Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/69/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu POHODA FESTIVAL, s.r.o., so sídlom Zochova 6-8, Bratislava, IČO 45 639 043, právne zastúpeného JUDr. E. M., advokát, s.r.o., so sídlom F. A. M. XX, P., IČO 36 866 598, proti žalovanému Landauer Weihnachtscircus e.K., majiteľ L. V., In der Heget 12, 66955 Pirmasens, Nemecká spolková republika, HRA 30498, právne zastúpenému KORÁBOVÁ & LOVICH s.r.o., so sídlom Záborského 42, Bratislava, IČO 50 131 931, o zaplatenie 33 190 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -2925, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 33 190 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi 100 % trov konania a výrokom III. uložil žalovanému povinnosť nahradiť 100 % trov štátu, na účet Okresného súdu Trenčín.

Rozsudok súdu prvej inštancie.

2. Za vyslovenia názoru, že odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, odvolací súd uvádza, že po uvedení toho, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku žalobca použil v odsekoch 1.1., 1.2., 4.1.- 4.4., 5. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, po uvedení ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany žalovaný použil v odsekoch 3.1.1.,3.1.2., 3.2., 9., 10.1.- 10.3. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a po uvedení procesného postupu v odsekoch 2., 6.1., 6.2.1.- 6.2.4. 7.1., 7.2., 8.1., 8.2.1.- 8.2.11., 11. - 15. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie v odseku 16. - 17. odôvodnenia rozsudku uviedol rozsah vykonaného dokazovania a v odsekoch 18. - 31. uviedol súd prvej inštancie jednotlivé skutkové zistenia.

3. Súd prvej inštancie po vysporiadaní sa s otázkou právomoci súdu prvej inštancie (odseky 6.1. - 8.2.11. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) a s otázkou určenia rozhodného práva podľa čl. 1 ods. 1

prvej vety, čl. 28 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) zo dňa 17.06.2008, podľa čl. 4 ods. 1, 2, 5, čl. 10 ods. 1, 2 Rímskeho dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z roku 1980, podľa bodu 11, 17, čl. 1 ods. 1 prvá veta, čl. 4 ods. 1 prvá veta nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) z 11.07.2007 právne posúdil zistený skutkový stav podľa , , , , , , , podľa , , , , , , , , , , , , , a podľa o verejných kultúrnych podujatiach v znení neskorších predpisov.

4. Z písomného vyhotovenia ponuky zo dňa 25.2.2009 mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca žalovaného G.-S. GmbH doručil právnemu predchodcovi žalobcu Agentúra Pohoda, s.r.o., na meno X. X., ponuku na prenájom koncertného stanu 45 x 75 m, 8-Master v období od 15.7.2009 do 19.7.2009 v Trenčíne, pričom nájomné malo predstavovať 16 700 eur, prepravné náklady 4 800 eur a podlaha stanu, vrátane transportu 12 000 eur. Emailom zo dňa 6.5.2009 M. M. oznámila konateľovi právneho predchodcu žalovaného p. V., že zmluva je zo strany právneho predchodcu žalobcu definitívne potvrdená a chcú ich mať aj v roku 2009. Zároveň požiadala o harmonogram výstavby stanu. V prílohe emailu zo dňa 11.5.2009 M. M. zaslala p. V. zmluvu. Zároveň mu oznámila termín vykonania dohodnutej platby a požiadala ho o doručenie faktúry so všetkými bankovými údajmi. Právnemu predchodcovi žalobcu bola následne predložená faktúra zo dňa 11.5.2009 na zálohovú platbu v sume 20 000 eur titulom nájomného a prepravných nákladov koncertného stanu 45 x 75 m, 8-Master, vrátane podlahy stanu a jej transportu. Právny predchodca žalobcu predložil v spore písomnú zmluvu medzi Landauer-Weihnachtscircus GmbH ako prenajímateľom a Agentúrou Pohoda, s.r.o. ako nájomcom, ktorej predmetom bol nájom 1 koncertného stanu 45 x 75 m, 8-stĺpového v období od 16.-19.7.2009 za dohodnuté nájomné spolu v sume 35 000 eur. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca žalovaného Landauer-Weihnachtscircus GmbH ako prenajímateľ (nemecká obchodná spoločnosť) a právny predchodca žalobcu Agentúra Pohoda, s.r.o. ako nájomca (slovenská obchodná spoločnosť) uzavreli písomnú nájomnú zmluvu, ktorá neobsahovala dohodu o voľbe rozhodného práva, ktorým by sa táto zmluva mala spravovať. Nájomnou zmluvou sa prenajímateľ zaväzuje prenajať vec a nájomca sa zaväzuje zaplatiť dohodnuté nájomné. Z uvedeného vyplýva, že pre danú nájomnú zmluvu nebolo možné vybrať iba jedno charakteristické plnenie v zmysle čl. 4 ods. 2 Rímskeho dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z roku 1980. Vzhľadom k tomu mal súd prvej inštancie podľa čl. 4 ods. 5 Rímskeho dohovoru za to, že predmetná nájomná zmluva sa spravuje právnym poriadkom SR, nakoľko z celkových okolností vyplýva, že práve so Slovenskou republikou mala najužšiu väzbu, keďže výstavba a nájom označeného stanu sa, podľa nájomnej zmluvy, mal realizovať v Z. (SR), kde bolo teda miesto plnenia zmluvy zo strany prenajímateľa, ktorý mal zabezpečiť aj prepravu stanu na územie SR. Nájomca mal časť nájomného (13 500 eur) uhradiť na území SR v hotovosti. Taktiež plnenie všetkých ostatných, písomne dohodnutých, zmluvných práv a povinností, vyplývajúcich z bodov 3 až 19 nájomnej zmluvy sa malo zrealizovať na území SR, z čoho vyplýva, že aj k ich porušeniu mohlo dôjsť na území Slovenska.

5. Právni predchodcovia strán sporu boli podnikatelia (právny predchodca žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu potvrdil, že právny predchodca žalovaného bol podnikateľom na území SRN), predmetnú písomnú nájomnú zmluvu uzavreli v rámci ich podnikateľskej činnosti. Vzhľadom k tomu bol uvedenou nájomnou zmluvou založený obchodný záväzkový vzťah, ktorý v zmysle upravuje , pričom nájomná zmluva sa v súlade s spravuje aj príslušnými ustanoveniami ( a nasl.) . Medzi stranami sporu (ani ich právnymi predchodcami) nebola sporná existencia zmluvného vzťahu medzi právnymi predchodcami strán sporu, v rámci ktorého prenechal právny predchodca žalovaného v roku 2009 za odplatu právnemu predchodcovi žalobcu do užívania predmetný stan.

6. V spore nebolo preukázané tvrdenie právneho predchodcu žalobcu, že by právni predchodcovia strán sporu uzavreli nájomnú zmluvu konkludentne. Z emailu M. M. zo dňa 11.5.2009 je zrejmé, že jeho prílohou bola predmetná zmluva, čo potvrdzuje jej písomnú formu. V tento súvislosti dal súd prvej inštancie do pozornosti aj čl. 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 č. 44/2001 o právomoci a o uznaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach z 22.12.2000, podľa ktorého

komunikácia elektronickou cestou, ktorá poskytuje trvalý záznam o dohode, sa považuje za „písomnú“. Potvrdenie zmluvy oznámila emailom zo dňa 6.5.2009 aj M. M., pričom možno dôvodne predpokladať, že v prípade konkludentného uzavretia zmluvy by (aj s prihliadnutím na písomnú ponuku zo strany právneho predchodcu žalovaného a email zo dňa 11.5.2009), k jej potvrdeniu takýmto spôsobom nedošlo. Písomné vyhotovenie predmetnej nájomnej zmluvy je v nemeckom jazyku (v spore bol predložený aj jeho preklad do slovenského jazyka), obsahuje 20 bodov. Za právneho predchodcu žalobcu Agentúru Pohoda, s.r.o. je podpísané X. X., ktorej meno je uvedené aj v záhlaví zmluvy v rámci identifikácie nájomcu. Z pracovnej zmluvy zo dňa 1.5.2007, uzavretej medzi X. X. a právnym predchodcom žalobcu je zrejmé, že X. Vrabcová bola v predmetnom čase v pracovnoprávnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu, pričom v pracovnej zmluve mala dohodnutý druh práce produkčný manažér. Podľa čl. 4.2 označenej pracovnej zmluvy, jej pracovnou náplňou malo byť denné plánovanie a zabezpečenie plynulého chodu kancelárie, podpora činnosti executive managera podľa jeho pokynov, vykonávanie činností súvisiacich s realizáciou projektov zamestnávateľa a ostatné práce podľa zadania nadriadeného. Z internetovej stránky právneho predchodcu žalobcu pre dané kultúrne podujatie je zrejmé, že za právneho predchodcu žalobcu vystupovala ako osoba zodpovedná za výrobu a sponzorstvo podujatia. Podľa svedeckej výpovede M. M., X. X. vykonávala konzultácie s pánom V. a jej snom, spoločným aj so svedkyňou a pánom M. (konateľom právneho predchodcu žalobcu), bolo mať predmetný stan na festivale. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd posúdil konanie X. X. pri uzavretí a podpísaní predmetnej nájomnej zmluvy ako konanie právneho predchodcu žalobcu v zmysle ako zamestnankyne Agentúry Pohoda, s.r.o., ktorá bola poverená uvedenými činnosťami; uvedená zmluva, ktorej účelom bolo zabezpečenie stanu, súvisela s realizáciou daného kultúrneho podujatia; pričom podpísala obdobnú zmluvu s právnym predchodcom žalovaného aj pre rok 2008, z ktorej záväzky zanikli splnením. Je potrebné prihliadnuť aj na to, že, okrem X. X., potvrdili túto zmluvu v emailoch adresovaných právnemu predchodcovi žalovaného aj M. M. a M. M., pričom M. M. bola zamestnankyňou právneho predchodcu žalobcu, ktorá dávala pokyny kedy a čo sa malo na festivale budovať a M. M. (podľa informácie z internetovej stránky právneho predchodcu žalobcu) tiež bola jednou z osôb, ktoré za právneho predchodcu žalobcu organizačne zabezpečovali podujatie. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie na základe tvrdenia právneho predchodcu žalobcu o tom, že X. X. neovládala nemecký jazyk, a preto nemohla uzavrieť predmetnú zmluvu vážne, nezistil dôvod jej neplatnosti v zmysle , keďže z uvedených okolností uzavretia predmetnej nájomnej zmluvy je zrejmé, že bola riadne oboznámená minimálne s jej podstatnými časťami. Podľa vyjadrenia Mgr. U. M., konateľa právneho predchodcu žalobcu, ako svedka v trestnom konaní, M. M. mala na starosti gastro služby, produkčnou manažérkou bola M. M. a komunikáciou s partnermi bola poverená X. X.. Podľa názoru súdu prvej inštancie, uvedené skutočnosti taktiež potvrdzujú uzavretie predmetnej nájomnej zmluvy v písomnej forme, v znení, ktoré v spore predložil v nemeckom jazyku právny predchodca žalovaného, a ktoré vo svojej výpovedi dňa 28.4.2016 potvrdila aj svedkyňa M. M..

7. Podľa bodu 1 predmetnej zmluvy si právny predchodca žalobcu prenajal od právneho predchodcu žalovaného 1 koncertný stan 45 x 75 m, 8 stĺpový, na obdobie od 16.7.2009 do 19.7.2009, so začiatkom výstavby stanu od 8.7.2009, dokončenie 14.7.2009. S prihliadnutím na bod 1 zmluvy, jej účel, vyjadrenia strán sporu a ich právnych predchodcov, ponuku zo dňa 25.2.2009 a faktúru na zálohovú platbu za nájom stanu, má predmetná zmluva podstatné náležitosti nájomnej zmluvy v zmysle , pričom jej predmetom bol nájom stanu v období za dohodnuté nájomné. Predmetná nájomná zmluva výslovne nevymedzuje verziu (stav) stanu, v ktorej mal byť dodaný, teda či mal predmetný stan byť dodaný v tzv. otvorenej verzii (bez časti bočného opláštenia), alebo v tzv. uzavretej (teda ako kompletne opláštený).

8. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že právny predchodca žalovaného prenechal do užívania právnemu predchodcovi žalobcu v roku 2009 predmetný stan v tzv. otvorenej verzii, teda bez riadneho opláštenia stanu bočnými plachtami, keďže, podľa vyjadrenia právneho predchodcu žalovaného zo dňa 4.12.2009, pri odovzdávaní stanu bolo zavesených z bočnej steny iba cca 60-75 m, pričom zvyšok stanu (cca 120 m z bočného opláštenia) nebol opláštený. Z vyjadrenia právneho predchodcu žalobcu, ako aj z výpovedí svedkov M. M. (28.4.2016) a M. N., rod. M. (19.11.2009) mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca žalobcu požadoval dodanie stanu v tzv. otvorenej verzii. Tvrdenie právneho predchodcu žalovaného o tom, že by predmetný stan mal byť právnemu predchodcovi v roku

2009 dodaný v tzv. uzavretej (kompletne opláštenej aj bočnými stenami) verzii v spore preukázané nebolo. Je potrebné prihliadnuť na to, že aj v roku 2008 právny predchodca žalovaného prenechal do užívania právnemu predchodcovi žalobcu stan v tzv. otvorenej verzii, čo potvrdili právni predchodcovia strán sporu v ich vyjadreniach, ako aj predložená fotografia. Počas celého festivalu v roku 2008 bol pritom prítomný štatutárny zástupca právneho predchodcu žalovaného osobne na mieste, pričom v spore nebolo preukázané, že by požadoval stan dostavať, alebo niečo namietal voči tomu, že ním poskytnutá otvorená verzia stanu by bola nedostavaná. Uvedené tvrdenie žalovaného vyvracia aj to, že dňa 13.7.2009 bol pracovník právneho predchodcu žalovaného I. X., ako aj konateľ L. V. odubytovaní, čo potvrdzuje aj podklad k vystaveniu faktúr 7/2009, teda neboli prítomní na mieste samom, a preto opláštenie stanu nemal kto reálne po jeho zariadení dokončiť. V konaní nebolo preukázané, že by právny predchodca žalobcu žiadal právneho predchodcu žalovaného, aby opláštenie stanu bolo zrealizované až po zariadení stranu, resp. že by vôbec súviselo so stavaním scény alebo, že by nebolo možné stan dozariaďovať v prípade, ak by bolo predtým ukončené opláštenie stanu. Taktiež nebola preukázaná povinnosť právneho predchodcu žalobcu kontaktovať pracovníkov právneho predchodcu žalovaného na dokončenie stanu, pričom je potrebné prihliadnuť i na to, že po ich odchode z Z., už ani nemal koho kontaktovať. Tvrdenie žalovaného, že dvom slovenským vyškoleným pracovníkom právneho predchodcu žalobcu, ktorých poznal iba podľa mien "U." a "G." ponechal vysielačky a bolo im odovzdané telefónne číslo na pána V., ako aj jeho ďalšieho spolupracovníka pána H. P., aby mohli byť títo kedykoľvek kontaktovaní a mohli v prípade potreby prísť na dokončenie bočného opláštenia, príp. na vyriešenie ďalších problémov, v konaní nebolo preukázané. Popiera ho skutočnosť, že nie je zrejmé, akým spôsobom a kedy by mohli dokončiť opláštenie stanu, príp. rozhodovať o jeho prevádzke počas festivalu, keďže doopláštenie stanu mohlo trvať cca 7 hodín. V spore tiež nebolo preukázané ich oprávnenie konať v mene právneho predchodcu žalovaného. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd prvej inštancie za preukázanú dohodu právnych predchodcov strán sporu o tom, že stan mal byť dodaný v tzv. otvorenej verzii. Miesto, kde boli zložené stavebné prvky a opláštenie stanu, potrebné na jeho dokončenie, súd prvej inštancie považoval vo vzťahu k tomu, či mal byť stan právnemu predchodcovi žalobcu odovzdaný tzv. otvorený alebo tzv. uzavretý za právne irelevantné, nakoľko pri správnom organizačnom zabezpečení nie je problém tieto prvky v prípade potreby premiestniť na príslušné miesto. Je potrebné prihliadnuť aj na to, že aj L. V. na výsluchu dňa 1.10.2015 potvrdil, že usporiadateľ, zastúpený M. M., si na mieste samom vyhradil otvorenú verziu stanu. V spore nebol preukázaný motív, prečo právny predchodca žalovaného priviezol na miesto samé aj opláštenie a časti stanu, ktoré neboli namontované, pričom však takéto konanie nie je možné posúdiť ako dôkaz postačujúci na preukázanie dohody zmluvných strán o tom, že by mal stan byť dodaný v tzv. uzatvorenej verzii. Súd prvej inštancie podotkol, že v zmluve bol dohodnutý termín dokončenia stavby stanu 14.7.2009. Skutočnosť, že stan bol právnemu predchodcovi žalobcu odovzdaný už 14.7.2009 potvrdzujú zverejnené novinky na www.pohodafestival.sk v roku 2009, správa od vedúceho brigádnikov právneho predchodcu žalobcu U. X., podklady k faktúre č. 7/2009 o ubytovaní zástupcov žalovaného, a tiež to, že 15.7.2009 už právny predchodca žalobcu neposkytoval pracovníkov právnemu predchodcovi žalovaného.

9. V spore nebolo preukázané povolenie právneho predchodcu žalovaného na prevádzku predmetného stanu v tzv. otvorenej verzii. Takéto povolenie nevyplývalo ani z predloženej technickej dokumentácie stanu. Podľa bodu 3.1 Správy o kontrole príloh k žiadosti, Správy o stavebnej a preberacej skúške stanu pre hudobné podujatia alebo výstavy od rýchlosti vetra 20 m/ s (intenzita vetra 8) treba prevádzku zastaviť, stan vyprázdniť, vchody stanu uzavrieť a vystuženie rondelových tyčí a strešné popruhy prídavkovými kolíkmi v zemi ukotviť. Podľa bodu 3.2 uvedených dokumentov vchody stanu treba v prípade silnejšieho vetra zavrieť. Tieto povinnosti obsahuje aj Správa o stavebnej a preberacej skúške stanu zo dňa 23.4.1999. Z uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané, že povolenie na prevádzku stanu bolo vydané pre tzv. uzavretú verziu stanu (kompletne opláštený aj na bočných stenách), pri ktorej sa v prípade silnejšieho vetra museli uzavrieť ešte aj vchody. Podľa názoru súdu prvej inštancie, aj vyjadrenie právneho predchodcu žalovaného, ktorý trval na tom, že stan sa mal (a chcel to aj urobiť) na festivale v roku 2009, po jeho dozariaďovaní, opláštiť bočnými stenami, svedčí o tom, že si bol vedomý toho, že predmetné povolenie na prevádzku stanu bolo dané len pre tzv. zatvorenú verziu. Taktiež podľa odpovede 11 v závere znaleckého posudku č. 5/2010 znalecký ústav konštatuje, že v príručke „Výťah z predpisov pre stavbu a prevádzku ...“ nie je popisovaná a povolená iná verzia koncertného stanu ako verzia

s použitím bočných stien. Podľa vyjadrenia znaleckého ústavu v bode 2.2.4 znaleckého posudku č. 5/2010, podľa technickej príručky bola možná prevádzka stanu len s kompletne nainštalovanými bočnými plachtami (stenami). Taktiež podľa odpovede na otázku č. 2 v závere znaleckého posudku č. 6/2010 (bod 4) „... podľa technickej príručky nie je uvedená iná forma stanu ako s bočnými stenami“. Súd prvej inštancie podotkol, že znalecké posudky M. BA popis opláštenia (tzv. otvorenej alebo uzavretej verzie) stanu konkrétne neobsahujú. Svedok Ing. P. B. na pojednávaní dňa 28.4.2016 uviedol, že jednoznačný zákaz prevádzkovania stanu v tzv. otvorenej verzii v technickej dokumentácii nenašiel. Potvrdil však, že hraničná rýchlosť použiteľnosti stanu (8. stupeň Beaufortovej stupnice) je uvádzaná pre zatvorenú verziu. Taktiež potvrdil, že technická dokumentácia stanu sa netýka stanu bez bočných plachiet.

10. Podľa bodu 9 nájomnej zmluvy zástupcovi firmy V. musí byť vždy zaručený prístup k stanu. Podľa bodu 15 (prvej vety) zmluvy prenajímateľ poskytne na celú dobu podujatia na mieste minimálne jednu osobu. Podľa bodu 5.1.1. Výpisu zo smerníc pre stavbu a prevádzkovanie letmých konštrukcií znenie apríl 1977, resp. október 1989 (Stany) prevádzkovateľ (majiteľ povolenia) alebo ním poverená osoba, dostatočne veci znalý zástupca musí počas prevádzkovania mať dozor a starať sa o dodržiavanie prevádzkových predpisov. Podľa bodu 1 Správy o prevzatí do užívania a skúške na predĺženie povolenia zo dňa 28.1.2005 na zabezpečenie prevádzky treba menovať zodpovednú, veci znalú osobu. Podpisom pod túto správu potvrdzuje veci znalá osoba, že obsah zobrala na vedomie a porozumela mu. Z výpovedí svedkov M. M., U. B., U. X. (18.8.2009), X. X. (16.9.2009), Z. B. a podkladu k vystaveniu faktúr 7/2009 mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca žalovaného neposkytol na celú dobu podujatia v roku 2009 na mieste samom dostatočne veci znalého zástupcu v zmysle citovaných požiadaviek technickej dokumentácie stanu a bodov 15 a 9 nájomnej zmluvy, ktorý by počas prevádzkovania stanu vykonával dozor a staral sa o dodržiavanie prevádzkových predpisov stanu. P. V. na výsluchu dňa 1.10.2015 uviedol, že „U.“ (U. B.) a „G.“ (Z. B.), ako aj M. M. zostali celý čas na mieste. Vedeli , čo bolo treba robiť a boli v kontakte pomocou vysielačiek. M., resp. zodpovední z Pohody sa mali o to postarať, aby sledovali poveternostné podmienky a vývoj počasia. „U.“ vedel, že pri vetre bolo treba obvodovú plachtu zatvoriť za účelom ochrany stanu a zodpovední z Pohody vedeli, že od sily vetra 8 bolo treba ukončiť prevádzku stanu. Rozhovor medzi ním, pánom P. a vedúcou výroby istou „M.“ sa mal, podľa neho, konať dňa 15.7.2009 (čo však súd prvej inštancie nepovažoval za hodnoverné tvrdenie, keďže dňa 15.7.2009 už pán V. v Trenčíne nebol; bol aj odubytovaný). Podľa výpovede p. V. (1.10.2015) za účelom údržby stanu a k objasneniu prípadných otázok boli po vzájomnej dohode, dňa 15.7.2009, vybraní a menovaní 2 odborne spôsobilí stanoví pracovníci, menovite „U.“ a „G.“. Títo pracovníci boli vybavení vysielačkami a disponovali aj číslom mobilného telefónu pána V., ako aj pána P.. Podľa vyjadrenia L. V., osobou, ktorá bola v súlade s bodom 15 zmluvy na tvári miesta bol „U.“, ktorý bol odborne spôsobilý, a ktorý bol ako pracovník firmy Bossert prítomný na festivale Pohoda 2008. U. bol prítomný aj na osobnej porade s usporiadateľom, a to dňa 15.7.2009, keď v jeho prítomnosti a s jeho súhlasom p. V. povedal M., že U. bude ich kontaktnou osobou, prítomnou počas festivalu. Zo strany Pohody bol aj vybavený vysielačkou. Na mieste činu zostal aj slovenský spolupracovník pána V. „G.“, ktorý sa zdržiaval v blízkosti stanu a s ktorým sa dohodol, že v jeho mene má zabezpečiť dozor a vybavovať všetko potrebné ohľadne stanu. Uvedené tvrdenia L. V. posúdil súd prvej inštancie ako nevierohodné, nakoľko označená dohoda mala byť uzavretá na stretnutí dňa 15.7.2009, kedy však už bol p. V. odubytovaný a v Trenčíne sa nezdržiaval. Taktiež tvrdenia p. V. popiera výpoveď svedka Z. B. zo dňa 4.7.2013, ktorý pomáhal p. V. so stavbou stanu ako robotník. Potvrdil síce, že bol dohodnutý s p. V., že sa bude zdržiavať na festivale pri predmetnom stane v jeho mene a bude k dispozícii pre organizátorov festivalu za účelom údržby stanu a k objasneniu prípadných otázok, avšak vysielačku nemal, vykonával to, čo mu bolo povedané. Aj keď mal telefónne číslo na p. V., nemal pri sebe ani telefón. Povedal, že je tam na robotu, a nie na rozmýšľanie, čo mu bolo povedané aj p. B.. Osobne nevedel, kedy a pri akom silnom vetre treba ukončiť prevádzku stanu, odmietol prevziať za toto zodpovednosť. Vedel o tom, že keby bola obvodová plachta celá natiahnutá, tak ju treba pri silnom vetre zatiahnuť, ale keďže na stane bola natiahnutá plachta len z jednej tretiny, tak pri silnom vetre nemal plachtu ako zatiahnuť. Potvrdil síce, že „M.“ sa na niečom s p. V. a p. B. dohadovala, ale on obsah nepočul. Predtým sa svedka pýtala, či si zoberie na zodpovednosť stan, na čo jej odpovedal, že nie. Aj pri jej odchode zo stanu jej ešte hovoril, že si to neberie na zodpovednosť. Podľa jeho informácií od M., tam mal zostať jeden z Nemcov, ale vedel, že odišli. Z výpovede svedka teda, podľa názoru súdu prvej inštancie, vyplýva, že ho nebolo možné považovať za dostatočne veci znalého zástupcu, ktorého

prítomnosť pri prevádzke stanu vyžadovala technická dokumentácia stanu a bod 15 nájomnej zmluvy. Je zrejmé, že svedok nebol oboznámený s technickou dokumentáciou, nevedel akým spôsobom a za akých podmienok mal byť stan prevádzkovaný, nemohol byť v kontakte s právnym predchodcom žalovaného, keďže nemal ani vysielačku, ani telefón a sám trval na tom, že odmietol prevziať zodpovednosť za stan. Z jeho výpovede vyplýva, že na mieste samom bol počas festivalu prítomný síce za právneho predchodcu žalovaného, avšak iba za účelom, aby vykonal pokyny ostatných zodpovedných osôb. Svedok H. S. P. sa vo svojej výpovedi zo dňa 12.8.2014 k zástupcom právneho predchodcu žalovaného na mieste samom počas podujatia jednoznačne nevyjadril. Podľa výpovede svedka I. X. zo dňa 14.6.2013 bol na mieste a dohľad mal prevziať U., ktorý bol zo strany Pohody akceptovaný. V konaní však nebolo preukázané, že by U. B. bol prítomný na mieste samom počas festivalu ako dostatočne veci znalý zástupca právneho predchodcu žalovaného. Takúto skutočnosť svedok U. B. nepotvrdil. Svedok Z. B. sa k nemu vyjadriť nevedel. Uviedol, že bol určený na tú prácu ako aj on, pomáhal mu dávať dole plachtu na stane, pričom on mal aj vysielačku. Podľa svedka, U. B. rozvážal materiály, vedel lepšie po nemecky ako svedok, takže komunikoval medzi Nemcami a Pohodou. Mal zmluvu s Pohodou. Mal telefón na p. V.. Z výpovede svedka U. B. zo dňa 18.8.2009 je zrejmé, že na predmetnom podujatí pracoval ako brigádnik pre produkciu festivalu Pohoda, ako vodič VZV. Stavania predmetného stanu sa zúčastnil tri krát, pričom náplňou jeho práce bolo jazdiť na VZV a vykonávať prostredníka - tlmočníka medzi p. V. a agentúrou (či už S. alebo V. P.). V roku 2009 mal uzatvorenú brigádnickú zmluvu s agentúrou Pohoda. Odborný dohľad nad stavbou stanu vykonával vždy p. V.. Počas výstavby predmetného stanu nikdy nevidel žiadnu projektovú dokumentáciu, ani si nevšimol, že by p. V., resp. niektorý pracovník nemeckej firmy počas výstavby stanu manipuloval s nejakými dokumentmi. Počas jeho prítomnosti sa pani M. dohovárala s nemeckými zástupcami (s kým konkrétne uviesť nevedel), kto konkrétne bude zodpovedný za stan počas trvania festivalu. Nemeckí zástupcovia navrhovali za zodpovedné osoby brigádnikov, čo odmietla. Oni povedali, že sa dohodnú a povedia jej meno tej osoby. Či jej to povedali, to už nevedel povedať. Počas festivalu nevidel žiadneho nemeckého zástupcu firmy Bossert na mieste samom. Po páde stanu, keď už tam bol prítomný I. X., bol v telefonickom kontakte s p. V.. Telefonoval on jemu a navrhoval mu, že mu dá pracovnú zmluvu a peniaze za to, že on sa stane človekom, ktorý bol zodpovedný za stan O2 počas trvania festivalu. Už predtým mu podobný návrh dával I. X.. Svedok takéto návrhy odmietol. Podľa názoru súdu prvej inštancie v spore nebola preukázaná ani odborná spôsobilosť svedka U. B. na vykonávanie dozoru a kontroly dodržiavania prevádzkových predpisov stanu, nakoľko i keď sa tento 3 krát ako brigádnik (vodič VZV) podieľal na jeho výstavbe, jeho prevádzku nikdy nezabezpečoval, ani nemal k dispozícii a nebol oboznámený s technickou dokumentáciou stanu, a teda podmienkami prevádzky stanu.

11. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca žalovaného ako prenajímateľ v roku 2009 neprenechal právnemu predchodcovi žalobcu ako nájomcovi prenajatú vec (predmetný koncertný stan) v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, a ani ju v tomto stave neudržiaval, čím porušil svoju povinnosť prenajímateľa vyplývajúcu mu zo zmluvy (bod 15, 16) a z . Prenajímateľ, na základe dohody právnych predchodcov strán sporu, prenechal nájomcovi stan v tzv. otvorenej verzii, na ktorú však v spore nepreukázal povolenie na prevádzku. Z predloženej technickej dokumentácie vyplýva, že stan bolo možné prevádzkovať v tzv. uzatvorenej (kompletne opláštenej) verzii (vrátane opláštenia bočných stien), čo možno vyvodiť z toho, že uvedená dokumentácia v prípade vetra vyžaduje nielen opláštené bočné steny, ale výslovne určuje povinnosť uzavrieť aj vchody stanu. Z uvedeného je zrejmé, že predmetný stan nebol postavený v roku 2009 na danom podujatí v súlade s technickou dokumentáciou stanu. Uvedené potvrdzujú aj znalecké posudky č. 5/2010 a č. 6/2010, ako aj výpoveď znalca Doc. Ing. L. P., PhD. Kompletne opláštený stan predpokladá tiež bod 16 (druhá veta) nájomnej zmluvy, podľa ktorého „v prípade búrky treba stan držať dookola celkom uzavretý“. Z citovaného zmluvného ustanovenia je zrejmé, že predmetný stan v danom čase nebol spôsobilý na dohodnuté užívanie aj z toho dôvodu, že v dôsledku absencie časti jeho bočného opláštenia nebolo reálne možné stan celkom uzavrieť. Súd podotýka, že na doopláštenie stanu by bol v danom prípade potrebný čas asi 7 hodín (vyjadrenie právneho predchodcu žalovaného v odpore), na základe čoho nemožno rozumne predpokladať (aj za situácie, kedy na mieste samom nebol prítomný dostatočne veci znalý zástupca prenajímateľa) doopláštenie stanu v prípade hroziacej búrky. Tým, že prenajímateľ neposkytol na mieste samom svojho dostatočne veci znalého zástupcu, ktorý by v priebehu predmetného podujatia počas prevádzkovania stanu vykonával dozor a staral sa

o dodržiavanie prevádzkových predpisov stanu, porušil právny predchodca žalovaného aj svoju zmluvnú (bod 15 zmluvy) a zákonnú povinnosť prenajímateľa v zmysle udržiavať stan v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie.

12. Je nesporné, že pádom predmetného koncertného stanu na festivale Bažant Pohoda 2009 bola právnemu predchodcovi žalobcu spôsobená škoda. Z výpovede svedka Ing. P. B. a znaleckých posudkov USI ŽU, ako aj KEU BA a odborného stanoviska zo dňa 21.3.2016 mal súd za preukázané, že v dôsledku absencie bočného opláštenia predmetného stanu došlo k jeho podfúknutiu vetrom a následnému pádu, a teda vzniknutá (žalovaná) škoda je následkom porušenia povinnosti právneho predchodcu žalovaného ako prenajímateľa prenechať stan nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie. Žalovaná škoda je tiež následkom porušenia povinnosti prenajímateľa udržiavať stan v priebehu podujatia v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, ktorú porušil tým, že nezabezpečil dostatočne veci znalého zástupcu na dozor a starostlivosť o dodržiavanie prevádzkových predpisov počas prevádzky stanu. Takáto osoba na mieste samom mala, podľa technickej dokumentácie stanu, odborne zabezpečovať spôsobilosť stanu na jeho prevádzku na podujatí, z čoho vyplývalo aj jej právo (a zároveň povinnosť) ukončiť prevádzku stanu od sily vetra 8 (bod 14 zmluvy). Podľa bodu 14 nájomnej zmluvy „Nájomník má povinnosť dohliadať na stan, zvlášť treba dbať na búrku a lejaky. Pri tomto zdôrazňujeme, že prevádzku stanu treba ukončiť od sily vetra 8.“. Z citovaného znenia bodu 14 zmluvy je teda zrejmé, že neurčuje jednoznačne, kto z jej zmluvných strán mal povinnosť ukončiť prevádzku stanu, avšak, s prihliadnutím na technickú dokumentáciu stanu, mal súd prvej inštancie za preukázanú povinnosť právneho predchodcu žalovaného (ktorý mohol byť na mieste samom zastúpený dostatočne veci znalým zástupcom) ukončiť prevádzku stanu od sily vetra 8. Prenajímateľ si označenú zmluvnú povinnosť nesplnil, pričom aj v dôsledku toho došlo k vzniku žalovanej škody. V prípade, ak by si právny predchodca žalovaného bol túto povinnosť splnil, žalovaná škoda by nevznikla, nakoľko by stan bol v čase jeho pádu prázdny, keďže v zmysle bodu 14 zmluvy by nájomca stanu musel rešpektovať ukončenie prevádzky stanu prenajímateľom, resp. ním poverenou osobou. V spore však nebol preukázaný pokyn zo strany prenajímateľa na ukončenie prevádzky predmetného stanu počas festivalu.

13. Z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX je zrejmé, že ČSOB Poisťovňa, a.s. ako poisťovateľ a právny predchodca žalobcu ako poistník uzavreli dňa 15.7.2009 poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo živelné poistenie a poistenie zodpovednosti za škodu a ktorej neoddeliteľnou časťou boli Všeobecné poistné podmienky VPP 07/2008. Poistením zodpovednosti za škodu bola poistená zodpovednosť poisteného za škodu spôsobenú pri organizovaní kultúrneho podujatia Pohoda Festival, organizovaného v dňoch 16.7.2009 až 19.7.2009 a činnosťou poisteného alebo vzťahom k poistenému uvedeným v zmluve, zhodnou s predmetom činnosti právneho predchodcu žalobcu zapísaného v obchodnom registri ku dňu 15.7.2009, a to na poistnú sumu 1 327 756,75 eur, ktorá bola limitom plnenia na jednu a všetky poistné udalosti, ktoré nastanú v dohodnutom poistnom období. Pri tomto druhu poistenia bola dohodnutá spoluúčasť právneho predchodcu žalobcu v sume 33 193,92 eur, ktorú uhradil v piatich splátkach, a to dňa 12.8.2009 v sume 6 638,78 eur, dňa 16.10.2009 v sume 6 638,78 eur, dňa 16.11.2009 v sume 6 638,78 eur, dňa 23.11.2009 v sume 6 638,78 eur a dňa 13.01.2010 v sume 6 638,78 eur, čo potvrdzujú predložené výpisy z účtu právneho predchodcu žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že úhradou zmluvne dohodnutej spoluúčasti v sume 33 190 eur vznikla právnemu predchodcovi žalobcu v zmysle škoda tým, že musel tieto náklady vynaložiť v dôsledku porušenia povinností právnym predchodcom žalobcu ako prenajímateľom, ustanovených mu predmetnou nájomnou zmluvou a .

14. Zo spisov ČSOB Poisťovne, a.s. pre jednotlivé škodové udalosti a prehľadu vyplatených náhrad vyhotoveného poisťovňou ku dňu 30.6.2011 je zrejmé, že I. P., a.s. vyplatila poškodeným náhradu škody celkom v sume 223 878,61 eur. Do sumy 33 405,30 eur bolo poskytnutá náhrada škody poškodeným Acropolis, spol. s r.o., p. Y. G., p. K. C., C.. D. P., p. K. P., Ing. M. M., p. L. F., p. X. M., p. E. M., p. T. E., p. P. G., p. U. B., p. U. V., p. U. X., p. U.. P. P., p. L. I., p. K. F., p. R. G., p. Z. V., p. X. T., p. K. K., p. U. F., p. L. L., p. P. G., p. V. F., p. W. G., p. Z. V., p. G. M., p. K. U. a M. poisťovni, a.s.. Z toho súd prvej inštancie nemal za preukázanú v celom rozsahu náhradu škody v sume 73,58 eur vyplatenú obchodnej spoločnosti Acropolis, spol. s.r.o., nakoľko k tejto poistnej udalosti nebol súdu prvej inštancie predložený poisťovňou spis o škodovej udalosti. Taktiež súd prvej inštancie nemal za preukázanú príčinnú súvislosť medzi vznikom škody poškodenému Z. V.

v sume 236,12 eur a pádom stanu, nakoľko z písomného svedectva a Uplatnenia náhrady škody týmto poškodeným nie je zrejmé, kde v areáli letiska k vzniku jeho škody došlo. Súd prvej inštancie tiež nemal za preukázané právo na zaplatenie sumy 1 286,92 eur uplatnené M. P., a.s., nakoľko zo spisu danej škodovej udalosti je zrejmé, že ide o regres za náhradu škody vyplatenú K. K. za škodu na jej aute, a to konkrétne za poškodenie strechy auta a pravého boku auta. Podľa jej objasnenia priebehu nehody zo dňa 19.11.2009 (č.l. 802 súdneho spisu) strecha mala byť poškodená pádom železnej konštrukcie a plachty stanu a pravý bok auta v dôsledku vyparkovávania vedľa stojaceho auta z miesta činu, pričom k nehode by nebolo došlo, ak by nespadol stan. Zo spisu na č.l. 796 je zrejmé, že suma 132,78 eur bola poškodenej zrejme vyplatená za škodu vzniknutú na aute. Nie je zrejmé, akým spôsobom a z čoho bola vypočítaná. Z faktúry na č.l. 1017 súdneho spisu, vystavenej R. X. C., s.r.o. za opravu predmetného auta v sume 697,60 eur je zrejmé, že oprava strechy bola zahrnutá i do tejto faktúry a zrejme v dôsledku toho i do uplatnenej škody M. poisťovňou v sume X 286,92 eur. Súd prvej inštancie podotkol, že škodu na streche auta si poškodená K. K. uplatnila aj samostatne, priamo u I. P., a.s. v sume 132,78 eur, ktorá však taktiež nebola preukázaná, nakoľko v spise poisťovne sa nachádza iba nečitateľný doklad o tom, za čo konkrétne bolo toto plnenie poskytnuté. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie nemal za preukázanú vyplatenú náhradu škody v sume 1 729,40 eur (73,58 eur + 132,78 eur + 236,12 eur + 1 286,92 eur). Pri ostatných poškodených súd považoval vyplatené náhrady škody za nesporné, nakoľko z Uplatnení náhrady škody poškodeným ako aj svedeckých výpovedí poškodených je zrejmé, že nimi uplatnená škoda vznikla v dôsledku pádu predmetného stanu. Taktiež výška vyplatených náhrad je preukázaná listinnými dôkazmi založenými v spisoch poisťovne o jednotlivých škodových udalostiach, konkrétne z ohodnotení bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, potvrdení o strate na zárobku počas PN, odborných posúdení (v jednom prípade aj znaleckého posudku), čestných vyhlásení, pokladničných dokladov. Vzhľadom k uvedenému mal súd prvej inštancie za nesporné, že poisťovňou bola menovaným poškodeným dôvodne vyplatená suma 31 464,52 eur (33 193,92 eur - 1 729,40 eur). Okrem vymenovaných poškodených však bola na základe listinných dôkazov zo spisu škodovej udalosti nesporná aj náhrada škody vyplatená I. Poisťovňou, a.s. poškodenej U.. P. P. v sume 7 953,59 eur titulom bolestného, v sume 4 690,35 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, v sume 903,71 eur titulom náhrady straty na zárobku počas PN, v sume 306,23 eur titulom nákladov na liečenie, v sume 865,31 eur titulom ušlého zisku a v sume 220 eur titulom mimoriadnych výdavkov. Vzhľadom k tomu mal súd prvej inštancie za preukázané, že I. P., a.s. opodstatnené vyplatila poškodeným v dôsledku pádu stanu náhradu škody do výšky spoluúčasti právneho predchodcu žalobcu v sume 33 193 eur (31 464,52 eur + 1 729,40 eur titulom vyplateného bolestného Mgr. P. P.). Je potrebné prihliadnuť aj na to, že medzi uplatnenými náhradami škody voči poisťovni sú v prevažnej miere škody spôsobené pádom stanu na zdraví účastníkov podujatia, a to aj so smrteľnými následkami alebo s rozsiahlymi trvalými následkami, kde možno rozumne predpokladať, že už pri jednotlivcoch môže dosiahnuť náhrada škody výšku zmluvne dohodnutej spoluúčasti právneho predchodcu žalobcu, tak ako to bolo podľa zoznamu výplat k 30.6.2011 napr. u p. G. T. (46 980,75 eur) alebo u Ing. U. M. (45 000 eur). Podľa názoru súdu prvej inštancie, už samotným uplatnením náhrady škody poškodenými v sume 223 878,61 eur, s prihliadnutím na jej výšku a vyplatenie poisťovňou na základe predmetnej poistnej zmluvy, bola preukázaná povinnosť právneho predchodcu žalobcu zaplatiť zmluvne dohodnutú spoluúčasť v sume 33 193,92 eur, a teda súd prvej inštancie považoval za nespornú výšku škody v sume 33 193,92 eur, ktorá zodpovedala výške zmluvne dohodnutej spoluúčasti. Povinnosť právneho predchodcu žalobcu uhradiť v tomto prípade zmluvnú spoluúčasť v celej výške potvrdili svojou výpoveďou aj svedkovia U. F. a Ing. U. L.. Aj vzhľadom k tomu, že poisťovňa poskytovala poistné plnenie na základe jednej poistnej zmluvy, v ktorej nebolo dohodnuté poradie pre výplatu poistných plnení a v spore bol nesporný nárok Mgr. P. P. na vyplatenie bolestného v sume 7 953,59 eur, súd prvej inštancie nemal dôvod zaoberať sa podrobnejšie v tomto konaní vyplatenou náhradou škody poškodeným Acropolis, s.r.o., p. Z. V., p. K. K. a M. poisťovni, a.s., v dôsledku čoho súd prvej inštancie nevykonal ani ďalšie dokazovanie potrebné na posúdenie práv uvedených poškodených.

15. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd prvej inštancie v zmysle preukázanú zodpovednosť právneho predchodcu žalovaného za škodu v sume 33 190 eur, vzniknutú vyplatením zmluvne dohodnutej spoluúčasti právnym predchodcom žalobcu na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorá bola následkom porušenia zmluvných povinností prenajímateľa (právneho predchodcu žalovaného) prenechať prenajatú vec (stan) nájomcovi (právnemu predchodcovi žalobcu) v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie (absencia bočného opláštenia) a v tomto stave ju

udržiavať (neprítomnosť dostatočne veci znalého zástupcu prenajímateľa pri prevádzke stanu počas festivalu).

16. Podľa bodu 4 zmluvy na postavenie a demontáž, ako aj na vykládku a nakládku nájomník bezodplatne poskytne vysokozdvižný vozík vhodný do terénu. Podľa bodu 5 zmluvy nájomník po dohovore s prenajímateľom poskytne bezodplatne 15-20 pomocníkov na postavenie a demontáž podlahy, ako aj cca 15 pomocníkov na postavenie a demontáž stanu. Podľa bodu 6 zmluvy nájomník poskytne potrebné hasiace prístroje. Vzhľadom k citovanému zneniu bodov 4-6 zmluvy mal súd prvej inštancie za nepreukázané tvrdenie právneho predchodcu žalovaného o tom, že právny predchodca žalobcu podľa bodov 4-6 zmluvy zodpovedal za vhodnosť miesta, kde mal byť stan postavený, na bezpečné umiestnenie a ukotvenie stanu. Toto tvrdenie nepreukazuje ani bod 11 zmluvy, podľa ktorého miesto musí byť vhodné na postavenie stanu a položenie podlahy. Ak ukotvenie stanu do pôdy nemožno urobiť alebo možno urobiť len ťažko, nájomník si po dohode s prenajímateľom zaobstará vhodné prístroje alebo materiál. Z uvedeného ustanovenia vyplývajú iba podmienky súčinnosti, ktorú mal právny predchodca žalobcu poskytnúť ohľadne miesta pre stan, pričom v prípade ak by ukotvenie stanu malo byť sťažené, právny predchodca žalobcu mal zabezpečiť vhodné prístroje/ materiál, a to po dohode s prenajímateľom. V konaní neboli preukázané žiadne osobitné požiadavky právneho predchodcu žalovaného, týkajúce sa miesta, na ktorom bol stan postavený, alebo jeho úpravy, príp. upozornenie zo strany žalovaného na ťažkosti pri ukotvení stanu. Taktiež nebolo namietané, ani sporné, že by príčinou zrútenia sa stanu bola nevhodnosť miesta, na ktorom bol stan postavený. Právny predchodca žalovaného vhodnosť miesta pre postavenie stanu schválil aj tým, že na danom mieste predmetný stan postavil.

17. Podľa znaleckého posudku č. 5/2010, vyhotoveného súdneho inžinierstva K. univerzity v K., v trestnom konaní, (bod 2.2.2) na strešnej plachte koncertného stanu O2 existovali stopy údržby (v niektorých prípadoch neodbornej), a to vo forme opráv, nahrádzaním opotrebovaných alebo poškodených častí strešnej plachty stanu novými časťami strešnej plachty. Tieto spoje strešnej plachty sa nachádzali na viacerých miestach, označených ako trhané, čiže na miestach, ktoré boli roztrhnuté počas udalosti, pri ktorej došlo k pádu stanu. Podľa bodu 2.2.4 znaleckého posudku č. 5/2010, podľa technickej príručky bola možná prevádzka stanu len s kompletne nainštalovanými bočnými plachtami (stenami). Podľa bodu 2.2.6 znaleckého posudku č. 5/2010, pri rekonštrukcii boli zistené poškodenia lán nosnej konštrukcie stanu pretrhnutím. Na spojovacích kovových lanách boli zreteľné stopy opotrebovania materiálu, korózie vlákien kovových lán a na roztrhnutých lanách bolo zaznamenané výrazné starnutie textilného jadra lana, čo svedčí o nedostatočnej starostlivosti a nevhodnej údržbe kovových lán. Uvedené znaky opotrebovania spojovacích lán viedli k zníženiu základnej pevnosti lana. Táto skutočnosť síce nebola primárnou príčinou zrútenia stanu, ale je ju možné považovať za skutočnosť ovplyvňujúcu pád stanu. Podľa bodu 2.2.7 znaleckého posudku č. 5/2010, po preštudovaní technickej príručky pre stavbu stanu „Výťah z predpisov pre stavbu a prevádzku ...“ (Príloha č. 1 ) bolo identifikovaných niekoľko závažných nedostatkov, ktoré vznikli pri stavbe stanu, a ktoré priamo narúšali statiku a pevnosť konštrukcie stanu. Podľa uvedenej príručky mala byť šírka viazacích pásov stropnej plachty 100 mm a mali byť zdvojené. V skutočnosti boli použité pásy o šírke 73 mm a hrúbke 3,6 mm. Z fotodokumentácie stanu vykonanej počas výstavby organizátorom, teda pred pádom stanu, viazacie pásy strešnej stanovej plachty neboli osadené správne a v súlade s technickou príručkou pre stavbu stanu, resp. niektoré chýbali - uvedené skutočnosti považoval znalec podobne ako chýbajúce bočné steny stanu za hlavné príčiny pádu stanu. Každý pás mal byť predpätý silou 50 kN, čo nebolo možné po páde stanu už overiť. Taktiež boli zistené významné odchýlky od príručky : a) nedodržalo sa požadované ukotvenie týchto pásov - podľa dokumentácie kotvenie dvoma pásmi, pričom každý pás musí byť istený troma predpísanými kotviacimi kolíkmi, b) istiaci a spevňujúci pás, ktorý sa nachádzal v sedle strešnej plachty medzi vnútornými stĺpmi nosnej konštrukcie pod označením S1, S2, S3 a S4 nebol ukotvený a vedený v súlade s technickou príručkou výstavby stanu, ale bol uchytený na vrchnej časti stĺpu nosnej konštrukcie stanu, označené S2, c) chýbali povinné istiace pásy v každom rohu stanu, ktoré mali byť vedené od hlavných stĺpov a ukotvené vždy dvojicou kotiev, d) v miestach zošnurovania jednotlivých častí plachty malo byť ukotvenie dvojicou textilných pásov, toto však nebolo zrealizované, na zošnurovanie nebolo použité požadované množstvo spojovacieho materiálu, e) viazacie pásy, podobne ako ostatné prvky konštrukcie stanu vykazovali opotrebenie v súvislosti s opakovaným využívaním týchto prvkov. Podľa bodu 2.2.8 znaleckého posudku č. 5/2010, pri ohliadke sa našli roztrhnuté, aj silno narušené bočné viazacie pásy. Boli nájdené bočné viazacie pásy, ktoré

prejavovali výrazné opotrebenie a starnutie materiálu. Znalec odhalil nedostatky ukotvenia týchto lán, pričom na viacerých miestach boli prichytené dve zavetrovacie laná na jeden kotviaci kolík. Taktiež počet použitých bočných zavetrovacích lán na rohoch stanu nespĺňal požadovaný počet. Uchytenie týchto pásov nemalo zásadný vplyv na pád stanu. Podľa bodu 2.2.10 znaleckého posudku č. 5/2010, bolo zistené neúplné upevnenie strešnej plachty stanu s nosnými prstencami strešnej plachty stanu. Podľa bodu 2.3.3 znaleckého posudku č. 5/2010, nepoužitie bočných plachiet na stane malo zásadný vplyv na jeho stabilitu pri zaťažení vetrom, a preto znalec považoval absenciu bočných plachiet za jednu z hlavných príčin pádu stanu. Podľa odpovede 3 v závere znaleckého posudku č. 5/2010, (str. 167 ) vzhľadom na veľký rozsah údajov a informácii s potrebnou fotodokumentáciou je odpoveď na túto otázku v jednotlivých kapitolách posudkovej časti. Stručne je možné charakterizovať jednotlivé komponenty a ich vplyv na príčinu pádu nasledovne : Na strešnej plachte koncertného stanu O2 existovali stopy údržby (v niektorých prípadoch neodbornej), a to vo forme opráv, nahrádzaním opotrebovaných alebo poškodených časti strešnej plachty koncertného stanu O2 novými časťami strešnej plachty koncertného stanu. Na zrútenie stanu nemala priamy vplyv. Charakter opotrebovania a poškodení bočných plachiet bol podobný ako pri strešnej plachte stanu. Nepoužitie bočných plachiet malo vplyv na pád stanu. Nosná časť a celkovo komplexná materiálová štruktúra na stĺpoch nosnej konštrukcie neprejavovala významné nedostatky, ktoré by mohli zapríčiniť, alebo ovplyvniť udalosť pádu koncertného stanu O2. Na spojovacích kovových lanách boli zreteľné stopy opotrebovania materiálu, korózie kovových lán a na roztrhnutých lanách bolo zaznamenané výrazné starnutie textilného jadra lana, čo svedčí o nedostatočnej starostlivosti a nevhodnej údržbe kovových lán. Pri obhliadke neboli nájdené roztrhané alebo ináč narušené zavetrovacie laná, stopy opotrebovania lán boli podobné ako pri spojovacích lanách. Použité podporné stĺpy boli vyrobené minimálne z 2 druhov materiálu, boli nájdené podporné stĺpy s poškodením charakterizovaným ohybom, alebo z odlomením vrchnej časti podporného stĺpu slúžiacej na uchytenie v strešnej plachty koncertného stanu O2, poškodenia podporných stĺpov neboli príčinou pádu koncertného stanu O2. Textilné viazacie pásy strešnej stanovej plachty neboli osadené správne a v súlade s technickou príručkou pre stavbu stanu, nezodpovedal predpísaný rozmer. Textilné bočné viazacie pásy prejavovali výrazné opotrebenie a starnutie materiálu, podľa názoru ÚSI ŽU uchytenie bočných viazacích pásov nemalo zásadný vplyv na stabilitu stanu. Všetky kotvy neboli rovnakého priemeru a dĺžky a takisto uhol nabitia kotiev nebol v súlade s technickou príručkou, podľa názoru ÚSI ŽU tieto skutočnosti nemali zásadný vplyv na stabilitu stanu. Zistilo sa neúplné upevnenie strešnej plachty koncertného stanu O2 s nosnými prstencami strešnej plachty koncertného stanu O2. Mechanické napínacie zariadenia boli všetky funkčné, prejavovali opotrebovanie materiálu a tiež koróziu kovových častí, použitých na ich výrobu, alebo toto opotrebenie materiálu nemalo vplyv na zrútenie sa koncertného stanu O2. Podľa odpovede 4 v závere znaleckého posudku č. 5/2010, podľa zistení ÚSI ŽU neboli na koncertnom stane konštrukčné nedostatky. Pod pojmom konštrukcia sa myslí v tomto prípade naprojektovaná a schválená konštrukčná dokumentácia. Podľa odpovede 9 v závere znaleckého posudku č. 5/2010, koncertný stan bol používaný v rámci Európskej únie, a preto mal projektovú dokumentáciu vypracovanú a schválenú v Spolkovej republike Nemecko. Táto dokumentácia nevykazovala chyby a pri dodržaní predpísaných postupov v nej bolo možné vykonať správnu montáž a zaistiť bezpečnú prevádzku stanu. Podľa odpovede 7 v závere znaleckého posudku č. 5/2010, stan podlieha schváleniu na používanie v EÚ, pričom na tomto boli vykonané pravidelné technické prehliadky nemeckou organizáciou TUV. Stan nepodlieha typizovaniu, ale musí spĺňať všeobecne platné bezpečnostné normy. Podľa odpovede 9 v závere znaleckého posudku č. 5/2010, ÚSI ŽU nezistil výrobné vady na komponentoch koncertného stanu. ÚSI ŽU zistil a zaznamenal opotrebovanie materiálu, ktoré nezodpovedá deklarovanému veku stanu prenajímateľom (rok výroby 1999). Na strešnej plachte koncertného stanu O2 existovali stopy údržby (v niektorých prípadoch neodbornej), a to vo forme opráv, nahrádzaním opotrebovaných alebo poškodených časti strešnej plachty koncertného stanu O2 novými časťami strešnej plachty. Na spojovacích kovových lanách boli zreteľné stopy opotrebovania materiálu, korózie vlákien kovových lán a na roztrhnutých lanách bolo zaznamenané výrazné starnutie textilného jadra lana, čo svedčí o nedostatočnej starostlivosti a nevhodnej údržbe kovových lán. Viazacie pásy, podobne ako ostatné prvky konštrukcie stanu vykazovali opotrebenie v súvislosti s opakovaným využívaním týchto prvkov. Podľa odpovede 10 v závere znaleckého posudku č. 5/2010, koncertný stan bol po každom použití v Nemecku kontrolovaný a záznam o tom je uvedený v technickej príručke „výťah z predpisov pre stavbu a prevádzku ...“. Podľa odpovede 11 v závere znaleckého posudku, v príručke „Výťah z predpisov pre stavbu a prevádzku ...“ nie je popisovaná a povolená iná verzia koncertného stanu, ako verzia s použitím bočných stien. Podľa odpovede 13 v závere znaleckého posudku č. 5/2010,

po preštudovaní dostupných podkladov bolo identifikovaných niekoľko závažných nedostatkov, ktoré priamo narúšali statiku a pevnosť konštrukcie stanu. Podľa príručky šírka viazacích textilných pásov mala byť 100 mm a mali byť zdvojené. V skutočnosti boli použité pásy o šírke 73 mm a hrúbke 3,6 mm. Z fotodokumentácie koncertného stanu O2 poskytnutej organizátorom podujatia vykonanej počas výstavby, teda pred pádom stanu, bolo zistené, že viazacie pásy strešnej stanovej plachty neboli osadené správne a v súlade s technickou príručkou pre stavbu stanu, resp. niektoré chýbali : Nedodržalo sa požadované ukotvenie týchto pásov - podľa dokumentácie kotvenia dvoma pásmi, pričom každý pás musí byť istený troma predpísanými kotviacimi kolíkmi, Istiaci a spevňujúci pás, ktorý sa nachádzal v sedle strešnej plachty medzi vnútornými stĺpmi nosnej konštrukcie pod označením S1, S2, S3 a S4 nebol ukotvený a vedený v súlade s technickou príručkou výstavby, ale bol uchytený na vrchnej časti stĺpu nosnej konštrukcie stanu O2, označené S2, Chýbali povinné istiace pásy v každom rohu stanu, ktoré mali byť vedené od hlavných stĺpov a ukotvené vždy dvojicou kotiev. Každý pás mal byť predpätý silou 50 kN. V miestach zošnurovania jednotlivých častí plachty malo byť ukotvenie dvojicou textilných pásov a kotiev. Toto však nebolo na stane zrealizované. Uvedené skutočnosti považoval ÚSI ŽU, podobne ako chýbajúce bočné steny stanu, za hlavné príčiny pádu stanu. Podľa odpovede 14 v závere znaleckého posudku č. 5/2010, stavba stanu nebola správne zrealizovaná, neboli dodržané predpísané postupy a neboli namontované všetky potrebné prvky. V odpovedi č. 13 sú uvedené hlavné nedostatky súvisiace so stavbou koncertného stanu. Stavba mala byť vykonaná v súlade s požiadavkami uvedenými v technickej príručke pre výstavbu stanu „Výťah z predpisov pre stavbu a prevádzku ...“ Podľa odpovede 15 v závere znaleckého posudku č. 5/2010, podľa názoru ÚSI ŽU sú príčiny pádu koncertného stanu nasledovné : Nedodržanie pokynov pre výstavbu koncertného stanu uvedených v technickej príručke pre výstavbu stanu „Výťah z predpisov pre stavbu a prevádzku ...“ hlavne v nasledovných skutočnostiach : Nebolo dodržané požadované ukotvenie zavetrovacích viazacích pásov - podľa dokumentácie kotvenie dvoma pásmi, pričom každý pás musí byť istený troma predpísanými kotviacimi kolíkmi. Istiaci a spevňujúci pás, ktorý sa nachádzal v sedle strešnej plachty medzi vnútornými stĺpmi nosnej konštrukcie pod označením S1, S2, S3 a S4 nebol ukotvený a vedený v súlade s technickou príručkou výstavby, ale bol uchytený na vrchnej časti stĺpu nosnej konštrukcie stanu O2, označené S2. Chýbali povinné istiace pásy v každom rohu stanu, ktoré mali byť vedené od hlavných stĺpov a ukotvené vždy dvojicou kotiev. Každý pás mal byť predpätý silou 50 kN. V miestach zošnurovania jednotlivých časti plachty malo byť ukotvenie dvojicou textilných pásov a kotiev. Toto však nebolo na stane zrealizované. Koncertný stan bol prevádzkovaný bez bočných plachiet, čo nebolo prípustné. Šírka viazacích pásov mala byť 100 mm a mali byť zdvojené. V skutočnosti boli použité pásy o šírke 73 mm a hrúbke 3,6 mm. Počet použitých bočných zavetrovacích lán na rohoch stanu nespĺňal požadovaný počet. Neúplné upevnenie strešnej plachty koncertného stanu O2 s nosnými prstencami strešnej plachty koncertného stanu O2. Opotrebovanie komponentov stanu, spôsobené aj neodbornou starostlivosťou. Podľa odpovede 16 v závere znaleckého posudku č. 5/2010, podľa dostupnej dokumentácie pre stavbu a prevádzku stanu mala byť jeho prevádzka okamžite ukončená, t.j. v stane sa nemali nachádzať osoby, pri sile vetra od 20 m/s (stupeň 9), stan mal byť kompletne uzatvorený (vchody), mali byť zdvojené ukotvenia hlavných spevňujúcich pásov a nosné časti mali byť pod sústavnou kontrolou zodpovednej a poverenej osoby.

