Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 673/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-47

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. novembra 2019

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša

a Libora Duľu (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť

, , , zastúpeného

advokátkou Mgr. Máriou Čechovou, Lipová 18/C, Viničné, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Pezinok j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden centov)

na účet jeho právnej zástupkyne advokátky Mgr. Márie Čechovej, Lipová 18/C, Viničné,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I .

Obsah ústavnej sťažnosti

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-18 zo 6. decembra 2018 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov účinného do 28. februára 2019 prijal na ďalšie

konanie ústavnú sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou Mgr. Máriou

Čechovou, Lipová 18/C, Viničné (ďalej len „právna zástupkyňa sťažovateľa“), v časti,

ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva: «Sťažovateľ podal dňa 28. 11. 2002

návrh na Okresný súd Bratislava III., Sadová 2, Bratislava o určenie povinnosti zverejniť

odpoveď počas volebnej kampane voči MARKÍZA – SLOVAKIA spol. s. r. o., 900 82 Blatné

334, IČO: 31 444 873 (ďalej len „žalovaný“). Sťažovateľ uviedol v návrhu aj druhého

žalovaného, ale voči nemu následne zobral žalobu späť v celom rozsahu...

„... Dňa 19. 11. 2002 v relácii SITO kandidát na primátora hl. m. SR Bratislava

namiesto vecnej argumentácie hrubo osočil poslanca mestského

zastupiteľstva v Bratislave ...

V prípade, že z objektívnych príčin nebude počas volebnej kampane možné poskytnúť

žalobcovi vysielací čas na zverejnenie vyššie uvedenej odpovede diskusnej relácie SITO, sú

povinní žalovaný v 1. rade resp. žalovaný v 2. rade zverejniť túto odpoveď ako čítanú

správu v hlavnej spravodajskej relácii TV Markíza Televízne noviny počas prebiehajúcej

volebnej kampane.“

... Dňa 26. 11. 2002 sťažovateľ podal list predsedovi Okresného súdu Bratislava III,

kde ho informoval, že dňa 22. 11. 2002 podal pod sp. zn. návrh na určenie

povinnosti zverejniť odpoveď počas volebnej kampane. Vzhľadom k tomu, že sa jedná

o právo, ktorého vymoženie má význam jedine počas volebnej kampane t. j. do stredy

4. decembra 2002 do 14 hod. Sťažovateľ zároveň v tomto liste predsedu súdu požiadal

o zabezpečenie takého vybavenia sťažovateľovho návrhu, aby ak by súd vyhovel

sťažovateľovi, sťažovateľovo právo bolo aj reálne vymožiteľné. Listom zo dňa 27. 11. 2002

predseda Okresného súdu oznámil sťažovateľovi, že s jeho listom oboznámil zákonného

sudcu.

K rozhodnutiu v predmetnom časovom období t. j. počas volebnej kampane neprišlo.

Rada pre vysielanie a retransmisiu listom zo dňa 13. 12. 2002 oznámila, že žalovaný

pochybil a uložila mu sankciu podľa , pričom

konštatovala, že nie je kompetentná zabezpečiť vymožiteľnosť práva. Dňa 23. 2. 2004 vyzval

súd sťažovateľa, aby sa vyjadril, či na svojom návrhu trvá a preukázal naliehavý právny

záujem v súčasnosti.

Uznesením súdu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 25. 10. 2004 bol žalovaný

vyzvaný, aby sa vyjadril k návrhu a navrhol dôkazy. Na 29. 11. 2004 t. j. vyše dva roky

od podania návrhu bolo vytýčené prvé pojednávanie. Uznesením zo dňa 9. 12. 2004 bola

pripustená zmena petitu:

„Žalovaný MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r. o., Blatné, je povinný poskytnúť

žalobcovi vysielací čas v diskusnej relácii Sito kandidát na primátora hl. mesta SR

Bratislavy namiesto vecnej argumentácie hrubo osočoval poslanca

mestského zastupiteľstva v Bratislave , keď o ňom uviedol, že je to pán, ktorý

ma ctený poslanecký. Napriek masívnej medializácii tohto nepravdivého tvrdenia,

v prípravnom ako i následne vyšetrovacom a súdnom konaní, v ktorom bol

obvinený z útoku na verejného činiteľa, traja svedkovia, z toho dvaja taxikári a dokonca

jeden z policajtov potvrdili, že nepočuli z úst pána žiadne vulgárne slová. Policajt,

ktorý vyšetroval dopravnú nehodu dokonca pred súdom potvrdil, že sa k nemu pán

správal po celý čas slušne.

sa chce zároveň touto cestou ospravedlniť všetkým ženám, matkám

a dcéram za to, že s jeho menom je spájaný onen hrobu urážlivý a dehonestujúci výrok.

Markíza – Slovakia, spol. s. r. o. Blatné, sa ospravedlňuje za to, že ako

vysielateľ si nesplnila svoju povinnosť odvysielať túto odpoveď počas volebnej kampane ku

komunálnym voľbám v decembri 2002 a to napriek tomu, že je túto povinnosť ukladal

zákon.“...

Dňa 2. 3. 2005 rozhodol Okresný súd o zamietnutí žaloby rozsudkom, ktorý však

nenadobudol právoplatnosť, nakoľko na základe odvolania sťažovateľa zo dňa 30. 5. 2005

Krajský súd Bratislava Uznesením zo dňa 13. 6. 2006 predmetný rozsudok zrušil.

V dôsledku vytvorenia Okresného súdu v Pezinku rozhodovacia právomoc

v predmetnom spore prešla na Okresný súd Pezinok, kde je spor vedený dodnes pod sp. zn.

.

Uznesením Okresného súdu v Pezinku zo dňa 19. 8. 2008 bol sťažovateľ vyzvaný

na zmenu petitu na základe skutočností záverov ústneho pojednávania na Krajskom súde

Bratislava dňa 5. 2. 2008. Listom zo dňa 25. 9. 2008 požiadal sťažovateľ o ustanovenie

právneho zástupcu z radov advokátov... Uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa 25. 2.

2010 bola žiadosť o ustanovenie advokáta pre sťažovateľa zamietnutá. Uznesením

Okresného súdu Pezinok zo dňa 29. 9. 2009 súd vyzval na zmenu

petitu, aby bol jasný, určitý a zrozumiteľný a aby bolo jasné, čoho sa sťažovateľ domáha.

Podaním zo dňa 9. 8. 2010 sťažovateľ upravil žalobný petit... Uznesením Okresný súd

Pezinok dňa 29. 9. 2010 vyhovel úprave petitu. Dňa 30. 5. 2010 rozsudkom sp. zn.

Okresný súd Pezinok zamietol žalobu sťažovateľa. Dňa 26. 6. 2011 sa

sťažovateľ odvolal s poukazom na procesné pochybenia Okresného súdu v Pezinku.

Uznesením zo dňa 30. 4. 2013 Krajský súd pod sp. zn. rozsudok Okresného

súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Okresný súd Pezinok výzvou zo dňa 12. 3. 2013

a Uznesením zo dňa 20. 3. 2014 vyzval splnomocnenú na upresnenie

petitu, i keď jej sťažovateľ v odvolaní proti rozsudku dňa 26. 6. 2011 odvolal plnú moc

a nový právny zástupca ustanovený Centrom bezplatnej právnej pomoci oznámil riadne

súdu prevzatie zastupovania.

Keďže odvolaná splnomocnená osoba sťažovateľa nereagovala a uznesenie na zmenu

petitu neposlal súd ani samotnému sťažovateľovi, Uznesením Okresný súd Pezinok dňa

16. 9. 2015 zamietol návrh. Voči predmetnému uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal

podaním zo dňa 15. 10. 2015 právny zástupca sťažovateľa a Uznesením Krajského súdu

zo dňa 11. 12. 2015 (pričom Krajský súd už druhýkrát zrušil rozsudok

Okresného súdu Pezinok... Podaním doručeným Okresnému súdu Pezinok doručeným

do elektronickej schránky súdu dňa 24. 7. 2017 sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy

v konaní. Listom zo dňa 18. 8. 2017 doručeným do elektronickej schránky sťažovateľovi

predseda Okresného súdu priznal prieťahy v konaní...

„Na základe uvedených skutočností máme za to, že nesprávnym a neefektívnym

postupom Okresného súdu Pezinok bolo porušené základné ľudské právo sťažovateľa a to

právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a článku č. 48 ods. 2 ÚS SR porušenie základného práva

na prerokovanie veci zbytočných prieťahov.“»

3. Sťažovateľ v petite podanej ústavnej sťažnosti navrhol, aby ju ústavný súd prijal

na ďalšie konanie a vyslovil tento nález:

„Základné právo na... prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa

čl... 48 ods. 2 SR a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

Dohovoru ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok pod

sp. zn. (sťažovateľ mal v zmysle svojho neskoršieho vyjadrenia na mysli

sp. zn. , pozn.) bolo porušené.

