Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 544/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

,

zastúpeného URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátskou

kanceláriou, Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ondrej Urban,

MBA, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a

Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 47

Charty základných práv Európskej únie konaním a postupom Okresného súdu Považská

Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. a konaním a postupom Krajského

súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

8. októbra 2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) v spojení s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“)

konaním a postupom Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“) a konaním a postupom

Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „namietané konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal na okresnom súde

13. februára 2017 určovaciu žalobu o spotrebiteľskom úvere. V napadnutom konaní

rozhodol okresný súd rozsudkom 6. októbra 2017 tak, že žalobu zamietol. Proti rozsudku

súdu prvej inštancie podal sťažovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Okresný súd

postúpil odvolanie a spisový materiál 1. februára 2018 krajskému súdu.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že pre nehospodárnosť, neefektívnosť,

nesústredenosť a z dôvodu extrémnej dĺžky súdneho konania vedeného pred okresným

súdom a následne krajským súdom sú jeho označené práva „... toho času porušované

zo strany“ okresného súdu a krajského súdu, keďže tento spor sa vedie už 3 roky

a 8 mesiacov („... ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti“), čo je s ohľadom na celkovú

dĺžku konania podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)

„zjavne ústavne non-konformné.“. Sťažovateľ nesústredenosť a «nekoordinovanosť

porušovateľov vidí... najmä v tom, že po 3 rokoch a 8 mesiacoch nie je namietané konanie

stále ukončené nakoľko porušovateľ 1 postúpil spis na rozhodnutie o odvolaní až 4 mesiace

po vydaní rozsudku... a to dňa 01.02.2018. Porušovateľ 2 ako odvolací orgán napriek tomu,

že má k dispozícii všetky potrebné podklady k rozhodnutiu, tak neurobil ku dňu podania

tejto ústavnej sťažnosti už 2 roky a 8 mesiacov, čo je podľa názoru sťažovateľa hrubé

porušenie jeho základného práva na súdnu a inú ochranu najmä práva na prejednanie veci

bez zbytočných prieťahov.

... V danom prípade sťažovateľ nevytýka konajúcemu súdu prvej inštancie, že by

v predmetnej veci bol absolútne nečinný, ale vytýka súdu prvej inštancie, že jeho doterajšie

úkony nemožno považovať za dostatočne efektívne a účinné, keďže sa sťažovateľ ani po viac

ako 3 rokoch a 8 mesiacoch vedenia konania „nedočkala“ absolútneho skončenia

namietaného konania najmä s poukazom na skutočnosť, že porušovateľ 2 je vo veci

od 01.02.2018 absolútne nečinný.».

4. Podľa sťažovateľa mali všeobecné súdy dostatok času, aby vec bola už

v súčasnosti právoplatne skončená, aj s rozhodnutím o trovách konania. Sťažovateľ je

presvedčený, že ústavnému súdu dostatočným spôsobom preukázal, že okresný súd

a krajský súd svojím konaním a postupom prispeli a stále prispievajú k zbytočným

prieťahom, čím dochádza k porušovaniu jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ktoré mu zaručuje a listiny

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru

v spojení s čl. 47 charty. V ústavnej sťažnosti zároveň sťažovateľ poukazuje na rozsiahlu

judikatúru ústavného súdu a ESĽP týkajúcu sa zbytočných prieťahov v konaní.

5. Podľa sťažovateľa ústavný súd má právomoc rozhodnúť o jeho ústavnej sťažnosti,

a to aj napriek tomu, že nepodal sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, ktorá v zmysle judikatúry ESĽP nie je účinným právnym prostriedkom nápravy.

6. V petite ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd jeho ústavnú

sťažnosť prijal na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v zmysle v spojení Listiny

základných práv a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v spojení s čl. 47 Charty

základných práv Európskej únie, konaním a postupom Okresného súdu Považská Bystrica

v súdnom konaní vedenom pod spis. zn. porušené bolo.

Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v zmysle v spojení Listiny základných

práv a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v spojení s čl. 47 Charty základných práv

Európskej únie, konaním a postupom Krajského súdu v Trenčíne v súdnom konaní vedenom

pod spis. zn. porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Krajskému súdu v Trenčíne, aby v konaní

vedenom pod spis. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 2.000,- EUR, ktoré je Okresný súd Považská Bystrica povinný

uhradiť sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 3.500,- EUR, ktoré je Krajský súd v Trenčíne povinný uhradiť

sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Považská Bystrica a Krajský súd v Trenčíne sú povinní nahradiť

sťažovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, a

to vo výške 900,58 EUR na bankový účet právneho zástupcu sťažovateľa...“

II.

Relevantná právna úprava

7. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

9. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,

bez zbytočných prieťahov.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.

