Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/1/2011

Potvrdené rozhodnutím 9Co/143/2014
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci žalobcu: Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W., X. X, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom 811 05 Bratislava, Moyzesova 8, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Duslo, a.s., so sídlom Šaľa, Administratívna budova, ev. č. 1236, IČO: 35 826 487, zastúpený advokátskou kanceláriou agner & partners, s. r. o., so sídlom Bratislava, Špitálska 10, IČO: 36 722 758, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Sociálna poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8 - 10, IČO: 30 807 484, o zaplatenie 64.628,56 eura, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 17C/1/2011 - 225 zo dňa 6. februára 2014 takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odvolací súd žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľa: Š. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX W., X. X, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom 811 05 Bratislava, Moyzesova č. 8, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Duslo, a.s., so sídlom 927 03 Šaľa, Administratívna budova ev. č. 1236, IČO: 35 826 487, zastúpeného agner & partners, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Špitálska 10, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Sociálna poisťovňa, a.s., so sídlom 813 63 Bratislava, ul. 29. augusta 8-10, IČO: 30 807 484, o zaplatenie 64.628,56 eur, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ svojím návrhom doručeným súdu dňa 4.1.2011 žiadal súd, aby odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi pôvodne sumu 52131,05 eur (150 násobok doteraz priznaného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia z titulu choroby z povolania) a trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ bol od roku 1962 do roku 1998 v pracovnom pomere s právnym predchodcom odporcu na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy, pričom pracoval vo funkcii spriadača viskózneho hodvábu. V roku 1986 bola navrhovateľovi po rokoch expozície v toxickom prostredí zistená choroba z povolania - chronická intoxikácia sírouhlíkom. V roku 1988 bol s navrhovateľom ukončený pracovný pomer, keďže odporca nemal s prihliadnutím na zdravotný stav navrhovateľa možnosť tohto ďalej zamestnávať. Pracovisko navrhovateľa bolo vyhlásené za rizikové, v zmysle metodického opatrenia vestníka Ministerstva zdravotníctva SSR č. 13/1977 aj 13/1986. V dôsledku dlhotrvajúcej expozície sa u navrhovateľa objavila choroba z povolania, špecifikovaná vyhláškou č. ako chronická otrava sírouhlíkom.

V posudku o odškodnení bolesti za sťaženie spoločenského uplatnenia vypracovaného Fakultnou nemocnicou Akademika L. Dérera, klinikou pracovného lekárstva a toxikológie (KPLaT), bolo sťaženie navrhovateľa v zmysle zásad pre hodnotenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia ustanovených vyhláškou č. ohodnotené na 300 bodov podľa sadzobníka pre hodnotenie č. IV/51. Posudok na základe laboratórnych vyšetrení, ako aj klinických nálezov potvrdil u navrhovateľa chorobu z povolania - chronickú intoxikáciu CS2. Na základe zhoršenia subjektívnych i objektívnych ťažkostí, bolo jeho poškodenie zdravia KPLaT dobodované navrhovateľove sťaženie spoločenského uplatnenia novovypracovaným posudkom o 400 bodov, celkovo na súčasných 700 bodov.

V uvedenej veci vyplatila Slovenská poisťovňa, a.s. z titulu poistného plnenia navrhovateľovi celkovo sumu 4500,- Kčs ako základ za priznaných 300 bodov.

Navrhovateľ bol uznaný za čiastočne invalidného, pričom miera funkčnej poruchy je 60 %.

Návrhom zo dňa 23. 10. 2013 navrhol zmenu petitu návrhu, ktorou zmenou požadoval zaplatenie sumy 64628,56 eur, ktorú zmenu súd pripustil na pojednávaní konanom dňa 19. 11. 2013 za prítomnosti všetkých účastníkov konania, resp. ich zástupcov.

Pokiaľ ide o bližšiu špecifikáciu pracovno-právnych vzťahov navrhovateľa, ten v návrhu dôvodil, že bol v špecifikovanom období zamestnaný v Chemických závodoch Juraja Dimitrova. Všetky záväzky zamestnávateľa vyplývajúce z pracovného pomeru, neskôr po privatizácii podniku prešli na právneho nástupcu spoločnosť ISTROCHEM, a.s., následne tak, ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra spoločnosti ISTROCHEM, a.s. IČO: 36 403 450 so sídlom Nobelova 34, Bratislava, došlo v súlade s ustanovením a/ ods. 1 písm. c/ k 01.01.2006 k zániku spoločnosti, ktorému predchádzalo zrušenie spoločnosti bez likvidácie zlúčením. Prejav vôle jediného akcionára zrušiť spoločnosť bez likvidácie zlúčením je zachytený v notárskej zápisnici č. N 217/2005, Nz 54487/2005, NCRIs 53869/2005 zo dňa 15.11.2005. Zo zbierky listín je ďalej zrejmé, že spoločnosť ISTROCHEM, a.s. uzatvorila formou notárskej zápisnice č. N 218/2005, Nz 54493/2005, NCRIs 53875/2005 zo dňa 15.11.2005 Zmluvu o zlúčení so spoločnosťou DUSLO, a.s, IČO: 34 108 988 so sídlom administratívna budova ev. č. 1236, 927 03 Šaľa. Podľa tejto zmluvy je DUSLO, a.s univerzálnych právnym nástupcom a preberá celé imanie, všetky práva a povinností, záväzky a pohľadávky zanikajúcej spoločnosti ISTROCHEM, a.s. ku dňu jej výmazu z obchodného registra, ku ktorému došlo dňa 1. 1. 2006. Následne došlo k zlúčeniu spoločnosti DUSLO, a.s. so spoločnosťou AVION Invest, a.s. a k zmene obchodného mena na DUSLO, a.s. Zo zápisu spoločnosti AVION Invest, a.s. v obchodnom registri, vyplývajú nasledovné fakty:

- rozhodnutie jediného akcionára akciovej spoločnosti AVION Invest, a.s. zo dňa 5. 6. 2006 o zlúčení so spoločnosťou DUSLO, a.s. so sídlom administratívna budova ev. č. 1236, 927 03 Šaľa, zapísané v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, v oddiely SA vložka č. 10336/T, IČO: 34 108 998, ktorá bola zrušená bez likvidácie,

- zmluva o zlúčení spísaná vo forme notárskej zápisnice N 301/2006, Nz 21799/2006, NCRIs 21724/2006, JUDr. Danielou Šikutovou dňa 5. 6. 2006.

Spoločnosť AVION Invest, a.s. so sídlom areál DUSLO, a.s. Šaľa, IČO: 35 826 487 je právnym nástupcom spoločnosti DUSLO, a.s. so sídlom administratívna budova ev. č. 1236, 927 03 Šaľa, IČO: 34 108 988, zapísané v obchodnom registri Okresného súdu Trnava, v oddiely SA vložke č. 10336/T a preberá všetky jej práva a povinnosti.

Navrhovateľ v návrhu ďalej dôvodil, že je osobou v poproduktívnom veku 69 rokov. Je vyučený. Chorobou z povolania a jej následkami trpí nielen on, ale aj jeho blízke okolie už viac ako 24 rokov. Choroba výrazne ovplyvňuje jeho sociálne prežívanie a správanie, jeho životné voľby a možnosti. V súčasnosti žije s manželkou a ich plnoletou dcérou v spoločnej domácnosti. Pred objavením sa príznakov chronickej otravy sírouhlíkom viedol aktívny spoločenský, rodinný, kultúrny a športový život. Plne využíval svoj pracovný potenciál a to od svojich 16 rokov. Netrpel žiadnymi psychickými či neurologickými pochoreniami ani alergiami. Zdravotný stav navrhovateľa sa v dôsledku nevyliečiteľnej choroby z povolania naďalej zhoršuje a to napriek medikamentóznej liečbe a dodržiavaniu liečebného režimu. Vykonané zdravotné vyšetrenia potvrdili trvalé následky ochorenia na navrhovateľov organizmus, čo bude mať doživotne nepriaznivé a nezvratné dôsledky na životné úkony navrhovateľa, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a na plnení jeho spoločenských úloh. Choroba z povolania uňho vyvolala rad psychiatrických, neurologických diagnóz, čo v reálnom živote znamená, že navrhovateľ nedokáže prežívať pocity radosti, lásky, empatie, priateľstva. Veľmi závažným dôsledkom je aj sťaženie, či dokonca priamo znemožnenie výkonu voľby povolania, alebo možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Následky choroby z povolania výrazne zasiahli do jeho manželského života.

Zdravotné vyšetrenia potvrdili trvalé následky ochorenia na organizmus navrhovateľa, čo bude mať nepriaznivé následky na jeho životné úkony, uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a na plnenie jeho spoločenských úloh, v priamej príčinnej súvislosti s chorobou z povolania. Trpí radom psychiatrických a neurologických diagnóz, neurologickým vyšetrením mu bola zistená polyneuropatia senzitívnej motoriky dolných končatín toxického pôvodu, v priamej príčinnej súvislosti s chorobou

z povolania mu bol diagnostikovaný organický psychosyndróm, čo sa prejavuje poruchami pamäti, ochudobnením myslenia a znížením spontaneity.

Z psychiatrického hľadiska u navrhovateľa boli zistené organické zmeny osobnosti na toxickom podklade, navrhovateľ trpí anxiózne-depresívnym syndrómom, pričom ochorenie progreduje, hlavne v zmysle porúch nálad, správania, pamäti a pozornosti. Trpí poruchami spánku, v noci nespí a to aj pre bolesti rôzneho druhu. Rapídne sa zhoršuje jeho pamäť, pozornosť, schopnosť sústredenia a koncentrácie.

Z psychologického hľadiska došlo u navrhovateľa k výskytu znakov signalizujúcich poškodenie centrálneho nervového systému (poruchy inteligencie, koncentrácie pozornosti krátkodobej pamäte, zníženie úrovne jemnej motoriky, výraznej emočnej labilite, depresivite, nedostatočnej integrity osobnosti s hysteroidnými prejavmi, latentnej agresivity.

Okrem toho navrhovateľ v roku 1987 ochorel na diabetes mellitus, ktorý je následkom zlého zdravotného stavu žalobcu spôsobeného intoxikáciou organizmu a priamym poškodením vnútorných orgánov (pankreasu). Musí sa stravovať diétne, pričom je závislý od inzulínu v dôsledku nestabilnej hodnoty glykémií. Navrhovateľ trpí aj kardiovaskulárnym ochorením, konkrétne koronárnu chorobou srdca, ktorá zvyšuje riziko srdcových príhod s následkom smrti. Nakoľko sa v posledných rokoch zdravotný stav navrhovateľa rapídne zhoršil a začal pociťovať zvýraznenie subjektívnych problémov, ako napríklad bolesť na hrudníku tlakového charakteru, klaudikačné bolesti najmä v oblasti dolných končatín, bola mu odporučená a následne vykonaná revaskulizácia. Pre progresiu bol naposledy realizovaný dvojnásobný bajpas srdca. Choroba z povolania teda vyústila do cievneho poškodenia, ktoré priamo ohrozuje život navrhovateľa.

K podanému návrhu sa vyjadril odporca podaním zo dňa 10. 3. 2011 (č.l. 72 - 77 spisu), ktorým žiadal súd, aby návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný a odporcovi priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

Vo svojom vyjadrení odporca poukázal na to, že nie je sporné, že navrhovateľ trpí chorobou z povolania. Poukázal na dva posudky KPLaT, z roku 1986 a druhý z roku 2010, kde bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené pôvodne na 300 bodov a v roku 2010, kde bolo sťaženie dobodované o 400 bodov, pričom celkové bodové ohodnotenie 700 bodov je značne pod hornou hranicou základnej bodovej škály (t.j. 1000 bodov). Uvedené preto nasvedčuje tomu, že nemôže ísť o taký mimoriadny rozsah prejavov choroby z povolania a s tým súvisiacich a spojených rozsiahlych obmedzení v živote, ako to opísal v návrhu. Choroba navrhovateľa nemá žiaden špecifický dopad na navrhovateľa, ktorý by sa svojou výnimočnosťou odlišoval od postihnutia iných (mnohých) prípadov ochorení na tú istú chorobu (chronická intoxikácia CS2).

Zdravotné znaky choroby z povolania boli v plnej miere zohľadnené v lekárskych posudkoch KPLaT pri stanovení základného počtu bodov v zmysle vyhl. č. , pričom navrhovateľ sa návrhom domáha aplikácie cit. vyhl. Odporca poukázal na to, že navrhovateľ trpí okrem choroby z povolania aj ďalšími ochoreniami, ktoré súvis s chorobou z povolania nemajú, ale jeho zdravotný stav výrazne zhoršujú (najmä diabetes), je niekoľkoročným aktívnym fajčiarom, príležitostným konzumentom alkoholu, nedodržiava liečebný režim (čo potvrdzujú lekárske správy z hospitalizácie z 3.9.2010 až 9.9.2010), keď nebol na dispenzárnom vyšetrení viac ako 20 rokov (!). Naposledy bol hospitalizovaný v roku 1990 a aj napriek tomu, že ďalšia kontrola na KPLaT mu bola nariadená už na rok 1991, tieto hospitalizácie sú každoročné, v období od roku 1990 až do roku 2010 sa žiadneho vyšetrenia ani hospitalizácie nezúčastnil. Z uvedeného je zrejmý jednak laxný prístup navrhovateľa k vlastnému zdraviu, a taktiež z toho vyplýva dôležitý fakt, a síce, že samotný navrhovateľ prípadným nevykonaním všetkých potrebných vyšetrení neumožnil odborným lekárom komplexné zhodnotenie jeho zdravotného stavu a tým aj zvolenie pre neho najvhodnejšej liečby. Obmedzenia navrhovateľa v pracovnej oblasti neboli dané chorobou z povolania, ale zdravotným stavom navrhovateľa celkovo, taktiež aj najvyšším dosiahnutým stupňom vzdelania u navrhovateľa (je vyučený), jeho vekom, to všetko v kumulácii s vysokou mierou nezamestnanosti v Slovenskej republike. Z listín priložených navrhovateľom k návrhu, konkrétne z Posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 2. 1. 2008, číslo spisu X/XXXX/XXX U., vyplýva, že navrhovateľ nemá zníženú pohybovú schopnosť samostatne sa premiestňovať a nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, rovnako tak

nemá obmedzenú schopnosť vykonávať nevyhnutné životné úkony, nevyhnutné práce v domácnosti a taktiež nemá narušenú schopnosť dorozumievať sa, má umožnený styk so spoločenským prostredím a sprístupnené informácie. Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenia navrhovateľa o tom, že je vylúčený zo sociálnej interakcie, že nedokáže vykonať potrebné domáce a udržiavacie práce, nie sú pravdivé.

Odporca zároveň vzniesol námietku premlčania, čo sa týka obodovania na základe 1. posudku KPLaT a to s poukazom na ods 1 a , (v znení platnom do 31.12.1988), , , , , pričom subjektívna 2-ročná premlčacia doba na uplatnenie práva navrhovateľa uplynula v r. 1988 v prípade posudku KPLaT vo výške 300 bodov a navrhovateľ podal návrh až dňa 4. 1. 2011, t.j. po uplynutí premlčacej doby, nakoľko si navrhovateľ svojím návrhom uplatnil mimoriadne zvýšenie SSU, ktoré sa vyčíslil v peniazoch, potom je nárok uplatnený navrhovateľom čiastočne premlčaný v uvedenom rozsahu, pretože prvý lekársky posudok bol vypracovaný už v roku 1986, a teda už v tom období navrhovateľ vedel o priznaní bodového ohodnotenia SSU. Vzhľadom na námietku premlčania, ako aj na to, že sa nejedná o prípad hodný osobitného zreteľa, žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a zároveň si uplatnili náhradu konania.

K návrhu sa vyjadril aj vedľajší účastník a to podaním zo dňa 18. 2. 2011 (č.l. 61 - 63 spisu), ktorý uviedol, že nespochybňuje, že navrhovateľ trpí chorobou z povolania. Zároveň, tak ako odporca, poukázal na výšku bodového ohodnotenia, keď posudkový lekár nielen, že neohodnotil chorobu na najvyšší počet bodov, ale ani nevyužil možnosť podľa vyhl. č. , a teda sám nezvýšil bodové ohodnotenie na dvojnásobok, čo svedčí o štandardnom priebehu choroby z povolania a prípad navrhovateľa nie je možné považovať za mimoriadny, hodný osobitného zreteľa ako to má na mysli cit. vyhl.

Poukázal aj na to, že navrhovateľ plne využil svoj pracovný potenciál vzhľadom na dosiahnutý stupeň vzdelania ako aj na situáciu na trhu práce a to aj po dovŕšení dôchodkového veku (4. 6. 1996 mu bol priznaný starobný dôchodok). Navyše navrhovateľ trpí viacerými (11) neprofesionálnymi ochoreniami, z ktorých mnohé nie sú v kauzálnom vzťahu s chorobou z povolania, avšak výrazne prispievajú k obmedzeniu života navrhovateľa. Navrhovateľovi bola v roku 1987 pri kontrolnej hospitalizácii diagnostikovaná cukrovka - diabetes mellitus. Z uvedeného dôvodu bol navrhovateľ dňa 2. 1. 2008 uznaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 % a pre tento účel mu rozhodnutím zo dňa 22. 1. 2008 bola priznaná aj kompenzácia zvýšených výdavkov na diétne stravovanie (II. skupina). S poukazom na skutkovo a právne zhodné prípady je v tomto smere konštatovať, že cukrovka, ktorou navrhovateľ trpí od roku 1987, nepatrí to obrazu chronickej intoxikácie CS2. Ťažké zdravotné postihnutie navrhovateľa a s tým súvisiaca miera funkčnej poruchy nie je v príčinnej súvislosti s predmetnou chorobou z povolania. Poslednú hospitalizáciu navrhovateľ absolvoval v roku 1990. Po dobu dvadsiatich rokov (!) sa nezúčastňoval na pravidelných kontrolných vyšetreniach, ktoré v prípade pacientov trpiacich chronickou intoxikáciou CS2 nariaďuje KPLaT každoročne. Navrhovateľ tak nedodržal predpísaný liečebný postup, ale aj znemožnil odborným lekárom aplikáciou najvhodnejšej liečby zamedziť, prípadne spomaliť progresiu choroby z povolania. Vzhľadom na uvedené aj vedľajší účastník žiadal návrh zamietnuť a náhradu trov konania si neuplatnil.

Aj vedľajší účastník sa počas konania pripojil k námietke premlčania, keď uviedol, že je zrejmé, že rozhodovanie súdu o priznaní mimoriadneho zvýšenia odškodnenia podľa vyhl. č. je podmienené vydaním posudku KPLaT , ktorým sa poškodenému priznáva základný nárok. Výška mimoriadneho zvýšenia sa odvíja od počtu bodov priznaného navrhovateľovi v posudku KPLaT. Uviedol, že ako náhle mal navrhovateľ k dispozícii posudok a vedel, že mu vznikla ujma určitého druhu a rozsahu, mohol si na súde uplatniť nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU. Nárok uplatnený navrhovateľom na základe 1. posudku KPLaT z roku 1986 je teda premlčaný v celom rozsahu a teda súd nemôže rozhodnúť o mimoriadnom zvýšení tohto bodového ohodnotenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, v konaní rovnako vypočul svedkov oboznámil sa s obsahom posudkov Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie, a taktiež ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Návrh navrhovateľa a vyjadrenia odporcu a vedľajšieho účastníka boli podané tak, ako je uvedené vyššie.

Právny zástupca navrhovateľa zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v samotnom návrhu na začatie konania, na pojednávaní opätovne zdôraznil, že pokiaľ ide o posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa, keďže došlo k dobodovaniu jeho sťaženia spoločenského uplatnenia sa, považuje to za preukázanie skutočností, že sa jedná o novú chorobu, ktorá doposiaľ posudzovaná nebola a ktorá zasahuje do všetkých sfér života navrhovateľa. Porovnal život navrhovateľ pred a po diagnostikovaní choroby z povolania.

Na svojich vyjadreniach zotrvali aj právny zástupca odporcu a vedľajší účastník. Poukázali na to, že činnosti navrhovateľa v rôznych sférach života boli bežnými činnosťami, ako aj na to, že doposiaľ bolo navrhovateľove SSU obodované na 700 bodov, pričom maximálna hranica je 1000 bodov. Zotrvali na námietke premlčania. Poukázali na to, že ani lekár nezvýšil bodové ohodnotenie, teda nepovažoval ho za prípad hodný osobitného zreteľa.

Navrhovateľ na pojednávaní súdu konanom dňa 6. 7. 2011 uviedol, že u odporcu začal pracovať hneď po výkone vojenskej služby, pričom si neuvedomil, aké následky to zanechá na jeho zdraví. Viedol plnohodnotný život. Každoročne s manželkou absolvoval dovolenku doma aj v zahraničí. Občas navštevovali kultúrne podujatia a navrhovateľ najmä športové podujatia, pričom do veku 25 - 26 rokov aktívne hral futbal, neskôr sa mu venoval len pasívne. Voľný čas strávil na záhradke, na ktorej pracoval spolu manželkou. Má 2 dcéry, staršia dcéra má 2 deti, vnúčencom sa snaží venovať, mladšia dcéra je zdravotná sestra, ktorá býva s navrhovateľom a jeho manželkou v spoločnej domácnosti, trpí však sklerózou multiplex, zatiaľ však nie je odkázaná na pomoc ďalšej osoby. Odkedy mu bola diagnostikovaná choroba z povolania o nič záujem, ani radosť, manželke pomáha len v bežných veciach, pretože už nevládze pracovať, doma však vypomáha utierať riad, chodieva na bežný nákup, musí si však so sebou vziať zoznam veci potrebných na zakúpenie, pretože si nedokáže zapamätať, čo má kúpiť. Je nervózny v blízkosti ľudí, často krát sa s nimi háda, snaží sa však konfliktom predchádzať. Nevie sa na nič sústrediť (napr. pri načítaní kníh a časopisov, pozeraní TV). Trpí poruchami spánku, často sa budí, ťažko opätovne zaspáva, prechádza sa po byte. S manželkou má spoločnú spálňu, je nefajčiar, príležitostne požíva alkohol v malom množstve. Pociťuje tŕpnutie dolných aj horných končatín a to každý deň. Kliniku pracovného lekárstva prestal navštevovať po zrušení na Krásnej Hôrke a preto si myslel, že bola zrušená ako taká, pričom on nebol predvolávaný na kontroly a sám sa ani neinformoval, či a kde má absolvovať ďalšiu kontrolu. Navrhovateľ sám uviedol, že nemá priateľov a to ani z bývalej práce a s nikým sa nestretáva.

Z výsluchu svedkýň B. A. a P. A. mal súd za preukázané tvrdenia navrhovateľa, tieto výpovede potvrdili priebeh choroby z povolania ako bežný priebeh (v spojení s odborným stanoviskom KPLaT), dokonca obe potvrdili závažné zdravotné problémy navrhovateľa súvisiace s jeho diabetes.

Z odborného stanoviska KPLaT zo dňa 2. 11. 2011 (č.l. 127 - 131) súd zistil, že u navrhovateľa je prítomné organické poškodenie centrálneho nervového systému a periférneho nervového systému, ktoré je vyvolané chronickou intoxikáciou CS2, pričom na poškodenie periférnych nervov sa významne podieľa diabetes liečená inzulínom už od osemdesiatych rokov. U navrhovateľa sú prítomné psychické poruchy vyvolané chorobou z povolania. V príčinnej súvislosti s chorobou z povolania sú aj polyneuropatia senzitívnej motoriky, neurastenický syndróm, nedostatočné ovládanie afektov, výrazná depresivita, obavy o svoj život, senzitívna vzťahovačnosť, znížená kritičnosť, intelektovová insuficiencia, znížená koncentrácia pozornosti, chorobná nespavosť, porucha mnestických funkcií, psychická tolerancia záťaže je minimálna, organický psychosyndróm, emočná labilita, organická depresívna porucha, poruchu krátkodobej pamäte, výrazná neurotická symptomatológia, sexuálna dysfunkcia. V prípade, že by sa navrhovateľ uchádzal o prácu (je však starobný dôchodca), bolo jeho pracovné uplatnenie výrazne obmedzené. Nie je možné úplné vymiznutie prejavov špecifikovaného ochorenia a navrátenia do normálneho pracovného a spoločenského života. V dôsledku ochorenia periférnych nervov navrhovateľ má problémy s schôdzou a trpí bolesťami predovšetkým chodidiel. Na poškodení periférnych nervov sa však významne podieľa diabetes liečená inzulínom. Sírouhlík tým, že negatívne ovplyvňuje predovšetkým cievy a nervy, negatívne ovplyvňuje ochorenia, pri ktorých sú tieto štruktúry dominantne poškodené. V prípade navrhovateľa ide o diabetes so svojimi najvážnejšími komplikáciami (ako poškodenie periférnych nervov a obličiek a srdcovocievne ochorenie), pre ktoré bol navrhovateľ invazívne liečený. Následky choroby z povolania boli ad hoc primerane zohľadnené pri odškodňovaní v danom čase. Napríklad v roku 1986 bodové ohodnotenie 300 bodov odzrkadľovalo len jeho počínajúce

zmeny na periférnych nervoch a tiež ešte nekomplikované ischemické poškodenie srdcového svalu. Opätovne však bolo konštatované, že celým životom navrhovateľa sa tiahne kombinovaný nepriaznivý efekt dvoch faktorov, t. j. následky expozície na neurotoxického sírouhlíka a cukrovky na inzulíne. Presne určiť podiely jednotlivých škodlivín na celkovom zdravotnom stave navrhovateľa nie je možné. Nie je možné vylúčiť, že súčasný zdravotný stav navrhovateľa ovplyvňujú aj takzvané všeobecné zdravotné problémy navrhovateľa (neprofesionálne ochorenia) najmä diabetes, a/alebo zlé návyky navrhovateľa (fajčenie), predovšetkým diabetes ovplyvňuje zdravotný stav navrhovateľa. Nemožno vylúčiť, aby jednotlivé ťažkosti, ktorými navrhovateľ trpí, spôsobovali aj iné choroby ako choroba z povolania. Navrhovateľ síce nebol od roku 1990 dolu a roku 2010 hospitalizovaný na KPLaT, ale pravidelne navštevoval všeobecného lekára, diabetológa a bol sledovaný a liečený aj u kardiológov. Liečebné a režimové odporúčania menovaných odborníkov sa v zásade neodlišnú od odporúčaní odborníkov v pracovnom lekárstve pri uvedenej diagnóze. Pri chronickej intoxikácii sírouhlíkom neexistuje špecifická liečba, preto komplexná liečba cukrovky, s jej komplikáciami, zároveň priaznivo ovplyvňovala aj chorobu z povolania.

Odborné vyjadrenie potvrdilo aj to, že u navrhovateľa sa choroba z povolania svojimi príznakmi a následkami neodlišuje od štandardných príznakov a následkov choroby z povolania - chronickej intoxikácie CS2. Súčasný zdravotný stav navrhovateľa nie je vo výlučnej príčinnej súvislosti s chorobou z povolania. Na jeho nepriaznivom zdravotnom stave sa podieľa aj cukrovka liečená inzulínom so svojimi komplikáciami. Najvýznamnejší dopad na každodenný život navrhovateľa má cukrovka vyžadujúca si liečbu inzulínom a diétou. Toto desiatky rokov trvajúce ochorenie významnou mierou zasiahlo do každodenného života navrhovateľa. Príslušná liečba obmedzuje všetky aktivity, vzhľadom na potrebu striktného dodržiavania liečebného režimu. Komplikácie cukrovky, ktoré sú u navrhovateľa zistené pri chorobe z povolania, predstavujú konkrétnu manifestáciu nepriaznivého efektu tohto ochorenia na život navrhovateľa. Odborné vyjadrenie potvrdilo, že u navrhovateľa nie je možné badať, v súvislosti s uvádzanou progresiou ochorenia v psychickej zložke, sťaženie alebo zdravotné komplikácie vymykajúce sa spod rámca bežných príznakov choroby z povolania. Na záver bolo potvrdené a konštatované, že nemožno exaktne posúdiť pomery nepriaznivého vplyvu cukrovky a sírouhlíka. Tak cukrovka, ako aj dlhoročné expozícia sírouhlíkom, môže viesť ku koronárnej chorobe srdca, ktoré si môže vyžadovať invazívne liečenie, ktoré podstúpil navrhovateľ.

Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, právny zástupca navrhovateľa uviedol, že ju považuje za irelevantnú, pretože všeobecná právna úprava obsiahnutá v ako aj pozná len premlčanie subjektívneho práva, nie premlčanie nároku. Podľa SR sú základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Právo navrhovateľa domáhať sa na súde, aby súd rozhodol o mimoriadnom zvýšení nemôže zaniknúť plynutím času. Odporca ignoruje ten fakt, že predmetom konania nie je právo na náhradu škody, ani právo na úhradu zvýšeného odškodného, ale je ním spravodlivé finančné zadosťučinenie - mimoriadne zvýšenie odškodnenia za SSU vzhľadom na výnimočný charakter prípadu v zmysle vyhl. č. Všetky tieto plnenia sú separátne, oddelené, čo potvrdzuje aj rozhodnutie NS SR č.k. , kde sa na strane 6 uvádza: „Mimoriadne zvýšenie odškodnenia, vyplatené na základe rozhodnutí súdov, je iným nárokom, ktorý so základným nárokom na odškodnenie nemožno zamieňať, pretože rozhodovanie súdu na základe vyhlášky je rozhodovaním súdu o inom nároku, vyplývajúceho z choroby z povolania.“ Premlčanie práva je vylúčené aj preto, že počiatok plynutia zmyslenej premlčacej doby jednoducho nie je na čo viazať, pretože o vzniku rozhodnej právnej skutočnosti - výnimočnosti a osobitnom zreteli prípadu rozhodne až súd v občianskom súdnom konaní.

Súd k námietke premlčania poukazuje na rozsudky NS ČR zo dňa 13.6.2001, sp. zn. , NS SR zo dňa 28.2.2011, sp. zn. , KS v Trnave zo dňa 25.4.2012, sp. zn. v spojitosti s rozsudkom OS Galanta zo dňa 14.11.2011, sp. zn. a najnovšie aj na rozsudok OS Galanta zo dňa 26.3.2013 pod sp. zn. v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave zo dňa 19.12.2013 pod sp. zn. .

Podľa a , v znení účinnom do 31.12.1988, (1) Nárok sa premlčí, ak sa neuplatnil v rozhodcovskej komisii alebo na súde v lehote v tomto zákonníku ustanovenej. Na premlčanie sa prihliadne, len ak sa ten, voči komu sa nárok uplatňuje, premlčania dovolá; v takom prípade nemožno premlčaný nárok účastníkovi, ktorý ho uplatňuje, priznať.

(2) Právo zaniká pre neuplatnenie v ustanovenej lehote len v prípadoch uvedených v § 46 ods. 3, § 52, § 53 ods. 2, § 60 ods. 3, § 64, § 79 ods. 1, § 101 ods. 4 a § 204 ods. 3. Ak bolo právo uplatnené po uplynutí ustanovenej doby, prihliadne rozhodcovská komisia i súd na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.

Podľa § 262 ods. 1 cit. zák., lehota na uplatnenie nároku začína plynúť odo dňa, keď sa nárok mohol uplatniť po prvý raz.

Podľa § 263 ods. 1 a 3 cit. zák., (1) Ak nie je v tomto zákonníku ustanovené inak, je lehota na uplatnenie peňažných nárokov jeden rok. (3) Jednoročná lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody začne plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak sa neuplatní do troch rokov, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, do desiatich rokov odo dňa, keď škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Premlčanie je uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul, bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Právo poškodeného uplatniť nárok na zvýšenie odškodnenia podľa vyhlášky č. vzniká poškodenému okamihom, kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá. Zvýšenie náhrady podľa citovanej vyhlášky môže byť priznané len súdnym rozhodnutím, podmienkou však je, aby toto právo poškodený uplatnil na súde v zákonom stanovenej premlčacej dobe. Na základe súdneho rozhodnutia vzniká potom poškodenému právo a zodpovednému subjektu povinnosť na plnenie, t.j., zaplatiť mimoriadne zvýšenie odškodnenia podľa citovanej vyhlášky.

Podľa vyhl. č. , bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví (ďalej len „“) sa odškodňujú jednorázovo.

Podľa § 2 ods. 1 cit. vyhlášky, odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa § 4 ods. 1 cit. vyhlášky, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa § 7 ods. 3 cit. vyhlášky, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Podľa , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia sa najneskoršie právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Zásadne je potrebné vychádzať z toho, že jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú samostatnými nárokmi, u ktorých bežia samostatné premlčacie doby. Počiatok ich behu je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej osobe. Jedná sa o tzv. subjektívnu premlčaciu dobu, pričom tzv. objektívna premlčacia doba podľa sa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví neuplatňuje. Počiatok subjektívnej premlčacej doby u práva na náhradu škody sa viaže na okamžik, kedy poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť o tom, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá, a nezávisí teda na tom, či a kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy sa vytvorí pre neho priaznivejšia procesná situácia na to, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať.

Dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa podľa ustanovenia odvíja odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V tomto zmysle sa poškodený o škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia dozvie v čase, kedy sa po skončení liečby jeho zdravotný stav natoľko ustálil, že bolo zistiteľné, či a v akom rozsahu k sťaženiu jeho uplatnenia v živote a v spoločnosti došlo a kedy je možné na základe skutkových okolností, ktoré má k dispozícii, objektívne vykonať jeho ohodnotenie (rozsudok NS SR zo dňa 28.2.2011, sp. zn. ).

Podľa konštantnej súdnej judikatúry (napr. rozsudok NS SR sp. zn. MCdo 37/2000 pod R 68/2003, rozsudok NS ČR sp. zn. ) za deň počiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je nevyhnutné považovať deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného, kedy už možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie SSU. Preto pri najprísnejšom posúdení, v prejednávanom prípade, keďže sa súdu nepodarilo zistiť presný dátum ustálenia zdravotného stavu navrhovateľa, možno považovať za takýto dátum deň, keď došlo k bodovému ohodnoteniu, t.j. pri prvom posudku v roku 1986; potom subjektívna 2-ročná premlčacia doba na uplatnenie práva navrhovateľa uplynula najneskôr dňom 31.12.1988 v prípade posudku KPLaT vo výške 300 bodov, teda tak, ako to namietali odporca a aj vedľajší účastník (navrhovateľ do dňa rozhodnutia súdu nezaložil do spisu prvý posudok KPLaT, súd vychádzal len z tvrdení odporcu a vedľajšieho účastníka, ktoré však nikto nerozporoval, preto túto skutočnosť nebolo potrebné dokazovať); v prípade posudku KPLaT vo výške 400 bodov (dobodovanie z dôvodu progresie v psychickej zložke) zo dňa 15.11.2010 nebolo namietané premlčanie. Samotný návrh navrhovateľa bol súdu doručený dňa 4.1.2011, t.j. po najprísnejšom posúdení uplynutia premlčacej doby (po 22 rokoch).

Súd teda dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na mimoriadne zvýšenie SSU je premlčaný v časti prvého posudku KPLaT z roku 1986 (pozri aj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 25.4.2012). Premlčanie bolo jedným z dôvodov, pre ktoré súd návrh zamietol. Súd poukazuje aj na nižšie uvedené dôvody zamietnutia návrhu.

V konaní bolo nesporné, že navrhovateľovi z titulu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vyplatila Sociálna poisťovňa - ústredie v súlade s vyhláškou č. v platnom znení sumu zodpovedajúcu spolu 700 bodom základného bodového ohodnotenia.

Podľa vyhl. č. , suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa .

Podľa § 7 ods. 1, 2 a 3 cit. vyhl., výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 15 Kčs za jeden bod. (2) Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 60 000 Kčs; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 18 000 Kčs, a to ani s pripočítaním odškodnenia podľa § 3 ods. 2. (3) V celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa môže rozhodcovský orgán alebo súd odškodnenie primerane zvýšiť, a to i nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia.

Podľa § 9 ods. 4 cit. vyhl., ak ide o chorobu z povolania, profesionálnu otravu alebo iné poškodenie zdravia pri práci, podáva posudok výlučne oddelenie (klinika) pracovného lekárstva nemocnice s poliklinikou príslušné podľa sídla pracoviska poškodeného; ak ide o také poškodenie na zdraví v odbore vojenskej správy, podáva posudok vojenská nemocnica.

Podľa o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene iných právnych predpisov, účinného od 1.8.2004 na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred

nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

V prejednávanej veci mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľ bol v čase vzniku jeho choroby z povolania v pracovno-právnom vzťahu u právneho predchodcu odporcu na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy a to vo funkcii spriadača viskózneho hodvábu, keď bol s ním ukončený pracovný pomer, keďže odporca nemal, s prihliadnutím na zdravotný stav navrhovateľa, možnosť tohto ďalej zamestnávať. Navrhovateľ počas výkonu pracovnej činnosti pre odporcu bol vystavený pôsobeniu sírouhlíka ako dôsledok práce v prostredí prevádzky na výrobu chemických vlákien. V dôsledku takéhoto plnenia si pracovných povinností v prevádzke právneho predchodcu odporcu, navrhovateľ trpí chorobou z povolania, ktorá bola u neho zistená v roku 1986 ako chronická otrava sírouhlíkom. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné.

Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 15.11.2010 (č.l. 34 spisu) mal súd za preukázané, že u navrhovateľa došlo v súvislosti so zhoršením jeho zdravotného stavu v psychickej zložke k dobodovaniu jeho následkov choroby z povolania o 400 bodov základného bodového hodnotenia, t.j. na celkové bodové ohodnotenie 700 bodov (z maxima 1000 bodov). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že ku zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa došlo v priamej príčinnej súvislosti s diagnostikovanou chorobou z povolania - chronickou otravou sírouhlíkom, a že takéto zhoršenie sa zdravotného stavu navrhovateľa nebolo objektívne predpokladané pri jeho poslednom posudzovaní následkov choroby z povolania na jeho sťaženie sa spoločenského uplatnenia.

Vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa môže súd odškodnenie primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia, hlavne bez ohľadu na základný počet bodov zistený lekárom v zmysle zásady plnej a tým i spravodlivej nápravy. Dôvody umožňujúce výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť treba vyvodzovať predovšetkým z okolností vymedzených v bode I ods. 6 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, tvoriacich prílohu vyhlášky č. , najmä ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie ich následkov (pozri napr. R 48/2004). Súd však musí takéto zvýšenie vykonané v rámci voľnej úvahy vždy náležite odôvodniť s prihliadnutím k mimoriadnej povahe a k okolnostiam konkrétneho prípadu. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , je zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad určené najvyššie výmery odškodnenia v zmysle vyhlášky č. prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského (napr. kultúrneho, športového, politického) života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody.

Pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa súd postupoval najmä z poukazom na vyhlášku č. , v znení jej noviel a k nim prislúchajúcich prechodných ustanovení upravujúcich používanie skorších právnych noriem, ktorých platnosť a účinnosť inak novelami zanikla, a to tak, že bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví, spôsobené pred dňom jej účinnosti, a pokiaľ ide o chorobu z povolania z takejto choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa posudzujú podľa doterajších predpisov ( v článku II., v článku V., článok I. bod 3 aj v ust. ) a odborného lekárskeho vyjadrenia, ktoré dal vypracovať súd v priebehu konania.

Vzhľadom na uvedené prechodné ustanovenia noviel vyhlášky č. bolo potrebné, zohľadniac čas zistenia choroby z povolania navrhovateľa a jej hlásenie (chronická otrava sírouhlíkom), pri rozhodovaní o náhrade poškodenia na zdraví navrhovateľa aplikovať vyhlášku č. účinnú v uvedenom čase, z hľadiska ust. a citovanej vyhlášky, pričom pri odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia sa odškodňujú preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo plnenie jeho spoločenských úloh, pričom odškodnenie musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že samotná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, v rozsahu základného počtu bodového ohodnotenia zahŕňa odškodnenie za nepriaznivé dôsledky pre

životné úkony poškodeného pre uspokojovanie jeho osobných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh, teda zohľadňuje okolnosť, že poškodený je v dôsledku choroby z povolania obmedzený vo svojich možnostiach, napr. voľby povolania, spôsobu osobného uplatnenia sa, športového a kultúrneho využitia a podobne. Pri odškodnení sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku, pričom podľa ust. § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky, umožňuje jeho zvýšenie v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, a to i nad stanovené najvyššie výmery odškodnenia.

V danom prípade u navrhovateľa nenastal takýto stav, keď z lekárskych nálezov nepochybne vyplýva, že u navrhovateľa sa jeho predpoklady a schopnosti, aké mal pred vznikom choroby z povolania nielen zúžili, ale niektoré aj stratili. Súd konštatoval pokles jeho zárobkovej činnosti v dôsledku choroby na 60 % a z toho plynúcu invaliditu, ktorá mu však úplne neznemožňuje, aj keď len obmedzene, zapojiť sa do pracovného procesu. V živote navrhovateľa pred chorobou z povolania a po nej súd nevzhliadol výnimočné rozdiely, vzhľadom na pracovný trh v súčasnej situácii, sú jeho vzdelanie a vek rovnakou prekážkou v uplatnení sa na trhu práce, ako aj jeho zdravotný stav. S poukazom na vyjadrenie lekára KPLaT v odbornom stanovisku, je jednoznačne možné skonštatovať, že následky, ktorými trpí navrhovateľ pre chorobu z povolania, sú „typické“, teda také, ako ich predpokladá priamo a nijakým spôsobom sa nevymykajú „normálu“, teda takým následkom, aké sú typické pre tento druh choroby z povolania. Navyše súd zo svojej činnosti je oboznámený s tým, že iní navrhovatelia majú následky podstatne horšie a v týchto prípadoch súd ich návrhu na mimoriadne odškodnenie SSU čiastočne vyhovel.

V prejednávanom prípade bolo pre rozhodnutie súdu významné aj to, že samotní lekári (resp. účastníci) pri stanovení bodového ohodnotenia nevyužili postup podľa a vyhl. č. a celkové bodové ohodnotenie SSU nedosiahlo ani výšku maximálneho počtu bodov podľa vyhlášky, dokonca sa k tejto výške ani nepriblížilo. Teda ani odborníci pri posudzovaní následkov choroby z povolania nedospeli k záveru, že sa jedná o prípad hodný mimoriadneho zreteľa. Rovnako, ako je to uvedené aj vo vypracovanom odbornom stanovisku. Navyše závery odborného vydarenia vykonaného v tomto konaní jednoznačne ustálili, že u navrhovateľa sa choroba z povolania svojimi príznakmi a následkami neodlišuje od štandardných príznakov a následkov choroby z povolania - chronickej intoxikácie CS2. Súčasný zdravotný stav navrhovateľa nie je vo výlučnej príčinnej súvislosti s chorobou z povolania. Na jeho nepriaznivom zdravotnom stave sa podieľa aj cukrovka liečená inzulínom so svojimi komplikáciami. Najvýznamnejší dopad na každodenný život navrhovateľa má cukrovka vyžadujúca si liečbu inzulínom a diétou. Toto desiatky rokov trvajúce ochorenie významnou mierou zasiahlo do každodenného života navrhovateľa. Príslušná liečba obmedzuje všetky aktivity, vzhľadom na potrebu striktného dodržiavania liečebného režimu. Komplikácie cukrovky, ktoré sú u navrhovateľa zistené pri chorobe z povolania, predstavujú konkrétnu manifestáciu nepriaznivého efektu tohto ochorenia na život navrhovateľa. Odborné vyjadrenie potvrdilo, že u navrhovateľa nie je možné badať, v súvislosti s uvádzanou progresiou ochorenia v psychickej zložke, sťaženie alebo zdravotné komplikácie vymykajúce sa spod rámca bežných príznakov choroby z povolania.

Navrhovateľ síce utrpel jedno z veľmi ťažkých poškodení zdravia, ale nie najťažších a keď v jeho prípade nešlo ani o špičkového (vrcholového) športovca, ani o kultúrne či politicky (spoločensky) angažovanú osobu, doteraz priznané bodové ohodnotenie zodpovedá priebehu tejto choroby z povolania a ponecháva do budúcnosti možnosť priznať v súdnom konaní mimoriadne odškodnenie.

Pokiaľ ide o nárok uplatnený v tomto konaní, súd sa v zásade nestotožnil s tvrdeniami navrhovateľa. V danom prípade súd nenašiel dôvody pre aplikáciu § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb, a preto návrh zamietol. Zároveň však súd nespochybňuje, že život navrhovateľa vplyvom tejto choroby z povolania je neznesiteľný až katastrofálny, avšak následky choroby sa toho času nevymykajú z hraníc, ktoré sú predpokladané právnou úpravou.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, pričom výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.

Vzhľadom na uvedené súd aplikoval ustanovenie pre okolnosti na strane účastníka konania a tým je jeho zdravotný stav. Hoci súd v konaní dospel k záveru, že prípad navrhovateľa nie je prípadom hodným mimoriadneho zreteľa, je to len pre uplatnenie vyhl. č. Čo sa týka náhrady trov konania, súd je toho názoru, že rozhodnutie o predmete návrhu záviselo len na úvahe súdu. Vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľa je podľa názoru súdu spravodlivé ponechať trovy konania na odporcovi a vedľajšom účastníkovi, hoci odporca bol v konaní úspešný, nakoľko sa jedná o právnickú osobu, ktorú nijako finančne nezaťaží takéto rozhodnutie, naopak pre navrhovateľa by bolo uloženie povinnosti na náhradu trov konania likvidačné. Okrem toho navrhovateľ v súčasnosti nikde nepracuje a invalidný dôchodok, ktorý poberá, je potrebný na jeho liečbu a zabezpečenie základných životných potrieb.

Vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.