Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/1376/2015

Identifikačné číslo spisu: 1214213871 Dátum vydania rozhodnutia: 20.07.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Ladislav Górász Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1214213871.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu BL SLOVAKIA spol. s r.o., so sídlom v Nitre, Mostná 72, IČO: 31 396 054, zastúpeného Advokátskou kanceláriou AK Gavorová a partner s.r.o., so sídlom v Bratislave, Lombardiniho 22B, za ktorú koná konateľ a advokát JUDr. Edita Gavorová, proti žalovaným 1/ M., bývajúcemu v N., zastúpenému JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Kutlíkova 17 a 2/ M. bývajúcej v N., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, ktorá právne vec je vedená na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. októbra 2014 sp. zn. , , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. októbra 2014 sp. zn. , potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 25. júna 2014 č. k. -102 o nariadení predbežného opatrenia, ktorým bolo žalovanému 1/ zakázané nakladať s nehnuteľnosťami uvedenými v rozhodnutí.

2. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ a 2/ dovolanie.

3. Podľa prechodného ustanovenia , (ďalej len „“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaných treba odmietnuť; dovolanie žalovaného 1/ z dôvodu, že smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné ( ) a dovolanie žalovanej 2/ z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou osobou ( ).

5. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle stručne uvádza, že dovolanie žalovaného 1/, keďže smeruje proti uzneseniu o predbežnom opatrení, proti akému uzneseniu , účinný do 30. júna 2016 (ďalej len „“) dovolanie nepripúšťal (), bolo by prípustné iba vtedy, ak by konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo malo niektorú z vád uvedených v až g/ uvedeného poriadku. Takú vadu konania ale odvolací súd nezistil.

6. Dovolací súd považuje za bezdôvodnú dovolaciu námietku žalovaného 1/ o nedostatku právomoci súdu ( ). Rozhodovanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa druhej hlavy druhej časti (teraz konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa prvého dielu tretej hlavy tretej časti ) nepochybne patrilo a patrí do právomoci súdu. Ustanovenie , na ktoré žalovaný 1/ poukazuje, upravovalo tzv. delenú právomoc medzi súdom a iným orgánom (najčastejšie správnym orgánom), o ktoré delenie právomoci ide vtedy, ak konaniu na súde obligatórne predchádza prejednanie veci na inom orgáne, a až potom, čo vec nie je na tomto orgáne s konečnou platnosťou vyriešená, môže o nej konať a rozhodovať civilný súd. O takú procesnú situáciu v preskúmavanej veci ale nejde.

7. Pokiaľ žalovaný 1/ tvrdí, že nedostatočným odôvodnením svojho rozhodnutia mu odvolací súd odňal možnosť konať pred súdom v zmysle , dovolací súd pripomína, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “. Toto stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016. Dovolací súd dodáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia ústavného súdu napr. sp. zn. , , , , , , , , , , , , , , .

8. Podľa dovolacieho súdu žalovanému 1/ sa neodňala možnosť konať pred súdom ani tým, že mu nebolo doručené vyjadrenie druhej strany sporu k jeho odvolaniu proti uzneseniu súdu prvého stupňa.

9. Predbežné opatrenie bolo jedným zo zabezpečovacích inštitútov občianskeho súdneho konania, ktorého zabezpečovacia funkcia mala za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli nastať pred začatím konania alebo v jeho priebehu. Dočasnosť tohto opatrenia ako jeho základný znak znamenala, že nešlo o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi. Nariadením predbežného opatrenia nezískaval jeden z účastníkov práva, o ktorých sa malo rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne upravoval určitý okruh vzťahov. Vzhľadom na to, že určitý stav sa nastoľoval len dočasne a bez ujmy na konečnú, definitívnu ochranu, ktorá sa poskytuje až rozhodnutím súdu o veci samej, vyznačovali sa aj procesné nesprávnosti súdov, ku ktorým (prípadne) dochádzalo pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nižšou intenzitou porušenia procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania, ktorá spravidla nemala za následok (až) odňatie

možnosti pred súdom konať. Túto skutočnosť má pri rozhodovaní o sťažnostiach proti rozhodnutiam všeobecných súdov o predbežných opatreniach na zreteli aj Ústavný súd Slovenskej republiky (viď napríklad a ). Aj rozhodovacia prax Európskeho súdu pre ľudské práva vylučuje aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv na rozhodovanie v otázke predbežných opatrení, resp. rozhodnutie Apis versus Slovenská republika z 10. januára 2000, č. 39754/98).

10. Pokiaľ je v dovolaní namietané, že napadnuté uznesenie (a spolu s ním aj uznesenie súdu prvej inštancie) spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), dovolací súd uvádza, že samo nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladalo (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , , , , a ). Nešlo totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

11. Uznesením Okresného súdu Bratislava II z 25. júna 2014 č. k. -102 o nariadení predbežného opatrenia, potvrdeným dovolaním žalovanej 2/ napadnutým uznesením Krajského súdu v Bratislave z 30. októbra 2014 sp. zn. , , nebola žalovanej 2/ uložená žiadna povinnosť.

12. Právo podať dovolanie neprislúcha tej strane procesu, v neprospech ktorej rozhodnutie odvolacieho súdu nevyznelo a ktorá týmto rozhodnutím nebola dotknutá vo svojich právach (R 50/1999).

13. Vzhľadom na to, že prípustnosť v danej veci podaného dovolania nevyplýva z ustanovení a vady konania podľa O.s.p v dovolacom konaní nevyšli najavo, dovolací súd odmietol dovolanie žalovaných 1/ a / ako procesne neprípustné ( ), resp. ako podané neoprávnenou osobou ( ) bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.

14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje ( veta druhá ).

15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.