Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7ECdo/24/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Rapid life životnej

poisťovne, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska č. 2, IČO: 31 690 904, zastúpenej

Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Užhorodská

21, IČO: 47 231 785, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Daniel Blyšťan, proti

povinnému M. G., bývajúcemu v K., o vymoženie 48,40 € s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach zo 6. septembra 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala súdnej exekútorke návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie

sumy 48,40 € s príslušenstvom (špecifikovaným v návrhu), pričom právo na vymáhanú sumu

preukazovala rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice, s.r.o. z 21. septembra

2010, sp. zn. . Súdna exekútorka následne v zmysle

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) požiadala Okresný súd Rožňava o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Rožňava uznesením z 22. novembra 2011, č. k. -30 žiadosť

súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Poukázal na to, že

rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý je v danej veci pripojený k návrhu na vykonanie

exekúcie, sa týka životného a úrazového poistenia v zmysle poistnej zmluvy

„EurokapitálPlus“ uzavretej účastníkmi konania 29. júna 2008, č. 4434800050, súčasťou

2

ktorých boli aj Všeobecné poistné podmienky (ďalej len „poistná zmluva“). Súd prvého

stupňa vychádzal z toho, že poistná zmluva je spotrebiteľská zmluva. Zohľadnil, že účastníci

sa v zmysle čl. XV. Všeobecných poistných podmienok dohodli, že všetky prípadné spory

medzi nimi vzniknuté z tohto právneho vzťahu, budú prejednané pred rozhodcovským súdom.

V nadväznosti na to pristúpil k posúdeniu, či tu nejde o neprijateľnú podmienku obsiahnutú

v spotrebiteľskej zmluve. Táto doložka narušuje rovnováhu účastníkov daného právneho

vzťahu, dodávateľa zvýhodňuje na úkor spotrebiteľa a vytvára nerovnaké faktické podmienky

ochrany ich práv. Dospel k záveru, že spotrebiteľ sa v danom prípade v rozpore s princípmi

právneho štátu vopred vzdal svojho práva na účinnú ochranu, lebo pristúpil na to, že spory

medzi účastníkmi budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Keďže rozhodcovská

doložka nebola individuálne dojednaná, napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53

ods. 1 a je v súlade s absolútne

neplatná. Navyše trovy rozhodcovského konania sa javia ako neprípustné trestanie

spotrebiteľa. To odôvodňuje záver o neprijateľnosti uvedenej rozhodcovskej doložky.

Z týchto dôvodov dospel súd prvého stupňa k záveru, že predmetná rozhodcovská doložka je

neplatná ( a , účinného v znení v čase uzavretia

poistnej zmluvy). Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť oprávnenie

rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý oprávnená označila za exekučný

titul (nemá legitimitu a je materiálne nevykonateľný). Vzhľadom na to, aplikujúc § 44 ods. 2

Exekučného poriadku v spojení s a o rozhodcovskom

konaní, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uvedenému uzneseniu podala oprávnená odvolanie. Krajský súd v Košiciach

uznesením zo 6. septembra 2012, sp. zn. napadnuté uznesenie potvrdil;

účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že vec

prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že

odvolanie oprávnenej smeruje proti vecne správnemu uzneseniu súdu prvého stupňa, ktoré

treba potvrdiť ( ). Odvolací súd poukázal na Exekučného

poriadku, a , a o rozhodcovskom konaní

(ďalej len „“), , , , a

a , a zákona o spotrebiteľských úveroch

a dospel k záveru, že postup prvostupňového súdu bol v súlade so zákonom. Pri posudzovaní

exekučného titulu podľa hľadísk vyplývajúcich z týchto ustanovení bol aj podľa názoru

odvolacieho súdu opodstatnený záver, že účastníci konania uzavreli v danom prípade

spotrebiteľskú zmluvu, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd prvého stupňa

bol povinný a zároveň povinný skúmať, či je vykonateľné rozhodnutie, ktoré oprávnená

pripojila k návrhu na vykonanie exekúcie. Rozhodcovskú doložku správne považoval

za neplatnú o čom svedčí aj fakt, že bola dohodnutá už podpisom samotnej zmluvy ako

pokračovanie predtlačených všeobecných povinných podmienok odkazujúce na rozhodcovskú

doložku. Ak teda nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a nemohol vydať ani rozhodcovský rozsudok. Odvolací súd nevyhovel ani

námietke vykonania dokazovania súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania, pretože

v štádiu exekučného konania či je možné vyhovieť žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie sa vychádza len z tvrdení oprávneného a z exekučného titulu

a dokazovanie neprichádza do úvahy. V takom prípade exekučný súd správne dospel

k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie bolo potrebné

zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). O trovách odvolacieho konania rozhodol

podľa v spojení s

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, v ktorom žiadala

zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, lebo súdy v danom prípade:

1. odňali oprávnenej možnosť pred súdom konať ( ), a to tým,

že: a/ rozhodli bez nariadenia pojednávania, i keď v konaní vykonali dokazovanie

listinnými dôkazmi, pričom zvoleným postupom odňali oprávnenej možnosť vyjadriť

sa jednak k vykonaným dôkazom, jednak k otázke individuálneho dojednania

rozhodcovskej doložky, b/ súdy nesprávne rozhodli o zamietnutí žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keď na takéto rozhodnutie

neboli splnené zákonom stanovené podmienky, čím došlo zároveň k porušeniu práva

oprávnenej na súdnu ochranu v zmysle podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s článkom 2

a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, domôcť sa výkonu rozhodnutia,

2. konanie zaťažili tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ),

3. svoje rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas oprávnená, za ktorú koná advokát ( veta druhá ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najskôr skúmal, či dovolanie

oprávnenej smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno totiž napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, (len)

pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky

žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému až c/ Dovolanie oprávnenej preto podľa ustanovení

a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

5

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995, a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998).

Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

1. Dovolateľka namieta, že jej súdy odňali možnosť pred súdom konať v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia,

je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi

odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka

občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv.

1.a/ Dovolateľka tvrdí, že k procesnej vade uvedenej v došlo tým,

že súdy vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania,

bez jej účasti a možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.

V preskúmavanej veci dospelo exekučné konanie do štádia posudzovania splnenia

tých zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora

vykonaním exekúcie. Dovolaním je napadnuté rozhodnutie vydané v tomto štádiu exekučného

konania.

6

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd

preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul

z hľadiska ich súladu so zákonom. Pri tom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie

má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou)

o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný

osobami uvedenými v exekučnom titule, a či sú splnené všeobecné podmienky konania

v zmysle V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie

sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení

oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd

nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach

až ) – postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne

osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom

na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia

podmienok konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o poverenie

na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného

a povinného.

Ak teda dovolateľka vyvodzuje existenciu procesnej vady konania v zmysle § 237

písm. f/ z toho, že súdy vykonali „dokazovanie“ bez nariadenia pojednávania a v jej

neprítomnosti, ide o námietku neopodstatnenú (porovnaj tiež ,

, m. m , , , ,

, , ).

Z dovolania vyplýva tiež názor oprávnenej, že súdy nezistili v potrebnom rozsahu

skutkový stav. Namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení nie je ale

procesnou vadou konania v zmysle (výlučne ktorá by, ako už bolo uvedené,

mohla v danom prípade založiť prípustnosť dovolania žalovanej). Vytýkaná neúplnosť alebo

nesprávnosť by mohla byť (prípadne) spojená s procesnou vadou konania v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ , vada tejto povahy ale prípustnosť dovolania podľa

nezakladá.

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že namietaným postupom súdov

nebola oprávnenej znemožnená realizácia jej procesných oprávnení.

1.b/ Oprávnená namietala aj to, že v prípade zamietnutia žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre to neboli splnené zákonom stanovené

podmienky, jej bolo odopreté právo na výkon vykonateľného rozhodnutia.

Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného

súdu ( ). Tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal

právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa

osobitných predpisov ( ). Exekučný súd je povinný

nakladať s takýmto rozsudkom rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom

prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup

v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného

všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného

titulu vydaného v rozhodcovskom konaní.

Otázkami procesného postupu exekučného súdu podľa ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku pri posudzovaní materiálnych a formálnych predpokladov

pre vykonanie exekúcie v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, rovnako

tak oprávnenie exekučného súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok v zmysle § 45 zákona

č. o rozhodcovskom konaní vyriešila súdna prax vo svojej judikatúre

(R 46/2011 a R 47/2011) takto:

„Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo

k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom

prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou

prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský

súd.

Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré

je exekučným titulom, v exekučnom konaní je však zo zákona oprávnený a povinný

preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona

č. o rozhodcovskom konaní“.

Napokon Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu 29. novembra 2012 prijalo

ďalšie rozhodnutia na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky v znení týchto právnych viet:

„Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo

platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení o rozhodcovskom

konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn.

).

Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného

rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj

bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola

uzavretá platne.

Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe

neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce

z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou

viazaná.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012, sp. zn.

).

Z uvedeného plynie záver, že exekučnému súdu nie je možné upierať oprávnenie

preskúmavať rozhodcovský rozsudok z vyššie uvedených hľadísk, a to aj pokiaľ ide

o platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) podľa hmotného práva, nevynímajúc od toho

neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách, pre ktoré sa tieto zmluvy

považujú za neplatné ( a nasl. ). Z uvedeného hľadiska dovolací

súd nezistil, že by procesným postupom súdu boli prekročené zákonné medze vychádzajúce

z ustanovenia Exekučného poriadku alebo z ustanovenia

9

Z. z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu

prvého stupňa podľa názoru dovolacieho súdu nemožno považovať ani za svojvoľné, zjavne

neodôvodnené, resp. arbitrárne (zjavne neudržateľné), pretože súdy sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov extrémne neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich

účel a význam. Posúdenie toho, či súdy použitý predpis aplikovali správne alebo či z neho

vyvodili správne právne závery, by prichádzalo z pohľadu dovolacieho súdu do úvahy až

vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že postupom súdov v preskúmavanej veci,

ktorým bola žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietnutá, nebola oprávnenej odňatá možnosť pred súdom konať ( ).

Obdobne závery k argumentom dovolateľky zaujal dovolací súd napr. vo veciach sp. zn.

, sp. zn. , , , ,

, , sp. zn. .

Pokiaľ dovolateľka sa nestotožnila s dôvodmi, pre ktoré súdy zamietli jej žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a v tejto súvislosti videla porušenie jej práv

na súdnu ochranu a spravodlivý proces, treba uviesť, že právo na spravodlivý súdny proces

podľa neznamená právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami, resp. jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno povedať, že

neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za porušenie základného práva.

Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony ().

Z týchto dôvodov (1.a/ a 1.b/) dospel dovolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci

nešlo o prípad zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie v procesnej situácii, v ktorej pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné

predpoklady. Pokiaľ súd prvého stupňa predmetnú žiadosť zamietol a odvolací súd jeho

rozhodnutie potvrdil, nemal ich postup za následok odňatie možnosti oprávnenej pred súdom

konať ( ).

2. K námietke oprávnenej, že súdy zaťažili konanie, tzv. inou vadou konania majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), dovolací súd

uvádza, že procesná vada tejto povahy je relevantný dovolací dôvod, ktorý možno úspešne

uplatniť vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné (o tento prípad ale v preskúmavanej veci

10

nejde). Sama, tzv. iná vada konania prípustnosť dovolania nezakladá (pre účely

preskúmavanej veci viď a ).

3. Dovolateľka tvrdí, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva

na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením

veci sa nezakladá procesná vada konania v zmysle (iba výskyt ktorej v konaní

na súdoch nižších stupňov by v danej veci mohol založiť prípustnosť dovolania oprávnenej).

Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne

odôvodniť (iba) procesne prípustné dovolanie (viď ), samo

nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale prípustnosť dovolania nezakladá

(viď R 54/2012, a tiež niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

napríklad vo veciach sp. zn. , , , ,

, sp. zn. a ).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou ( ), nevyšli najavo ani iné procesné vady

konania vymenované v a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva

z ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie oprávnenej

podľa , v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej náhradu

trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodala návrh na jej priznanie ( ).

11

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2014

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková