Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 333/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. augusta 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpených

advokátom JUDr. Júliusom Kvetánom, Štefánikova 17, Humenné, vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského

súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 22. novembra 2017 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 27. marca 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť a o d m i e t a pre nesplnenie

zákonom ustanovených náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2019

doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovatelia“),

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 22. novembra 2017 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) a postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 27. marca 2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovatelia

(žalovaní v 1. a 2. rade) sa žalobou doručenou Okresnému súdu Humenné (ďalej len

„okresný súd“) 16. decembra 2011 domáhali obnovy konania vedeného týmto súdom

pod sp. zn. , ktorého predmetom bolo určenie neplatnosti vydedenia

a v ktorom okresný súd rozsudkom sp. zn. z 3. mája 2010, ktorý bol

potvrdený rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 15. februára 2011, určil, že

(žalobcovia v 1. a 2. rade) sú dedičmi po poručiteľke Sťažovatelia svoju

žalobu odôvodňovali tým, že tvrdenia žalobcov v 1. a 2. rade boli nepravdivé a zavádzajúce

a že okresný súd nevzal do úvahy dôkazy predložené sťažovateľmi, ignoroval ich

a rozhodol v prospech žalobcov v 1. a 2. rade, a že upravoval zápisnice a celý súdny spis.

3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 2. septembra 2016 žalobu

sťažovateľov na povolenie obnovy konania vedeného týmto súdom pod sp. zn.

zamietol podľa (ďalej len „“),

keďže mu do ukončenia dokazovania nepreukázali splnenie podmienok na povolenie

obnovy konania podľa . V tejto súvislosti okresný súd konštatoval,

že sťažovatelia v tomto konaní neuviedli žiadne nové skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy,

ktoré im neboli známe v pôvodnom konaní, resp. ktoré by v pôvodnom konaní nebolo

možné vykonať. Skutočnosť, že sťažovatelia sú s rozhodnutiami všeobecných súdov

v pôvodnom konaní nespokojní, je právne irelevantná. Pri obnove konania nemôže ísť

o prípady nevykonania možného dokazovania súdom o tých skutočnostiach, rozhodnutiach

a dôkazoch, ktoré účastníci konania označili, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce,

a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo (R 19/1975). Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby

bola skutočnosť, že sťažovatelia žalobu na povolenie obnovy konania podali po uplynutí

trojmesačnej subjektívnej lehoty podľa , hoci o všetkých uvádzaných

dôvodoch mali vedomosť už počas pôvodného konania.

4. Proti rozsudku okresného súdu sťažovatelia podali odvolanie odôvodnené tým,

že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností [§ 365 ods. 1

písm. b), d) a e) ]. Sťažovatelia konkrétne namietali, že okresný súd nevykonal nimi

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, resp. že odmietol

vykonať dokazovanie výsluchom svedkov a oboznámením úradných spisov.

5. Krajský súd napadnutým rozsudkom rozsudok okresného súdu ako vecne správny

potvrdil podľa a . V odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu

k dokazovaniu, ktoré v pôvodnom konaní vykonané nebolo, konštatoval, že nejde o dôkazy,

ktoré by sťažovateľom neboli zrejmé už v pôvodnom konaní. Dokazovanie, ktoré

sťažovatelia navrhli vykonať, nie je dokazovaním, ktoré je potrebné pre rozhodnutie súdu

o žalobe na povolenie obnovy konania. Podľa názoru krajského súdu okresný súd svoje

rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil a nemožno súhlasiť so sťažovateľmi, že by išlo

o rozhodnutie nepreskúmateľné, teda takého charakteru, že jeho vydaním došlo k porušeniu

práva sporovej strany na spravodlivý proces. Rozhodnutie okresného súdu ako celok spĺňa

formálne náležitosti rozsudku v zmysle a i po stránke materiálnej

sa okresný súd náležite vysporiadal so všetkými právne významnými okolnosťami

podstatnými pre jeho rozhodnutie vo veci. Pre úplnosť krajský súd dodal, že včasnosť

podania návrhu na obnovu konania bolo potrebné v prejednávanej veci posudzovať

podľa platného a účinného v čase jeho podania (ďalej

len „OSP“). Táto okolnosť však nič nemení na vecnej správnosti rozhodnutia okresného

