Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 815/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. novembra

2016 predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného spoločnosťou Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r. o., Puškinova 6,

Prešov, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Peter Farkaš, vo veci namietaného

porušenia a 2 a základných práv podľa

ods. 2, , a ; ,

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a základných práv podľa čl. 10 ods. 2, čl. 32 ods. 4,

čl. 36 ods. 1 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd; práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8

ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; čl. 2 ods. 2, čl. 3

a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

ako aj čl. 17 ods. 1 a čl. 26 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach

uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 3. augusta 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. októbra

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaním

doručeným 14. novembra 2016, ktorou namieta porušenie a 2

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 41

ods. 4, a ; , Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) a základných práv podľa čl. 10 ods. 2, čl. 32 ods. 4, čl. 36 ods. 1 a čl. 37

ods. 3 listiny; práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“); čl. 2 ods. 2, čl. 3 a čl. 14 ods. 1

Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ako aj čl. 17

ods. 1 a čl. 26 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach uznesením

Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 3. augusta

2016 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ návrhom z 21. januára 2016

podaným na Okresnom súde Prešov (ďalej len „okresný súd“) žiadal, aby do právoplatného

skončenia konania vo veci samej (konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletému dieťaťu) vedenej na okresnom súde pod sp. zn. nariadil

okresný súd predbežné opatrenie, ktorým by maloletú dcéru sťažovateľa a

(ďalej len „matka“)  , (ďalej len „maloletá“), zveril

do osobnej starostlivosti matke a zároveň predbežne upravil styk sťažovateľa s maloletou

tak, že bude oprávnený sa s ňou stretávať párne týždne striedavo, a to od piatku 17.00 h

do nedele 17.00 h a od stredy 17.00 h do nedele 17.00 h.

3. Okresný súd uznesením sp. zn. z 12. februára 2016 rozhodol

predbežným opatrením o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, ktorá je

oprávnená a povinná ju zastupovať a spravovať jej majetok. Zároveň predbežne upravil styk

sťažovateľa s maloletou tak, že sťažovateľ ako otec maloletej je oprávnený sa s ňou stýkať

každý týždeň v sobotu od 14.00 h do 18.00 h v prítomnosti matky.

4. Uznesením krajského súdu sp. zn. z 22. marca 2016 bolo zmenené

toto uznesenie okresného súdu vo výroku o úprave styku sťažovateľa s maloletou tak,

že otec maloletého dieťaťa je oprávnený sa s ňou stýkať každý sobotu párneho týždňa

v mesiaci od 09.00 h do 11.30 h a od 14.00 h do 17.00 h v prítomnosti matky.

5. Dňa 7. júna 2016 bol na okresnom súde podaný návrh sťažovateľa na zmenu

vydaného predbežného opatrenia, v ktorom žiadal, aby súd zmenil predbežné opatrenie

v časti úpravy styku s maloletou tak, že bude oprávnený sa s ňou stretávať každý párny

týždeň v mesiaci od piatku 16.00 h do nedele do 18.00 h a každý rok počas letných prázdnin

v mesiaci júl od 1. júla od 09.00 h do 7. júla do 18.00 h a v mesiaci august od 1. augusta

od 09.00 h do 7. augusta do 18.00 h.

6. Okresný súd uznesením sp. zn. z 29. júna 2016 zmenil uznesenie

okresného súdu sp. zn. z 12. februára 2016 v spojení s uznesením krajského

súdu sp. zn. z 22. marca 2016 v časti úpravy styku tak, že upravil predbežne

styk sťažovateľa s maloletou každý párny týždeň v mesiaci od piatku od 16.00 h do nedele

do 18.00 h, každý rok počas letných prázdnin v mesiaci júl od 1. júla od 9.00 h do 7. júla

do 18.00 h a v mesiaci august od 1. augusta od 9.00 h do 7. augusta do 18.00 h.

7. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podala odvolanie matka maloletej,

v ktorom namietala, že nikdy nebránila styku sťažovateľa s maloletou, avšak upozorňovala

na jej plačlivosť a úzkostné stavy v trvaní niekoľkých dní, ak nebola nepretržite prítomná

v jej blízkosti po návrate od sťažovateľa. Preto už v konaní pred okresným súdom navrhla

vykonanie znaleckého dokazovania, súd prvej inštancie však nepristúpil k nariadeniu

znaleckého dokazovania, ale rozšíril styk sťažovateľa s maloletou.

8. Krajský súd napadnutým uznesením na základe podaného odvolania zmenil výrok

uznesenia okresného súdu sp. zn. v spojení s uznesením krajského súdu

sp. zn. z 22. marca 2016 tak, že upravil predbežne styk sťažovateľa

s maloletou každý párny týždeň v roku, a to v piatok od 16.00 h do 18.00 h, v sobotu

od 9.00 h do 18.00 h a v nedeľu od 9.00 h do 18.00 h.

9. S napadnutým uznesením krajského súdu sa sťažovateľ nestotožňuje a považuje ho

za také, ktoré porušuje v petite sťažnosti označené články, ako aj základné práva a slobody

podľa , listiny a ďalších medzinárodných dohovorov. Podľa jeho názoru je potrebné

pri úprave styku vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu

jeho voľného času  pracovné dni, víkendy, sviatky, prázdniny. Poukazuje pri tom

na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , v ktorom odvolací súd

vyslovil, že úprava stretávania pod tento rozsah je obmedzením styku, ku ktorému je možné

pristúpiť len za podmienok daných v o rodine v znení

neskorších predpisov. Z uvedeného rozhodnutia pre sťažovateľa vyplýva, že je správne

a predovšetkým spravodlivé, aby „otec (tam matka), ktorý je rodičovský rovnako hodnotný

ako matka (tam otec), napriek tomu, že dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky

(tam otca), mohol si plniť svoju otcovskú (tam materskú) rolu v plnej miere.“ Príslušný súd

nezistil dôvody na obmedzenie styku rodiča s dieťaťom iba dvakrát do mesiaca počas

víkendov, a preto ho upravil aj počas sviatkov a letných prázdnin, čo rešpektovalo

aj okolnosti tohto rodiča, ktorého bydlisko je od miesta bydliska dieťaťa vzdialené 120 km.

10. V sťažovateľovom prípade krajský súd obmedzil styk otca s dieťaťom, ktorý bol

predbežne upravený okresným súdom, na každý druhý víkend v roku a dva týždne počas

letných prázdnin (1 týždeň v júli, 1 týždeň v auguste), neprihliadajúc okrem ďalej

uvedeného ani na bydlisko sťažovateľa, ktoré je od bydliska maloletej vzdialené vyše

400 km.

11. Krajský súd si podľa sťažovateľa pri svojom rozhodovaní o odvolaní osvojil

nepreukázané tvrdenie matky o tom, že „maloletá je po návrate od otca plačlivá a

prejavuje sa u nej separačná úzkosť. Matka toto svoje tvrdenie preukázala len čestným

vyhlásením jej rodičov, ktorý dôkaz vzhľadom na ich vzájomný vzťah otec nepovažuje za

hodnoverný. Otec matku opakovane žiadal, aby ho ihneď kontaktovala, keď bude dcéra po

návrate od neho plačlivá a bude sa u nej prejavovať separačná úzkosť, ale ani raz sa tak

nestalo. Napriek tomu si súd toto jej tvrdenie osvojil s tým, že mu nie je známy dôkaz

svedčiaci v prospech toho, že stretávanie otca s maloletou s jej prespatím u otca, nebude

pre ňu nadmerne stresujúce, napriek tomu, že otec v konaní produkoval veľké množstvo

dôkazov svedčiacich o tom, že žiaden stres dcéra s otcom neprežíva.“.

12. Krajský súd zároveň nebral do úvahy, že v čase odlúčenia rodičov mala maloletá

približne pol roka a v tom období matka umožňovala stretávanie dieťaťa so sťažovateľom

na 2  5 dní bez prítomnosti matky a sťažovateľ bez problémov zvládol starostlivosť

o maloletú.

13. V danom prípade krajský súd neprihliadal ani na stanovisko kolíznej

opatrovníčky, ktorej povinnosťou bolo chrániť práva a právom chránené záujmy maloletej

v konaní, zabezpečiť jej priaznivý a všestranný psychický, fyzický a sociálny vývin.

14. Napokon sťažovateľ vyjadruje, že si je vedomý všeobecnej neakceptovateľnosti

predbežných opatrení (teraz neodkladných opatrení) z preskúmavania ústavným súdom

vzhľadom na povahu týchto opatrení. Poukazujeme však na to, že ústavný súd už v rámci

svojej rozhodovacej činnosti výnimočne pristúpil k preskúmaniu niektorých rozhodnutí

o predbežných opatreniach, pričom judikoval, že zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných

súdov o predbežných opatreniach možno iba za predpokladu, že by takýmto rozhodnutím

všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi

spravodlivého procesu majúceho charakter svojvôle. V danom prípade krajský súd

neakceptoval množstvo dôkazov, ktoré sťažovateľ v konaní predložil, neakceptoval

odporúčanie kolíznej opatrovníčky a celé rozhodnutie zakladá na jedinom nepreukázanom

tvrdení matky o tom, že dcéra (maloletá) je po príchode od otca (sťažovateľa) plačlivá

a prežíva úzkostné stavy. V zmysle uvedeného preto sťažovateľ zastáva názor, že závery

napadnutého rozhodnutia nevychádzajú z logickej úvahy, ktoré by sa opierali o dostatočne

náležité odôvodnenie, a z tohto dôvodu toto rozhodnutie nesie známky svojvôle.

15. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby vydal nález,

v ktorom vysloví, že napadnutým uznesením krajského súdu došlo k porušeniu v petite

sťažnosti označených článkov, základných práv a slobôd podľa , listiny a ďalších

medzinárodných dohovorov, zruší toto uznesenie a vec vráti na ďalšie konanie.

II.

16. Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

17. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

18. Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej

republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,

politické, o iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo

etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov

poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Podľa každý má

právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú

právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté

deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky. Podľa všetci účastníci sú si v konaní

podľa odseku 2 rovní.

Podľa čl. 1 listiny ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva

a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Podľa čl. 3 ods. 1

listiny základné práva a slobody sa zaručujú všetkým bez rozdielu pohlavia, rasy, farby

pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo

sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej alebo etnickej menšine, majetku, rodu alebo

iného postavenia. Podľa čl. 10 ods. 2 listiny každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života. Podľa čl. 32 ods. 4 listiny starostlivosť

o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu

a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť

proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe zákona. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa

môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v určených prípadoch na inom orgáne. Podľa čl. 37 ods. 3 listiny všetci účastníci sú si

v konaní rovní.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom člne, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač

a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti,

verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to

vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu

považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti

mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru

každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia

a korešpondencie. Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto

dohovorom musí byť zabezpečené bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode,

ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie,

národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo

iné postavenie.

Podľa čl. 2 ods. 2 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych

právach štáty, zmluvné strany paktu, sa zaväzujú, že zaručia, že práva formulované v tomto

pakte sa budú uskutočňovať bez akéhokoľvek rozlišovania podľa rasy, farby, pohlavia,

jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania národnostného a sociálneho

pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Podľa čl. 3 Medzinárodného paktu

o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach rozvojové krajiny môžu s patričným

zreteľom na ľudské práva a svoje národné hospodárstvo určiť, v akom rozsahu by zaručili

hospodárske práva uznané v tomto pakte cudzím štátnym príslušníkom. Podľa čl. 14 ods. 1

Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach všetky osoby sú

si pred súdom rovné. Každý má úplne rovnaké právo, aby bol spravodlivo a verejne

vypočutý nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhoduje buď o jeho právach

a povinnostiach, alebo o akomkoľvek trestnom obvinení vznesenom proti nemu. Tlač

a verejnosť môžu byť vylúčené z celého konania alebo z jeho časti z dôvodov morálky,

verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti alebo vtedy,

keď to vyžaduje súkromný záujem strán, alebo môžu byť vylúčené v rozsahu, ktorý je podľa

prísnej mienky súdu nevyhnutný pri osobitných okolnostiach, keby zverejnenie

prejudikovalo záujmy spravodlivosti; ale každý rozsudok vynesený v trestnej alebo

občianskoprávnej veci, s výnimkou prípadov, keď záujem mladistvých osôb vyžaduje iný

postup alebo keď sa konanie týka manželských sporov alebo opatrovníctva deti, bude

zverejnený.

