Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 571/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. septembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť

obchodnej spoločnosti HYGIENA s. r. o., Nemocničná 8, Kráľovský Chlmec,

a jej štatutárneho zástupcu a konateľa , ,

zastúpených advokátskou kanceláriou GHS Legal, s. r. o., Lazaretská 3/A, Bratislava,

v mene ktorej koná advokát JUDr. Pavol Horňák, vo veci namietaného porušenia

ich základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. -189

z 2. decembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti HYGIENA s. r. o. a o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

29. februára 2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti HYGIENA s. r. o.,

Nemocničná 8, Kráľovský Chlmec, a jej štatutárneho zástupcu a konateľa ,

(ďalej len „sťažovatelia“ alebo aj „sťažovateľ 1“

a „sťažovateľ 2“, predovšetkým v texte sťažnosti, pozn.), zastúpených advokátskou

kanceláriou GHS Legal, s. r. o., Lazaretská 3/A, Bratislava, mene ktorej koná advokát

JUDr. Pavol Horňák, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej

len „krajský súd“) č. k. -189 z 2. decembra 2015 (ďalej aj „napadnuté

konanie krajského súdu“).

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:

«Návrhom doručeným súdu dňa 28. 9. 2015 sa spoločnosť HYGIENA s. r. o.,

IČO: 36 587 664, so sídlom Nemocničná 8, Kráľovský Chlmec (ďalej len „spoločnosť

HYGIENA s. r. o.“) konajúca spoločníčkou ... bytom

(ďalej len „Spoločníčka“) ako žalobca domáhala

nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil Sťažovateľovi 2 ako žalovanému

v 2/ rade ako konateľovi žalobcu zdržať sa nakladania nehnuteľnosťou zapísanou

na LV č. , okres , obec , k. ú. (ďalej ako

„Návrh“).

Spoločníčka svoju aktívnu legitimáciu odôvodnila v zmysle § 122 ods. 3 zákona

č. (ďalej len „“), podľa ktorého „Každý spoločník

je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré

má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti

spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia

vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky

uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba

nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti.“

Žalobou vo veci samej sa spoločnosť HYGIENA s. r. o. konajúca Spoločníčkou

domáha zaplatenia istiny vo výške 395.000 EUR s prísl. z titulu náhrady škody, ktorú mali

Sťažovateľ 2 a ..., bytom spôsobiť údajne neoprávnenými výbermi

hotovosti z bankového účtu spoločnosti HYGIENA s. r. o., ako aj inými finančnými

operáciami, ktoré v spoločnosti HYGIENA s. r. o. vykonali ako konatelia spoločnosti

HYGIENA s. r. o.

Uznesením zo dňa 19. 10. 2015, č. k. -173 (ďalej len „Uznesenie

OS“) Okresný súd Trebišov Návrh zamietol z dôvodu, že nie sú splnené podmienky

pre nariadenie predbežného opatrenia. Návrh nespĺňa totiž zákonnú podmienku, ktorou je

uvedenie takého znenia petitu na meritórne rozhodnutie vo veci samej, ktorým by žalobca

dosiahol trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi a ktorý výrok vo veci samej by mal

súvislosť s predbežným opatrením.

Voči uzneseniu podala spoločnosť HYGIENA s. r. o. konajúca Spoločníčkou

odvolanie, o ktorom Krajský súd v Košiciach rozhodol uznesením zo dňa 02. 12. 2015,

č. k. -189 (ďalej len „Uznesenie KS“) tak, že Uznesenie OS zmenil tak,

že prikazuje Sťažovateľovi 2 ako žalovanému v 2/ rade ako konateľovi spoločnosti

HYGIENA s. r. o., zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. , bližšie

špecifikovanou v predmetnom Uznesení KS...

Avšak nariadením priebežného opatrenia súd žiadnym spôsobom nezabránil

Sťažovateľovi 2 s ani zabrániť nemohol vo vyššie uvedenom konaní (zmenšovanie alebo

znižovanie hodnoty majetku Sťažovateľa 2), ale len nezmyselne, bezdôvodne a najmä

protiprávne zabránil tretej osobe (spoločnosti HYGIENA s. r. o., ktorá vystupuje len

na strane žalobcu) v nakladaní so svojím majetkom, keďže v prípade úspechu konajúcej

Spoločníčky vo veci samej, by sa spoločnosť HYGIENA s. r. o. konajúca Spoločníčkou aj tak

nemohla uspokojiť z majetku, ktorý je týmto predbežným opatrením postihnutý, keďže tento

majetok nie je vo vlastníctve Sťažovateľa 2! Inak povedané, súd arbitrárne zabránil

podnikať spoločnosti HYGIENA s. r. o. v jej základnom podnikaní, ktorým je nakladanie

s jej jedinou nehnuteľnosťou (najmä jej prenájom) a to bez toho, aby sa viedlo akékoľvek

konanie voči tejto spoločnosti!!!

Tento zásah do práv tretej osoby (Sťažovateľa 1) bez akéhokoľvek rozumného,

či právneho dôvodu je veľmi vážnym arbitrárnym zásahom do ústavných práv a právom

chránených záujmov právnickej osoby, ktorý vytvára vážny precedens protiprávneho

obmedzovania právnickej osoby v dôsledku sporov, v ktorých táto právnická osoba

nie účastníkom konania na strane žalovaného a ktorej obmedzenie nemá a ani nemôže mať

žiadny vplyv alebo prínos pre takéto spory.

S vyššie uvedeným sa stotožnil aj prvostupňový súd, ktorý v Uznesení OS uviedol:

„Meritórnym rozhodnutím súdu, že žalovaný v 2/ rade je povinný nahradiť škodu,

sa nezabráni konaniu, ktorému zákazu sa žalobkyňa domáha navrhovaným predbežným

opatrením. Jej požiadavka na dočasnú úpravu pomerov nie je v žiadnom vzťahu

k navrhovanému rozhodnutiu vo veci samej. Len vtedy by bola odôvodnená požiadavka

na nariadenie predbežného opatrenia, ak by sa žalobkyňa domáhala takého meritórneho

rozhodnutia, ktorým by sa natrvalo dosiahol stav, ktorý sa má dočasne vytvoriť

navrhovaným opatrením.

V tomto konkrétnom prípade ani prípadným vyhovením návrhu vo veci samej

a vydaním rozhodnutia o náhrade škody sa nezabráni prípadnému ďalšiemu porušovaniu

práv zo strany žalovaného v 2/ rade, teda tomu, že žalovaný v 2/ rade bude nakladať

s nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobkyne. Navrhované meritórne rozhodnutie totiž vôbec

nesmeruje k tomu, aby bolo jeho vydaním žalovanému zabránené v takom konaní

(nakladaní s nehnuteľnosťou), ktorého zákazu sa návrhom na nariadenie predbežného

opatrenia žalobkyňa domáha. Niet totiž žiadnej súvislosti medzi navrhovaným predbežným

opatrením a návrhom vo veci samej. Nariadeniu predbežného opatrenia musí zodpovedať i

príslušný petit žalobného návrhu.

S týmto zásadným a najmä zákonným argumentom prvostupňového súdu sa však

Porušiteľ v odôvodnení Uznesenia KS žiadnym spôsobom nevysporiadal a jednoducho

ho prehliadol!...

Porušiteľ pri svojom rozhodovaní postupoval arbitrárne, keď obmedzil konateľské

oprávnenie Sťažovateľa 2.

V zmysle : „Štatutárnym orgánom spoločnosti jeden alebo viac

konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich

samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.“

Súd pri vydaní Uznesenia KS, ktorým zmenil Uznesenie OS tak, že nariadil

predbežné opatrenie, ďalej postupoval v rozpore s ustanovením § 133 ods. 1, v zmysle

ktorého je štatutárnym orgánom spoločnosti jeden alebo viac konateľov... Obmedziť

konateľské oprávnenie môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie, teda nie

súd (uznesenie NS SR sp. zn. ). Z uvedeného vyplýva, že od konateľov

obchodnej spoločnosti nemožno spravodlivo žiadať, aby obmedzili svoje konateľské

oprávnenia, lebo toto obmedzenie by bolo v rozpore so zákonom, aj s platnou spoločenskou

zmluvou...»

Sťažovatelia ďalej namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

arbitrárnosťou, nedostatočnosťou a nepresvedčivosťou namietaného rozhodnutia

krajského súdu:

„Porušiteľ sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentmi prvostupňového súdu,

neuviedol v čom vidí nesprávnosť jeho postupu, či rozhodnutia. Obmedzil sa iba

na konštatovanie doterajšieho priebehu konania a samotné odôvodnenie rozhodnutia

Porušiteľa spočíva v pár nesúvisiacich vetách, ktoré však žiadnym spôsobom nevyvracajú

dôvody, pre ktoré prvostupňový súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.“

Sťažovatelia tiež podaním zo 4. augusta 2016 (ústavnému súdu bolo doručené

9. augusta 2016) upravili pôvodný petit sťažnosti (vynechaním namietaného porušenia

z jeho textu).

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd prijal ich

sťažnosť na ďalšie konanie a aby vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa – spoločnosti HYGIENA s. r. o..., na súdnu a inú

právnu ochranu zaručené , resp. právo

na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných

práv a slobôd bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 02. 12. 2015,

č. k. -189 porušené.

2. Základné právo sťažovateľa – ...,

na súdnu a inú právnu ochranu zaručené ,

resp. právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

základných práv a slobôd bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 02. 12. 2015,

č. k. -189 porušené.

3. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 02. 12. 2015, č. k.

sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Košiciach je povinný nahradiť sťažovateľovi – spoločnosti

HYGIENA s. r. o... a sťažovateľovi – ... náhradu trov právneho zastúpenia

v sume 363,79 EUR s DPH... od právoplatnosti tohto nálezu.“

Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bola

jednou zo spoločníčok obchodnej spoločnosti HYGIENA s. r. o. –

(do 9. februára 2017) a jedným z konateľov spoločnosti (do 25. augusta 2017).

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

uznesením krajského súdu č. k. -189 z 2. decembra 2015

Podstatou sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľov

na spravodlivé súdne konanie podľa uznesením krajského súdu

č. k. -189 z 2. decembra 2015, ktorým tento súd ako súd odvolací zmenil

uznesenie Okresného súdu Trebišov č. k. -173 z 19. októbra 2015

o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tak, že prikázal žalovanému

v 2. rade ako konateľovi žalobkyne (obchodnej spoločnosti) zdržať sa nakladania

s označenou nehnuteľnosťou, a to v rozsahu jej predaja, darovania, zamenenia, založenia,

zaťaženia vecným bremenom, daním do nájmu, vložením do inej obchodnej spoločnosti

až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na prvostupňovom súde

pod sp. zn. . Štatutárny orgán obchodnej spoločnosti ako konateľ

obchodnej spoločnosti vystupoval v tomto konaní ako žalovaný v 2. rade, keď žalobkyňou

v konaniach o nariadení predbežného opatrenia bola konajúca spoločníčka obchodnej

spoločnosti .

Ústavný súd preto v uvedenej súvislosti preskúmal sťažovateľmi namietané

uznesenie krajského súdu č. k. -189 z 2. decembra 2015 a poukazuje na

podstatnú časť odôvodnenia označeného uznesenia krajského súdu, v ktorom sa okrem

iného uvádza:

„Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie

podľa bez nariadenia pojednávania podľa a dospel

k záveru, že odvolanie je dôvodné...

Ide o špecifickú situáciu, kedy sa žalobkyňa domáha ochrany práv voči konateľovi

spoločnosti. Takýto prípad rieši , keď v mene

spoločnosti nebudú konať konatelia – voči ktorým spoločnosť uplatňuje určité nároky, ale

v týchto prípadoch bude za obchodnú spoločnosť konať, ktorýkoľvek spoločník. Takáto

formulácia predmetného ustanovenia má zamedziť tomu, aby konateľ ako štatutárny orgán

spoločnosti nemohol pokračovať vo svojej deštruktívnej činnosti.

Na základe podaného návrhu sa konajúci spoločník, ktorý nie je súčasne konateľom,

stáva v danej veci jediným oprávneným subjektom, ktorý môže vo veci ďalej konať.

Medzi základné práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho

veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v právnom

poriadku SR alebo v medzinárodných zmluvách, ktoré SR notifikovala.

Z toho vyplýva...

V konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musia byť preto

rešpektované požiadavky na spravodlivé súdne konanie.

Právo uplatňovať nároky v mene spoločnosti, voči konateľovi spoločnosti, patrí

medzi práva spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným. Ide pritom o špeciálne

konštrukcie zákonného zastúpenia spoločnosti.

Vzhľadom na horeuvedené s prihliadnutím na zákonné obmedzenia pôsobnosti,

ktorú za obvyklých okolností vykonávajú konatelia, odvolací súd dospel k záveru, že

vzhľadom k ochrane práv a právom chránených záujmov spoločnosti a v záujme efektivity

ustanovenia boli splnené podmienky na nariadenie

predbežného opatrenia tak, ako to navrhla žalobkyňa.

Podľa , ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu

o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, zruší rozhodnutie, len ak zastavuje konanie.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení,

ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods.

1).

Nakoľko v danom prípade neboli splnené podmienky na potvrdenie rozhodnutia

súdu prvého stupňa ani zrušenie rozhodnutia, odvolací súd podľa zmenil

rozhodnutie tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd už vo vzťahu k uvádza, že formuláciou uvedenou

v ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky

vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej

ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť.

Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu,

ktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé

následky, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v jeho priebehu nastať. Dočasnosť

tohto opatrenia ako jeho základný znak znamená, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu

vzťahov medzi subjektmi. Nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov

práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne upravuje určitý

okruh vzťahov.

Podľa názoru ústavného súdu rozhodovanie o návrhu na predbežné opatrenie možno

považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa .

Predpokladom na záver o porušení základných práv a slobôd je však také porušenie, ktoré

nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím konania

alebo v konaní o veci samej (, ).

V kontexte argumentácie sťažovateľov je potrebné osobitne poznamenať,

že posúdenie podmienok na vydanie predbežného opatrenia je predovšetkým vecou

všeobecných súdov ( ), preto samotný ústavný súd ako nezávislý súdny orgán

ochrany ústavnosti ( ) sa spravidla nepovažuje za orgán, ktorý je oprávnený

zasahovať do rozhodnutí o predbežných opatreniach, keďže nie je súčasťou sústavy

všeobecných súdov, a okrem toho ide o rozhodnutia, ktoré do práv a povinností účastníkov

konania nezasahujú konečným spôsobom (). Ústavný súd posudzuje

problematiku predbežných opatrení iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého

rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie

(mutatis mutandis, pozn.) pristupuje len za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd

môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o predbežných opatreniach len

za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by

zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu.

Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci ústavný súd zastáva názor,

že napadnuté procesné uznesenie krajského súdu nie je arbitrárne a nepresvedčivé, keďže

právne závery v ňom uvedené nie sú v zjavnom vzájomnom rozpore či urobené v zrejmom

omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou. Ústavný súd za týchto okolností nemá

ústavne relevantný dôvod a ani oprávnenie na to, aby prehodnocoval tieto závery. Ústavný

súd zastáva názor, že krajský súd ako súd odvolací sa vyrovnal so všetkými okolnosťami,

ktoré majú pre vec podstatný význam a ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia, že správne vyložil a aplikoval relevantnú právnu úpravu obsiahnutú

v a kvalifikoval právnu situáciu ako špecifickú – čím vysvetlil

aj posúdenie veci (súčasne aktívnej legitimácie žalobkyne v konaniach o nariadení

predbežného opatrenia) podľa § 122 ods. 3 – a uplatnenie uváženia v rozhodovacej činnosti.

Krajský súd dal jasnú odpoveď na základnú otázku, od ktorej odvíjal spôsob vyriešenia

celej veci, ako aj odpovede na argumenty uvedené v odvolaní konajúcej spoločníčky

obchodnej spoločnosti, ktoré ho k takému rozhodnutiu viedli.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol postup, akým dospel k tomuto

rozhodnutiu, rekapitulujúc rozhodujúce právne skutočnosti, ktoré sa týkali právneho vzťahu

medzi účastníkmi konania. Stručnosť odôvodnenia zodpovedá povahe procesného

rozhodnutia o nariadení, resp. zrušení nariadenia predbežného opatrenia, keďže ide

o rozhodnutie, ktoré sa zakladá na uvážení a vyhodnotení podmienok, ktoré sú súčasťou

návrhu.

V nadväznosti na námietky sťažovateľov ústavný súd poukazuje na svoju

stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej všeobecný súd nemusí dať v odôvodnení svojho

rozhodnutia odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkom

konania (m. m. ). V tomto prípade za relevantné ustanovenie nepovažoval

, ale .

Ústavný súd s odkazom na svoju stabilnú judikatúru napokon uvádza, že postup

a rozhodnutie súdu, ktoré vychádzajú z aplikácie konkrétnej zákonnej procesnoprávnej

úpravy, nemožno hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd (,

). Za porušenie základného práva pritom nemožno považovať neúspech v konaní.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa nie je záruka,

že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania a že jeho

naplnením je vyhovenie všetkým jeho návrhom, preto nemožno považovať nevyhovenie

návrhu v konaní pred všeobecným súdom za porušenie tohto práva (, ,

, ).

Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že medzi

namietaným porušením základného práva podľa a uznesením krajského

súdu č. k. -189 z 2. decembra 2015 nebola preukázaná taká príčinná

súvislosť, ktorá by signalizovala možnosť vysloviť porušenie práv sťažovateľov po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie, a preto ju po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

II.2 K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým

uznesením krajského súdu č. k. -189 z 2. decembra 2015

Pokiaľ ide o namietané porušenie práva sťažovateľov podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

ústavný súd poukazuje na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá

vylučuje aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na rozhodovanie v otázke predbežných

opatrení, pretože nie sú rozhodnutiami o občianskych právach alebo záväzkoch

(pozri rozhodnutie Apis versus Slovenská republika z 10. 1. 2000, č. 39754/98,

, ), v ktorom sa konštatovala neaplikovateľnosť čl. 6

dohovoru ratione materiae v konaní o zrušení predbežného opatrenia, resp. aj

, ). Vzhľadom na to bolo potrebné sťažnosť sťažovateľov

aj vo vzťahu k namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odmietnuť

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako zjavne neopodstatnená, bolo

bez právneho významu zaoberať sa ostatnými návrhmi sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2017