Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 50 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (55)II. ÚS 518/2014
PDF · 157.25 KB
No categories available
II. ÚS 518/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. septembra 2014
v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. K., zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Hovan, Hospůdka, s. r. o., Ing. Kožucha 1, Spišská Nová Ves,
konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Pavla Hovana, ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 64/2012,
a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ľ. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júla 2014
doručená sťažnosť Ľ. K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Hovan, Hospůdka, s. r. o., Ing. Kožucha 1, Spišská Nová Ves, konajúcou prostredníctvom
konateľa a advokáta JUDr. Pavla Hovana, ktorou namieta porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 Co 64/2012 (ďalej aj „namietané konanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza: „... Okresný súd Košice II. rozsudkom
sp. zn. 13 C/418/2003-638, rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť sumu vo výške
248.954,39 € titulom sťaženia spoločenského uplatnenia do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a zároveň zaviazal žalovaného
k zaplateniu náhrady trov konania vo výške 10.227,68 € k rukám žalobcu a sumu 6.886,51 €
na účet advokátskej kancelárie. Okresný súd Košice II. následne vydal opravné uznesenie,
ktorým upravil výrok v časti o povinnosti zaplatiť žalobcovi tak, že sumu určil na čiastku
248.954,39 € titulom sťaženia spoločenského uplatnenia.
Proti tomuto rozsudku sťažovateľ aj vedľajšia účastníčka podali odvolanie. Krajský
súd v Košiciach v konaní sp. zn. 1 Co 64/2012-691, zmenil rozsudok v spojení s opravným
uznesením zo dňa 07. 12. 2011 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 74.437,36 €,
nahradiť trovy prvostupňového konania vo výške 13.331,06 €. V prevyšujúcej časti súd
žalobu zamietol.
Proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá
a proti výroku o trovách konania podal sťažovateľ dovolanie. O dovolaní rozhodol Najvyšší
súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 17. 07. 2013, sp. zn. 7 Cdo 55/2013-730,
rozhodol, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17. 10. 2012, sp. zn.
1 Co/64/2012 vo výroku, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa
07. 12. 2011, sp. zn. 13 C 418/2003-638, v spojení s opravným uznesením z toho istého dňa,
o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu nad 74.437,36 € tak, že žaloba sa
zamieta, a vo výroku o trovách prvostupňového konania, zrušuje a vec v rozsahu zrušenia
mu vracia na ďalšie konanie.
Krajský súd v Košiciach bol od uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 17. 07. 2013, sp. zn. 7 Cdo 55/2013-730, ktorým mu vec bola vrátená, nečinný viac
ako desať mesiacov... Dňa 25. 04. 2014 bola v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch podaná sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní vedenom na Krajskom súde
v Košiciach pod sp. zn. 1 Co/64/2012.“
Podľa názoru sťažovateľa „v predmetnom občianskoprávnom súdnom konaní
nemožno hodnotiť postup súdu v posudzovanej veci ako postup, ktorý by zodpovedal právu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov priznaného Ústavou Slovenskej republiky
a príslušným ustanoveniam Občianskeho súdneho poriadku, ktorých aplikácia je
nevyhnutným predpokladom spoločensky efektívneho, t. j. rýchleho a účinného poskytnutia
právnej ochrany“.
Sťažovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že „predmetná právna vec týkajúca sa
náhrady škody na zdraví nie je právoplatne skončená od roku 2003, kedy bola dňa
09. 12. 2003 podaná žaloba na Okresný súd Košice II. Sťažovateľ svojim konaním
nezdržiaval priebeh konania, ale bola to nečinnosť súdu, ktorá viedla k prieťahom v danom
súdnom konaní.
Z dôvodu, že prieťahy v konaní zapríčinené súdom spôsobujú trvalý stav právnej
neistoty, ktorý trvá už od roku 2003, v dôsledku čoho sťažovateľ utrpel nemajetkovú ujmu
vyplývajúcu z neprimeranej dĺžky konania, ako aj z dôvodu frustrácie a utrpenia
z preťahovanej dĺžky konania, si sťažovateľ uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie
za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vo výške 8.000,- €
(slovom: osemtisíc EUR).“.
Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný
súd nálezom takto rozhodol:
„1. Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co/64/2012 porušil
právo Ľ. K., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené
v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Ľ. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume vo výške 8.000,- €
(slovom: osemtisíc EUR), ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Ľ. K. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd v Košiciach
povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Pavla Hovana do dvoch mesiacov
od právoplatnosti nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred
orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby
tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto
možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05,
IV. ÚS 288/05). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,
pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,
Sťažovateľ namieta, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
1 Co 64/2012 došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,
pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv
nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa
právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty
dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto
na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98,
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06) sa
ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným
súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva
označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade krajským súdom) ešte mohlo trvať.
Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať
k namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom krajského súdu,
ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že
jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí
smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv
sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú
preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných
práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto
práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).
Navyše, zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom ktorej sťažovateľ
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa
namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súd meritórne
rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m.
Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že
krajský súd rozhodol vo veci samej rozsudkom sp. zn. 1 Co 377/2013 z 11. júna 2014.
Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už krajský súd
nemohol porušovať označené základné právo podľa ústavy a právo podľa dohovoru, keďže
meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti.
Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaní
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. septembra 2014