Podľa čl. 17 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach nikto

nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova

alebo korešpondencie ani útokom na svoju česť a povesť. Podľa čl. 26 Medzinárodného

paktu o občianskych a politických právach všetci sú si pred zákonom rovní a majú právo

na rovnakú ochranu zákona bez akejkoľvek diskriminácie. Zákon zakáže akúkoľvek

diskrimináciu a zaručí všetkým osobám rovnakú a účinnú ochranu proti diskriminácii

z akýchkoľvek dôvodov, napr. podľa rasy, farby, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického

alebo iného presvedčenia, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku a rodu.

19. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že napadnutým uznesením

krajského súdu boli porušené v petite sťažnosti označené články , medzinárodného

paktu o občianskych a politických právach, medzinárodného paktu o hospodárskych,

sociálnych a kultúrnych právach; základné práva podľa a listiny, ako aj práva

podľa dohovoru.

20. Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery

účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskoršie ho nebude možné

vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné

opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia, jeho

dôsledky a spôsob zániku upravujú ustanovenia až .

21. Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu,

ktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé

následky, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v jeho priebehu nastať. Dočasnosť

tohto opatrenia ako jeho základný znak znamená, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu

vzťahov medzi subjektmi. Nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov

práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne upravuje určitý

okruh vzťahov.

22. Z citovaného vyplýva, že právomoc ústavného súdu

poskytnúť ochranu základným právam a slobodám sa uplatňuje na princípe subsidiarity,

podľa ktorého ústavný súd poskytuje uvedenú ochranu iba vtedy, ak ju neposkytujú

všeobecné súdy. Podľa súdy rozhodujú v občianskoprávnych

a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej

správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak

ustanoví zákon. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

23. Z uvedeného ústavného vymedzenia postavenia a kompetencií všeobecných

súdov a ústavného súdu v Slovenskej republike vyplýva, že rozhodovanie vo veciach

starostlivosti o maloletých patrí do právomoci všeobecných súdov. Ústavný súd nie je

súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy

všeobecných súdov.

24. Ústavný súd už vo viacerých svojich doterajších rozhodnutiach v podobných

súvislostiach vyslovil názor, že rozhodnutím o nariadení predbežného opatrenia, prípadne

rozhodnutím o zrušení nariadeného predbežného opatrenia vydaným v rámci

občianskoprávneho konania môže súd porušiť základné právo alebo slobodu účastníka

súdneho konania, avšak takéto porušenie by sa mohlo stať predmetom konania

podľa len vtedy, ak by mu nebolo možné poskytnúť ochranu

prostredníctvom účinného právneho prostriedku nápravy dostupného účastníkovi konania

pred všeobecnými súdmi (princíp subsidiarity) ().

25. Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal určením

miesta a postavenia predbežného opatrenia, ako aj existenciou účinných právnych

prostriedkov nápravy v prípade, ak sa ten, koho sa rozhodnutie o predbežnom opatrení

dotýka, domnieva (tvrdí), že došlo k porušeniu niektorého z jeho základných práv alebo

slobôd.

26. Podľa právneho názoru ústavného súdu rozhodovanie o návrhu na predbežné

opatrenie, resp. o jeho zmene možno predovšetkým považovať za súčasť základného práva

na súdnu ochranu podľa . Predpokladom pre záver o porušení

základných práv a slobôd je však také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo

odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci

samej (obdobne , ). Aj v prípade vyhovenia návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia je garantované právo dotknutého účastníka konania

na konečnú, definitívnu ochranu poskytovanú súdom rozhodnutím vo veci samej.

Nariadenie predbežného opatrenia v žiadnom prípade nevylučuje, aby všeobecný súd

poskytol v konečnom dôsledku ochranu právam, porušenie ktorých sťažovateľ namieta.

27. Pokiaľ ide o rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, táto vylučuje

aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na rozhodovanie v otázke predbežných opatrení,

pretože nie sú rozhodnutiami o občianskych právach alebo záväzkoch [pozri rozhodnutie

Apis versus Slovenská republika z 10. 1. 2000, č. 39754/98, v ktorom sa konštatovala

neaplikovateľnosť čl. 6 dohovoru ratione materiae v konaní (o zrušení predbežného

opatrenia), napr. aj , , ].

