Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/166/2018

Identifikačné číslo spisu: 8311214108 Dátum vydania rozhodnutia: 27.03.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Ján Šikuta Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8311214108.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ U., bývajúceho v V., 2/ T., bývajúcej v V., proti žalovaným 1/ J., bývajúcemu v V., 2/ Z. bývajúcej v V., obaja zastúpení JUDr. Júliusom Kvetánom, advokátom so sídlom v Humennom, Jasenovská 11, 3/ K. bývajúcemu v B., o návrhu žalovaných 1/, 2/ na obnovu konania, vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. , o dovolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 22. novembra 2017 sp. zn. , takto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalobcom 1/, 2/ a žalovanému 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 2. septembra 2016 č. k. -255 návrh žalovaných 1/, 2/ na povolenie obnovy konania vedeného pod sp. zn. zamietol. Vychádzal zo zistenia, že žalovaní 1/, 2/ v konaní o povolenie obnovy konania v podstate namietali tie isté skutočnosti, ktoré udávali v pôvodnom konaní. Žalovaní 1/, 2/ žiadali, aby súd v konaní o povolenie obnovy konania vykonal dokazovanie, a to výsluchom svedkyne zamestnankyne (Úradu práce, sociálnych veci a rodiny) a tiež pripojením spisu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj výsluchom iných svedkov. Žiadali aj lustráciu exekučných a súdnych spisov. Išlo o návrhy na dokazovanie, ktoré boli známe žalovaným 1/, 2/ už v pôvodnom konaní, čo sami aj potvrdili, a ktorých väčšinu vykonanie prevažne navrhovali už v pôvodnom konaní. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že ide o dôkazy, ktoré bolo možné vykonať v pôvodnom konaní. Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby o obnovu konania bola skutočnosť, že zo samotného návrhu, ako aj z uvedených tvrdení a výpovedí žalovaných je zrejmé, že návrh na obnovu konania podali po uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty v zmysle . Súd prvej inštancie v konaní skúmal len splnenie podmienok na povolenie obnovy konania a nemohol vykonať dôkazy vo veci samej, ako to požadovali žalovaní 1/, 2/.

2. Na odvolanie žalovaných 1/, 2/ Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 22. novembra 2017, sp. zn. , rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Dospel k záveru, že súd

prvej inštancie dostatočne a správne zistil skutočný stav a z neho vyvodil správny právny záver. Dôvodil tým, že dokazovanie, ktoré žalovaní 1/, 2/ navrhli vykonať nebolo dokazovaním, ktoré je potrebné pre rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy konania. Návrhy, ktoré žalovaní 1/, 2/ v tomto smere predniesli, sa týkali dokazovania, ktoré by mohlo byť právne významné v pôvodnom konaní, pričom ako správne konštatuje súd prvej inštancie, prevažnú časť z tohto dokazovania súd v pôvodnom konaní aj vykonal. V odôvodnení rozhodnutia o zamietnutí žaloby o obnovu konania súd prvej inštancie jednoznačne uviedol, ktoré dôkazy už boli v pôvodnom konaní vykonané a uzavrel, že žalovaní 1/, 2/ sa domáhali zopakovania dokazovania, ktoré vlastne už v pôvodnom konaní vykonané bolo. Pre úplnosť dodal, že včasnosť podania návrhu na obnovu konania bolo potrebné posúdiť podľa (platného a účinného v čase podania návrhu dňa 16. decembra 2011), ktorá okolnosť nič nemení na vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď stanovilo premlčaciu lehotu troch mesiacov od času, kedy ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď dovolací dôvod mohol uplatniť.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ a 2/ dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovali z ustanovenia . Tento nesprávny postup videli v tom, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (v spojitosti s ustanovením ods. l písm. b/ ), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (v spojitosti s ustanovením ods. l písm. d/ ), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (v spojitosti s ustanovením ). Ďalej dôvodil, že súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že v konaní o povolení obnovy konania súd skúma len splnenie podmienok na povolenie obnovy konania a nemôže vykonávať dôkazy, ako to požadovali v tomto konaní žalovaní 1/, 2/. Navrhli napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, alebo alternatívne zmeniť tak, že návrhu žalovaných 1/, 2/ vyhovie a obnovu konania povolí.

4. Žalobcovia 1/, 2/ ani žalovaný 3/ sa k dovolaniu nevyjadrili.

5. Najvyšší súd (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená v súlade so zákonom ( ), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť. Stručné odôvodnenie ( veta prvá ) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

6. V danom prípade bolo dovolanie podané po 1. júli 2016, kedy nadobudol účinnosť nový civilný procesný kódex. Aj za účinnosti treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (, , , , , a ).

7. Už v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 najvyšší súd opakovane vyjadril názor aktuálny aj v súčasnosti, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (, , , , ). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

8. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,

ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (, , , , ).

9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie úspešne napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a .

10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný ( ). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj ). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa , je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod ( alebo v spojení s a ). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

11. Z obsahu dovolania je zrejmé, že žalovaní 1/, 2/ vyvodzujú prípustnosť podaného dovolania z dôvodu z , že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nesprávny postup videli najmä v tom, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ďalej v tom, že súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že v konaní o povolení obnovy konania súd skúma len splnenie podmienok na povolenie obnovy konania a nemôže vykonávať dôkazy, ako aj že odmietol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov a oboznámením spisov úradov.

12. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v , sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

13. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (, , , a ).

14. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci, to, ako súd viedol spor, znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a , , , ). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

15. Dovolací súd zdôrazňuje, že ani podľa predchádzajúcej právnej úpravy nebolo dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení strany konania a zakladajúcim prípustnosť dovolania,

nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov či nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (R 37/1993, R 125/1999, R 42/1993 a , , , , , , , ). Nová právna úprava na samej podstate uvedeného nič nezmenila. Najvyšší súd ešte pripomína, že taktiež už aj podľa predchádzajúcej právnej úpravy súdna prax dospela k záveru, že realizácia procesných oprávnení sa strane neznemožňuje ani eventuálnym nesprávnym právnym posúdením (R 54/2012 a , , , , , , a ). Nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle (R 24/2017).

16. Dovolací súd po vyhodnotení všetkého vyššie uvedeného dospel k záveru, že dôvody, ktoré dovolatelia uviedli v podanom dovolaní nie sú právne relevantné pre dovolanie postavené na .

17. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalovaných 1/, 2/ nie je podľa prípustné. Najvyšší súd preto ich dovolanie v zmysle ako neprípustné odmietol.

18. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje ( veta druhá ).

19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.