Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/962/2008

Potvrdené rozhodnutím 10Co/150/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Adely Unčovskej v právnej veci žalobcu: L.. A. Ď., D.. XX. XX. XXXX, N. C. X.. Č.. XXXX/XX, N., zastúpený advokátkou: Mgr. Mária Čechová, Lipová ul. č. 18/ C, Viničné, proti žalovanému: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., IČO: 31 444 873, Bratislavská ul. č. 1/a, Bratislava - Záhorská Bystrica, zastúpený: Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., IČO: 35 906 464, Karadžičova ul. č. 2, Bratislava, o určenie povinnosti zverejniť odpoveď počas volebnej kampane, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 16. októbra 2017, č. k. 5C/962/2008 - 261, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudcom JUDr. Pavlom Uhríkom v právnej veci žalobcu: L.. A. Ď., D.. XX.XX.XXXX, N.: C. XXXX/XX, XXX XX N., zastúpený advokátom: Mgr. Mária Čechová, Lipová 18/C, 900 23 Viničné, IČO: 42 176 441, proti žalovanému: MARKÍZA - SLOVAKIA spol. s.r.o., so sídlom Bratislavská 1, 843 56 Bratislava - Záhorská Bystrica, IČO: 31 444 873, zastúpený: Dedák & Partners, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 45, Bratislava, IČO: 36 906 464, o určenie povinnosti zverejniť odpoveď počas volebnej kampane, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.11.2002 a jej zmenou zo dňa 29.09.2010 domáhal, aby súd svojím rozhodnutím určil žalovanému povinnosť poskytnúť počas kampane k voľbám do samosprávnych orgánov obcí v roku 2002 vysielací čas v diskusnej relácii TV Markíza SITO, resp. pred hlavnou spravodajskou reláciou TV Noviny na zverejnenie nasledujúcej odpovede: „ I. Dňa 19.11.2002 v relácii SITO kandidát na primátora hl. m. SR Bratislavy V. Ď.X. namiesto vecnej argumentácie hrubo osočil poslanca mestského zastupiteľstva v Bratislave A. Ď., keď o ňom uviedol, že to je ten pán, ktorý má ctený poslanecký.. Napriek masívnej medializácii tohto nepravdivého tvrdenia, v prípravnom ako aj následnom vyšetrovacom a súdnom konaní, v ktorom bol A. Ď. obvinený z útoku na verejného činiteľa, traja svedkovia, z toho dvaja taxikári a dokonca jeden z policajtov, potvrdili, že nepočuli z úst pána Ď. žiadne vulgárne slová. Policajt, ktorý vyšetroval dopravnú nehodu dokonca pred súdom potvrdil, že sa k nemu pán Ď. po celý čas správal slušne. A. Ď. sa chce zároveň touto cestou ospravedlniť všetkým ženám, matkám a ich dcéram za to, že s jeho menom je spájaný onen hrubo urážlivý a dehonestujúci výrok. MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o., sa ospravedlňuje A. Ď. za to, že ako vysielateľ si nesplnila svoju povinnosť odvysielať túto odpoveď počas volebnej kampane ku komunálnym voľbám v decembri 2002, a to napriek tomu, že jej túto povinnosť ukladal zákon. II. V prípade, že MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s.r.o. so sídlom Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava - Záhorská Bystrica, IČO: 31 444 873, si nesplní voči žalobcovi L.. A. Ď., N. C. XX, XXX XX N., povinnosť uloženú mu v časti I. tohto rozsudku do 15. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi čiastku 49.500,- eur do 3 dní po márnom uplynutí 15 dňovej lehoty na splnenie si povinnosti uloženej mu v časti I. tohto rozsudku. Žalovaný je zároveň povinný do 3 dní po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty na splnenie si povinnosti uloženej mu v časti I. tohto rozsudku odvysielať v 30-sekundovom intervale pred hlavnou spravodajskou reláciou TV Markíza, Televízne noviny, nasledovný text: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s.r.o., kde sa ospravedlňuje L.. A. Ď.X. za to, že ako vysielateľ si nesplnila svoju povinnosť odvysielať odpoveď, o odvysielanie ktorej ju L.. A. Ď.X. počas volebnej kampane ku komunálnym voľbám v decembri 2002

požiadal, a to napriek tomu, že jej túto povinnosť ukladal zákon. MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s.r.o., v týchto dňoch uhradila L.. A. Ď.Č. čiastku 49.000,- eur“ Žalobca sa taktiež domáhal náhrady trov konania.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v písomnom podaní doručenom súdu dňa 16.11.2004, v ktorom žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na úhradu trov konania.

3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.11.2002 v diskusnej relácii SITO TV Markíza kandidát na primátora hl. m. SR V. Ď. hrubo osočil žalobcu, keď namiesto vecnej argumentácie na žalobcom prezentované fakty uviedol: „Pokiaľ viem, to povedal istý pán s menom Ď., to je ten, aby som vám pripomenul, ktorý má ten ctený poslanecký, už je myslím po desiatej hodine a keď takýto pán ti dáva podnety a podobne, tak myslím si, že to pre mňa ... ma to veľmi prekvapuje, že využívaš jeho argumentáciu, ale prosím.“ A následne dodal: „Ja by som len rád poukázal, ak môžem ešte na jednu vec, že je to krásny príklad začatia volebnej kampane, využívať všetky prostriedky na to, aby sa nepodložené fakty, ktoré boli osem rokov k dispozícii, predložili a preskúmali. Zaujímavé je, že sa o nich hovorí dva týždne pred voľbami.“ Informácie použité v relácii TV Sito kandidátom Ď. sú nepravdivé a pravdu skresľujúce. Nie je pravdou napriek rozsiahlej medializácii, že žalobca je autorom onoho výroku o ctenom poslaneckom. V prípravnom, ako aj v následnom vyšetrovacom a súdnom konaní, v ktorom bol žalobca obvinený z útoku na verejného činiteľa, traja svedkovia, z toho dvaja taxikári a dokonca jeden z policajtov, potvrdili, že nepočuli z úst žalobcu žiadne vulgárne slová. Policajt, ktorý vyšetroval dopravnú nehodu, dokonca pred súdom potvrdil, že žalobca sa k nemu po celý čas správal slušne. Rovnako nie je pravdou, že tvrdenia žalobcu o činnosti pána Ď. ako starostu Mestskej časti Bratislava - Staré mesto sú nepodložené. Pravdivý nie je ani výrok že tieto fakty sú známe už osem rokov, nakoľko tento skutok sa stal v roku 1998 teda pred štyrmi rokmi, avšak udial sa vo výlučnej rozhodovacej kompetencii starostu, bez vedomia miestneho zastupiteľstva. Žalobca ako občan a poslanec mestského zastupiteľstva nemal možnosť sa s týmto skutočnosťami ani oboznámiť, rovnako ako úplná väčšina verejnosti. Dňa 20.11.2002 po telefonickom rozhovore a po vzájomnej dohode s p. F., v tom čase šéfredaktorom spravodajstva žalobca požiadal o zverejnenie stanoviska. Stanovisko žalobcu odvysielané nebolo, a tak sa v zmysle § 30 ods. 9 zákona č. 346/1990 Zb. O voľbách do samosprávnych orgánov obcí v súvislosti s § 3 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii požiadal o odvysielanie jeho stanoviska Slovenskú televíznu spoločnosť, s.r.o.. Generálny riaditeľ TV Markíza, ktorým bol v tom čase p. Repčík žalobcovi právo na odpoveď uprel, nakoľko odvysielanie odpovede podmienil v zákone neuvedenou podmienkou - súdnym rozhodnutím. V zmysle cit. zák. ustanovenia § 30 ods. 9 zák č. 346/1990 Zb. o voľbách do samosprávnych orgánov obcí je vysielateľ povinný počas trvania kampane poskytnúť nezávislému kandidátovi rovnako hodnotný čas, v akom bola odvysielaná predmetná informácia, alebo vyjadrenie.