28. Realizácia inštitútu predbežného opatrenia ako zabezpečovacieho prostriedku

v civilnom procese nemôže sama osebe opodstatniť záver o porušení práva fyzickej osoby

alebo právnickej osoby vyplývajúceho z alebo dohovoru, pretože zákon poskytuje

účastníkovi, proti ktorému smeruje výrok rozhodnutia o predbežnom opatrení, primeranú

a efektívnu ochranu pred prípadným neopodstatneným a nezákonným obsahom takéhoto

rozhodnutia aj počas konania vo veci samej. Keďže teda túto ochranu považuje ústavný súd

jednak za účinnú a jednak za dostupnú, účastník súdneho konania sa jej preto nemôže

súčasne dovolávať aj prostredníctvom sťažnosti pred ústavným súdom

(mutatis mutandis , , , , ,

).

29. Na druhej strane však treba pripustiť, že ústavný súd už v rámci svojej

rozhodovacej činnosti pristúpil k preskúmaniu niektorých rozhodnutí o predbežných

opatreniach, zásadne však išlo o ojedinelé prípady charakterizované výnimočnými

okolnosťami veci. V tejto súvislosti ústavný súd judikoval, že zasiahnuť do rozhodnutí

všeobecných súdov o predbežných opatreniach môže iba za predpokladu, že by takýmto

rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný

rozpor s princípmi spravodlivého procesu majúci charakter svojvôle (obdobne

, ).

30. V danom prípade teda ústavný súd na základe uvedených zistení v prvom rade

konštatuje, že prima facie nie je daná jeho právomoc na prerokovanie veci, pretože ochranu

právam sťažovateľa poskytoval , od 1. júla 2016 Civilný sporový

poriadok a všeobecný súd  okresný súd, a to prostredníctvom účinných a dostupných

právnych prostriedkov nápravy, pričom v rámci tohto konania vo veci samej môže

sťažovateľ naplno uplatniť (aj) námietky, ktoré uvádza v podanej sťažnosti. Ústavný súd,

vychádzajúc zo svojej subsidiárnej právomoci upravenej v , sťažnosť

sťažovateľa mohol odmietnuť už pre nedostatok svojej právomoci (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde). K podobným záverom už ústavný súd viackrát dospel v rámci svojej

rozhodovacej činnosti (napr. m. m. , , ).

31. Ústavný súd však súčasne v rámci predbežného prerokovania preskúmal aj

sťažovateľom napadnuté uznesenie krajského súdu.

32. Nadväzne na to ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti konštatuje,

že z namietaného uznesenia krajského súdu nezistil porušenie žiadneho z aspektov

spravodlivého konania, ktorý by mohol byť spôsobený v súvislosti s rozhodovaním

krajského súdu o odvolaní matky maloletej proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bolo

zmenené uznesenie o nariadení predbežného opatrenia, nie v súlade s jeho návrhom, ako to

uvádza v dôvodoch svojej sťažnosti.

33. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

34. Z napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že základom jeho rozhodnutia

bola skutočnosť, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo možné zistiť, aký dôkaz

svedčí o tom, že prespávanie v domácnosti sťažovateľa bez prítomnosti matky nebude

pre maloletú stresujúce a že maloletá netrpí úzkostnými stavmi po dlhšom odlúčení

od matky. Ďalej krajský súd uviedol, že pri rozhodovaní o predbežnom opatrení súd

vychádza len z osvedčených skutočností a v konaní vo veciach starostlivosti o maloletých

je potrebné taktiež prihliadať na najlepší záujem maloletých deti. Zo všetkých vyjadrení

matky krajskému súdu vyplynulo, že „po návrate maloletej od otca sa prejavuje

u maloletej separačná úzkosť. Súdu nie je známy dôkaz svedčiaci v prospech toho, že

stretávanie otca s maloletou s prespatím maloletej u otca nebude pre mal.

nadmerne stresujúce.“.

Krajský súd preto zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a rozhodol, že stretávanie

maloletej so sťažovateľom sa bude uskutočňovať každý párny týždeň v roku, a to v piatok

od 16.00 h do 18.00 h, v sobotu od 9.00 h do 18.00 h a v nedeľu od 9.00 h do 18.00 h

bez prítomnosti matky. Takáto úprava umožní podľa názoru krajského súdu sťažovateľovi

rozvíjať svoj vzťah s maloletou a umožní aj pripraviť maloletú na to, aby mohla

v domácnosti sťažovateľa aj prespávať.

35. Odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu v okolnostiach danej veci

nemožno prima facie považovať za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, pretože krajský

súd sa primerane zaoberal okolnosťami danej veci a jeho úvahy uvedené v odôvodnení

napadnutého uznesenia nemožno považovať ani za svojvoľné. Obsahové náležitosti

namietaného uznesenia jednoznačne spĺňajú minimálne požiadavky na riadne odôvodnenie

súdneho rozhodnutia ( ), a preto podľa názoru

ústavného súdu je sťažnosť v tejto časti aj zjavne neopodstatnená (§ 25 ods. 2 zákona o

ústavnom súde).

36. Ústavný súd v súvislosti s prejavom nespokojnosti s napadnutým uznesením

krajského súdu tiež poznamenáva, že obsahom základného práva na súdnu ochranu

podľa nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania

a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom,

aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako

zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod

zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv

(obdobne napr. , ).

37. Ústavný súd poukazuje aj na to, že účelom predbežného opatrenia je dočasná

úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov

konania o predbežnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak ako v konaní

o predbežnom opatrení. Všeobecný súd predbežným opatrením dočasne upravuje pomery

účastníkov konania a je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania

predbežného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh

smeruje. Predbežné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť

do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia

zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. Predbežné rozhodnutia predstavujú

opatrenia, trvanie účinkov ktorých je časovo obmedzené a môžu byť kedykoľvek na návrh

účastníka konania zrušené ().

38. Ústavný súd aj vzhľadom na skutočnosť, že nie je a ani nemôže byť súdom

skutkovým, t. j. jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť všeobecných súdov pri zisťovaní

skutkového stavu, považuje uznesenie krajského súdu z ústavnoprávneho hľadiska

za akceptovateľné a udržateľné.

39. Dôvody, na ktorých je namietané uznesenie krajského súdu založené,

podľa názoru ústavného súdu zodpovedajú požiadavkám vyplývajúcim z ,

podľa ktorého pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,

aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho

rozhodnutia bol ohrozený.

40. Konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. o úpravu

rodičovských práv a povinností k maloletej nebolo ku dňu podania sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 právoplatne skončené.

41. Zákonná úprava postupu pri vydávaní predbežných opatrení vyžaduje, aby

navrhovateľ splnil podmienky konania ustanovené (

a nasl.). V danom prípade podľa názoru ústavného súdu boli tieto zákonné limity

ustanovené v a nasl. pre nevyhovenie návrhu sťažovateľa na zmenu už

nariadeného predbežného opatrenia rešpektované. Skutočnosť, že krajský súd sa nestotožnil

s názorom okresného súdu a že nedošlo k úprave pomerov k maloletej v súlade

s predstavami sťažovateľa, a z uvedeného dôvodu uprednostnil úpravu pomerov k maloletej

v súlade s návrhom matky maloletej v danej veci prezentovanej v jej odvolaní, nesignalizuje

sama osebe možnosť porušenia . Krajský súd si bol pritom vedomý,

a to aj z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že ide o dočasnú úpravu pomerov

účastníkov, čo mu umožňuje menej formalizovaný postup určený na dokazovanie a

zisťovanie všetkých skutočností potrebných na vydanie rozhodnutia vo veci samej.

42. K argumentácii sťažovateľa poukazom na rozsudok Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. ústavný súd konštatuje, že v danom prípade išlo už o rozhodovanie

v merite veci  o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,

a nie o predbežnú úpravu styku.

43. V danom prípade však ústavný súd zistil, že k porušeniu ústavnoprocesných

princípov vyplývajúcich z nemohlo dôjsť, a preto nie je možné uvažovať ani

o prípadnom porušení ďalších v sťažnosti označených článkov, ako aj základných práv

a slobôd podľa , listiny a ďalších medzinárodných dohovorov.

44. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom

prerokovaní ( ) odmietol podľa zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

45. Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. novembra 2016