Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 259 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (264)151/370307.1b5336.pdf
PDF · 103.48 KB
No categories available
3Cdo/102/2008
Najvyšší súd 3 Cdo 102/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ M., 2/ M., oboch
bývajúcich v K. a zastúpených JUDr. M., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému A.,
s.r.o., so sídlom v K., zastúpenému JUDr. M. advokátom so sídlom v K., o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy a zmluvy o nájme bytu, za účasti vedľajšieho účastníka K.,
s.r.o., so sídlom v K., zastúpenému JUDr. J., advokátom so sídlom v Č., vedenej na Okresnom
súde Čadca pod sp. zn. 4 C 47/2005, na dovolanie žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Krajského
súdu v Žiline z 22. novembra 2006 sp. zn. 6 Co 522/2005, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 22. novembra
2006 sp. zn. 6 Co 522/2005 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Čadca rozsudkom zo 17. júna 2005 č.k. 4 C 47/2005-40 určil, že je
neplatná kúpna zmluva, ktorú uzavreli 16. decembra 1999 ako predávajúci JUDr. M., správca
konkurznej podstaty úpadcu Z., a.s. v likvidácii, IČO: X. a ako kupujúci R., s.r.o. K., IČO: X.
(teraz A., s.r.o. K.) ohľadom prevodu bytu č. X., na X.. poschodí obytného domu č. X., na
parcele čísla X., nachádzajúceho sa v katastrálnom území K., zapísaného na liste vlastníctva
č. X. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a príslušenstve domu vo výške X.
(ďalej len „byt“), ktorej vklad bol povolený 21. februára 2000 pod V.. Ďalej určil, že je
neplatná zmluva o nájme bytu, ktorú uzavreli 1. marca 2000 ako prenajímateľ R., s.r.o. K.,
IČO: X. (teraz A., s.r.o. K.) a ako prenajímateľka žalobkyňa 2/. Žalobcom 1/ a 2/ nepriznal
náhradu trov konania a zároveň im uložil povinnosť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku
zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca 1 000 Sk titulom doplatku
súdneho poplatku za žalobu. V odôvodnení uviedol, že
-2-3 Cdo 102/2008
na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že kúpna zmluva zo 16. decembra 1999
o prevode bytu je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom (§ 39
Občianskeho zákonníka), a to pre rozpor so zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov. V čase prevodu bytu boli žalobcovia 1/, 2/ jeho nájomcami, a preto
im svedčilo právo kúpy bytu v zmysle § 16 zákona č. 182/1993 Z.z. Keďže pôvodný vlastník
bytu previedol byt na tretí subjekt v čase, keď nebol ukončený nájomný vzťah so žalobcami
1/, 2/, porušil kogentné ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. (§ 16) a takýto právny úkon
o prevode vlastníckeho práva k spornému bytu je podľa § 39 Občianskeho zákonníka
neplatný. Nakoľko žalovaný sa nestal vlastníkom bytu, nemohol s ním disponovať, teda ani
ho prenajať, preto určil aj neplatnosť zmluvy o nájme uzavretej 1. marca 2000 medzi
žalovaným ako prenajímateľom a žalobkyňou 2/ ako nájomníčkou. Rozhodnutie o trovách
konania odôvodnil § 142 ods. l O.s.p. a § 151 ods. l O.s.p. a žalobcom 1/, 2/ náhradu trov
konania nepriznal z dôvodu, že ich zástupca trovy konania nevyčíslil.
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Žiline rozsudkom z 22. novembra 2006 sp. zn.
6 Co 522/2005 rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu
zamietol; žalobcov 1/, 2/ zaviazal v lehote 3 dní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému
trovy konania v sume 9 349 Sk. Zmeňujúci výrok v časti určovacej žaloby odôvodnil tým, že
žalobcovia 1/, 2/ v konaní nepreukázali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
uvedenej kúpnej zmluvy ako i zmluvy o nájme bytu (§ 80 písm. c/ O.s.p.), lebo aj v prípade
vyhovenia takejto žalobe by rozsudok nebol vykonateľný, nakoľko pre zánik jedného zo
subjektov právneho úkonu – Z., a.s. v likvidácii, ktorý bol dňom 22. apríla 2003 vymazaný
z obchodného registra, nemožno vykonať návrat do pôvodného stavu a prinavrátiť vlastnícke
právo k bytu neexistujúcemu subjektu. Výrokom určujúcim neplatnosť kúpnej zmluvy
nemôže dôjsť ani k zmene zápisu vlastníckych práv do katastra nehnuteľností podľa § 34
zákona č. 162/1995 Z.z. V ďalšom poukázal na skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvého
stupňa o neplatnosti právnych úkonov bolo neprimerane zasiahnuté do práv žalovaného,
keďže rozhodnutím bez účasti druhého účastníka v konaní sa tento rozsudok nemôže
vzťahovať aj na túto osobu, keď popritom sa na predávajúceho nemôže vzťahovať aj
z dôvodu jeho zániku. Súčasne poukázal aj na osobitný charakter zákona č. 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní a konštatoval, že predaj majetku zaradeného do konkurznej podstaty
možno považovať za absolútny prevod práva, a to aj v prípade, ak je takýto prevod v rozpore
s inými zákonmi. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. a § 142 ods. l
-3-3 Cdo 102/2008
Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadli žalobcovia 1/, 2/ dovolaním. Nesúhlasili
so záverom odvolacieho súdu, že žaloba o určenie neplatnosti namietaných právnych úkonov
nie je procesne prípustná z dôvodu, že nepreukázali naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. Boli toho názoru, že bez určenia neplatnosti kúpnej zmluvy nie je
možné ich právo realizovať a že výrok súdu o určení neplatnosti kúpnej zmluvy by bol
dostatočným pre zápis zmeny vlastníckych vzťahov v katastri nehnuteľností. Zároveň
poukázali na to, že ich žalobe vyhovujúcim rozhodnutím súdu prvého stupňa nedošlo
k neprimeranému zásahu do práv žalovaného, že sa nejedná o odňatie vlastníckeho práva bez
náhrady, ako i že práva, ktoré boli nadobudnuté v rozpore so zákonom nemôžu požívať
právnu ochranu v rozsahu, že sa stanú nedotknuteľnými a právnymi prostriedkami
nenapadnuteľnými. Z týchto dôvodov žiadali, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne
správne a navrhol dovolanie žalobcov 1/, 2/ zamietnuť.
Vedľajší účastník sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru,
že dovolanie je dôvodné.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
-4-3 Cdo 102/2008
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
So zreteľom na obsah dovolania a tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho
súdu skúmať, či dovolaním napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní, postihnutom
niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), zaoberal sa
dovolací súd otázkou, či v konaní nedošlo k vade konania v zmysle § 237 O.s.p. O vadu tejto
povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na
začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie je
postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Pod odňatím možnosti konať pred súdom podľa
§ 237 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní,
ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú
mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny
poriadok priznával.
Dovolací súd je toho názoru, že konanie odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo dovolaním
napadnuté rozhodnutie, neprebehlo podľa zásad spravodlivého konania, nakoľko tým, že
odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“ založil na iných právnych záveroch než súd
prvého stupňa, v skutočnosti žalobcom 1/, 2/ odňal právo namietať správnosť jeho právneho
názoru na inštančne vyššom súde; takýmto postupom žalobcom 1/, 2/ odňal možnosť konať
pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
-5-3 Cdo 102/2008
V prejednávanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu
opodstatnená, keď vychádzal z toho, že predmetná kúpna zmluva a zmluva o nájme sú
neplatné. Odvolací súd na rozdiel od toho vychádzal z názoru, že žalobcovia 1/, 2/
nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti predmetných
právnych úkonov v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Odvolací súd v porovnaní s rozsudkom súdu
prvého stupňa založil svoj rozsudok na odlišnom právnom závere, keď konštatoval procesnú
neprípustnosť žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. So zreteľom na priebeh a výsledky
konania na súde prvého stupňa ako i obsah odvolania žalovaného, bolo legitímne očakávanie
žalobcov 1/, 2/, že v odvolacom konaní budú prerokovávané len otázky, ktoré viedli
k vyhoveniu žaloby súdom prvého stupňa (teda iba vecná stránka platnosti, či neplatnosti
kúpnej zmluvy a zmluvy o nájme bytu, nie však procesná prípustnosť žaloby v zmysle § 80
písm. c/ O.s.p.). Vyriešenie procesnej prípustnosti žaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p. totiž
prioritne pri správnom právnom postupe súdu predchádza postupu súdu pri hodnotení vecnej
stránky prípadu. Tým, že odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“ založil na iných
právnych záveroch než súd prvého stupňa, bolo žalobcom 1/, 2/ odňaté právo namietať
správnosť (novo zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde. Odvolací súd vyvodil
svoj (iný) právny záver zo skutočností, ktoré súd prvého stupňa výslovne právne
neposudzoval, resp. nevyhodnotil v neprospech žalobcov 1/, 2/; žalobcovia 1/, 2/ v odvolacom
konaní nemali dôvod namietať a zdôvodňovať prípadné nesprávne právne posúdenie veci
súdom prvého stupňa ohľadne procesnej prípustnosti ich žaloby na určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy a zmluvy o nájme bytu, tak ako ju vyhodnotil odvolací súd. Žalobcovia 1/, 2/ sa
v dôsledku toho k samotným (iným) právnym záverom odvolacieho súdu nemali možnosť
vyjadriť a predložiť prípadne aj také dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych
záverov súdu prvého stupňa nejavili významnými, avšak z hľadiska právnych záverov
odvolacieho súdu boli rozhodujúce. Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil
žalobcom 1/, 2/ realizáciu ich procesných práv, lebo i odoprel možnosť prieskumu správnosti
tých zistení, ktoré neboli v konaní na súde prvého stupňa považované za právne významné.
Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd svojím
postupom zaťažil konanie procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a odňal žalobcom
1/, 2/ možnosť konať pred súdom. Možno dodať, že k obdobným záverom dospel Najvyšší
súd Slovenskej republiky tiež vo veciach sp. zn. 2 Cdo 270/2004, sp. zn. 5 Cdo 10/2007,
-6-3 Cdo 102/2008
sp. zn. 5 Cdo 195/2007, sp. zn. 2 Cdo 72/2004, sp. zn. 3 Cdo 145/2007 a sp. zn.
Dovolací súd pre ďalšie konanie, v nadväznosti na posudzovanie otázky procesnej
prípustnosti žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., považuje za potrebné poukázať aj na zmenu
právnej úpravy týkajúcej sa zmien zápisov vlastníctva v katastri nehnuteľností záznamom
podľa § 34 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam, vykonanú zákonom č. 384/2008 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť
15. októbra 2008.
Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť
považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. septembra 2009
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková