Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 339/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť L., pozemkové spoločenstvo, so sídlom v Č., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež a

základných práv podľa , a Slovenskej

republiky uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 23. apríla 2012 a

takto

rozhodol:

Sťažnosť L., pozemkové spoločenstvo, o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2012

faxom a 13. júla 2012 poštou doručená sťažnosť L., pozemkového spoločenstva (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) a tiež a základných práv podľa , a čl.

37 ods. 1 uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1

z 23. apríla 2012.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že «je pozemkovým spoločenstvom, ktoré je

žalovaným účastníkom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Rožňava - ako súde

prvého stupňa - pod sp. zn. ...

Navrhovatelia E. P. a spol. (žalobcovia v 1. až 7. rade) v konaní vedenom na

Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. podali na súd žalobu o určenie neplatnosti

uznesenia valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva L... a súčasne podali aj návrh

na vydanie predbežného opatrenia.

Okresný súd Rožňava (ďalej aj ako „okresný súd“) rozhodol dňa 27. 12. 2011

uznesením č. k. -65 o návrhu žalobcov 1. E. P. a spol. na nariadenie

predbežného opatrenia tak, že návrh zamietol.

Krajský súd v Košiciach na základe odvolania podaného žalobcami... rozhodol dňa

23. 04. 2012 uznesením č. k. -110 tak, že odvolaním napadnuté uznesenie

prvostupňového súdu zmenil a uložil PaedDr. V. Š., D. Š., T. B., V. O., Ing. B. T. zdržať sa

konania v mene L., pozemkového spoločenstva vo vzťahu k tretím osobám až do

právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutím porušovateľa došlo k tomu, že sťažovateľovi sa predbežným opatrením

zamedzuje vykonávať akékoľvek právne úkony...

V súčasnosti totiž ešte nie je rozhodnuté vo veci samej, a preto ak by osoby uvedené v

uznesení porušovateľa č. k. -110 zo dňa 23. apríla 2012 sa museli zdržať

konania vo vzťahu k tretím osobám, tak by to viedlo k znefunkčneniu sťažovateľa, pretože by

za neho nemal kto vykonávať právne úkony. O. i. by napr. nebolo možné podať ani len túto

sťažnosť na ústavný súd a domáhať sa tak ochrany na ústavnom súde...

V enunciáte uznesenia porušovateľa č. k. -110 chýba špecifikácia alebo

aspoň upresnenie rozsahu v akom sa majú osoby konajúce za sťažovateľa zdržať konania v

mene sťažovateľa. Napr. ak dôjde k akejkoľvek kalamitnej situácii na lesných pozemkoch

obhospodarovaných sťažovateľom, situácia bude za stavu rešpektovania predbežného

opatrenia neriešiteľná...».

Sťažovateľ tiež uvádza, že uznesenie krajského súdu je „svojvoľné - porušovateľ sa

nevyjadruje k deklaratórnosti zápisu volených orgánov, túto deklaratórnosť opomenie, ale

vychádza z predpokladu, že kým nedôjde k zápisu do registra, osoby zvolené valným

zhromaždením konať nemôžu. Porušovateľ nevysvetľuje na základe čoho dospel k takémuto

záveru, len uvádza, že vyvodil takýto záver.

To značí, že ak by niekto z členov štatutárneho orgánu napr. umrel, vykonával by

svoju funkciu až do rozhodnutia príslušného správneho orgánu. Len na okraj

poznamenávame, že deklaratórne účinky majú napr. aj zápisy do obchodného registra.

Porušovateľ, ak by už aj mal pochybnosť o platnosti uznesenia, nevymedzil rozsah

obmedzenia konať v mene sťažovateľa, ale priamo prikázal zdržať sa akýchkoľvek úkonov v

mene sťažovateľa do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Teda ani nie do rozhodnutia

správneho orgánu, na ktoré sa odvoláva v odôvodnení, ale do právoplatného rozhodnutia

vo veci samej...

Žalovaný je subjektom, ktorý si plní povinnosti v rámci lesného hospodárstva.“.

Sťažovateľ na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo L., pozemkové spoločenstvo... na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 ... a právo na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru...

uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. -110 zo dňa 23. apríla 2012

porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. -110 zo dňa 23. apríla

2012 Ústavný súd... zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľovi L., pozemkové

spoločenstvo... náhradu trov konania, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť bez ústneho pojednávania.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

Predmetom sťažnosti (vychádzajúc z petitu sťažnosti) je namietané porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým postupom a označeným rozhodnutím

krajského súdu, ktorý zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa (ktorým prvostupňový súd

zamietol návrh navrhovateľov na vydanie predbežného opatrenia) tak, že návrhu na vydanie

predbežného opatrenia navrhovateľov vyhovel.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva

podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (mutatis mutandis ).

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení s

). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého

na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať

základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných

zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý

predpisuje zákon (). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal

ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne

súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci. V danom prípade je

týmto v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“).

Pokiaľ ide o rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, táto vylučuje

aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na rozhodovanie v otázke predbežných opatrení,

pretože nie sú rozhodnutiami o občianskych právach alebo záväzkoch (pozri rozhodnutie

Apis versus Slovenská republika z 10. januára 2000 č. 39754/98, v ktorom sa konštatovala

neaplikovateľnosť čl. 6 ratione materiae v konaní o zrušení predbežného opatrenia).

Podľa ustanovenia ak treba po začatí konania dočasne upraviť

pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné

vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné

opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia, jeho

dôsledky a spôsob zániku upravujú ustanovenia až .

Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu,

ktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé

následky, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v jeho priebehu nastať. Dočasnosť

tohto opatrenia ako jeho základný znak znamená, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu

vzťahov medzi subjektmi. Nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov

práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne upravuje určitý

okruh vzťahov.

Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal určením miesta

a postavenia predbežného opatrenia, ak sa ten, koho sa rozhodnutie o predbežnom opatrení

dotýka, domnieva (tvrdí), že došlo k porušeniu niektorého z jeho základných práv alebo

slobôd.

Podľa názoru ústavného súdu rozhodovanie o návrhu na predbežné opatrenie, resp.

o návrhu na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia možno považovať za súčasť

základného práva na súdnu ochranu podľa . Predpokladom na záver

o porušení základných práv a slobôd je však také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo

odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci

samej ( a nasl. ; obdobne ).

V kontexte argumentácie sťažovateľa je potrebné osobitne poznamenať, že

posúdenie podmienok na vydanie predbežného opatrenia je predovšetkým vecou

všeobecných súdov ( ). Preto samotný ústavný súd ako nezávislý súdny orgán

ochrany ústavnosti ( ) sa spravidla nepovažuje za oprávneného zasahovať do

rozhodnutí o predbežných opatreniach, keďže nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov, a

okrem toho ide o rozhodnutia, ktoré do práv a povinností účastníkov konania nezasahujú

konečným spôsobom (). Ústavný súd posudzuje problematiku predbežných

opatrení zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia

o nariadení predbežného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie pristupuje len

za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí

všeobecných súdov o predbežných opatreniach iba za predpokladu, že by rozhodnutím

všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi

spravodlivého procesu.

V konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia musia byť taktiež rešpektované

minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu, resp. základnému

právu na súdnu ochranu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí

mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané

príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť najmä náležite

odôvodnené. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces (, ).

Ústavný súd poukazuje ďalej na to, že všeobecný súd predbežným opatrením

dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť

ochranu tomu, kto sa vydania predbežného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných

pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Predbežné opatrenia s ohľadom na ich

charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania,

lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu

(obdobne ).

Ústavný súd zistil, že krajský súd v zmysle zásad upravených v

preskúmal napadnuté uznesenie prvostupňového súdu spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo, a zistil, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia v danom štádiu

konania je opodstatnený, pretože boli splnené zákonné podmienky na dočasnú úpravu

pomerov účastníkov, a preto zmenil uznesenie Okresného súdu Rožňava (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 27. decembra 2011 tak, že návrhu navrhovateľov

vyhovel, a tak rozhodol v neprospech sťažovateľa.

Krajský súd v konaní o určenie neplatnosti uznesenia z valného zhromaždenia

(o vydanie predbežného opatrenia) opísal skutkové a právne závery z rozhodnutia

okresného súdu a námietky navrhovateľov uvedené v odvolaní a po preskúmaní rozhodnutia

okresného súdu konštatoval, že „súd prvého stupňa založil svoje závery vedúce k

nedôvodnosti návrhu na vydanie predbežného opatrenia na nesprávnom právnom závere a

v dôsledku toho nesprávne vo veci rozhodol...“.

Krajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 74 ods. 1, § 76 ods. 1

písm. f) a a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a skúmal splnenie

zákonných podmienok na jeho vydanie, teda predovšetkým otázku, či navrhovatelia

osvedčili právo, ktorému má byť poskytnutá ochrana formou predbežného opatrenia.

Bez toho, aby ústavný súd podrobne opisoval právne úvahy krajského súdu uvedené na

strane 3 až 6, ktoré sú sťažovateľovi dobre známe, je potrebné konštatovať, že rozhodnutie

krajského súdu nie je v žiadnom prípade svojvoľné, ako to uvádza sťažovateľ, ale možno ho

považovať za ústavne udržateľné. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia sp. zn.

z 23. apríla 2012 totiž uviedol jasné a zrozumiteľné dôvody, prečo zmenil

rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia,

a v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých záverov a právnych úvah rozhodol inak ako

okresný súd. Ústavný súd preto konštatoval, že nezistil, že by relevancia námietok

sťažovateľa smerujúcich proti napadnutému postupu a uzneseniu krajského súdu v kontexte

posúdenia možného porušenia jeho základného práva podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru umožnila dospieť k záveru, ktorý

by odôvodňoval vyslovenie porušenia uvedených práv.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené a s poukazom na to, že obsahom označeného

základného práva nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka

súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (), sťažnosť sťažovateľa,

ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým postupom a

uznesením krajského súdu sp. zn. z 23. apríla 2012, odmietol z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti podľa .

Keďže sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá a sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti

ani neuviedol bližšie dôvody namietaného sekundárneho porušenia a súčasne

tiež aj porušenia práva zaručeného , ale tiež aj porušenia práva zaručeného

v a , ústavný súd viazaný petitom jeho sťažnosti sa jeho námietkami už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. augusta 2012