18. Podľa bodu 2.1.2 znaleckého posudku č. 6/2010, vyhotoveného súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline pre Okresný súd Trenčín ako zadávateľa, na strešnej plachte koncertného stanu O2 existovali stopy údržby (v niektorých prípadoch neodbornej), a to vo forme opráv, nahrádzaním opotrebovaných alebo poškodených častí strešnej plachty stanu novými časťami strešnej plachty. Tieto spoje strešnej plachty sa nachádzali na viacerých miestach, označených ako trhané, čiže na miestach, ktoré boli roztrhnuté počas udalosti, pri ktorej došlo k zrúteniu stanu. Podľa bodu 2.1.7 znaleckého posudku č. 6/2010, po preštudovaní technickej príručky pre výstavbu stanu bolo pri výstavbe stanu identifikovaných niekoľko závažných nedostatkov, ktoré priamo narúšali statiku a pevnosť konštrukcie stanu: a) nedodržalo sa požadované ukotvenie týchto pásov - podľa dokumentácie kotvenie dvoma pásmi, pričom každý pás musí byť istený troma predpísanými kotviacimi kolíkmi, b) istiaci a spevňujúci pás, ktorý sa nachádzal v sedle strešnej plachty medzi vnútornými stĺpmi nosnej konštrukcie pod označením S1, S2, S3 a S4 nebol ukotvený v súlade s technickou príručkou výstavby, ale bol uchytený na vrchnej časti stĺpu nosnej konštrukcie stanu, označené S2, c) boli nájdené bočné viazacie pásy, ktoré prejavovali výrazné opotrebenie a

starnutie materiálu, boli zistené nedostatky ukotvenia týchto lán, pričom na viacerých miestach boli prichytené dve zavetrovacie laná na jeden kotviaci kolík, a tiež sa zistilo, že počet použitých bočných zavetrovacích lán na rohoch stanu nespĺňal požadovaných počet podľa konštrukčnej príručky. Podľa bodu 2.1.10 znaleckého posudku č. 6/2010, sa zistilo neúplné upevnenie strešnej plachty stanu s nosnými prstencami strešnej plachty stanu. Podľa Záveru znaleckého posudku č. 6/2010 znalecký ústav nezistil z predloženej dokumentácie konštrukčné, ani projektové vady stanu. Podľa znaleckého ústavu je však možné konštatovať, že pri dodržaní všetkých podmienok a požiadaviek projektu pre stavbu a prevádzku stanu, by nedošlo k jeho zrúteniu. Toto podporujú aj výpočty, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku 5/2010, ktorý bol vypracovaný v trestnom konaní. Znalecký ústav nezistil existenciu výrobných vád na konštrukcii stanu. Skúmaný stan bol podľa dokumentácie prevádzkovaný cca 20 rokov. Na základe analýzy technického stavu stanu je možné, podľa znaleckého ústavu, konštatovať, že niektoré komponenty boli opotrebené nad úroveň predpokladaného opotrebenia pri bežnej prevádzke a za predpokladu pravidelnej údržby, vykazovali teda závady. Ide najmä o tieto rozhodujúce komponenty : lano, kolíky, plachta, napínač, pásy. Tieto závady však nemali priamy vplyv, a ani nezapríčinili pád koncertného stanu O2. Hlavnou príčinou pádu stanu bolo, podľa znalca, nedodržanie predpísaných požiadaviek projektovej dokumentácie pri výstavbe a prevádzke stanu. Za rozhodujúce prvky príčiny pádu stanu O2 považoval znalec : a) nesprávne ukotvenie viazacích pásov stanovej strešnej plachty, v rozpore s technickou príručkou, b) nesprávne upnutie a vedenie viazacích pásov v rozpore s technickou príručkou, c) chýbajúce spojovacie prvky na pripojenie nosného prstenca strešnej plachty stanu ku strešnej plachte, d) chýbajúce bočné steny, hoci podľa technickej príručky nie je uvedená iná forma stavby stanu ako s bočnými stenami.

19. Podľa bodu 1 záveru znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, Bratislava, ČES: P.-M.-BA-W.-XXXX/XXXXX, vyhotoveného pre zadávateľa Advokátska kancelária JUDr. Y. M., hlavnou príčinou roztrhnutia strešnej plachty stanu aj roztrhnutia spojovacích oceľových lán T1 a T2 a následného pádu nosných stĺpov strešnej konštrukcie stanu bolo podfúknutie strešnej plachty stanu extrémne silným vetrom, ktorého nárazová rýchlosť prekračovala dovolené hodnoty, pri ktorých možno stan prevádzkovať. Stan nemal byť prevádzkovaný od 8. stupňa Beaufortovej stupnice rýchlosti vetra (t.j. od rýchlosti vetra 15,2 m/s), napriek tomu toto zaťaženie vydržal v neporušenom stave a k jeho deštrukcii došlo až pri 9. stupni Beaufortovej stupnice, pri nárazových rýchlostiach vetra prekračujúcich hodnotu 19 m/s. Uvedené podfúknutie strešnej plachty umožnila skutočnosť, že na väčšej časti obvodu stanu (obvod časti stanu určenej pre divákov) neboli namontované bočné steny stanu. V prípade, že by stan mal namontované plachty bočných stien, k jeho deštrukcii by v inkriminovanom čase nedošlo. Podľa bodu 2 záveru znaleckého posudku KEU PZ, vplyv nedodržania požadovaného ukotvenia zavetrovacích viazacích pásov bol, vzhľadom na nízku ťahovú pevnosť použitých pásov, nepodstatný - napriek slabšiemu ukotveniu pásov došlo k ich trhaniu, a nie k poškodzovaniu ich ukotvenia. Vplyv nesprávneho ukotvenia istiaceho a spevňujúceho pásu, ktorý sa nachádzal medzi nosnými stĺpmi strešnej konštrukcie označenými ako S1, S2, S3 a S4, ktorý bol uchytený na vrchnej časti stĺpu S2 - vzhľadom na mechanizmus poškodzovania stanu a vzhľadom na skutočnosť, že strešná plachta stanu sa rovnako vydúvala a trhala aj na miestach, v ktorých boli tieto spevňujúce pásy vedené riadne naprieč strechou stanu a kotvené systémom zem-zem, nemožno považovať tento nedostatok v stavbe stanu za závažný. Vplyv nekorektného ukotvenia jednotlivých častí plachty v miestach ich zošnurovania - vzhľadom na mechanizmus poškodzovania stanu a skutočnosť, že obidve hlavné trhliny v strešnej plachte boli iniciované v hornej časti strešnej plachty, teda ďaleko od kotvenia jej spodného okraja a vzhľadom na skutočnosť, že spodné kraje stanu nevykazovali na skúmaných videozáznamoch žiadne problémy so stabilitou až do finálneho rozvoja hlavných trhlín v strešnej plachte stanu, nemožno považovať tento nedostatok vo výstavbe stanu za závažný. Vplyv chýbajúcich bočných plachiet stanu - chýbajúce bočné plachty stanu možno považovať za hlavnú príčinu pádu stanu, samozrejme v súčinnosti s nárazovým vetrom presahujúcim rýchlosť 19 m/s, ktorá vysoko prekročila hraničnú dovolenú rýchlosť vetra pre používanie stanu (rýchlosť 15,2 m/s). Vplyv nedodržanej šírky viazacích pásov, ktoré mali byť široké 100 mm a mali byť zdvojené - vzhľadom na devastačné poškodenia kotiev zavetrovacích lán hlavných nosných stĺpov stanu (lán, ktoré sa neroztrhli) možno predpokladať, že ak by aj boli použité predpísané viazacie pásy a tieto by, z hľadiska vlastnej pevnosti v ťahu, boli schopné zadržať stúpajúcu strešnú plachtu stanu, tak by pri vzniknutom pretlaku vzduchu pod strešnou plachtou s veľkou pravdepodobnosťou nevydržalo kotvenie týchto pásov a k pádu stanu by s veľkou pravdepodobnosťou došlo tak isto. Vplyv nedodržania počtu použitých bočných zavetrovacích popruhov na rohoch stanu - skúmanie amatérskych videí, na ktorých je vidieť deštrukcia stanu, preukázalo, že prakticky všetky rohy

stanu boli stabilné aj v čase, keď rýchlosť vetra dosahovala 9. stupeň Beaufortovej stupnice. Stan sa nezačal poškodzovať v žiadnom z rohov, t.j. toto nedodržanie počtu zavetrovacích popruhov v rohoch stanu nemalo na poškodenie stanu prakticky žiadny vplyv. Vplyv neúplného upevnenia strešnej plachty koncertného stanu O2 s nosnými prstencami strešnej plachty - vzhľadom na mechanizmus poškodzovania stanu možno jednoznačne vylúčiť vplyv tohto nedostatku na rozvoj prvej hlavnej trhliny v zadnej časti strešnej plachty. V prípade vzniku druhej hlavnej trhliny nejaký vplyv prípadného neúplného upevnenia strešnej plachty na niektorý z nosných prstencov na stĺpe S7 alebo S8 nemožno jednoznačne vylúčiť (najmä čo sa týka tvaru trhliny). Treba však konštatovať, že ani dokonalé spojenie strešnej plachty s prstencami v týchto miestach by pri danom mechanizme poškodzovania stanu nemohlo zabrániť roztrhnutiu strešnej plachty v tomto mieste. Vplyv opotrebovania komponentov stanu spôsobený aj neodbornou starostlivosťou - z preukázanej skutočnosti, že stan v otvorenom stave (bez veľkej časti bočných stien) približne 5 minút dokázal odolávať náporovému vetru s rýchlosťou 8. až 9. Stupňa Beaufortovej stupnice vyplýva, že opotrebovanie stanových komponentov nemalo podstatný vplyv na pád stanu.

20. V znaleckom posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, Bratislava, ČES: P.-M.-BA-W.- XXXX/XXXX, vyhotoveného pre zadávateľa Advokátska kancelária M. & G., znalecký ústav zopakoval závery uvedené v ním podanom znaleckom posudku ČES: P.-M.-BA-W.-XXXX/XXXXX, a to s doložkou, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku.

21. Z uvedených znaleckých posudkov mal súd prvej inštancie za preukázané, že hlavnou príčinou pádu predmetného koncertného stanu boli chýbajúce bočné plachty, v dôsledku ktorých došlo k podfúknutiu strešnej plachty. Takisto podľa odborného stanoviska KEU BA zo dňa 21.3.2016, v prípade, ak by stan mal namontované plachty bočných stien, k jeho deštrukcii by v inkriminovanom čase nedošlo. Uvedený záver súdu potvrdzuje aj výpoveď svedka Ing. P. B., ako aj znalca Doc. Ing. L. P., PhD. Stan bol teda postavený vadne, v rozpore s technickou dokumentáciou stanu, keďže mu chýbalo bočné opláštenie. Z označených znaleckých posudkov je zrejmé, že predmetný koncertný stan bol postavený aj z vadných materiálov (napr. opotrebenie komponentov spôsobené neodbornou starostlivosťou). Právny predchodca žalovaného teda porušil svoju povinnosť dodať predmetný stan v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie v zmysle aj postavením stanu z vadných materiálov. V spore však nebolo preukázané, že by v dôsledku týchto vád materiálov, z ktorých bol stan postavený, došlo k pádu stanu za daných poveternostných podmienok aj v prípade, ak by stan bol kompletne opláštený bočnými stenami. Podľa znaleckých posudkov KEU BA z preukázanej skutočnosti, že stan v otvorenom stave (bez veľkej časti bočných stien) dokázal niekoľko minút odolávať náporovému vetru, ktorého rýchlosti v nárazoch svojimi veľkosťami spadali do 8. stupňa Beaufortovej stupnice rýchlosti vetra vyplýva, že opotrebovanie niektorých stanových komponentov nemalo podstatný vplyv na pád stanu. Taktiež podľa znaleckého posudku č. 6/2010 (odpoveď 5 záveru) opotrebenie niektorých komponentov stanu nemalo priamy vplyv, ani nezapríčinili pád koncertného stanu O2. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie v zmysle nemal za preukázanú príčinnú súvislosť medzi vznikom žalovanej škody a porušením povinnosti právneho predchodcu žalovaného, spočívajúcim v tom, že stan bol postavený z vadného materiálu. Zo znaleckých posudkov č. 5/2010 a č. 6/2010 tiež mal súd prvej inštancie za preukázané, že v dôsledku nesprávneho ukotvenia viazacích pásov strešnej plachty stanu, nesprávneho upnutia a vedenia viazacích pásov a chýbajúcich spojovacích prvkov na pripojenie nosného prstenca strešnej plachty ku strešnej plachte stanu, stan nebol postavený v súlade s technickou dokumentáciou stanu, avšak nebolo preukázané, že by predmetný stan nespadol, ak by sa právny predchodca žalovaného uvedených vád pri výstavbe stanu nedopustil. Nebolo preukázané, že by v prípade absencie týchto ostatných zistených (technických) vád stanu, bolo, za situácie, kedy chýbalo stanu bočné opláštenie, možné zabrániť pádu stanu. Vzhľadom k tomu v spore nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom žalovanej škody a porušením povinnosti právneho predchodcu žalovaného, spočívajúcim v tom, že stan (okrem jeho neopláštenia bočnými stenami) nebol postavený v súlade s technickou dokumentáciou stanu.

22. Z predložených znaleckých posudkov, ako aj z výpovedí svedka Ing. P. B. mal súd prvej inštancie za preukázané, že v dôsledku absencie bočných plachiet (stien) stanu došlo k podfúknutiu strešnej plachty stanu a k jeho pádu. Znalecké dokazovanie stanovilo chýbajúce bočné plachty stanu za hlavnú príčinu pádu stanu. Podľa znaleckých posudkov, v prípade, ak by stan mal namontované plachty bočných stien, k jeho deštrukcii by

v inkriminovanom čase nedošlo. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade podfúknutie predmetného stanu vetrom predstavovalo prekážku, ktorá nastala nezávisle od vôle právnych predchodcov strán sporu, ktorí vietor nevyvolali. Vietor ako prírodný jav, však predstavoval prekážku, ktorá bola v tomto prípade všeobecne predvídateľná už v čase uzavretia predmetnej nájomnej zmluvy právnymi predchodcami strán sporu. Okrem toho, vietor bolo možné predvídať aj z výstrahy vydanej SHMÚ dňa 17.7.2009 a aktualizovanej dňa 18.7.2009. Následky uvedenej prekážky (vetra) však v zmysle nemožno považovať v tomto prípade za neodvrátiteľné. Z predložených znaleckých posudkov je zrejmé, že ak by bol stan dodaný kompletne opláštený bočnými stenami, nebolo by došlo k jeho podfúknutiu. Z uvedeného vyplýva, že následky vetra by v tomto prípade nenastali, ak by právny predchodca žalovaného dodal predmetný stan riadne opláštený bočnými stenami. Taktiež by následky pádu stanu nenastali, ak by bola prevádzka stanu ukončená ešte pred jeho pádom z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok. Je pritom potrebné prihliadnuť na to, že nájomná zmluva nestanovila povinnosť ukončiť prevádzku stanu od bodu 8 Beaufortovej stupnice len jednej zo zmluvných strán. O takejto povinnosti, vyplývajúcej zo zmluvy vedeli obe zmluvné strany, a teda takúto povinnosť mal aj právny predchodca žalovaného. S prihliadnutím na to, že takáto povinnosť vyplývala právnemu predchodcovi žalovaného aj z technickej dokumentácie stanu (mohol ju splniť aj prostredníctvom dostatočne veci znalého zástupcu), bolo v prvom rade povinnosťou právneho predchodcu žalovaného (ak podľa jeho názoru poveternostné podmienky neumožňovali prevádzku stanu) ukončiť jeho prevádzku. V spore nebolo preukázané, že si túto povinnosť splnil, alebo že by mu v jej splnení zabránil právny predchodca žalobcu. Vzhľadom k tomu v spore neboli preukázané liberačné dôvody na strane právneho predchodcu žalovaného, resp. žalovaného v zmysle , keďže bolo možné rozumne predpokladať odvrátenie následkov vetra zo strany povinného, a to dodaním stanu v tzv. uzatvorenej verzii alebo ukončením prevádzky stanu, či už osobne konateľom žalovaného, alebo ním stanoveného dostatočne veci znalého zástupcu.

23. Z bodu 14 predmetnej nájomnej zmluvy o povinnosti ukončiť prevádzku stanu od sily vetra 8 vedel aj právny predchodca žalobcu. I keď mu zmluva výslovne takúto povinnosť nestanovovala, je potrebné vziať na zreteľ, že v zmysle mal právny predchodca žalobcu povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Okrem uvedenej všeobecnej prevenčnej povinnosti sa na právneho predchodcu žalobcu vzťahovala aj povinnosť špeciálnej prevencie podľa , podľa ktorého komu hrozí škoda, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. V spore však nebolo preukázané porušenie uvedených prevenčných povinností v zmysle a zo strany právneho predchodcu žalobcu.

24. Podľa bodu 5.1.1 Výpisu zo smerníc pre stavbu a prevádzkovanie letmých konštrukcií znenie apríl 1977, resp. október 1989 (Stany) prevádzkovateľ (majiteľ povolenia) alebo ním poverená osoba, dostatočne veci znalý zástupca musí počas prevádzkovania mať dozor a starať sa o dodržiavanie prevádzkových predpisov. Podľa bodu 5.1.2 označeného dokumentu obsluhujúci personál musí byť, okrem iného, na každom mieste inštalovania poučený o prevádzkových predpisoch a správaní sa počas výpadku prúdu v prípade požiaru a paniky alebo v prípade iných porúch. Neskrátené prevádzkové predpisy a predpisy týkajúce sa obsluhy musia byť obsluhujúcemu personálu kedykoľvek k dispozícii na nahliadnutie. Z vyjadrenia právneho predchodcu žalobcu a výpovedí svedkov Z. B., M. M., U. B. je zrejmé, že právny predchodca žalobcu, ani osoby podieľajúce sa na stavbe stanu, ani stagemanažér nemali k dispozícii príslušnú technickú dokumentáciu. Táto im nebola k dispozícii ešte ani pri páde stanu, nakoľko túto priniesol až svedok I. X. na políciu, čo potvrdil vo svojej výpovedi zo dňa 14.6.2013. V spore teda nebola preukázaná vedomosť právneho predchodcu žalobcu o tom, že právny predchodca žalovaného, podľa technickej dokumentácie stanu, nebol držiteľom oprávnenia na prevádzku stanu v tzv. otvorenej verzii (znaleckému ústavu predložená technická dokumentácia obsahovala iba podmienky prevádzky tzv. uzatvorenej verzie, čo potvrdil aj znalecký ústav v znaleckých posudkoch č. 5/2010 a č. 6/2010). Z vyjadrení právnych predchodcov strán sporu a svedkov M. M., M. N., U. B., X. X. mal súd prvej inštancie za preukázané (a aj na základe prevádzky predmetného stanu na podujatí Bažant Pohoda v roku 2008), že právny predchodca žalobcu požadoval nájom stanu v otvorenej verzii, čo právny predchodca žalovaného aj vykonal, keďže mu poskytol stan v tzv. otvorenej verzii. V spore nebolo preukázané tvrdenie právneho predchodcu žalovaného tom, že by právneho predchodcu žalobcu upozornil na to, že povolenie bolo vydané len pre prevádzku stanu v tzv. uzatvorenej

verzii. Taktiež nebolo preukázané, že by právny predchodca žalovaného upozornil právneho predchodcu žalobcu na riziká prevádzky predmetného stanu v tzv. otvorenej verzii. Takéto tvrdenie nepotvrdili vo svojich výpovediach ani svedkovia I. X. („p. V. poučil tiež ženu s blond vlasmi o tom, čo bolo treba pri akých poveternostných podmienkach zohľadniť. Povedal jej, čo treba zohľadniť, keď napínacie pruhy sa povoľujú a poradil jej, aby neodstránila bočné plachty“, avšak konkrétny obsah poučenia o rizikách tzv. otvorenej verzie stanu neuviedol.), H. S. P. („bol len pritom, keď pán V. zástupkyňu agentúry M. upovedomil o tom, že treba sledovať predpoveď počasia, a to aj kvôli silnému vetru, ako aj kvôli silnému dažďu, pričom požiadal o to, aby ho prípadne zavolali“) a M. M. („nepamätala si, či jej osobne dal p. V. pokyn informovať ho o počasí, alebo sledovať počasie, agentúra pred festivalom nemala podrobnú technickú dokumentáciu stanu, p. V. im ukázal iba osvedčenie o bezpečnosti stanu, technická dokumentácia bola k dispozícii až po páde stanu, nemala informáciu, že od sily vetra 4 treba stan opláštiť“), ktorí sami žiadne riziká vo svojich výpovediach ani nekonkretizovali, ani z ich výpovedí nevyplýva, že by o nejakých rizikách bol nájomca informovaný. Taktiež nebolo preukázané, že by bol právny predchodca žalobcu poučený o tom, že sa má starať o prevádzku stanu bez dozoru právneho predchodcu žalovaného, resp. ním poverenej dostatočne veci znalej osoby a že je výslovne len jeho povinnosťou (bez požiadavky odborného dozoru stanu zo strany právneho predchodcu žalovaného) ukončiť prevádzku stanu od sily vetra 8, a to najmä s poukazom na nebezpečenstvo podfúknutia stanu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd prvej inštancie za to, že by bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle prenášať zodpovednosť za následky nesplnenia si povinností zo strany právneho predchodcu žalovaného (aby sa toho dovolával on sám), ktorý právnemu predchodcovi žalobcu neodovzdal prevádzkové predpisy stanu, ani nezabezpečil na mieste samom v priebehu podujatia v roku 2009 dostatočne veci znalú osobu, ktorá by vykonávala dozor stanu a dodržiavanie prevádzkových predpisov stanu počas jeho prevádzky a v prípade potreby požiadala právneho predchodcu žalobcu o ukončenie prevádzky stanu, na právneho predchodcu žalobcu, keďže právny predchodca žalovaného si sám riadne nesplnil svoje označené povinnosti, pričom povinnosť ukončiť prevádzku stanu od sily vetra 8 právnemu predchodcovi žalobcu z nájomnej zmluvy výslovne nevyplývala (technickú dokumentáciu stanu nemal k dispozícii) a jeho povinnosť ukončiť prevádzku stanu v zmysle a je odvodzovaná len z jeho vedomosti z písomného vyhotovenia zmluvy o tom, že „prevádzku stanu treba ukončiť od sily vetra 8“, pričom predmetné zmluvné ustanovenie jednoznačne neurčuje k tomu povinnú osobu. Podľa o verejných kultúrnych podujatiach v znení neskorších predpisov usporiadateľ zodpovedá za utvorenie vhodných podmienok na uskutočnenie podujatia, za zachovanie poriadku počas jeho priebehu, za dodržiavanie príslušných autorskoprávnych, daňových, zdravotno-hygienických, požiarnych, bezpečnostných a iných právnych predpisov a za umožnenie výkonu dozoru na to oprávneným orgánom. V spore nebolo preukázané, že by právny predchodca žalobcu neumožnil právnemu predchodcovi žalovaného vykonávať odborný dozor nad predmetným stanom, alebo že by nedodržal jeho prevádzkové predpisy (keďže tieto nemal v tom čase k dispozícii), alebo že by nevytvoril vhodné podmienky na uskutočnenie predmetného podujatia v roku 2009, prípadne porušil iné povinnosti vyplývajúce mu z citovaného zákonného ustanovenia. V spore nebola preukázaná zodpovednosť právneho predchodcu za škodu podľa , ktorá mala byť spôsobená porušením o verejných kultúrnych podujatiach v znení neskorších predpisov alebo všeobecne záväzného nariadenia Mesta Z. č. 4/2004 o verejných, kultúrnych, telovýchovných, športových a turistických podujatiach. Súd prvej inštancie taktiež nemal za preukázané tvrdenia právneho predchodcu žalovaného o tom, že usporiadateľ podujatia vyzval matky s deťmi len na opustenie predmetného stanu, nakoľko zo svedeckých výpovedí U. B. (14.11.2012) a U. X. (18.8.2009) je zrejmé, že matky s deťmi boli organizátorom festivalu vyzvané, aby opustili celý areál podujatia. Podľa názoru súdu, právny predchodca žalovaného nemal ani povinnosť ukončiť celý festival na základe predmetnej nájomnej zmluvy.

25. Podľa zhodnotenia meteorologickej situácie zo dňa 18.7.2009 na letisku v Z., podaného dňa 5.10.2009 Slovenským hydrometeorologickým , medzi 15.00 hod. až 15.30 hod. bolo zamračené, fúkal čerstvý južný až juhozápadný vietor s priemernou rýchlosťou 6 až 9 m/s, s nárazmi do 11 m/s, čo predstavovalo podľa Beaufortovej stupnice rýchlosti vetra stupeň 5. Po 15.30 hod. nastali výrazné zmeny, najmä v prúdení vzduchu. Spočiatku vietor zosilňoval len nepodstatne, no v čase od 15.45 do 15.55 hod. náhle zosilnel, vial s priemernou rýchlosťou 13 až 16 m/s, podľa Beaufortovej stupnice rýchlosti vetra prudký vietor, hýbu sa celé stromy, chôdza proti vetru je obtiažna, s nárazmi 14 až 19,8 m/s. Najsilnejšie nárazy boli z juho - juhozápadného smeru medzi 15.46 a 15.52 hod. Z

uvedeného je zrejmé, že v texte zhodnotenia nie je uvedený stupeň Beaufortovej stupnice rýchlosti vetra v čase pádu stanu o 15.40 hod.

26. Z priebehu hodnôt hlavných meteorologických prvkov dňa 18.7.2009 je zrejmá priemerná rýchlosť vetra o 15.35 hod. 7,8 m/s s max. nárazom vetra 9,6 m/s, o 15.36 hod. 7,4 m/s s max. nárazom vetra 9,4 m/s, o 15.37 hod. 7,5 m/s s max. nárazom vetra 9,0 m/s, o 15.38 hod. 8,8 m/s s max. nárazom vetra 10,6 m/s, o 15.39 hod. 7,8 m/s s max. nárazom vetra 9,7 m/s, o 15.40 hod. 7 m/s s max. nárazom vetra 9,8 m/s, o 15.41 hod. 8,5 m/s s max. nárazom vetra 10,1 m/s, o 15.42 hod. 8,9 m/s s max. nárazom vetra 11,0 m/s, o 15.43 hod. 10,2 m/s s max. nárazom vetra 12,4 m/s, o 15.44 hod. 10,7 m/s s max. nárazom vetra 14,5 m/s a o 15.45 hod. 13,3 m/s s max. nárazom vetra 16,1 m/s.

