Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 567/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. októbra 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Holič s. r. o.,

Poľovnícka 4, Bernolákovo, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Jozef Holič,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa Listiny

základných práv a slobôd, práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 27. marca 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. mája 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a podľa Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 27. marca 2018.

2. Z podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v konaní vedenom

pred Okresným súdom Pezinok (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. trestne

stíhaný pre trestný čin porušovania predpisov o štátnych technických opatreniach na

označenie tovaru formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 148c ods. 1 alinei druhej

účinného v čase skutku (ďalej len „“)

a iné. Okresný súd trestným rozkazom sp. zn. zo 6. mája 2011 uznal

sťažovateľa vinným z trestného činu porušovania predpisov o štátnych technických

opatreniach na označenie tovaru formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 148c ods. 1

alinei druhej a iných, za čo mu uložil peňažný trest vo výške 30 000 €.

Po podaní odporu sťažovateľom okresný súd svojím rozsudkom sp. zn.

z 13. septembra 2012 opätovne rozhodol o vine sťažovateľa, pričom uvedený rozsudok bol

uznesením krajského súdu sp. zn. zo 16. januára 2014 zrušený a vec vrátená

okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd následne svojím ďalším rozsudkom sp. zn.

z 19. apríla 2017 sťažovateľa a spoluobžalovaného oslobodil spod obžaloby.

Na základe odvolania prokuratúry, krajský súd svojím uznesením sp. zn.

z 27. marca 2018 rozhodol o zrušení rozsudku okresného súdu sp. zn.

z 19. apríla 2017 v časti týkajúcej sa sťažovateľa a o vrátení veci okresnému súdu na ďalšie

konanie. Následne podal sťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu.

3.1 Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti vyjadril predovšetkým svoj nesúhlas

s postupom vo veci konajúcich súdov, ktorým aj s poukazom na judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vytkol predovšetkým prieťahový postup

pri prejednaní jeho trestnej veci a taktiež nesúhlasil s právnymi závermi vyplývajúcimi

z uznesenia krajského súdu sp. zn. z 27. marca 2018, ktorým bolo rozhodnuté

o zrušení rozsudku okresného súdu sp. zn. z 19. apríla 2017 v časti týkajúcej sa

sťažovateľa a o vrátení veci na ďalšie konanie.

3.2 Dôvodom nesúhlasného postoja sťažovateľa bola najmä skutočnosť, že v jeho

trestnej veci konanie trvá tak dlho, že pri lehote dvanástich rokov už zanikla trestnosť činu,

teda stupeň nebezpečnosti jeho konania po dvanástich rokoch už nie je vyšší ako nepatrný,

teda nulový, čo mal zohľadniť aj krajský súd v odvolacom konaní a už len z tohto dôvodu

zamietnuť odvolanie strany prokurátora. Ako ďalej k uvedenému dôvodí sám sťažovateľ:

„Plynutím času už spoločenská nebezpečnosť podstatne strácala na intenzite. Po prvom

vrátení veci súdu prvého stupňa bola spoločenská nebezpečnosť menšia, ale ešte nie menšia

ako nepatrná. Po dvanástich rokoch už spáchaný skutok nie je trestným činom v zmysle § 3

ods. 2 Tr. “ Oporu v predostretej názorovej línii našiel sťažovateľ aj

v judikatúre ESĽP, podľa ktorej má „... obvinený právo na to, aby o jeho trestnom obvinení

bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je integrálnou súčasťou práva na

spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania tým, že zabraňuje

strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu, aby bol obvinený

príliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude.

Primeraná lehota na konanie v trestných veciach sa v dôsledku mimoriadne citeľného

zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený,

musí posudzovať prísnejšie.“.

3.3 K prieťahovému postupu vo veci konajúcich súdov sťažovateľ akcentoval

skutočnosť, že „V súčasnosti Krajský súd v Bratislave vrátil vec súdu prvého stupňa, aby

vec znovu v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol. Nevieme ani odhadnúť kedy bude

vo veci vytýčený termín pojednávania. Sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu

poukazuje na to, že od podania obžaloby uplynulo už 8 rokov a od spáchania skutku

uplynulo viac ako 12 rokov. Konanie pred súdom začaté v roku 2011 ešte do dnešného dňa

stále nie je skončené a ani nie je možné dôvodne očakávať, že konanie bude skončené

v dohľadnej dobe.“.

4. Sťažovateľ v petite podanej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„I.a) Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

právo, ... aby jeho vec prerokoval bez zbytočných prieťahov zaručene v čl. 48

ods. 2 SR a v Listiny základných práv a slobôd.

I.b) Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

právo ... na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

I.c) Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

právo ... na spravodlivý proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd bez porušovania ľudských práv.

II. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje napadnuté uznesenie Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 27.03.2018 pod sp. zn. a Krajskému súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. sa zakazuj e pokračovať v porušovaní

základných práv a slobôd ... garantovaných

a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

III. Sťažovateľovi ... sa priznáva nárok na spravodlivé finančné

zadosťučinenie vo výške 2.000,- €...

IV. Sťažovateľovi ... sa priznáva nárok na náhradu trov právneho

zastúpenia v konaní pred Ústavným súdom SR vo výške 352,42 €...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

7. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to,

aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

8. Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj názor (,

, , , , , ,

, , , , , ),

v zmysle ktorého sa ochrana základnému právu podľa poskytuje

v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie

základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade krajským súdom

v konaní vedenom pod sp. zn. ) ešte trvalo. Ak v čase, keď sťažnosť

ústavnému súdu došla, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného základného

práva/práv, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2

) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie

(). Ústavný súd teda poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48 ods. 2

(obdobne aj základnému právu podľa listiny a právu podľa

dohovoru, pozn.) len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie predmetného

základného práva ešte trvalo alebo k jeho porušeniu dochádza (, ,

, , ). Uvedený právny názor ústavného súdu je

akceptovaný aj judikatúrou ESĽP (rozsudok ESĽP vo veci Miroslav Mazurek proti SR,

rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

9. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (v rovnakom

rozsahu aj podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva na prerokovanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pozn.) môže preto vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených

práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už všeobecný súd

meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa ().

Ak teda v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nemôže dochádzať k porušovaniu

označeného základného práva podľa (v rovnakom rozsahu aj podľa

čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, pozn.), ústavný súd sťažnosť odmietne, vychádzajúc pri tom z účelu týchto práv,

ktorých spoločným menovateľom je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (, ,

, ).

10. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred

ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

(m. m. , , , ). Text uvedený mimo

petitu pokladá za súčasť odôvodnenia sťažnosti, ktorý nemôže doplniť petit (,

, , , , ,

), môže však v určitých prípadoch slúžiť ako interpretačná pomôcka

na zistenie obsahu inak úplného petitu, ktorý nejednoznačným slovným vyjadrením

pripúšťa viac významov.

11. Z obsahu podanej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ napáda postup krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesenie z 27. marca 2018,

ktorým krajský súd, vychádzajúc z argumentácie sťažovateľa, zrušil rozsudok okresného

súdu sp. zn. z 19. apríla 2017 v tej časti, v ktorej sťažovateľa oslobodil spod

obžaloby a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

12.1 V nadväznosti na už uvedené ústavný súd konštatuje, že keďže krajský súd

v konaní vedenom pod sp. zn. na verejnom zasadnutí konanom

27. marca 2018 už rozhodol tak, že zrušil rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 19. apríla 2017 a vec vrátil na ďalšie konanie, nemohlo už v tomto konaní zo strany

krajského súdu dochádzať k porušovaniu sťažovateľom označených práv (spisový materiál

v predmetnej veci bol 21. mája 2018 doručený okresnému súdu). Ingerencia ústavného súdu

by bola na mieste vtedy, ak by v petite podanej ústavnej sťažnosti (§ 20 ods. 4 zákona

o ústavnom súde) sťažovateľ označil okrem krajského súdu ako porušovateľa svojich práv

aj, resp. len okresný súd a jeho postup v konaní vedenom pod sp. zn. (ktoré

v súčasnom období ďalej prebieha na okresnom súde), pričom, vychádzajúc z okolnosti veci

a dôvodov zrušenia rozhodnutia, by skutočnosť, že v predmetnej veci odvolací súd už po

druhýkrát využil svoju kasačnú právomoc, bolo možné pričítať na ťarchu prvostupňového

súdu.

V dôsledku uvedeného ústavný súd odmieta sťažovateľom podanú sťažnosť v tejto

jej časti podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

12.2 Ústavný súd ale zároveň konštatuje, že sťažovateľ sa v predmetnej veci môže

opätovne obrátiť na ústavný súd, ak v ďalšom dospeje k záveru o porušení jeho základného

práva prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru v postupe okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

13. Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, k porušeniu ktorého malo dôjsť uznesením krajského

súdu sp. zn. z 27. marca 2018, ústavný súd v prvom rade konštatuje, že

sťažovateľ do času prejednania podanej ústavnej sťažnosti (doručenej 17. mája 2018)

nedoložil ústavnému súdu predmetné rozhodnutie krajského súdu, v dôsledku čoho

nesplnením obligatórnych náležitostí podania sťažovateľ konal v rozpore s § 50 ods. 2

, pričom uvedený nedostatok, ako aj záväznosť petitu v ďalšom

jeho postupe (podľa ) nie je ústavný súd povinný

odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej činnosti

ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. , ,

, , , , ,

, , ). Tento záver ústavného súdu zakladá

dôvod odmietnutia sťažovateľom podanej sťažnosti v tejto jej časti z dôvodu nesplnenia

zákonom predpísaných náležitostí podľa .

14. V ďalšom ústavný súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o základné práva a slobody,

rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto

ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného

súdu pri poskytovaní ochrany základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci

všeobecných súdov ( ) tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné

nielen za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd

(). Judikatúra ústavného súdu, rešpektujúc princíp subsidiarity, vychádza

zo skutočnosti, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci a v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do

úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (napr. ). Podľa právneho názoru

ústavného súdu preto nemožno akceptovať, aby napĺňanie úsilia o spravodlivé súdne

konanie príslušným všeobecným súdom v danej veci nahradzoval ústavný súd svojím

vstupovaním a ingerenciou do dosiaľ meritórne neskončeného konania. Ústavný súd môže

urobiť zásah na ochranu alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv sťažovateľov až vtedy, keď už ostatné orgány verejnej moci nie sú

schopné protiústavný stav napraviť ().

15. Pridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry, ústavný súd ďalej poukazuje na to, že

z obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa a rovnako aj

z obsahu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru [medzi obsahom

ktorých nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (, )] vyplýva, že

„sú výsledkové“, to znamená, že im musí zodpovedať proces ako celok a skutočnosť, či

napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania

a rozhodnutia všeobecných súdov (, , ,

). Aj z ďalšej judikatúry ústavného súdu (, ), obdobne

ako z judikatúry ESĽP (napr. Komanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002),

vyplýva, že ústavný súd a ESĽP overujú, či konanie posudzované ako celok bolo

spravodlivé v zmysle až , resp. dohovoru.

16. Z obsahu dostupných príloh k podanej ústavnej sťažnosti, ako aj z argumentácie

v nej samotnej vyplýva, že krajský súd vo svojom uznesení sp. zn.

z 27. marca 2018 rozhodol o zrušení rozsudku okresného súdu sp. zn.

z 19. apríla 2017, v dôsledku čoho sa teda bude trestnou vecou sťažovateľa opätovne

zaoberať okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. , pričom v tomto

prebiehajúcom konaní môže sťažovateľ uplatniť aj svoju argumentáciu uvedenú vo svojej

ústavnej sťažnosti.

Tento záver ústavného súdu zároveň zakladá dôvod odmietnutia podanej sťažnosti aj

podľa z dôvodu jej neprípustnosti, keďže sťažnosťou

napadnuté uznesenie krajského súdu sp. zn. z 27. marca 2018 nie je

v sťažovateľovej veci rozhodnutím konečným.

17. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2018