Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 60/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. januára 2017

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti SLOVNAFT MONTÁŽE

A OPRAVY a. s., Vlčie hrdlo, P. O. BOX 52, Bratislava, podanú obchodnou spoločnosťou

Ružička Csekes s. r. o., Vysoká 2/B, Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka

JUDr. Dana Nemčíková, pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , z 30. apríla 2015

a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. augusta

2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti SLOVNAFT MONTÁŽE A OPRAVY a. s.

o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

1. Sťažnosťou podľa (ďalej len „“)

doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 22. decembra

2016 sa obchodná spoločnosť SLOVNAFT MONTÁŽE A OPRAVY a. s., Vlčie hrdlo,

P. O. BOX 52, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), domáhala vydania nálezu, ktorým by

ústavný súd vyslovil porušenie jej v záhlaví označených základných práv a slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. ,

z 30. apríla 2015 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej

len „najvyšší súd“) sp. zn. z 30. augusta 2016 a ktorým by napadnuté

rozsudky krajského súdu a najvyššieho súdu zrušil a vec vrátil „Okresnému súdu Žilina“

na ďalšie konanie.

2. Napadnuté rozsudky krajského súdu a najvyššieho súdu mali byť vydané v konaní

začatom na základe návrhu , podaného

Okresnému súdu Bratislava II, ktorým sa proti sťažovateľke ako odporkyni domáhal určenia

neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Sťažovateľka krajskému súdu a najvyššiemu

súdu vytýka, že „je tu jednoznačný rozpor v dôkazoch týkajúci sa času doručenia žiadosti

žalovaného o prerokovanie výpovede žalobcu“, pričom „neodstránenie rozporu dôkazov,

na ktorých súdy založili svoje rozhodnutia znamená, že o veci nebola poskytnutá súdna

ochrana, aká je požadovaná SR a Dohovoru“.

3. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

(každý) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd

navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

4. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd

v konaní o sťažnosti podľa je splnenie všeobecných a osobitných náležitostí

vyplývajúcich z a , ako aj ďalších procesných podmienok

vyplývajúcich z .

5. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistil, že hoci je koncipovaná

kvalifikovanou právnou zástupkyňou, k sťažnosti nebolo pripojené splnomocnenie

na zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom advokátkou JUDr. Danou

Nemčíkovou ani kópie napadnutých rozsudkov krajského súdu a najvyššieho súdu, ktorých

ústavného prieskumu sa domáha a ktoré v zmysle § 20 ods. 2 a § 50 ods. 2 zákona

o ústavnom súde patria medzi esenciálne náležitostí návrhu na začatia pred ústavným

súdom. Okrem toho v odôvodnení sťažnosti, ktoré je v zmysle § 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde ďalšou (všeobecnou) náležitosťou návrhu na začatie konania, nie je

uvedená žiadna dostatočne konkrétna a určitá ústavnoprávne relevantná námietka, ktorá by

vzhľadom na obsah v záhlaví označených základných práv a slobôd mala svedčať

v prospech záveru o ich porušení krajským súdom alebo najvyšším súdom.

6. Ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005

judikoval, že: „Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom.“

7. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť v predloženej

podobe vykazuje taký nedostatok náležitostí predpísaných ,

že nie je možné preskúmať ani len splnenie procesných podmienok konania pred ústavným

súdom, preto ju z uvedeného dôvodu odmietol podľa

už pri predbežnom prerokovaní (podobne , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , ).

8. Nad rámec uvedeného ústavný súd upriamuje pozornosť sťažovateľky na to, že pri

uplatňovaní svojich kompetencií v rámci rozhodovania o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1

nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného

súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či

v konaní pred všeobecným súdom bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké

skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len

vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , , ,

, , , ).

9. V tejto súvislosti ústavný súd stabilne judikuje, že mu zásadne neprislúcha

hodnotiť vykonané dôkazy (vyjadrenia fyzických osôb a právnických osôb, listiny, výsluchy

svedkov, znalecké dokazovanie a iné), resp. ich dostatočnosť pre rozhodnutie všeobecného

súdu vo veci samej. Takýto postup ústavného súdu by bol nielen v príkrom rozpore

s právomocami ústavného súdu, ale popieral by základnú zásadu ústnosti a základnú zásadu

bezprostrednosti súdneho konania, ktoré vytvárajú najlepšie predpoklady na zistenie

materiálnej pravdy (, ). Pokiaľ všeobecné súdy ústavné

garancie vyplývajúce najmä z až rešpektujú, ústavný súd nie je

oprávnený znovu „hodnotiť“ hodnotenia dôkazov všeobecnými súdmi, a to dokonca ani

vtedy, keby sa s hodnotením sám nestotožňoval ().

10. Pod právom na spravodlivý súdny proces vo vzťahu k vykonávaniu dokazovania

preto treba rozumieť, že účastníkovi konania musí byť poskytnutá možnosť podieľať

sa zákonom ustanoveným spôsobom na dokazovaní, čo znamená dôkazy navrhovať, byť

prítomný na vykonávaní dokazovania (

účinného do 30. júna 2016 – ďalej len „OSP“) vrátane práva klásť účastníkom

otázky ( ) a k navrhovaným a už vykonávaným dôkazom sa vyjadrovať

( a ods. ; m. m. ). Do obsahu tohto práva však nepatrí právo

účastníka konania (dotknutej osoby) vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (m. m. ), ani domáhať sa toho, aby všeobecné súdy preberali alebo sa

riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník

konania (, ). Právo na súdnu ochranu nemôže byť porušené tým, že

všeobecný súd vysloví svoj právny názor, rozhodne na jeho základe a svoje rozhodnutie

náležite odôvodní (). Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného

súdu nahradiť právny názor všeobecného súdu svojím vlastným (,

, ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. januára 2017