27. Podľa písomného vyjadrenia SHMÚ, Bratislava zo dňa 4.11.2015, podaného na základe otázok súdu prvej inštancie, označeného ako Meteorologický posudok č. 645/2015 (ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil v rámci dokazovania ako vyjadrenie odborne spôsobilej osoby v zmysle , príp. v znení účinnom do 30.6.2016) Beaufortova stupnica nestanovuje rozpätie maximálnych nárazov vetra pre jednotlivé stupne rýchlosti vetra, teda ani pre body 8, 9 Beaufortovej stupnice. Maximálny náraz vetra je najvyššie, krátkodobé (o trvaní 2 sekundy) zvýšenie rýchlosti vetra, čiže nejde o priemernú rýchlosť vetra za časový interval 10 minút podľa Beaufrtovej stupnice. 8. stupňu medzinárodnej Beaufortovej anemometrickej stupnice zodpovedá „Búrlivý vietor“, ktorého rozpoznávajúcimi znakmi na pevnine sú : vietor láme vetvy, chôdza proti vetru je normálne nemožná. Rýchlosť búrlivého vetra je daná intervalom priemernej 10-minútovej rýchlosti vetra od 17,2 m/s do 20,7 m/s, t.j. od 62 km/h do 74 km/h. Deviatemu stupňu Beaufortovej stupnice zodpovedá „Víchrica“, ktorej rozpoznávajúcimi znakmi na pevnine sú : vietor spôsobuje menšie škody na stavbách (strháva komíny, škridlice zo striech). Rýchlosť víchrice je daná intervalom priemernej 10-minútovej rýchlosti vetra od 20,8 m/s do 24,4 m/s, t.j. od 75 km/h do 88 km/h. Dňa 18.7.2009 v čase medzi 15.00 hod. a 16.15 hod. dosiahol vietor na meteorologickej stanici Z. - letisko priemernú 1-minútovú rýchlosť vetra od 2,8 m/s (v čase o 16.07 h) do 15,7 m/s (v čase o 15.50 h). Dňa 18.7.2009 v čase medzi 15.00 h a 16.15 h dosiahol vietor na meteorologickej stanici Trenčín - letisko maximálnu rýchlosť vetra v nárazoch až 19,8 m/s (v čase o 15.50 h). Podľa kritérií Beaufortovej anemometrickej stupnice dňa 18.7.2009 na meteorologickej stanici Trenčín - letisko ôsmy stupeň rýchlosti vetra nebol dosiahnutý. Dňa 18.7.2009 v čase od 15.45 h do 15.54 h na meteorologickej stanici Trenčín - letisko dosiahol 10 - minútový priemer rýchlosti vetra hodnotu 13,6 m/s (pri prevládajúcom juho - juhozápadnom smere), ktorá bola najvyšším 10-minútovým priemerom rýchlosti vetra v uvedený deň. Tejto priemernej rýchlosti vetra zodpovedá 6. stupeň Beaufortovej stupnice „Silný vietor“. Jeho rozpoznávajúcimi znakmi na pevnine sú : vietor pohybuje hrubšími vetvami, telegrafné drôty svištia, používanie dáždnikov je obtiažne. Rýchlosť silného vetra je daná intervalom priemernej 10 - minútovej rýchlosti vetra od 10,8 m/s do 13,8 m/s, t.j. od 39 km/h do 49 km/h. Ako už bolo uvedené, najvyššia priemerná 1 - minútová rýchlosť vetra bola 15,7 m/s o 15.50 h. Nárazy vetra na meteorologickej stanici Trenčín - letisko sú reprezentatívne pre nezastavané plochy areálu letiska. V prípade zastavaných plôch areálu (stanové mestečko, dočasné objekty v okolí a na mieste nehody) SHMÚ predpokladal možnosť odchýlok veľkosti nárazov vetra do niekoľkých m/s, zapríčinenú zväčšením turbulencie prúdenia.

28. Znalecký posudok č. 1/2016 zo dňa 19.5.2016, vypracovaný doc. RNDr. U. X., CSc., znalcom z oboru meteorológie so špecializáciou klimatológia, pre objednávateľa Advokátska kancelária KORÁBOVÁ & LOVICH, súd prvej inštancie vyhodnotil ako súkromný znalecký posudok podľa , ktorý nemá náležitosti znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca, keďže neobsahuje doložku v zmysle o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, pričom obsahuje iba odpovede na otázky právneho zástupcu žalovaného a neobsahuje záver. Podľa odpovedí na otázky, uvedených v označenom znaleckom posudku, Beaufortova stupnica sily vetra umožňuje odhad sily (rýchlosti) vetra podľa vlnenia morskej hladiny. Prejavy boli neskôr doplnené o javy na pevnine. Výhodou stupnice je praktickosť a použiteľnosť bez akýchkoľvek prístrojov. Nevýhodou však subjektívny pocit pozorovateľa. Beaufortova stupnica sily vetra vyjadruje silu vetra balovou stupnicou 0-12, resp. 0-17. Beaufortova stupnica rýchlosti vetra vyjadruje silu vetra v intervale hodnôt rýchlosti v m/s alebo km/hod. s tým, že každému stupňu sily vetra zodpovedá interval rýchlosti. Rýchlosť vetra podľa Beaufortovej stupnice na pevnine sa určuje podľa jeho prejavov, resp. účinkov

v krajine. Takto je konkrétnej rýchlosti vetra možné priradiť Beaufortov stupeň sily vetra. 8. stupeň podľa Beaufortovej stupnice sily vetra predstavuje búrlivý vietor, rýchlosti 17,2 - 20,7 m/s, 62-74 km/h, prejavy na pevnine : lámu sa vetvy, chôdza proti vetru je normálne nemožná. Náraz vetra charakterizuje krátkodobé zvýšenie rýchlosti vetra, príp. krátkodobý odklon od trvalejšieho smeru vetra. Náraz vetra býva vyvolaný mechanickými alebo termickými vplyvmi a v niektorých prípadoch má značnú opakovaciu frekvenciu. Kritéria pre smer vetra nie sú doteraz všeobecne uznávané a v tomto prípade nie sú podstatné. Náraz vetra sa nesmie zamieňať s pulzáciou vetra. Je zrejmé, že v našich geografických podmienkach nemôže dôjsť k nárazu vetra o hodnote 19,8 m/s z nulovej hodnoty (bezvetria) bez postupného zvyšovania rýchlosti, v relatívne krátkej dobe. V posudzovanom prípade o tom svedčia napr. záznamy meteorologických meraní na letisku v Trenčíne i ráz počasia v sledovanej dobe. To bolo, okrem iného, charakterizované dlhotrvajúcim čerstvým víchrom. Konkrétne odchýlky nárazov vetra v zastavaných plochách na letisku v Trenčíne v porovnaní s otvoreným terénom v okolí meteorologickej stanice Trenčín - letisko nemožno stanoviť. Možno ale konštatovať, že prípadné odchýlky rýchlosti budú kladné, t.j. hodnoty môžu byť vyššie vzhľadom k uplatneniu sa tzv. Venturiho efektu. Ten sa prejavuje zrýchlením prúdenia v zúžených priestoroch. Vplyv objektov v krajine na zmenu vetra (rýchlosť i smer) je taktiež poznateľný. Podľa dostupných záznamov meteorologických meraní na letisku v Trenčíne zo dňa 17.7.2009 a na základe videozáznamu vytvoreného dňa 17.7.2009 v bezprostrednej blízkosti stanu O2 možno oprávnene tvrdiť, že sa jednalo o vietor 8. Stupňa Beaufortovej stupnice sily vetra. Priemerná rýchlosť vetra sa stanovuje ako priemerná hodnota za určitý časový interval. V posudzovanom prípade to bola 1 minúta. Vzhľadom k tomu je teda isté, že sa v tomto intervale vždy vyskytla rýchlosť vetra, ktorá v náraze výrazne prevyšuje hodnotu priemernú (maximálna intervalová rýchlosť). O tom vypovedajú i okamžité maximálne hodnoty rýchlosti vetra z letiska Trenčín zo dňa 18.7.2009, zodpovedajúce 8. stupňu Beaufortovej škály, namerané v čase pádu stanu O2. Podľa tabuľky, nachádzajúcej sa na 8. strane znaleckého posudku č. 1/2016, dňa 18.7.2009 o 15.49 h predstavovala priemerná intervalová rýchlosť vetra 14,2 m/s, maximálna intervalová rýchlosť vetra 19,1 m/s a o 15.50 hod. priemerná intervalová rýchlosť vetra 15,7 m/s a maximálna intervalová rýchlosť vetra 19,8 m/s.

29. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie (body 44.3 odôvodnenia) nemal za preukázané, že by vietor dňa 18.7.2009 na mieste samom dosiahol 8. stupeň Beaufortovej stupnice. SHMÚ výslovne v písomnom vyjadrení zo dňa 4.11.2015 (Meteorologický posudok č. 645/2015) konštatoval, že podľa kritérií Beaufortovej stupnice dňa 18.7.2009 na meteorologickej stanici Trenčín - letisko ôsmy stupeň rýchlosti vetra nebol dosiahnutý. Takýto záver vyplýva aj z tabuľky Priebehu hodnôt hlavných meteorologických prvkov dňa 18.7.2009, podľa ktorej bola počas dňa 18.7.2009 dosiahnutá najvyššia priemerná rýchlosť vetra (minútový interval) o 15.50 hod., a to 15,7 m/s. Je potrebné zdôrazniť, že v uvedenej tabuľke je uvádzaná priemerná rýchlosť vetra v minútových intervaloch, pričom v Beaufortovej stupnici je rýchlosť vetra daná intervalom 10 - minútovej rýchlosti vetra (8. stupeň od 17,2 m/s), takže po prepočítaní zistenej 1 - minútovej priemernej rýchlosti vetra na 10- minútový interval priemernej rýchlosti vetra, bude najvyšší stupeň Beaufortovej stupnice, dosiahnutý dňa 18.7.2009 ešte nižší, pričom je potrebné prihliadnuť na záver SHMÚ (zo dňa 4.11.2015), podľa ktorého priemerná rýchlosť vetra dňa 18.7.2009 v čase od 15.45 h do 15.54 h na meteorologickej stanici Trenčín - letisko zodpovedala šiestemu stupňu Beaufortovej stupnice. Je potrebné vziať na zreteľ aj tú skutočnosť, že Beaufortová stupnica nestanovuje rozpätie maximálnych nárazov vetra pre jednotlivé stupne rýchlosti vetra. V znaleckom posudku č. 1/2016 sa znalec nevyjadril k tomu, z akého intervalu priemernej rýchlosti vetra vychádza Beaufortová stupnica, a teda nepoprel tvrdenie SHMÚ, podľa ktorého je pre jednotlivé stupne označenej stupnice daná rýchlosť vetra intervalom 10-minútovej rýchlosti vetra. Taktiež je potrebné prihliadnuť na to, že odpoveď znalca na 7. otázku, podľa ktorej „možno oprávnene tvrdiť, že sa jednalo o vietor 8. stupňa Beaufortovej stupnice sily vetra“ je len v rovine pravdepodobnosti, ani v rovine jednoznačnosti. Možno rozumne predpokladať, že pri prepočte priemernej rýchlosti vetra sa ráta aj s rýchlosťou vetra v nárazoch. Znalecký posudok č. 1/2016 však výpočty rýchlosti vetra, na základe ktorých znalec vychádzal pri stanovení možnosti 8. stupňa Beaufortovej stupnice, neobsahuje, a teda nie je možné posúdiť ich správnosť, ani nie je zrejmé, akým spôsobom sa znalec vysporiadal so zistenou maximálnou intervalovou rýchlosťou vetra. Okrem toho je zrejmé, že označený znalecký posudok vychádza z posudzovania prejavov vetra zachytených na videozázname. Sám znalec však konštatoval, že pri hodnotení prejavov vetra je nevýhodou subjektívny pocit pozorovateľa. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie nemal za preukázanú povinnosť právneho predchodcu

žalobcu ukončiť dňa 18.7.2009 prevádzku predmetného stanu z dôvodu, že by vietor dosiahol 8. stupeň Beaufortovej stupnice. V prvom rade nebolo preukázané, že by v uvedený deň na mieste samom (pri predmetnom koncertnom stane) vietor dosiahol 8. stupeň Beaufortovej stupnice, pričom je potrebné prihliadnuť na to, že nebolo zabezpečené (a ani právny predchodca žalovaného nežiadal zabezpečiť zo strany právneho predchodcu žalobcu) meranie rýchlosti vetra na mieste samom, pričom SHMÚ uvádzané hodnoty vychádzajú z hodnôt nameraných na meteorologickej stanici Trenčín - letisko, ktorá sa nachádza v nezastavanej časti, pričom stan bol postavený v zastavanej časti letiska. Konkrétne odchýlky nárazov vetra v zastavaných plochách na letisku v Z.e v porovnaní s otvoreným terénom nebolo možné zistiť (znalecký posudok č. 1/2016). Podľa SHMÚ (zo dňa 4.11.2015) podľa kritérií Beaufortovej stupnice dňa 18.7.2009 na meteorologickej stanici Trenčín

- letisko ôsmy stupeň rýchlosti vetra nebol zistený. Okrem toho, v spore nebol preukázaný presný čas pádu stanu, pričom tabuľka zistených priemerných rýchlostí vetra vychádza z minútových intervalov a o 15.40 hod. bola priemerná rýchlosť vetra 7,0 m/s, avšak o 15.50 hod. predstavovala 15,7 m/s, čo predstavuje podstatný rozdiel. Podľa uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne ČVS: D.-XXXX/X- OVK-TN-XXXX zo dňa 18.7.2009 bol stanovený čas pádu stanu okolo 15.40 hod. Čas pádu stanu o 15.40 hod. potvrdzujú aj výpovede svedkov L. H., G. M., X. V., F. X., L. C. a Ing. Y. F.. Znalecký posudok č. X/ XXXX však vychádza z času pádu stanu o 15.50 hod.. Taktiež znalecké posudky KEU PZ predpokladajú čas pádu stanu o 15.50 hod. s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, pričom vychádzajú z údajov získaných dňa 12.9.2012 od mjr. Mgr. L. P., vedúceho oddelenia operačného riadenia a integrovaného záchranného systému Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Trenčíne, podľa ktorých pád stanu ohlásil na operačné stredisko OR HaZZ v Trenčíne hasič, ktorý mal službu na festivale, a to v čase 15.51 h a z toho, že udalosť nahlasoval profesionál, ktorý rýchlo vyhodnotil situáciu. Podľa názoru súdu, v spore však nebola preukázaná pravosť a hodnovernosť takto získaných údajov, nakoľko nie je zrejmé, či ide skutočne o vyjadrenie uvedených osôb, nie je uvedené ani meno hasiča, ktorý udalosť hlásil, a tiež ani miesto jeho pobytu na festivale v čase pádu stanu (či bol priamo pri stane) a okolnosti, za ktorých udalosť hlásil. Súd však podotýka, že s ohľadom na skutkový záver (preukázaný v spore), že dňa 18.7.2009 na letisku v Trenčíne nebol dosiahnutý ôsmy stupeň Beaufortovej stupnice, je presný čas pádu stanu právne irelevantný. Je však potrebné prihliadnuť na to, že v spore boli predložené rôzne odborné stanoviská k určeniu stupňa Beaufortovej stupnice, ktorý mal byť dosiahnutý v deň pádu stanu. Podľa znaleckého posudku č. 1/2016 nevýhodou Beaufortovej stupnice je subjektívny pocit pozorovateľa. Na mieste samom neboli vykonávané merania rýchlosti vetra. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie mal za preukázanú reálnu nemožnosť splnenia si povinnosti (pokiaľ by bola v spore preukázaná, k čomu nedošlo) právneho predchodcu žalobcu ukončiť prevádzku stanu od sily vetra 8 podľa bodu 14 nájomnej zmluvy (ktorá ani takúto povinnosť výslovne právnemu predchodcovi žalobcu neurčuje) a v zmysle a aj z toho dôvodu, že v prípade, ak sa na stupni vetra 8 a na podkladoch jej určenia (napr. o aký časový interval ide, akým spôsobom zahŕňa maximálnu nárazovú rýchlosť vetra) nevedia zhodnúť odborne spôsobilé osoby akými sú SHMÚ a znalec z odboru meteorológie, je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle žiadať od právneho predchodcu žalobcu, aby sám určil stupeň sily vetra podľa Beaufortovej stupnice. Takúto odbornú znalosť nemožno predpokladať u žalobcu ani na základe o verejných kultúrnych podujatiach v znení neskorších predpisov. Naopak, podľa názoru súdu prvej inštancie, práve z dôvodu potreby znalosti vlastností stanu a jeho správania sa pri určitom vetre, vyžadujú prevádzkové predpisy stanu počas jeho prevádzky na mieste samom prítomnosť prevádzkovateľa (majiteľa povolenia), alebo ním povereného, dostatočne veci znalého zástupcu, ktorý má povinnosť, v prípade, ak nastanú poveternostné podmienky neumožňujúce prevádzku stanu, ukončiť jeho prevádzku, alebo o to požiadať stagemanažéra stanu alebo usporiadateľa podujatia. Aj s ohľadom na uvedené nie je možné považovať svedkov Z. B. a U. B. za dostatočne veci znalých zástupcov právneho predchodcu žalovaného na mieste samom (pričom oni sami takéto tvrdenie o poverení zo strany právneho predchodcu žalovaného vo svojich výpovediach odmietli), keďže sa jednalo iba o brigádnikov, ktorí pomáhali právnemu predchodcovi žalovaného stavať stan. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam v spore nebolo preukázané, že by v zmysle právny predchodca žalobcu prispel k vzniku žalovanej škody. Na uvedených skutkových a právnych záveroch nič nemení ani to, že na základe vydaných výstrah bolo možné predpokladať, že v oblasti severozápadného Slovenska je riziko výskytu búrok

v uvedenom čase, pri ktorých sa môže vyskytnúť náraz vetra 16 až 22 m/s, resp. 17 až 25 m/s, keďže za situácie, že právny predchodca žalovaného si nesplnil svoju povinnosť ponechať na mieste samom dostatočne veci znalú osobu, hoci vedel o tom, že na tzv. otvorenú verziu stanu nemá povolenie na prevádzku a o predpovedi počasia (a teda aj o výstrahách) mohol mať informáciu (keďže sám mal, podľa jeho vyjadrenia v spore, upozorniť pracovníkov právneho predchodcu žalobcu na potrebu sledovať predpoveď počasia), nemožno, podľa názoru súdu aj s prihliadnutí na rozsah a charakter podujatia, od právneho predchodcu žalobcu spravodlivo žiadať, aby sám (bez zástupcu právneho predchodcu žalovaného) len na základe predpokladaného vývoja počasia, ktorého predpoveď bola priebežne meteorológom menená, ukončil prevádzku na celé obdobie, pre ktoré platila príslušná výstraha (v tomto prípade bola v piatok 17.7.2009 vydaná výstraha 2. stupňa pred intenzívnymi zrážkami a silným vetrom, v nárazoch s rýchlosťou 16 až 22 m/s po dobu platnosti od 10.00 hod dňa 18.7.2009 až do 02.00 hod. 19.7.2009, v nočnej službe dňa 17.7.2009 bola rozšírená jej platnosť už od 07.00 hod. 18.7.2009 a dňa 18.7.2009 bol znížený stupeň výstrahy na 1 stupeň a pozmenená jej platnosť od 13.00 hod 18.7.2009 do 21.00 hod. 18.7.2009). Podľa názoru súdu prvej inštancie, práve pre takýto prípad, aby došlo k prerušeniu festivalu až na základe reálnych poveternostných podmienok (ktoré upravoval aj čl. 14, 16 zmluvy), mala byť za prevádzkovateľa stanu (majiteľa povolenia na prevádzku) na mieste samom prítomná dostatočne veci znalá osoba, ktorej povinnosťou je promptne a odborne na vzniknutú situáciu zareagovať. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nebolo zo strany právneho predchodcu žalobcu preukázané ani porušenie tzv. zakročovacej povinnosti podľa , keďže v spore nebola preukázaná (práve z dôvodov na strane prenajímateľa - nedodanie technickej dokumentácie stanu a jeho, príp. jeho dostatočne veci znalého zástupcu, neprítomnosť na mieste samom počas prevádzky stanu) objektívna možnosť právneho predchodcu žalobcu, s prihliadnutím na okolnosti prípadu (nebolo preukázané, pri akej rýchlosti vetra stan spadol, či nespadol už v dôsledku jeho podfúknutia vetrom nižšej rýchlosti ako bola dohodnutá v bode 14 zmluvy, na mieste nebol prítomný odborný dozor stanu za prenajímateľa, nebola preukázaná reálna možnosť evakuácie stanu pri daných poveternostných podmienkach a množstve účastníkov, s ohľadom na časový interval, v ktorom došlo k zrýchleniu rýchlosti vetra, možnosti vyvolania paniky za daných okolností) ukončiť prevádzku stanu. Súd prvej inštancie podotkol, že aj nájomná zmluva a technická dokumentácia stanu vychádzajú z reálnych, a nie predpokladaných poveternostných podmienok. V spore taktiež nebola preukázaná výzva zo strany právneho predchodcu žalovaného, aby právny predchodca žalobcu udržiaval pravidelný kontakt s organizáciou, zabezpečujúcou pravidelnú predpoveď počasia v danom mieste, aby mohol byť p. V. informovaný o poveternostných pomeroch. Nebola preukázaná ani povinnosť právneho predchodcu žalobcu objednať si u Slovenského hydrometeorologického ústavu špeciálnu predpoveď počasia pre danú lokalitu a čas, prípadne sa s týmto kontaktovať.

30. V spore nebolo v zmysle preukázané, že by nesplnenie povinností právneho predchodcu žalovaného prenajať stan v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie (kompletne oplášteného aj bočnými plachtami) a v takom stane ho aj počas predmetného podujatia udržiavať (zabezpečením prítomnosti prevádzkovateľa stanu - majiteľa povolenia na prevádzku, alebo jeho dostatočne veci znalého zástupcu) bolo spôsobené konaním právneho predchodcu žalobcu alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bol poškodený povinný. V spore nebolo preukázané, že by právny predchodca žalobcu odmietol ukončiť prevádzku stanu na základe pokynov osoby vykonávajúcej dozor stanu a dodržiavanie prevádzkových predpisov stanu za právneho predchodcu žalovaného počas prevádzky stanu. Taktiež, hoci právnemu predchodcovi žalobcu bol stan v tzv. otvorenej verzii prenajatý na základe jeho výslovnej žiadosti, v spore nebola preukázaná jeho vedomosť o tom, že povolenie na prevádzku stanu obsahuje iba podmienky pre tzv. uzatvorenú verziu stanu. Taktiež právnemu predchodcovi žalobcu prenajímateľ neodovzdal príslušnú technickú dokumentáciu stanu, v dôsledku čoho nájomca nemohol vedieť, že povolenie na prevádzku stanu bolo vydané pre tzv. uzatvorenú verziu stanu.

31. Prevádzkovú činnosť možno definovať ako cieľavedomú a organizovanú činnosť rozmanitého druhu, ktorá spravidla súvisí s výkonom podnikateľskej alebo obchodnej činnosti smerujúcej k dosiahnutiu určitého cieľa. Z výpisu právneho predchodcu žalovaného z obchodného registra je zrejmé, že v rámci svojej podnikateľskej činnosti, okrem iného, vykonával prenájom materiálu na podujatia. Podľa výpovede svedka X. I. zo dňa 22.7.2009 sa právny predchodca žalovaného špecializoval na stavbu konštrukcií rôznych typov stanov. K týmto stavbám im rôzni dodávatelia dodávali všetky potrebné súčasti.

Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané, že výstavba a prenájom predmetného koncertného stanu bola prevádzkovou činnosťou právneho predchodcu žalovaného, nakoľko priamo súvisela s predmetom jeho podnikateľskej činnosti a vykonával ju opakovane v rámci svojej prevádzky. Je nesporné, že predmetná škoda vznikla v dôsledku pádu stanu, ktorý prenajímateľ prenajal nájomcovi. Vzhľadom k tomu mal súd prvej inštancie za preukázanú aj zodpovednosť právneho predchodcu žalovaného za škodu v sume 33 190 eur, ktorú spôsobil právnemu predchodcovi žalobcu prevádzkovou činnosťou v zmysle , a to konkrétne vecou (stanom) použitou pri činnosti. V spore neboli preukázané liberačné dôvody v zmysle . Z dôvodov uvedených v bode 43. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke, keďže právny predchodca žalovaného mohol zabrániť vzniku škody, ak by dodal nájomcovi stan postavený v súlade s technickou dokumentáciou stanu, teda kompletne opláštený bočnými plachtami (stenami), príp. mohol minimálne zmierniť následky pádu stanu, ak by bol na mieste samom ponechal dostatočne veci znalého zástupcu, ktorý by bol vykonával dozor nad prevádzkou stanu a dodržiavaním prevádzkových predpisov stanu. Súd prvej inštancie podotkol, že je pravdou, že povolenie na prevádzku predmetného stanu bolo vydané pre viacúčelový stan 90x45 m s 10 stožiarmi (H=15.00 m), alternatívna konštrukcia 75x45m s 8 stožiarmi, 60x45m so 6 stožiarmi + 40x45 m so 4 stožiarmi, využitie ako „stan pre hudobné podujatia alebo výstavy“, avšak z tohto nevyplýva možnosť tzv. otvorenej verzie stanu, keďže uvedená špecifikácia variant stanu rozlišuje iba veľkosť stanu, nezaoberá sa (nezohľadňuje) jeho opláštením bočnými stenami (plachtami). Z dôvodov uvedených v bodoch 43, 44 a 45 odôvodnenia rozsudku v spore nebolo preukázané, že by žalovaná škoda bola spôsobená vlastným konaním právneho predchodcu žalobcu ako poškodeného.

32. Medzi zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti podľa patrí existencia okolností, ktoré majú pôvod v povahe veci, ktorá bola použitá pri plnení záväzku, vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi škodou a uvedenými okolnosťami. Je nesporné a preukázané aj znaleckým dokazovaním, že žalovaná škoda vznikla v dôsledku pádu stanu, ktorý bol podfúknutý vetrom, keďže nebol kompletne opláštený bočnými stenami (plachtami). Podľa znaleckých posudkov, odborného stanoviska, ako aj výsluchu svedka Ing. P. B., k vniknutiu vetra pod strešnú plachtu a k pádu stanu by za daných poveternostných podmienok nebolo došlo, ak by mal stan namontované bočné steny, resp. plachty bočných stien. Z uvedeného je zrejmé, že okolnosti pádu predmetného stanu majú pôvod v povahe prenajatého stanu, teda konkrétne vo vadnosti prenajatého stanu spôsobenej absenciou bočného opláštenia stanu. Je nesporné, že žalovaná škoda bola následkom pádu predmetného stanu, na základe čoho mal súd prvej inštancie za preukázanú príčinnú súvislosť vzniku žalovanej škody (vyplatenej spoluúčasti) s vadami stanu spočívajúcimi v jeho neopláštenia bočnými plachtami. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd prvej inštancie v zmysle za preukázanú zodpovednosť právneho predchodcu žalovaného za žalovanú škodu. Uvedenej zodpovednosti sa právny predchodca žalovaného nemôže zbaviť, keďže ide o tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť.

33. Vzhľadom k tomu, že v prípade vzniku zodpovednosti právneho predchodcu žalovaného za škodu podľa a je žalovaným mimozmluvný záväzok, rozhodné právo bolo v tejto časti konania určené podľa čl. 4 ods. 1 prvej vety nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) z 11.7.2007, a to na základe miesta, kde vznikla škoda. Súd prvej inštancie podotkol, že vzhľadom na aplikáciu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), Rímskeho dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z roku 1980, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) a nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach v tomto spore, rozhodné právo, ani právomoc súdu nebola určená podľa kritérií o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov v zmysle odôvodnení podaných právnym predchodcom žalobcu.

34. Na základe uvedených skutočností, v zmysle citovaných zákonných ustanovení, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 33 190 eur. V spore mal za preukázané základné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za žalovanú škodu v zmysle , spôsobenú porušením povinnosti právneho predchodcu žalovaného podľa prenechať právnemu predchodcovi žalobcu predmetný stan v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, a to v dôsledku absencie opláštenia stanu bočnými plachtami (stenami), a tiež porušenia povinnosti prenajímateľa podľa predmetný stan počas podujatia v roku 2009 udržiavať v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, keďže prenajímateľ nezabezpečil počas priebehu festivalu na mieste samom prítomnosť prevádzkovateľa stanu (majiteľa povolenia na prevádzku) alebo jeho dostatočne veci znalého zástupcu ako dozor prevádzky stanu a dodržiavania prevádzkových predpisov stanu. Taktiež mal súd prvej inštancie za preukázanú zodpovednosť právneho predchodcu žalovaného za žalovanú škodu podľa , ktorú spôsobil právnemu predchodcovi žalobcu prevádzkovou činnosťou - výstavbou a nájmom stanu, a to konkrétne stanom ako vecou použitou pri uvedenej činnosti. Žalovaná škoda bola tiež spôsobená okolnosťami, ktoré mali pôvod v povahe stanu, teda v jeho vadách (nekompletnom opláštení bočnými stenami), v dôsledku ktorých došlo k podfúknutiu stanu, jeho zrúteniu a vzniku škody, za ktorú podľa zodpovedal právny predchodca žalovaného ako prevádzkovateľ stanu podľa povolenia na prevádzku stanu a prenajímateľ. V spore neboli preukázané liberačné dôvody na strane právneho predchodcu žalovaného v zmysle , a , ani podľa . Súd prvej inštancie podotkol, že každý jeden z uvedených dôvodov vzniku zodpovednosti právneho predchodcu žalovaného za škodu je samostatným dôvodom, pre ktorý súd žalobe vyhovel. V spore nebolo preukázané porušenie prevenčnej povinnosti v zmysle a . Taktiež nebola preukázaná zodpovednosť právneho predchodcu žalobcu za škodu podľa , príp. podľa , ani spoluzavinenie právneho predchodcu žalovaného ako poškodeného v zmysle .

