Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 209 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (214)I. ÚS 214/09
PDF · 173.16 KB
No categories available
I. ÚS 214/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 214/09-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. augusta 2009
predbežne prerokoval sťažnosť E. K. – M., K., zastúpeného advokátom JUDr. V. K., K.,
vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Rob/1737/1998 a takto
rozhodol:
Sťažnosť E. K. – M. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna
2009 doručená sťažnosť E. K. – M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Rob/1737/1998.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Dňa 12. 06. 1998 som ako navrhovateľ podal na
Okresný súd Košice II návrh na vydanie platobného rozkazu na sumu 135.653,- Sk
s príslušenstvom... Proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu podal dňa 28. 12. 1998
žalovaný odpor, ktorý bol Uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 1 Rob/1737/1998 zo
dňa 22. 04. 1999 zamietnutý ako neskoro podaný. Ako sťažovateľ mám ďalej vedomosť, že
na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Košiciach rozhodnutie Okresného súdu
Košice II sp. zn. 1 Rob/1737/1998 zo dňa 22. 04. 1999 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie
a rozhodovanie prvostupňovému súdu. Od tohto momentu nastali vo veci abnormálne
prieťahy v konaní, ktoré nemožno ničím ospravedlniť. Až Uznesením Okresného súdu
Košice II sp. zn. 1 Rob/1737/1998-58 zo dňa 26. 02. 2008 bol platobný rozkaz vydaný dňa
31. 07. 998 zrušený a vec bola predelená do agendy Cb.
Dňa 24. 04. 2009 som podal prostredníctvom právneho zástupcu sťažnosť predsedovi
Okresného súdu Košice II na prieťahy v konaní, ktorý po oboznámení s obsahom mojej
sťažnosti konštatoval v odpovedi k sťažnosti na prieťahy zo dňa 18. 05. 2009; Spr 82/2009,
že moja sťažnosť je dôvodná, v konaní došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov.
Samotné konštatovanie predsedu okresného súdu o existencii prieťahov pre mňa
nepredstavuje žiadnu satisfakciu navyše ak sa ako sťažovateľ v odpovedi od predsedu súdu
dozviem, že po desaťročnom prieťahu v konaní zákonná sudkyňa nariadila dňa 17. 04. 2009
termín pojednávania až na deň 29. 09. 2009, teda v takmer polročnom odstupe odo dňa
nariadenia termínu...“
2. Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby vydal nález tohto znenia:
„1. Základné právo sťažovateľa E. K. – M... na prerokovanie jeho veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 Rob/1737/1998 vo veci rozhodovania o návrhu sťažovateľa na vydanie
platobného rozkazu, porušené bolo.
2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Rob/1737/1998
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov
3. Sťažovateľovi E. K. – M... priznáva primerané zadosťučinenie vo výške 6.500 €,
ktoré je mu Okresný súd Košice II povinný vyplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia. .
4. Okresný súd Košice II je povinný uhradiť sťažovateľovi..., trovy právneho
zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. V. K. do 30 dní od právoplatnosti tohto
nálezu.“
3. Ústavný súd z odpovede predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 82/2009 z 18. mája
2009 sťažovateľovi na jeho sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. 1 Rob/1737/1998 tvoriacu
prílohu sťažnosti okrem iného zistil: „Po oboznámení so spisom som zistil, že Vaša sťažnosť
je dôvodná, v konaní došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov...
Zákonný sudca bol s Vašou sťažnosťou oboznámený, upozornený na potrebu
plynulého konania a jeho priebežnosť budem sledovať do právoplatného skončenia
predmetnej veci.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
4. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,
ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých
použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej
právnej normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka
podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ
preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak
sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa
(§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody v danej veci sťažovateľ neuviedol
a ani ústavný súd ich nezistil.
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých
základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so
základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,
IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi
v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez
zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2
ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].
Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je
zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“.
V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán,
ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“.
V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov
alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných
práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných
predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda
podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred
ústavným súdom.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,
že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity
vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou
ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci
predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Ústavný súd navyše poznamenáva, že predseda okresného súdu uznal v liste sp. zn.
Spr. 82/2009 z 18. mája 2009, ktorý bol doručený právnemu zástupcovi sťažovateľa
25. mája 2009, že v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Rob/1737/1998 došlo k porušeniu práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Okrem toho predseda súdu prijal aj
konkrétne opatrenia na nápravu spočívajúce v upozornení zákonného sudcu na potrebu
plynulého konania a zároveň oznámil, že priebežnosť súdneho konania bude sledovať do
právoplatného skončenia predmetnej veci.
Vzhľadom na to, že sťažnosť adresovanú ústavnému súdu sťažovateľ podal 30. júna
2009 a predsedovi okresného súdu bola doručená 24. apríla 2009 sťažnosť na prieťahy
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Rob/1737/1998, t. j. dva mesiace pred podaním sťažnosti na
ústavnom súde, a mesiac po oznámení ako bola jeho sťažnosť predsedom súdu vybavená,
posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany
sťažovateľa iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto
sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu
na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (podobne II. ÚS 376/06,
Postup sťažovateľa v okolnostiach daného prípadu nemožno podľa ústavného súdu
považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej
správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania
dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých
sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade
s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom
alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti
vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv“ (III. ÚS 44/03).
Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. augusta 2009