Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 518/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. septembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. K., zastúpeného

Advokátskou kanceláriou Hovan, Hospůdka, s. r. o., Ing. Kožucha 1, Spišská Nová Ves,

konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Pavla Hovana, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ľ. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júla 2014

doručená sťažnosť Ľ. K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou

Hovan, Hospůdka, s. r. o., Ing. Kožucha 1, Spišská Nová Ves, konajúcou prostredníctvom

konateľa a advokáta JUDr. Pavla Hovana, ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza: „... Okresný súd Košice II. rozsudkom

sp. zn. -638, rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť sumu vo výške

248.954,39 € titulom sťaženia spoločenského uplatnenia do 30 dní od právoplatnosti

rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a zároveň zaviazal žalovaného

k zaplateniu náhrady trov konania vo výške 10.227,68 € k rukám žalobcu a sumu 6.886,51 €

na účet advokátskej kancelárie. Okresný súd Košice II. následne vydal opravné uznesenie,

ktorým upravil výrok v časti o povinnosti zaplatiť žalobcovi tak, že sumu určil na čiastku

248.954,39 € titulom sťaženia spoločenského uplatnenia.

Proti tomuto rozsudku sťažovateľ aj vedľajšia účastníčka podali odvolanie. Krajský

súd v Košiciach v konaní sp. zn. -691, zmenil rozsudok v spojení s opravným

uznesením zo dňa 07. 12. 2011 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 74.437,36 €,

nahradiť trovy prvostupňového konania vo výške 13.331,06 €. V prevyšujúcej časti súd

žalobu zamietol.

Proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá

a proti výroku o trovách konania podal sťažovateľ dovolanie. O dovolaní rozhodol Najvyšší

súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 17. 07. 2013, sp. zn. -730,

rozhodol, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17. 10. 2012, sp. zn.

vo výroku, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa

07. 12. 2011, sp. zn. -638, v spojení s opravným uznesením z toho istého dňa,

o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu nad 74.437,36 € tak, že žaloba sa

zamieta, a vo výroku o trovách prvostupňového konania, zrušuje a vec v rozsahu zrušenia

mu vracia na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach bol od uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 17. 07. 2013, sp. zn. -730, ktorým mu vec bola vrátená, nečinný viac

ako desať mesiacov... Dňa 25. 04. 2014 bola v zmysle

o súdoch podaná sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní vedenom na Krajskom súde

v Košiciach pod sp. zn. .“

Podľa názoru sťažovateľa „v predmetnom občianskoprávnom súdnom konaní

nemožno hodnotiť postup súdu v posudzovanej veci ako postup, ktorý by zodpovedal právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov priznaného

a príslušným ustanoveniam , ktorých aplikácia je

nevyhnutným predpokladom spoločensky efektívneho, t. j. rýchleho a účinného poskytnutia

právnej ochrany“.

Sťažovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že „predmetná právna vec týkajúca sa

náhrady škody na zdraví nie je právoplatne skončená od roku 2003, kedy bola dňa

09. 12. 2003 podaná žaloba na Okresný súd Košice II. Sťažovateľ svojim konaním

nezdržiaval priebeh konania, ale bola to nečinnosť súdu, ktorá viedla k prieťahom v danom

súdnom konaní.

Z dôvodu, že prieťahy v konaní zapríčinené súdom spôsobujú trvalý stav právnej

neistoty, ktorý trvá už od roku 2003, v dôsledku čoho sťažovateľ utrpel nemajetkovú ujmu

vyplývajúcu z neprimeranej dĺžky konania, ako aj z dôvodu frustrácie a utrpenia

z preťahovanej dĺžky konania, si sťažovateľ uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie

za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vo výške 8.000,- €

(slovom: osemtisíc EUR).“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

právo Ľ. K., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2

a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené

v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ľ. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume vo výške 8.000,- €

(slovom: osemtisíc EUR), ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Ľ. K. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd v Košiciach

povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Pavla Hovana do dvoch mesiacov

od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

Sťažovateľ namieta, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto

na naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. ,

).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ) sa

ochrana základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným

súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva

označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade krajským súdom) ešte mohlo trvať.

Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať

k namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom krajského súdu,

ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že

jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú

preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ).

Navyše, zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom ktorej sťažovateľ

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súd meritórne

rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa (m. m.

).

Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že

krajský súd rozhodol vo veci samej rozsudkom sp. zn. z 11. júna 2014.

Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už krajský súd

nemohol porušovať označené základné právo podľa a právo podľa dohovoru, keďže

meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2014