13. Podľa čl. 47 charty každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú

porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok

nápravy pred súdom. Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Každý musí mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

14. Predmetom preskúmania konania o ústavnej sťažnosti sťažovateľa je

opodstatnenosť argumentácie, ktorou sťažovateľ odôvodňuje porušenie práv zaručených

, listinou, dohovorom a chartou v časti týkajúcej sa prerokovania veci

bez zbytočných prieťahov, resp. prejednania záležitosti v primeranej lehote, a to v kontexte

s neefektívnou činnosťou okresného súdu v napadnutom konaní, v ktorom vystupuje

v procesnom postavení žalobcu, a nečinnosťou krajského súdu v namietanom konaní.

15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v a listiny osvojil

judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť a ich

namietané porušenie možno preskúmavať spoločne (, ,

, , , ).

16. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu alebo iného štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom

štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu

právnej istoty dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu

(, , , ).

17. Ochrana základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 sa v konaní pred ústavným súdom poskytuje len vtedy, ak v čase uplatnenia

tejto ochrany k porušeniu označených práv ešte mohlo dochádzať alebo porušenie v tom

čase ešte mohlo trvať (napr. , , , ,

, , ). Ak v čase, keď ústavná sťažnosť bola

ústavnému súdu doručená, už nedochádzalo k porušovaniu označeného základného práva,

ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takej ústavnej

sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd

poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(napr. , , , ,

). Tento právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou ESĽP

(Obluk proti Slovenskej republike, rozsudok z 20. 6. 2006, č. 69484/01, body 62 a 63;

Mazurek proti Slovenskej republike, rozsudok z 3. 3. 2009, sťažnosť č. 16970/05).

18. Ústavný súd ďalej poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej opakovane

pripomína, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. , , , ). Pojem

„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý treba

vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa

totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2

(napr. ). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

ústavnej sťažnosti zistí, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle , ústavnú sťažnosť spravidla odmietne ako zjavne

neopodstatnenú (napr. , , ).

19. Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

(obdobne listiny) zjavná neopodstatnenosť sťažnosti môže vyplývať aj

z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch (napr. , , , ,

, ), prípadne ak argumenty v sťažnosti sťažovateľa

nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného

práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (, ,

). Dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva

alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, , , ).

20. V tomto kontexte ústavný súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax a judikatúru

ESĽP v obdobných veciach, podľa ktorej v civilných veciach dĺžka súdneho konania

na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy veci nie je v rozpore

s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

(napr. Humen proti Poľsku, rozsudok z 15. 10. 1999, body 58 a 69; Calvelli a Ciglio

proti Taliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002, body 64, 65 a 66).

III.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa ,

čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

21. V súvislosti so sťažovateľom namietanými prieťahmi v postupe okresného súdu

považuje ústavný súd za preukázané, že v napadnutom konaní rozhodol okresný súd

rozsudkom do ôsmich mesiacoch od podania žaloby. Po podaní odvolania okresný súd

bezprostredne po zabezpečení vyjadrenia protistrany postúpil spis krajskému súdu. Ústavný

súd konštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom konaní sa nevyznačuje prieťahmi

takej intenzity, ktoré by zakladali možnosť porušenia označených práv sťažovateľa, a preto

túto časť ústavnej sťažnosti sťažovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

22. Argumenty sťažovateľa uvedené v ústavnej sťažnosti tiež nasvedčujú, že

sťažovateľ namieta nečinnosť krajského súdu spočívajúcu v tom, že zo strany krajského

súdu nebol iniciovaný žiaden procesný úkon, ústavný súd dáva do pozornosti, že krajský

súd vo veci koná ako súd odvolací, úlohou ktorého je posúdiť vecnú správnosť odvolaním

napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto krajský súd spravidla nevykonáva

vo veci procesné úkony ( a nasl. ), ani nie je povinný

nariadiť pojednávanie ( ). To však (aj vzhľadom

na predmet konania) nevyhnutne neznamená, že odvolací súd sa vecou dosiaľ nezaoberal.

23. V súvislosti s namietaným konaním krajského súdu, vychádzajúc z ústavnej

sťažnosti a skutočností zistených ústavným súdom dopytom na odvolacom súde, ústavný

súd zistil, že vec bola krajskému súdu postúpená okresným súdom 1. februára 2018.

O odvolaní rozhodol krajský súd rozhodnutím z 27. augusta 2020 a spis bol vrátený

okresnému súdu 29. septembra 2020, teda pred podaním ústavnej sťažnosti sťažovateľom.

24. Význam samotného konania a jeho výsledok je nepochybne pre sťažovateľa

dôležitý a ústavný súd v žiadnom prípade nemá v úmysle tento význam zľahčovať.

Vnímajúc však celkovú dĺžku namietaného konania pred krajským súdom, ústavný súd

konštatuje, že dĺžka tohto posudzovaného obdobia, ktorá sa predĺžila aj v dôsledku

mimoriadnej pandemickej situácie na území Slovenskej republiky, nie je neúnosná.

Prístup ústavného súdu nie je špecifickým ani z komparatívneho pohľadu,

zohľadňujúc najmä judikatúru ESĽP. Medzi mnohými možno poukázať na viaceré

rozhodnutia ESĽP, v zmysle ktorých ESĽP v súvislosti s právom na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru s ohľadom na ojedinelú nečinnosť súdu

členského štátu a charakter súdneho konania toleroval napr. 20 mesiacov nečinnosti

odvolacieho súdu, kým rozhodol o odvolaní sťažovateľa (pozri Cesarini v. Taliansko,

č. 11892/85, rozhodnutie ESĽP z 12. 10. 1992, body 20 – 21), alebo 28 mesiacov trvajúce

obdobie nečinnosti súdu (od podania žaloby do výzvy súdu na jej doplnenie) v rámci

civilného konania (pozri Dostál v. Česká republika, č. 52859/99, rozhodnutie ESĽP

z 25. 5. 2004, body 192 – 193).

25. Ústavný súd v tejto súvislosti prihliadal predovšetkým na celkovú dobu trvania

posudzovaného konania (3 roky a 8 mesiacov), ktorú aj s ohľadom na judikatúru ESĽP

nehodnotí ako spôsobilú bez ďalšieho viesť k záveru o jej neprimeranosti. Do úvahy

ústavný súd zobral aj predmet sporu, ktorý aj keď je pre samotného sťažovateľa nepochybne

dôležitý, nepatrí do kategórie tzv. citlivých konaní, ktoré by si vyžadovali zo strany vo veci

konajúceho súdu osobitný prístup (ako je to napríklad v prípade pracovnoprávnych sporov

alebo v konaniach vo veci starostlivosti o maloletých).

26. Ústavný súd preto nevyhodnotil doterajšiu dĺžku (napadnutého konania

pred okresným súdom a namietaného konania pred krajským súdom) za nezlučiteľnú

so základným právom podľa a listiny a právom podľa

ods. 1 dohovoru. Po preskúmaní ústavnej sťažnosti a postupu okresného súdu a krajského

súdu ústavný súd dospel k záveru, že doterajšia dĺžka napadnutého konania nesignalizuje

nečinnosť v ústavne relevantnej intenzite, na základe ktorej by po prijatí ústavnej sťažnosti

na ďalšie konanie bolo možné vysloviť porušenie sťažovateľom označených práv.

27. Na základe uvedených dôvodov ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť

sťažovateľa v časti týkajúcej sa namietaného konania krajského súdu podľa § 56 ods. 2

písm. g) ako zjavne neopodstatnenú.

28. Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v priebehu

napadnutého konania aktívne využíval svoje práva vyplývajúce preňho z procesného

postavenia strany sporu (podanie odvolania proti meritórnemu rozsudku), na druhej strane

však – hoci len fakultatívne – nevyužil žiadnu zo zákonných možností (napr. sťažnosť

na prieťahy predsedovi súdu), ktorou mohol ovplyvniť dĺžku namietaného konania

pozitívnym spôsobom.

III.2 K namietanému porušeniu práva podľa čl. 47 charty

29. Podľa čl. 51 ods. 1 charty (rozsah pôsobnosti) ustanovenia tejto charty sú

pri dodržaní zásady subsidiarity určené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Európskej

únie a tiež pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Európskej únie.

V dôsledku toho rešpektujú práva, dodržiavajú zásady a podporujú ich uplatňovanie

v súlade so svojimi príslušnými právomocami a pri zachovaní obmedzení právomocí

Európskej únie, ktoré boli na ňu prenesené zmluvami.

30. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa základné práva

zaručené v právnom poriadku Európskej únie uplatnia vo všetkých situáciách, ktoré

upravuje právo Európskej únie, avšak nie mimo týchto situácií. Pokiaľ teda určitá právna

situácia nepatrí do pôsobnosti práva Európskej únie, nemôžu sa na akty členských štátov

vzťahovať ani ustanovenia charty (porov. napr. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie

z 30. júna 2016 vo veci C-205/2015, Direcția Generală Regională a Finanțelor Publice

Brașov proti Vasilemu Tomovi, Biroul Executorului Judecătoresc Horațiu-Vasile Cruduleci,

body 23 a 24, ECLI:EU:C:2016:499). Z obsahu ústavnej sťažnosti ani z príloh k nej

priložených podľa názoru ústavného súdu nevyplývajú žiadne dôvody na záver, že by

okresný súd vo veci sťažovateľa aplikoval právo Európskej únie.

31. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd odmietol aj túto časť ústavnej

sťažnosti sťažovateľa podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

32. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo

bez právneho významu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v sťažnostnom

petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. novembra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu