Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/66/2017

Identifikačné číslo spisu: 8111227267 Dátum vydania rozhodnutia: 26.09.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Kolcun Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8111227267.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu T. Z., bývajúceho v O., zastúpeného Advokátskou kanceláriou PUCHALLA, SLÁVIK & partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova č. 24, proti žalovanému Mestu Prešov, so sídlom Hlavná č. 73, zastúpeného JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova č. 8, o určenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 19. januára 2016 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) naposledy rozsudkom z 15. júla 2014 č. k. -177 zamietol žalobu a vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodení súd prvej inštancie uviedol, že rozhodol na základe žaloby, ktorou sa žalobca v znení jej zmien domáhal na tunajšom súde určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území O., ktoré sú vymedzené geometrickým plánom na obnovu hraníc č. 1227, 1227/1, 1227/2, 1240 vyhotoveným dňa 10. októbra 2008 Z. K. geodetom, overeným Katastrálnym úradom v O., Správou katastra O. dňa 30. októbra 2008 pod č. 1725/08. Súd prvej inštancie mal preukázané, že ešte pred v poradí druhým rozhodnutím o dedičstve zo dňa 27. októbra 1977 po zomrelom Q. Z., na základe ktorého boli sporné nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX, a to parcely č. XXXX a č. XXXX o celkovej výmere 9979 m2 prikázané do vlastníctva žalobcu, bola dňa 15. júla 1977 medzi súrodencami žalobcu - M.N., Z. Z. a Q. Z. ako predávajúcimi a Okresným národným výborom v O. ako právnym predchodcom žalovaného uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom boli vyššie uvedené nehnuteľnosti. Kúpna zmluva bola súdom prvej inštancie vyhlásená za neplatnú, pretože v konaní došlo k preukázaniu, že M. Z., Z. Z. a Q. Z. previedli vlastnícke právo k predmetu kúpy, ktoré i m v č as e predaja nepatrilo. Až na základe uvedeného rozhodnutia o dedičstve po ich otcovi Q. Z. zo dňa 27. októbra 1977 boli nehnuteľnosti ich bratovi - žalobcovi T. Z. prikázané do vlastníctva. Žalobca sa o existencii svojho vlastníckeho práva