Okresnému súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. (sťažovateľ

mal v zmysle svojho neskoršieho vyjadrenia na mysli sp. zn. , pozn.) prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

Okresný súd Pezinok... je povinný zaplatiť finančné zadosťučinenie (pravdepodobne

sťažovateľovi, pozn.) vo výške 7.000,- eur do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.

Okresný súd Pezinok je povinný uhradiť trovy právneho

zastúpenia...“

4. Uznesenie ústavného súdu č. k. -18 zo 6. decembra 2018 bolo

prijaté senátom ústavného súdu v zložení Ľudmila Gajdošíková (predsedníčka senátu

a zároveň sudkyňa spravodajkyňa), Miroslav Duriš a Ladislav Orosz. Zákonným sudcom

v predmetnej veci, a to sudkyni Ľudmile Gajdošíkovej a sudcovi Ladislavovi Oroszovi,

skončilo 16. februára 2019 funkčné obdobie. V súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu

práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra

2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola

predmetná vec prerozdelená náhodným výberom pomocou technických a programových

prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi a v zmysle čl. II bodov 3

a 5 rozvrhu práce bola prejednaná vo štvrtom senáte ústavného súdu v zložení: predseda

senátu Miroslav Duriš a sudcovia Ladislav Duditš a Libor Duľa.

II.

Vyjadrenie odporcu a replika sťažovateľa

5.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení z 30. januára 2019

k uzneseniu ústavného súdu č. k. -18 zo 6. decembra 2018, ktorým bola

prijatá ústavná sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa dohovoru, uviedla:

«... Žaloba bola doručená Okresnému súdu Bratislava III dňa 26.11.2002.

Okresnému súdu Pezinok bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie s účinnosťou

od 01.01.2008. K procesným úkonom súdu v období od podania žaloby do 01.01.2008, sa

preto nebudem vyjadrovať.

1/ k skutkovej a právnej zložitosti sporu: Predmet konania je vec patriaca

do štandardnej agendy všeobecných súdov. Vec nie je skutkovo zložitá.

2/ k jednotlivým procesným úkonom: Okresný súd Pezinok prvýkrát vo veci rozhodol

rozsudkom č.k. zo dňa 30.05.2011, tak, že žalobu zamietol. Lehoty medzi

jednotlivými úkonmi súdu boli odrazom extrémnej zaťaženosti súdu v tej dobe

a nedostatočného personálneho obsadenia. Sťažovateľ podal proti rozsudku odvolanie. Spis

bol odvolaciemu súdu predložený dňa 03.10.2011. Odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, a to uznesením č.k. -197

zo dňa 30.04.2013. Dňa 01.03.2015 došlo k zmene zákonného sudcu z dôvodu odchodu

sudkyne na rodičovskú dovolenku. Uznesením zo dňa 16.09.2015, č.k. -224 súd

návrh na začatie konania odmietol pre neodstránenie vád. Sťažovateľ sa proti uzneseniu

odvolal. Dňa 08.12.2015 bol spis predložený odvolaciemu súdu. Uznesením zo dňa

11.12.2015, č.k. -236 odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie

a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Dňa 19.05.2017 došlo opäť k zmene zákonného sudcu,

z dôvodu odchodu pôvodného na súd vyššieho stupňa. Po sťažnosti sťažovateľa na prieťahy

v konaní, vytýčil sudca pojednávanie na deň 16.10.2017 a na tomto pojednávaní vyhlásil

rozsudok a rozhodol tak, že žalobu zamietol. Sťažovateľ sa proti rozsudku odvolal. Krajský

súd v Bratislave rozhodol o odvolaní tak, že rozsudok súdu prvej inštancie dňa 29.03.2018

ako vecne správny potvrdil. Rozsudok súdu prvej inštancie tak nadobudol právoplatnosť

dňa 22.05.2018. Dňa 08.08.2018 bolo tunajšiemu súdu postúpené dovolanie sťažovateľa,

ktoré doručil na Najvyšší súd SR. Okresný súd v súčasnosti vykonáva úkony smerujúce

k predloženiu spisu na dovolací súd.

3/ k prekážkam postupu konania podľa a nasl. ,

resp. a nasl. [ v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), pozn.]: Neboli zistené.

4/ k prieťahom, ktoré spôsobil sťažovateľ: Neboli zistené.

5/ k prieťahom spôsobeným súdom: Je zrejmé, že dĺžka konania je neprimeraná. Žiaľ,

k predĺženiu konania prispeli také skutočnosti, ako opakovaná zmena zákonného sudcu,

prerozdeľovanie spisov a preťaženosť súdnych oddelení. Okresnému súdu Pezinok je známa

judikatúra Ústavného súdu SR, ktorý v takýchto prípadoch opakovane uviedol, že strane

v súdnom spore nemôže byť na ťarchu fakt, že súd má personálne, alebo administratívne

problémy.

6/ iné okolnosti majúce vplyv na prieťahy v konaní: Neuvádzam.»

5.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa k vyjadreniu podpredsedníčky okresného súdu

neposkytla žiadne vyjadrenie. Vo svojom elektronickom podaní doručenom ústavnému súdu

uviedla, že na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom netrvá.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,

pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 v čl. I až a až a až

a a . V zmysle a sa tento zákon použije

aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

8.1 Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8.2 Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

8.3 Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

9.1 Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

9.2 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejedaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

10. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a obsahom

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (, ). Z tohto vyplýva, že právne

východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu,

sú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.

11.1 Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie

základného práva podľa (rovnako aj práva podľa dohovoru)

vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote v ich všeobecnom poňatí je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej

sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (,

, , , , , , ,

, , , ). Ústavný súd v tejto súvislosti

opakovane zdôraznil, že (obdobne aj dohovoru)

v relevantnej časti ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý

vyjadruje predovšetkým záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa

môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti

().

11.2 Taktiež aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) viackrát

vyzdvihol (H. proti Francúzsku, rozsudok z 24. 10. 1989, Katte Klitsche de la Grange proti

Taliansku, rozsudok z 27. 10. 1994 a Scordino proti Taliansku č. 1, rozsudok z 29. 3. 2006)

dôležitosť správy súdnictva bez prieťahov, ktoré môžu ohroziť jeho účinnosť

a dôveryhodnosť.

12. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom

hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jedno či viacrázový,

protiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným

zaručeným právam (slobodám), ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje

trvalé ohrozenie právne exitujúceho stavu, a taký útok sám osebe nie je výrazom

(výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov. Z tejto fakticity musí preto

následne vyplynúť, že dôsledkom takého zásahu orgánu verejnej moci nemožno čeliť inak,

než ústavnou sťažnosťou a na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.

13. Ústavný súd poukazuje aj na to, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna

a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie zaručeného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť

nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa

sťažovateľ na neho obrátil s návrhom, aby o jeho veci rozhodol (,

). Teda zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou

nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním,

ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým

sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (, ,

, , , , ).

14.1 Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu

podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup

súdu (, , , , ,

).

14.2 V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu

veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (rozsudok ESĽP vo veci

Záborský a Šmáriková v. Slovensko, , , ,

).

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

IV.1 Právna a faktická zložitosť veci

15. Pokiaľ ide o zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že vec spadá do bežnej

agendy všeobecných súdov a nemožno ju považovať za skutkovo či právne zložitú.

IV.2 Správanie účastníka konania

16. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu práv podľa

a podľa dohovoru. Pokiaľ ide o správanie účastníkov,

ústavný súd nezaznamenal zo strany sťažovateľa ani žalovaného obštrukcie, pasivitu

či konanie, ktoré by bolo dôvodom prieťahov či prispelo k prieťahom v konaní.

IV.3 Postup okresného súdu v napadnutom konaní

17. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.

18.1 Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) vo svojom uznesení č. k.

-197 z 30. apríla 2013, ktorým rozhodol o odvolaní sťažovateľa proti

rozsudku okresného súdu z 30. mája 2011 tak, že ho zrušil a vrátil na ďalšie konanie,

uviedol:

«... súd prvého stupňa petit návrhu navrhovateľa nepovažoval za určitý a materiálne

vykonateľný a preto podľa právneho názoru odvolacieho súdu navrhovateľom v konaní

prednášané skutkové okolnosti v spojení s takto vymedzeným petitom zakladali vadu návrhu

(neurčitosť a nepresnosť), ktorá bránila jeho vecnému prejednaniu, keďže z dôvodu

neurčitosti petitu návrhu by ani rozsudok, ktorým by súd prípadne návrhu s takýmto petitom

vyhovel, nemohol byť vykonateľný.

... Súd sa tým, že o takomto návrhu vecne rozhodol, dopustil tzv. inej vady konania

majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom na procesnú vadu tejto povahy

bol odvolací súd povinný prihliadnuť bez ohľadu na to, či bola alebo nebola v odvolaní

uplatnená ako odvolací dôvod.

... Nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia súdneho rozhodnutia bráni

odvolaciemu súdu zhodnotiť jeho správnosť a postihuje tak konanie pred súdom prvého

stupňa vadou podľa [

v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), pozn.], to znamená inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

... Napadnutý rozsudok okrem toho, že obsahuje množstvo gramatických

a lexikálnych chýb je zároveň nepreskúmateľný, nakoľko v ňom absentuje posúdenie

a náležité zhodnotenie zisteného skutkového stavu veci, podľa zákonných ustanovení, ktoré

súd použil.

... Súd prvého stupňa v záhlaví svojho rozhodnutia nesprávne označil odporcu a to

napriek tomu, že na č. l. 74 spisu sa nachádza výpis z obchodného registra... z ktorého je

zrejmé, aké obchodné meno odporca má a aké identifikačné číslo, sídlo jeho spoločnosti.

Nepreskúmateľným je i výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa

rozhodol o trovách konania.

... Nepreskúmateľným je aj výrok, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o odňatí

priznaného oslobodenia od súdneho poplatku navrhovateľovi...

... odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f),

h) a zároveň z dôvodov, že konanie bolo postihnuté inými vadami, ktoré mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a vec mu vrátil na ďalšie

konanie podľa , v ktorom bude povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť

v súlade s právnym záverom odvolacieho súdu ( ).»

18.2 Krajský súd vo svojom uznesení č. k. -236 z 11. decembra 2015,

ktorým rozhodol o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu zo 16. septembra

2015, uviedol:

„... súd prvého stupňa po zrušení jeho v poradí druhého rozsudku zo dňa 30. mája

2011, č. k. -167 uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. apríla 2013,

č. k. -197 postupoval v rozpore s... jeho povinnosťou navrhovateľa vyzvať na

odstránenie vád podaného návrhu uznesením a nie výzvou, ktorú dňa 18. 10. 2013 doručil

a to napriek tomu, že navrhovateľ v odvolaní proti tomuto rozsudku

(zo dňa 29. 06. 2011) uviedol, že jej vypovedal plnú moc na zastupovanie a zároveň

požiadal o ustanovenie zástupcu z radov advokátov.

Súd prvého stupňa následne uznesením zo dňa 20. marca 2014, č. k.

206 vyzval navrhovateľa, aby presne, jasne a určito uviedol, čoho sa mieni domáhať

návrhom vo veci samej, pričom aj toto uznesenie doručil , ktorá však

navrhovateľa nezastupovala od júna 2011, pričom dňa 28. 01. 2015 udelil navrhovateľ

splnomocnenie na zastupovanie v tomto konaní advokátke Mgr. Márii Čechovej... súd

prvého stupňa, ktorý uznesenie, ktorým bol navrhovateľ vyzvaný na uvedenie jasného,

určitého a zrozumiteľného petitu svojho návrhu, doposiaľ navrhovateľovi ani nedoručil

a preto jeho tvrdenie v odôvodnení napadnutého uznesenia, že navrhovateľ, ktorého

splnomocnenej zástupkyni bolo uznesenie doručené dňa 04. 04. 2013 ku dnešnému dňu vady

návrhu v časti petitu neodstránil, je v rozpore so skutkovým stavom, ktorý zo spisu vyplýva.

... zákonné ustanovenie umožňuje súdu podanie odmietnuť a nie, ako

nesprávne uviedol súd prvého stupňa vo výroku napadnutého uznesenia odmietnuť návrh,

ktorý je možné iba zamietnuť...

... odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil podľa ust.

a zároveň z dôvodov, že konanie bolo postihnuté inými vadami, ktoré mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa

, v ktorom bude povinnosťou súdu prvého stupňa predovšetkým posúdiť

materiálnu vykonateľnosť petitu, ktorý navrhovateľ naformuloval vo svojom odvolaní

a v prípade, ak bude mať za to, že petit návrhu jasný, zrozumiteľný a určitý nie je,

postupovať podľa a uznesenie účinne doručiť navrhovateľovi, resp. jeho právnej

zástupkyni.“

19.1 Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1

, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa ktorého sa

pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa

pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, v ktorý sa

bude konať nové pojednávanie.

