Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/13/2015

Identifikačné číslo spisu: 2311200022 Dátum vydania rozhodnutia: 18.05.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Daniela Sučanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:2311200022.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Q. A., bývajúceho v BH., zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36864421, proti žalovanému Duslo, a.s., so sídlom v Šali, Administratívna budova, ev. č. 1236, IČO: 35826487, zastúpenému advokátskou kanceláriou agner & partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Špitálska č. 10, IČO: 36722758, za účasti vedľajšej účastníčky na strane žalovaného Sociálnej poisťovne, a.s., so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, IČO: 30807484, o zaplatenie 64 628,56 €, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. , na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 30. septembra 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému a vedľajšej účastníčke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

Žalobca sa podanou žalobou po zmene petitu domáhal na žalovanom zaplatenia 64 628,56 € (150 násobku doteraz priznaného bodového ohodnotenia) titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s chorobou z povolania, ktorá bola u neho zistená v roku 1986 ako chronická intoxikácia sírouhlíkom. Na základe zhoršenia subjektívnych i objektívnych ťažkostí plynúcich z poškodenia zdravia bolo novovypracovaným posudkom z roku 2010 dobodované sťaženie spoločenského uplatnenia o 400 bodov. Zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zdôvodnil naďalej sa zhoršujúcim zdravotným stavom a vplyvu tohto zhoršenia na jednotlivé životné úkony, uspokojovanie spoločenských potrieb a plnenie spoločenských úloh, ako i znemožnenie výkonu voľby povolania alebo možnosti ďalšieho sebavzdelávania.

Okresný súd Galanta rozsudkom zo 6. februára 2014 č.k. -225 žalobu zamietol a žalovanému a vedľajšej účastníčke nepriznal náhradu trov konania. Bol toho názoru, že nárok žalobcu je premlčaný v časti uplatnenia na základe posudku Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie z roku 1986 vzhľadom na uplynutie 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, ktorá začala plynúť momentom bodového ohodnotenia (rok 1986) a uplynula potom najneskôr dňom 31. decembra 1988, pričom žaloba bola podaná na súde až 4. januára 2011. Vo zvyšku žaloby súd nezistil dôvody hodné mimoriadneho zreteľa podľa ustanovenia č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len „“), z ktorého žalobca odvodzoval svoj nárok. Mal za preukázané, že u žalobcu sa choroba z povolania svojimi príznakmi a následkami neodlišuje od štandardných príznakov a následkov chronickej intoxikácie sírouhlíkom. Navyše, na jeho nepriaznivom stave sa podieľa aj cukrovka so svojimi komplikáciami, liečená mnoho rokov inzulínom. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa

Krajský súd v Trnave na odvolanie žalobcu rozsudkom z 30. septembra 2014 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovanému a vedľajšej účastníčke nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia. Odvolací súd považoval posúdenie otázky premlčania časti nároku žalobcu na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia prvostupňovým súdom za vecne správne, a zdôraznil, že v danom prípade ide o právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje. Tiež so súdom prvého stupňa súhlasne ustálil, že v preskúmavanej veci nie sú dané podmienky pre aplikáciu a poukázal, že v prípade žalobcu sa nejedná o výnimočný prípad hodný osobitného zreteľa, a nie je preto dôvodné mimoriadne zvýšiť odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s

Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, v ktorom uviedol, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ) a že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom názore ( ). Odňatie možnosti konať pred súdom videl v tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu je absolútne prekvapivé a poukázal na to, že v inej právnej veci odvolací súd napriek vznesenej námietke premlčania zvýšenie odškodnenia priznal. Navyše je napadnuté rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, s nezrozumiteľnými dôvodmi, čo podľa názoru žalobcu predstavuje závažné procesné pochybenie súdu. Nesúhlasil s právnym názorom odvolacieho súdu v otázke premlčania jeho nároku a trval na tom, že vznesená námietka mala byť súdom vyhodnotená ako nenáležitá a bez právnych účinkov. Podľa názoru žalobcu mu majetkové právo podliehajúce premlčaniu nepatrilo až do právoplatného pozitívneho rozhodnutia súdu o jeho žalobe, nakoľko toto právo môže konštituovať len súd, a z toho dôvodu ani nemohlo dôjsť k jeho premlčaniu. Napokon mal za to, že súdy vec nesprávne právne posúdili tým, že nevyhodnotili predmetnú vec ako prípad hodný osobitného zreteľa. Na základe uvedeného žiadal zrušiť rozsudky súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný ani vedľajšia účastníčka sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [ (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza v znení pred 1. januárom 2015, lebo dovolanie bolo podané pred týmto dňom)] po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len v prípadoch, v ktorých to pripúšťa zákon (viď ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa

ods. 3 je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a .

Keďže podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom súdu prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a , nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z , ani z Pre úplnosť treba uviesť, že dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané ( ). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu nie je podľa až 3 procesne prípustné.

Dovolanie žalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom vymenovaných; iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť, že pri posudzovaní existencie procesnej vady uvedenej v ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania, nie je významný subjektívny názor účastníka, ale len zistenie, že v konaní došlo k takejto vade.

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho súdu nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že k odňatiu možnosti konať pred súdom malo podľa jeho názoru dôjsť tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu je „absolútne prekvapivé“.

V rozhodovacej praxi najvyššieho súdu sa pod „prekvapivým rozhodnutím“ rozumie rozhodnutie, ktorým odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa) za rozhodujúcu považoval skutočnosť, ktorú

nikto netvrdil alebo nepopieral, resp. ktorá nebola predmetom posudzovania súdom prvého stupňa. Prekvapivým je rozhodnutie odvolacieho súdu „nečakane“ založené na iných právnych záveroch než rozhodnutie súdu prvého stupňa (viď tiež uznesenie najvyššieho súdu zo 17. septembra 2009 sp. zn. ), resp. rozhodnutie z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa „nečakane“ založené nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch, než na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvého stupňa, pričom účastník konania v danej procesnej situácii nemal možnosť namietať správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní (viď uznesenie najvyššie súdu zo 14. júla 2011 sp. zn. ). V danom prípade ale rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvého stupňa nevyznieva ani prekvapujúco, ani nečakane - súdy oboch stupňov založili svoje rozhodnutia na rovnakých skutkových a právnych záveroch. Žalobca musel vzhľadom na priebeh a výsledky prvostupňového konania očakávať (predvídať), že odvolací súd bude v odvolacom konaní posudzovať a skúmať to, čo napokon odvolací súd aj skutočne posúdil a preskúmal.

Dovolateľ odvolaciemu súdu ďalej vytýka, že jeho rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné.

Najvyšší súd k tomu uvádza, že judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) považuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia za tzv. inú vadu konania ( ), ktorá prípustnosť dovolania nezakladá. Správnosť takého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdzujú tiež rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď najmä aktuálne rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. , a ).

Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “. Toto stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016.

Najvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva predmetné stanovisko, skúmal, či v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy by nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle Dovolací súd však nezistil, že by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo; odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie.

Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia ústavného súdu napr. sp. zn. , , , , , , , , , , , , , , .

Žalobca v dovolaní vyslovil aj nespokojnosť s právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke premlčania a (ne)existencie prípadu hodného osobitného zreteľa ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď ), samo (prípadne) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia

najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , , , , , a ). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v konaní na súdoch nižšieho stupňa nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom podľa keďže prípustnosť jeho dovolania nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky ho v zmysle v spojení s odmietol.

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalovanému a vedľajšej účastníčke vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( , a ). Dovolací súd im nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.