súdu vo vzťahu k včasnosti podania návrhu na obnovu konania, pretože ustanovenie § 220

ods. 1 zakotvovalo lehotu troch mesiacov od času, kedy ten, kto obnovu navrhuje, sa

dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. Ide o subjektívnu

trojmesačnú lehotu (identickú s úpravou uvedenou v ), a túto okolnosť

okresný súd taktiež vyhodnotil aj z hľadiska včasnosti podania tohto návrhu a poukázal

vecne správne, že o všetkých dôkazoch vedeli žalovaní už v predchádzajúcom období,

pretože o možnostiach či potrebe tohto dokazovania (podľa ich názoru) vedeli už v čase

pôvodného konania.

6. Proti rozsudku krajského súdu sťažovatelia podali dovolanie odôvodnené tým,

že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 420

písm. f) ]. Sťažovatelia zopakovali svoje odvolacie námietky a okresnému súdu vytkli,

že svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd v konaní o povolení obnovy konania skúma len

splnenie podmienok na povolenie obnovy konania a nemôže vykonávať dôkazy.

7. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľov odmietol

podľa ako neprípustné. V odôvodnení svojho rozhodnutia najvyšší súd

konštatoval, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú uvedenú procesnú vadu, sú a) zásah

súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci

procesnej strane, aby procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

S poukazom na svoju vlastnú judikatúru (R 37/1993, R 125/1999, R 42/1993

a , , , , ,

, , ), ako aj na judikatúru ústavného súdu

(IV. ÚS 252/04,1. , , a ) týkajúcu sa obsahu

práva na spravodlivý súdny proces najvyšší súd dospel k záveru, že dôvody, ktoré

sťažovatelia uviedli v podanom dovolaní, „nie sú právne relevantné pre dovolanie

postavené na “.

8. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti stručne opísali priebeh konania pred okresným

súdom, krajským súdom a najvyšším súdom, pričom zopakovali svoje výhrady vo vzťahu

k dokazovaniu vykonanému okresným súdom. Bez ďalšieho konštatovali, že podali

odvolanie proti napadnutému rozsudku krajského súdu a dovolanie proti napadnutému

uzneseniu najvyššieho súdu s tým, aby ústavný súd „na základe uvedených skutočností a po

vykonaní dokazovania“ nálezom vyslovil porušenie ich základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom sp. zn.

z 22. novembra 2017 a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením sp. zn. z 27. marca 2019, aby napadnutý

rozsudok krajského súdu a napadnuté uznesenie najvyššieho súdu zrušil a vec vrátil

krajskému súdu na ďalšie konanie a aby sťažovateľom priznal náhradu trov konania.

II.

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľov zaručeného a práva zaručeného dohovoru

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 22. novembra 2017 (bod 5) a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 27. marca 2019 (bod 7).

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch.

14. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

15. Podľa ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi

návrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak.

16. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

17. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

18. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv

a slobôd v konaní pred ústavným súdom je podanie podania vo forme ustanovenej

, ako aj splnenie všeobecných a osobitných náležitostí

ustanovených a , a a a ďalších

procesných podmienok vyplývajúcich z .

19. Podľa ak tento zákon na podanie nevyžaduje

osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

a podpis.

20. Podľa ak ide o podanie urobené

v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania

pred ústavným súdom.

21. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

22. Podľa návrh na začatie konania musí byť

datovaný a podpísaný navrhovateľom alebo jeho zástupcom.

23. Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa

sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

24. Podľa sťažovateľ k ústavnej sťažnosti musí

pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým

malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

25. Ústavný súd, vychádzajúc z petitu ústavnej sťažnosti pri jej predbežnom

prerokovaní, zistil, že hoci bola koncipovaná kvalifikovaným právnym zástupcom –

advokátom, úplne v nej absentujú skutkové a právne dôvody namietaného porušenia

základného práva sťažovateľov zaručeného a práva zaručeného

ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 22. novembra 2017 a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 27. marca 2019 ako osobitná náležitosť

ústavnej sťažnosti podľa .