19.2 Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento

základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení Civilného sporového

poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní.

Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z , podľa

ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla

na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z o sudcovskej

koncentrácii konania, ďalej z − o predbežnom prejednaní sporu

a následkoch neprítomnosti strán, aj z , podľa ktorého pojednávanie vedie

súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania a účel tohto zákona, alebo prvej vety , podľa ktorej

pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

IV.3.1 Obdobia nečinnosti okresného súdu

20. Ústavný súd sa zaoberal postupom okresného súdu a ako prieťah konštatuje

časový úsek v trvaní približne 8 mesiacov medzi doručením doplnenia podania žalobcu

okresnému súdu 3. novembra 2008 a výzvou okresného súdu splnomocnenému zástupcovi

žalobcu zo 14. júla 2009 (ako vyplýva z chronológie úkonov poskytnutej okresným súdom

29. mája 2019). Zároveň ústavný súd konštatuje ako prieťah aj časový úsek v trvaní

približne 1 roka a 7 mesiacov medzi doručením uznesenia krajského súdu z 11. decembra

2015 okresnému súdu 4. januára 2016 a nariadením termínu pojednávania okresným súdom

14. augusta 2017 na 6. október 2017 (pozri chronológiu úkonov poskytnutú okresným

súdom 29. mája 2019). Zbytočné prieťahy spôsobené nečinnosťou okresného súdu tak spolu

predstavujú približne dĺžku 2 roky a 3 mesiace.

V ďalšom ústavný súd skúmal prieťahy spôsobené nesprávnym postupom okresného

súdu.

IV.3.2 Obdobia neefektívnej činnosti okresného súdu

21. Okresný súd po prvýkrát rozhodol vo veci samej rozsudkom z 30. mája 2011,

ktorý bol na základe odvolania sťažovateľa zrušený uznesením krajského súdu z 30. apríla

2013 [podľa , a zároveň z dôvodov, že konanie bolo postihnuté

inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 212 ods. 3

] a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie (pozri bod 18.1 v časti IV.3).

Krajský súd vytkol okresnému súdu, že napriek tomu, že nepovažoval petit návrhu

sťažovateľa za určitý a materiálne vykonateľný, vecne sa ním zaoberal a vec aj rozhodol,

čím sa dopustil tzv. „inej vady konania“ majúcej za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Zároveň vytkol okresnému súdu nedostatok riadneho a preskúmateľného

odôvodnenia jeho rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť krajský súd vyvodil aj z absencie

posúdenia a náležitého zhodnotenia zisteného skutkového stavu veci podľa zákonných

ustanovení, ktoré okresný súd použil. Taktiež vytkol nesprávne označenie odporcu v záhlaví

rozhodnutia a nepreskúmateľný výrok, ktorým okresný súd rozhodol o trovách konania,

ako aj výrok, ktorým okresný súd rozhodol o odňatí priznaného oslobodenia od súdneho

poplatku navrhovateľovi. Povinnosťou okresného súdu pritom bolo v ďalšom konaní

rozhodnúť v súlade s právnym záverom odvolacieho súdu ( ).

22. Okresný súd po druhýkrát rozhodol vo veci samej uznesením zo 16. septembra

2015 tak, že návrh sťažovateľa odmietol pre neodstránenie vád podania. Na základe

odvolania sťažovateľa bolo toto uznesenie zrušené uznesením krajského súdu

z 11. decembra 2015 [podľa a zároveň z dôvodov, že konanie

bolo postihnuté inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa

] a vec bola okresnému súdu vrátená na nové konanie a rozhodnutie (pozri

bod 18.2 v časti IV.3). Krajský súd poukázal na nesplnenie povinnosti okresného súdu

vyzvať navrhovateľa na odstránenie vád podaného návrhu uznesením, keďže okresný súd

nielenže namiesto uznesenia vyzval sťažovateľa na odstránenie vád podania výzvou, ale tú

doručil 18. októbra 2013 , o ktorej sťažovateľ už v odvolaní (z júna

2011) proti prvému rozhodnutiu okresného súdu uviedol, že jej vypovedal plnú moc

na zastupovanie a zároveň požiadal o ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Neskôr už

uznesením z 20. marca 2014 vyzval sťažovateľa, aby presne, jasne a určito uviedol, čoho sa

mieni domáhať návrhom vo veci samej, no aj toto uznesenie doručil .

Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd uznesenie, ktorým vyzýval na spresnenie petitu,

sťažovateľovi ani nedoručil.

23. Z už uvedeného náčrtu právneho posúdenia veci odvolacím súdom vyplýva,

že od 30. mája 2013, keď bolo uznesenie krajského súdu z 30. apríla 2013 [ktorým bol

zrušený rozsudok okresného súdu z 30. mája 2011 (pozri bod 18.1 v časti IV.3)] doručené

okresnému súdu, sa okresný súd v napadnutom konaní dopustil už uvedených a krajským

súdom vytýkaných vád, ktoré mali za následok zrušenie aj druhého meritórneho rozhodnutia

okresného súdu (zo 16. septembra 2015), a to z obdobných dôvodov, pre ktoré bolo zrušené

prvé [z 30. mája 2011 (pozri bod 18.2 v časti IV.3)]. Týmto nesprávnym postupom

zapríčinil okresný súd zbytočné prieťahy v napadnutom konaní v trvaní približne 2 rokov

a 7 mesiacov.

24. V súhrne tak okresný súd spôsobil zbytočné prieťahy v napadnutom konaní

v trvaní približne 4 rokov a 11 mesiacov (2 roky a 3 mesiace nečinnosťou, 2 roky

a 7 mesiacov neefektívnym postupom). Ústavný súd zároveň zvýrazňuje, že sťažovateľ sa

obrátil na okresný súd so sťažnosťou na prieťahy v napadnutom konaní dvakrát (28. júna

2017 a 25. júla 2017).

25. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

v bode 1 výrokovej časti tohto rozhodnutia.

V.

Záver

26.1 V zmysle ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré

ustanovenia , ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým

právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva

a slobody.

26.2 Ústavný súd na základe vykonaného posúdenia (časť IV odôvodnenia) dospel

k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru (bod 1 výrokovej časti nálezu).

27.1 V zmysle ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd

môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

27.2 Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného súdu bolo konanie

vedené na okresnom súde pod sp. zn. právoplatne skončené (22. mája 2018),

a to rozsudkom okresného súdu č. k. -261 zo 16. októbra 2017 v spojení

s rozsudkom krajského súdu č. k. -287 z 29. marca 2018, ústavný súd

v nadväznosti na výrok uvedený v bode 1 výrokovej časti nálezu nevyužil imperatív podľa

v spojení s (bod 4

výrokovej časti nálezu).

28.1 Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie. Podľa ak ústavný

súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie, ak o to požiadal. Podľa ak ústavný

súd prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý

porušil základné práva a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné

zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

28.2 Sťažovateľ v petite podanej ústavnej sťažnosti požiadal o priznanie finančného

zadosťučinenia v sume 7 000 €. Výšku požadovaného finančného zadosťučinenia žiadnym

spôsobom neodôvodnil.

29. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(, , , , , ,

, ). Priznanie finančného zadosťučinenia je teda možné

považovať za peňažnú protihodnotu utrpenej nemajetkovej ujmy. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

30. Vzhľadom na okolnosti danej veci dospel ústavný súd k názoru, že len

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd považoval

priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e)

.

31. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené

v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

32.1 Podľa ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej

časti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným

súdom podľa povahy veci primerane .

32.2 Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

Úspešnému sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou,

ktorá si vyčíslila náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 374,80 € (2 × 147,33 € + 2 ×

8,84 € = 312,34 € a DPH vo výške 62,46 €).

32.3 Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Ústavný súd konštatuje, že predmet sporu pred ústavným

súdom nie je možné oceniť peniazmi. Základná sadzba odmeny (vypočítaná z priemernej

mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom

Slovenskej republiky, ktorá bola v prvom polroku 2017 v sume 884 €) za úkon právnej

služby uskutočnený v roku 2017 je suma 147,33 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73

ods. 3 ) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby

vykonané v roku 2017 (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,

písomné podanie súdu alebo inému orgánu, alebo protistrane týkajúce sa veci samej –

ústavná sťažnosť) vo výške 294,66 €, náhradu režijného paušálu vo výške 17,68 € a DPH

vo výške 20 %. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu takto

predstavuje sumu 374,81 €.

33. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené

v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

34. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právnej zástupkyne sťažovateľa v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu ( v spojení s ), rovnako ako priznané

finančné zadosťučinenie ( ).

35. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2019

Miroslav Duriš predseda senátu