4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila nasledovne. Vo vyjadrení zo dňa 16.11.2004 žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení povinnosti zverejniť odpoveď počas volebnej kampane. Vo vyjadrení zo dňa 30.05.2011 žalovaná uviedla, že podľa § 5 ods. 1, písm. g), zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, do pôsobnosti rady pre vysielanie a retransmisiu v oblasti výkonu štátnej správy patrí okrem iného aj dohľad na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. Ako osobitný predpis tento zákon uvádza aj predpis 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí. V zmysle § 30 ods. 15 tohto zákona sa porušenie pravidiel postihuje podľa osobitných predpisov a zákon odkazuje na zákon o vysielaní a retransmisii. Vzhľadom na túto skutočnosť rada pre vysielanie a retransmisiu ako kompetentný orgán vo veci už rozhodla a to rozhodnutím č. RL/441/2002 zo dňa 10.12.2002 a žalovanému uložila sankciu - upozornenie na porušenie zákona. Bolo plne v kompetencii rady aký druh sankcie zvolí. Rada mohla rozhodnúť tak o peňažnej sankcii ako aj o odvysielaní informácie o porušení zákona. Proti rozhodnutiu rady nie je možné podať riadny opravný prostriedok. Žalobca si je vedomí skutočnosti, že uložením sankcie nezanikajú jeho povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o vysielaní a retransmisii. Rozhodnutie rady však bolo vydané až po ukončení volebnej kampane. Podľa § 30 ods. 9 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí dotknutému kandidátovi vzniká právo na odpoveď výlučne počas volebnej kampane. Žalobný petit, ktorým sa žalobca dožaduje splnenia povinnosti je nepresný, neurčitý, nezrozumiteľný. Plnenie podľa druhej časti žalobného petitu je podmienené nesplnením plnenia podľa prvej časti žalobného petitu, kedy prvá časť žalobného petitu je zjavne nevykonateľná. Vzhľadom na nesplnenie podmienky materiálnej vykonateľnosti petitu nie je možné odporcu zaviazať súdom na takéto plnenie. Rovnako nie je možné zaviazať žalovaného ako vysielateľa televíznej programovej služby na základe licencie udelenej Radou pre vysielanie a retransmisiu na „poskytnutie jeho vysielacieho času“ tretej osobe. Súd je oprávnený

rozhodnúť v medziach zákona a preto nemôže vysielateľa zaviazať na plnenie nad rámec zákona. Zodpovednosť za obsah relácií vysielaných v rámci kampane počas určeného času majú v zmysle § 30 ods. 4 zákona č. 346/1990 Zb. politické strany a nezávislí kandidáti. Žalovaný preto nemôže byť v dôsledku tvrdení jedného z kandidátov sankcionovaný a zaviazaný „poskytnúť“ žalobcovi vysielací čas na zverejnenie informácií o určitom medializovanom výroku, s ktorým výrokom nemá žalovaný nič spoločné a ktorého pravdivosť nepozná. Nie je preto ani dôvodné, aby žalovaný poskytoval priestor na ospravedlnenie sa ženám za uvedený výrok. Rovnako samotné odvysielanie ospravedlnenia odporcu je nad rámec zákona a odvysielané formou ako požaduje žalobca „vysielací čas má byť poskytnutý žalobcovi“ je nejasné. Podľa § 30 ods. 9 zákona č. 346/1990 Zb. má byť kandidátovi poskytnutý rovnako hodnotný vysielací čas. Z písomného prehlásenia riaditeľa centra spravodajstva a publicistiky zo dňa 26.05.2011 predloženého súdu žalovaným vyplýva, že pri porovnaní relácií SITO a Televízne noviny sa nejedná o rovnako hodnotný vysielací čas, vzhľadom na skutočnosť, že relácia Televízne noviny dosahuje v priemere neporovnateľne vyššiu sledovanosť. Posledná relácia SITO bola odvysielaná dňa 29.06.2006. Podaním žalobcu zo dňa 09.08.2010 žalobca rozšíril svoju žalobu o finančnú satisfakciu. Žalovaný považuje nárok na uplatnenie finančnej satisfakcie za premlčaný. Poukazuje pri tom na Uznesenie NS ČR sp. zn. 26ODO 910/2006 v zmysle ktorého „Súd sa neodchýlil od ustálenej judikatúry ani teórie podľa ktorej, ak dôjde k uplatneniu iba časti pohľadávky, premlčacia doba neplynie iba u tejto časti. Ak je potom žaloba rozšírená, nemá takéto rozšírenie spätné účinky “(k tomuto na porovnanie je aj rozhodnutie NS ČSR 3 Cz 4/74, rozsudok NS ČR 25 Cdo 874/2005). Pri samotnej žalobcom požadovanej peňažnej sume, ktorú si v žalobe uplatňuje absentuje spresnenie akým titulom si ju požaduje a nekonkretizuje od čoho sa uvedená výška stanovenej sumy opiera.

5. Okresný súd Bratislava III vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 9C 160/2002 - 53 zo dňa 02.03.2005 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na úradu trov konania žalovanému. Krajský súd v Bratislave uvedený rozsudok uznesením č. k. 5Co 423/2005 - 67 zo dňa 13.06.2006 zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že žaloba, ktorou sa žalobca domáha toho, aby bola žalovanému uložená povinnosť strpieť, aby žalobca uspokojil svoj nárok je typickou žalobou na splnenie povinnosti v zmysle § 80 písm. b/ v tom čase platného občianskeho súdneho poriadku. Žaloba na plnenie nie je v žiadnom prípade podmienená naliehavým právnym záujmom na strane žalobcu.

6. Okresný súd Pezinok rozsudkom č. k. 5C 962/2008 - 167 zo dňa 30.05.2011 žalobu v celom rozsahu zamietol. Krajský súd v Bratislave uvedený rozsudok uznesením č. k. 2Co 390/2011 -197 zo dňa 30.04.2013 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že strane sporu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

7. Okresný súd Pezinok uznesením č. k. 5C 962/2008 - 224 zo dňa 16.09.2015 žalobu odmietol a zaviazal žalobcu na úhradu trov konania žalovanému. Krajský súd v Bratislave uvedené uznesenie, uznesením č.k. 10Co 458/2015 -236 zo dňa 11.12.2015 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že vzhľadom na podanú žalobu žalobcu túto nie je možné postupom podľa § 43 O.s.p. odmietnuť, ale úlohou súdu bude posúdiť materiálnu vykonateľnosť petitu, o ktorom žalobca navrhol rozhodnúť.

8. Podľa § 30 ods. 9 zák. č. 346/1990 Zb., o voľbách do orgánov samosprávy obcí, kandidujúca politická strana a nezávislý kandidát, ktorí sú počas kampane predmetom nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich informácií a vyjadrení v rozhlasovom alebo televíznom vysielaní alebo v hromadných informačných prostriedkoch, majú právo na odpoveď počas kampane. Toto právo uplatnia u vysielateľa alebo u šéfredaktora hromadného informačného prostriedku, ktorý odvysielal alebo uverejnil takúto informáciu alebo vyjadrenie. Vysielateľ alebo šéfredaktor hromadného informačného prostriedku je povinný počas trvania kampane poskytnúť politickej strane alebo nezávislému kandidátovi rovnako hodnotný vysielací čas alebo rovnaký priestor v hromadnom informačnom prostriedku, v akom bola odvysielaná alebo publikovaná predmetná informácia alebo vyjadrenie.

9. Podľa § 30 ods. 15 zák. č. 346/1990 Zb., o voľbách do orgánov samosprávy obcí, Porušenie pravidiel o vedení volebnej kampane podľa tohto zákona sa postihuje podľa osobitných predpisov*. *(Zákon č. 308/2000 Z. z., o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách).

10. Podľa § 30 ods. 4 zák. č. 346/1990 Zb., o voľbách do orgánov samosprávy obcí, Slovenský rozhlas, Slovenská televízia a vysielateľ, ktorý má oprávnenie na vysielanie na základe licencie (ďalej len "vysielateľ s licenciou"), môžu vyhradiť na kampaň najviac po 30 minút vysielacieho času pre

politickú stranu a nezávislého kandidáta, spolu však najviac 5 hodín vysielacieho času. Zodpovednosť za obsah relácií vysielaných v rámci kampane počas určeného času majú politické strany a nezávislí kandidáti. Slovenský rozhlas, Slovenská televízia a vysielateľ s licenciou zabezpečia zreteľné označenie a oddelenie tohto vysielania od ostatných relácií odvysielaním oznamu, že ide o platenú politickú reklamu.