dozvedel až v roku 2002 a preto listami z o d ň a 2 4 . júna 2002 a z o d ň a 7 . októbra 2002 vyzval žalovaného, aby mu na základe vyššie uvedeného sporné nehnuteľnosti vydal prostredníctvom mimosúdnej cesty. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný so zreteľom ku všetkým okolnostiam s nehnuteľnosťami nakladal v dobrej viere tak, ž e m u ako vlastníkovi patria. Dobromyseľná držba bola preto narušená až dňa 24. júna 2002, kedy žalobca voči žalovanému uplatnil svoje vlastnícke právo. Žalovaný splnil základnú podmienku vydržania, pretože jeho oprávnená držba nehnuteľností trvala nepretržite po dobu dlhšiu ako 10 rokov. Čo s a týka vôle s vecou nakladať ako s vlastnou, doplneným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že ku dňu 15. apríla 1992 (deň účinnosti delimitačného protokolu) na liste vlastníctva č. 2 boli evidované nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. Na nehnuteľnosti evidované na tento list vlastníctva práve poukazoval delimitačný protokol, ktorý nadobudol účinnosť ku dňu 15. apríla 1992, a ktorý bol podpísaný štatutárnym zástupcom žalovaného, v zmysle ktorého j e konštatované, ž e do vlastníctva žalovaného prechádzajú nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. X. Súd mal za to, že žalovaný so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, od účinnosti delimitačného protokolu, predmetnú vec uchopil, fakticky ovládol, a bola daná aj vôľa nakladať s ňou ako s vlastnou. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by napadol platnosť predmetnej kúpnej zmluvy pred 1. májom 1991, teda do času, kým tieto nehnuteľnosti boli zapísané do vlastníctva Československého štátu. Od účinnosti o majetku obcí, teda o d 1. mája 1991 zo zákona „ex lege“ prešiel do vlastníctva obce majetok, okrem iného aj majetok štátu. Bolo povinnosťou do 12 mesiacov od jeho účinnosti podať návrh na zápis tohto majetku do evidencie nehnuteľností. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný splnil všetky zákonné podmienky v zmysle ustanovenia a tým nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným v pozemkovoknižnej vložke č. XXX katastrálneho územia A., a to k parcelám č. XXXX a č. XXXX o celkovej výmere 9979 m2 z titulu vydržania. Z uvedeného bolo zrejmé, že žalovaný „nadobudol“ predmetné nehnuteľnosti na základe účinného od 1. mája 1991 od Okresného národného výboru v O., ktorý s nimi nakladal na základe neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 15. júla 1977. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že ich nadobudol žalovaný vydržaním. Žalobca od roku 1977 neprejavil dostatok záujmu o predmetné nehnuteľnosti, ktoré nadobudol v dedičskom konaní v roku 1977 a záujem o ne prejavil až v roku 2002. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie rozhodol, tak ako je vyššie uvedené.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) rozsudkom z 19. januára 2016 č. k. -217 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Uviedol, že súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol, správne aplikoval príslušné právne predpisy na zistený skutkový stav a vyvodil z neho správne závery. Odvolací s úd s a stotožnil s podstatnými závermi súdu prvej inštancie, pre ktoré žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný nadobudol predmetné nehnuteľnosti vydržaním, vydržacia lehota mu začala plynúť 15. apríla 1992 a uplynula 15. apríla 2002. Odvolací súd uviedol, že žalobca až po uplynutí vydržacej lehoty vyzval žalovaného dňa 24. júna 2002, aby mu sporné nehnuteľnosti vydal na základe mimosúdnej dohody, a teda až v tomto čase si uplatnil svoje vlastnícke právo, čo bolo už v období, keď vlastnícke právo prináležalo žalovanému na základe vydržania. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania nerozhodol, pretože o nich rozhodne súd prvej inštancie v zmysle

3. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“). Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, ( ), konanie je postihnuté inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Prípustnosť podaného dovolania odvodzuje žalo b c a n a j m ä z d ô v o d u zmätočnosti, nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj rozhodnutia odvolacieho súdu. Zmätočnosť rozhodnutí súdov nižších inštancií žalobca vidí v tom, že sa domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemkom s parcelnými číslami XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X a z ich

rozhodnutí nijakým spôsobom nevyplýva, v akej súvislosti je záver súdov o vydržaní vlastníckeho práva k parcelám č . XXXX a č . XXXX vo výmere 9979 m2 dôvodom pre zamietnutie žaloby o určenie vlastníckeho práva k vyššie uvedeným parcelným č íslam pozemkov. Dovolateľ ďalej namietal, ž e z rozhodnutí súdov nižších inštancií nevyplýva, z akých dôvodov bola zamietnutá žaloba k pozemku s parcelným číslom XXXXX/X, a teda na neho nie je možné bez relevantného zdôvodnenia viazať skutkové zistenia a právne závery ako k pozemkom, ktoré na liste vlastníctva č. 2 zapísané boli. Žalobca má za to, že konanie pred súdmi nižších inštancií je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za inú vadu považuje žalobca porušenie povinností súdov nižších inštancií pri dokazovaní. Namietal vykonané hodnotenie dôkazov súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu. Ďalšou inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci boli nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým súdy nižších inštancií na základe dokazovania dospeli. Súd prvej inštancie ako aj odvolací súd ďalej nesprávne právne posúdili splnenie jednej z podmienok pre vydržanie nehnuteľnosti, ktorou je uchopenie držby nehnuteľnosti. Pre to, aby držba k nehnuteľnosti mohla zákonným spôsobom vzniknúť, musí existovať úkon, ktorým bola vec držiteľovi fakticky odovzdaná do užívania, inak nemožno hovoriť o oprávnenej držbe. Na základe uvedeného žiada, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby bolo rozhodnuté o trovách dovolacieho konania v jeho prospech.

