Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/146/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej R., a.s. so sídlom

v K., IČO: X., zastúpenej JUDr. J. T., advokátom so sídlom v K., proti povinnému J. P.,

bývajúcemu v P., o vymoženie 11,62 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská

Nová Ves pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu

v Košiciach z 21. októbra 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala súdnej exekútorke návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie

sumy 11,62 € s príslušenstvom; povinnosť povinného zaplatiť jej túto sumu preukazovala

rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice zo 14. októbra 2009 sp. zn.

. Súdna exekútorka následne v zmysle o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

(ďalej len „Exekučný poriadok“) požiadala Okresný súd Spišská Nová Ves o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením zo 7. júla 2010 č.k. zamietol

žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poukázal na to, že

exekučným titulom je v danom prípade rozhodcovský rozsudok vydaný bez rozhodcovskej

zmluvy. Uviedol, že keď oprávnenú vyzval, aby mu predložila rozhodcovskú zmluvu,

doručila mu všeobecné podmienky pre zjednávanie poistenia oprávnenou, ďalej sadzobník

poplatkov, rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. , žiadosť povinného

o zníženie poistného a poistku č. X.. Súd prvého stupňa poukázal na

Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) a dospel k názoru, že

oprávnenou predložené listiny nepreukazujú uzavretie rozhodcovskej zmluvy ani vo forme

osobitnej zmluvy, ani vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve. K uzavretiu rozhodcovskej

zmluvy (doložky) nedošlo ani zmluvou obsiahnutou vo vzájomne vymenených listoch. Za

akceptáciu všeobecných poistných podmienok povinným nemožno považovať ani poistku

č. X., ktorá neobsahuje výslovné prejavenie vôle riešiť spory zmluvných strán

v rozhodcovskom konaní. Zo zamietajúceho uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa ani

výkladom obsahu predložených listín nemohol dospieť k záveru, že rozhodcovská zmluva je

ich súčasťou. Keďže oprávnená nepreukázala, že rozhodcovské konanie prebehlo na základe

uzavretej rozhodcovskej zmluvy, neboli v danom prípade splnené zákonné predpoklady pre

vyhovenie žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Jej

žiadosť preto zamietol.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Košiciach uznesením z 21. októbra 2010

sp. zn. napadnuté uznesenie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214

ods. 2 ) potvrdil ( ) a účastníkom konania nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania. V odôvodnení poukázal na ukladajúci

exekučnému súdu povinnosť zastaviť exekučné konanie v prípadoch uvedených v tomto

ustanovení. Citoval aj § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého súd zamietne

žiadosť súdneho exekútora, ak zistí rozpor so zákonom buď žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu.

So zreteľom na neexistenciu rozhodcovskej zmluvy dospel k záveru, že súd prvého stupňa

v súlade so zákonom zamietol žiadosť súdnej exekútorky o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie.

Oprávnená v podanom dovolaní žiadala zrušiť napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

a tiež ním potvrdené prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, lebo súdy v danom prípade:

1. rozhodovali vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov ( ). Túto

procesnú vadu vyvodzovala oprávnená z toho, že rozhodcovský súd rozhodoval

v súlade so zákonom na základe riadne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Všeobecné

súdy nemajú vo vzťahu k rozhodnutiam rozhodcovského súdu postavenie odvolacích

súdov a v zásade nie sú oprávnené preskúmavať rozhodcovské rozsudky po vecnej

stránke. Ustanovenie umožňuje v tam vymenovaných

prípadoch zastaviť exekučné konanie, nie však zamietnuť žiadosť o poverenie na

vykonanie exekúcie. Podľa jej názoru „skúmanie (ne)platnosti rozhodcovskej zmluvy

alebo rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní nemá žiadnu oporu v relevantných

právnych predpisoch“,

2. odňali oprávnenej možnosť pred súdom konať ( ). I keď sa

v exekučnom konaní vo všeobecnosti nevykonáva dokazovanie, súdy predsa len

vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi, avšak bez toho, aby nariadili pojednávanie.

Tým oprávnenej v rámci dokazovania odňali možnosť vyjadriť sa k vykonaným

dôkazom a tiež vysvetliť, ktoré časti predložených listín v ich vzájomnej väzbe viedli

k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. Teoreticko-právna konštrukcia prezentovaná

súdmi vo vzťahu k spôsobu uzatvárania rozhodcovských zmlúv spočíva na nesprávnej

interpretácii a Výklad podaný súdmi je príliš

zužujúci a súdy na jeho základe dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec

nesprávne právne posúdili. Prehliadli, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá v súlade

so zákonom, a to vo forme rozhodcovskej doložky vo vzájomne vymenených listoch.

Povinný písomne prejavil vôľu pristúpiť k všeobecným poistným podmienkam,

súčasťou ktorých je ustanovenie o riešení sporov v rozhodcovskom konaní; oprávnená

tento jeho prejav následne akceptovala,

3. konanie zaťažili tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ),

4. svoje rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ).

Povinný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že postup oprávnenej ho veľmi poškodil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas oprávnená zastúpená advokátom ( veta druhá ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa V zmysle je dovolanie

prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky

žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému až c/ Dovolanie oprávnenej preto podľa ustanovení

a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998).

Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

1. Dovolateľka namieta, že v danom prípade sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov ( ).

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,

ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7 ods. 1

). V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy (viď bližšie ). Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy

v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon ( ).

Nedostatok právomoci súdu sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá

má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť

a vec postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je

daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.

V danom prípade dovolateľka procesnú vadu konania uvedenú v

nevyvodzuje z toho, že súdy vôbec nemali konať a rozhodovať. Ich právomoc konať

v exekučnom konaní nepopiera. Vyčíta im iba, že v rozpore so zákonom „preskúmavali

rozhodcovský rozsudok po vecnej stránke“ a že bez zákonom zvereného oprávnenia

v exekučnom konaní skúmali existenciu rozhodcovskej zmluvy. Dovolateľka tu teda namieta,

že rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnej aplikácii a interpretácii ustanovení zákona.

Z určujúceho – obsahového – hľadiska (viď ) nejde zo strany oprávnenej

o námietku nedostatku právomoci súdov, ale o námietku inú, ktorú dovolateľka uvádza

vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti právnych záverov súdov (ich právneho

posúdenia veci), na ktorých v danom prípade založili svoje rozhodnutia (k tomu viď ďalej 4.).

Oprávnená takto formulovanou námietkou nedostatku právomoci súdov (§ 237

písm. a/ ) dostatočne nezohľadňuje, že ňou napadnuté rozhodnutie bolo vydané

v exekučnom konaní, v ktorom rozhodovanie súdov vyplýva jednoznačne priamo zo zákona

(viď napríklad ustanovenia § 29, § 38 ods. 3 a §44 ods. 1 Exekučného poriadku).

Vzhľadom na to nie je opodstatnená námietka dovolateľky o existencii vady konania

v zmysle Súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí do ich právomoci.

2. Podľa názoru oprávnenej jej súdy odňali možnosť pred súdom konať v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia,

je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi

odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka

občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv.

2.1. Dovolateľka tvrdí, že k procesnej vade uvedenej v došlo tým,

že súdy vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania a bez jej

účasti. Rovnako im vytýka, že v súvislosti s tým jej znemožnili vyjadriť sa k vykonaným

dôkazom.

V preskúmavanej veci dospelo exekučné konanie do štádia posudzovania splnenia

tých zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora

vykonaním exekúcie. Dovolaním je napadnuté rozhodnutie vydané v tomto štádiu exekučného

konania.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd

preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul

z hľadiska ich súladu so zákonom. Pri tom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie

má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou)

o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný

osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania

v zmysle V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú

v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného

v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva

dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124

) – postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené

okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to sa

oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok

konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie

exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného.

Ak teda dovolateľka vyvodzuje existenciu procesnej vady konania v zmysle § 237

písm. f/ z toho, že súdy vykonali „dokazovanie“ bez nariadenia pojednávania a v jej

neprítomnosti, ide o námietku neopodstatnenú. Namietaným postupom súdov nebola

oprávnenej znemožnená realizácia jej procesných oprávnení.

2.2. Dovolateľka uvádza, že právna konštrukcia spôsobu uzatvárania rozhodcovských

zmlúv, z ktorej vychádzali súdy, spočíva na nesprávnej a zužujúcej interpretácii § 4 ods. 1 a 2

Táto námietka sa [z určujúceho – obsahového – hľadiska (viď

ods. 2 )] viaže na správnosť interpretácie ustanovení zákona, teda na správnosť

právneho posúdenia veci (k tomu viď ďalej 4.). Dovolací súd na podstatu a zmysel tejto

námietky prihliadal iba v súvislosti so skúmaním, či v konaní na súdoch nižších stupňov

nedošlo k vade v zmysle O procesnú vadu konania uvedenú v tomto

ustanovení ide tiež v prípade zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, ak pre to neboli splnené zákonom stanovené podmienky; takým

zamietnutím sa totiž oprávnenému odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia.

Dovolací súd preto skúmal, či nejde o tento prípad.

Pre účely preskúmavanej veci treba uviesť, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý

už nemožno preskúmať podľa , má pre účastníkov

rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 zákona

č. ). Tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je

po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných

predpisov ( ).

Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako

rozsudok všeobecného súdu, je exekučný súd povinný nakladať s takýmto rozsudkom

rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu

rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený

uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný

prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného

v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku je exekučným titulom vykonateľné

rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok; prípady

ďalších exekučných titulov uvádza § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre

nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu

posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora

na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul)

uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho

vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný

titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho

konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí

rozhodnutia – jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv

a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci

tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové

a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný

súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže

naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská

zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré

medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa

rozhodnú v rozhodcovskom konaní ( ). Rozhodcovská

zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve

( ). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je

neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente

podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá

telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie

obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 zákona

č. ).

Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby

exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc

rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto

na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho

účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní

vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal

neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť

domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu

irelevantná.

Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup

exekučného súdu, ktorý po podaní žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie skúmal, či bola uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup

exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu

a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval postavenie

odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal, či oprávnenou predložený rozhodcovský

rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd

s právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým,

ako ju vyriešil rozhodcovský súd. Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného exekučného

konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní

ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne

účinky ().

Oprávnená k návrhu na vykonanie exekúcie pripojila rozhodcovský rozsudok

Arbitrážneho súdu Košice zo 14. októbra 2009 sp. zn. , v ktorom rozhodcovský

súd uviedol, že rozhodcovskú doložku obsahuje „časť XV. ods. 2 poistných podmienok“.

Okresný súd Spišská Nová Ves vyzval 12. februára 2010 oprávnenú (č.l. 10 spisu), aby mu

predložila rozhodcovskú zmluvu (doložku). Oprávnená na základe toho založila do spisu

„Žiadosť o zníženie poistného k poistnej zmluve č. X.“ datovanú 14. augusta 2008, v ktorej sú

vyznačené viaceré údaje o poistníkovi (povinnom), a tiež o pôvodnej a zníženej sume

poistného; táto žiadosť obsahuje text, v zmysle ktorého „poistník súhlasí s tým, aby sa všetky

sporné nároky z tejto žiadosti ako aj všetky sporné nároky z poistenia, ak nejaké vzniknú,

vysporiadali pred špeciálnym súdom postupom podľa časti XV. všeobecných podmienok P., a.

s. zo dňa 21. 05 2007. Tento súhlas je rozhodcovskou doložkou v zmysle bodu 2. osobitných

dojednaní“. Na základe ďalšej výzvy (urgencie) súdu prvého stupňa na predloženie

rozhodcovskej zmluvy (č.l. 13 spisu) oprávnená založila do spisu „rozhodcovskú zmluvu, a to

Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané R., a. s. zo dňa 21.05.2007, v úplnom

znení k 01.01.2009, v ktorých časti XV. je obsiahnutá rozhodcovská zmluva“. Ďalej súdu

predložila „písomné pristúpenie povinného k týmto poistným podmienkam spolu s osobitne

vyjadreným súhlasom s tým, aby sa všetky prípadné sporné nároky z poistenia medzi

oprávneným a povinným vysporiadali pred špeciálnym súdom postupom podľa časti XV.

Všeobecných poistných podmienok oprávneného zo dňa 21.05.2007 (Žiadosť o zníženie

poistného k poistnej zmluve podpísaná povinným dňa 14.08.2007)“. Súdu predložila tiež

Sadzobník administratívnych poplatkov R., a.s. Napokon mu zaslala rozsudok Arbitrážneho

súdu Košice zo 4. augusta 2009 sp. zn. , na str. 3 odôvodnenia ktorého poukázala.

Zo spisu (najmä uvedených listín) vyplýva, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá

vo forme osobitnej zmluvy ( ); to, napokon, nepopiera ani

dovolateľka. Konštatovanie exekučného súdu v uznesení, ktorým zamietol žiadosť súdnej

exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, že rozhodcovská zmluva nebola

v danom prípade uzavretá ako jeden dokument podpísaný obidvomi zmluvnými stranami, je

preto z pohľadu dovolacieho súdu opodstatnené a podložené obsahom spisu.

So zreteľom na závery uvedené v predchádzajúcom odseku a tiež s prihliadnutím

na argumentáciu dovolateľky bolo v danej veci potrebné následne vyriešiť otázku, či

k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy (doložky) nedošlo na základe dohody oprávnenej

a povinného „vo vzájomne vymenených listoch“. V spise sa na č.l. 12 a 33 nachádza „Žiadosť

o zníženie poistného k poistnej zmluve č. X.“. Ide o tlačivo, ktoré bolo podľa všetkého

vyhotovené pre účely P., a.s. (pôvodný názov oprávnenej do 31. decembra 2008 – viď č.l. 32

spisu). Nevyplnené a poisťovňou nepodpísané tlačivo nemožno ešte považovať za list (návrh

na uzavretie rozhodcovskej zmluvy). Pokiaľ tento formulár povinný vyplnil, podpísal a zaslal

(odovzdal) povinnej, mohlo by ísť prípadne o jeho list obsahujúci návrh na uzavretie

rozhodcovskej zmluvy (doložky). Ani v takom prípade ale obsah spisu nesvedčí o uzavretí

rozhodcovskej zmluvy (doložky) „vzájomnou výmenou listov“. V spise je síce doklad o tom,

že oprávnená 17. augusta 2007 prevzala od povinného vyplnenú žiadosť, nenachádza sa

v ňom ale žiadna listina, ktorá by obsahovala prejav vôle oprávnenej – jej výslovný súhlas

s touto žiadosťou povinného (prijatie návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy), a ktorá by

bola zaslaná (odovzdaná) povinnému. Tento súhlasný prejav oprávnenej urobený v písomnej

forme voči povinnému po podaní predmetnej žiadosti a jemu zaslaný ako „list“, sa v spise

nenachádza. Spis teda nesvedčí o tom, že by došlo „k vzájomnej výmene“ listov oprávnenej

a povinného. Vzhľadom na to je plne opodstatnené konštatovanie súdov, že rozhodcovská

zmluva (doložka) nie je obsiahnutá ani vo vzájomne vymenených listoch.

Ak je exekučný súd povinný zastaviť exekúciu aj bez návrhu vždy vtedy, keď vyjde

najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia

neprípustný (takou okolnosťou je aj neexistencia vykonateľného exekučného titulu), je

exekučný súd bezpochyby povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie vtedy, keď okolnosť takejto povahy vyjde najavo už pri postupe podľa

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci nešlo

o prípad zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v procesnej situácii, v ktorej pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady. Pokiaľ

súd prvého stupňa predmetnú žiadosť zamietol a odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil,

nemal ich postup za následok odňatie možnosti oprávnenej pred súdom konať (§ 237 písm. f/

).

3. K námietke oprávnenej, že súdy zaťažili konanie tzv. inou vadou konania majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), dovolací súd

uvádza, že procesná vada tejto povahy je relevantný dovolací dôvod, ktorý možno úspešne

uplatniť vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné (o tento prípad ale v preskúmavanej veci

nešlo). Sama tzv. iná vada konania prípustnosť dovolania nezakladá (pre účely preskúmavanej

veci viď a ).

4. Dovolateľka napokon tvrdí, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva

na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Právnym posúdením veci sa nezakladá procesná vada konania v zmysle

(iba výskyt ktorej v konaní na súdoch nižších stupňov by v danej veci mohol založiť

prípustnosť dovolania oprávnenej). Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací

dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť (iba) procesne prípustné dovolanie (viď § 241

ods. 2 písm. c/ ), samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale

prípustnosť dovolania nezakladá (porovnaj tiež niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, napríklad sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou ( a ), nevyšli najavo ani iné procesné

vady konania vymenované v a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva

z ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie oprávnenej

podľa v spojení s ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

V dovolacom konaní procesne úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Dovolací súd nepriznal povinnému náhradu trov tohto konania,

lebo nepodal návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania ( ,

a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. októbra 2011

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková