Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/64/2016

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M., bývajúci v Malackách,

M., zastúpeného advokátskou kanceláriou URBAN s. r. o., so sídlom v Slanskej Hute 77,

proti žalovanému: J., bývajúci v Malackách, M., zastúpenému JUDr. E., advokátkou,

so sídlom v Malackách, Z., o zrušenie vecného bremena, vedenej na Okresnom súde

Malacky pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave z 13. októbra 2015 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Malacky uznesením z 12. augusta 2015 č. k. -33 nariadil

predbežné opatrenie, ktorým žalovanému uložil, aby dočasne nevstupoval a neužíval

nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. kat. úz. Malacky, a to rodinný dom súp. č. X. ako aj parc.

registra C č. X., X., ktoré sú vo vlastníctve žalobcu. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný

nadmerne požíva alkoholické nápoje a vulgárne a agresívne sa správa k svojim rodičom, ktorí

taktiež v predmetných nehnuteľnostiach bývajú, vyhráža sa im ublížením na zdraví

a psychicky ich týra v čase, keď je pod vplyvom alkoholu. Agresívne sa žalovaný správa aj

voči žalobcovi, pretože 19. mája 2015 mu vulgárne vynadal, pokúsil sa ho fyzicky napadnúť

a 28. júna 2015 ho skutočne fyzicky aj verbálne napadol priamo v predmetnej nehnuteľnosti,

pričom mu spôsobil zranenia s práceneschopnosťou v trvaní 12 dní. Minimálne v dvoch

prípadoch sa žalovaný pokúsil znásilniť aj svoju matku, pričom k faktickej realizácii skutku

nedošlo iba vďaka pohotovému správaniu samotnej matky a zákroku otca účastníkov.

Žalovaný je oprávnený predmetné nehnuteľnosti užívať na základe práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu, avšak o predmetné nehnuteľnosti sa nestará a neprispieva na ich opravu,

2

údržbu, prevádzku alebo režijné náklady. Na základe týchto okolností súd prvého stupňa mal

za osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov v podobe nariadenia tohto

predbežného opatrenia v zmysle

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením z 13. októbra 2015

sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a návrh na nariadenie

predbežného opatrenia zamietol. Vychádzal zo zistenia, že žalobca vo svojom návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia nepreukázal situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah

súdu pred začatím súdneho konania odôvodnený nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy

pomerov účastníkov alebo obavou z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Taktiež

nepreukázal, že v danom prípade by mohlo ísť o predbežné opatrenie s možnosťou postupu

podľa Záznam z vysvetlenia podaného žalobcom z 19. mája 2015

a oznámenie matky účastníkov z 1. júla 2015, z ktorého vyplýva, že žalovaný sa asi

pred mesiacom pod vplyvom alkoholu vyhrážal, že postrieľa ošípané a potom sa zabije sám,

potvrdzujú, že matku účastníkov ani jej manžela, teda osoby žijúce so žalovaným v jednom

dome, nikdy fyzicky nenapadol. Takéto potvrdenie nenapĺňa hmotnú ani formálnu podmienku

založenú obsahom potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia podľa § 27a ods. 1 Zák.

č. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Subjektívne priania,

predstavy a tvrdenia účastníka domáhajúce sa nariadenia predbežného opatrenia nie sú

osvedčením dôvodnosti návrhu. Ak by z gramatického výkladu podľa § 76 ods. 1 písm. g/

vyplývalo, že takéto predbežné opatrenie je možné nariadiť voči každému, kto je

dôvodne podozrivý z násilia, žalobca žiadnymi listinnými dôkazmi nepreukázal reálne

a aktuálne podozrenia z domáceho násilia. Argumentácia žalobcu o ničení jeho výlučného

majetku žalovaným vo vzťahu k účelu potvrdzuje bezzákladovosť

nariadenia tohto predbežného opatrenia súdom prvého stupňa. Žalobca totiž vôbec neosvedčil

naplnenie hypotézy uvedenej v , v dôsledku čoho právny

i skutkový záver súdu prvého stupňa je vecne nesprávny.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Prípustnosť

dovolania vyvodzoval z ustanovenia t. j., že mu postupom

odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom a dovolanie odôvodnil

ustanovením t. j., že v konaní došlo k vade uvedenej v

ods. 1 písm. f/ a ustanovením t. j., že rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal na to, že odvolací

súd ignoroval dôkazy predložené žalobcom a dôkazy, ktoré zobral do úvahy súd prvého

stupňa, a to najmä listinné dôkazy uvedené v prílohe pod č. 5 až 16. Takýmto spôsobom

je rozhodnutie odvolacieho súdu zaťažené vadou arbitrárnosti a zmätočnosti, čo je fakticky

vada podľa , so zreteľom na absenciu riadneho presvedčivého,

určitého a zrozumiteľného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Takýmto spôsobom

dochádza aj k porušeniu v podobe porušenia práva

na súdnu (a inú právnu) ochranu v spojitosti s čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Odvolací súd nebral do úvahy, že žalovaný voči žalobcovi hrozil

dôvodnými vyhrážkami fyzického a psychického nátlaku, čo je dôvodom na vydanie

predbežného opatrenia podľa , a . júna 2015 fyzicky napadol

žalobcu a spôsobil mu zranenia v podobe pomliaždenia hrudníka a brušnej dutiny,

čo preukazujú listinné dôkazy uvedené v prílohe pod č. 7-15. Odvolací súd teda nebral

do úvahy toto fyzické napadnutie žalobcu zo strany žalovaného, ktoré bolo navyše spojené

s vulgárnymi a dehonestujúcimi slovnými vyhrážkami a nadávkami smerujúcimi

voči ohrozeniu života a zdravia žalobcu. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu

preukazuje zjavnú a absolútnu neznalosť predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu,

na ktoré odvolací súd nepochopiteľne neprihliadol a nepochopiteľne konštatoval, že žalobca

žiaden dôkaz o domácom násilí súdu nepredložil. Je zjavné, že sa odvolací súd neoboznámil

so spomínanými dôkazmi uvedenými v prílohe č. 7 až 15 žaloby. Na základe toho navrhol,

aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

ust. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné

ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/),

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa . Podľa je dovolanie

tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uzneseniu súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení,

že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutiu,

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré je v danom prípade napadnuté dovolaním žalobcu,

nevykazuje znaky uznesení uvedených v , , prípustnosť jeho dovolania

preto z uvedených ustanovení nevyplýva. Osobitne treba zdôrazniť, že

vylučuje prípustnosť dovolania (i keby inak išlo o rozhodnutie so znakmi významnými

z hľadiska , ) vtedy, ak smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu

o predbežnom opatrení. Dovolanie žalobcu smeruje síce proti zmeňujúcemu uzneseniu

odvolacieho súdu ( ), ide ale o uznesenie o predbežnom opatrení,

prípustnosť dovolania proti ktorému je v zmysle § 239 ods. 3 O. s p. vylúčená.

So zreteľom na ust. druhá veta prípustnosť dovolania žalobcu

by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej

z procesných vád vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie

prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu) ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto sudcu rozhodoval senát.

Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny

názor dovolateľa, ale zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne

došlo.

Dovolateľ vytýkal odvolaciemu súdu procesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/

, a to v dôsledku nedostatočného odôvodnenia jeho rozhodnutia.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký

procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných

oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú

vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore

so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom

odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú účastníci

v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké

možnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony

vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy

( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (

), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok

doručený do vlastných rúk ( )].

Dovolateľ tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nemá náležitosti vyplývajúce z § 157 ods. 2

, je nekonkrétne a nedostatočne odôvodnené. Podľa jeho názoru je toto rozhodnutie

nepreskúmateľné.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je ale judikatúrou najvyššieho súdu (viď R 111/1998)

považovaná za tzv. inú vadu konania ( ), teda nie za procesnú

vadu konania uvedenú v Podľa záveru dovolacieho súdu je názor

zaujatý v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej veci a nie je dôvod

odkloniť sa od tohto judikátu. Uvedená právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti vyplýva

aj z ďalších rozhodnutí najvyššieho súdu (porovnaj napríklad sp. zn. ,

, , , , ,

, , , , resp. ).

Správnosť takého nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia

a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej

len „ústavný súd“) o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali

na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď rozhodnutia ústavného súdu

sp. zn. , , , , ,

, , , ).

Dovolací súd osobitne poukazuje na to, že ústavný súd v náleze z 30. januára 2013

sp. zn. konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil

k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia

rozsudku nezakladá vadu konania podľa , ale len tzv. inú vadu konania

podľa “. V uznesení z 27. marca 2014 sp. zn.

ústavný súd zotrval „na závere (napr. , , )

o ústavnej udržateľnosti názoru najvyššieho súdu, podľa ktorého prípadný nedostatok

riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový

stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237

písm. f/ “. V uznesení zo 14. januára 2015 sp. zn. ústavný súd na adresu

najvyššieho súdu uviedol, že „v súlade so svojou stabilnou 'dovolacou' judikatúrou náležite

zdôvodnil, prečo nedostatočné odôvodnenie odvolacieho rozhodnutia nezakladá prípustnosť

dovolania podľa

Obdobne je potrebné poukázať na stanovisko č. 2 prijaté na zasadnutí

Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3. decembra 2015, podľa

ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/ Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné

vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá

prípustnosť dovolania podľa

Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s týmto stanoviskom,

keď odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo odpoveď na relevantné otázky

súvisiace s predmetom konania. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu zodpovedá

základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, súslednosti jednotlivých častí

odôvodnenia a jeho obsahové (materiálne) náplne zakladajú v súhrne jeho zrozumiteľnosť

i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť; tým však nie je zodpovedaná (ani inak dotknutá)

otázka správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom. Okolnosť, že táto odpoveď

neúspešného dovolateľa neuspokojila neznamená, že odôvodnenie nespĺňa náležitosti

zákonného rozhodnutia podľa Naviac, v zmysle vyššie uvedeného

v zásade nemožno (eventuálnu) nepreskúmateľnosť rozhodnutia pokladať za vadu v zmysle

, ktorá by zakladala prípustnosť dovolania. Preto nemožno

konštatovať, že by obsahom odôvodnenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu došlo

k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces podľa Slovenskej

republiky alebo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Žalobca v dovolaní namietal, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právne posúdenie veci

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne názory a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci

je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie je síce okolnosťou, ktorou

možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie, avšak samo osebe prípustnosť dovolania

nezakladá. Preto sa dovolací súd správnosťou právneho posúdenia veci odvolacím súdom

nezaoberal.

Za týchto okolností dovolací súd konštatuje, že sa nepotvrdila existencia vady konania

uvedenej v a prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť

v prejednávanej veci z ustanovenia , a preto dovolací súd dovolanie postupom

podľa odmietol.

V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto dovolacieho konania

so zreteľom na to, že v súčasnosti bolo rozhodnuté len o predbežnom opatrení a konanie

vo veci samej naďalej prebieha ( v spojení s ustanovením ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. júna 2016 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.