Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 197/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. augusta 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana a Petra Straku

(sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť Lesoochranárskeho zoskupenia VLK,

občianske združenie, IČO 31 303 862, Tulčík 310, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou

Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, občianske združenie,

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Humenné p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Lesoochranárskemu zoskupeniu VLK, občianske združenie, p r i z n á v a

finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd

Humenné p o v i n n ý mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Humenné j e p o v i n n ý uhradiť Lesoochranárskemu zoskupeniu

VLK, občianske združenie, trovy konania v sume 562,86 € (slovom päťstošesťdesiatdva eur

a osemdesiatšesť centov) na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. Ivety

Rajtákovej, Štúrova 10/20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania okresného súdu a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-13 z 27. mája 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, občianske združenie, IČO 31 303 862, Tulčík 310,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie okresného súdu“).

2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti podanej na ústavnom súde 7. mája 2020 namieta

zbytočné prieťahy, ktoré spája s nesprávnym a neefektívnym postupom okresného súdu

pri rozhodovaní o trovách konania. V ústavnej sťažnosti podrobne opísal jednotlivé úkony

súdu a účastníkov konania, a to od začatia konania 10. februára 2014, keď podal žalobu, až

do podania ústavnej sťažnosti, keď o trovách konania (výške náhrady trov konania) stále

nebolo s konečnou platnosťou rozhodnuté. Opísal podstatu veci samej, v rámci ktorej sa

domáhal «ochrany pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby proti

odporcovi, . Odporca sa tohto zásahu dopustil, keď zverejnil

v týždenníku SNINSKÉ Noviny článok, v ktorom uvádzal nepravdivé a osočujúce tvrdenia

o činnosti sťažovateľa. Odporca uviedol, že projekt sťažovateľa s názvom „Vlčie hory –

nová európska divočina pre ľudí“ má vysoko negatívny dopad na obyvateľstvo sninského

regiónu, na jeho históriu a kultúru, a taktiež tvrdil, že sťažovateľ vyznáva pohanské zvyky,

ktoré vnucuje obyvateľom sninského regiónu.».

3. Sťažovateľ poukázal na rozhodovanie o trovách ako na integrálnu súčasť súdneho

konania a vytkol okresnému súdu porušenie procesných pravidiel a jeho neefektívny postup.

Navrhol po prijatí veci na ďalšie konanie rozhodnúť týmto nálezom: „Právo sťažovateľa:

- na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2

Slovenskej republiky

- na prejednanie veci v primeranej lehote zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu

Humenné v konaní sp. zn. porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresného súdu Humenné pokračovať

v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresného súdu Humenné, aby konal

vo veci vedenej na Okresnom súd Humenné pod sp. zn. bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

vo výške 4 000,- €.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Vyjadrenie odporcu a replika sťažovateľa

4. Ústavný súd 8. júna 2020 vyzval predsedu okresného súdu na vyjadrenie k podanej

ústavnej sťažnosti. V podaní okresného súdu sp. zn. Spr 4006/20 z 15. júna 2020 predseda

súdu podrobne popísal procesné úkony uskutočnené v súvislosti s konaním vedenom

pod sp. zn. a k meritu uviedol:

„Konanie Okresného súdu Humenné vedené pod sp. zn. je právoplatne

skončené uznesením zo dňa 16.01.2015 schválením zmieru, právoplatné dňa 12.05.2015.

Ústavnú sťažnosť považujem na nedôvodnú a súhlasím s tým, aby podľa § 58 ods. 3

, Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti.“

5. Ústavný súd listom zo 16. júna 2020 zaslal právnej zástupkyni sťažovateľa

vyjadrenie predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 4006/20 z 15. júna 2020 na vedomie

s možnosťou vyjadriť sa. Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom vyjadrení

z 25. júna 2020 uviedla, že podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (sp. zn.

z 10. 10. 2019, sp. zn. z 18. 7. 2018, sp. zn.

z 28. 7. 2009 a sp. zn. z 19. 11. 2019) „je konanie o náhrade trov konania

integrálnou súčasťou konania vo veci samej, preto sa konanie o náhrade trov riadi

rovnakými princípmi ako konanie vo veci samej“. Z tohto dôvodu sa právna zástupkyňa

sťažovateľa nestotožňuje „s tvrdením okresného súdu, že konanie, vedené na okresnom

súde pod sp. zn. je právoplatne skončené uznesením zo dňa 16. 1. 2015“.

Právna zástupkyňa sťažovateľa taktiež vyjadrila súhlas s upustením od ústneho

pojednávania v predmetnej veci.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) upustil

v danej veci od ústneho pojednávania, pretože s ohľadom na predmet konania dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejedaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

9. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a obsahom

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (, ). Z tohto vyplýva, že právne

východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú

vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.

10. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) v jeho všeobecnom

poňatí odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (, , ,

, , , , , , ,

, ). Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna

neistota osoby neodstráni. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(v primeranej lehote) sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa

osoba domáha odstránenia právnej neistoty týkajúcej sa jej práv (pozri napr. ,

, , , , ,

a ). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že

v relevantnej časti ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý

vyjadruje predovšetkým záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa

môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti

(). Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) vo svojich

rozhodnutiach (napr. rozsudok ESĽP vo veci H. proti Francúzsku z 24. 10. 1989, rozsudok

ESĽP vo veci Katte Klitsche de la Grange proti Taliansku z 27. 10. 1994 a rozsudok ESĽP

vo veci Scordino proti Taliansku č. 1 z 29. 3. 2006) viackrát vyzdvihol dôležitosť správy

súdnictva bez prieťahov, ktoré môžu ohroziť jeho účinnosť a dôveryhodnosť.

11. Judikatúra ústavného súdu sa tiež ustálila v tom, že otázka včasnosti súdnej

ochrany sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu

okrem iného podľa troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania

a postup súdu (, , , , ,

).

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

12. Právne veci o ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej

osoby nie sú síce frekventované, no meritórna zložka sťažovateľom kritizovaného konania

participuje na celkovom vybavení veci v úplne zanedbateľnom rozsahu. Kvalifikované

prieťahy dopadajú na rozhodovanie o trovách konania, ktoré na rozdiel od veci samej

predstavuje pri zohľadňovaní zložitosti rozhodovania dennodennú až rutinnú agendu súdov.

13. Pri posudzovaní druhého kritéria, používaného pre hodnotenie prípadných

zbytočných prieťahov v súdnom konaní, ústavný súd nezistil na strane sťažovateľa

okolnosti, ktoré by sa podpísali na prieťahovom postupe okresného súdu. Žiadosť

sťažovateľa o odročenie pojednávania dopadá na meritórnu časť konania, ktorá z hľadiska

ochrany ústavnosti nie je nijako problematická.

14. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa v spojení s listiny a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, je samotný postup súdu.

15. Prehľad vo veci vykonaných úkonov podľa ústavnej sťažnosti sťažovateľa:

«1. Dňa 10. 2. 2014 podal sťažovateľ na Okresný súd Humenné (ďalej len „okresný

súd“) návrh na začatie konania o ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti

právnickej osoby...

2. Na deň 19. 6. 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktoré však bolo odročené

z dôvodov na strane sťažovateľa.

3. Na deň 4. 7. 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktoré však bolo odročené

z dôvodov na strane sťažovateľa.

4. Dňa 5. 9. 2014 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené

pre neúčasť odporcu.

5. Dňa 10. 10. 2014 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie.

6. Na deň 13. 11. 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktoré však bolo

odročené z dôvodu, že odporca nedoručil právnej zástupkyni sťažovateľa svoje písomné

vyjadrenie k návrhu na začatie konania.

7. Dňa 16. 1. 2015 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bolo vynesené

uznesenie v znení, že súd schvaľuje zmier, navrhnutý na pojednávaní právnou zástupkyňou

sťažovateľa, v znení, že odporca sa ospravedlňuje za výroky uvedené v predmetnom článku

a nahradí sťažovateľovi trovy konania v celom rozsahu.

8. Dňa 19. 1. 2015 podal sťažovateľ podanie, ktorým vyčíslil trovy konania.

9. Pri doručení písomného vyhotovenia uznesenia zo dňa 16. 1. 2015 právnej

zástupkyni sťažovateľa dňa 6. 2. 2015 bolo zistené, že znenie zmieru, uvedené v písomnom

vyhotovení uznesenia, sa líši od skutočného znenia zmieru, na ktorom sa sťažovateľ

a odporca na pojednávaní dňa 16. 1. 2015 dohodli. V znení zmieru, uvedenom v písomnom

vyhotovení uznesenia o schválení zmieru, nebolo uvedené právo sťažovateľa na náhradu

trov konania voči odporcovi v plnom rozsahu.

10. Dňa 10. 2. 2015 podal sťažovateľ návrh na vydanie opravného uznesenia

k uzneseniu okresného súdu zo dňa 16. 1. 2015 v znení, že odporca je povinný nahradiť

navrhovateľovi trovy konania vo výške 2061,49 € na základe zmieru navrhnutého právnou

zástupkyňou na pojednávaní dňa 16. 1. 2015.

11. Dňa 2. 4. 2015 sťažovateľ podal urgenciu vo veci návrhu na vydanie opravného

uznesenia.

12. Dňa 17. 4. 2015 vydal súd uznesenie, ktorým návrh sťažovateľa na vydanie

opravného uznesenia zamietol.

13. Dňa 14. 5. 2015 podal sťažovateľ odvolanie proti uzneseniu okresného súdu

zo dňa 17. 4. 2015, ktoré dňa 10. 6. 2015 doplnil.

14. Uznesením zo dňa 11. 2. 2016 sp. zn. potvrdil Krajský súd

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) uznesenie okresného súdu zo dňa 17. 4. 2015.

15. Dňa 23. 5. 2016 vydal okresný súd uznesenie, ktorým rozhodol, že žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

16. Dňa 10. 6. 2016 podal sťažovateľ návrh na vydanie opravného uznesenia

k uzneseniu okresného súdu zo dňa 16. 1. 2015 v znení, že odporca je povinný nahradiť

navrhovateľovi trovy konania.

17. Dňa 13. 6. 2016 podal sťažovateľ odvolanie proti uzneseniu okresného súdu

zo dňa 23. 5. 2016.

18. Dňa 15. 11. 2016 vydal súd uznesenie, ktorým návrh sťažovateľa zo dňa 10. 6.

2016 na vydanie opravného uznesenia zamietol.

19. Dňa 20. 12. 2016 podal sťažovateľ odvolanie proti uzneseniu okresného súdu

zo dňa 15. 11. 2016.

20. Rozsudkom zo dňa 25. 10. 2017 sp. zn. potvrdil krajský súd

uznesenie okresného súdu zo dňa 15. 11. 2016 a zrušil uznesenie okresného súdu zo dňa

23. 5. 2016 a vrátil ho okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Dňa 18. 1. 2018 vydal okresný súd uznesenie, ktorým priznal sťažovateľovi trovy

konania a trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

22. Dňa 26. 3. 2018 vyzval okresný súd sťažovateľa, aby vyčíslil všetky trovy

konania.

23. Dňa 3. 4. 2018 podal sťažovateľ podanie, ktorým vyčíslil trovy konania

a odvolacieho konania.

24. Dňa 25. 4. 2018 podal odporca odvolanie proti uzneseniu okresného súdu zo dňa

18. 1. 2018.

25. Dňa 17. 5. 2018 sa sťažovateľ vyjadril k odvolaniu odporcu zo dňa 25. 4. 2018.

26. Uznesením zo dňa 29. 1. 2019 sp. zn. vrátil krajský súd vec

okresnému súdu na opravu zrejmej nesprávnosti.

27. Dňa 12. 3. 2019 vydal súd opravné uznesenie k uzneseniu zo dňa 18. 1. 2018.

28. Uznesením zo dňa 7. 4. 2020 sp. zn. potvrdil krajský súd uznesenie

okresného súdu zo dňa 18. 1. 2018 v spojení s opravným uznesením zo dňa 12. 3. 2019.

29. Konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené a súd doposiaľ nerozhodol o výške

trov konania.»

16. Okresný súd, ktorý vo veci koná od 10. februára 2014, dosiaľ nerozhodol o výške

trov konania. Skutočnosť, že súd v rámci konania v primeraných časových intervaloch

uskutočňoval už spomenuté procesné úkony, je pre toto veľké časové rozpätie irelevantná.

17. Postup okresného súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania je možné

na základe uvedených skutočností posúdiť ako značne neefektívny, spojený s opakovanými

pochybeniami a nesprávnym právnym posúdením a spolu vo výsledku z hľadiska včasnosti

súdnej ochrany ako neakceptovateľný (od začatia konania viac ako 6 rokov).

V.

Záver

18. Ústavný súd na základe vykonaného posúdenia (bod IV odôvodnenia) dospel

k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru

(prvý výrok).

19. Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd v napadnutom konaní dosiaľ

nerozhodol o trovách konania, ktoré sú integrálnou súčasťou konania vo veci samej,

prikázal ústavný súd podľa v spojení s zákona

o ústavnom súde okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov,

(druhý výrok).

20. Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

21. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(, , , , , ,

).

22. Sťažovateľ požiadal o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 4 000 €.

Vzhľadom na celkovú dĺžku konania v napadnutom konaní, no súčasne s prihliadnutím

na skutočnosť, že ochrana vo veci samej sa sťažovateľovi poskytla v primeranom čase,

vychádzajúc zo svojej judikatúry (, , ,

, , , , ,

, , ), priznal ústavný súd v popísanej situácii

sťažovateľovi na dovŕšenie nápravy primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €,

ktoré považoval vzhľadom na okolnosti prípadu za primerané, a vo zvyšnej časti sťažnosti

nevyhovel (tretí a piaty výrok).

23. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

24. Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom, pozostávajúce z odmeny advokáta za úkony právnej služby vykonané v roku

2020, a to prevzatia a prípravy zastupovania vrátane prvej porady, z písomného podania

sťažnosti ústavnému súdu a za repliku právnej zástupkyne sťažovateľa. Vychádzal pritom

z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 vyhlášky je odmena

advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby

vykonaný v roku 2020 1/6 z výpočtového základu zo sumy 1 062 €, čo predstavuje za jeden

úkon právnej služby odmenu v sume 177 € a 10,62 € režijný paušál, v celkovej súhrnnej

sume 562,86 € (štvrtý výrok).

25. S poukazom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, sa pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. augusta 2020

Martin Vernarský predseda senátu