26. Ústavná sťažnosť obsahuje iba konštatovanie sťažovateľov, že podali odvolanie

proti napadnutému rozsudku krajského súdu a dovolanie proti napadnutému uzneseniu

najvyššieho súdu (bod 8), ako aj konštatovanie, že tieto súdy porušili ich označené práva,

avšak bez ďalšej opory v konkrétnej, logicky zrozumiteľnej a zároveň právne zmysluplnej

argumentácii. Ústavnej sťažnosti tak chýba ústavnoprávne relevantné odôvodnenie ako

východiskový rámec pre ústavný prieskum napadnutého postupu a rozsudku krajského súdu

a napadnutého postupu a uznesenia najvyššieho súdu (§ 43 ods. 1 v spojení s § 45 zákona

o ústavnom súde).

27. Advokát zastupujúci svojho klienta pred ústavným súdom je podľa § 18 ods. 2

o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinný

pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná

čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky

a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné;

pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Tieto zákonom

stanovené povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je advokát povinný vykonať tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to

splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (m. m.

, ).

28. Podľa ak má návrh na začatie konania

uvedený v § 42 ods. 2 písm. f) odstrániteľné nedostatky, môže ústavný súd vyzvať

navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil. Ak účastník konania v určenej

lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie konania odmietne.

29. Ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach danej veci by ani prípadné odstránenie

nedostatku odôvodnenia ústavnej sťažnosti sťažovateľmi neviedlo k jej prijatiu na ďalšie

konanie.

30. Z príloh pripojených k ústavnej sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovatelia

v priebehu odvolacieho konania ani v priebehu dovolacieho konania nepopreli skutočnosť,

že žalobu na obnovu konania podali okresnému súdu oneskorene, a teda nebola splnená

jedna z procesných podmienok umožňujúca okresnému súdu konať vo veci samej.

31. Čo sa týka dokazovania, ústavný súd už v minulosti judikoval, že vyhodnotenie,

ktorá skutočnosť tvrdená a dokazovaná v civilnom sporovom konaní je pre rozhodnutie

vo veci samej významná a ktorá nie, je doménou rozhodovacej právomoci všeobecných

súdov (, ZNaU 39/2015). Ústavný súd je nezávislým orgánom ochrany

ústavnosti ( ) a pri uplatnení svojej právomoci podľa

nemôže materiálne nahrádzať hodnotenie dôkazov vykonané všeobecnými súdmi, ktorých

sústava je od ústavného súdnictva oddelená na báze ústavnej regulácie. Tomu zodpovedá aj

stabilne judikovaný právny názor, podľa ktorého skutkové a právne závery všeobecného

súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak sú zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali za následok porušenie základného práva

alebo slobody (mutatis mutandis , , , ).

32. Článok 6 ods. 1 dohovoru zaručuje síce právo na spravodlivý proces, neupravuje

však prípustnosť dôkazov alebo ich hodnotenie. Aj podľa judikatúry ústavného súdu nie je

súčasťou práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru povinnosť vykonať dôkazy označené účastníkmi

konania. Procesný princíp voľného hodnotenia dôkazov v spojení so zásadou procesnej

ekonomiky dovoľuje súdu vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia vedú

k rozhodnutiu vo veci samej. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyplýva z princípu

nezávislosti súdov podľa . Pokiaľ všeobecné súdy ústavné garancie

obsiahnuté najmä v až rešpektujú, ústavný súd nie je oprávnený znovu

„hodnotiť“ hodnotenie dôkazov realizované všeobecnými súdmi, a to dokonca ani vtedy,

keby sa s hodnotením sám nestotožňoval ().

33. Nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý

proces, ak všeobecný súd nerozhodne podľa predstáv sporovej strany a jej návrhu

nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom. Do práva

na spravodlivý proces nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil

s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces

je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení)

skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú, za predpokladu,

že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom

omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces

(m. m. ).

34. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu však nepatrí právo sporovej

strany (dotknutej osoby) vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov

súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov

(m. m. ), ani domáhať sa toho, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili

výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá sporová strana (m. m.

, ).

35. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol

podľa z dôvodu, že nemá náležitosti

ustanovené zákonom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. augusta 2019