4. Žalovaný písomné vyjadrenie k dovolaniu nepodal.

5. Dovolanie bolo podané 29. marca 2016. Podľa prechodného ustanovenia (ďalej len „“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa vety prvej (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená advokátom ( ), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie ( veta prvá ) dovolací súd uvádza nasledovné:

7. Dovolací súd poukazuje na to, že dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktor ý m á v s ys téme opravnýc h prostriedkov c ivilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie naďalej nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , , , a ). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , ).

8. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti č. účinného do 30. júna 2016 (ďalej aj „“), dovolací súd postupoval v zmysle uvedeného prechodného ustanovenia a procesnú prípustnosť podaného dovolania posudzoval v zmysle , a

9. V zmysle dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

10. Dovolaním je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie. Rozsudky odvolacieho súdu proti ktorým je dovolanie prípustné boli uvedené v a ž 3 Dovolanie žalobcu nesmeruje proti rozsudku, ktorý je uvedený v týchto ustanoveniach; prípustnosť dovolania preto z až 3 nevyplýva.

11. Predmetné dovolanie by bolo prípustné iba ak v konaní došlo k procesným pochybeniam, ktoré boli uvedené v Dovolateľ nenamietal, že v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v až e/ a ; nedostatky tejto povahy nevyšli v dovolacom konaní najavo.

12. Dovolací súd sa osobitne zaoberal námietkou dovolateľa, že konanie trpí vadou uvedenou v , ktorá sa nepotvrdila.

13. O procesnú vadu v zmysle išlo najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal strane sporu jej procesné práva priznané [napríklad právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )], čo v danom prípade preukázané nebolo, preto dovolateľ neopodstatnene vyvodzuje existenciu procesnej vady konania v zmysle

14. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, dovolací súd poukazuje na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 3. decembra 2015 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania v zmysle , pričom obsah spisu nedáva žiadny dôvod pre uplatnenie druhej vety tohto stanoviska. Potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu (v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie) spĺňalo kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle z hľadiska formálnej štruktúry a obsahovalo aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného s údu, ib a skutočnosť, že dovolateľ s a s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ). Vo väzbe na uvedené najvyšší súd uvádza, že odvolací súd dovolateľovi neodňal zákonnú možnosť konať pred súdom a jeho rozhodnutie nevykazuje známky zmätočnosti. Námietka existencie vady konania podľa ustanovenia preto neobstojí.

15. Z obsahu dovolania vyplýva, ž e dovolateľ napadnuté rozsudky súdov nižšej inštancie označil za nepreskúmateľné, pretože sa domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemkom s parcelnými číslami XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X o celkovej výmere 9116 m2 a z ich rozhodnutí nijakým spôsobom nevyplýva, v akej súvislosti je záver súdov o vydržaní vlastníckeho práva k parcelám č. XXXX a č. XXXX vo výmere 9979 m2 dôvodom pre zamietnutie žaloby o určenie vlastníckeho práva k vyššie uvedeným parcelným číslam pozemkov, keď pozemky s týmito parcelnými číslami neboli predmetom konania. Žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva k pozemkom, ktorých výmera je nižšia, a to viac ako o 800 m2, a preto má za to, že mu týmto konaním bola odňatá možnosť konať pred súdom. Dovolací súd k vyššie uvedenému uvádza, že pozemky s parcelnými č ís lam i XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X po pozemkovoknižných úpravách zodpovedajú pôvodným parcelám č. XXXX a č. XXXX. Dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že sám žalobca v petite žaloby požadoval určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, kde uviedol, že predmetné nehnuteľnosti zodpovedajú pôvodným parcelám č. XXXX. a č. XXXX, preto predmetné rozhodnutia súdov nižších inštancií nepokladá v tejto časti za nepreskúmateľné.

16. Dovolateľ ďalej namietal, že z rozhodnutí súdov nižších inštancií nevyplýva, z akých dôvodov bola zamietnutá žaloba k pozemku s parcelným číslom XXXXX/X vo výmere 843 m2, ktorý sa nenachádzal na liste vlastníctva č. X, ktorý mal byť prílohou delimitačného protokolu. Súd prvej inštancie vykonal

dokazovanie vyžiadaním Okresného úradu O. - katastrálny odbor z listu vlastníctva č. X, k. ú. O., evidovaný na vtedajšieho vlastníka Československý štát, z ktorého bolo zistené, že na tomto liste vlastníctva boli evidované parcely č. XX XXX, XX XXX, XX XXX, XX XXX/X, XX XXX, XX XXX, XX XXX, XX XXX, XX XXX, XX XXX, XX XXX, XX XXX, XX XXX, XX XXX/X, XX XXX/X, ktoré sú predmetom tohto konania. Podľa vyjadrenia Okresného úradu O . - katastrálneho odboru na základe žiadosti o zápis do katastra zo dňa 24. októbra 1994 pod položkou výkazu zmien č. 531/95 došlo k zmene zápisu vlastníckeho práva na žalovaného pri parcelách K NC č. XX XXX, XX XXX so zápisom ku dňu 10. apríla 1995. Parcely KNC č. XX XXX, XX XXX, XX XXX, XX XXX, XX XXX, XX XXX, XX XXX, XX XXX, XX XXX, XX XXX až XX XXX boli zapísané na žalovaného na základe delimitácie pod položkou výkazu zmien č. 386/1993 a parcela KNC č. XX XXX bola zapísaná na žalovaného pod položkou zmien č. 293/1993. Z uvedeného vyplýva, že aj parcela č. XXXXX/X bola na základe delimitácie pod položkou výkazu zmien č. 386/1993 zapísaná na žalovaného, preto dovolací súd považuje námietku dovolateľa za neopodstatnenú.

17. Dovolateľ ďalej namietal, že v konaní došlo k iným vadám konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), dovolací súd uvádza, že tzv. „iná procesná vada“ je síce relevantný dovolací dôvod, úspešne však môže byť uplatnená iba v procesne prípustnom dovolaní. Konštantná judikatúra najvyššieho súdu zastáva názor, že takáto vada prípustnosť dovolania nezakladá (por. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , , , , a ). Dovolací súd mohol pristúpiť k preskúmaniu tohto dovolacieho dôvodu len v procesne prípustnom dovolaní, čo však nie je prípad prejednávanej veci.

18. Dovolateľ za inú vadu konania považoval porušenie povinností súdov nižších inštancií pri vykonávaní dokazovania. V spojitosti s uvedenou vadou, namietal aj hodnotenie dôkazov súdov nižších inštancií. Namietal, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne skutkové zistenia. Na námietky dovolateľa týkajúce sa vykonaného dokazovania, ako i hodnotenia jednotlivých dôkazov tak súdom prvej inštancie, ako i odvolacím súdom, najvyšší súd uvádza, že v prípade neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý b y bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle (viď rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. sp. zn. , , , a ). Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa , lebo týmto postupom sa účastníkovi neodníma možnosť pred súdom konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999). Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle ods. l (viď tiež napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. a ).

19. K námietke dovolateľa o nesprávnosti právneho posúdenia veci najvyšší súd konštatuje, že ak súdy nižšej inštancie dospeli k nesprávnym právnym záverom, uvedená skutočnosť môže mať za následok nesprávne právne posúdenie veci, nie však odňatie možnosti pred súdom konať. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, ale možno ho uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď ), čo nie je daný prípad, samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , , , , a ). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v ods. l , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

20. Pre úplnosť dovolací súd poukazuje aj na záver ústavného súdu, podľa ktorého „prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa “ (viď ).

21. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej nesprávnosti tvrdenej dovolateľom a nevyšli najavo ani iné nedostatky uvedené v ; prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd preto odmietol jeho procesne neprípustné dovolanie podľa bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napádaného rozhodnutia odvolacieho súdu. (mutatis mutandis aj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. ).

22. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje ( veta druhá ). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie ( ).

23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.