Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/236/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. E. L., bývajúceho

v J., zastúpeného JUDr. J. Š., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanej M., s.r.o.,

so sídlom v B., IČO: X., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica

pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 29. januára 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 11. decembra 2009 č.k. -298

uloţil ţalovanej povinnosť poskytnúť ţalobcovi do 3 dní v televíznom vysielaní M.

vo vysielacom čase relácie „P.“ ospravedlnenie (text ktorého bol súčasťou výroku tohto

rozsudku) za zásah do jeho osobnostných práv; zároveň ţalovanú zaviazal zaplatiť ţalobcovi

do 3 dní náhradu nemajetkovej ujmy 13 000 €. V odôvodnení tohto rozsudku uviedol, ţe

ţalovaná 4. októbra 2004 v relácii „P.“ odvysielala príspevok „Rozdeľuj a panuj“, ktorý

neoprávnene zasiahol do osobnostných práv ţalobcu, lebo obsah relácie vyvolal u diváka

dojem, ţe ţalobca (policajt) neoprávnene podniká, koná v rozpore so zákonom a zúčastňuje

sa na porušovaní daňových predpisov a nelegálnej činnosti spojenej s ťaţbou dreva.

Na odvolanie ţalobcu a ţalovanej Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením

z 15. februára 2010 sp. zn. napadnutý rozsudok zrušil podľa § 221 ods. 1

písm. h/ a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, ţe v uznesení

2

vyslovený právny názor bude v ďalšom konaní pre súd prvého stupňa záväzný. V odôvodnení

tohto zrušujúceho uznesenia odvolací súd medziiným uviedol, ţe právne závery, na ktorých

spočíva prvostupňový rozsudok, nezodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania, ale ani

zásadám, na ktorých je budovaná občianskoprávna ochrana osobnosti a garantované

právo prejavu.

Okresný súd Banská Bystrica po doplnení dokazovania rozsudkom z 2. mája 2012

č.k. -507 ţalobu v celom rozsahu zamietol. V odôvodnení uviedol, ţe

predpokladom úspešnosti ţaloby, ktorou sa fyzická osoba domáha ochrany jej osobnosti,

je preukázanie, ţe ţalovaný subjekt neoprávnene zasiahol do osobnostných práv. Médiá,

vrátane televízií, zohrávajú v demokratickej spoločnosti významnú úlohu, sú oprávnené

zverejňovať informácie verejného záujmu a realizáciou slobody prejavu plnia úlohu

„stráţneho psa demokracie“. Ak televízna relácia poskytne divákovi pravdivé informácie,

nedopúšťa sa neoprávneného zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby, ktorej sa zverejnená

informácia týka. O neoprávnený zásah do osobnosti ide len v prípade uverejnenia

nepravdivých informácií o dotknutej osobe, ktoré majú negatívny dopad na jej česť,

dôstojnosť alebo dobré meno. V prejednávanej veci bolo výsledkami dokazovania

preukázané, ţe odvysielaná televízna relácia obsahovala pravdivé informácie o ţalobcovi.

Ţalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, ţe ţalovaná o ňom uviedla nepravdivé

informácie, a ţe tým neoprávnene zasiahla do jeho osobnostných práv. Súd prvého stupňa

z týchto dôvodov povaţoval ţalobu za neopodstatnenú v oboch jej častiach

(čo do poţadovaného ospravedlnenia, aj čo do ţiadosti o priznanie náhrady nemajetkovej

ujmy v peniazoch), a preto ju zamietol. Ţalovanej, ktorá bola v konaní procesne úspešná,

priznal náhradu trov (§ 142 ods. 1 O.sp.).

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 29. januára 2013

sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení

uviedol, ţe v prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či záujem informovať verejnosť

prevaţoval nad záujmom ţalobcu. Médiá sa totiţ nesmú neoprávnene dotýkať osobnostných

práv tretích osôb, patrí im ale právo zverejňovať informácie a myšlienky vereného záujmu.

Treba rešpektovať špecifiká televíznych reportáţí určených pre informovanie širokej

verejnosti, ktoré neraz musia s ohľadom na rozsah a divácky záujem pristupovať

aj k nevyhnutným zjednodušeniam. Nie kaţdé zjednodušenie podané v televíznej relácii vedie

ale k zásahu do osobnostných práv dotknutej osoby. Rozhodujúce je, či celkové vyznenie

3

informácie zodpovedá pravde. V danom prípade zo strany ţalobcu neboli v konaní predloţené

ţiadne dôkazy, ktoré by preukázali, ţe informácie podané v predmetnej relácii, neboli

pravdivé, a teda mohli byť spôsobilé privodiť ujmu na osobnostných právach ţalobcu. Súd

prvého stupňa preto správne ţalobu zamietol majúc za to, ţe ţalobca neuniesol dôkazné

bremeno a nepreukázal ním tvrdené skutočnosti. Ţalovaná v konaní dôkazom pravdy

preukázala pravdivosť informácií odvysielaných 4. októbra 2004 televíziou M. v relácii

„Rozdeľuj a panuj“. Ak prevaţná časť reportáţe mala pravdivý skutkový základ a ani inak

nevybočila z pravidiel korektnej ţurnalistiky, neboli splnené podmienky pre vyhovenie

ţalobe. Ako vecne správny posúdil odvolací súd prvostupňový rozsudok aj vo výroku, ktorým

bolo rozhodnuté o trovách konania.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca s tým, ţe tento

jeho mimoriadny opravný prostriedok je procesne prípustný podľa

V dovolaní (na str. 4 odsek 4) výslovne uviedol, ţe napáda „rozsudok Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo dňa 29.01.2013, ktorým došlo k zmene rozsudku

Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 11.12.2009, ktorým bol

odporca zaviazaný k povinnosti uverejniť v televíznom vysielaní televízie M. ospravedlnenie

v znení: ...“ a ďalej, ktorým bol odporca „...zaviazaný k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi

nemajetkovú ujmu v sume 13 000 Eur ...“. Podľa názoru ţalobcu spočíva napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu na neúplných skutkových zisteniach, nesprávnom vyhodnotení

vykonaných dôkazov, nesprávnych a dostatočne nepodloţených skutkových záveroch, ako aj

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Podľa neho v ničom

neobstojí záver súdov, ţe neuniesol dôkazné bremeno. Naopak, v konaní dostatočne

preukázal, ţe v čase odvysielania relácie uţ nebol policajt (osoba verejného záujmu)

a reláciou, v rámci ktorej boli o ňom odvysielané nepravdivé, pravdu skresľujúce

a difamujúco pôsobiace informácie, bolo neoprávnene zasiahnuté do jeho osobnostných práv.

Súdy v danej veci nerozhodli správne a bez náleţitého podkladu zamietli jeho opodstatnene

podanú ţalobu. Ţiadal preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť „a vec vrátiť súdu

I. stupňa na ďalšie konanie“.

Ţalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( )

zastúpený v súlade s , skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním

moţno napadnúť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

1. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe

je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Ţalobca v dovolaní uviedol, ţe jeho dovolanie je procesne prípustné podľa § 238

ods. 1 , lebo (podľa jeho názoru) smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený prvostupňový rozsudok.

Prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu rozsudku ( ) je zaloţená

na rozdielnosti rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa. O rozdielne

rozsudky ide vtedy, ak oba súdy inak (odlišne) posúdili okolnosti významné pre rozhodnutie

veci, v dôsledku čoho rozdielne určili (deklarovali) práva a povinnosti účastníkov konania.

Pokiaľ odvolací súd vo svojom rozsudku posúdil práva a povinnosti účastníkov daného

právneho vzťahu rovnako (zhodne) ako súd prvého stupňa, nejde o zmeňujúci rozsudok, ale

o potvrdzujúci rozsudok (v súvislosti s tým viď aj ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu,

napríklad sp. zn. , , ).

Riešenie otázky prípustnosti dovolania v zmysle treba zaloţiť

na porovnaní obsahu dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu a toho rozsudku

súdu prvého stupňa, vecná správnosť ktorého bola posudzovaná v odvolacom konaní,

z ktorého vzišiel tento rozsudok odvolacieho súdu. Na základe takéhoto porovnania dovolací

súd konštatuje, ţe posúdenie práv a povinností účastníkov je v rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 29. januára 2013 sp. zn. rovnaké ako v rozsudku

Okresného súdu Banská Bystrica z 2. mája 2012 č.k. -507. Dovolaním

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je v dôsledku toho jednoznačne potvrdzujúci, a to tak

v zmysle obsahovom, ako aj formálnom.

Dovolateľ zreteľne vyvodzuje „rozdielnosť“ významnú z hľadiska

z nenáleţitého porovnania obsahu dovolaním napadnutého rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 29. januára 2013 sp. zn. a (uţ skôr zrušeného) rozsudku

Okresného súdu Banská Bystrica z 11. decembra 2009 č.k. -298. Dovolateľ

prehliada, ţe tento prvostupňový rozsudok – v dôsledku jeho zrušenia – v konečnom dôsledku

nekonštituoval ţiadne práva alebo povinnosti účastníkov konania a ich (ne)existenciu ani

nedeklaroval.

Vzhľadom na to, ţe dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je z hľadiska

posúdenia práv a povinností rovnaký ako ním potvrdený rozsudok prvostupňového súdu,

nemoţno prípustnosť proti nemu smerujúceho dovolania ţalobcu vyvodiť z § 238

ods. 1 Dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ktorý

nemá znaky uvedené ani v , ani v

Prípustnosť podaného dovolania teda z nevyplýva.

2. So zreteľom na dovolací súd skúmal, či v konaní na súdoch

niţších stupňov nedošlo k procesným vadám v zmysle Podľa tohto ustanovenia

je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Dovolateľ vady konania v zmysle nenamietal a v dovolacom konaní vady

tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z tohto ustanovenia nemoţno

vyvodiť.

Pokiaľ dovolateľ spochybňuje správnosť a úplnosť skutkových zistení súdov a z nich

vyvodených skutkových záverov, dovolací súd uvádza, ţe v prípade neúplnosti alebo

nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol

v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu povaţovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu

konania v zmysle (obdobne tieţ R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999,

R 6/2000 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. ,

, , a ). Ak k tejto nesprávnosti

v niektorom súdnom konaní dôjde, nezakladá procesnú vadu konania uvedenú v

Dovolateľom tvrdená neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení môţe prípadne viesť

k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ ); vadu takej povahy ale moţno úspešne uplatniť iba v procesne

prípustnom dovolaní (o tento prípad ale v danej veci nejde). Sama tzv. iná vada prípustnosť

dovolania nezakladá.

Ţalobca odôvodňuje dovolanie aj tým, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právne posúdenie veci súdmi niţších

stupňov je najvyšším súdom povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno

úspešne odôvodniť (len) procesne prípustné dovolanie (viď );

zároveň je zhodne zastávaný názor, ţe nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších

stupňov nezakladá procesnú prípustnosť dovolania v zmysle (porovnaj

R 54/20102 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. ).

K námietke dovolateľa, ţe napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, dovolací súd

uvádza, ţe judikatúrou najvyššieho súdu je nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu niţšieho

stupňa povaţovaná za tzv. inú procesnú vadu konania (viď R 111/1998), ktorá prípustnosť

dovolania nezakladá – nejde totiţ o procesnú vadu v zmysle Právna kvalifikácia

nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu niţšieho stupňa ako dôvodu zakladajúceho (len)

tzv. inú vadu konania pritom vyplýva tieţ z rozhodnutí ďalších senátov najvyššieho súdu

(porovnaj napríklad sp. zn. , , ,

, , , , ,

a ). K otázke právnych dôsledkov nepreskúmateľnosti

rozhodnutia súdu z hľadiska prípustnosti dovolania sa aktuálne vyjadril Ústavný súd

Slovenskej republiky v uznesení z 30. januára 2013 sp. zn. , v ktorom

uviedol, ţe „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho

súdu, ktorá prijala záver, ţe nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu

konania podľa , ale len tzv. inú vadu konania podľa

písm. b/ “. Ani v iných právnych veciach, v ktorých dovolací súd zotrval na aktuálnosti

judikátu R 111/1998, nebolo zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky konštatované

porušenie ústavných práv (viď napríklad , , ,

).

3. Dovolateľ v prejednávanej veci napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu ako

celok. V dovolaní vyjadril aj nespokojnosť s výrokom tohto rozsudku o trovách konania.

Treba však zdôrazniť, ţe jeho dovolanie smeruje v tejto časti proti rozhodnutiu, ktoré je síce

súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento charakter nestráca,

i keď rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté

( ). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách

konania treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať podľa ustanovení,

ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu ( ).

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak smeruje proti uzneseniu

uvedenému v a Ţalobcom podané dovolanie v časti smerujúcej proti

výroku o trovách konania by však vzhľadom na právnu úpravu (viď aţ 3 )

bolo prípustné iba v prípade, ţe v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v

So zreteľom na to, ţe v preskúmavanej veci k procesným vadám vymenovaným v tomto

ustanovení nedošlo, je dovolanie ţalobcu neprípustné aj v časti napadajúcej výrok o trovách

konania.

4. Vzhľadom na to, ţe v prejednávanej veci nemoţno prípustnosť podaného dovolania

vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia , odmietol najvyšší súd

dovolanie ţalobcu podľa v spojení s , pričom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa otázkou vecnej správnosti

napadnutého rozsudku.

5. V dovolacom konaní nebol ţalobca procesne úspešný a právo na náhradu trov tohto

konania vzniklo procesne úspešnej ţalovanej ( v spojení s

ods. 1 a ). Dovolací súd nepriznal ţalovanej náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na rozhodnutie o priznaní tejto náhrady (§ 151

ods. 1 ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. decembra 2013

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková