Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/210/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej B., s.r.o. so sídlom

v B., IČO: X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou A., s.r.o. so sídlom v B.,

IČO: X., proti povinnému T. P., bývajúcemu v Š., o vymoženie 605,42 € s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. júna 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoţenie

sumy 605,42 € s príslušenstvom (špecifikovaným v návrhu), pričom právo na vymáhanú

sumu preukazovala rozhodcovským rozsudkom z 21. októbra 2009 sp. zn. B1208596 Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŢNA A MEDIAČNÁ,

a.s. Súdny exekútor následne v zmysle o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len

„Exekučný poriadok“) poţiadala Okresný súd Lučenec o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie. Po udelení poverenia doručil súdny exekútor povinnému upovedomenie o začatí

exekúcie, proti ktorému podal povinný námietky a zároveň podal návrh na zastavenie

exekúcie.

2

Okresný súd Lučenec uznesením z 11. januára 2011 č.k. -61 zamietol

námietky povinného proti exekúciu (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 1. februára 2011)

a uznesením z 5. apríla 2011 č.k. -82 exekúciu zastavil. Rozhodnutie

o zastavení exekúcie odôvodnil tým, ţe po preskúmaní rozhodcovského rozsudku, úverovej

zmluvy a Obchodných podmienok pre úver dospel k záveru, ţe úverová zmluva

je spotrebiteľskou zmluvou ( ) a na vec treba preto aplikovať tak

špeciálnu právnu úpravu obsiahnutú v o spotrebiteľských úveroch,

ako aj všeobecnú úpravu danú ustanoveniami o spotrebiteľských

zmluvách, ako i Smernicu Rady 93/12/EHS z 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „Smernica“). Súčasťou úverovej zmluvy (obchodných

podmienok pre úver) bola totiţ rozhodcovská doloţka, v zmysle ktorej budú všetky spory

účastníkov daného právneho vzťahu rozhodované pred vyššie označeným rozhodcovským

súdom, rozhodnutia ktorého budú pre obe strany konečné a záväzné. Táto doloţka nebola

dojednaná individuálne a povinný vzhľadom na spojenie doloţky s ďalšími podmienkami

zmluvy nemal na výber – celú úverovú zmluvu (aj s jej podmienkami) mohol buď prijať

a podrobiť sa jej alebo odmietnuť. Všetky tieto skutočnosti dostatočne odôvodňujú záver

o neprijateľnosti takto formulovanej rozhodcovskej doloţky, ktorá spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a je teda

nekalou podmienkou v zmysle čl. 3 bodu 1 Smernice. Vzhľadom na to, aplikujúc § 45 ods. 1

a 2 o rozhodcovskom konaní, exekúciu zastavil.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 28. júna 2011

sp. zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V celom rozsahu

sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi exekučného súdu. Za správny, zákonu

zodpovedajúci povaţoval jeho právny názor, podľa ktorého zmluva o úvere uzavretá medzi

právnym predchodcom oprávnenej a povinným, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Mal

za to, ţe exekučný súd má nielen právo ale aj povinnosť podľa

o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) aj bez návrhu preskúmať

rozhodcovský rozsudok z hľadiska vymedzeného v písm. c/ tohto ustanovenia. Námietky

oprávnenej, vznesené z týchto hľadísk, povaţoval preto za nedôvodné. Okrem toho uviedol,

ţe i podľa jeho názoru je rozhodcovská doloţka neprijateľná, lebo spôsobuje hrubý nepomer

v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa

(povinného). Keďţe neprijateľná rozhodcovská doloţka je neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho

3

zákonníka), rozhodcovský rozsudok je materiálne nevykonateľný, čo je neodstrániteľná

prekáţka brániaca exekúcii. Povaţoval preto rozhodnutie exekučného súdu, ktorým zastavil

exekúciu, za vecne správne.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, v ktorom ţiadala

zrušiť rozhodnutia súdov oboch niţších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, lebo súdy v danom prípade:

1. rozhodovali napriek tomu, ţe v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo (§ 237

písm. d/ ). Túto procesnú vadu vyvodzovala z toho, ţe rozhodcovský súd

rozhodoval v súlade so zákonom na základe riadne uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Všeobecné súdy nemajú vo vzťahu k rozhodnutiam rozhodcovského súdu postavenie

odvolacích súdov a nie sú oprávnené preskúmavať rozhodcovské rozsudky po vecnej

stránke; takúto právomoc im neumoţňuje ani ,

2. rozhodovali napriek tomu, ţe sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa

zákona potrebný ( ),

3. odňali oprávnenej moţnosť pred súdom konať ( ). Rozsudok

rozhodcovského súdu, ktorý bol v danom prípade pripojený k návrhu na vykonanie

exekúcie, je vykonateľný tak po formálnej, ako aj materiálnej stránke. Tým,

ţe ho súdy odmietli vykonať, jej bolo upreté právo na výkon rozhodnutia,

4. konanie zaťaţili tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ),

5. svoje rozhodnutia zaloţili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas oprávnená zastúpená v súlade s veta druhá , bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky

ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému aţ c/ Dovolanie oprávnenej preto podľa ustanovení

a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998).

Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je zistenie, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle aţ c/ a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

1. Dovolateľka namieta, ţe v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo (§ 237

písm. d/ ). So zreteľom na to dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní nedošlo

k dovolateľkou tvrdenej procesnej vade.

Doručený rozsudok, ktorý uţ nemoţno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159

ods. 1 ). Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa prejednávať znova (

ods. 3 ). Ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie primerane

ustanovenia o rozsudku ( ).

Prekáţka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia

(zistenie) v kaţdom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekáţka nastáva

vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď

v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo právoplatne rozhodnuté,

a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.

Vzhľadom na podstatu argumentácie dovolateľky, ktorou odôvodňovala procesnú

prípustnosť jej mimoriadneho opravného prostriedku, bolo v dovolacom konaní potrebné

posúdiť opodstatnenosť tvrdenia, ţe súdy znovu prejednali vec, o ktorej uţ bolo právoplatne

rozhodnuté.

V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, ţe predmetnému exekučnému konaniu

nepredchádzalo ţiadne iné exekučné konanie s tým istým predmetom konania, ktoré

by sa týkalo tých istých účastníkov, a ktoré by s konečnou platnosťou bolo skončené inak, ako

vymoţením vymáhanej pohľadávky. Prekáţku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí

právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy,

ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku,

je materiálne vykonateľný. Z povahy rozhodcovského konania, ktoré je v zákonom

6

vymedzených prípadoch alternatívnou moţnosťou k súdnemu sporovému konaniu, totiţ

vyplýva, ţe jeho rezultátom môţe byť titul, splnenia ktorého sa moţno domáhať vykonaním

exekúcie. Rozhodcovské konanie nemá charakter exekučného (vymáhacieho konania), preto

ním nemôţe byť zaloţená prekáţka tzv. „duplicitnej“ exekúcie.

Oprávnená preto neopodstatnene namieta, ţe súdy niţších stupňov zaťaţili konanie

vadou uvedenou v

2. Oprávnená v dovolaní tvrdí, ţe v konaní došlo tieţ k procesnej vade v zmysle § 237

písm. e/ (t.j. ţe súdy rozhodovali napriek tomu, ţe sa nepodal návrh na začatie konania,

hoci podľa zákona bol potrebný). Uvedené ustanovenie dopadá na prípady, kedy súd

prejednal a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok

konania – nebol podaný (ţiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôţe začať bez

návrhu. O prípad neexistencie návrhu na začatie konania ale ide len vtedy, ak chýba návrh

ako procesný úkon, ktorým sa začína konanie. V predmetnom exekučnom konaní nejde

o prípad, ţe by exekučný súd konal a rozhodoval bez toho, aby bol podaný návrh na začatie

konania.

Exekučné konanie sa začína na návrh ( ).

Obsah spisu potvrdzuje, ţe oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie (č.l. 2

spisu). Jej dovolacia námietka, ţe v konaní došlo k procesnej vade konania v zmysle § 237

písm. e/ , nemá preto ţiadne opodstatnenie.

3. Podľa názoru oprávnenej jej súdy v exekučnom konaní odňali moţnosť konať

( ). Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle

sa rozumie procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým

sa účastníkovi odníme moţnosť realizovať procesné oprávnenia priznané mu za účelom

zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

O procesnú vadu konania v zmysle ide tieţ v prípade zastavenia

exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené predpoklady; takým

zastavením sa oprávnenému v exekučnom konaní odopiera právo na výkon vykonateľného

rozhodnutia. Dovolací súd preto skúmal, či nejde o tento prípad.

Pre účely preskúmavanej veci treba uviesť, ţe doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý

uţ nemoţno preskúmať podľa , má pre účastníkov

rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 zákona

č. ). Účastník rozhodcovského konania sa môţe ţalobou podanou na príslušnom

súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku v prípadoch uvedených v § 40

ods. 1 písm. a/ aţ j/ Tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal

právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa

osobitných predpisov ( ). Súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti

ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo

exekučné konanie zastaví a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský

rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok

zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemoţné, právom

nedovolené alebo odporuje dobrým mravom ( ). Súd

príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku

alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa

odseku 1 písm. b/ alebo c/ ( ).

Vzhľadom na to, ţe právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako

rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, ţe

exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného

súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny

procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu

vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe

exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Konkrétne to teda znamená, ţe

rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný

rozsudkom všeobecného súdu. Vyplýva to z , v zmysle ktorého výrok

právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. To isté teda platí

aj v prípade, ak ide o rozsudok rozhodcovského orgánu.

Exekučný súd je však v exekučnom konaní zo zákona oprávnený a povinný preskúmať

rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v Toto

zákonné ustanovenie umoţňuje exekučnému súdu preskúmať aj materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku. Ak exekučný súd zistí naplnenie niektorého z dôvodov uvedených

v , je povinný exekučné konanie zastaviť bez ohľadu na to,

v akom štádiu (fáze) sa exekučné konanie nachádza; vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie súdnemu exekútorovi, vydanie upovedomenia o začatí exekučného konania,

či vydanie exekučného príkazu a samotné uskutočňovanie exekúcie jednotlivými spôsobmi

uvedenými v § 63 Exekučného poriadku sú z tohto pohľadu právne irelevantné (porovnaj tieţ

R 47/2012).

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok,

je exekučný súd – tak v prípade rozsudku všeobecného súdu, ako aj v prípade rozsudku

rozhodcovského súdu – povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41

Exekučného poriadku); v rámci toho exekučný súd skúma, či rozsudok vydal orgán

s právomocou vydať takýto rozsudok.

Pri skúmaní, či rozhodnutie rozhodcovského súdu uvedené v návrhu na vykonanie

exekúcie je vykonateľné, je exekučný súd oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské konanie

prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi

zmluvnými stranami o tom, ţe všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo

vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom

konaní ( ). Rozhodcovská zmluva môţe mať formu

osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doloţky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona

č. ). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná

forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom

zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom

alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umoţňujú zachytenie obsahu

rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 zákona

č. ).

Pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol

spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský

rozsudok (porovnaj tieţ uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra 2011

sp. zn. , uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod R 46/2012). Pokiaľ by exekučný súd akceptoval rozhodcovský

rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval

9

by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Vo svojej podstate

by išlo o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť,

ţe účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom

postavení povinného, nenamietal v rozhodcovskom konaní neexistenciu rozhodcovskej

zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyuţil moţnosť domáhať sa zrušenia

rozhodcovského rozsudku ţalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná.

Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podloţený postup

exekučného súdu, ktorý skúmal, či bola (platne) uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený

postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského

súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval

postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal, či oprávnenou predloţený

rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal rozhodcovský

súd s právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný

tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). Moţno preto uzavrieť, ţe aj v rámci

daného exekučného konania bol všeobecný (exekučný) súd oprávnený skúmať rozhodnutie

označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné,

ktoré nevyvoláva ţiadne právne účinky (viď a tieţ uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. , ktoré bolo uznesením

občianskoprávneho kolégia z 29. novembra 2012 navrhnuté na uverejnenie v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky).

V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, ţe rozhodcovský súd odvodzoval

svoju právomoc z úverovej zmluvy z 4. júla 2006 č. 5237380106 a z článku 9.2 Obchodných

podmienok pre úver a ţe medzi oprávnenou (resp. jej právnou predchodkyňou) a povinným

bola dohodnutá rozhodcovská doloţka umoţňujúca riešiť spory z tejto zmluvy výlučne

v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.

Ustanovenie Obchodných podmienok pre úver, na ktoré poukázal označený

rozhodcovský rozsudok, treba povaţovať za rozhodcovskú doloţku (§ 4 ods. 1 zákona

č. ). Vzhľadom na to, ţe účastníci úverovej zmluvy sa v bode 9.2 Obchodných

podmienok pre úver dohodli, ţe všetky ich spory budú riešené výlučne v rozhodcovskom

konaní, postupovali súdy niţších stupňov správne, pokiaľ pristúpili k skúmaniu, či toto

ustanovenie nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.

10

Súdy niţších stupňov v preskúmavanej veci zohľadnili Smernicu Rady 93/13/EHS

z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Táto smernica bola

implementovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky 1. apríla 2004 zákonom

č. z 2. marca 2004, ktorým sa mení a dopĺňa v znení

neskorších predpisov (do ustanovenia aţ ). Dovolací súd

konštatuje, ţe exekučné súdy vo svojich rozhodnutiach aplikovali správny vnútroštátny

predpis, ktorého výklad uskutočnili v súlade so Smernicou.

Dovolací súd pripomína, ţe Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí C-40/08 vo veci

Asturcom Telecomunicaciones SL. v. Christina Rodríguez Nogueira vyslovil, ţe nerovný stav

medzi spotrebiteľom a dodávateľom môţe byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom,

vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy, ako aj to, ţe vnútroštátny súd

má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky. Podľa názoru zaujatého

týmto súdnym dvorom sa má Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať v tom zmysle, ţe vnútroštátny súd, ktorý

rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez

účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami

potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doloţky uvedenej

v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa

vnútroštátnych procesných pravidiel môţe takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných

opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleţí vnútroštátnemu súdu

vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú,

s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doloţkou viazaný.

Pokiaľ oprávnená spochybňuje, ţe v preskúmavanom prípade nešlo o spotrebiteľskú

zmluvu (a v súvislosti s tým poukázala na právnu úpravu zmluvy o úvere ako tzv. absolútneho

obchodu v ), dovolací súd uvádza, ţe v danom prípade nemohli

vzniknúť pochybnosti o spotrebiteľskom charaktere uzatvorenej úverovej zmluvy, pretoţe

právna predchodkyňa oprávnenej poskytla povinnému úver v rámci vykonávania svojej

obchodnej činnosti, túto finančnú sluţbu prijal povinný ako spotrebiteľ, ktorý bol pri

uzatváraní úverovej zmluvy jednoznačne v pozícii slabšej zmluvnej strany a nemal moţnosť

osobitne vyjednať rozhodcovskú doloţku, ktorá bola súdmi niţších stupňov (správne)

11

posúdená ako nekalá. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ,

ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorý nadobudol

účinnosť 1. apríla 2004 (teda pred uzatvorením úverovej zmluvy) a zakotvil do právneho

poriadku Slovenskej republiky inštitút spotrebiteľských zmlúv. Aj keď predmetný zákon

zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako za spotrebiteľské priamo

neoznačuje, dospel dovolací súd k záveru, ţe uvedená právna úprava nemá taxatívny

charakter (viď slovo „najmä“ v úvodnej časti ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho

zákonníka), a preto bola v danej veci po zohľadnení všetkých ostatných kritérií exekučným

súdom aplikovaná správne. Podľa spotrebiteľské zmluvy

nesmú obsahovať ustanovenia (neprijateľné podmienky), ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ktoré sám

označuje za neplatné. Z uvedeného vyplýva, ţe

poskytoval ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami aj pred 1. januárom 2008,

a preto ani uvedenú námietku oprávnenej dovolací súd neakceptoval (viď aj ,

resp. , , , ).

Keďţe neplatný právny úkon (v danom prípade bod 9.2 Obchodných podmienok pre

úver) nevyvoláva zamýšľané právne účinky, bolo potrebné v exekučnom konaní vychádzať

z toho, ţe právna predchodkyňa oprávnenej sa s povinným platne nedohodli na tom,

ţe ich vzájomné spory budú riešené v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskou doloţkou,

ktorá vykazuje znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka a neplatného zmluvného dojednania nemohla byť zaloţená právomoc

rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť ţalobu oprávnenej proti povinnej vo veci sp. zn.

B1208596 vedenej pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ,

ARBITRÁŢNA A MEDIAČNÁ, a.s. Na základe toho dovolací súd konštatuje, ţe súdy

niţších stupňov predmetný rozhodcovský rozsudok správne nepovaţovali za vykonateľný

exekučný titul (§ 41 aţ 46 Exekučného poriadku).

Z obsahu dovolania moţno vyvodiť, ţe oprávnená namieta aj nedostatky týkajúce

sa odôvodnenia rozhodnutí odvolacieho súdu ako i prvostupňového súdu

(nepreskúmateľnosť). K tejto námietke treba uviesť, ţe nie kaţdá procesná nesprávnosť, ku

ktorej dôjde v priebehu občianskeho súdneho konania, je relevantná z hľadiska procesnej

prípustnosti dovolania. S niektorými najzávaţnejšími, taxatívne vymenovanými procesnými

vadami, ktoré zakladajú zmätočnosť, spája priamo prípustnosť

12

dovolania (viď ); vady tejto povahy sú zároveň aj prípustným dovolacím

dôvodom ( ). Niektorým vadám inej procesnej povahy majúcim

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (s tzv. iným vadám konania) pripisuje Občiansky

súdny poriadok význam v tom zmysle, ţe ich povaţuje za relevantný dovolací dôvod (viď

ustanovenie ), ktorý moţno uplatniť v dovolaní, ale len pokiaľ

je procesne prípustné. Uznesením občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky bolo odporučené uverejniť v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. augusta

1997 sp. zn. , v ktorom tento súd dospel k právnemu názoru, ţe „konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takţe jeho

rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Tento rozsudok bol v uvedenej zbierke publikovaný ako

R 111/98. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je názor zaujatý v uvedenom judikáte

plne opodstatnený aj v prejednávanej veci. Právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti súdneho

rozhodnutia súdu niţšieho stupňa ako dôvodu zakladajúceho (len) tzv. inú vadu konania

pritom vyplýva aj z ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napríklad

rozhodnutia sp. zn. , , , ,

, , , , ,

a ). Preto sama skutočnosť, ţe v konaní prípadne došlo

k procesnej vade tejto povahy (nepreskúmateľnosť rozhodnutia), nemôţe v danom prípade

zaloţiť prípustnosť dovolania oprávnenej, lebo nejde o vadu v zmysle

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe v preskúmavanej veci nešlo

o prípad zastavenia exekúcie v procesnej situácii, v ktorej pre toto zastavenie neboli splnené

zákonné predpoklady. Pokiaľ súd prvého stupňa predmetnú exekúciu zastavil a odvolací súd

jeho rozhodnutie potvrdil, nemal ich postup za následok odňatie moţnosti oprávnenej pred

súdom konať ( ).

4. K námietke oprávnenej, ţe súdy zaťaţili konanie tzv. inou vadou konania majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), dovolací súd

uvádza, ţe procesná vada tejto povahy je relevantný dovolací dôvod, ktorý moţno úspešne

uplatniť vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné (o tento prípad ale v preskúmavanej veci

nešlo). Sama tzv. iná vada konania prípustnosť dovolania nezakladá (pre účely preskúmavanej

veci viď a ).

13

5. Dovolateľka napokon tvrdí, ţe napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva

na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením

veci sa nezakladá procesná vada konania v zmysle (iba výskyt ktorej v konaní

na súdoch niţších stupňov by v danej veci mohol zaloţiť prípustnosť dovolania oprávnenej).

Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno úspešne

odôvodniť (iba) procesne prípustné dovolanie (viď ), samo

nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale prípustnosť dovolania nezakladá

(porovnaj tieţ niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. ).

Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou ( a ), nevyšli najavo ani iné procesné

vady konania vymenované v a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva

z ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie oprávnenej

podľa v spojení s ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však ţiadne

trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich priznanie (§ 151

).

14

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. decembra 2012

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková