Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
bdc/390172.ef5d68.pdf
PDF · 135.7 KB
No categories available
7ECdo/24/2013
Najvyšší súd 7 ECdo 24/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Rapid life životnej
poisťovne, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska č. 2, IČO: 31 690 904, zastúpenej
Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Užhorodská
21, IČO: 47 231 785, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Daniel Blyšťan, proti
povinnému M. G., bývajúcemu v K., o vymoženie 48,40 € s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 8 Er 805/2011, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu
Krajského súdu v Košiciach zo 6. septembra 2012, sp. zn. 15 CoE 55/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Oprávnená podala súdnej exekútorke návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie
sumy 48,40 € s príslušenstvom (špecifikovaným v návrhu), pričom právo na vymáhanú sumu
preukazovala rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice, s.r.o. z 21. septembra
2010, sp. zn. 2 C 51/2010. Súdna exekútorka následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) požiadala Okresný súd Rožňava o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie.
Okresný súd Rožňava uznesením z 22. novembra 2011, č. k. 8 Er 805/2011-30 žiadosť
súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Poukázal na to, že
rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý je v danej veci pripojený k návrhu na vykonanie
exekúcie, sa týka životného a úrazového poistenia v zmysle poistnej zmluvy
„EurokapitálPlus“ uzavretej účastníkmi konania 29. júna 2008, č. 4434800050, súčasťou
ktorých boli aj Všeobecné poistné podmienky (ďalej len „poistná zmluva“). Súd prvého
stupňa vychádzal z toho, že poistná zmluva je spotrebiteľská zmluva. Zohľadnil, že účastníci
sa v zmysle čl. XV. Všeobecných poistných podmienok dohodli, že všetky prípadné spory
medzi nimi vzniknuté z tohto právneho vzťahu, budú prejednané pred rozhodcovským súdom.
V nadväznosti na to pristúpil k posúdeniu, či tu nejde o neprijateľnú podmienku obsiahnutú
v spotrebiteľskej zmluve. Táto doložka narušuje rovnováhu účastníkov daného právneho
vzťahu, dodávateľa zvýhodňuje na úkor spotrebiteľa a vytvára nerovnaké faktické podmienky
ochrany ich práv. Dospel k záveru, že spotrebiteľ sa v danom prípade v rozpore s princípmi
právneho štátu vopred vzdal svojho práva na účinnú ochranu, lebo pristúpil na to, že spory
medzi účastníkmi budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Keďže rozhodcovská
doložka nebola individuálne dojednaná, napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka a je v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatná. Navyše trovy rozhodcovského konania sa javia ako neprípustné trestanie
spotrebiteľa. To odôvodňuje záver o neprijateľnosti uvedenej rozhodcovskej doložky.
Z týchto dôvodov dospel súd prvého stupňa k záveru, že predmetná rozhodcovská doložka je
neplatná (§ 53 ods. 1 a 5, § 54 Občianskeho zákonníka účinného v znení v čase uzavretia
poistnej zmluvy). Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť oprávnenie
rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý oprávnená označila za exekučný
titul (nemá legitimitu a je materiálne nevykonateľný). Vzhľadom na to, aplikujúc § 44 ods. 2
Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti uvedenému uzneseniu podala oprávnená odvolanie. Krajský súd v Košiciach
uznesením zo 6. septembra 2012, sp. zn. 15 CoE 55/2012 napadnuté uznesenie potvrdil;
účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že vec
prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávnenej smeruje proti vecne správnemu uzneseniu súdu prvého stupňa, ktoré
treba potvrdiť (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, § 4 ods. 1 a 2, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
(ďalej len „zákon č. 244/2002 Z. z.“), § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r/, ods. 5, § 54 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka a § 2 písm. a/, § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch
a dospel k záveru, že postup prvostupňového súdu bol v súlade so zákonom. Pri posudzovaní
exekučného titulu podľa hľadísk vyplývajúcich z týchto ustanovení bol aj podľa názoru
odvolacieho súdu opodstatnený záver, že účastníci konania uzavreli v danom prípade
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd prvého stupňa
bol povinný a zároveň povinný skúmať, či je vykonateľné rozhodnutie, ktoré oprávnená
pripojila k návrhu na vykonanie exekúcie. Rozhodcovskú doložku správne považoval
za neplatnú o čom svedčí aj fakt, že bola dohodnutá už podpisom samotnej zmluvy ako
pokračovanie predtlačených všeobecných povinných podmienok odkazujúce na rozhodcovskú
doložku. Ak teda nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a nemohol vydať ani rozhodcovský rozsudok. Odvolací súd nevyhovel ani
námietke vykonania dokazovania súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania, pretože
v štádiu exekučného konania či je možné vyhovieť žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie sa vychádza len z tvrdení oprávneného a z exekučného titulu
a dokazovanie neprichádza do úvahy. V takom prípade exekučný súd správne dospel
k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie bolo potrebné
zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). O trovách odvolacieho konania rozhodol
podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, v ktorom žiadala
zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, lebo súdy v danom prípade:
1. odňali oprávnenej možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), a to tým,
že: a/ rozhodli bez nariadenia pojednávania, i keď v konaní vykonali dokazovanie
listinnými dôkazmi, pričom zvoleným postupom odňali oprávnenej možnosť vyjadriť
sa jednak k vykonaným dôkazom, jednak k otázke individuálneho dojednania
rozhodcovskej doložky, b/ súdy nesprávne rozhodli o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keď na takéto rozhodnutie
neboli splnené zákonom stanovené podmienky, čím došlo zároveň k porušeniu práva
oprávnenej na súdnu ochranu v zmysle podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s článkom 2
Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, domôcť sa výkonu rozhodnutia,
2. konanie zaťažili tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.),
3. svoje rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podala včas oprávnená, za ktorú koná advokát (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.),
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) najskôr skúmal, či dovolanie
oprávnenej smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno totiž napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, (len)
pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle
§ 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací
súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky
žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil
uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu
uvedenému § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p. Dovolanie oprávnenej preto podľa ustanovení
§ 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len
ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia
nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne
neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995, a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998).
Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor
účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;
rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Oprávnená procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
1. Dovolateľka namieta, že jej súdy odňali možnosť pred súdom konať v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia,
je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi
odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka
občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho
práv.
1.a/ Dovolateľka tvrdí, že k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. došlo tým,
že súdy vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania,
bez jej účasti a možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.
V preskúmavanej veci dospelo exekučné konanie do štádia posudzovania splnenia
tých zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora
vykonaním exekúcie. Dovolaním je napadnuté rozhodnutie vydané v tomto štádiu exekučného
konania.
Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd
preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul
z hľadiska ich súladu so zákonom. Pri tom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie
má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou)
o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný
osobami uvedenými v exekučnom titule, a či sú splnené všeobecné podmienky konania
v zmysle § 103 O.s.p. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie
sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení
oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd
nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach
§ 122 až § 124 O.s.p.) – postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne
osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom
na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia
podmienok konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o poverenie
na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného
a povinného.
Ak teda dovolateľka vyvodzuje existenciu procesnej vady konania v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. z toho, že súdy vykonali „dokazovanie“ bez nariadenia pojednávania a v jej
neprítomnosti, ide o námietku neopodstatnenú (porovnaj tiež I. ÚS 359/2012,
I. ÚS 332/2012, m. m IV. ÚS 461/2012, II. ÚS 160/2013, III. ÚS 264/2012, III. ÚS 595/2012,
III. ÚS 433/2013, III. ÚS 455/2013, I. ÚS 14/2014).
Z dovolania vyplýva tiež názor oprávnenej, že súdy nezistili v potrebnom rozsahu
skutkový stav. Namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení nie je ale
procesnou vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. (výlučne ktorá by, ako už bolo uvedené,
mohla v danom prípade založiť prípustnosť dovolania žalovanej). Vytýkaná neúplnosť alebo
nesprávnosť by mohla byť (prípadne) spojená s procesnou vadou konania v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p., vada tejto povahy ale prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
nezakladá.
Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že namietaným postupom súdov
nebola oprávnenej znemožnená realizácia jej procesných oprávnení.
1.b/ Oprávnená namietala aj to, že v prípade zamietnutia žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre to neboli splnené zákonom stanovené
podmienky, jej bolo odopreté právo na výkon vykonateľného rozhodnutia.
Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného
súdu (§ 35 zákona č. 244/2002 Z. z.). Tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal
právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa
osobitných predpisov (§ 44 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.). Exekučný súd je povinný
nakladať s takýmto rozsudkom rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom
prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup
v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného
všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného
titulu vydaného v rozhodcovskom konaní.
Otázkami procesného postupu exekučného súdu podľa ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku pri posudzovaní materiálnych a formálnych predpokladov
pre vykonanie exekúcie v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, rovnako
tak oprávnenie exekučného súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok v zmysle § 45 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní vyriešila súdna prax vo svojej judikatúre
(R 46/2011 a R 47/2011) takto:
„Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo
k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.
Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou
prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský
súd.
Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré
je exekučným titulom, v exekučnom konaní je však zo zákona oprávnený a povinný
preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní“.
Napokon Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu 29. novembra 2012 prijalo
ďalšie rozhodnutia na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky v znení týchto právnych viet:
„Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn.
Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj
bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola
uzavretá platne.
Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe
neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce
z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou
viazaná.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012, sp. zn.
Z uvedeného plynie záver, že exekučnému súdu nie je možné upierať oprávnenie
preskúmavať rozhodcovský rozsudok z vyššie uvedených hľadísk, a to aj pokiaľ ide
o platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) podľa hmotného práva, nevynímajúc od toho
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách, pre ktoré sa tieto zmluvy
považujú za neplatné (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Z uvedeného hľadiska dovolací
súd nezistil, že by procesným postupom súdu boli prekročené zákonné medze vychádzajúce
z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo z ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu
prvého stupňa podľa názoru dovolacieho súdu nemožno považovať ani za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. arbitrárne (zjavne neudržateľné), pretože súdy sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov extrémne neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich
účel a význam. Posúdenie toho, či súdy použitý predpis aplikovali správne alebo či z neho
vyvodili správne právne závery, by prichádzalo z pohľadu dovolacieho súdu do úvahy až
vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že postupom súdov v preskúmavanej veci,
ktorým bola žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnutá, nebola oprávnenej odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Obdobne závery k argumentom dovolateľky zaujal dovolací súd napr. vo veciach sp. zn.
2 Cdo 5/2012, sp. zn. 3 Cdo 146/2011, 3 Cdo 219/2012, 3 Cdo 193/2012, 3 Cdo 191/2012,
5 Cdo 100/2012, 5 Cdo 112/2012, sp. zn. 6 Cdo 228/2011.
Pokiaľ dovolateľka sa nestotožnila s dôvodmi, pre ktoré súdy zamietli jej žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a v tejto súvislosti videla porušenie jej práv
na súdnu ochranu a spravodlivý proces, treba uviesť, že právo na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky neznamená právo na to, aby bol účastník
konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
požiadavkami, resp. jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno povedať, že
neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za porušenie základného práva.
Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony (I. ÚS 50/04).
Z týchto dôvodov (1.a/ a 1.b/) dospel dovolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci
nešlo o prípad zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v procesnej situácii, v ktorej pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné
predpoklady. Pokiaľ súd prvého stupňa predmetnú žiadosť zamietol a odvolací súd jeho
rozhodnutie potvrdil, nemal ich postup za následok odňatie možnosti oprávnenej pred súdom
konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
2. K námietke oprávnenej, že súdy zaťažili konanie, tzv. inou vadou konania majúcou
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), dovolací súd
uvádza, že procesná vada tejto povahy je relevantný dovolací dôvod, ktorý možno úspešne
uplatniť vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné (o tento prípad ale v preskúmavanej veci
nejde). Sama, tzv. iná vada konania prípustnosť dovolania nezakladá (pre účely
preskúmavanej veci viď § 239 O.s.p. a § 237 O.s.p.).
3. Dovolateľka tvrdí, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje
konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva
na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením
veci sa nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p. (iba výskyt ktorej v konaní
na súdoch nižších stupňov by v danej veci mohol založiť prípustnosť dovolania oprávnenej).
Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne
odôvodniť (iba) procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo
nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale prípustnosť dovolania nezakladá
(viď R 54/2012, a tiež niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
napríklad vo veciach sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011,
5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a 7 Cdo 49/2012).
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád
konania tvrdených dovolateľkou (§ 237 písm. f/ O.s.p.), nevyšli najavo ani iné procesné vady
konania vymenované v § 237 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva
z ustanovenia § 239 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie oprávnenej
podľa § 243b ods. 5 O.s.p., v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej náhradu
trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodala návrh na jej priznanie (§ 151 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. februára 2014
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková