Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 426/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. L. B., K., zastúpenej advokátkou JUDr. Ľ. B., B.,

pre namietané porušenie jej základného práva podľa Slovenskej

republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.

z 28. februára 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. L. B. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

15. mája 2013 doručená sťažnosť Ing. L. B. ., K. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané

porušenie jej základného práva podľa (ďalej len

„ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 28. februára 2013.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: «Žalobou vedenou na Okresnom súde Komárno

pod sp. zn.: , podanou podľa ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho

zákonníka, , domáha sa sťažovateľka ochrany osobnosti, poskytnutia

primeraného zadosťučinenia, poskytnutia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch,

a nariadenia predbežného opatrenia, v rámci ktorého by bol žalovaný povinný zložiť

do úschovy súdu podľa ustanovenia sumu 150 000,-€, na zaistenie

uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, na dobu do právoplatného rozhodnutia

o žalobe na ochranu osobnosti. …

Okresný súd Komárno, uznesením sp. zn.: -256... zo dňa

16. 11. 2012... o návrhu o nariadenie predbežného opatrenia ku konaniu o žalobe o

ochranu osobnosti podanej podľa ustanovenia a nasl. , ,

písm. b/ , rozhodol tak, že návrh o nariadenie predbežného opatrenia zamietol...

Krajský súd Nitra, uznesením sp. zn.: -272... zo dňa 28. 02. 2013,

o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Komárno rozhodol tak, že

uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil...

Závery a postup súdu v konaní o návrhu sťažovateľky o ochranu osobnosti,

o nariadenie predbežného opatrenia, zhrnuté v uznesení Okresného súdu Komárno, sp. zn.:

15 C/257/2012-256, zo dňa 16. 11. 2012, a v uznesení Krajského súdu Nitra sp. zn.:

-272... zo dňa 28. 02. 2013, sú čo do skutkových zistení a právneho posúdenia

veci nesprávne, neodôvodnené, z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,

porušujúce základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

SR, článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, na spravodlivé súdne konanie podľa

článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

ktorých súčasťou je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky, ktoré

majú pre vec podstatný význam, a dostatočne objasňujú skutkový a právny základ, tým, že:

1. V rozpore s ustanovením § 61 ods. 2 Spravovacieho a kancelárskeho poriadku

pre okresné súdy, krajské súdy na uznesení prvostupňového súdu nie je na konci uznesenia

po ľavej strane v pripojenej doložke „Za správnosť vyhotovenia“, meno a priezvisko

asistenta, ktorý doložku podpísal.

2. Nie je zrejmé, či súd zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia aj

z dôvodov, že

a/ zvážil, že by v dôsledku predbežného opatrenia vznikla neprimeraná ujma

niektorému z účastníkov,

b/ nie sú osvedčené základné skutočnosti umožňujúce urobiť záver

o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť právna ochrana, a pravdepodobnosti

záveru, že v konaní vo veci nie je nárok očividne vylúčený,

c/ a nie je ani zrejmé, akým postupom k uvedeným záverom súd dospel.

3. Z návrhu vo veci samej, aj pre konanie o návrhu na vydanie predbežného

opatrenia, z listinných dôkazov k návrhu pripojených, jednoznačne vyplýva kontinuita

návrhu vo veci samej a návrhu na vydanie predbežného opatrenia, osvedčenie nároku

a potreby nariadenia predbežného opatrenia, a splnenie zákonných podmienok

pre nariadenie predbežného opatrenia.

4. Podľa platnej judikatúry v konaní o nariadenie predbežného opatrenia:

a/ nie je nevyhnutné vykonať dôkazy, ako vo veci samej, na nariadenie je

postačujúce, ak účastník osvedčil nárok a potrebu nevyhnutnej predbežnej ochrany práv,

b/ účastník občianskoprávneho konania musí byť pripravený na to, že pomery

účastníkov konania sa môžu dočasne upraviť predbežným opatrením,

c/ účastník konania je oprávnený navrhnúť, domáhať sa zrušenia predbežného

opatrenia, ak podľa jeho názoru pominuli alebo vôbec neexistovali dôvody jeho nariadenia,

d/ rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia možno

považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa SR,

čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.»

3. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Krajský súd Nitra právoplatným uznesením sp. zn.: -272,

zo dňa 28. 02. 2013, proti ktorému nie je možný riadny ani mimoriadny opravný

prostriedok, porušil základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

SR, článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, porušil právo sťažovateľky

na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ktorých súčasťou je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne

a skutkovo relevantné otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, a dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ, v spojení s nesprávnymi, neodôvodnenými skutkovými zisteniami

a právnymi závermi, ktoré sú z ústavného hľadiska neakceptovateľné.

2. Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn.: -272, zo dňa 28. 02. 2013,

zrušuje, a vec vracia Krajskému súdu Nitra za účelom opätovného prerokovania

a rozhodnutia s tým, že v ďalšom postupe je súd viazaný právnymi názormi Ústavného súdu

SR.

3. Krajský súd Nitra je povinný zaplatiť sťažovateľke náhradu trov konania vo výške

podľa vyčíslenia, na účet advokátky JUDr. Ľ. B., do 15. dní odo dňa právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

7. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

8. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

10. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. ...

12. Podstatou sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľky

na spravodlivé súdne konanie podľa , listiny a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. z 28. februára 2013,

ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. zo 16. novembra 2012 o zamietnutí návrhu sťažovateľky na

nariadenie predbežného opatrenia. Sťažovateľka namieta, že všeobecné súdy jej návrh na

vydanie predbežného opatrenia nesprávne právne posúdili, tvrdí, že napadnuté uznesenie

je neodôvodnené, z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné. Sťažovateľka

namieta formálne chyby pri vyhotovení uznesenia okresného súdu a tiež tvrdí, že krajský

súd nedal odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky, ktoré mali pre vec podstatný

význam, vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho

posúdenia veci.

13. Z uznesenia prvostupňového okresného súdu sp. zn.

zo 16. novembra 2012 vyplýva, že okresný súd odôvodnil zamietnutie návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia takto: „V predmetnej veci súd dospel k záveru, že návrh

na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu obavy ohrozenia výkonu budúceho súdneho

rozhodnutia je nedôvodný. Navrhovateľka sa svojim návrhom v konaní vo veci samej

domáhala ospravedlnenia od odporcu, zverejnenia tohto ospravedlnenia v denníkoch SME,

HOSPODÁRSKE NOVINY, ÚJ SZÓ a na všetkých pracoviskách odporcu ako aj zaplatenia

nemajetkovej ujmy vo výške 150 000,-€ a náhrady trov konania. Návrh na nariadenie

predbežného opatrenia odôvodňovala konaním štatutárnych zástupcov odporcu od októbra

2010, ktorých výsledkom bolo jej odvolanie z funkcie riaditeľky i konateľky odporcu, pričom

žiadala, aby súd predbežným opatrením uložil odporcovi zložiť do úschovy súdu peňažnú

sumu vo výške 150 000,-€ za účelom zabezpečenia výkonu rozhodnutia v prípade jej

úspechu v konaní. Predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu obavy

ohrozenia výkonu budúceho súdneho rozhodnutia je osvedčenie obavy, že bez predbežného

opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo

zmarenia výkonu rozhodnutia musí byť reálne a musí bezprostredne hroziť. Použitie

inštitútu predbežného opatrenia je namieste vtedy, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu,

nakoľko bez dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Keďže

v danom prípade navrhovateľka v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

neuviedla žiadne skutočnosti (a tieto ani nepreukázala), že by zo strany odporcu dochádzalo

ku konaniu, ktorým zmenšuje svoj majetok alebo sa tohto inak zbavuje, resp. že takéto jeho

konanie bezprostredne hrozí, súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia pre jeho

nedôvodnosť zamietol. Navrhovateľka síce v návrhu konštatovala možnosť manipulácie

s príjmami odporcu, túto skutočnosť však žiadnymi konkrétnymi krokmi štatutárov odporcu

nepreukázala. Taktiež nijako nepreukázala svoje podozrenie z možnosti zrušenia odporcu

po auguste 2014 (kedy by mala byť ukončená prevádzka poslednej stanice, čo však

navrhovateľka nedoložila žiadnym listinným dôkazom), resp. že by mal zostať bez

podnikateľských aktivít.“

14. Krajský súd na základe podaného odvolania sťažovateľky preskúmal napadnuté

uznesenie okresného súdu sp. zn. zo 16. novembra 2012 o zamietnutí návrhu

sťažovateľky na nariadenie predbežného opatrenia a uznesením sp. zn.

z 28. februára 2013 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Krajský súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia konštatoval: «V preskúmavanej veci odvolací súd dospel k záveru,

že rozhodnutie súdu prvého stupňa zodpovedá... požiadavkám kladeným na odôvodnenie

rozhodnutia. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci

skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, ako aj zreteľne uviedol, prečo

návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Odôvodnenie

odvolaním napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď na relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany navrhovateľky, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo,

prečo nemohlo byť predbežné opatrenie nariadené. Okolnosť, že táto odpoveď neúspešnú

navrhovateľku neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného

rozhodnutia v zmysle ; za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom

prípade nemožno považovať to, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa

predstáv či požiadaviek navrhovateľky. Možno zhrnúť, že z odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných

ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,

podstaty a zmyslu. Podľa odvolacieho súdu skutkové a právne závery súdu prvého stupňa

nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd a ; odôvodnenie

odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa ako celok požiadavky zákona

na odôvodnenie rozhodnutia spĺňa.

Ďalšiu výtku navrhovateľky o porušení ustanovenia a ,

ktoré videla v tom, že napadnuté uznesenie nie je podpísané zákonným sudcom, odvolací

súd tiež za dôvodnú nepovažuje. Je tomu tak preto, že predmetná zákonná podmienka sa

týka prvopisu, ktorý je založený v spise a účastníkom konania, prípadne ich zástupcom, sa

doručuje rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku do vlastných rúk ( ),

ktorého podpisovanie je upravené v vyhlášky č. o Spravovacom

a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy.

Podľa Vyhlášky MS SR č. o Spravovacom a kancelárskom

poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, v rovnopise

rozhodnutia súdu sa na konci po pravej strane pripojí meno, priezvisko a funkcia toho, kto

podľa odseku 1 podpísal prvopis, spravidla vyznačený použitím výpočtovej techniky; ak má

akademický titul alebo vedeckú hodnosť, pripojí sa aj toto označenie. Na konci po ľavej

strane sa pripojí doložka „Za správnosť vyhotovenia:“ spolu s menom a priezviskom

asistenta spravidla vyznačená použitím výpočtovej techniky. Doložku podpíše vlastnoručne

asistent, ktorý rovnopis vyhotovil.

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka

neopodstatnene namietala, že súd prvého stupňa zaťažil konanie vadou uvedenou v § 221

ods. 1 písm. f) .

K samotnému záveru, týkajúcemu sa zamietnutia návrhu navrhovateľky

na nariadenie predbežného opatrenia po prejednaní veci na zdôraznenie správnosti

odvolací súd uvádza, že v danom konaní nebol zákonný dôvod na nariadenie predbežného

opatrenia a to z dôvodu, že navrhovateľka neosvedčila reálnu obavu zo zmarenia, resp.

sťaženia výkonu súdneho rozhodnutia vo veci samej (samozrejme v prípade úspechu žaloby

vo veci samej), pretože chýbajú konkrétne prejavy odporcu, ktoré by túto obavu

navrhovateľky potvrdzovali. Navrhovateľka v návrhu a ani v odvolaní neuviedla, že by

odporca konal tak (robil právne alebo faktické úkony), že by v konečnom dôsledku mohlo

dôjsť k zmareniu, resp. k sťaženiu výkonu súdneho rozhodnutia.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka zatiaľ

nepreukázala potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, pretože

neosvedčila obavu z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, a preto odvolací súd

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa

potvrdil.

Predbežné opatrenie ako zabezpečovací inštitút občianskeho súdneho konania

predpokladá ďalší procesný postup, preto v ustanovení sa ustanovuje, že

o náhrade trov konania spojených s týmito procesnými úkonmi sa rozhoduje až v konaní

vo veci samej.»

15. Vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje ústavný súd za potrebné

uviesť, že nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov (napr. ), a preto

nemôže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov, pokiaľ tieto súdy vo svojej činnosti

postupujú v súlade s právami na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenými v siedmom

oddiele druhej hlavy ( až ). Preskúmanie rozhodnutia všeobecného

súdu v konaní pred ústavným súdom má opodstatnenie len v prípade, ak v konaní, ktoré mu

predchádzalo, alebo rozhodnutím (opatrením alebo iným zásahom) došlo k porušeniu

základného práva alebo základnej slobody. Skutkový stav a právne závery všeobecného

súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by prijaté právne závery

boli so zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie

základného práva alebo slobody (podobne ). Ústavnoprávnou požiadavkou je

tiež to, aby všeobecnými súdmi vydané rozhodnutia boli riadne, zrozumiteľne a logicky

odôvodnené.

16. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť

reálne nepripúšťajú (podobne , ).

17. Ústavný súd už vo vzťahu k a dohovoru uviedol,

že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť.

Keďže predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv sťažovateľky

rozhodnutím všeobecného súdu o podanom návrhu na vydanie predbežného opatrenia, je

potrebné uviesť, že pokiaľ ide o rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, táto

vylučuje aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na rozhodovanie v otázke predbežných

opatrení, pretože nie sú rozhodnutiami o občianskych právach alebo záväzkoch (pozri

rozhodnutie Apis versus Slovenská republika z 10. januára 2000 č. 39754/98, v ktorom sa

konštatovala neaplikovateľnosť čl. 6 ratione materiae v konaní o zrušení predbežného

opatrenia; , ).

18. Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu,

ktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé

následky, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v jeho priebehu nastať. Dočasnosť

tohto opatrenia ako jeho základný znak znamená, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu

vzťahov medzi subjektmi. Nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov

práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne upravuje určitý

okruh vzťahov.

Podľa názoru ústavného súdu rozhodovanie o návrhu na predbežné opatrenie možno

považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa .

Predpokladom na záver o porušení základných práv a slobôd je však také porušenie, ktoré

nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím konania

alebo v konaní o veci samej (, ).

19. V kontexte argumentácie sťažovateľky je potrebné osobitne poznamenať,

že posúdenie podmienok na vydanie predbežného opatrenia je predovšetkým vecou

všeobecných súdov ( ). Samotný ústavný súd ako nezávislý súdny orgán

ochrany ústavnosti ( ) sa spravidla nepovažuje za oprávneného zasahovať

do rozhodnutí o predbežných opatreniach, keďže nie je súčasťou sústavy všeobecných

súdov, a okrem toho ide o rozhodnutia, ktoré do práv a povinností účastníkov konania

nezasahujú konečným spôsobom (). Ústavný súd posudzuje problematiku

predbežných opatrení zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého

rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie

pristupuje len za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť

do rozhodnutí všeobecných súdov o predbežných opatreniach iba za predpokladu, že by

rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný

rozpor s princípmi spravodlivého procesu.

20. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľky, že uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 28. februára 2013 je z hľadiska skutkových zistení a právneho posúdenia

nesprávne a vyznačuje sa nedostatočným odôvodnením, ústavný súd uvádza, že naopak,

z napadnutého uznesenia vyplýva, že krajský súd sa dôsledne a podrobne zaoberal

odvolacími dôvodmi sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu. Z uznesenia krajského

súdu v spojení s uznesením prvostupňového súdu je zrejmé, ktoré skutočnosti považoval

krajský súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil.

Krajský súd s odvolaním sa na platnú a účinnú právnu úpravu relevantných

ustanovení ústavne súladným spôsobom vyjadril svoj

právny názor k jednotlivým námietkam sťažovateľky. Napadnuté uznesenie krajského súdu

obsahuje jasné a zrozumiteľné dôvody, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutia, ktorým

odvolaniu sťažovateľky nevyhovel. Prijaté právne závery so zreteľom na skutkový stav

nemožno považovať za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného hľadiska

za neospravedlniteľné a neudržateľné. Krajský súd v napadnutom uznesení podľa názoru

ústavného súdu primeraným spôsobom reagoval na námietky sťažovateľky a vysvetlil

dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

21. Okolnosť, že sťažovateľka sa s výrokom napadnutého uznesenia krajského súdu

nestotožňuje, nezakladá porušenie označených základných práv a slobôd. Ústavný súd

k tomu poznamenáva, že základné právo na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie

garantované a listinou neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným

súdom a nemožno ho ani účelovo chápať tak, že jeho naplnením je vyhovenie všetkým

návrhom účastníka konania (napr. , , ).

22. Ústavný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že materiálne právo

sťažovateľky podľa , listiny a dohovoru

uznesením krajského súdu sp. zn. z 28. februára 2013 nemohlo byť porušené,

a preto sťažnosť sťažovateľky po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

23. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších nárokoch

sťažovateľky nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2013