Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/70/2016

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: A., bývajúci v Malackách,

O., zastúpeného JUDr. P. a JUDr. P., advokátmi Advokátskej kancelárie C., v. o. s., so sídlom

v Bratislave, Š., proti ţalovaným: 1/ V., a. s., so sídlom v Bratislave, M., IČO: X., 2/ T., s. r.

o., so sídlom S., IČO: X., zastúpenému JUDr. J., advokátom so sídlom v Povaţskej Bystrici,

S., 3/ M., s. r. o., so sídlom v Šali, J., IČO: X., 4/ P., s. r. o., so sídlom v Púchove, V., IČO:

X., zastúpenému Advokátskou kanceláriou M., s. r. o., so sídlom v Bratislave, S., o určenie

neplatnosti zmlúv, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 11. augusta 2015 sp. zn. 9

Co 313/2015, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II uznesením z 12. mája 2015 č. k. -183 nariadil

predbeţné opatrenie, ktorým uloţil ţalovanému 4/ zdrţať sa nakladania so stavbou – obytný

dom, súp. č. 2667, nachádzajúci sa na parc. č. 1247/3 a bytmi v tomto obytnom dome

č. 1, 2, 5, 12, 8, 18, 21, 22, 24, 25, 26, 27, 29, 30, 31, 32 a 33 vrátane spoluvlastníckych

podielov na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckych podielov

k pozemkom, ktoré sú pre katastrálne územie Č. evidované na LV č. X. a zdrţať sa konania,

ktorým by boli prevedené na iného alebo zaloţené v prospech iného alebo iným spôsobom

zaťaţené alebo sa stali predmetom iného práva v prospech tretích osôb aţ do právoplatného

skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. .

Vychádzal z tvrdenia ţalobcu, ţe ţalovaný 3/ ako záloţný veriteľ predal nehnuteľnosti, ktoré

sú predmetom konania ţalovanému 4/ a tento pokračuje v predaji nehnuteľností, čím je

2

vykonateľnosť rozhodnutia v prejednávanej veci váţne ohrozená. Ţalovaný 4/ nadobudol

nehnuteľnosti za kúpnu cenu 300 eur za 1m² a ďalej ich predáva za cenu 660 eur za 1m².

Preto súd prvého stupňa vyhovel návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia.

Na odvolanie ţalovaných 2/, 3/ a 4/ Krajský súd v Bratislave uznesením

z 11. augusta 2015 sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a návrh

na nariadenie predbeţného opatrenia zamietol. Odvolanie ţalovaných 2/ a 3/ odmietol.

Vychádzal zo zistenia, ţe dôvodnosť nariadenia predbeţného opatrenia v prejednávanej veci

ţalobca vidí v obave z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, avšak táto dôvodnosť

je popretá uţ určovacím petitom ţaloby. Rozhodnutie vo veci samej takto nemôţe

predstavovať exekučný titul, keďţe z neho nebude vyplývať ţiadne právo na plnenie a výkon

rozhodnutia takto nemôţe byť ohrozený. Nariadeniu predbeţného opatrenia bráni dôvod

spočívajúci v nepreukázaní existencie právneho vzťahu medzi ţalobcom a ţalovaným 4/,

pretoţe predbeţné opatrenie nie je moţné vyuţiť na dočasnú úpravu iných neţ právnych

vzťahov medzi účastníkmi. Ak ţalobca v konaní o nariadenie predbeţného opatrenia chce byť

úspešný, musí osvedčiť, ţe medzi účastníkmi existuje sporný právny vzťah, ktorý bude

vyriešený konečným rozhodnutím súdu. V prejednávanej veci medzi účastníkmi nie je

relevantným spôsobom preukázaný vzťah, ktorý je upravený právom, a to na základe

zmluvného vzťahu alebo zákonného predpisu. Chýba základ, na ktorom stojí prípadná

opodstatnenosť predbeţného opatrenia. Ţalobcovi nesvedčí právo k nehnuteľnosti, ktorého

ohrozenie by sa malo predbeţným opatrením zamedziť, pretoţe ţalobca nie je a nebol

vlastníkom sporných nehnuteľností, a preto prevodom nehnuteľností zo ţalovaného 4/

na tretie osoby nemôţe vzniknúť ţalobcovi ţiadna ujma. Ak by súd rozhodnutím vo veci

samej o určenie neplatnosti zmlúv ţalobcovi vyhovel alebo v opačnom prípade ţalobu

zamietol, nebude táto okolnosť mať dopad na právne pomery, ktorých úpravy sa ţalobca

výrokom predbeţného opatrenia domáha. Ţalobca teda neosvedčil v danom štádiu konania

zákonné podmienky pre nariadenie predbeţného opatrenia, a to existenciu právneho vzťahu,

ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana, ako aj vecnú súvislosť predbeţného opatrenia

s predmetom konania vo veci samej. Odmietnutie odvolania ţalovaných 2/ a 3/ odôvodnil

ustanovením , nakoľko ide o odvolania podané neoprávnenými

osobami v tom zmysle, ţe im nebola spôsobená ţiadna ujma na ich právach.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca a navrhol, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia

3

v celom rozsahu vyhovel. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 237 ods. 1

písm. f/ t. j., ţe mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať

pred súdom a toto dovolanie odôvodnil ustanovením t. j.,

ţe odvolací sú prejednávanú vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, ţe povinnosťou

súdu je riadne odôvodniť rozhodnutie, pretoţe účastník má právo na dostatočné a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka.

Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé

súdne konanie, čo zakladá prípustnosť dovolania podľa

V prejednávanej veci odvolací súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, pretoţe toto

nezodpovedá poţiadavkám na zákonné rozhodnutie v zmysle v spojení

s Odvolací súd prejednávanú vec nesprávne právne posúdil, keď uviedol,

ţe ak je predmetom konania určovacia ţaloba, predbeţné opatrenie nemôţe zabezpečovať

budúci výkon rozhodnutia. Nemoţno sa stotoţniť s uvedeným názorom, pretoţe je zjavne

nesprávny a právne neobstojí. Ak by súd ţalobe vyhovel vo veci samej a určil, ţe zmluvy

o postúpení pohľadávky a kúpna zmluva, ktoré sú predmetom konania, sú neplatné, bez

predbeţného opatrenia je daná hrozba, ţe byty v predmetnom bytovom dome budú ďalej

predané. Podaná ţaloba vo veci samej by takto stratila svoj pôvodný význam. Ďalším

predajom bytov dôjde k vzniku právne neistého postavenia u mnoţstva ďalších osôb, ktoré

byty nadobudnú na základe kúpnych zmlúv. Pri bytoch, ktoré sú zatiaľ vo vlastníctve

ţalovaného 4/ je aktuálne zapísaná záznamová plomba. Z uvedených skutočností dostatočne

vyplýva, ţe spojitosť medzi dočasnou úpravou pomerov na základe predbeţného opatrenia

a právnym vzťahom, ktorý sa posudzuje v tomto konaní je daná. Ţalobca je bývalým

spoločníkom spoločnosti S., s. r. o. a mal v nej majetkovú účasť. Spoločníkom bol od 17.

februára 2006 do 30. mája 2011, kedy zo spoločnosti vystúpil. K rovnakému dňu bol

odvolaný z funkcie konateľa tejto spoločnosti. Pokiaľ odvolací súd tvrdí, ţe neexistuje právny

vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným 4/ prejudikuje, ţe ţalobcovi chýba aktívna legitimácia v

prejednávanej veci. Aktívne legitimovaná k ţalobe na určenie neplatnosti zmluvy je však aj

osoba, ktorá nie je účastníkom tejto zmluvy, ak by vyhovenie ţalobe mohlo mať priaznivý

dopad na jej právne postavenie. Vlastníkom predmetného bytového domu bola spoločnosť S.,

s. r. o. K prevodu vlastníckeho práva k bytovému domu na ţalovaného 4/ došlo na základe

kúpnej zmluvy uzavretej 22. mája 2014. Je pravdou, ţe v uvedenom období uţ ţalobca

spoločníkom v spoločnosti S., s. r. o. nebol, avšak zrušením predbeţného opatrenia je dané

priame riziko vzniku škody na strane ţalobcu, ako aj na strane ďalších nadobúdateľov bytov.

Bytový dom bol predaný v rozpore s , bez vynaloţenia

náleţitej starostlivosti a za neprimerane nízku cenu predstavujúcu jednu polovicu aţ jednu

tretinu kúpnej ceny. Napriek nevýhodnému predaju ţalovaný 4/ uplatňuje voči ţalobcovi

nárok z celej pohľadávky titulom zabezpečovacej zmenky. Konateľ ţalovaného 2/ v

súčinnosti s konateľom ţalovaného 4/ ponúkajú jednotlivé byty bytového domu na predaj za

reálnu trhovú cenu, teda vyššiu.

Ţalovaní 1/, 2/, 3/, 4/ navrhli vo svojich vyjadreniach dovolanie odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

ust. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné

ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/),

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa . Podľa v znení

do 31. decembra 2014 je dovolanie tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým

bolo potvrdené uzneseniu súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutiu, alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré je v danom prípade napadnuté dovolaním ţalobcu,

nevykazuje znaky uznesení uvedených v , , prípustnosť jeho dovolania

preto z uvedených ustanovení nevyplýva. Osobitne treba zdôrazniť, ţe

vylučuje prípustnosť dovolania (i keby inak išlo o rozhodnutie so znakmi významnými

z hľadiska , ) vtedy, ak smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu

o predbeţnom opatrení. Dovolanie ţalobcu smeruje síce proti zmeňujúcemu uzneseniu

odvolacieho súdu ( ), ide ale o uznesenie o predbeţnom opatrení,

prípustnosť dovolania, proti ktorému je v zmysle § 239 ods. 3 O. s p. vylúčená.

So zreteľom na ust. druhá veta prípustnosť dovolania ţalobcu

by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej

z procesných vád vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie

prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu) ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto sudcu rozhodoval senát.

Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny

názor dovolateľa, ale zistenie (záver) dovolacieho súdu, ţe k tejto procesnej vade skutočne

došlo.

Dovolateľ vytýkal odvolaciemu súdu procesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/

, a to v dôsledku nedostatočného odôvodnenia jeho rozhodnutia.

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký

procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných

oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú

vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval

v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú

účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im

rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné

úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho

výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom

( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol

rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

Dovolateľ tvrdí, ţe napadnuté rozhodnutie nemá náleţitosti vyplývajúce z § 157 ods. 2

, je nekonkrétne a nedostatočne odôvodnené. Podľa jeho názoru je toto rozhodnutie

nepreskúmateľné.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je ale judikatúrou najvyššieho súdu (viď R 111/1998)

povaţovaná za tzv. inú vadu konania ( ), teda nie za procesnú

vadu konania uvedenú v Podľa záveru dovolacieho súdu je názor

zaujatý v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej veci a nie je dôvod

odkloniť sa od tohto judikátu. Uvedená právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti vyplýva

aj z ďalších rozhodnutí najvyššieho súdu (porovnaj napríklad sp. zn. ,

, , , , ,

, , , , resp. ).

Správnosť takého nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia

a jej dôsledkov potvrdzujú tieţ rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej

len „ústavný súd“) o sťaţnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali

na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď rozhodnutia ústavného súdu

sp. zn. , , , , ,

, , , ).

Dovolací súd osobitne poukazuje na to, ţe ústavný súd v náleze z 30. januára 2013

sp. zn. konštatoval, ţe „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil

k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, ţe nedostatok riadneho odôvodnenia

rozsudku nezakladá vadu konania podľa , ale len tzv. inú vadu konania

podľa “. V uznesení z 27. marca 2014 sp. zn.

ústavný súd zotrval „na závere (napr. , , )

o ústavnej udrţateľnosti názoru najvyššieho súdu, podľa ktorého prípadný nedostatok

riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový

stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237

písm. f/ “. V uznesení zo 14. januára 2015 sp. zn. ústavný súd na adresu

najvyššieho súdu uviedol, ţe „v súlade so svojou stabilnou 'dovolacou' judikatúrou náleţite

zdôvodnil, prečo nedostatočné odôvodnenie odvolacieho rozhodnutia nezakladá prípustnosť

dovolania podľa

Obdobne je potrebné poukázať na stanovisko č. 2 prijaté na zasadnutí

Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3. decembra 2015, podľa

ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/ Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné

vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu môţe ísť o skutočnosť, ktorá zakladá

prípustnosť dovolania podľa

V danom prípade obsah spisu v ničom neodôvodňuje uplatnenie druhej vety

predmetného stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety stanoviska a týka sa

výlučne len takých ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad môţe ísť v praxi vtedy, keď dôsledky

nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia majú najvyšší stupeň intenzity, napríklad preto,

ţe rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec ţiadne odôvodnenie, alebo ţe sa vyskytli „vady

najzákladnejšej dôleţitosti pre súdny systém“; samo neúplné odôvodnenie ale vadou takej

intenzity nie je.

Ţalobca v dovolaní namietal, ţe napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právne posúdenie veci

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne názory a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci

je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie je síce okolnosťou, ktorou

moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie, avšak samo osebe prípustnosť dovolania

nezakladá. Preto sa dovolací súd správnosťou právneho posúdenia veci odvolacím súdom

nezaoberal.

Za týchto okolností dovolací súd konštatuje, ţe sa nepotvrdila existencia vady konania

uvedenej v a prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť

v prejednávanej veci z ustanovenia , a preto dovolací súd dovolanie odmietol

podľa v spojení s

V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto dovolacieho konania

so zreteľom na to, ţe v súčasnosti bolo rozhodnuté len o predbeţnom opatrení a konanie

vo veci samej naďalej prebieha ( v spojení s ustanovením ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. mája 2016

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.