX o výmere 65980 m2, druh pozemku: orná pôda, zapísaný na LV č. XXXXX vedenom pre k.ú. D. (ďalej aj „parcela č. XXXX“) a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 v pomere k celku vo vzťahu k pozemku parc. č. B. XXXX o výmere 8564 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, zapísaný na LV č. XXXX vedenom pre k.ú. D. (ďalej aj „parcela č. XXXX“).
1.2.2 Žalobca ďalej tvrdil, že so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXXX, pričom podiel žalovaného predstavuje 58803/65980 v pomere k celku a podiel žalobcu predstavuje 2393/65980 v pomere k celku. Podielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXXX sú aj intervenientky 1/ a 2/. Žalobca so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi aj parcely č. XXXX, pričom podiel žalovaného predstavuje 3/4 v pomere k celku a podiel žalobcu predstavuje 1/4 v pomere k celku. Podiel na parcelách č. XXXX J. H. XXXX o veľkosti 1/2 žalovaný nadobudol titulom kúpnej zmluvy č. E./XXXX zo dňa 10.06.2021 od F. B. (ďalej aj „kúpna zmluva z roku 2021“), a to za kúpnu cenu v sume 45.000,- €. Predmetnou kúpnou zmluvou z roku 2021 bolo porušené zákonné predkupné právo žalobcu ako podielového spoluvlastníka. Žalobca vyzval žalovaného na prevod podielov, ktoré nadobudol kúpnou zmluvou z roku 2021, čo žalovaný odmietol. A. L., ktorá bola v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy z roku 2021 evidovaná ako podielová spoluvlastníčka parciel č. XXXX J. H. XXXX, zomrela dňa XX.XX.XXXX, pričom jedným z dedičov bol aj žalobca. Výzva na uplatnenie zákonného predkupného práva adresovaná A. L. predstavuje absolútne neúčinný úkon, pretože v tom čase už nežila. Keďže smrťou podielového spoluvlastníka prechádza jeho spoluvlastnícky podiel na dedičov, ktorí sa zo zákona stávajú nositeľmi predkupného práva, F. B. bola povinná adresovať výzvu na uplatnenie zákonného predkupného práva dedičom A. L.. F. B. pritom už v roku 2018 mala vedomosť o tom, že A. L. je osobou zomrelou. Vo vzťahu k podielovej spoluvlastníčke N. O. žalobca predkupné právo nevyužil.
1.3.1 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného nespornými skutkovými tvrdeniami strán a vykonaným dokazovaním, podľa ktorého: (1) podľa LV č. XXXXX pre k.ú. D. podielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXXX sú žalovaný v pomere 58803/65980, žalobca v pomere 2393/65980, intervenientka 1/ v pomere 2392/65980 a intervenientka 2/ v pomere 2392/65980; žalovaný nadobudol podiel na základe kúpnej zmluvy z roku 2021 a kúpnej zmluvy č. E. zo dňa 23.11.2023 (ďalej aj „kúpna zmluva z roku 2023“); (2) podľa LV č. XXXX pre k.ú. D. podielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXXX sú žalovaný v pomere 3/4 a žalobca v pomere 1/4; žalovaný nadobudol podiel na základe kúpnej zmluvy z roku 2021 a kúpnej zmluvy z roku 2023; (3) z kúpnej zmluvy z roku 2021 vyplýva, že bola uzatvorená dňa 07.06.2021 medzi F. B. predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim; predmetom predmetnej zmluvy okrem iného bol aj predaj podielov na parcelách č. XXXX J. H. XXXX v podiele 1/2; (4) z výzvy zo dňa 06.09.2023 vyplýva, že N. O. vyzvala žalobcu na uplatnenie predkupného práva, pretože mala v záujme svoj spoluvlastnícky podiel na parcele č. XXXX v podiele 25813/65980 a na parcele č. XXXX v podiele 1/4 odpredať; (5) z osvedčenia o dedičstve zo dňa 18.07.2023 vyplýva, že A. L. zomrela dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie bolo právoplatne skončené dňa 03.08.2023; predmetom dedičstva boli aj parcely č. XXXX J. H. XXXX v podiele 1/2; parcelu č. XXXX zdedila N. O. o veľkosti 25813/65980, žalobca o veľkosti 2393/65980, intervenientka 1/ o veľkosti 2392/65980 a intervenientka 2/ o veľkosti 2392/65980; parcelu č. XXXX zdedila N. O. o veľkosti 1/4 a žalobca o veľkosti 1/4; (6) z oznámenia zo dňa 18.03.2018 vyplýva, že žalobca písomne informoval F. B., že A. L. je osobou zomrelou; (7) z LV č. XXXX s chronológiou od 21.01.2015 vyplýva, že pod položkou 2345/2023 bola do predmetného listu vlastníctva zapísaná kúpna zmluva z roku 2023, bolo odstránené meno N. O. a u žalovaného sa zmenil spoluvlastnícky podiel z 1/2 na 3/4.
1.3.2 Súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz, t.j. výsluch N. O., aby sa vyjadrila, či súhlasí s prikázaním jej pomernej časti k podielu žalobcu, pretože predmetný dôkaz bol navrhnutý až na pojednávaní dňa 23.07.2025, a to po vyjadrení predbežného názoru súdu; súd tak uplatnil sudcovskú koncentráciu konania a predmetný dôkaz nepripustil, pretože žalobca mal dostatok času na to, aby predmetný dôkaz navrhol vykonať skôr; okrem toho vykonanie predmetného dôkazu by bolo zároveň nadbytočné a nehospodárne, pretože z dokazovania vyplýva, že N. O. v roku 2023 svoj spoluvlastnícky podiel už previedla na žalovaného, pričom o svojom zámere previesť spoluvlastnícky podiel informovala aj žalobcu (výzvou zo dňa 06.09.2023), preto N. O. po prevedení svojich spoluvlastníckych podielov už ani nemohla vyjadriť súhlas s prikázaním jej podielov k parcelám č. XXXX J. H. XXXX v prospech žalobcu za účelom uplatnenia väčšieho podielu voči žalovanému z titulu porušeného predkupného práva, pretože predmetnými spoluvlastníckymi podielmi už nedisponuje.
1.4 Súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie dôvodná; v podrobnostiach argumentoval, že: (1) v čase uzavretia kúpnej zmluvy z roku 2021 (uzavretá dňa 10.06.2021) boli ako podieloví spoluvlastníci parcely č. XXXX v katastri nehnuteľností evidovaní F. B. s podielom 1/2 a A. L. s podielom 1/2; keďže ale A. L. bola v tom čase zomrelou osobou a dedičstvo sa nadobúda momentom smrti poručiteľa, skutočnými podielovými spoluvlastníkmi (s prihliadnutím na výsledky dedičského konania po nebohej) ako aj nositeľmi predkupného práva (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/209/2010 zo dňa 27.10.2010) boli F. B. s podielom 1/2, N. O. s podielom 25813/65980, žalobca s podielom 2393/65980, intervenientka 1/ s podielom 2392/65980 a intervenientka 2/ s podielom 2392/65980; (2) kúpnou zmluvou z roku 2021 F. B. previedla svoj podiel 1/2 na žalovaného a kúpnou zmluvou z roku 2023 N. O. previedla svoj podiel 25813/65980 tiež na žalovaného; (3) vo vzťahu k parcele č. XXXX súd zistil, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy z roku 2021 boli ako podieloví spoluvlastníci parcely č. XXXX v katastri nehnuteľností evidovaní F. B. s podielom 1/2 a A. L. s podielom 1/2; keďže ale A. L. bola v tom čase zomrelou osobou a dedičstvo sa nadobúda momentom smrti poručiteľa, skutočnými podielovými spoluvlastníkmi (s prihliadnutím na výsledky dedičského konania po nebohej) ako aj nositeľmi predkupného práva boli F. B. s podielom 1/2, N. O. s podielom 1/4 a žalobca s podielom 1/4; (4) kúpnou zmluvou z roku 2021 F. B. previedla svoj podiel 1/2 na žalovaného a kúpnou zmluvou z roku 2023 N. O. previedla svoj podiel 1/4 tiež na žalovaného; (5) v súdnom konaní sa žalobca z titulu porušeného predkupného práva kúpnou zmluvou z roku 2021 domáhal voči žalovanému nahradenia prejavu vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorou by žalovaný previedol na žalobcu svoje nadobudnuté spoluvlastnícke podiely, respektíve ich časť; vo vzťahu k parcele č. XXXX sa žalobca voči žalovanému konkrétne domáhal podielu 1/6, hoci sám je vlastníkom len podielu 2393/65980 a vo vzťahu k parcele č. XXXX sa domáhal (celého) podielu 1/2, hoci sám je držiteľom len podielu 1/4; (6) žalobca si v konaní z titulu porušeného predkupného práva uplatňoval väčšiu výšku podielov, než na ktoré mal nárok a preto nemožno žalobe vyhovieť; platí totiž, že spoluvlastník nehnuteľnosti, ktorého predkupné právo bolo porušené, má právo odkúpiť prevedený spoluvlastnícky podiel iba pomerne, teda len časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/83/2021 zo dňa 07.02.2024 publikovaný v zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod R 16/2025 s nasledujúcou právnou vetou: „Ak do času rozhodovania súdu o žalobe na nahradenie prejavu vôle nedôjde medzi spoluvlastníkmi k dohode, spoluvlastník, ktorý si uplatnil predkupné právo, má právo odkúpiť kúpnou zmluvou prevedený spoluvlastnícky podiel iba pomerne, teda len časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov.“); (7) vo vzťahu k parcele č. XXXX boli v čase porušenia predkupného práva žalobcu kúpnou zmluvou z roku 2021 podielovými spoluvlastníkmi okrem žalobcu s podielom 2393/65980 aj N. O. s podielom 25813/65980 a intervenientky 1/ a 2/ obe s podielom 2392/65980, pričom predmetnou zmluvou bol prevádzaný podiel na žalovaného v rozsahu 1/2; to znamená, že z titulu porušeného predkupného práva sa žalobca mohol domáhať voči žalovanému nahradenia prejavu vôle previesť podiel nanajvýš v rozsahu 2393/65980, a nie v rozsahu 1/6, ako si žalobca nesprávne uplatnil; (8) vo vzťahu k parcele č. XXXX bola v čase porušenia predkupného práva žalobcu kúpnou zmluvou z roku 2021 podielovým spoluvlastníkom okrem žalobcu s podielom 1/4 aj N. O. tiež s podielom 1/4, pričom predmetnou zmluvou bol prevádzaný podiel na žalovaného v rozsahu 1/2; to znamená, že z titulu porušeného predkupného práva sa žalobca mohol domáhať voči žalovanému nahradenia prejavu vôle previesť podiel nanajvýš v rozsahu 1/4, a nie v rozsahu 1/2, ako si žalobca nesprávne uplatnil; (9) v prípade podania žaloby o nahradenie prejavu vôle súd nie je oprávnený zasahovať do textu požadovanej zmluvy; rozsudkom môže len nahradiť prejav vôle žalovaného alebo žalobu zamietnuť; súd nemôže modifikovať zmluvu za účelom ustálenia spoluvlastníckeho podielu, ktorý by žalobcovi patril (viď napríklad rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/12/2024 zo dna 31.07.2024 či rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/31/2023 zo dňa 27.03.2025); preto pre nesprávne uplatnenú výšku podielov na parcelách č. XXXX J. H. XXXX voči žalovanému súd žalobu zamietol; súd prvej inštancie dodal, že samotné nesprávne uplatnenie rozsahu podielov zakladá dôvod pre zamietnutie žaloby a v rámci zachovania princípu hospodárnosti nebolo účelné sa vyjadrovať ku všetkým argumentom strán sporu; (10) na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol.
1.5 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 140, § 460 a § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalovanému priznal proti plne neúspešnému žalobcovi spolu s intervenientkami 1/ a 2/ na strane žalobcu, ktoré sa podieľajú na jeho neúspechu v spore, náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).
2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 20.08.2025 (č.l. 371-375 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu; vyjadril názor, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); v podrobnostiach žalobca uviedol, že: (1) sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že si z titulu porušenia zákonného predkupného práva uplatnil väčší spoluvlastnícky podiel, než na aký mal mať podľa názoru súdu nárok; súd prvej inštancie vychádzal z právneho názoru, že oprávnený spoluvlastník môže požadovať iba pomernú časť prevádzaného spoluvlastníckeho podielu zodpovedajúcu veľkosti jeho vlastného spoluvlastníckeho podielu; v tomto zmysle súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne právne posúdil vec; (2) vo vzťahu k pozemku parc. č. B. XXXX poukázal na to, že v čase podania žaloby aj v čase rozhodovania súdu bol (žalobca) jediným podielovým spoluvlastníkom, ktorého predkupné právo bolo porušené, a preto bol oprávnený domáhať sa nadobudnutia celého prevádzaného spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti jednej polovice (1/2); (3) pokiaľ ide o pozemok parc. č. B. XXXX uviedol, že predkupné právo bolo porušené aj vo vzťahu k ďalším dvom spoluvlastníčkam (intervenientky na strane žalobcu), ktoré počas konania výslovne prejavili vôľu uplatniť si nárok na nadobudnutie príslušnej časti prevádzaného podielu, v dôsledku čoho žalobca zmenil žalobu a domáhal sa iba pomernej časti zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu vo výške jednej šestiny (1/6); (4) namietol, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nesprávne prihliadal aj na postavenie N. O. ako ďalšej osoby oprávnenej z predkupného práva, hoci táto už v čase podania žaloby ani v čase vyhlásenia rozsudku nebola podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností; zdôraznil, že podľa § 217 C.s.p. je pre rozsudok rozhodujúci skutkový a právny stav existujúci v čase jeho vyhlásenia, pričom súd prvej inštancie mal vychádzať z aktuálneho okruhu spoluvlastníkov a nie zo stavu existujúceho v minulosti; z toho dôvodu považoval právny názor súdu prvej inštancie za nesprávny a tvrdil, že ponechaním časti spoluvlastníckeho podielu vo vlastníctve žalovaného dochádza k popretiu samotného účelu zákonného predkupného práva, ktorým je zachovanie vlastníctva v rukách pôvodných spoluvlastníkov a zabránenie vstupu tretej osoby do spoluvlastníckeho vzťahu; spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak pripadal N. O., mal byť vzhľadom na zmenu vlastníckych pomerov a na neuplatnenie nárokov ďalších spoluvlastníkov pripočítaný k jeho podielu, v dôsledku čoho je oprávnený domáhať sa nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu vo výške jednej polovice (1/2) na pozemku parc. č. XXXX a jednej šestiny (1/6) na pozemku parc. č. XXXX; na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2358/2010, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že ak niektorí oprávnení spoluvlastníci neuplatnia svoje zákonné predkupné právo, ich podiel „prirastá“ ostatným spoluvlastníkom, ktorí si toto právo uplatňujú, pričom účelom zákonného predkupného práva je prednostná ochrana práv existujúcich spoluvlastníkov pred právami tretích osôb; (5) namietol procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý na pojednávaní odmietol vykonať ním navrhnutý dôkaz výsluchom svedkyne N. O.; tvrdil, že jej výsluch navrhol za účelom objasnenia existencie dohody medzi podielovými spoluvlastníkmi o spôsobe nadobudnutia prevádzaných spoluvlastníckych podielov a že išlo o dôkaz významný pre zistenie rozhodujúcich skutkových okolností; nesúhlasil s tým, že súd prvej inštancie odmietol tento dôkaz vykonať s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 C.s.p., keďže uvedené ustanovenie podľa jeho názoru zakladá iba oprávnenie, nie povinnosť súdu neprihliadnuť na oneskorene navrhnuté dôkazy; súčasne poukázal aj na § 154 C.s.p., podľa ktorého možno prostriedky procesného útoku a obrany uplatniť až do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, a zdôraznil, že bez vykonania navrhnutého dôkazu nebolo možné spoľahlivo uzavrieť otázku existencie alebo neexistencie dohody medzi spoluvlastníkmi o uplatnení predkupného práva; z uvedeného vyvodil, že súd prvej inštancie náležite nezistil skutkový stav veci a jeho rozhodnutie spočíva na neúplne vykonanom dokazovaní;
(6) na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie alebo, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2.2 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali aj intervenientky 1/ a 2/ na strane žalobcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 20.08.2025 (č.l. 365-367 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadli v rozsahu výroku o trovách konania (druhý výrok); vyjadrili názor, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil ich právo na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) a právoplatné uznesenie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 C.s.p. a táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.); v podrobnostiach intervenientky uviedli, že: (1) súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom zasiahol do ich procesných práv a porušil ich právo na spravodlivý proces tým, že počas konania jednoznačne nevyriešil ich procesné postavenie vo vzťahu k žalobcovi, keď síce pripustil ich vstup do konania ako intervenientiek (hoci len oznámením zo dňa 11.12.2024 a nie samostatným uznesením, aj keď podľa ich názoru v zmysle účelu § 83 C.s.p. rozhodol o ich postavení uznesením), avšak až na pojednávaní pred vyhlásením rozsudku zaujal stanovisko, že so žalobcom netvoria procesné spoločenstvo; je preto vnútorné rozporné, aby ich súd prvej inštancie na jednej strane považoval za samostatné procesné subjekty, ktorých úkony neboli bez súhlasu žalobcu účinné, no na druhej strane ich vo výroku o trovách konania zaviazal spoločne a nerozdielne so žalobcom na ich náhradu; (2) zdôraznili, že ak súd prvej inštancie akceptoval ich vstup do konania, mal sa už v skoršom štádiu konania jednoznačne vysporiadať s otázkou, či tvoria so žalobcom procesné spoločenstvo, keďže ponechaním tejto otázky bez rozhodnutia ich udržiaval v stave procesnej neistoty, v dôsledku čoho nevedeli, aké procesné oprávnenia im prináležia a akým spôsobom môžu svoje práva v konaní uplatňovať; tvrdili, že týmto postupom im bolo znemožnené vykonávať procesné práva v rozsahu zodpovedajúcom ich procesnému postaveniu, čo považovali za procesnú vadu majúcu vplyv na rozhodnutie vo veci; (3) ďalej argumentovali, že ak súd prvej inštancie výslovne dospel k záveru, že netvoria so žalobcom procesné spoločenstvo podľa § 77 C.s.p., nemohli byť súčasne považované za subjekty solidárne zodpovedné za výsledok sporu ani za náhradu trov konania; poukázali na to, že samotný súd konštatoval absenciu procesného spoločenstva, pričom žalobca navyše nesúhlasil s tým, aby vykonávali samostatné procesné úkony, v dôsledku čoho boli odkázané výlučne na procesnú aktivitu žalobcu a nemohli samostatne podávať návrhy na vykonanie dôkazov, uplatňovať prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany ani iným spôsobom ovplyvňovať priebeh konania, a preto nemohli zaviniť vznik trov konania ani prispieť k ich zvýšeniu; z logiky veci podľa nich vyplýva, že ak netvorili so žalobcom nerozlučné procesné spoločenstvo, nemôžu byť ani solidárne zaviazané na náhradu trov konania, pričom v tejto súvislosti poukázali aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/17/2022; (4) ich procesná úloha bola fakticky redukovaná na postavenie pasívnych účastníkov bez možnosti ovplyvniť výsledok konania, keďže súd prvej inštancie až do vyhlásenia rozsudku nevyriešil otázku ich procesného postavenia a bez súhlasu žalobcu sa na ich prípadné úkony ani nemohlo prihliadať; za arbitrárny preto považovali postup súdu, ktorý na jednej strane odmietol existenciu procesného spoločenstva medzi nimi a žalobcom, avšak na druhej strane vytvoril medzi nimi solidárnu povinnosť na náhradu trov konania; na podporu svojich tvrdení poukázali aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 442/2022, z ktorého podľa nich vyplýva potreba osobitného posudzovania postavenia intervenienta pri rozhodovaní o trovách konania; (5) aj keby odvolací súd dospel k záveru, že ich možno zaviazať na náhradu trov konania, v prejednávanom spore sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 C.s.p., keďže nijakým spôsobom neovplyvnili priebeh ani výsledok konania, nepodali žalobu, nemohli navrhovať vykonanie dôkazov ani vykonávať ďalšie procesné úkony a vznik trov konania nijako nezavinili; rozhodnutie o trovách konania voči nim je preto nespravodlivé a nemá oporu v ich skutočnom procesnom postavení; (6) na základe uvedeného navrhli zrušenie výroku o trovách konania voči nim alebo zmenu napadnutého rozsudku tak, že povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu uloží odvolací súd výlučne žalobcovi.
2.3 Žalovaný sa k odvolaniam žiadnym spôsobom nevyjadril.
2.4 Žalobca vo vyjadrení zo dňa 10.09.2025 (č.l. 409-410 spisu) k odvolaniu intervenientiek 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že:
(1) sám podal odvolanie proti obidvom výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, pretože rozhodnutie považuje za vecne nesprávne a nezákonné z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, že navrhol zmenu napadnutého rozsudku tak, aby bolo jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovené a žalovanému bola uložená povinnosť nahradiť mu trovy konania, resp. navrhol zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie za účelom doplnenia dokazovania výsluchom svedkyne N. O.; (2) s argumentáciou intervenientiek nesúhlasí a zastáva názor, že napadnutý výrok o trovách konania je správny; poukázal na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej sa rozhodovanie o nároku intervenienta na náhradu trov konania alebo o jeho povinnosti tieto trovy nahradiť odvíja od procesného úspechu tej sporovej strany, na ktorej strane intervenient v konaní vystupuje; z toho vyvodil, že ak je sporová strana, ku ktorej intervenient pristúpil, v konaní procesne úspešná, vzniká intervenientovi právo na náhradu trov konania, zatiaľ čo v prípade procesného neúspechu tejto strany, je intervenient povinný nahradiť trovy konania spoločne a nerozdielne s procesne neúspešnou stranou; v tejto súvislosti poukázal na komentárovú literatúru, podľa ktorej uvedený záver platí bez ohľadu na to, či intervenient tvorí alebo netvorí so stranou sporu nerozlučné procesné spoločenstvo; zdôraznil, že intervenientky vstúpili do konania z vlastnej iniciatívy na jeho strane, pričom keďže on ako žalobca nebol v konaní úspešný, boli správne zaviazané na náhradu trov konania spolu s ním, a to bez ohľadu na ich procesné postavenie podľa § 77 C.s.p.; (3) odmieta tvrdenia intervenientiek, že vznik trov konania nijako nezavinili, naopak uviedol, že práve ich procesný postup bol príčinou vzniku časti trov konania; intervenientky predkladali svoje písomné podania až v deň nariadeného pojednávania, v dôsledku čoho musel súd prvej inštancie pojednávanie odročiť, čím došlo k zvýšeniu trov konania, preto aj z pohľadu zásady zavinenia nesú intervenientky zodpovednosť za vznik trov konania a majú povinnosť nahradiť ich procesne úspešnej strane; následne opätovne poukázal na svoje vlastné odvolanie proti výroku vo veci samej a o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd rozhodol v súlade s jeho odvolaním.
2.5 Intervenientky 1/ a 2/ vo vyjadrení zo dňa 09.09.2025 (č.l. 401-402 spisu) k odvolaniu žalobcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že: (1) nesúhlasia s odvolacími námietkami žalobcu a navrhli, aby na tieto odvolací súd neprihliadal, keďže podľa ich názoru samotný obsah odvolania potvrdzuje správnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie; predovšetkým poukázali na to, že žalobca v odvolaní sám uvádza, že vo vzťahu k parcele parc. č. B. XXXX zmenil žalobu a domáhal sa už len pomerného nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu z dôvodu, že intervenientky nesúhlasili s nadobudnutím ich pomernej časti žalobcom; z uvedeného podľa ich názoru jednoznačne vyplýva, že sa svojho zákonného predkupného práva nikdy výslovne ani konkludentne nevzdali, ale naopak prejavili nesúhlas s tým, aby ich podiely uplatňoval žalobca vo svoj prospech; zdôraznili, že práve tento ich postoj viedol žalobcu k zmene žaloby, ktorú súd prvej inštancie uznesením pripustil, preto je podľa nich v rozpore s obsahom vlastných procesných úkonov žalobcu, ak v odvolaní následne tvrdí, že podiely intervenientiek mali byť pripočítané k jeho spoluvlastníckemu podielu; (2) pripočítanie podielu ostatných oprávnených spoluvlastníkov prichádza do úvahy iba v prípade ich jednoznačného a preukázaného vzdania sa predkupného práva, pričom v prejednávanom spore takáto situácia nenastala; žalobca preto svojím odvolaním sám potvrdil, že intervenientky sa predkupného práva nevzdali, čím zároveň poprel základný predpoklad svojej odvolacej argumentácie založenej na možnosti pripočítania ich spoluvlastníckych podielov; (3) žalobca počas konania menil svoju žalobu z požiadavky na nadobudnutie celého prevádzaného podielu na požiadavku pomerného plnenia práve z dôvodu ich nesúhlasu, avšak napriek tomu v odvolaní opätovne vychádza z predpokladu, že ich spoluvlastnícke podiely možno pripočítať k jeho podielu; ak mal žalobca skutočný záujem presadzovať práva viacerých spoluvlastníkov a dosiahnuť úspech vo veci, mal súhlasiť s vytvorením procesného spoločenstva s tými spoluvlastníkmi, ktorí by jeho návrh podporovali; keďže tak neurobil, nemôže podľa ich názoru dodatočne nahrádzať absentujúci súhlas spoluvlastníkov konštrukciou o fiktívnom pripočítaní ich podielov; z uvedených dôvodov navrhli, aby odvolací súd neprihliadal na tie odvolacie námietky žalobcu, ktoré vychádzajú z tvrdenia o možnosti disponovať aj s ich spoluvlastníckymi podielmi, keďže žalobca sám v priebehu konania aj v podanom odvolaní priznal, že intervenientky sa svojho predkupného práva nevzdali; (4) naďalej zotrvali na svojom vlastnom odvolaní proti výroku o trovách konania a navrhli, aby odvolací súd tento výrok zrušil a vec v uvedenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby rozsudok zmenil tak, že povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu uloží výlučne žalobcovi.
2.6 Žiadna zo strán ani intervenientky na strane žalobcu sa viac v odvolacom konaní nevyjadrili.
3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).
3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).
4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).
4.1 Krajský súd, podľa § 34 C.s.p. funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaniach žalobcu a intervenientiek 1/ a 2/ na strane žalobcu, preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolaní podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaniach podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
4.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
4.4 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolanie intervenientiek na strane žalobcu nie je dôvodné. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podaných odvolaniach bol postačujúci skutkový stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd (§ 383 C.s.p.); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podaných odvolaniach nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie (§ 384 C.s.p.).
4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu a intervenientiek na strane žalobcu ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu žaloby žalobcu a rozhodnutím o trovách konania, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. na tieto v plnom rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaniach a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).
4.6.1 V prejednávanom spore sa žalobca proti žalovanému domáhal nahradenia prejavu vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu z titulu porušenia jeho predkupného práva, predmetom ktorej by bola kúpa (v prospech žalobcu) spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/6 v pomere k celku vo vzťahu k pozemku parc. č. B. XXXX v k.ú. D. (LV č. XXXXX) a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 v pomere k celku vo vzťahu k pozemku parc. č. B. XXXX v k.ú. D. (LV č. XXXX).
4.6.2 Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplynulo, že spoluvlastnícky podiel na parcelách č. XXXX J. H. XXXX o veľkosti 1/2 žalovaný nadobudol titulom kúpnej zmluvy č. E./XXXX zo dňa 10.06.2021 od F. B. (kúpna zmluva z roku 2021); podľa LV č. XXXXX pre k.ú. D. podielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXXX sú žalovaný v pomere 58803/65980, žalobca v pomere 2393/65980, intervenientka 1/ v pomere 2392/65980 a intervenientka 2/ v pomere 2392/65980; žalovaný nadobudol podiel na základe kúpnej zmluvy z roku 2021 a kúpnej zmluvy č. E. zo dňa 23.11.2023 od N. O. (kúpna zmluva z roku 2023); podľa LV č. XXXX pre k.ú. D. podielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXXX sú žalovaný v pomere 3/4 a žalobca v pomere 1/4; žalovaný nadobudol podiel na základe kúpnej zmluvy
z roku 2021 a kúpnej zmluvy z roku 2023; z osvedčenia o dedičstve zo dňa 18.07.2023 vyplýva, že A. L. (predchádzajúca podielová spoluvlastníčka parciel č. XXXX J. H. XXXX) zomrela dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie bolo právoplatne skončené dňa 03.08.2023; predmetom dedičstva boli aj parcely č. XXXX J. H. XXXX v podiele 1/2; parcelu č. XXXX zdedila N. O. o veľkosti 25813/65980, žalobca o veľkosti 2393/65980, intervenientka 1/ o veľkosti 2392/65980 a intervenientka 2/ o veľkosti 2392/65980; parcelu č. XXXX zdedila N. O. o veľkosti 1/4 a žalobca o veľkosti 1/4; z oznámenia zo dňa 18.03.2018 vyplýva, že žalobca písomne informoval F. B., že A. L. už nežije; z LV č. XXXX s chronológiou od 21.01.2015 vyplynulo, že pod položkou XXXX/XXXX bola do predmetného listu vlastníctva zapísaná kúpna zmluva z roku 2023, bolo odstránené meno N. O. a u žalovaného sa zmenil spoluvlastnícky podiel z 1/2 na 3/4. Uvedené skutkové zistenia súdu prvej inštancie neboli medzi stranami sporné.
4.6.3 Medzi stranami zostalo v odvolacom konaní sporné predovšetkým právne posúdenie veci v otázke, či žalobca uplatnil spoluvlastnícke podiely v správnej veľkosti, teda o veľkosti, ktoré na neho pripadajú vzhľadom na jeho spoluvlastnícky podiel v pomere ku spoluvlastníckym podielom ostatných podielových spoluvlastníkov oprávnených uplatniť nárok z porušeného predkupného práva. Po preskúmaní veci dospel aj odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto otázke právneho posúdenia veci v súlade s ustálenou súdnou praxou najvyšších súdnych autorít.
4.6.4 Pokiaľ ide o uplatnenie niektorého z nárokov z porušenia predkupného práva podielového spoluvlastníka súdna prax dospela k záveru, že „spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva (§ 140 Občianskeho zákonníka), má pri porušení jeho predkupného práva na výber, či: (1) sa bude na súde domáhať určenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu (§ 40a Občianskeho zákonníka), (2) sa bude domáhať voči nadobúdateľovi, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, (3) sa uspokojí s tým, že mu zostáva zachované predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi; pokiaľ pri zmluvnom predkupnom práve (§ 602 až § 606 Občianskeho zákonníka) ide o právo spojené iba s osobou oprávneného, v prípade zákonného predkupného práva podielových spoluvlastníkov (§ 140 Občianskeho zákonníka) ide o vecné právo, ktoré je späté so spoluvlastníckym podielom; ak po právnom úkone porušujúcom predkupné právo podielového spoluvlastníka ten spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, prevedie svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, stáva sa nadobúdateľ prevedeného podielu ex lege nielen podielovým spoluvlastníkom spoločnej veci, ale zároveň aj osobou oprávnenou (a tiež povinnou) z predkupného práva viazaného na spoluvlastnícky podiel; v dôsledku prevodu spoluvlastníckeho podielu prechádzajú teda na jeho nadobúdateľa nielen oprávnenia pôvodného spoluvlastníka vyplývajúce z vlastníctva (t.j. oprávnenie vec v rozsahu spoluvlastníckeho podielu držať, disponovať s ňou, užívať ju a požívať z nej úžitky), ale aj oprávnenia pôvodného spoluvlastníka vyplývajúce z nerešpektovania jeho predkupného práva; pri tom nie je právne významné, či prevodca v čase, keď bol ešte podielovým spoluvlastníkom, svoje oprávnenia vyplývajúce z porušenia predkupného práva uplatnil alebo neuplatnil“ (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/239/2012 zo dňa 13.08.2015 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 7/2016; ohľadne spätosti zákonného predkupného práva so spoluvlastníckym podielom pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/209/2010 zo dňa 27.10.2010); z uvedených rozhodnutí vyplýva ťažiskový záver, že v prípade zákonného predkupného práva podielového spoluvlastníka ide o vecné právo, ktoré je späté s jeho spoluvlastníckym podielom a ako také nie je viazané na osobu spoluvlastníka, ale prevodom spoluvlastníckeho podielu prechádza na nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu, t.j. z hľadiska skúmania aktívnej vecnej legitimácie v súdnom konaní nie je podstatné, či k porušeniu predkupného práva došlo v čase, kedy už žalobca bol podielovým spoluvlastníkom (v prípade, že došlo k porušeniu zákonného predkupného práva jeho právneho predchodcu), ale rozhodujúca je len skutočnosť, či je podielovým spoluvlastníkom oprávneným uplatniť niektorý z nárokov z porušenia zákonného predkupného práva jeho právneho predchodcu v čase rozhodovania súdu vo veci samej (§ 217 ods. 1 prvá veta C.s.p.); z uvedeného vyplýva súčasne aj záver, že oprávneným na uplatnenie niektorého z nárokov z porušenia zákonného predkupného práva je vždy len aktuálny podielový spoluvlastník spoločnej veci bez ohľadu na skutočnosť, že k prípadnému porušeniu zákonného predkupného práva došlo pred nadobudnutím dotknutého spoluvlastníckeho podielu od toho predchádzajúceho podielového spoluvlastníka, ktorého zákonné predkupné právo bolo porušené; súdna prax dospela súčasne k záveru, že „k porušeniu predkupného práva podielového spoluvlastníka dochádza už samotným vznikom právneho úkonu (uzavretím kúpnej zmluvy), pretože vtedy vznikol právny dôvod (titulus), ktorý je základom porušenia predkupného práva; okamih porušenia predkupného práva nemožno posúvať až do dňa zápisu (vkladu) vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, pretože sa jedná už o modus, ktorým sa úradne završuje súkromnoprávny úkon a ktorý má právny význam pre prevod vlastníckeho práva a nie pre právny úkon ako taký“ (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/37/2007 zo dňa 30.01.2008 ako aj uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 361/2003 zo dňa 29.04.2004); pre nahradenie prejavu vôle však platí, že „oprávnenie spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené (§ 140 Občianskeho zákonníka) domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka vzniká až momentom, keď nadobúdateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, keďže až týmto momentom je s predmetnou nehnuteľnosťou oprávnený nakladať v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/269/2019 zo dňa 31.05.2022 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 53/2022, rovnako uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/124/2021 zo dňa 28.02.2023, sp. zn. 5Cdo/103/2021 zo dňa 28.02.2023, sp. zn. 9Cdo/100/2021 zo dňa 20.04.2023 a sp. zn. 1Cdo/166/2021 zo dňa 15.08.2023).
4.6.5 Ustálenú súdu prax v otázke uplatnenia nároku na nahradenie prejavu vôle predstavuje rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/91/2008 zo dňa 12.05.2009, v zmysle ktorého „v prípade porušenia predkupného práva podielového spoluvlastníka má tento (pri neexistencii dohody spoluvlastníkov o výkone predkupného práva) právo len na pomernú časť podielu podľa veľkosti jej vlastného spoluvlastníckeho podielu a nadobúdateľovi podielu pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí sa prevodu nedomáhali“; s uvedeným názorom sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil aj v uznesení sp. zn. 8Cdo/124/2018 zo dňa 18.09.2019, v rozsudkoch sp. zn. 5Cdo/78/2024 zo dňa 30.04.2025 a sp. zn. 4Cdo/49/2024 zo dňa 29.04.2025, v uzneseniach sp. zn. 3Cdo/69/2024 zo dňa 18.11.2025 a sp. zn. 5Cdo/59/2025 zo dňa 31.03.2026 a v neposlednom rade aj v rozsudku sp. zn. 6Cdo/83/2021 zo dňa 07.02.2024 uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 16/2025, v ktorom najvyšší súd uviedol, že „ak sa podieloví spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo porušené, chcú odchýliť od základného pravidla o pomernom uplatňovaní nárokov z predkupného práva, musia sa dohodnúť o výkone predkupného práva (§ 140 druhá veta Občianskeho zákonníka); predpokladom úspešnosti žaloby, ktorou sa jeden z viacerých spoluvlastníkov, ktorých predkupné právo bolo porušené, domáha, aby bol rozsudkom súdu nahradený prejav vôle žalovaného ponúknuť mu v celosti na predaj ním nadobudnutý spoluvlastnícky podiel (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka), je preto preukázanie existencie dohody všetkých oprávnených spoluvlastníkov, obsah ktorej zodpovedá požiadavke uplatnenej žalobou“, keď tento rozsudok prešiel aj testom ústavnosti (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 493/2024 zo dňa 22.10.2024); rozpornosť predmetného výkladu ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka s ústavou nekonštatoval ústavný súd ani v ďalších rozhodnutiach (porovnaj uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 52/2016 zo dňa 21.01.2016, sp. zn. III. ÚS 633/2023 zo dňa 07.12.2023 a sp. zn. I. ÚS 472/2025 zo dňa 06.08.2025), pričom k možnostiam iného výkladu predmetného ustanovenia ústavný súd uviedol, že „z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, že sa kardinálnou právnou otázkou zaoberal detailne; podrobne analyzoval súvisiacu judikatúru najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho; nezotrval však len pri rekapitulácii, ale voči koncepcii presadzovanej sťažovateľkou a založenej na preferencii ochrany existujúcej vlastníckej štruktúry spoluvlastníkov pred vstupom tretích osôb ponúkol vlastný konkurujúci právny názor, podľa ktorého v prípade, ak k dohode o výkone predkupného práva nedôjde a ak podiel nechcú odkúpiť všetci opomenutí spoluvlastníci, potom práve tí, ktorí sa podiel rozhodli neodkúpiť, svojím rozhodnutím spôsobia, že nevykúpenú časť podielu môže nadobudnúť tretia osoba (nový spoluvlastník); práve od rozhodovania podielových spoluvlastníkov pri zmene spoluvlastníctva niektorého z podielov teda závisí to, či sa ich vzájomné podiely zmenia a či dôjde k rozšíreniu počtu podielových spoluvlastníkov; je to práve preto, že základným znakom podielového spoluvlastníctva je podiel ako miera, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci; krajským súdom uprednostnenú výkladovú alternatívu ústavný súd nepovažuje za svojvoľnú, nelogickú či excesívnu v miere, ktorá by odôvodňovala prijatie ústavnej sťažnosti v tejto časti na ďalšie konanie; sťažovateľka absolutizuje význam ochrany vlastníckej štruktúry pred vstupom tretích osôb, avšak samotná právna úprava naznačuje, že ide o jeden z faktorov tvoriacich súčasť teleologického základu zákonného predkupného práva opomenutého podielového spoluvlastníka; už len koncept relatívnej neplatnosti predaja spoluvlastníckeho podielu v prípade porušenia ponukovej povinnosti (§ 40a OZ), ktorý svojou podstatou predpokladá legálnu možnosť vstupu tretej osoby do doterajšej vlastníckej štruktúry, je dôkazom, že účel spočívajúci v ochrane pred vstupom tretích osôb je limitovaný; ústavný súd si
je vedomý aj odlišného pohľadu na riešenie spornej právnej otázky (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2358/2010), rozdielnosť oboch náhľadov však podľa jeho názoru v podmienkach existencie predvídateľnej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu nedosahuje ústavnú intenzitu; dôvodom tohto záveru je aj ďalšia črta dotvárajúca koncepciu príslušnej právnej úpravy spočívajúca v tom, že porušenie predkupného práva otvára opomenutým spoluvlastníkom priestor na úvahu, ktorý z troch zákonom aprobovaných spôsobov uplatnenia svojho predkupného práva si zvolia; zákon spoluvlastníkov nezaväzuje k akejkoľvek postupnosti využívania regulovaných nástrojov; ani v prípade, ak si zvolia variantu uvedenú v § 603 ods. 3 OZ na prvom mieste a povinný spoluvlastník im nehnuteľnosť neponúkne na predaj, štát od nich neočakáva, že prípadnú žalobu nahradzujúcu prejav vôle nadobúdateľa musia podať všetci; skutočnosť, že sa niektorí z opomenutých spoluvlastníkov k žalobe nepripoja, je vecou ich slobodného rozhodnutia, v zmysle sťažovateľkou kritizovaného postoja krajského súdu však tým spôsobia, že do okruhu spoluvlastníkov vstúpi tretia osoba (nadobúdateľ); „cenou“ za obmedzenie prvku ochrany vlastníckej štruktúry je v takom prípade iná dôležitá črta spoluvlastníckeho vzťahu, a to obmedzenie práva každého podielového spoluvlastníka právom ostatných spoluvlastníkov; z popísaného konceptu právnej úpravy vyplýva, že presadenie záujmu na ochrane vlastníckej štruktúry, ktorý sťažovateľka kladie do popredia, je v prvom rade vecou rozhodovania samotných spoluvlastníkov, nie vecou vôle štátu, resp. verejnej moci; preto nadväzujúca súdna interpretácia a uplatnenie relevantných pravidiel Občianskeho zákonníka sú v rozhodujúcej miere determinované dispozíciami opomenutých podielových spoluvlastníkov, nie kogentnou zákonnou reguláciou; ústavný súd z uvedeného vyvodzuje, že hoci otázka, ktorú sťažovateľka svojou ústavnou sťažnosťou nastolila, môže podnecovať diskusie na úrovni uplatňovania podústavného práva, o zásahu do základného práva vlastniť majetok či práva na pokojné užívanie majetku tu uvažovať nemožno; krajský súd svojím zmeňujúcim rozsudkom (odhliadnuc od zamietnutia žaloby z procesných dôvodov, ktoré sťažovateľka v ústavnej sťažnosti nenamietla) nespochybnil sťažovateľkino spoluvlastníctvo na dotknutých nehnuteľnostiach ani jej právo domáhať sa prípustnými prostriedkami ochrany jej spoluvlastníctva; svojím právnym názorom kvalitu jej spoluvlastníctva zmenil (je len vecou hypotetickej úvahy, či zhoršil) iba pripustením tretej osoby do okruhu podielových spoluvlastníkov; uvedená zmena je však dominantne výsledkom podstaty spoluvlastníckeho vzťahu, v ktorom sa o otázkach týkajúcich sa spoluvlastnenej veci rozhodujú všetci spoluvlastníci“ (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 633/2023 zo dňa 07.12.2023 body 27 až 29 odôvodnenia); odvolací súd preto dospel k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie v tomto smere vychádza z ustálenej súdnej praxe najvyšších súdnych autorít.
4.7 Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol v podstate s odôvodnením, že žalobca sa vo vzťahu k obidvom pozemkom domáhal nahradenia prejavu vôle ohľadne väčšieho spoluvlastníckeho podielu, než na neho pripadal vzhľadom na jeho spoluvlastnícky podiel v pomere k podielom všetkých ostatných podielových spoluvlastníkov s právom predkupného práva a žalobe na nahradenie prejavu vôle možno len v celom rozsahu vyhovieť (výšku požadovaného spoluvlastníckeho podielu nemožno meniť). V dôsledku zamietnutia žaloby uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalobcovi spoločne a nerozdielne s intervenientkami na strane žalovaného.
4.8 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, v ktorom v prvom rade namietal nesprávny výpočet výšky na neho pripadajúceho spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu k obidvom pozemkom. Súčasne namietal aj nevykonanie navrhnutého dokazovania výsluchom predchádzajúcej podielovej spoluvlastníčky N. O. ohľadne jej súhlasu s nadobudnutím spoluvlastníckeho podielu v prospech žalobcu.
4.9 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie aj intervenientky na strane žalobcu, pretože nesúhlasili s uložením povinnosti nahradiť trovy konania žalovanému spoločne a nerozdielne so žalobcom.
4.10 Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.
4.11 Súd prvej inštancie pri rozhodovaní v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (R 16/2025) správne zohľadnil, že podiel pripadajúci na príslušného podielového spoluvlastníka je potrebné určiť v pomere k podielom všetkých spoluvlastníkov s právom predkupného práva. Ak sa podieloví spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo porušené, chcú odchýliť od základného
pravidla o pomernom uplatňovaní nárokov z predkupného práva, musia sa dohodnúť o výkone predkupného práva (§ 140 veta druhá Občianskeho zákonníka). Predpokladom úspešnosti žaloby, ktorou sa jeden z viacerých spoluvlastníkov, ktorých predkupné právo bolo porušené, domáha, aby bol rozsudkom súdu nahradený prejav vôle žalovaného ponúknuť mu v celosti na predaj ním nadobudnutý spoluvlastnícky podiel (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka), je preto preukázanie existencie dohody všetkých oprávnených spoluvlastníkov, obsah ktorej zodpovedá požiadavke uplatnenej žalobou. Dohoda oprávnených spoluvlastníkov o výkone predkupného práva z porušenia ich predkupného práva kúpnou zmluvou z roku 2021 nebola v prejednávanom spore tvrdená a ani preukázaná.
4.12 Vzhľadom na prevod spoluvlastníckeho podielu N. O. na žalovaného je potrebné za spoluvlastníka s právom predkupného práva počítať aj žalovaného, pretože ak po právnom úkone porušujúcom predkupné právo podielového spoluvlastníka ten spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, prevedie svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, stáva sa nadobúdateľ prevedeného podielu zo zákona nielen podielovým spoluvlastníkom spoločnej veci, ale zároveň aj osobou oprávnenou (a tiež povinnou) z predkupného práva viazaného na spoluvlastnícky podiel (R 7/2016).
4.13 Zo samotnej skutočnosti, že žalovaný nadobudol časť svojho spoluvlastníckeho podielu v dôsledku porušenia predkupného práva žalobcu (kúpna zmluva z roku 2021) a časť svojho spoluvlastníckeho podielu neskôr nadobudol od podielovej spoluvlastníčky s právom predkupného práva (kúpna zmluva z roku 2023) z tohto porušenia neznamená, že pre výpočet spoluvlastníckeho podielu žalobcu podľa pomeru k podielom všetkých spoluvlastníkov s právom predkupného práva už žalovaného netreba zohľadniť. Nadobudnutím spoluvlastníckeho podielu podielovej spoluvlastníčky N. O. nedošlo k zániku postavenia žalovaného ako nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu z porušenia predkupného práva vo vzťahu k tomuto nadobudnutému podielu (nemožno o uvažovať o zániku povinnosti v dôsledku splynutia, pretože nejde o inštitút záväzkového práva). V tomto smere ani podľa odvolacieho súdu nebolo potrebné vypočuť N. O., pretože táto prevodom spoluvlastníckeho podielu stratila postavenie oprávnenej z porušenia predkupného práva, ktoré oprávnenie prešlo v tomto rozsahu na žalovaného.
4.14 Preto súd prvej inštancie pri výpočte výšky na žalobcu pripadajúceho spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu k obidvom pozemkom správne bral do úvahy aj podiel N. O. v čase porušenia predkupného práva žalobcu v roku 2021, hoci v čase rozhodovania súdu už bol tento spoluvlastnícky podiel prevedený na žalovaného kúpnou zmluvou z roku 2023.
4.15 Vo všeobecnosti platí, že pri výpočte časti prevádzaného spoluvlastníckeho podielu pripadajúcej na konkrétneho spoluvlastníka je potrebné podiel tohto spoluvlastníka vydeliť súčtom spoluvlastníckych podielov všetkých spoluvlastníkov s právom predkupného práva a takto určený pomer aplikovať na prevádzaný spoluvlastnícky podiel. Časť prevedeného spoluvlastníckeho podielu, ktorá pripadá konkrétnemu spoluvlastníkovi (P), sa vypočíta tak, že prevádzaný podiel (Pp) sa vynásobí výsledkom podielu spoluvlastníckeho podielu žalobcu (Pž) a súčtom podielov všetkých podielových spoluvlastníkov s právom predkupného práva (Pv), teda P = Pp x (Pž / Pv).
4.16 Z hľadiska výpočtu výšky spoluvlastníckeho podielu pripadajúceho na žalobcu vo vzťahu k pozemku parc. č. B. XXXX v k.ú. D. je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že predmetom prevodu (kúpna zmluva z roku 2021) bol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k celku. Spoluvlastníkmi s právom predkupného práva boli žalobca s podielom 1/4 a N. O. s podielom 1/4, ktorých spoluvlastnícke podiely spolu predstavovali 1/2. Podiel žalobcu teda predstavoval 1/2 zo súhrnu podielov spoluvlastníkov s právom predkupného práva (1/4 : 1/2 = 1/2). Žalobcovi preto z prevádzaného podielu 1/2 pripadá polovica, teda 1/4 k celku (1/2 × 1/2 = 1/4). Výpočet súdu prvej inštancie je preto v tomto smere správny.
4.17 Obdobne z hľadiska výpočtu výšky na žalobcu pripadajúceho spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu k pozemku parc. č. B. XXXX v k.ú. D. bol predmetom prevodu (kúpna zmluva z roku 2021) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k celku. Spoluvlastnícke podiely spoluvlastníkov s právom predkupného práva predstavovali 2393/65980 (žalobca), 25813/65980 (N. O.), 2392/65980 (intervenientka na strane žalobcu 1/) a 2392/65980 (intervenientka na strane žalobcu 2/), teda spolu 32990/65980, čo zodpovedá 1/2. Podiel žalobcu preto predstavoval z celkového súhrnu podielov spoluvlastníkov s právom predkupného práva pomer 2393/32990 (2393/65980 : 32990/65980). Z prevádzaného podielu 1/2 mu preto pripadá podiel vo výške 2393/65980 (1/2 × 2393/32990). Výpočet súdu prvej inštancie je preto aj v tomto prípade správny.
4.18 Nakoľko žalobca v rámci nahradenia prejavu vôle žalovaného na uzavretí kúpnej zmluvy uplatnil iné spoluvlastnícke podiely (1/2 vo vzťahu k pozemku parc. č. B. XXXX, resp. 1/6 vo vzťahu k pozemku parc. č. B. XXXX) dospel odvolací súd k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku a odvolanie žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že pri viazanosti žalobou (§ 216 ods. 1 C.s.p.) je vylúčené, aby pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle súd menil, doplňoval, či upresňoval podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, t.j. v prejednávanom spore správne označenie predmetu kúpy vymedzením veľkosti požadovaného spoluvlastníckeho podielu. Názor súdu prvej inštancie je aj v tomto smere v súlade s ustálenou súdnou praxou (porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/78/2024 zo dňa 30.04.2025 alebo uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/20/2021 zo dňa 29.06.2022 alebo sp. zn. 9Cdo/214/2022 zo dňa 26.11.2024).
4.19 Ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd aj odvolanie intervenientiek na strane žalobcu. Právo na náhradu trov konania intervenienta alebo povinnosť nahradiť trovy konania zo strany intervenienta závisí od procesného úspechu alebo neúspechu strany, ktorú intervenient v spore podporuje. Nakoľko žalobca bol v spore v plnom rozsahu neúspešný vznikla povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému aj intervenientkám 1/ a 2/ na strane žalobcu. Charakter spoločenstva medzi žalobcom a intervenientkami nemá na povinnosť nahradiť trovy konania žiadny vplyv, pretože táto je závislá výlučne na výsledku sporu vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené ani výnimočné podmienky na aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. a nepriznanie náhrady trov konania žalovanému z dôvodu osobitnej povahy konania alebo špecifickej procesnej situácie. Intervenientky na strane žalobcu vstúpili do sporu z vlastnej iniciatívy. Z dôvodu absencie námietky proti ich vstupu do sporu nebol súd prvej inštancie oprávnený rozhodovať o prípustnosti ich vstupu do sporu (§ 83 C.s.p.). Charakter procesného spoločenstva so žalobcom bol daný právnou úpravou a nebol závislý na stanovisku žalobcu k intervencii na jeho strane. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
4.20 Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol a uložil žalobcovi spoločne a nerozdielne s intervenientkami na strane žalobcu povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.
5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).
5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.
6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).
6.1 Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Intervenientky na strane žalobcu podané odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil ich právo na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) a právoplatné uznesenie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 C.s.p. a táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal všetky potrebné a navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu a právne posúdenie veci vo vzťahu k nedôvodnosti žaloby je správne a obsahom uplatnených odvolacích dôvodov sa ich podľa odvolacieho súdu žalobcovi nepodarilo spochybniť. Súčasne rozhodnutím o trovách konania pred súdom prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva intervenientiek na spravodlivý proces a rozhodnutiu o trovách konania pred súdom prvej inštancie nepredchádzalo žiadne právoplatné uznesenie, ktoré by mohlo ovplyvniť rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania (body 4.4 až 4.19 odôvodnenia).
7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
8.1 O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný priznal mu odvolací súd proti žalobcovi a intervenientkám 1/ a 2/ na strane žalobcu spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 C.s.p. (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.