Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 497/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. októbra 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

, , , , a

, , zastúpených advokátom JUDr. Eduardom Šoškom,

Daniela Dlabača 21, Žilina, vo veci namietaného porušenia ich základného práva

podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. z 13. júna 2016 a uznesením Okresného súdu Ružomberok

č. k. -1004 z 8. apríla 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť , ,

a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. septembra 2016 doručená sťažnosť , ,

a (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou

namietali porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 13. júna 2016 (ďalej len „uznesenie

krajského súdu“) a uznesením Okresného súdu Ružomberok (ďalej len „okresný súd“)

č. k. -1004 z 8. apríla 2016 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“).

2. Z obsahu podanej sťažnosti a k nej priložených príloh vyplýva, že sťažovatelia sú

žalovanými v konaní vedenom na okresnom súde, ktoré sa týka určenia práva vydržaním

a zriadením vecného bremena a nariadenia predbežného opatrenia. Sťažovatelia sú

spoluvlastníkmi pozemkov, cez ktoré žalobcovia žiadajú o právo zodpovedajúce vecnému

bremenu spočívajúce v prechádzaní, a to pešo, detským kočíkom, bicyklami, príručnými

vozíkmi, jednostopovými a osobnými motorovými vozidlami, traktormi, nákladnými

vozidlami, a to v časti nevyhnutne potrebnej na realizáciu tohto práva. Uznesením

okresného súdu bolo vyhovené návrhu žalobcov na nariadenie predbežného opatrenia. Proti

uvedenému uzneseniu podali sťažovatelia odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd tak, že

uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne.

3. Sťažovatelia považujú napadnuté uznesenia za nesprávne z dôvodu, že všeobecné

súdy svojím postupom odopreli poskytnúť právnu ochranu sťažovateľom a rozhodli tak bez

zákonného dôvodu. V prvom rade namietali chybu pri doručovaní uznesenia okresného

súdu, ktoré doručili , pričom splnomocneným zástupcom

sťažovateľov v predmetnom konaní bol ako žalovaný v 1. rade. Napriek

tomu okresný súd vyznačil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti na predmetnom

uznesení, pričom evidentne na to neboli splnené zákonné podmienky.

4. Napadnutými uzneseniami okresného súdu a krajského súdu došlo k porušeniu

základných práv a slobôd sťažovateľov aj tým, že uznesenie okresného súdu bolo doručené

sťažovateľom bez návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Vo veci taktiež rozhodla

sudkyňa okresného súdu, voči ktorej majú sťažovatelia dôvodnú pochybnosť, že je zaujatá,

pretože žalobca v 1. rade je sudcom Okresného súdu Dolný Kubín a stretáva sa v rámci

svojich pracovných povinností so sudkyňou rozhodujúcou vo veci samej. Ďalej namietali

identický petit návrhu na nariadenie predbežného opatrenia so žalobným petitom, a preto

súd nariadením predbežného opatrenia prekročil nutnú mieru prejudikovania výsledku

konania vo veci samej.

5. Sťažovatelia spochybňujú aj právomoc okresného súdu na vydanie predbežného

opatrenia, pretože na jeho vydanie neboli splnené procesné a hmotnoprávne podmienky.

Jeden z výrokov predbežného opatrenia sa vzťahuje na povinnosť strpieť prechod osobou,

ktorá je synom žalobcov, ale nie je účastníkom konania. Žalobcovia nepredložili okresnému

súdu žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval bezprostredne hroziacu ujmu odôvodňujúcu

nariadenie predbežného opatrenia. Sťažovatelia takmer identicky ako v odvolaní proti

napadnutému uzneseniu okresného súdu, aj v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu uviedli,

že napadnuté uznesenie okresného súdu je nezákonné, lebo v konaní došlo k vadám podľa

a v znení

účinnom do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“) v spojení s § 205 ods. 2 písm. a), b), d), e) a f)

. Taktiež považujú obmedzenia, ktoré musia strpieť, za neprimerané vo vzťahu

k zabezpečovanému nároku, preto ho považujú za neprimeraný a neodôvodnený. Predbežné

opatrenie považujú za materiálne nevykonateľné, pretože ukladá povinnosti sťažovateľom,

pričom spoluvlastníkom je aj ďalšia osoba, ktorá síce bola žalovaná, ale nebola jej

vo výroku uznesenia o nariadení predbežného opatrenia uložená žiadna povinnosť.

Uznesenie okresného súdu podľa sťažovateľov vybočuje z doterajšej rozhodovacej činnosti

okresného súdu a ostatných súdov a je celkom zjavne arbitrárne, čím došlo k porušeniu nimi

označených práv podľa a dohovoru.

6. Na základe uvedenej argumentácie sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd

rozhodol tak, že vysloví porušenie ich základného práva na súdnu ochranu na nezávislom

a nestrannom súde podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu a uznesením okresného súdu.

Súčasne navrhujú, aby ústavný súd zrušil napadnuté uznesenia okresného súdu a krajského

súdu, vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a aby im priznal náhradu trov právneho

zastúpenia.

II.

7. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

8. Ústavný súd v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to,

aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prerokovaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

II.A

K namietanému porušeniu základného práva zaručeného

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu

10. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že okresný súd napadnutým

uznesením o nariadení predbežného opatrenia porušil ich základné právo podľa čl. 46 ods. 1

a právo podľa dohovoru.

11. Ak sťažovatelia mali v minulosti možnosť domáhať sa ochrany svojich

označených práv pred všeobecným súdom, tak to vylučuje právomoc ústavného súdu konať

o ich sťažnosti. V danom prípade sa sťažovatelia mali možnosť obrátiť odvolaním podľa

a nasl. proti napadnutému uzneseniu okresného súdu na príslušný krajský súd, čo

v danom prípade aj využili a o ich odvolaní rozhodol uznesením krajský súd 13. júna 2016.

Nedostatok právomoci ústavného súdu vyplýva priamo z () a ústavný

súd ho nemôže prekonať postupom podľa , ktorý sa

vzťahuje len na neprípustnosť sťažnosti spočívajúcu v nevyužití iných ako súdnych

prostriedkov ochrany označených práv sťažovateľov.

12. Ústavný súd vychádzajúc z obsahu sťažnosti konštatuje, že na konanie

o sťažnosti v časti, v ktorej sťažovatelia namietajú porušenie základného práva zaručeného

a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením okresného

súdu, nie je daná jeho právomoc, a preto sťažnosť v tejto časti pre nedostatok právomoci

odmietol.

II.B

K namietanému porušeniu základného práva zaručeného

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu

13. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať

takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

14. Sťažovatelia svojou v podstate totožnou argumentáciou, ktorú uviedli v odvolaní

proti uzneseniu okresného súdu, spochybňujú aj napadnuté uznesenie krajského súdu,

ktorým nevyhovel ich odvolaniu proti uzneseniu okresného súdu a potvrdil jeho vecnú

správnosť, čím mal porušiť dotknuté práva sťažovateľov, pretože ho považujú za nezákonné

a arbitrárne z dôvodu ignorovania odvolacích dôvodov.

15. Ústavný súd je v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124

súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa

mu umožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných

súdov, avšak iba z hľadiska, či tieto rozhodnutia, resp. v nich vyslovené závery sú alebo nie

sú v súlade s ústavno-procesnými zásadami upravenými v ústave. Z tohto postavenia

ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov, ak

samotným rozhodovaním alebo v konaniach, ktoré im predchádzali, došlo k porušeniu

základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu

byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (, ,

, , ). Ústavný súd, pokiaľ ide o veci patriace do právomoci

všeobecných súdov, nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou a nie je ani

súčasťou sústavy všeobecných súdov, ktorú završuje najvyšší súd (mutatis mutandis

, ).

16. Uvedenými právnymi názormi sa ústavný súd riadil aj pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti, ktorou sťažovatelia namietali porušenie svojich

a dohovorom garantovaných práv napadnutým uznesením krajského súdu. Úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti bolo posúdiť, či medzi odôvodnením

napadnutého rozhodnutia všeobecného súdu a sťažovateľmi označeným základným právom

podľa a právom podľa dohovoru existuje taká príčinná súvislosť, ktorá by po

eventuálnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie zakladala opodstatnené dôvody na

vyslovenie ich porušenia.

17. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom uznesenia krajského súdu dospel

k záveru, že krajský súd svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil, čo potvrdzuje

jeho argumentácia. V odôvodnení krajský súd (v podstatnom vo vzťahu k námietkam

sťažovateľov) uviedol:

„... Okresný súd svoje rozhodnutie riadne a dostatočne argumentačne presvedčivo

zdôvodnil a to vo vzťahu ku každému výroku uznesenia osobitne. Nad rámec odôvodnenia

uznesenia okresného súdu preto odvolací súd už nepovažuje za potrebné a nevyhnutné

uvádzať ďalšie zásadnejšie skutočnosti práve s poukazom na presvedčivé a vyčerpávajúce

odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a odvolací súd sa preto zameral na dôvodnosť

odvolacích námietok obsiahnutých v odvolaní odporcov.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd vyhodnocuje ako opodstatnený argument

obsiahnutý v odvolaní týkajúci sa nesprávneho procesného postupu okresného súdu

nasledujúceho po vydaní uznesenia o predbežnom opatrení a spočívajúci v nesprávnom

doručovaní uznesenia splnomocnenému zástupcovi odporcov v 2., 4. a 5. rade. Okresný súd

administratívne pochybil, keď uznesenie o nariadení predbežného opatrenia doručoval

odporcovi 4/, ktorý však je v konaní zastúpený splnomocneným odporcom 1/, pričom

v dôsledku tohto postupu okresného súdu možno konštatovať, že pred podaním odvolania

nebolo uznesenie okresného súdu riadne doručené odporcom v 1., v 2. a v 5. rade. Napriek

tejto skutočnosti však odvolanie podal odporca 1/, konajúci sám za seba a súčasne ako

splnomocnený zástupca odporcov v 2., v 4. a 5. rade. Odvolací súd však v súvislosti

s nesprávnym postupom okresného súdu v dôsledku administratívnej chyby pri doručovaní

uznesenia okresného súdu konštatuje, že tento nedostatok v procesnom postupe súdu bol už

v čase pred rozhodovaním odvolacieho súdu a v čase pred predložením spisu odvolaciemu

súdu konvalidovaný následným procesným postupom okresného súdu, ktorý po zistení

administratívneho pochybenia uznesenie okresného súdu o nariadení predbežného

opatrenia, ako aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia spolu s prílohami, riadne

a preukázateľne dňa 27. 5. 2016 doručil odporcovi 1/, konajúcemu sám za seba a súčasne

ako splnomocnenému zástupcovi odporcov v 2., 4. a 5. rade.

Pokiaľ odporcovia v odvolaní namietali zaujatosť zákonnej sudkyne s poukazom na

jej možný pomer k veci a k účastníkovi konania vzhľadom na jej kolegiálny vzťah

k navrhovateľovi 1/, ktorý u odporcov vzbudzuje pochybnosť o jej nezaujatosti, nakoľko

navrhovateľ 1/ je sudcom Okresného súdu Dolný Kubín a pravidelne sa zúčastňuje na

grémiách a stretnutiach sudcov v rámci Žilinského samosprávneho kraja, kde má možnosť

osloviť a kontaktovať zákonnú sudkyňu ohľadom prejednávanej veci, odvolací súd sa

predmetnou námietkou zaujatosti s poukazom na ustanovenie osobitne

nezaoberal. V zmysle predmetného zákonného ustanovenia na opakované námietky

zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliadne, ak už o nich rozhodol nadriadený

súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Odvolací súd poznamenáva,

že o námietke zaujatosti odporcov z totožného dôvodu už bolo Krajským súdom v Banskej

Bystrici, ako súdom nadriadeným, rozhodované uznesením č. k. -828

zo dňa 28. 8. 2013, pričom nadriadený súd námietku zaujatosti vyhodnotil ako nedôvodnú

a zákonnú sudkyňu v prejednávanej veci z rozhodovania nevylúčil.

Pokiaľ odporcovia namietajú 1. výrok napadnutého uznesenia, ktorým súd uložil

odporcom povinnosť strpieť prechod tretej osobe - synovi navrhovateľa 1/ maloletému

a to pešo po časti spornej nehnuteľnosti vymedzenej geometrickým

plánom, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť uznesenia okresného súdu, odvolací súd

poznamenáva, že nakoľko vo veci samej sa navrhovatelia domáhajú deklarovania existencie

práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vzťahujúcemu sa k nehnuteľnosti - teda in rem

a nie in personám, vo vzťahu ku konkrétnym osobám, je zrejmé, že meritórne rozhodnutie

vo veci samej bude mať dopad nielen na vlastníkov nehnuteľnosti v prospech ktorý bude

vecné bremeno deklarované, ale deklarované právo bude mať dopad aj na rodinných

príslušníkov obývajúcich nehnuteľnosť vo vzťahu ku ktorej by malo byť rozhodnutím súdu

deklarované právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Odvolací súd sa stotožňuje

s argumentom, že hoci maloletý vzhľadom na predmet konania nie je jeho

účastníkom, keďže mu nesvedčí vecná legitimácia, predbežným opatrením možno poskytnúť

ochranu práva uložením povinnosti účastníkovi konania aj vo vzťahu k osobe, ktorá

priamym účastníkom konania nie je, ale ktorej, v prípade vecnej dôvodnosti žaloby vo veci

samej, prislúchajú práva odvodené od práv účastníkov konania.

Nie je opodstatnený ani argument odvolateľov, že petity návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia sú vo svojich dôsledkoch totožné s petitmi návrhu vo veci samej.

Porovnaním oboch procesných podaní navrhovateľov je zrejmý a zjavný rozdiel jednak

v rozsahu a miere intenzity navrhovanej ochrany subjektívneho práva, no predovšetkým je

zrejmý rozdiel predmetu predbežného opatrenia a právneho a skutkového základu merita

vo veci samej.

Odvolací súd sa taktiež nestotožňuje s námietkou odporcov ohľadne údajnej

nevykonateľnosti nariadeného predbežného opatrenia z dôvodu, že nebolo nariadené

vo vzťahu ku všetkým pasívne legitimovaným účastníkom konania. Vzhľadom na charakter

a sledovaný účel inštitútu predbežného opatrenia - ktorým je dočasne upraviť pomery medzi

účastníkmi konania do meritórneho rozhodnutia súdu avšak za predpokladu, ak si takúto

dočasnú úpravu pomerov vyžiada naliehavosť a potreba úpravy pomerov vzhľadom na

existenciu konkrétnych okolností, nie je vylúčená situácia, že takáto potreba a neodkladnosť

potreby upraviť dočasne určité práva a povinnosti vystane len vo vzťahu k niektorým

z viacerých účastníkov konania. Nariadené predbežné opatrenie sa preto nemusí

nevyhnutne vzťahovať na všetkých účastníkov konania, ktorým vo veci samej svedčí či už

aktívna alebo pasívna legitimácia, pokiaľ sa dôvody a naliehavosť potreby nariadiť

predbežne určité práva a povinnosti na všetkých účastníkov konania nevzťahujú. Nebolo

v konaní preukázané, že by konaním odporcu v 3. rade bolo zasahované do práv

navrhovateľov, ktorých výkonu sa nariadené predbežné opatrenie týka, nebol tak preto ani

daný zákonný dôvod nariadiť predbežné opatrenie aj vo vzťahu k tomuto odporcovi a táto

skutočnosť nespôsobuje nevykonateľnosť nariadeného predbežného opatrenia...

... Nariadené predbežné opatrenie nepredstavuje ani neprimeraný a ani bezdôvodný

zásah do výkonu práv odporcov a požiadavka vyváženosti dočasnej úpravy pomerov

účastníkov tak zostáva zachovaná.“

18. Predmetné uznesenie krajského súdu aj v spojení s uznesením okresného súdu,

s ktorým sa krajský súd ako s vecne správnym a zákonným stotožnil, obsahuje dostatok

skutkových a právnych záverov a ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli

svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z neho ani taká aplikácia príslušných

ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím jeho podstaty

a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s názorom všeobecného súdu nestotožňujú,

nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (,

) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať

s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade

so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie

rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne

nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (,

).

19. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozhodnutia presvedčil, že krajský súd sa

zaoberal námietkami sťažovateľov v rozsahu, v ktorom dostali odpoveď na všetky podstatné

okolnosti prípadu. V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. ,

) a také rozhodnutie možno považovať za ústavne konformné. Ústavný súd

v okolnostiach prípadu nezistil, že by rozhodnutie krajského súdu bolo svojvoľné alebo

v zjavnom vzájomnom rozpore či urobené v zrejmom omyle a v rozpore s platnou právnou

úpravou. Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali

závery napadnutých rozhodnutí, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu

vo vykonanom dokazovaní.

20. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že predbežné opatrenie je jedným

zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu, ktorého zabezpečovacia funkcia má

za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli pred začatím

konania alebo v jeho priebehu nastať. Dočasnosť tohto opatrenia ako jeho základný znak

znamená, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi a už vôbec

nemôže ísť o prejudikovanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Naopak, predbežným

opatrením sa iba zaisťuje, aby konečné rozhodnutie vo veci samej mohlo mať reálny

význam. Nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov práva, o ktorých

sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne upravuje určitý okruh vzťahov.

Osvedčenie zákonných predpokladov pre potreby nariadenia predbežného opatrenia však

nemožno zamieňať s požiadavkou preukázania rozhodujúcich skutočností, tak ako to je pri

rozhodovaní vo veci samej. Cieľom predbežného opatrenia je urýchlene vyriešiť situáciu,

keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Aj z tohto dôvodu zákonodarca upustil

od požiadavky osobitného odôvodňovania uznesenia o nariadení predbežného opatrenia

( ), ak súd návrhu na vydanie predbežného opatrenia v celom rozsahu

vyhovie a stotožňuje sa s dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

21. Podľa právneho názoru ústavného súdu rozhodovanie o návrhu na predbežné

opatrenie možno predovšetkým považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu

podľa . Predpokladom pre záver o porušení základných práv a slobôd

je však také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou

všeobecného súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci samej (obdobne ,

). Aj v prípade vyhovenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

je garantované právo dotknutého účastníka konania na konečnú, definitívnu ochranu

poskytovanú súdom rozhodnutím vo veci samej. Ochrana účastníka konania, voči ktorému

výrok uznesenia o nariadení predbežného opatrenia smeruje, však nesmie prekročiť

intenzitu, ktorá by prakticky znemožnila dosiahnutie oprávnených záujmov druhého

účastníka konania. Nariadenie predbežného opatrenia v žiadnom prípade nevylučuje, aby

všeobecný súd poskytol v konečnom dôsledku ochranu právam, porušenie ktorých

sťažovatelia namietajú.

22. Pokiaľ ide o rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“), táto vylučuje aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na rozhodovanie v otázke

predbežných opatrení, pretože nie sú rozhodnutiami o občianskych právach alebo

záväzkoch [pozri rozhodnutie Apis versus Slovenská republika č. 39754/98 z 10. 1. 2000, v

ktorom sa konštatovala neaplikovateľnosť čl. 6 dohovoru ratione materiae v konaní (o

zrušení predbežného opatrenia); napr. aj , ]. Na druhej

strane ESĽP aj v tomto prípade pripustil už výnimky, ba dokonca s ohľadom na rozsudok

ESĽP z 15. októbra 2009 vo veci Miccallef proti Malte (č. sťažnosti 17056/06) bol tento

záver v judikatúre ESĽP už prekonaný, keď v tomto rozsudku uviedol, že aj rozhodnutím

o predbežnom opatrení môže dôjsť k porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru.

23. Realizácia inštitútu predbežného opatrenia ako zabezpečovacieho prostriedku

v civilnom procese nemôže sama osebe opodstatniť záver o porušení práva fyzickej osoby

alebo právnickej osoby vyplývajúceho z alebo dohovoru, pretože zákon poskytuje

účastníkovi, proti ktorému smeruje výrok rozhodnutia o predbežnom opatrení, primeranú

a efektívnu ochranu pred prípadným neopodstatneným a nezákonným obsahom takéhoto

rozhodnutia aj počas konania vo veci samej. Keďže teda túto ochranu považuje ústavný súd

jednak za účinnú a jednak za dostupnú, účastník súdneho konania sa jej preto nemôže

súčasne dovolávať aj prostredníctvom sťažnosti pred ústavným súdom (mutatis mutandis

, , , , ).

24. Na druhej strane však treba pripustiť, že ústavný súd už v rámci svojej

rozhodovacej činnosti pristúpil k preskúmaniu niektorých rozhodnutí o predbežných

opatreniach, zásadne však išlo o ojedinelé prípady charakterizované

výnimočnými okolnosťami veci. V tejto súvislosti ústavný súd judikoval, že zasiahnuť

do rozhodnutí všeobecných súdov o predbežných opatreniach môže iba za predpokladu,

že by takýmto rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by

zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu majúci charakter svojvôle

(obdobne , ).

25. Pre úplnosť je však potrebné uviesť, že pozornosti ústavného súdu neušli niektoré

z námietok sťažovateľov, ktoré ani nemajú súvislosť s vecnou podstatou napadnutého

uznesenia krajského súdu. Nesprávne vyznačenie doložky vykonateľnosti na uznesení

okresného súdu, ktorá bola navyše opravená ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu má

význam predovšetkým pre katastrálne konanie pred príslušným správnym orgánom. Taktiež

pokiaľ ide o námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni, o nej už raz bolo rozhodnuté

v inom konaní tak, že príslušný súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú ešte predtým, než okresný

súd rozhodol o predbežnom opatrení (uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 28. 8. 2013). Napokon, ústavnoprávny problém nevzhliadol ústavný súd

ani v tom, že predmetom predbežného opatrenia je výrok postihujúci hlavne žalovaného

v 1. rade vzhľadom na skutočnosť, že ostatní žalovaní nebránia žalobcom v užívaní ich

nehnuteľnosti.

26. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že nezistil signály, ktoré by

nasvedčovali tomu, že v prípade sťažovateľov rozhodnutím všeobecného súdu došlo

k takému procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého

procesu majúci charakter svojvôle, teda niet žiadnej spojitosti medzi posudzovaným

rozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľov

podľa a práva podľa dohovoru, a preto sťažnosť v tejto jej

časti odmietol podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

27. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že jeho pozornosti neušlo, že

sťažovatelia tak v texte samotnej sťažnosti, ako aj v samotnom petite nesprávne označili

jedného z porušovateľov ich práv, a to Krajský súd v Žiline, hoci správne malo ísť o krajský

súd. Uvedená okolnosť – sama osebe – je spôsobilým dôvodom na odmietnutie sťažnosti

z dôvodu nesplnenia zákonných náležitostí.

28. Po odmietnutí sťažnosti sťažovateľov ako celku nebol už právny dôvod zaoberať

sa ich ostanými návrhmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2017