11. Podľa § 5 ods. 1 písm. g), zák. č. 308/2000 Z. z., o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z.o telekomunikáciách, do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí g) dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov*, *(napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb.o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb.o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, zákon č. 46/1999 Z.z.o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov).

12. Podľa § 64 ods. 1 písm. a) až d), zák. č. 308/2000 Z. z., o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, a porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi* rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona, b) odvysielanie oznamu o porušení zákona, c) pozastavenie vysielania programu alebo jeho časti, d) pokutu. *(napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb.o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb.o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, zákon č. 46/1999 Z.z.o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov)

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu: rozhodnutím mestskej volebnej komisie hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 17.10.2002, listom žalobcu žalovanému zo dňa 20.11.2002, listom žalobcu žalovanému zo dňa 22.11.2002, listom žalobcu žalovanému zo dňa 22.11.2002 adresovaný generálnemu riaditeľovi p. F.Č., oznámením žalobcu, že L.. V. Ď., starosta mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, spáchal trestný čin zo dňa 19.11.2002, videokazetou so záznamom z diskusnej relácie SITO zo dňa 19.11.2002, oznámením o výsledku šetrenia Rady pre vysielanie a retransmisiu zo dňa 13.12.2002, cenníkom reklamy PRIME TIME platným od 09.01.2006 a 01.09.2007, prehlásením Riaditeľa centra spravodajstva a publicistiky Žalovaného zo dňa 26.05.2011 a zistil nasledovný skutkový stav:

14. Žalobca sa svojím žalobným návrhom domáha uplatnenia práva na odpoveď počas kampane. Nárok na odpoveď si uplatňuje podľa § 30 ods. 9, zákona č. 346/1990 Zb. O voľbách do orgánov samosprávy obcí. Vzhľadom na to, že uplynulo viac ako 15 rokov od podania žaloby a pominulo volebné obdobie počas ktorého majú kandidáti právo na odpoveď, žalobca žiada druhú časť petitu pre prípad, že žalovaný nesplní povinnosť vyplývajúcu z petitu I a to finančné zadosťučinenie vo výške 49.500,- eur, ktoré bolo vypočítané na základe hodnoty spotov vysielaných u žalovaného tak ako uvádza vo svojom návrhu na zmenu petitu zo dňa 09.08.2010. Porušenie povinnosti žalovaného vyplývajúce z § 30 ods. 9, zákona č. 346/1990 Zb. O voľbách do orgánov samosprávy obcí medzi stranami sporu nie je sporné. Strany sporu porušenie uvedeného ustanovenia zákona zhodne preukázali rozhodnutím Rady pre vysielanie a retransmisiu (oznámenie o výsledku šetrenia zo dňa 13.12.2002 a rozhodnutie a RL/441/2002 zo dňa 10.12.2002 ), ktorý konštatoval, že žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z uvedeného zákona o voľbách a za toto porušenie mu bola uložená sankcia v zmysle § 64 ods. 1 písm. a) Zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii.

15. Spornou medzi stranami sporu ostáva otázka odvysielania oznámenia odpovede tak ako ju žalobca vo svojom petite navrhuje.

16. Z rozhodnutia mestskej volebnej komisie hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 17.10.2002 má súd preukázané, že L.. A. Ď. bol zaregistrovaný ako nezávislý kandidát na poslanca Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy, konané 6 a 7. decembra 2002.

17. Z listu žalobcu žalovanému zo dňa 20.11.2002, má súd preukázané, že žalobca žiadal žalovaného o odvysielanie odpovede vzhľadom na výroky kandidáta V. Ď..

18. Z listu žalobcu žalovanému zo dňa 22.11.2002, má súd preukázané, že žalobca žiadal žalovaného o odvysielanie odpovede vzhľadom na výroky kandidáta V. Ď..

19. Z listu žalobcu žalovanému zo dňa 22.11.2002 adresovaný generálnemu riaditeľovi p. F. má súd preukázané, že žalobca žiadal žalovaného prostredníctvom generálneho riaditeľa o odvysielanie odpovede vzhľadom na výroky kandidáta V. Ď..

20. Z oznámenia o výsledku šetrenia Rady pre vysielanie a retransmisiu zo dňa 13.12.2002, má súd preukázané, že žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 30 ods. 9, zákona č. 346/1990 Zb. O voľbách do orgánov samosprávy obcí a za toto porušenie mu bola uložená sankcia v zmysle § 64 ods. 1 písm. a) Zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a to upozornenie na porušenie zákona.

21. Z cenníka reklamy PRIME TIME platným od 09.01.2006 a 01.09.2007 má súd za preukázané hodnotu reklamného spotu u žalovaného za 30 sekúnd vysielania v jednotlivých vysielacích časoch.

22. Z prehlásenia Riaditeľa centra spravodajstva a publicistiky žalovaného zo dňa 26.05.2011 má súd preukázané, že posledná relácia „SITO“ bola odvysielaná dňa 29.06.2006, od uvedeného dňa sa táto televízna relácia nevysiela.

23. Na pojednávaní konanom na Okresnom súde Pezinok žalobca uviedol, že právo, ktorého sa domáha, vychádza z volebného zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí, konkrétne § 30 ods. 9. Zároveň sa opiera aj o rozhodnutie Rady pre vysielanie a retransmisiu zo dňa 13.12.2002, ktorá konštatovala, že žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z uvedeného zákona o voľbách a za toto porušenie mu bola uložená sankcia v zmysle § 64 ods. 1 písm. a) Zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii. Vzhľadom na to, že uplynulo viac ako 15 rokov od podania žaloby a pominulo volebné obdobie počas ktorého majú kandidáti právo na odpoveď, žalobca žiada druhú časť petitu a to finančné zadosťučinenie vo výške 49.500,- €, ktoré bolo vypočítané na základe hodnoty spotov vysielaných u žalovaného tak ako uvádza vo svojom návrhu na zmenu petitu z 09.08.2010.

24. Žalovaný na pojednávaní konanom na Okresnom súde Pezinok uviedol, že namieta žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú, nemajúcu hmotnoprávny základ. Ak ide o nároky podľa § 30 ods. 9 Zák. 346/1990 Zb. tieto nie je možné v súčasnosti viac priznať, nakoľko právo kandidáta, teda žalobcu sa vyčerpáva skončením príslušnej volebnej kampane. Keďže príslušná volebná kampaň skončila pred takmer 15 rokmi, nie je možné aprobovať akékoľvek nároky žalobcu vychádzajúce z citovaného ustanovenia. Čo sa týka nesplnenia si povinnosti žalovaným vo vzťahu k žiadosti žalobcu o odpoveď, má žalovaný za to, že ani z vecnej stránky žalobcovi toto právo nevzniklo, nakoľko nebolo preukázané, že bol subjektom nepravdivých, alebo pravdu skresľujúcich informácií. Z tohto dôvodu mu ani v roku 2002 nesvedčilo právo podľa § 30 ods. 9 citovaného zákona. Vo vzťahu k rozhodnutiu Rady pre vysielanie a retransmisiu žalovaný udáva, že toto nemôže byť z dnešného pohľadu považované za hmotnoprávny základ pre nárok žalobcu a osvedčenie nezákonného konania žalovaného. Žalovaný zdôrazňuje, že voči predmetnému rozhodnutiu, ktorým bol žalovaný upozornený na porušenie zákona, nebolo možné podať žiaden opravný prostriedok a ani žiadať preskúmanie tohto rozhodnutia súdom. Z tohto dôvodu namietané rozhodnutie, ak by malo byť základom pre právne posúdenie tohto súdu, neznesie test ústavnosti a predstavuje v komplexe s dnes prejednávanou vecou porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces podľa čl. 46 Ústavy a čl. 6 EDĽP. Žiadne rozhodnutie nemôže v demokratickom a právnom štáte byť vyňaté spod súdnej kontroly a ak už štát niečo také v rámci legislatívy pripustil, nie je možné, aby toto rozhodnutie bolo bez ďalšieho podkladom pre neskoršie rozhodovanie súdu o zásahu do základných práv a slobôd. Ďalej namietam v súlade s reguláciou vysielania nie je možné žalobcovi „poskytnúť vysielací čas“, nakoľko žalovaný výlučne redakčne zodpovedá za obsah vysielania a v súčasnosti nie je vedená žiadna volebná kampaň, v rámci ktorej by akékoľvek vyjadrenie žalobcu k slovám kandidáta V. Ď. z roku 2002 mohlo zaznieť. Rovnako namietame bod 2 petitu ako nemajúci oporu v hmotnom práve. Procesné predpisy, ani hmotné právo, neumožňujú formulovať takto eventuálny petit a uplatňovať si nároky ako to robí žalobca. V zásade len Obiter dictum namietame aj spôsob výpočtu údajného zadosťučinenia, ktorého sa žalobca domáha. Je absurdné, aby výška nemajetkovej ujmy alebo zadosťučinenia bola určovaná vo vzťahu k údajnej hodnote reklamného času v reklamných prestávkach vysielateľa. Je v rozpore so zákonom ak by na vyjadrenie žalobcu bol použitý čas vyhradený vo vysielanej reklame medzi časom, ktorý žalobca požaduje na svoju údajnú odpoveď a reklamným časom

určeným na vysielanie marketingovej komunikácie neexistuje žiaden relevantný vzťah a celá kalkulácia je postavená len na prianí a predstavách žalobcu, ktoré v žiadnom bode nezodpovedajú realite. Žalovaný ďalej poukazuje na ust. § 30 ods. 4 Zák. č. 346/1990 Zb., v zmysle ktorého zodpovednosť za obsah relácií vysielaných v rámci kampane počas vymedzeného času majú politické strany a nezávislí kandidáti. Ak sa žalobca cíti dotknutý výrokmi kandidáta V. Ď., môže si uplatniť voči nemu svoje nároky civilnou žalobou, avšak žalovaný za tieto výroky nemôže byť braný na zodpovednosť. Ak sa žalovaný domnieval, že žalobcovi nesvedčí právo podľa § 30 ods. 9 cit. Zákona, je logické, že žalobcu odkázal na civilné súdne konanie. Ide o bežný postup, ktorý je vlastný každému demokratickému a právnemu štátu a predmetnú situáciu nie je možné porovnávať s pravidlami cestnej premávky. Nie vinou žalovaného súd v tejto veci nerozhodol v čase konania predmetnej volebnej kampane, kedy by prípadná odpoveď žalobcu plnila zákonom predpokladaný účel a mala by svoj základ v hmotnom práve. V súčasnosti však nie je možné priznať viac žalobcovi žiadne nároky z citovaného ustanovenia.

25. Súd uvedenú vec podrobne preskúmal a má za to, že žaloba žalobcu je v celom svojom rozsahu nedôvodná. Súd vec právne posúdil ako žalobu o splnenie povinnosti vyplývajúcej žalovanému zo zákona č. 346/1990 Zb., o voľbách do orgánov samosprávy obcí konkrétne jeho ustanovenia § 30 ods. 9 podľa ktorého má vysielateľ povinnosť nezávislému kandidátovi, ktorý je počas kampane predmetom nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich informácií a vyjadrení v rozhlasovom alebo televíznom vysielaní alebo v hromadných informačných prostriedkoch, poskytnúť právo na odpoveď počas kampane. Je nespornou skutočnosťou, že takýto priestor na odpoveď žalovaný žalobcovi počas kampane neposkytol. Sám žalobca sa obrátil na orgán, oprávnený vo veci rozhodnúť. Podľa v rozhodnom čase platných právnych predpisov bola týmto orgánom Rada pre vysielanie a retransmisiu. Z jej rozhodnutia, o výsledku ktorého rada žalobcu v rozhodnom čase riadne informovala, jednoznačne vyplýva, žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 30 ods. 9, zákona č. 346/1990 Zb. O voľbách do orgánov samosprávy obcí v tom, že žalovanému nedal priestor na odpoveď a za toto porušenie mu bola uložená sankcia v zmysle § 64 ods. 1 písm. a) Zák. č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a to upozornenie na porušenie zákona. Tunajší súd nemá právomoc toto rozhodnutie rady preskúmať, ani nemá možnosť posudzovať správnosť udelenej sankcie. Samotný orgán kontroly mal možnosť v zmysle platnej legislatívy uložiť žalovanému sankciu aj vo forme odvysielania oznamu o porušení zákona tak ako sa ho žalobca v tomto konaní domáha, avšak toto svoje právo nevyužil a rozhodol sa v súlade so zákonom pre inú formu sankcie. Z cit zák. ustanovení jednoznačne vyplýva, že súd nemá právomoc rozhodnúť o sankcii vo forme odvysielanie oznamu o porušení zákona v zmysle § 30 ods. 9, zákona č. 346/1990 Zb. O voľbách do orgánov samosprávy.

26. Čo sa týka hmotnoprávneho nároku žalobcu a teda, či skutočne bol subjektom nepravdivých, alebo pravdu skresľujúcich informácií sa súd v tomto konaní nezaoberal, vzhľadom na fakt, že žalovaný podľa § 30 ods. 4 zák. č. 346/1990 Zb., o voľbách do orgánov samosprávy obcí ako vysielateľ s licenciou nezodpovedá za obsah relácií vysielaných v rámci volebnej kampane a zodpovednosť za obsah relácií vysielaných v rámci kampane počas určeného času majú politické strany a nezávislí kandidáti. Z tohto hľadiska je možné jednoznačne konštatovať, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom vo veci zodpovednosti za pravdivosť výrokov kandidátov počas volebnej kampane, resp. za zásah do osobnostných práv žalobcu zo strany kandidáta, ktorému bol žalovaným poskytnutý priestor na svoju prezentáciu.

27. Čo sa týka druhej časti žalobného petitu a to plnenie povinnosti žalovaného vo forme finančného zadosťučinenia, tak ako bol žalobcom formulovaný a to, že táto satisfakcia má nastúpiť v prípade nesplnenia povinnosti žalovaného vyplývajúcej mu z prvej časti žalobného petitu a teda má vychádzať až v budúcnosti možnej udalosti, súd nemá inú možnosť ako ho v celom rozsahu zamietnuť. V zmysle platného Civilného sporového poriadku konkrétne § 217 pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súdu ani v prípade vyhovenia prvej časti petitu nemohlo byť známe, či žalovaný svoju povinnosť dobrovoľne splní, alebo nie. Takto formulovanú žalobu súd nemohol považovať za tzv. eventuálny či alternatívny petit. Na viac súd aj prvú časť petitu zamietol.

28. Čo sa týka žalobcom uplatnenej námietky premlčania súd sa ňou nezaoberal vzhľadom na skutočnosť, že nárok na finančné zadosťučinenie žiadané žalobcom zamietol.

29. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) zák č. 308/2000 Z. z. patrí do pôsobnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu v oblasti výkonu štátnej správy dohliadať na dodržiavanie povinnosti podľa tohto zákona a podľa

osobitných predpisov, kam patrí aj zákon č. 346/1990 Zb., o voľbách do orgánov samosprávy obcí. V zmysle § 30 tohto zákona tam patrí aj porušenie pravidiel o vedení volebnej kampane, ktoré sa podľa tohto zákona aj postihuje. § 30 ods. 9 zák. č. 346/1990 Zb., o voľbách do orgánov samosprávy obcí priznáva dotknutému kandidátovi právo na odpoveď len počas kampane. Za nesplnenie tejto povinnosti môže Rada pre vysielanie a retransmisiu uložiť povinnému subjektu sankciu, čo sa v tomto konkrétnom prípade aj stalo. Toto rozhodnutie už nie je možné ďalej preskúmávať v civilnom sporovom konaní.

30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov v súlade s cit. zák. ustanoveniami súd rozhodol tak ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku.

31. O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, keď úspešnému žalovanému, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.