35. Podľa výpisu žalobcu z obchodného registra, právny predchodca žalobcu Agentúra pohoda, s.r.o., IČO 35 808 756 ku dňu 1.12.2011 zanikol a žalobca prevzal všetky jeho záväzky, teda stal sa jeho univerzálnym právnym nástupcom. Podľa výpisu právneho predchodcu žalovaného Landauer Weihnachtscircus GmbH z obchodného registra, spoločnosť podľa úpravy zmluvy o splynutí zo dňa 25.8.2015 i uznesenia o schválení jej valného zhromaždenia zo dňa 25.8.2015 previedla cestou premeny splynutím celý svoj majetok na jej samostatného spoločníka, na L. V. vystupujúceho pod názvom firmy Landauer Weihnachtscisrcus e.K. (zapís. obchodník), majiteľ L. V. (HRA XXXXX). Podľa výpisu Landauer Weihnachtscircus e.K., majiteľ L. V., majiteľ prevzal majetok firmy Landauer Weihnachtscircus GmbH so sídlom v P. v celku ako samostatný spoločník cestou premeny splynutím na základe zmluvy o splynutí zo dňa 25.8.2015 a uznesením o schválení valného zhromaždenia zo dňa 25.8.2015. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd prvej inštancie za preukázaný prechod žalovaných práv a povinností z právneho predchodcu žalobcu Agentúra Pohoda, s.r.o., IČO 35 808 756 na žalobcu ako jeho právneho nástupcu a z právneho predchodcu žalovaného Landauer Weihnachtscircus GmbH na žalovaného ako jeho právneho nástupcu.

36. V zmysle a považoval súd prvej inštancie námietku premlčania žalobou uplatneného práva za nedôvodnú, nakoľko odo dňa pádu stanu 18.7.2009, kedy právny predchodca žalobcu už vedel, že predmetnú spoluúčasť s ohľadom na rozsah vzniknutej škody bude musieť uhradiť, a tiež kto je za škodu zodpovedný, ku dňu podania návrhu na zmenu (rozšírenie) žaloby na pojednávaní dňa 25.1.2012 neuplynula štvorročná premlčacia doba podľa . V zmysle žalované záväzkové vzťahy sú obchodnými záväzkovými vzťahmi, ktoré vznikli medzi právnymi predchodcami strán sporu ako podnikateľmi a týkajú sa ich podnikateľskej činnosti (a to aj s prihliadnutím na existenciu zmluvného vzťahu založeného nájomnou zmluvou, pričom tiež predmetnú prevádzkovú činnosť vykonával v tomto prípade právny predchodca žalobcu v súvislosti z predmetom zmluvy a predmetný stan bol použitý pri plnení záväzkov zo záväzkového vzťahu), hoci predmetom sporu sú aj mimozmluvné záväzky v zmysle a .

37. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom pracovníkov právneho predchodcu žalobcu za účelom preukázania skutočnosti, že stan bol v rokoch 2008 a 2009 postavený na predmetnom festivale v tzv. otvorenej verzii, nakoľko táto skutočnosť bola preukázaná predloženou fotografiou stanu z miesta samého, vyjadreniami strán sporu, ako aj potvrdená výpoveďou svedkyne M. M., ďalej nevykonal ani dokazovanie oboznámením sa s protokolom spísaným na neverejnom zasadnutí prvostupňového súdu - vyšetrujúci sudca P. zo dňa 5.9.2012, obsahujúcim výpoveď konateľa právneho predchodcu žalovaného, nakoľko výsluch obvineného L. V. bol vykonaný v rozpore s , keďže o dotknutom vyšetrovacom úkone nebol upovedomený obhajca obvineného. Súd prvej inštancie nevykonal tiež výsluch štatutárnych zástupcov právnych predchodcov strán sporu L. V. a U.. U. M., nakoľko ho považoval vo vzťahu k ostatným vykonaným dôkazom na nadbytočný, keďže obaja boli vypočutí v trestnom konaní, a to Mgr. U. M. ako svedok a L. V. ako obvinený, mali teda možnosť vyjadriť sa k veci a svojimi výpoveďami potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia právnych zástupcov strán sporu, resp. iné vykonané dôkazy v spore. V tomto spore by boli menovaní vypočutí ako štatutárni zástupcovia strán sporu, pričom ich výpoveď by bola vyhodnotená aj v kontexte iných vykonaných dôkazov, najmä vo vzťahu k znaleckému dokazovania a výpovediam svedkov. Ich výpovede by boli hodnotené v rovine tvrdení strán sporu, pričom je potrebné vziať na zreteľ ich záujem na výsledku sporu, a taktiež to, že na preukázanie všetkých podstatných okolností pre rozhodnutie vo veci samej bolo vykonané rozsiahle dokazovanie. Strany a ich právni predchodcovia boli v spore zastúpení právnymi zástupcami, prostredníctvom ktorých mali možnosť vyjadriť sa k veci. Taktiež v spore nebol preukázaný objektívny dôvod, pre ktorý by sa nemohli osobne vyjadriť k veci (mimo výsluchu ako dôkazu), či už písomne alebo ústne na pojednávaniach, pokiaľ by sa ich boli zúčastnili. Súd prvej inštancie taktiež nevykonal dokazovanie oboznámením sa so zápisnicami z vyšetrovacieho spisu o výsluchu svedkov M. V. zo dňa 26.8.2010, I. V. zo dňa 23.4.2012, G. M. zo dňa 1.8.2012, X. V. zo dňa 29.6.2012, F. X. zo dňa 2.7.2012, L. C. zo dňa 11.7.2012, F. P. zo dňa 20.7.2009, R. Y. zo dňa 14.5.2012, L. X. zo dňa 20.7.2009, R. V. zo dňa 11.5.2012, Y. G. zo dňa 2.5.2012, U. X. zo dňa 16.5.2012, C. E. zo dňa 25.5.2012, Z. D. zo dňa 10.12.2010, M. K. zo dňa 12.10.2012, G. L. zo dňa 17.1.2011, C. X. zo dňa 17.1.2011, O. U. zo dňa 20.9.2010, L. X. zo dňa 20.9.2010, K. I. zo dňa 13.9.2010, U. F. zo dňa 9.9.2010, L. X. zo dňa 7.9.2010, U. X. zo dňa 7.9.2010, Ing. P. U. zo dňa 7.9.2010, U. T. zo dňa 2.9.2010, Z. G. zo dňa 27.8.2010, E. Y. zo dňa 27.8.2010, X. M. zo dňa 25.8.2010, G. T. zo dňa 25.8.2010, T. E. zo dňa 25.8.2010, U.a L. zo dňa 25.8.2010, Z. V. zo dňa 23.8.2010, U. B. zo dňa 23.12.2009, 21.5.2010, X. M. zo dňa 22.7.2009, 5.10.2010, R. Z. zo dňa 30.4.2012, G. X. zo dňa 29.2.2012, P. V. zo dňa 16.6.2011, C.. C. P. zo dňa 26.1.2011, U. G. zo dňa 8.10.2010, K. M. zo dňa 29.9.2010, L. U. zo dňa 29.9.2010, U. U. zo dňa 23.9.2010, U.. Ing. L. B. zo dňa 16.9.2010, Z. U. zo dňa 16.9.2010, X. E. zo dňa 14.9.2010, U.. U. M. zo dňa 9.9.2010, L. Y. zo dňa 9.9.2010, C. B. zo dňa 9.9.2010, X. V. zo dňa 8.9.2010, L. P. zo dňa 7.9.2010, P. L. zo dňa 2.9.2010, U. K. zo dňa 2.9.2010, L. M. zo dňa 2.9.2010, L. X. zo dňa 2.9.2010, K. M. zo dňa 31.8.2010, G. B. zo dňa 30.8.2010, U. F. zo dňa 30.8.2010, U. F. zo dňa 30.8.2010, M. M. zo dňa 28.8.2010, Y. P. zo dňa 27.8.2010, V. P. zo dňa 27.8.2010, C.. U.a D. zo dňa 27.8.2010, O. P. zo dňa 27.8.2010, G. D. zo dňa 27.8.2010, W. G. zo dňa 27.8.2010, X. M. zo dňa 26.8.2010, K. L. zo dňa 26.8.2010, X. I. zo dňa 26.8.2010, nakoľko tieto dôkazy považoval vo vzťahu k ostatným vykonaným dôkazom za nadbytočné, keďže z nich nevyplývajú skutočnosti, ktoré by už v spore neboli preukázané, príp. vyvrátené inými dôkazmi, a tiež nespôsobilé privodiť iný výsledok konania, keďže z nich nevyplývajú žiadne skutočnosti, ani údaje dôležité pre rozhodnutie vo veci samej, príp. sa svedkovia na nič podstatné nepamätali. Súd prvej inštancie poukázal na to, že aj z oboznámených výpovedí svedkov boli niektoré nadbytočnými dôkazmi, keďže z nich vyplývajúce skutočnosti boli v spore dostatočne preukázané inými dôkazmi, a preto pri jednotlivých dôvodoch rozhodnutia poukázal súd prvej inštancie iba na tie najpresvedčivejšie výpovede svedkov, pričom ostatných svedkov, ktorých výpovede sa tiež týkali danej okolnosti, neuvádzal.

38. Vzhľadom k tomu, že v spore bol vykonaný výsluch znalca Doc. Ing. L. P., PhD. na pojednávaní dňa 25.1.2012, a tiež Ústav súdneho inžinierstva ŽU podal, okrem znaleckých posudkov č. 5/2010 a č. 6/2010, aj písomné stanoviská, súd prvej inštancie nevykonal v spore opätovný výsluch znalca Doc. Ing. Jána P., PhD., ani výsluch znalca prof. Ing. T. M., CSc., nakoľko tieto považoval s ohľadom na vykonané znalecké dokazovanie, predložené znalecké posudky a odborné stanovisko KEU BA, ako aj výsluch svedka Ing. P. B., za nadbytočné dôkazy.

39. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa . Žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal súd prvej inštancie náhradu 100 % trov konania. Zároveň súd uložil žalovanému

povinnosť nahradiť 100 % trov štátu. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie.

40. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v celom rozsahu z dôvodov podľa , , , , , h/ a podľa . Odvolacie dôvody podľa a a podľa žalovaný uplatnil pri odvolacom tvrdení o nedostatku právomoci súdu prvej inštancie, o postupe súdu prvej inštancie porušujúceho právo na spravodlivý proces a o vade právoplatného uznesenia, ktoré predchádzalo meritórnemu rozhodnutiu. Žalovaný v odvolacom konaní, tak ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie, zotrval na argumentácii, že v uvedenej veci nie je daná civilná právomoc súdu prvej inštancie na prejednanie a rozhodnutie sporu z dôvodu existencie prorogačnej klauzuly dojednanej v bode 20 písomnej zmluvy o prenájme stanu. Súd prvej inštancie sa s touto otázkou v rámci odôvodnenia rozsudku v potrebnej miere nevysporiadal napriek opakovaným námietkam žalovaného. Súd prvej inštancie v odsekoch 6. - 8. odôvodnenia bez ďalšieho opisuje relevantné námietky žalovaného a svoj postup v kontexte uznesenia č.k. -43 zo dňa 21.7.2010 v spojené s potvrdzujúcim uznesením odvolacieho súdu č.k. -227 zo dňa 22.12.2010, pričom bližšie sa procesnej podmienke právomoci nevenuje. Podľa názoru žalovaného sa mal súd prvej inštancie v rovnakej miere venovať otázke právomoci ako sa venoval napr. otázke rozhodného hmotného práva, prípadne minimálne s odkazom na svoje uznesenie k tejto otázke v spojení s uznesením odvolacieho súdu. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je v tejto časti zmätočné a nepostačujúce. Žalovaný s poukazom na znenie č. 23 ods. 1 a bod 11 Nariadenia Brusel I a na názor súdu prvej inštancie, že dohoda nemá náležitosti platnej dohody o právomoci súdu uviedol, že nie je zrejmé ako a či vôbec posudzoval súd prvej inštancie znenie bodu 20 zmluvy v kontexte čl. 23 Nariadenia Brusel I. V tejto súvislosti poukázal žalovaný taktiež na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-269/95 Francesco Benincasa c/a Dentalkit Srl, v zmysle ktorého je nevyhnutné existenciu a platnosť prorogačnej doložky posudzovať nezávisle od rozhodného práva, ktorým sa riadi hlavná zmluva. Dohoda o prorogácii sa nesmie vzťahovať na veci uvedené v čl. 22 Nariadenia Brusel I, ani nesmie byť v rozpore s článkami 13, 17 alebo 21 tohto nariadenia. Rešpektuje sa zmluvná voľnosť strán. Z hľadiska časovej pôsobnosti je potom rozhodujúci okamih začatia konania a nie okamih uzatvorenia dohody o prorogácii (rozsudok Európskeho súdneho dvora C-25/79 vo veci Sanicentral GmbH c/a René Collin). Dôležitosť vôle zmluvných strán je vždy potrebné nadradiť nad kogentnosť ustanovení Nariadenia Brusel I (rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2000 vo veci C-387/98 Coreck Maritime GmbH c/a Handels veem BV and Others). S poukazom na uvedené je žalovaný toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval v tejto veci v rozpore s príslušnými ustanoveniami Nariadenia Brusel I, kedy prejednal a rozhodol spor nepatriaci do jeho právomoci, žalovaný tým, že vznášal konaní odôvodnené námietky, odmietol sa podriadiť právomoci súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho nikdy nedošlo k jej založeniu sui generis. Žalovaný sa nestotožňuje ani s právoplatným uznesením súdu prvej inštancie, potvrdeného uznesením odvolacieho súdu o právomoci, voči ktorým vznáša v zmysle rovnaké námietky a tvrdí, že dotknuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej obsahuje vady s vplyvom na rozhodnutie vo veci samej.

41. Žalobca v konaní popieral existenciu písomnej zmluvy, toto jeho tvrdenie bolo od počiatku v rozpore so skutočnosťami uvádzanými štatutárnym zástupcom žalobcu U.om M.om v rámci výsluchov v trestnom konaní zo dňa 22.7.2009 a 8.12.2009. U. M. v procesnom postavení svedka v trestnom konaní vypovedal, že so žalovaným bol dohodnutý na podmienkach stavby stanu, v tomto zmysle bola vyhotovená zmluva, ktorá bola oboma stranami odsúhlasená s tým, že podrobnosti zmluvy na 100 % nepoznal, pretože sa to pri niekoľkých stovkách zmlúv nedá obsiahnuť, ale to nič nemení na fakte, že zmluvu považuje za platnú. Žalovaný na tieto skutočnosti poukazoval opakovane, nakoľko argumentácia žalobcu pôsobila viac ako kontroverze, pretože žalobca začal počas konania spochybňovať existenciu písomnej zmluvy so žalovaným, prípadne jej platnosť, z dôvodu údajnej signácie neoprávnenou osobou - zamestnankyňou X. X.. Podľa názoru žalovaného sa žalobca pokúsil spochybniť existenciu zmluvy potom ako sa oboznámil s písomným znením kontraktu počas výsluchu zo dňa 8.12.2009, predovšetkým s bodmi 14., 16., 19. a 20. zmluvy, nakoľko si bol vedomý porušenia zmluvných povinností a zároveň mal vedomosť o tom, že v danej veci nie je daná právomoc slovenských súdov, ale v zmysle dohody o prorogácii by vec mal prejednať príslušný Okresný súd P., Spolková republika Nemecko. S týmito rozpormi sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom

nevysporiadal, jeho konštatovanie v tomto vzťahu je v odseku 33. a 35. odôvodnenia rozsudku. Súd prvej inštancie paradoxne označuje niektoré tvrdenia žalovaného za nevierohodné len na základe vlastných domnienok nad rámec dôkaznej situácie (napr. odsek 37.3 odôvodnenia), ale sa nevysporiadal s týmto argumentačným rozporom žalobcu ohľadne existencie písomného kontraktu zakladajúceho samotný záväzkovo-právny vzťah medzi stranami sporu. V tomto smere považuje žalovaný odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie za nedostatočné, v niektorých častiach až arbitrárne.

42. Odvolacie dôvody podľa , , , , a podľa žalovaný uplatnil pri odvolacom tvrdení o postupe súdu prvej inštancie porušujúcom právo žalovaného na spravodlivý proces o iných vadách, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, o skutkových vadách rozhodnutia a vadách v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie a o vadách právoplatných uznesení predchádzajúcich meritórnemu rozhodnutiu. Viedol, že rozsudok súdu prvej inštancie trpí množstvom skutkových vád z dôvodu nesprávne vytvoreného skutkového základu, súd prvej inštancie dôkazy nesprávne vyhodnotil a následne dospel na základe takto vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný je nútený konštatovať, že takmer všetky skutkové tvrdenia produkované žalovaným a zároveň aj dôkazne podložené označil súd prvej inštancie za nepreukázané, pričom súd prvej inštancie bez akéhokoľvek náležitého odôvodnenia neprihliadol na dôkazy predkladané žalovaným. Žalovaný vedomý si toho, že procesné predpisy ponechávajú hodnotenie vykonaných dôkazov na úvahu súdu, táto voľná úvaha by nemala byť absolútna, nesmie byť prejavom ľubovôle, resp. svojvôle ako je tomu v posudzovanom prípade kedy súd prvej inštancie hodnotí všetky vykonané dôkazy v neprospech žalovaného, prípadne sám spochybňuje dôkazy predkladané žalovaným, eventuálne vykonáva dokazovanie bez návrhu niektorej zo strán sporu, čím de facto supluje procesnú aktivitu strany sporu. S poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.12.2013 sp.zn. , zo dňa 1.12.2015, sp. zn. je žalovaný toho názoru, že súd prvej inštancie, ktorý konal obdobne, je v rozpore s a reálne stavia toto konanie i jeho výsledok do pozície nespravodlivosti a neobjektívnosti.

43. Žalovaný tvrdí, že tvrdenia súdu prvej inštancie o nepreukázaní povolenia na prevádzku stanu v tzv. otvorenej verzii nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní ani v reálnom skutkovom stave veci. Žalovaný trvá na tom, že stan bol postavený technicky správne a bol odovzdaný v stave spôsobilom na riadnu prevádzku, pričom v konaní žalobca nikdy nepreukázal opak a nevyvrátil toto skutkové tvrdenie žalovaného, ktoré je dôkazne podložené. Toto tvrdenie žalovaného podporujú závery znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odboru kriminalistickej identifikácie ČES: PPZ-M.- BA-W.-XXXX/XXXXX, ako aj výsluch znalca Ing. P. B., ktorého súd prvej inštancie nesprávne vypočul ako svedka napriek tomu, že pri vykonávaní dôkazu znaleckým posudkom postupoval podľa o súkromnom znaleckom posudku. Skutočnosť, že stan bol spôsobilý na prevádzku, resp. dohodnuté užívanie preukazuje okrem iného aj fakt, že počas konania festivalu v roku 2008, ako aj dňa 17.7.2009, bol stan riadne prevádzkovaný a slúžil bez akýchkoľvek komplikácii požadovanému účelu. Rovnako aj v deň 18.7.2009 bol stan riadne prevádzkovaný, pričom k jeho deštrukcii došlo až v čase o 15:50 hodiny v dôsledku vetra, ktorý prekračoval hranicu stupňa 8 Beaufortovej stupnice, teda hranicu obmedzenia prevádzky stanu podľa zmluvy. Aj napriek tomu bez ohľadu na obsah súdneho spisu a na skutočnosť, že každé jedno zo skutkových tvrdení žalovaného má reálny dôkazný základ súd prvej inštancie na rozdiel od tvrdení žalobcu označuje všetky tvrdenia žalovaného za nepreukázané.

44. Žalovaný v konaní zdôrazňoval, že na miesto samé fyzicky dopravil celé bočné opláštenie stanu dvoma samostatnými nákladnými vozidlami, čo nie je sporné. Za predpokladu, ak by bočné steny nemali slúžiť vôbec žiadnemu účelu, ako uvádza v odôvodnení súd prvej inštancie, potom neexistuje žiaden dôvod, aby žalovaný zabezpečoval ich nákladnú prepravu na územie Slovenskej republiky. Z vyjadrení L.a V.a v trestnom konaní vyplýva, že stan mal byť v roku 2009 dodaný v tzv. zatvorenej verzii, pričom žalobca v zastúpení M. M. si až na mieste konania festivalu vymienil odovzdanie stanu v tzv. otvorenej verzii. Tieto tvrdenia žalovaného potvrdzujú aj svedecké výpovede svedka I. X. zo dňa 14.6.2013, svedka H. P. o dňa 12.8.2014 a svedka Z. B. zo dňa 4.7.2013, z ktorých vyplýva, že nenainštalovanie bočných plachiet bolo výslovným pokynom žalobcu, ktorý si odovzdanie stanu v jeho otvorenej verzii vymienil priamo na mieste. Títo svedkovia tiež potvrdili, že boli prítomní pri tom ako L. V. poučoval žalobcu v zastúpení M. M. o potrebe prísneho sledovania vývoja poveternostnej situácie a o bezpečnostných opatreniach, ktoré je potrebné dodržiavať v prípade zhoršenia počasia, doslovne uviedli, že počuli, ako L. V. upozorňoval usporiadateľa na nevyhnutnosť inštalácie obvodovej plachty a na stupeň sily vetra 8 Beaufortovej stupnice, pri ktorom je potrebné

prevádzku stanu ukončiť. Tieto výpovede preukazujú, že žalovaný upozornil žalobcu na možné riziká prevádzky stanu, a to aj nad rámec toho, že všetky pokyny boli uvedené v jednotlivých ustanoveniach zmluvy, a že táto povinnosť vyplýva žalobcovi aj z príslušných ustanovení o verejných kultúrnych podujatiach v znení neskorších predpisov. Rovnako je nepochybné, že bočné oplachtenie sa skutočne na mieste samom nachádzalo. Žalobca nikdy toto tvrdenie nerozporoval. Napriek tomu považoval súd prvej inštancie toto tvrdenie za nepreukázané. S touto skutočnosťou, ktorá je veľmi dôležitá, sa súd prvej inštancie nielen adekvátne nevysporiadal, ale túto bagatelizuje, prípadne ju celkom nepochopiteľne označuje za irelevantnú. V odseku 37.4 odôvodnenia rozsudku sám súd prvej inštancie zdôrazňuje potrebu opláštenia stanu.

45. Ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané povolenie právneho predchodcu žalovaného na prevádzkovanie stanu v tzv. otvorenej verzii (odsek 37.2. odôvodnenia rozsudku) žalovaný uviedol a a contrario tvrdil, že v spore nikdy nebol preukázaný zákaz prevádzkovania stanu v tzv. otvorenej verzii, ani rozpor takejto prevádzky s technickou príručkou. Z tvrdení znalca Ing. P. B. na pojednávaní dňa 28.4.2016 a z prílohy ku kontrolnej knihe č. 95/99 vyplýva skutočnosť, že technická dokumentácia stanu v žiadnej svojej časti výslovne nezakazuje používania stanu v tzv. otvorenej verzii, práve naopak predpokladá možnosť zmeny variantu použitia stanu za predpokladu dodržania predpisov stanovených v bode 1 až 7 predmetnej prílohy. Absenciu bočných stien stanu nie je možné subsumovať pod technický nedostatok stavby stanu.

46. Znalecké posudky ÚSI ŽU a KEÚ PZ sa nezhodli v odbornej technickej otázke, či je, alebo nie je možné prevádzkovať stan v jeho otvorenej verzii a zároveň v súlade s technickou príručkou, kde ÚSI ŽU uvádza, že v technickej príručke nie je uvedená iná forma stanu ako s bočnými stenami, kým KEÚ PZ tvrdí, že technická príručka žiadny takýto zákaz neupravuje a teda prevádzkovanie stanu v otvorenej verzii je v poriadku a v súlade s technickou príručkou. K tejto otázke sa súd prvej inštancie postavil vágne a jeho argumentácia uvedená v odseku 37.2 odôvodnenia rozsudku je povrchná a nepresvedčivá. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uvádza vlastné a ničím nepodložené domnienky, ktoré nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a v reálnom skutkovom stave veci. Skutočnosť, že Ing. P. B. ďalej uviedol, že hraničná rýchlosť použiteľnosti stanu je uvádzaná pre zatvorenú verziu, nemôže byť bez ďalšieho vykladaná v tom zmysle, že prevádzkovanie stanu v otvorenej verzii je a priori vylúčené, čo znalec KEÚ PZ nikdy nepovedal. Súd prvej inštancie sa v potrebnej miere nevysporiadal ani s touto otázkou, ktorá v celom rozsahu závisí od odborného posúdenia, pričom rozdielnosť záverov dvoch znaleckých ústavov v potrebnej miere nezohľadnil a bez náležitého odôvodnenia sa priklonil k záverom ÚSI ŽU. Ohľadne nemožnosti prevádzkovania stanu v tzv. otvorenej verzii dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

47. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie v odseku 37.3. odôvodnenia rozsudku. S poukazom na bol 15 zmluvy, výpoveď žalovaného v rámci trestného konania, kde uvádza, že na mieste konania festivalu ponechal dve osoby a to „U.“ (U. B.) a „G.“ (Z. B.) a výsluch Z. B., zamestnanca žalovaného, dňa 4.7.2013, žalovaný uviedol, že je zrejmé, že si splnil svoju povinnosť podľa bodu 15 zmluvy a na mieste konania festivalu v r. 2009 zabezpečil minimálne jednu osobu na celý čas akcie, pričom zo žiadneho zmluvného dojednania nemožno vyabstrahovať povinnosť žalovaného ponechal na mieste konkrétnu osobu, napr. L.a V.a. Zmluva ani technická príručka bližšie nešpecifikujú konkrétne práva a povinnosti osoby, prítomnosť ktorej mal na mieste prevádzky zabezpečiť žalovaný. Predstava, že takáto osoba by mala legislatívne suplovať legislatívne povinnosti organizátora podujatia je zarážajúca a nespadá do kategórie právneho, logického, ani racionálneho myslenia. Žalobca nemohol platne a účinne žiadnou zmluvou preniesť na žalovaného legislatívnu povinnosť sledovať vývoj počasia v inkriminovanom období, pretože táto povinnosť vyplýva žalobcovi priamo z § 5 ZoKP. Z obsahu spisu vyplýva, že zástupca žalovaného nemohol ukončiť prevádzkou stanu žiadnym spôsobom, nakoľko za prevádzku stanu bol priamo zodpovedný stane manager stanu O2 U. X., ktorý v trestnom konaní na otázku kto má právo a povinnosť v tom ktorom stane, kde sa uskutočňuje vystúpenie, ukončiť akciu v súvislosti s poveternostnými podmienkami, uviedol, že toto má na starosti organizátor a v prípade, ak by mi takéto niečo oznámil do vysielačky, toto ukončím ja, v tomto prípade som takúto informáciu nedostal. Tento svedok v rámci opätovného výsluchu dňa 16.5.2012 uviedol, že bol daný pokyn, že v prípade zlého počasia organizátor vydá rozhodnutie o okamžitom ukončení produkcie, čo sa ale nestalo. Taktiež potvrdil, že od žalobcu dostal zoznam „kľúčových ľudí z rôznych funkčných zložiek festivalu“ a sám dostal aj zoznam kontaktov na osoby, ktoré „mali niečo dočinenia s jeho stage-om“, medzi ktorými sa nachádzalo aj telefónne číslo na štatutárneho zástupcu žalovaného. Svedkyne X.

X., ktorá v zastúpení žalobcu podpisovala zmluvu a M. M., ktorá prekladala zmluvu so žalovaným do slovenského jazyka a tlmočila požiadavky žalovaného na žalobcu, uviedli, že právo na ukončenie festivalu v súvislosti s poveternostnými podmienkami má len U. M. a po konzultácii s ním má právo prikázať ľudom, aby opustili určitý stan aj stage manager konkrétneho stanu. Podľa názoru žalovaného tieto vyjadrenia zamestnancov žalobcu preukazujú, že ukončiť prevádzku stanu bolo možné výlučne na základe priameho pokynu štatutárneho zástupcu žalobcu U.a M.a. Aj napriek tomu súd prvej inštancie v odôvodnení uvádza, že právo (a zároveň povinnosť) ukončiť prevádzke stanu od sily vetra 8 (bod 14 zmluvy) mala údajne zodpovedná osoba žalovaného, čo nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a zo strany súdu prvej inštancie ide o svojvôľu pri hodnotení dokazovania. Žalovaný poukázal na obsah vyjadrenia štatutárneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 28.4.2016, ktorý považoval žalovaného za osobu, ktorá je povinná sledovať vývoj počasia, čo je v rozpore so ZoKP. Žalovaný nebol usporiadateľom verejného kultúrneho podujatia. Právne postavenie žalovaného v záväzkovom právnom vzťahu so žalobcom je jednoznačné a nie je sporné, že žalovaný bol iba prenajímateľom stanu, ktorého povinnosti sú upravené v zmluve, prípadne v príslušných ustanoveniach Obchodného a . Žalovaný riadne a opakovane upozorňoval žalobcu na skutočnosť, od ktorého stupňa vetra je potrebné prevádzku stanu ukončiť a tento stupeň je uvedený v bode 14 zmluvy. Sledovanie vývoja meteorologickej situácie a následné prijatie adekvátnych opatrení prináležalo výlučne žalobcovi, nie prenajímateľovi stanových konštrukcií, používaných v r. 2009 na verejnom kultúrnom podujatí.

48. Pre žalovaného je zarážajúce, že za takejto dôkaznej situácie súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný údajne porušil svoju povinnosť zabezpečiť na mieste jednu osobu v zmysle bodu 15 zmluvy. Z. B. potvrdil, že práve on bol touto osobou ako zamestnanec žalovaného a nie žalobcu, pričom pomerne jednoznačne sa vyjadril k tomu, aká bola jeho úloha na verejnom kultúrnom podujatí v r. 2009 a práve tohto zamestnanca žalovaného je potrebné subsumovať pod „minimálne jednu osobu“ podľa bodu 15 zmluvy. Pokiaľ súd prvej inštancie spochybňuje výpoveď tohto svedka zo dňa 4.7.2013 (odsek 37.3. odôvodnenia rozsudku), je logické vzhľadom na následky pádu stanu, že žiadny zo svedkov nechce v súčasnej situácii vo výpovedi prevziať zodpovednosť za vzniknutú situáciu zo strachu z možného vyvodenia zodpovednosti. Súd prvej inštancie spochybňuje odbornosť zástupcov žalovaného, pričom žalovanému nie je zrejmé, akým spôsobom túto odbornosť skúmal, aké sú kritéria odbornosti tejto osoby, aké dôkazy spochybňujúce odbornosť boli vykonané a či vôbec je možné urobiť závery o odbornosti/neodbornosti zamestnancov žalovaného. Minimálne v rámci odôvodnenia mal súd prvej inštancie uvedené ozrejmiť, nakoľko z vykonaného dokazovania tieto skutočnosti nevyplývajú. Z. B. a U. B. v minulosti spolupracovali so žalovaným, mali potrebné skúsenosti a znalosti ohľadom výstavby tohto konkrétneho typu stanu a žalovaný ich považoval a považuje za dostatočne odborne spôsobilých a dostatočne znalých na to, aby plnili funkciu jeho zástupcu podľa bodu 15 zmluvy.

49. Žalovaný sa nestotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ktorý v potrebnej miere nereflektoval a náležite nevyhodnotil preukázanú existenciu výstrah SHMÚ pred prudkým vetrom, na ktoré žalovaný v konaní opakovane poukazoval, týmito sa zaoberal len okrajovo a zmätočne v odseku 44.4. odôvodnenia rozsudku bez náležitej a adekvátnej interpretácie v kontexte povinností žalobcu. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 18.7.2009 fúkal na letisku v Trenčíne prudký južný až juhozápadný vietor. V čase medzi 15:00 hod. a 16:15 hod. kolísala nárazová rýchlosť vetra medzi 6,0 m/s až po 19,8 m/s. V súvislosti s nepriaznivým vývojom počasia vydal SHMÚ už v piatok dňa 17.7.2009 výstrahu 2.stupňa pre celé územie západného Slovenska, v ktorej varoval pred intenzívnymi zrážkami a silným vetrom, v nárazoch s rýchlosťou 16 až 22 m/s. Dobu platnosti tejto výstrahy stanovil od 10:00 hod. dňa 18.7.2009 do 02:00 hod. dňa19.7.2009. Na základe aktuálnej situácie meteorológ v nočnej smene túto výstrahu zmenil, rozšíril už od 7:00 hod. dňa 18.7.2009, ukončenie platnosti nezmenil. Dňa 18.7.2009 o 12:00 hod. vydal SHMÚ ďalšiu výstrahu 1.stupňa, v zmysle ktorej mala predpokladaná intenzita vetra v čase inkriminovanej udalosti dosiahnuť nárazy 17 až 25 m/s, naďalej ostala v platnosti i výstraha 1.stupňa pred prívalovými povodňami v dôsledku očakávaných búrok. Z týchto skutočností bez pochybností vyplýva, že žalobca musel mať už dňa 17.7.2009 vedomosť o nepriaznivom vývoji počasia ako aj o skutočnosti, že predpokladaná sila vetra môže v čase konania festivalu dosiahnuť hodnoty výrazne prevyšujúce 8 stupňov Beaufortovej stupnice, kedy je prevádzka stanu nebezpečná a v zmysle bodu 14 zmluvy zakázaná. Žalobca aj napriek tomu neprijal žiadne relevantné a adekvátne opatrenia. V zmysle bodu 16 a 19 zmluvy mal žalobca povinnosť v prípade víchrice držať stan po celom obvode v zatvorenom stave.

50. Konštatovanie súdu prvej inštancie uvedené v odseku 37.4 odôvodnenia vyznieva absurdne. Pozornosti súdu prvej inštancie uniklo, že žalobca mal vedomosť o "hroziacej búrke" približne 28 hodín pred momentom pádu stanu, nakoľko prvotná výstraha SHMÚ bola zverejnená v piatok 17.7.2009 o 12,00 hod., pričom k pádu stanu došlo dňa 18.7.2009 v čase o 15,50 hod. Výstraha SHMU bola platná od 10,00 hod. dňa 18.7.2009 až do 02,00 hod. dňa 19.7.2009, teda aj v čase, kedy došlo k deštrukcii stanu. Počas tohto obdobia mohol žalobca kedykoľvek ukončiť prevádzku stanu, prípadne v súčinnosti so zástupcami žalovaného realizovať jeho doopláštenie bočnými stenami, ktoré sa fyzicky na mieste konania festivalu po celý čas nachádzali, čo by bolo v súlade s bodom 14, 16 a 19 zmluvy. Žalobca sa bez ďalšieho spoliehal na to, že konštrukcia stanu vydrží aj nápor vetra, počas ktorého už stav nemal byť prevádzkovaný v žiadnej jeho verzii (ani otvorenej ani v zatvorenej). Napriek tejto skutočnosti ale žalobca rozhodol, že podujatie nepreruší a že v stane, ktorý ponechá v otvorenej verzii, bude aj naďalej pokračovať plánované koncertné podujatie. Zo strany žalobcu nedošlo len k porušeniu ustanovení zmluvy, ale konal aj v rozpore s § 5 ZoKP. Z vyjadrenia SHMÚ zo dňa 7.8.20l3 vyplýva, že v inkriminovanom období bolo možné sledovať na stránke www.shmu.sk modelové predpovede počasia (hlavne smeru a rýchlosti vetra) vo forme tzv. meteogramov a/alebo epsgramov, tiež bolo možné sledovať plošné predpovede, vypočítané numerickým predpovedným modelom R.. Numerické predpovedné modely ale pracujú s určitým priestorovým rozlíšením (horizontálne rozlíšenie modelu ALADIN bolo v r 2009 na úrovni 9 km, rozlíšenie modelu ECMWF až 25 km) a nedokážu zachytiť a dobre predpovedať javy v atmosfére, ktoré sú lokálneho charakteru (napr. búrky a s nimi spojené sprievodné efekty), keď ich horizontálne rozmery nedosahujú alebo ledva dosahujú veľkosti, ktoré zodpovedajú rozlíšeniu modelu ("mriežka" modelu je väčšia, než spomenutý jav). Búrky sú objekty v atmosfére, ktoré v horizontálnom smere mávajú rozmery spravidla len niekoľko kilometrov (2 až 5 km), a preto pre model ALADIN (9x9 km) i model ECMWF (25x25 km), nebývajú dobre predpovedané (vyjadrenie SHMU zo dňa 7.8.1013). Žalovaný zotrval na svojom vyjadrení, že je nepredstaviteľné, aby usporiadateľ najväčšieho slovenského hudobného festivalu ignoroval výstrahu SHMÚ pre celé územie severozápadu Slovenska s tým, že on sám sa rozhodol sledovať numerický predpovedný model, ktorý ani len nie je schopný predpovedať búrkové javy menšie ako 9x9 km a následne túto skutočnosť prezentoval v konaní pred súdom prvej inštancie vo svoj prospech. Týmito otázkami sa súd prvej inštancie nezaoberal a z vykonaných dôkazov vo vzťahu k meteorologickej situácii opäť iba čiastkovo extrahoval skutočnosti, ktoré bolo možné (akýmkoľvek spôsobom) interpretovať v neprospech žalovaného, ako napr. tvrdenie, že dňa 18.7.2009 vlastne vietor o sile stupňa 8 Beaufortovej stupnice nefúkal. Súd prvej inštancie sa mal otázkou existencie výstrah SHMÚ podrobnejšie zaoberať a tieto náležite vyhodnotiť aj vo vzťahu k povinnostiam žalobcu podľa ZoKR a zmluvy (odsek 43. odôvodnenia rozsudku). Z celkového kontextu odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie bol toho názoru, že vietor bol povinný predvídať iba žalovaný, ktorému však táto povinnosť zo žiadneho všeobecného právneho predpisu nepatrí. Žalovaný upozornil žalobcu na opatrenia, ktoré je potrebné v takejto situácii prijať, čo vyplýva z príslušných zmluvných dojednaní. Žalovaný v tejto súvislosti vyslovil nesúhlas s odsekom 44.1. odôvodnenia rozsudku.

51. Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity vypracoval vo veci príčin pádu stanu dva znalecké posudky č. 5/2010 pre potreby trestného stíhania a č. 6/2010 pre potreby tohto civilného konania. Rozhodujúce príčiny pádu stanu boli stanovené v rámci obidvoch posudkov obdobne s tým rozdielom, že v zmysle znaleckého posudku č. 6/2010 mali byť rozhodujúce príčiny pádu stanu štyri, kým v zmysle znaleckého posudku č. 5/2010 bolo rozhodujúcich príčin pádu stanu deväť (9). Podľa žalovaný predložil v konaní súkromný znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, ktorý dospel k odlišnému záveru ako Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v znaleckých posudkoch. Zo záverov KEÚ PZ vyplýva, že takmer všetky skutočnosti, ktoré ÚSI ŽU taxatívne označuje za príčiny pádu stanu, nemali žiadny skutočný vplyv na pád stanu, ale uvádza, že hlavnou príčinou roztrhnutia strešnej plachty stanu aj roztrhnutia spojovacích oceľových lán T1 a T2 a následného pádu nosných stĺpov strešnej konštrukcie stanu bolo podfúknutie strešnej plachty extrémne silným vetrom, ktorého nárazová rýchlosť prekračovala dovolené hodnoty, pri ktorých možno stan prevádzkovať. Stan nemal byť prevádzkovaný od 8. stupňa Beaufortovej stupnice rýchlosti vetra, napriek tomu toto zaťaženie vydržal v neporušenom stave a k jeho deštrukcii došlo až pri 9. stupni Beaufortovej stupnice, pri nárazových rýchlostiach vetra prekračujúcich hodnotu 19 m/s. Uvedené podfúknutie strešnej plachty umožnila skutočnosť, že na väčšej časti obvodu stanu (obvod stanu určenej pre divákov) neboli namontované bočné steny stanu. Akékoľvek iné technické skutočnosti, ktoré považoval ÚSl ŽU

za príčiny pádu stanu, nemali podľa záverov KEÚ PZ žiadny vplyv na deštrukciu stanu. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v zásade vyplýva, že súd sa stotožnil so závermi znaleckého posudku KEÚ PZ (odsek 42.5 odôvodnenia). V tejto súvislosti zotrval žalovaný na svojej právnej argumentácii, že chýbajúce bočné steny nie sú technickou chybou pri stavbe stanu, ale sú spôsobom stavby stanu v jeho tzv. otvorenej verzii. Opätovne zdôraznil, že stan nemal byť prevádzkovaný pri rýchlostnom intervale 8. stupňa Beaufortovej stupnice v žiadnej verzii. ÚSI ŽU sa v znaleckých posudkoch vôbec nezmieňuje o poveternostných podmienkach ako o jednej z príčin deštrukcie stanu, čo podľa názoru žalovaného pôsobí viac ako kontroverzne, nakoľko je zrejmé, že v prípade, ak by stan nebol vystavený extrémne silnému vetru, logicky by nedošlo k jeho podfúknutiu a následnej deštrukcii, tzn., že v prípade, ak by na stan nepôsobil vôbec žiadny vietor, ako vplyv počasia, nedošlo by inak k jeho zrúteniu. Až dodatočne sa ÚSI ŽU pokúsil toto zrejmé pochybenie sám skorigovať v rámci písomného podania zo dňa 19.2.2014, v ktorého prvýkrát pripustil, že pád stanu bol spôsobený kombináciou nepriaznivých poveternostných vplyvov a nedokonalým prevedením stavby stanu.

52. Žalovaný v odvolacom konaní zotrval na námietke zaujatosti proti ÚSI ŽU bez ohľadu na postup súdu prvej inštancie v tejto veci a je toho názoru, že znalecké posudky č. 5/2010 a č. 6/2010 sú nezákonné a nepoužiteľné dôkazy. Rovnako sa žalovaný nestotožňuje s právoplatným uznesením súdu prvej inštancie č.k. -2240 zo dňa 14.11.2014, ktorým tento súd rozhodol o tom, že ÚSI ŽU nie je vylúčený z tohto konania. Podľa žalovaný tvrdil, že uvedené uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej obsahovalo vady, ktoré mali vplyv na rozhodnutie o veci samej.

53. ÚSI ŽU sa v rámci znaleckého dokazovania nezaoberal presným časom pádu stanu , čo je podľa názoru žalovaného základným predpokladom znaleckého skúmania príčin pádu stanu. V konaní bol presný čas pádu stanu ustálený až na základe znaleckého posudku KEÚ PZ na 15,50 hod., kedy vietor dosiahol v náraze rýchlosť 19,8 m/s, t.j. 9. stupeň Beaufortovej stupnice. Súd prvej inštancie sám a bez predchádzajúcich námietok žalobcu spochybňuje znalecky určený čas pádu stanu v odseku 44.4. odôvodnenia rozsudku. Pokiaľ mal súd prvej inštancie závažné pochybnosti ohľadom hodnovernosti a pravdivosti znaleckého dokazovania zo strany znaleckého ústavu, o čom sa žalovaný dozvedel až z odôvodnenia rozsudku, mal postupovať podľa a takéto pochybnosti odstrániť výsluchom znalca, ktorý sa uskutočnil dňa 28.4.2016.

54. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazom k absolútne nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom sily vetra podľa Beaufortovej stupnice sily vetra (odsek 44.4. odôvodnenia rozsudku). Argumentáciu, podľa ktorej by sila vetra podľa Beaufortovej stupnice mala byť daná intervalom priemernej 10 minútovej rýchlosti vetra žalobca v konaní nikdy neuviedol a nepoužil. Túto skutočnosť uviedol iba súd prvej inštancie v rámci predbežného právne posúdenia na pojednávaní dňa 5.8.2015, a až následne bolo vypracované podanie SHMÚ (tiež na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie). V tomto sporovom konaní nebolo úlohou súdu prvej inštancie suplovať povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť žalobcu ani zbavovať strany sporu dôkaznej povinnosti. Tieto závery súdu prvej inštancie nemali dňa 5.8.2015 žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a uvedené neuvádzal ani žalovaný. Závery súdu prvej inštancie o požiadavke 10 minútovej priemernej rýchlosti vetra považuje žalovaný za nezmyselné s ohľadom na skutočnosť, že v uvedenom prípade mal vietor pôsobiť na stan ako na dočasnú stavbu stanovej konštrukcie, pričom k deštrukcii došlo vo veľmi krátkom čase 5-6 sekúnd (výpoveď znalca Ing. P. B. na pojednávaní dňa 28.4.2016), ktorý doplnil, že požiadavku 10-minútového intervalu priemernej rýchlosti považoval za technický nezmysel práve s ohľadom na krátky čas deštrukcie stanu. Podľa názoru žalovaného stanová konštrukcia v rámci svojich prirodzených fyzikálnych vlastností nie je a ani nemá byť uspôsobená tomu, aby odolávala náporu extrémne silného vetra, v ktorom je prevádzka stanu zakázaná, počas časového intervalu 10 minút a navyše to nezodpovedá zmluvného dojednaniu bodu 14 zmluvy, podľa ktorého je prevádzku stanu potrebné ukončiť od rýchlosti vetra 8. Za účelom odstránenia akýchkoľvek pochybností a výkladových nejasností ohľadom dokazovanej skutočnosti, či na stan skutočne dňa 18.7.2009 pôsobila sila vetra, počas ktorej už nesmel byť stan z mysle bodu 14 zmluvy prevádzkovaný, predložil žalovaný v konaní ďalší súkromný znalecký posudok č. 1/2016 zo dňa 19.5.2016, vypracovaný znalcom z odboru meteorológie so špecializáciou klimatológia, doc. RNDr. U. X. CSc., ktorý je jediným riadnym znaleckým posudkom na dokazovanú skutočnosť, pričom vyjadrenia SHMÚ možno subsumovať nanajvýš pod vyjadrenia odborne spôsobilej osoby podľa , čo konštatuje aj súd prvej inštancie v odseku 44.3.3. odôvodnenia rozsudku. V danom prípade vyžiadal súd prvej inštancie odborne vyjadrenia bez návrhu strany sporu. Tento znalecký posudok

jednoznačne potvrdil, že dňa 18.7.2009 na letisku Trenčín zodpovedali okamžité maximálne hodnoty rýchlosti vetra 8. stupňu Beaufortovej stupnice sily vetra. Pokiaľ súd prvej inštancie nepovažoval tento znalecký posudok za formálne úplný (odsek 44.3.4. odôvodnenia rozsudku), mal postupovať podľa a znalca vypočuť o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku. Znalecká doložka podľa sa nachádzalo v doplnku k znaleckému posudku zo dňa 31.1.2018, ktorý žalovaný predložil súdu prvej inštancie dňa 2.2.2018.

55. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal (čl. IV. odvolania, str. 21-26), že v sporovom konaní je podstatný rozdiel v povinnosti tvrdenia u žalobcu a u žalovaného. Žalobcovi vzniká táto povinnosť už podaním žaloby vo veci samej, žalovanému iba v prípade, ak popiera pravdivosť tvrdení žalobcu, alebo keď navrhuje zamietnutie žaloby. Zistenie pravdivosti tvrdenia strany sporu predpokladá dokazovanie ako proces podľa a nasl. (predtým podľa , rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.7.2008, sp.zn. ). Priorizuje sa pritom procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca bol bezpochyby pasívnou stranou sporu, bez ďalšieho sa spoliehal na znalecký posudok ÚSI ŽU, prípadne na ďalšie dôkazy, ktoré taktiež zabezpečil súd, niekedy aj bez návrhu strán sporu. Zákon ukladá účastníkom, ktorí žiadajú o procesnú ochranu svojich nárokov a stoja proti sebe, povinnosť tvrdiť, že určitý právny vzťah, o ochranu ktorého žiadajú, skutočne existuje a zároveň ukladá aj tzv. dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť dôkazné prostriedky, spôsobilé preukázať pravdivosť uplatnených tvrdení (stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 18.6.1982, sp.zn. , R ). Pokiaľ ale účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.7.2009, sp.zn. ). Nositeľom dôkazného bremena v konaní by mal byť práve žalobca, ktorý by mal preukázať, že ku škode došlo v príčinnej súvislosti s konkrétnym protiprávnym konaním žalovaného, pričom takáto príčinná súvislosť by mala byt' postavená na istote, nestačí len pravdepodobnosť (k tomu primerane Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2010, č.k. -10). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný by mal zodpovedať za škodu na základe (škoda z prevádzkovej činnosti) a (škoda spôsobená prístrojom), čo uviedol v odseku 47. odôvodnenia rozsudku. S týmto názorom sa žalovaný nestotožňuje, je toho názoru, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno. Poukazuje na to, že v obidvoch prípadoch zodpovednosti musí byť bezpečne zistená existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vznikom škody, pričom pravdepodobnosť, že škoda mohla vzniknúť tvrdeným spôsobom, nepostačuje.

56. Žalovaný už v odpore uviedol, že pokiaľ žalobca opieral údajný nárok na náhradu škody o , je nevyhnutné prihliadať na existenciu liberačných dôvodov na strane žalovaného v zmysle . Žalovaný v konaní preukázal existenciu liberačných dôvodov, na ktoré súd prvej inštancie neprihliadol (argumentácia žalovaného uvedená v časti III. odvolania). Zotrval na názore, že k vzniku škody došlo práve v dôsledku konania žalobcu, ktorý včas a adekvátnym spôsobom nereagoval na výstrahy SHMÚ, nerešpektoval body 14,16 a 19 zmluvy a ako usporiadateľ verejného kultúrneho podujatia konal v rozpore s ZoKP, s o verejných, kultúrnych, telovýchovných, športových a turistických podujatiach. Žalobca neprijal nevyhnutné opatrenia pre účely zabezpečenia bezpečnosti návštevníkov a ich majetku, keď podujatie neprerušil a stav včas neevakuoval. Konštatácie súdu prvej inštancie uvedené v odseku 44.4. odôvodnenia rozsudku považuje žalovaný za nesprávne, súd prvej inštancie nesprávne interpretuje obsah dotknutých právnych noriem a prekvapivo uvádza, že žalobca vlastne nebol povinný prijať žiadne adekvátne opatrenia vo vzťahu k výstrahám SHMÚ obsahujúcim varovania pred vetrom takej sily, počas ktorej nebolo možné stan prevádzkovať a teda logicky hrozila deštrukcia stanu. Žalovaný je presvedčený, že v prípade, ak by žalobca adekvátne reagoval na vzniknutú situáciu a včas prerušil kultúrne podujatie a zároveň by doplnil zmluvné povinnosti v zmysle bodu 16 a 19 zmluvy, teda by stan držal po celom obvode zakrytý, nedošlo by pravdepodobne ani k poškodeniu stanu a ani k vzniku škody na majetku žalovaného.

57. Odôvodnenie súdu prvej inštancie v odseku 47. o zodpovednosti žalovaného aj podľa je pomerne strohé a nepostačujúce, pričom žalovanému nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k tomuto právnemu názoru, ktorý súd prvej inštancie uviedol prvýkrát v rámci predbežného právneho posúdenia. Podľa názoru žalovaného v konaní nebolo

preukázané, že by škoda mala byť následkom okolností, majúcich pôvod v povahe stanu ako veci, ktorú žalovaný prenechal žalobcovi. Okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe veci sa rozumejú jej vlastnosti a účinky, ktorými sa vec prejavuje navonok. Okolnosťou, ktorá má pôvod v jeho povahe, je však nielen jeho vada, alebo chýbajúca vlastnosť, ktorú ba inak prístroj mal mať, ale predovšetkým jeho typické alebo charakteristické vlastnosti, teda samotná povaha prístroja. V uvedenej veci je zrejmé, že k deštrukcii stanu došlo v dôsledku podfúknutia extrémne silným vetrom, pričom súd prvej inštancie konštatoval, že vietor je prírodný jav, ktorý nastal nezávisle od vôle právnych predchodcov strán sporu, ktorí vietor nevyvolali (odsek 43. odôvodnenia rozsudku). Skutkový dej možno len s ťažkosťami subsumovať pod osobitný prípad objektívnej zodpovednosti, keďže podľa je takáto zodpovednosť daná za predpokladu, že škoda bola spôsobená v dôsledku kvalifikovanej udalosti - vplyvom okolností priamo vyplývajúcich z povahy použitého prístroja alebo veci.

58. Žalovaný namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie je v jeho prevažnej časti založený na domnienkach súdu, prípadne na predpokladoch a pravdepodobnostiach, ktoré nemajú náležitú oporu vo vykonanom dokazovaní, súd prvej inštancie vykladá obsah zmluvy jednostranne a v neprospech žalovaného. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola, alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá (časť IV. odvolania, bod Ad 1.3, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.6.2010, sp.zn. ).

59. V závere odvolania (čl IV. bod Ad 1.4) žalovaný namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý v konaní nevypočul žalovaného ako stranu v spore podľa , pričom pre tento účel mohol kedykoľvek využiť inštitút dožiadania podľa . Právni zástupcovia strán sporu trvali na vykonaní výsluchu žalovaného s ohľadom na skutkový stav, súd prvej inštancie sa uspokojil len s čítaním zápisnice o výsluchu žalovaného ako obvineného v súbežne prebiehajúcom trestnom konaní. Právny zástupca žalovaného v konaní uvádzali, že žalovaný sa nemôže dostaviť na pojednávanie z dôvodov prekážok trvalejšej povahy, v dôsledku ktorých nebolo z objektívnych dôvodov možné zabezpečiť účasť žalovaného. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.7.2011, sp.zn. a na čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd o práve účastníka na prejednanie veci v jeho prítomnosti, súd prvej inštancie nevykonal počas celého konania žiadne vhodné opatrenia za účelom zabezpečenia účasti žalovaného na súdnom konaní napriek tomu, že žalovaný výslovne žiadal o možnosť byť osobne vypočutý v procesnom postavení strany sporu. Vyjadrenia, resp. písomné a ústne prednesy právneho zástupcu žalovaného nemôžu nehradiť výsluch strany, ktorý je podľa riadnym dôkazným prostriedkom a prečítanie zápisnice o výsluchu žalovaného v trestnom konaní nenahrádza výsluch strany sporu podľa .

60. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na opätovné prejednanie, doplnenie dokazovania a nové rozhodnutie, alternatívne, aby žalobu zamietol.

Vyjadrenie žalobcu zo dňa 3.5.2018 k odvolaniu žalovaného ( ).

61. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 3.5.2018 k odvolaniu žalovaného uviedol, že s odvolaním nesúhlasí, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zákonný a vecne správny, súd prvej inštancie mal právomoc aj príslušnosť vo veci konať, o čom bolo v konaní už právoplatne rozhodnuté. Skutkový stav zistil správne, správne dôkazy vyhodnotil, vykonané dôkazy nehodnotil svojvoľne, ale zákonne, súd prvej inštancie vykonal všetky dostupné dôkazy, žalovaný ďalšie dôkazy neprodukoval. Odôvodnenie rozsudku súdu nie je nedostatočné ani arbitrárne. Žalobca sa vyjadril k jednotlivým bodom odvolania žalovaného. Zdôraznil, že rozsudok vydal súd príslušný na konanie vo veci samej. Poukázal na právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 21.7.2010 č.k. -143, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.12.2010 č.k. -227, proti ktorým žalovaný nepodal ústavnú sťažnosť. Uznesenia sú právoplatné, nie sú preskúmateľné a zrušiteľné, neobsahovali vady, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že nebola uzatvorená písomná dohoda o právomoci nemeckého súdu na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom. Medzi stranami sporu neexistuje písomná dohoda o voľbe právomoci súdu. Nespokojnosť žalovaného s pravdivo zisteným skutkovým stavom nemôže zakladať

odvolacie dôvody, ktoré sa žalovaný snaží konštruovať. Podľa názoru žalobcu aj napriek tomu, že vykonaným dokazovaním bolo nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že stan nesmel byť postavený ani prevádzkovaný vôbec bez bočného opláštenia, žalovaný sa snaží stále tvrdiť (pravdepodobne len z dôvodu obhajoby v trestnom konaní L.a V.a, konateľa pôvodného žalovaného), že stan sa mohol postaviť a prevádzkovať v tzv. otvorenej verzii. Za všetky dôsledky s tým spojené v podobe škôd nesie zodpovednosť žalovaný (pôvodne jeho právny predchodca), pretože dal žalobcovi do užívania stan nespôsobilý na dohodnuté užívanie. Tvrdenia žalovaného v odvolaní, že stan bol postavený technicky správne, boli v konaní v celom rozsahu vyvrátené vykonaným dokazovaním. Skutočnosť, že technická príručka vyžaduje opláštenie stanu a neobsahuje možnosť stavby a prevádzkovania stanu bez bočného opláštenia, vedel iba žalovaný, ktorý tak z technického hľadiska stan nedostaval a napriek tomu ho odovzdal žalobcovi do užívania. K tvrdeniam žalovaného v článku III. bod 1.2/ odvolania žalobca uviedol, že podľa jeho názoru patria tieto tvrdenia skôr do trestného konania. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že žalobca požadoval na letný festival otvorený stan, taký mu žalovaný dobrovoľne (rovnako ako v roku 2008) dodal a odovzdal do užívania, avšak len žalovaný vedel, že takto postavený stan je nedokončený a nespôsobilý na užívanie. V konaní bolo preukázané, že ak by stan bol dostavaný (opláštený), tak stan prečká náraz vetra bez ujmy. Zodpovednosť za pád stanu tak nesie majiteľ a staviteľ stanu, v súčasnosti žalovaný. Žalovaný tvrdeniami o otvorenej a zatvorenej verzii stanu len odvádza pozornosť od preukázanej skutočnosti, že žiadna otvorená verzia stanu technicky nebola prípustná a stan takto nebol dostavaný podľa technickej príručky a ani prevádzkyschopný. Okolnosť, že v roku 2008 dodal stan v otvorenej verzii neznamená jeho právnu prevádzkyschopnosť. Žalovaný išiel v roku 2009 do rovnakého rizika ako v roku 2008, lenže až v roku 2009 sa preukázalo protiprávne konanie žalovaného. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že na festival doviezol bočné steny stanu, je žalobca toho názoru, že žalovaný mal stan dostavať a odovzdať len v prevádzkyschopnom stave žalobcovi, ktorý bol nájomcom veci a žalovaný mal vec po celý čas udržiavať v prevádzkyschopnom stave. Spôsob ako stan postaviť a prevádzkovať určovala technická príručka a z jej obsahu bolo preukázané, že neobsahuje možnosť otvorenej verzie a teda taký stav nie je dovolený. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že neopláštenie stanu znamenalo nedostavanie stanu, že stavba stanu mala byť v súlade s príručkou, teda stavba v rozpore s príručkou je zakázaná. Príručka na stavbu stanu nemusí obsahovať výslovný zákaz použitia stanu bez bočných plachiet, pretože určuje ako má byť stan postavený. Rozpor alebo odchýlka v stavbe stanu v porovnaní s predpísaným postupom logicky zakladá protiprávnu situáciu. Zákaz určitej situácie nemusí byť vyjadrený len zákazom, ale aj tým, že je určený správny spôsob stavby, ktorý má byť dodržaný. Iné možnosti stavby sú tak z tohto vylúčené, keďže nie sú príručkou umožnené. Oba znalecké sa zhodli v tom, že technická príručka neobsahovala možnosť stavby stanu bez bočných stien. KEÚ PZ neprípustne hodnotil, že výslovné neuvedenie zákazu znamená povolenie takej stavby, nebral do úvahy, že právne povaha príručky je taká, že postup podľa nej treba dodržať, a ak nejakú možnosť neobsahuje, nie je taká možnosť stavby prípustná, pretože sa dostáva do rozporu s predpísaným postupom. KEÚ PZ nelogicky právne hodnotí príručku stanu tak, že staviteľ nemusí príručku pi stavbe dodržať, i keď ide o príručku určenú práve na stavbu stanu. Žalovaný zamieňa povinnosti žalovaného ako vlastníka a prevádzkovateľa (prenajímateľa) stanu udržiavať vec v prevádzkyschopnom stave po celú dobu nájmu s povinnosťami usporiadateľa festivalu, ktoré sa však čo do prevádzkyschopnosti stavby stanu nezhodujú. Technická príručka predpisovala žalovanému ponechanie odborne spôsobilej osoby na mieste po celý čas, čo žalovaný porušil. Žalovaný mal prostredníctvom ponechanej odborne spôsobilej osoby na mieste rozhodnúť, kedy je stan už nespôsobilý na dohodnuté užívanie alebo na prevádzku a mal jeho prevádzku ukončiť. V skutočnosti nebol stan dostavaný, na prevádzku nebol spôsobilý, o čom ale zjavne vedel len L. V.. V zmysle príručky na stavbu stanu mala povinnosť ukončiť prevádzku stanu zodpovedná osoba, ktorú mal žalovaný ponechať na mieste. Žalovaný si mal sám zabezpečiť, aby vyhovel požiadavkám na prevádzku stanu a riešiť situáciu podľa príručky, ktorú mal žalovaný k stanu k dispozícii a mal mať na mieste oprávnenú osobu na prevádzku stanu. L. V. nebol oprávnený dávať pokyny zamestnancom žalobcu čo sa týka toho, aby ho informovali o vývoji počasia. Žiadne povinnosti týkajúce sa prevádzky stanu neboli prenesené a ani sa nedali preniesť na žalobcu. Žalovaný nepreukázal a nenavrhoval ďalšie dôkazy na preukázanie, že Z. B. bol oprávnenou odborne spôsobilou osobou. Pokiaľ by aj bol, táto osoba nedala žiadnu požiadavku na pokyn na ukončenie prevádzky stanu pred jeho pádom. Všetky námietky žalovaného týkajúce sa predpovedaných nárazov vetra sú bez významu z dôvodu, že z vykonaného dokazovania je preukázané, že na festivale nefúkal vietor, ktorého silu nemal stan vydržať. Stan nebol zrútený nárazom vetra, ale podfúknutím v dôsledku chýbajúceho bočného opláštenia, čo zhodne konštatovali oba znalecké . V konaní bolo preukázané, že ak by bol stan riadne dostavaný a opláštený, vydržal by nápor vetra, ktorý bol reálne na festivale dosiahnutý. Žalovaný nechce akceptovať, že žalobca nemohol predvídať nedostavanie stanu

a k porušeniu prevenčnej povinnosti žalobcu podľa a tak zo strany žalobcu nemohlo dôjsť vo vzťahu k vzniknutej škode práve z dôvodu, že k pádu stanu došlo v dôsledku podfúknutia umožneného nedostavaním stanu žalovaným a neudržiavaním stanu v prevádzkyschopnom stave počas celého festivalu žalovaným. Znalecký posudok KEÚ PZ potvrdzuje, že k zrúteniu stanu došlo v dôsledku podfúknutia vetrom, ktorú skutočnosť umožnila skutočnosť, že na väčšej časti obvodu stanu neboli namontované bočné steny stanu. Podľa SHMÚ nebolo na festivale dosiahnutie sily vetra 8 Beaufortovej stupnice. Pád stanu bol spôsobený kombináciou nepriaznivých poveternostných vplyvov a nedokonalým prevedením stanu. K čl. III. bod 4.2/ odvolania žalobca uviedol, že oba znalecké sa zhodli na tom, že ak by aspoň jeden z týchto faktorov nebol naplnený, k pádu stanu by nedošlo. Žalobca ani žalovaný nemohol zabrániť fúkaniu vetra, ale žalovaný nedal dať žalobcovi do užívania nedostavaný stan. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami žalovaného proti ÚSI ŽU zákonne a správne, dôkazy znaleckými posudkami č. 5/2010 a 6/2010 sú zákonné. Presný čas pádu stanu nebol v konaní preukázaný, bol len pravdepodobnosťou odhadovanou KEÚ PZ. Pretože dostavaný stan mal nápor vetra nameraný na festivale ustáť, je podľa názoru žalobcu nepodstatné, v ktorý presný čas nastal na festivale ten nápor vetra, ktorý spôsobil podfúknutie stanu v dôsledku chýbajúceho opláštenia stanu. K čl. III. bod 5.1/ odvolania žalobca uviedol, že je zákonný postup súdu prvej inštancie, ktorý si do spisu zabezpečil všeobecne známu a verejne dostupnú tabuľku sily vetra podľa Beaufortovej stupnice a túto stranám sporu oboznámil. Požiadavka na 10-minútovú silu vetra je oboznámeným kritériom používaným pri posudzovaní sily vetra podľa Beaufortovej stupnice a nepredstavuje nezmyselnú požiadavku súdu prvej inštancie. Žalovaný použil stupne vetra (sila 8) tejto stupnice, nepoužil a netvrdil žiadne hodnoty nárazov vetra ani rýchlosť vetra v m/s. Stan mal silu vetra 8 vydržať v prípade, ak by bol dostavaný. Žalovaný tak nemôže tvrdiť vôbec, pri akej sile vetra alebo akom náraze vetra stan mohol byť prevádzkovaný v tzv. žalovaným vytvorenej "otvorenej verzii" stavby stanu. Žalovaný zjavne opomenul možnosť, že aj pri nižšej sile vetra môže nápor (náraz) vetra spôsobiť v dôsledku podfúknutia pád stanu. Žalovaný neuvádzal žiadnu silu vetra v nájomnej zmluve v m/s, nemôže sa teraz obhajovať tým, že 10 minútový interval je príliš dlhý, keďže sám Beaufortovu stupnicu použil. Žalovaným predložený znalecký posudok č. 1/2016 zo dňa 19.5.2016, znalca z oblasti meteorológie, vôbec nepotvrdil, že by na festivale fúkal aspoň 10 minút vietor 8 stupňa 8eaufortovej stupnice, ktorá nerieši nárazy vetra, ale silu vetra v priemere za 10 minút. Znalec uviedol, že len okamžité maximálne hodnoty rýchlosti vetra (teda len nárazy) zodpovedali stupňu 8 Beaufortovej stupnice, čím aj tento znalecký posudok potvrdil odborné vyjadrenia SHMÚ o tom, že na festivale nebol dosiahnutý 8 stupeň vetra podľa Beaufortovej stupnice. Žalobca v konaní splnil povinnosť tvrdení a uniesol dôkazné bremeno na preukázane príčiny pádu stanu. Žalobca bol v konaní aktívny, ihneď po páde stanu podal na Okresný súd Trenčín návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým súd zakázal žalovanému odviesť z miesta pádu stan a na návrh žalobou súd zabezpečil neopakovateľný dôkaz, na základe toho znalci z ÚSI Žilina boli na mieste po páde stanu, miesto aj stan obhliadli a vypracovali znalecký posudok. Znalecký posudok tak v občianskom súdnom konaní bol vyhotovený na základe podnetu žalobcu na zabezpečenie dôkazu (predbežné opatrenie). Po vydaní predbežného opatrenia podal žalobca žalobu vo veci samej v tejto veci. Žalovaný sa pokúsil na spochybnenie znaleckým dokazovaním (ÚSI Žilina) zistených dôvodov pádu stanu predložením znaleckého posudku KEÚ Bratislava (teda ak by žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nemal by žalovaný dôvod taký ďalší znalecký posudok objednávať), avšak aj týmto znaleckým posudkom bolo preukázané, že ak by bol stan dostavaný, nespadol by ani v prípade takého náporu vetra, ktorý na festivale bol zaznamenaný. V konaní bolo preukázané, že škoda vznikla tvrdeným spôsobom, pádom stanu v dôsledku jeho nedostavania žalovaným a neudržiavania v prevádzkyschopnom stave počas celej doby nájmu. Podľa názoru žalobcu neexistujú liberačné dôvody žalovaného. K vzniku škody nedošlo v dôsledku žiadneho konania alebo nekonania žalobcu. Bolo preukázané, že stan by silu vetra, ktorá reálne na festivale bola dosiahnutá, ustal v prípade, ak by žalovaný stan riadne dostaval (opláštil). Žalobca v konaní preukázal, že prijal všetky nevyhnutné opatrenia na festivale na ochranu návštevníkov. Práve stan žalovaného mal byť na festivale najbezpečnejším stanom, ktorý mal nápor vetra, dosiahnutý na festivale vydržať. Žalobca až následne zistil, že "otvorená verzia" stanu nie je možná a žalovaný ho pri dodávke stanu podviedol, keď mu dodal na letný festival stan, ktorý nesmel byť používaný bez opláštenia vôbec. Žalovaný aj v čl. IV. bod 1.1/ odvolania opätovne zamieňa silu vetra posudzovanú podľa stupňov na základe Beaufortovej stupnice s nárazmi vetra v m/s. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil podľa . Na festivale v dôsledku vetra spadol a žalovanú škodu spôsobil len nedostavaný stan žalovaného. Tejto zákonnej zodpovednosti sa ani nedá zbaviť ani ju zmluvne previesť na nájomcu. Právne posúdenie veci je vecou súdu. Žalovaný uznáva, že vedel v konaní od 5.8.2015 o právnom

posúdení veci aj podľa a ods. 1 . Povaha použitého nedostavaného stanu je jeho rizikové použitie, ktoré žalovaný podstúpil. Nikto iný, okrem žalovaného, o takomto riziku z použitia nedostavaného stanu nevedel. Škoda nebola spôsobená zavinením alebo spolu zavinením poškodeného. Žalobca nemal zmluvnú povinnosť ani zákonnú povinnosť ukončiť užívanie stanu od určitej sily vetra. Prevádzkovateľom stanu bol žalovaný, ktorého povinnosti súd prvej inštancie správne právne posúdil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je založené na domnienkach, ako tvrdí žalovaný, pretože všetky podstatné prvky nároku na náhradu škody boli preukázané rozsiahlym dokazovaním. K nevykonanému výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného žalobca uviedol, že jeho výsluch nebol vykonaný z dôvodu jeho neúčasti na žiadnom z početných pojednávaní. Súd nemôže donútiť stranu konania zúčastniť sa pojednávania, avšak môže konať a vo veci samej aj rozhodnúť v jeho neprítomnosti, keďže mala strana žalovaného právneho zástupcu. Akékoľvek tvrdenia mohol žalovaný produkovať v konaní aj písomne, čo uskutočňoval prostredníctvom právneho zástupcu. Strana konania má právo účasti na pojednávaní, nie povinnosť. Súd prvého stupňa konal s právnym zástupcom žalovaného, v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa ani jedného pojednávania nezúčastnil. Takýto postup (možno obštrukcia) zo strany žalovaného nemôže spôsobiť, že súd ďalej nekoná alebo nerozhodne. Žalovaný si zvolil právneho zástupcu z radov advokátov a ak sa chcel konania zúčastniť a byť vypočutý osobne, mal využiť svoje právo a pojednávania sa zúčastniť. Súd prvej inštancie postupoval zákonne a hospodárne. Žalovaný právo svojej osobnej účasti na žiadnom z pojednávaní nevyužil, čo je jeho právo, pričom súd nemá povinnosť vypočuť osobne stranu konania, ktorá má zástupcu. Súd prvej inštancie neodňal žalovanému v konaní právo konať pred súdom ani právo na spravodlivý proces. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

Vyjadrenie žalovaného zo dňa 1.6.2018 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 3.5.2018. ( - odvolacia replika)

62. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 1.6.2018 reagoval na tvrdenia žalobcu. Uviedol, že žalobca neuvádza vo vyjadrení žiadne nové skutočnosti a relevantné právne argumenty, ktoré by neodzneli v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca vôbec nereflektoval na právnu argumentáciu žalovaného, uvádza vlastné tvrdenia a domnienky, ktoré nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a v obsahu súdneho spisu. Žalovaný zotrval na podanom odvolaní v celom rozsahu a považuje odvolanie za dôvodné. Uviedol, že právomoci súdu prvej inštancie sa nikdy nepodriadil spôsobom v zmysle dikcie čl. 26 Nariadenia Brusel I a pre právne posúdenie tejto otázky poukázal na rozsiahlu judikatúru Súdneho dvora EÚ (čl. II Ad 1/ odvolania). Žalovaný hneď na začiatku súdneho konania vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu prvej inštancie a na tejto zotrváva doposiaľ. Skutočnosť, že žalovaný nepodal proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.12.2010 č.k. -227 ústavnú sťažnosť, nezakladá sama osebe právomoc súdu prvej inštancie konať vo veci. Inštitút ústavnej sťažnosti nemá vplyv na nedostatok právomoci súdu, ktorý je neodstrániteľnou podmienkou konania s následkom zastavenia konania. Prejednanie veci pri absencii právomoci súdu je nielen odvolacím, ale aj dovolacím dôvodom podľa . Súd prihliada na to, či sú splnené procesné podmienky konania, za ktorých môže konať a rozhodnúť kedykoľvek počas konania a v prípade, že ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (, ). Preto je na mieste, aby odvolací súd na základe odvolacej námietky žalovaného preskúmal, či predchádzajúce konanie súdu prvej inštancie trpí vadou zmätočnosti, čím nie je dotknutá povinnosť odvolacieho súdu skúmať procesné podmienky v zmysle .

63. Žalobca v časti vyjadrenia k čl. II. bod 2/ odvolania žalovaného bez ďalšieho konštatuje údajnú správnosť záverov súdu prvej inštancie bez ohľadu na právnu argumentáciu uvedenú v odvolaní a neuvádza v tejto súvislosti žiadne vlastné právne argumenty. Žalobca sa aj v odvolacom konaní vyhýba akýmkoľvek otázkam ohľadom skutočnosti, že v konaní pred súdom prvej inštancie popieral existenciu písomnej zmluvy až do momentu jej predloženia žalovaným. K uvedenému sa súd prvej inštancie nevyjadril.

64. Žalovaný podrobne odôvodnil odvolacie dôvody podľa , , , a a tieto sa nesnaží konštruovať ako tvrdí žalobca. Už z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že tento nevykonal pomerne veľké množstvo dôkazov, medzi týmito aj výsluch L.a V.a ako zástupcu žalovaného v postavení strany sporu.

65. Žalovaný trvá na tom, že stan bol postavený technicky správne a bol odovzdaný v stave spôsobilom na riadnu prevádzku, pričom žalobca nikdy nepreukázal opak a nevyvrátil tieto skutkové tvrdenia žalovaného, ktoré sú navyše dôkazne podložené. Toto skutkové tvrdenie žalobca nevyvrátil ani tým, že v každom bude vyjadrenia opakuje svoje dôkazne nepodložené domnienky, v zmysle ktorých mal byť stan údajne nedostavaný a nespôsobilý na dohodnuté užívanie, dokonca, že ho žalovaný podviedol. Na tomto mieste žalovaný opakovane zdôraznil závery znaleckého posudku KEÚ PZ a výsluch znalca Ing. P. B.. Skutočnosť, že stan bol postavený technicky správne v tzv. otvorenej verzii nie je dôležitá iba pre účely trestného konania vedeného voči L.ovi V., ale aj pre účely dotknutého civilného konania, čo napokon vyplýva z predmetu konania. V tomto smere sú závery súdu prvej inštancie postavené iba na domnienkach a úvahách žalobcu. V konaní bolo preukázané, že technická príručka neobsahovala žiadny zákaz prevádzkovania stavu v otvorenej verzii a ani rozpor takejto prevádzky s technickou príručkou. Technická dokumentácia stanu predpokladá možnosť zmeny variantu použitia stanu za predpokladu dodržania predpisov stanovených v bode1 - 7 prílohy ku kontrolnej knihe č. 95/99. Pokiaľ žalobca uvádza, že v konaní bolo preukázané, že ak by stan bol dostavaný (opláštený), tak náraz vetra na festivale prečká bez ujmy, v konaní bolo taktiež preukázané, že v prípade, ak by žalobca podujatie prerušil a stav včas evakuoval, nedošlo by k žiadnym škodách na zdraví a majetku návštevníkov festivalu. Žalobca opomína, že bolo práve zmluvnou povinnosťou žalobcu v zmysle bodu 16 a 19 zmluvy držať stan za danej poveternostnej situácie po obvode zakrytý. K preukázaniu prítomnosti bočných stien na tvári miesta sa žalobca opätovne vyjadruje pomerne vágne a vyhýbavo. Za predpokladu pravdivosti tvrdení žalobcu nemal žalovaný legitímny ani logický dôvod dopravovať bočné steny stanu na miesto konania festivalu. Podľa názoru žalovaného, nie žalovaný išiel do rizika ako v roku 2008, ale do rizika išiel v roku 2009 práve žalobca, pokiaľ sa spoliehal na to, že konštrukcia stanu vydrží aj nápor vetra, počas ktorého už stan nemal byť prevádzkovaný v žiadnej jeho verzii.

66. Argumentáciu žalobcu o vykonštruovaní možnosti otvorenej verzie stanu žalovaným nemá nielen oporu v spise a vykonanom dokazovaní, ale je vágna, nepresvedčivá, zmätočná a nekonzistentná. V spore nebol nikdy preukázaný zákaz prevádzkovania stanu v otvorenej verzii ani rozpor takejto prevádzky s technickou príručkou. Za dôkaznej situácie s prihliadnutím na závery znaleckého posudku KEÚ PZ, výsluch znalca Ing. P. B. a obsah technickej príručky, možno konštatovať, že absenciu bočných stien stanu nie je možné subsumovať pod technický nedostatok stavby stanu, resp. že v konaní nebol preukázaný zákaz prevádzkovania stanu v otvorenej verzii, pričom nositeľom dôkazného bremena v tomto prípade je žalobca a nie žalovaný.

67. Žalovaný v odvolaní uviedol, že na tvári miesta bola prítomná jedna osoba na celý čas akcie podľa bodu 15 zmluvy, čo potvrdil aj Z. B., ktorý bol tou osobou. Žalovanému nie je zrejmé, čo viac mohol Z. B. uviesť. Okrem neho bol na mieste aj U. B.. Obaja pracovali pre žalovaného na stavbách stanov už v minulosti, s ohľadom na čo boli, podľa názoru žalovaného, dostatočne odborne spôsobilý pre vykonávanie dozoru počas prevádzkovania stanu aj v roku 2009 bez ohľadu na to, že zo znenia zmluvy nemožno vyabstrahovať žiadne práva ani povinnosti, ktoré mali byť osobe podľa bodu 15 zmluvy zverené. Pokiaľ a žalobca a súd prvej inštancie pokúšajú spochybňovať odbornosť týchto osôb, je potrebné sa vysporiadať s tým, akým spôsobom takúto odbornosť súd prvej inštancie skúmal, aké sú kritéria odbornosti takejto osoby, aké dôkazy na spochybnenie odbornosti boli vykonané, resp. z čoho je možné urobiť akékoľvek závery o odbornosti či neodbornosti zástupcov žalovaného. Zvoliť si oprávnenú osobu patrí výlučne žalovanému. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že by mala osoba podľa bodu 15 zmluvy suplovať legislatívne povinnosti organizátora kultúrneho podujatia.

68. Z vyjadrenia štatutárneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 28.4.2016 vyplýva, že žalovaný nemohol dávať zamestnancom žalobcu žiadne pokyny. Právne postavenie žalovaného v posudzovanom záväzkovom vzťahu so žalobcom je jednoznačné a nie je sporné, že žalovaný bol iba prenajímateľom stanu, ktorého povinnosti sú upravené v zmluve, prípadne v príslušných ustanoveniach a , nie v zákone a kultúrnych podujatiach, ktoré sa na žalovaného vôbec nevzťahujú. V čl. III. Ad 2.1/ a Ad 2.2/ odvolania žalovaný poukázal na množstvo dôkazných prostriedkov potvrdzujúcich tvrdenia žalovaného, že ukončenie prevádzky stanu bolo možné výlučne na základe priameho pokynu štatutárneho zástupcu žalobcu U.a M.a, pričom samotný stage manager stanu O2 uviedol, že by tak učinil v prípade, ak by obdobný pokyn od organizátora prišiel. Na základe takto vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k absolútne nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

69. Žalovaný poukázal na to, že žalobca sa nevyjadruje k otázkam existencie výstrah SHMÚ pred prudkým vetrom, na ktoré žalovaný poukazuje od začiatku sporu a o ktorých mal žalobca preukázateľne vedomosť približne 28 hodín pre pádom stanu. Argumentáciu žalobcu o tom, že stan nebol zrútený nárazom vetra, ale podfúknutím v dôsledku chýbajúceho bočného opláštenia považuje žalovaný za insitnú. V tomto smere poukázal na závery znaleckého posudku č. 1/2016 doc. RNDr. U. X. CSc. Náraz vetra je logicky taktiež vietor, ktorý iba charakterizuje krátkodobé zvýšenie rýchlosti vetra, popr. krátkodobý odklon od trvalejšieho smeru vetra. Žalovaný upozornil žalobcu na možné riziká stanu a to aj nad rámec toho, že všetky pokyny boli uvedené v zmluve a táto povinnosť vyplýva žalobcovi aj z príslušných ustanovení ZoKP. V konaní bolo preukázané, že L. V. poučoval žalobcu v zastúpení M. M. o potrebe prísneho sledovania poveternostnej situácie a o bezpečnostných opatreniach, ktoré je potrebné dodržať v prípade zhoršenia počasia, pričom viacerý svedkovia doslovne uviedli, že počuli ako L. V. upozorňoval usporiadateľa na nevyhnutnosť inštalácie obvodovej plachty a na stupeň sily vetra 8 V. stupnice, pri ktorom je potrebné prevádzku stanu ukončiť. Na tieto svedecké výpovede súd prvej inštancie vôbec neprihliadol. Hlavou technickou príčinou pádu stanu boli chýbajúce bočné steny spolu s používaním stanu pri nárazových rýchlostiach vetra, spadajúcich do rýchlostného intervalu 8. stupňa Beaufortovej stupnice. Chýbajúce bočné steny stanu nie sú chybou pri stavbe stanu, ale sú spôsobom stavby stanu v jeho otvorenej verzii.

70. Za hrubú dezinterpretáciu záverov znaleckých posudkov považuje žalovaný tvrdenie žalobcu, že pád stanu bol spôsobený kombináciou nepriaznivých poveternostných vplyvov a nedokonalým prevedením stavby stanu, pričom oba znalecké sa zhodli na tom, že ak by aspoň jeden z týchto faktorov nebol naplnený, k pádu stanu by nedošlo. Znalecký posudok KEÚ PZ nehovorí o nedokonalom prevedení stavby stanu, práve naopak, uvádza, že stan bol postavený technicky správne, pričom absentujúce bočné steny stanu nepovažuje za technický nedostatok, ale spôsob stavby stanu, čo napokon vyplýva aj z výsluchu Ing. P. B.. Pokiaľ pripustíme, že víchrica je neodvrátiteľnou náhodou, t.j. vyššou mocou, ktorej pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo objektívne možné vynaložiť, nebolo možné zabrániť, nemôže niesť žalovaný zodpovednosť za škodu práve s ohľadom na existenciu liberačných dôvodov. Bol to práve žalobca ako organizátor verejného kultúrneho podujatia, ktorý neprijal adekvátne opatrenia podľa bodu 16 a 19 zmluvy a v zmysle ZoKP napriek tomu, že o hroziacej búrke mal preukázateľne vedomosť približne 28 hodín pred momentom pádu stanu. Pokiaľ dnes žalobca tvrdí, že škoda bola spôsobená výlučne žalovaným z dôvodu, že tento nedostaval stan, nemohlo ani dôjsť k naplneniu žiadneho z poistných rizík v zmysle poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.7.2009 uzatvorenej medzi I. P., a.s. a žalobcom, ktorá sa nachádza v súdnom spise. Obsah poistného krytia a poistných rizík je exaktne uvedený v čl. I. poistnej zmluvy, pričom poistná zmluva bola dojednaná pre účely živelného poistenia a poistenia zodpovednosti žalobcu za škodu. Údajnú nesprávnu výstavbu stanu žalovaným nemožno subsumovať pod žiadne z poistných rizík, pričom spoluúčasť vo výške 33 193,92 eur bola dojednaná práve pre prípady zodpovednosti samotného žalobcu, nie žalovaného, za škodu (str. 4 poistnej zmluvy). Podľa názoru žalovaného neexistoval žiadny zákonný ani kontraktuálny dôvod, aby I. P., a.s. vyplácala návštevníkom festivalu náhradu škody z titulu poistnej zmluvy a rovnako neexistoval žiadny dôvod, aby žalobca uhrádzal I. Poisťovni, a.s. sumu 33 193,92 eur titulom spoluúčasti. Žalobca nebol pre tento prípad poistený, pretože tvrdená nesprávna výstavba stanu nie je živelným rizikom. Týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie nezaoberal.

71. Podľa názoru žalovaného presný čas pádu stanu je rozhodný z hľadiska posúdenia skutočnosti, aká sila vetra spôsobila deštrukciu stanu. Za situácie, že žalobca uvádza, že presný čas pádu stanu nebol v konaní preukázaný, logicky nemôže byť ani preukázané akej skutočnej sile vetra bol stan vystavený, čím žalobca potvrdzuje, že nemohol uniesť dôkazné bremeno, kedy nebola preukázaná dokonca ani jedna z najpodstatnejších skutkových okolností. Za tohto záveru je na mieste konštatovať, že stan mohol spadnúť aj v dôsledku jeho podfúknutia vetrom väčšej rýchlosti ako 19,8 m/s s ohľadom na pôsobenie tzv. Venturiho efektu. Samotný žalobca svojím vyjadrením iba podporuje argumentáciu žalovaného o tom, že rozsudok súdu prvej inštancie je založený na domnienkach a predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu neboli v konaní preukázané.

72. Žalovaný vo vyjadrení zopakoval tvrdenia o nezákonnom postupe súdu prvej inštancie v súvislosti s vyžiadaním odborného stanoviska bez návrhu strany sporu a tento považuje za porušenie princípu kontradiktórnosti konania, keď bod 14 zmluvy jednoznačne hovorí, že prevádzku stanu je potrebné ukončiť od rýchlosti vetra 8. Konštrukciu 10-minútového časového intervalu zaviedol do súdneho konania súd prvej inštancie svojvoľne na pojednávaní dňa 5.8.2015 bez tvrdenia strán sporu. Túto

požiadavku považuje žalovaný za nezmyslenú. Súd prvej inštancie vykladá jednotlivé ustanovenia zmluvy v absolútnom rozpore so skutočnou vôľou zmluvných strán. Znalecký posudok č. 1/2016 zo dňa 19.5.2016 potvrdil, že táto konštrukcia súdu prvej inštancie je nezmyselná a dňa 18.7.2009 bola reálne dosiahnutá sila vetra 8 Beaufortovej stupnice sily vetra, čo je v znaleckom posudku výslovne uvedené.

73. Na strane žalovaného existujú liberačné dôvody. Tvrdenie, že žalovaný stan riadne nedostaval nemá oporu v reálnom skutkovom stave veci. Sám žalobca tvrdil, že práve stan žalovaného mal byť na festivale najbezpečnejším stanom, ktorý mal nápor vetra, dosiahnutý na festivale vydržať. Ako uviedol sám žalobca, Beaufortova stupnica sily vetra bola pre neho všeobecne známa, verejne dostupná a teda mal vedomosť o tom, akú rýchlosť vetra predstavuje stupeň 8 Beaufortovej stupnice. Výstraha SHMÚ preukázateľne platila na dobu od 7,00 hod. dňa 18.7.2009 do 02,00 hod. dňa 19.7.2009, t.j. 19 hodín. Pre žalovaného zostáva nepochopiteľná predstava žalobcu, že na túto situáciu nemal ako organizátor verejného kultúrneho podujatia nijako reagovať.

74. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením, ktoré žalovaný namieta, poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.2.2014 sp.zn. . Nesprávne právne posúdenie veci je odvolacím dôvodom podľa a je irelevantné, či súd prvej inštancie dňa 5.8.2015 uviedol vo veci predbežný právny názor alebo nie. Žalovaný počas celého konania uvádzal, že pokiaľ nebola podľa názoru súdu prvej inštancie spôsobená škoda v dôsledku vyššej moci, táto bola spôsobená zavinením žalobcu ako poškodeného. Pre prípad, že by sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného, je na mieste hovoriť minimálne o spoluzavinení žalobcu a posudzovať podmienky rozdelenia náhrady škody. Podľa názoru žalovaného zmluvnú a zákonnú povinnosť ukončiť prevádzku stanu od určitej sily vetra mal práve žalobca, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania (ukončiť prevádzku stanu bolo možné výlučne na základe priameho pokynu štatutárneho zástupcu žalobcu), čo žalovaný nemohol a nemal ani reálnu možnosť. V závere vyjadrenia žalovaný zopakoval dôvody neúčasti štatutárneho zástupcu žalovaného na pojednávaniach z objektívnych dôvodov a prekážok trvalejšej povahy, pričom tento žiadal o možnosť byť osobne vypočutý v procesnom postavení strany sporu podľa , kedy prichádzal do úvahy v súdnej praxi celkom bežný postup podľa ( predtým podľa Os.p.). Žalovaný zotrval na odvolacom návrhu.

Vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.8.2018 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 1.6.2018. ( - odvolacia duplika)

75. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.8.2018 nesúhlasil s vyjadrením žalovaného a zotrval na svojom vyjadrení zo dňa 3.5.2018. K obsahu vyjadrenia žalovaného poukázal na odseky 33., 35. a 48. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom súd prvej inštancie odôvodnil svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vrátane právoplatného uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 21.7.2010 č.k. -143 a uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.12.2010 č.k. -227, ktorými bola právomoc slovenských súdov vyriešená. S poukazom na čl. 3, čl. 5 ods. 1 písm. b/, čl. 5 ods. 3, čl. 23, čl. 24 a čl. 22 Nariadenia Brusel I uviedol, že žalovaný sa zúčastnil konania prostredníctvom svojho právneho zástupcu nielen preto, aby namietol absenciu právomoci a tiež tým, že navrhol, ale nezabezpečil výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného ako strany sporu na pojednávaní ku skutkovým okolnostiam tejto veci. V ostatnom zotrval žalobca, ako to vyplýva z obsahu jednotlivých vyjadrení, v celom rozsahu na obsahu svojho vyjadrenia zo dňa 3.5.2018 a preto odvolací súd v tejto časti vyjadrenia žalobcu odkazuje na predmetné vyjadrenie žalobcu (odsek 61. tohto odôvodnenia), pretože neobsahuje žiadne iné tvrdenia vo veci, ktoré by odvolací súd už neuviedol.

76. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.8.2018 bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 5.9.2018, ku ktorému ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

77. Súdne konanie o žalobe žalobcu proti žalovanému o zaplatenie 33 190 eur s príslušenstvom začalo dňa 21.8.2009 doručením žaloby súdu prvej inštancie podľa v znení neskorších predpisov.

78. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť (ďalej len ), ktorým bol zrušený v znení neskorších predpisov.

79. Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

80. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

81. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa a , že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

82. Odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením podľa tohto zákona, pričom v súlade s posudzoval procesné podmienky, úkony súdu a strán sporu do 30.6.2016 podľa v tom čase platného a účinného v znení neskorších predpisov. Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (, 2 ).

83. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku ako vecne správny podľa potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie ( ).

84. Za aplikácie posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a . Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

85. V rámci postupu podľa odvolací súd z úradnej povinnosti preskúmal odvolacie dôvody žalobcu podľa , , a , podľa ktorých neboli splnené procesné podmienky (písm. a/), súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. b/) a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. d/) a právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s uznesením odvolacieho má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Zistenie existencie a opodstatnenosti týchto odvolacích dôvodov zakladá vždy zákonný následok zrušenia rozhodnutia podľa a .

86. Právomoc súdu je jednou z procesných podmienok konania na strane súdu, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje vadu konania. Nedostatok súdnej právomoci, ako súhrnu oprávnení a povinností, ktorými súdy disponujú pri prejednávaní a rozhodovaní veci, predstavuje neodstraniteľnú vadu konania, ktorá vedie vždy k zastaveniu konania v ktoromkoľvek štádiu konania (, ).

87. Z obsahu predloženého spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie uznesením č.k. -143 zo dňa 21.7.2010 zamietol návrh žalovaného na zastavenie konania obsiahnutý v

odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 4.12.2009. Žalovaný uviedol, že účastníci konania, ktorí majú svoje sídlo v rôznych štátoch, uzavreli písomnú zmluvu o prenájme, v ktorej v bode 20 si dohodou určili právomoc zahraničného súdu a to súdu v Pirmasens, SRN. Nakoľko žalobca opiera svoj nárok na náhradu škody z porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného, nie je daná v zmysle , a o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom príslušnosť slovenských súdov a rovnako sa nemôžu na daný prípad posudzovania zodpovednosti za škodu, vzniknutú porušením zmluvných povinností, aplikovať slovenské právne predpisy. S poukazom na uvedené žalovaný vzniesol námietku vecnej a miestnej príslušnosti Okresného súdu Trenčín. Uznesenie o zamietnutí návrhu na zastavenie konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciu o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom znení neskorších predpisov, čl. 1ods. 1, 3, čl. 5 ods. 1 písm. a/, čl. 5 ods. 3 a čl. 23 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach s tým, že žalobca má sídlo na území SR, žalovaný na území SRN, obaja sú podnikatelia. Predmetom konania je obchodná vec, konkrétne právo žalobcu zo zodpovednosti žalovaného za škodu v dôsledku porušenia zmluvných povinností žalovaným. Okrem toho žalobou uplatnené právo vychádza i z mimozmluvnej zodpovednosti za škodu. Podľa názoru súdu prvej inštancie bod 20 zmluvy o prenájme neobsahuje dohodu účastníkov zmluvy o právomoci súdu vo veci náhrady škody, či už zmluvnej alebo mimozmluvnej zodpovednosti v zmysle čl. 23 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a preto je vo veci daná osobitná právomoc Okresného súdu Trenčín podľa čl. 5 ods. 1, 3 tohto nariadenia s tým, že je potrebné prihliadnuť na to, že miesto plnenia dohodnuté v predmetnej zmluve účastníkmi konania je na území SR, v Trenčíne, kde došlo i ku vzniku škody. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.

88. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd uznesením č.k. -227 zo dňa 22.12.2010 uznesenie súdu prvej inštancie č.k. -143 zo dňa 21.7.2010 potvrdil a vyslovil s poukazom na čl. 5 ods. 1 písm. a/, čl. 5 ods. 3, čl. 23 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach správnosť názoru súdu prvej inštancie, podľa ktorého sa právomoc súdu na konanie o nároku na náhradu škody posudzuje podľa čl. 5 ods. 3 citovaného nariadenia, v zmysle ktorého je vo veci daná právomoc Okresného súdu Trenčín, v obvode ktorého je miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie bol toho názoru, že bod 20 zmluvy o nájme nemá náležitosti platnej dohody o právomoci súdu na riešenie sporov vzniknutých v súvislosti s nájomným vzťahom účastníkov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.1.2011.

89. Danosť odvolacích dôvodov podľa , a podľa (odsek 40. tohto odôvodnenia) žalovaný odôvodňuje existenciou prorogačnej klauzuly dojednanej v bode 20 zmluvy o prenájme stanu v kontexte čl. 23 ods. 1 a bodu 11 Nariadenia Brusel I s poukazom na zmluvnú voľnosť strán a na nevyhnutnosť posudzovania existencie a platnosti prorogačnej klauzuly/doložky/ dohody nezávisle od rozhodného práva, ktorým sa riadi hlavná zmluva s tým, že prorogačná klauzula nesmie byť v rozpore s čl. 13, 17 a 21 Nariadenia Brusel I a nesmie sa vzťahovať na veci uvedené v čl. 22 Nariadenia Brusel I (rozsudok ESD C-269/95), keď z časového hľadiska je rozhodujúci okamih začatia konania (rozsudok ESD C-25/79) a dôležitosť vôle zmluvných strán je vždy potrebné nadradiť nad kogentnosť ustanovení Nariadenia Brusel I (rozsudok SD EU C-387/98). Prorogačnú kluazulu, ktorá sa nachádza v bode 20 zmluvy o nájme stanu, dohodli zmluvné strany (právny predchodca žalobcu a právny predchodca žalovaného) v znení : “Miesto súdu sa nachádza v Pirmasens“. Zo skutkového zistenia súdu prvej inštancie uvedeného v odseku 20. odôvodnenia vyplýva, že e-mailom zo dňa 6.5.2009 bolo L.ovi V. oznámené, že právny predchodca žalobcu zmluvu definitívne potvrdil. Pri nespornosti právneho postavenia prenajímateľa a nájomcu ako podnikateľov, ktorých sídlo hlavnej činnosti sa nachádzalo na území rôznych štátov Európskej únie (žalobca Slovenská republika, žalovaný Spolková republika Nemecko) je daný v právnych vzťahoch cudzí európsky prvok, existencia ktorého zakladá pri posudzovaní právomoci právnu úpravu a použitie Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len Nariadenie Brusel I). Právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom obchodným a spor je obchodnou vecou v súlade s čl.1 ods. 1Nariadenia Brusel I. Zároveň nie je daná žiadna z výnimiek obsiahnutých v čl. 1 ods. 2 tohto nariadenia. Keďže konanie začalo pred slovenským súdom, ktorý bol Nariadením Brusel I viazaný, má použitie tohto nariadenia pre určenie právomoci vo veciach s cudzím prvkom prednosť pred o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Nariadenie Brusel I sa stalo pre Slovenskú republiku záväzným dňom jej vstupu do Európskej únie (1.5.2004) a použije sa na všetky občianske a obchodné

súdne konania, ktoré boli začaté po tomto dátume. V danom prípade konanie začalo dňa 21.9.2009, čím je daná aj časová pôsobnosť Nariadenia Brusel I.

90. Pri rešpektovaní bodu 11, čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 5 ods. 1 písm. a/, b/, čl. 5 ods. 3 Nariadenia Brusel I súd prvej inštancie, a rovnako aj odvolací súd, posudzovali, či bod 20 zmluvy o nájme je dohodou o tom, že súd členského štátu má právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vniknúť v súvislosti s právnym vzťahom medzi zmluvnými stranami. Žalovaný aj napriek námietke, že existencia tejto prorogačnej klauzuly nebola posudzovaná v kontexte čl. 23 Nariadenia Brusel I, v odvolaní neuvádza žiadne konkrétne okolnosti, ani opis skutkového deja kontraktácie tejto proragačnej klauzuly, týkajúci sa vôle zmluvných strán prejavenej zmluvnými stranami navonok písomne v takom znení ako obsahuje bod 20 zmluvy o nájme. Žalovaný vôbec neodôvodňuje a nevysvetľuje, z čoho usudzuje, že bod 20 zmluvy o nájme je dohodou o voľbe právomoci súdu v zmysle čl. 23 Nariadenia Brusel I v tomto konkrétnom konaní o náhradu škody a nevysvetľuje, ktoré tvrdené a preukázané skutočnosti pri posudzovaní, že medzi zmluvnými stranami bola uzavretá dohoda o voľbe právomoci, neboli v konaní pred súdom prvej inštancie dostatočne zohľadnené alebo vôbec zohľadnené. Za daného stavu v bode 20 zmluvy o nájme absentuje nielen vôľa, ale aj jej písomný prejav, že bola uskutočnená voľba právomoci v súlade s čl. 23 Nariadenia Brusel I, zo znenia ktorej by bolo možné vyvodiť, že v spore nie je daná právomoc súdu Slovenskej republiky na konkrétne právo žalobcu zo zodpovednosti žalovaného za škodu za porušenie zmluvnej alebo mimozmluvnej povinnosti. Bod 20 zmluvy o nájme nie je v súlade s čl. 23 Nariadenia Brusel I určitý a zrozumiteľný.

91. V tomto konaní súd prvej inštancie, a následne aj odvolací súd, posudzovali právomoc Okresného súdu Trenčín prejednať a rozhodnúť vec s cudzím prvkom v súvislosti s návrhom žalovaného na zastavenie konania pre nedostatok vecnej a miestnej príslušnosti súdu, čomu zodpovedá aj výrok právoplatného rozhodnutia súdu prvej inštancie v tomto konaní skôr vydaného. Odvolací súd v odvolacom konaní vo veci samej, kedy má povinnosť podľa prihliadať na splnenie procesných podmienok konania počas celého konania do jeho právoplatného skončenia, dospel k záveru, že pre prejednanie a rozhodnutie o nároku žalobcu proti žalovanému zo zodpovednosti za škodu je daná osobitná právomoc slovenského súdu podľa čl. 3 ods. 1 v spojení s čl. 5 ods. 1 písm. a/, b/ druhá odrážka a podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia Brusel I a vecná a miestna príslušnosť Okresného súdu Trenčín sa v čase začatia tohto konania spravovala v spojení s 87 písm. b/ V súlade s uvedenými názormi odvolací súd nezistil žiadne okolnosti na odklon od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie v uznesení č.k. -143 zo dňa 21.7.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. -227 zo dňa 22.12.2010, s ktorými sa stotožňuje. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie týkajúce sa právomoci slovenského súdu (odseky 6.1. - 8.2.11. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) nemožno hodnotiť ako zmätočné a nepostačujúce, a to ani za situácie, že obsahuje znenie uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. -227 zo dňa 22.12.2010 a uznesenia súdu prvej inštancie č.k. -143 zo dňa 21.7.2010. Súd prvej inštancie na začiatku súdneho konania posudzoval právomoc vo veci konať a rozhodnúť a po rozhodnutí otázky právomoci odvolacím súdom riadne pokračoval v konaní. Na tomto mieste dáva odvolací súd do pozornosti, že od právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. -227 zo dňa 22.12.2010 nedošlo vo veci k žiadnej zmene hraničných ukazovateľov rozhodných pre určenie právomoci slovenského súdu.

92. Žalovaný v odvolaní (odsek 52. tohto odôvodnenia) uplatnením odvolacieho dôvodu podľa zotrval na námietke zaujatosti proti Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline bez ohľadu na právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie č.k. -2240 zo dňa 14.11.2014, ktorým súd prvej inštancie nevylúčil tento ústav z konania a na tvrdení, že v tejto súvislosti sú znalecké posudky č. 5/20100 a č. 6/2010 nezákonné a nepoužiteľné dôkazy. Uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa citovaného ustanovenia predpokladá, že uznesenie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v a táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Zotrvanie na námietke zaujatosti proti Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorého predmetné znalecké posudky boli v spore oboznámené a vykonané ako dôkaz, bez zohľadnenia právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie č.k. -2240 zo dňa 14.11.2014 a bez vysvetlenia konkrétnych skutočností a okolností odôvodňujúcich existenciu konkrétnej vady podľa v procesných podmienkach a v postupe súdu prvej inštancie, prípadne v označení nesprávnosti skutkových zistení a právneho posúdenia tejto námietky zaujatosti súdom prvej inštancie, nezakladá odvolaciemu súdu povinnosť túto námietku zaujatosti posudzovať. Odvolacie

tvrdenia žalovaného o existencii vád podľa až h/ v spojení s nemôžu byť nahradené aktivitou odvolacieho súdu, pretože tieto patria do výlučnej dispozície žalovaného. Po ustálení právomoci slovenského súdu odvolací súd v postupe súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol o námietke zaujatosti vznesenej žalovaným, nezistil nesprávnosť jeho postupu v súlade s tam citovanými ustanovenia o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov ani a preto uvádza, že existenciu vád podľa pís. a/ a v spojení s pri rozhodovaní súdu prvej inštancie o námietke zaujatosti nezistil.

93. V rámci postupu podľa sa odvolací súd zaoberal procesnou námietkou žalovaného (odsek 59. tohto odôvodnenia), ktorou namietal, že ako strana sporu nebol v konaní vypočutý podľa , pričom na tento účel mohol súd prvej inštancie využiť inštitút dožiadania podľa , keď strany sporu trvali na výsluchu žalovaného s ohľadom na skutkový stav veci. Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie výsluch žalovaného (či už ako štatutárneho zástupcu žalovaného alebo neskôr ako fyzickej osoby podnikateľa) nevykonal aj napriek návrhu na vykonanie tohto dôkazu v konaní, uviedol v odseku 54. odôvodnenia svojho rozsudku. Právna úprava platná a účinná do 30.6.2016 a právna úprava platná a účinná od 1.7.2016, koncipuje až do nariadenia výsluchu strany sporu súdom, výsluch strany sporu ako právo, ktoré môže byť od 1.7.2016 uplatnené iba na návrh. Ak súd výsluch strany nariadi, vzniká strane sporu procesná povinnosť dostaviť sa na predvolanie na súd. Z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 21.1.2012 (č.l. 350-358) odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nariadil výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného na deň 2.4.2012 s tým, že jeho účasť na pojednávaní zabezpečí právny zástupca žalovaného. Následne, za účelom výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného, vyzval súd prvej inštancie podaním zo dňa 23.2.2012 (č.l. 374 spisu) právneho zástupcu žalovaného na oznámenie, či bude potrebné zabezpečiť súdom tlmočníka. Uznesením č.k. -392 zo dňa 19.3.2012 súd prvej inštancie podľa ustanovil v spore tlmočníka PhDr. S. F. z odboru nemecký jazyk. Ďalšie pojednávanie, na ktoré žiadal súd prvej inštancie prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného zabezpečiť osobnú účasť štatutárneho zástupcu žalovaného, nariadil súd prvej inštancie na deň 18.9.2014. Právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 16.9.2014 oznámil súdu prvej inštancie, že L. V. sa nachádza v permanentnom zdravotnom ošetrovaní s tým, že ošetrujúci lekár uviedol, že menovaný nie je schopný zúčastniť sa pojednávania pred súdom prvej inštancie bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu (obsiahnuté aj vo vyjadrení zo dňa 10.9.2012), zároveň navrhol výsluch cestou právnej pomoci dožiadaním pred Okresným súdom Pirmasens v SNR podľa v spojení s (č.l. 2203-2206). Pojednávanie nariadené na deň 18.9.2014 bolo zrušené (návrh žalovaného na prerušenie konania). V súvislosti s nariadeným pojednávaním na deň 5.8.2015 bol právny zástupca žalovaného vyzvaný, aby súdu oznámil, či sa pojednávania zúčastní osobne aj konateľ žalovaného za účelom zabezpečenia účasti tlmočníka. Podaním zo dňa 16.7.2015 oznámil právny zástupca súdu prvej inštancie, že štatutárny zástupca žalovaného sa pojednávania dňa 5.8.2015 osobne nezúčastní pre pretrvávajúce zdravotné problémy. Opätovne navrhol jeho výsluch dožiadaným súdom Okresným súdom v Pirmasens, SRN. Do 30.6.2016 súd prvej inštancie výsluch L.a V.a prostredníctvom dožiadaného súdu v SNR nevykonal. S účinnosťou od 1.7.2016 je výsluch strany sporu iba podporným dôkazom a výsluch strany sporu môže súd vykonať vtedy, ak tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak. Pre záver, že postupom súdu prvej inštancie, ktorý v spore nariadil, ale nevykonal výsluch L.a V.a ani dožiadaným súdom v SNR, bolo porušené jeho procesné právo podľa a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd s následkom naplnenia znakov odvolacieho dôvodu podľa , žalovaný netvrdil žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré nebolo možné od 1.7.2016 preukázať inak iba výsluchom L.a V.a. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva (a opakuje), že bolo iba v dispozícii žalovaného uviesť v odvolaní, ktoré konkrétne skutočnosti mali byť výsluchom strany sporu preukázané, pretože ich nemožno, iba výsluchom strany sporu, preukázať inak. Odvolací súd tiež zohľadnil preukázanú skutočnosť, že najneskôr od 15.7.2009 sa L. V. nenachádzal na území Slovenskej republiky (dňa 14.7.2009 bol prítomný pri odovzdávaní stanu). Odvolací súd sa nestotožnil ani s podporným odkazom žalovaného na názor uvedený v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.7.2011 sp.zn. , ktorý vyslovil odňatie možnosti účastníka konania pred súdom za situácie, že súd konal v neprítomnosti účastníka konania a jeho právneho zástupcu bez splnenia procesných podmienok. V danom spore bol žalovaný počas konania právne zastúpený a prostredníctvom tohto právneho zástupcu vykonával povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť ako aj povinnosť vyjadrovať sa k veci. I keď výsluch strany sporu ako dôkaz je nutné odlišovať od prednesu strany sporu, z obsahu súdneho spisu týkajúceho sa obdobia od 16.7.2015 (podanie právneho zástupcu žalovaného k pojednávaniu dňa 5.8.2015) nevyplýva, že v

priebehu dokazovania právny zástupca žalovaného opätovne navrhol výsluch žalovaného ako strany sporu pred dožiadaným súdom v SRN ani netvrdil, že výsluch žalovaného dožiadaným súdom v SRN vzhľadom na zdravotný stav žalovaného je možné vykonať bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu žalovaného.

94. Odvolací súd bral zreteľ na to, že rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkové pochody musia byť v odôvodnení dostatočne vysvetlené nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta na dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku ( ) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydávaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj v právnom posúdení veci. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom, prípadne o mimoriadnom opravnom prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné. Súd rozhodujúci o uplatnenom nároku sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery musia byť dostatočne vysvetlené.

95. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie je dostatočné, pretože sa v ňom jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom súd prvej inštancie vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné a právne významné. Stranám sporu ozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, zo skutkových zistení vyvodil právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby strany sporu nemuseli hľadať odpovede na nastolenú problematiku v rovine dohadov a tak, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú. Z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje zákonné náležitosti podľa , je presvedčivé a preskúmateľné.

96. Z dôvodov uvedených v odsekoch 85. - 95. tohto odôvodnenia vyhodnotil odvolací súd odvolacie tvrdenia žalovaného procesného charakteru v rámci uplatnenia odvolacích dôvodov podľa , a podľa ako nedôvodné. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ani k vadám v konaní v rozhodnutiach súdu prvej inštancie, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

97. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia a žalobe o splnenie peňažnej povinnosti vyhovel a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému nárok náhradu trov konania. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ( ) a v rámci postupu podľa uvádza :

98. Posúdením obsahu odvolania, jednotlivých odvolacích tvrdení žalovaného, na ktorých založil odvolacie dôvody podľa , , a , vyhodnotil odvolací súd ako podstatné odvolacie tvrdenia žalovaného tie tvrdenia, ktoré sa týkali zmluvy o nájme uzavretej v písomnej forme právnym predchodcom žalobcu a právnym predchodcom žalovaného, jej obsahu predmetu a dohodnutých práv a povinností, postavenia právneho predchodcu žalovaného ako osoby, ktorá postavila stan na území Slovenskej republiky, hodnotenia povolenia na prevádzku stanu a v tejto súvislosti hodnotenia záverov v konaní vykonaných a predložených znaleckých posudkov a odborných vyjadrení príčin deštrukcie stanu, hodnotenia prítomnosti minimálne jednej osoby na mieste festivalu a odvolacie

tvrdenia týkajúce sa právneho posúdenia zodpovednosti za škodu podľa a podľa .

99. Odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

100. Skutkové zistenia o uzatvorení zmluvy o nájme uzavretej v písomnej forme právnym predchodcom žalobcu a právnym predchodcom žalovaného, jej predmetu a dohodnutých práv a povinností opísal súd prvej inštancie v odseku 19. - 23.13. odôvodnenia rozsudku. Za existencie týchto skutkových zistení preukázaných z listín, ponuky zo dňa 25.2.2009, e-mailu zo dňa 6.5.2009 a zo dňa 11.5.2009, faktúry zo dňa 11.5.2009 na sumu 20 000 eur a písomného vyhotovenia zmluvy o nájme, je bez významu odvolacie tvrdenie žalovaného (odsek 41. tohto odôvodnenia), že štatutárny zástupca žalobcu U. M. popieral existenciu písomnej zmluvy v rámci výsluchov v trestnom konaní zo dňa 22.7.2009 a 8.12.2009 a dôvody ním v trestnom konaní uvádzané pôsobili viac ako kontroverzne. Žalovaným vyslovený názor, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s rozpormi v tvrdeniach žalobcu, ktorý sa pokúsil spochybniť existenciu zmluvy po tom, ako sa oboznámil s písomným znením tejto zmluvy počas výsluchu v trestnom konaní, predovšetkým s bodmi 14., 16., 19. a 20. zmluvy, nakoľko si bol vedomý porušenia zmluvných povinností a mal vedomosť o tom, že v danej veci nie je daná právomoc slovenských súdov, v konaní neobstojí. Existenciu písomne uzavretej zmluvy o nájme mal súd prvej inštancie preukázanú vykonaným dokazovaním z dôkazných prostriedkov a iba táto, písomne uzavretá zmluva o nájme, bola predmetom posudzovania v civilnom súdnom konaní. Žalovaný konkludentné uzavretie zmluvy poprel už v odpore proti platobnému rozkazu a svoje tvrdenie v konaní preukázal predložením písomne uzavretej zmluvy o nájme. Následné tvrdenia žalobcu v konaní vychádzali už z písomne uzavretej zmluvy o nájme. Písomne uzavretá zmluva o nájme a obsah práv a povinností vyplývajúci pre zmluvné strany z tejto zmluvy boli v konaní pred súdom prvej inštancie posudzované a hodnotené jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach ako právne významné skutočnosti. Zistenia a hodnotenia súdu prvej inštancie sú správne. V odvolacom konaní ani odvolací súd nezistil skutkový a právny dôvod zaoberať sa tvrdením žalovaného, že štatutárny zástupca právneho predchodcu žalobcu účelovo popieral existenciu písomne uzavretej zmluvy o nájme.

101. Ako preukázané skutkové zistenia je potrebné hodnotiť zistenia o tom, že stan 45 x 75m, 8-Master transportoval na územie Slovenskej republiky s miestom určenia Trenčín areál festivalu Bažant Pohoda 2009, letisko Trenčín, právny predchodca žalovaného a po jeho postavení právnym predchodcom žalovaného bol stan odovzdaný dňa 14.7.2009 do užívania právnemu predchodcovi žalobcu. V záväzkovom obchodnom vzťahu založenom zmluvou o nájme mal právny predchodca žalobcu postavenie nájomcu a právny predchodca žalovaného postavenie prenajímateľa. Predmetom nájmu (bod 1 zmluvy) bol stan 45x75 m, 8-stĺpový na obdobie od 16. do 19.7.2009 so začiatkom jeho výstavby právnym predchodcom žalovaného od 8.7.2009 s dokončením dňa 14.7.2009 v mieste podujatia Trenčín za dohodnuté nájomné podľa bodu 2 zmluvy o nájme. Dňa 14.7.2009 odovzdal právny predchodca žalovaného predmet nájmu právnemu predchodcovi žalobcu s bočným opláštením obvodu stanu len v rozsahu 60-75 m bez montáže bočného opláštenia v celom obvode stanu. V konaní bolo taktiež preukázané, že montáž bočného opláštenia v celom obvode stanu nevykonal právny predchodca žalovaného na základe ústnej požiadavky právneho predchodcu žalobcu. Na tomto mieste preukázaných skutkových zistení dáva odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, do pozornosti, že právny predchodca žalovaného ako osoba, ktorá bola nielen vlastníkom stanu, ale aj jeho prevádzkovateľom v rámci výkonu podnikateľskej činnosti a zároveň aj osobou, ktorá vykonávala jeho postavenie montážou jednotlivých komponentov tvoriacich v súhrne stan, bol povinný postaviť stan v súlade s jeho povolením na prevádzkovanie, a až následne koncertný stan prevádzkovať, a to

aj formou jeho nájmu inej osobe. Pokiaľ právny predchodca žalovaného akceptoval ústnu požiadavku právneho predchodcu žalobcu na to, aby stan nebol dodaný s bočným opláštením po celom obvode stanu, ale len v jeho určitom rozsahu, je takéto konanie právneho predchodcu žalovaného protiprávne. Právny predchodca žalovaného bol povinný v rámci udeleného úradného povolenia na realizáciu pre viacúčelový stan vydaného Mestom M., Úradom pre stavebný dozor dňa 22.3.1999 (v čase uzavretia zmluvy o nájme s právnym predchodcom žalobcu platnosť povolenia na realizáciu predĺžená do 31.12.2010 - odsek 29. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) dodržať určené povinnosti, stavebné a prevádzkové predpisy (príloha č. 1 k znaleckému posudku č. 5/2010). Postavený koncertný stan má nepochybne charakter dočasnej stavby a jeho postavenie mohol právny predchodca žalovaného realizovať len v súlade s vydaným povolením, ktoré neumožňuje realizáciu stanu v tzv. otvorenej verzii bez riadneho bočného opláštenia. Tvrdenia a úvahy žalovaného o tom, že stavebné a prevádzkové predpisy stanu nezakazujú alebo nevylučujú prevádzkovanie stanu aj v tzv. otvorenej verzii bez riadneho bočného opláštenia nemajú oporu v povolení na realizáciu stanu. Iný výklad povinností žalovaného určených povolením neprichádza do úvahy. V tomto význame a v tejto súvislosti neobstojí ani obrana žalovaného o tom, že dodanie a nájom stanu v tzv. otvorenej verzii realizoval právny predchodca žalovaného pre právneho predchodcu žalobcu za rovnakých podmienok ako v roku 2008. Podľa názoru odvolacieho súdu sú skutočnosti týkajúce dodania a nájmu toho istého koncertného stanu z roku 2008 bez významu na preukázaný skutkový stav z roku 2009. Právny predchodca žalovaného mal zákonnú povinnosť realizovať (postaviť) stan iba v tzv. zatvorenej verzii s riadnym opláštením bočných stien a až následne mohol s týmto koncertným stanom ako jeho prevádzkovateľ disponovať (odsek 37.2. a odsek 37.4. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Za tohto skutkového stavu odvolací súd konštatuje správnosť skutkového záveru súdu prvej inštancie, že právny predchodca žalovaného ako prenajímateľ neprenechal právnemu predchodcovi žalobcu ako nájomcovi prenajatú vec - stan v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie a v tomto stave prenajatú vec neudržiaval, čím porušil zmluvné povinnosti prenajímateľa podľa bodu 15 a 16 zmluvy o nájme a zákonnú povinnosť podľa . Na prevádzkovanie stanu bez jeho opláštenia bočnými stenami nemal právny predchodca žalovaného v čase jeho odovzdania právnemu predchodcovi žalobcu povolenie na realizáciu.

102. Odvolacie tvrdenia žalovaného, že vo vykonanom dokazovaní a ani v reálnom skutkovom stave nemá oporu konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že údajne nebolo preukázané povolenie na prevádzku stanu v tzv. otvorenej verzii (odsek 37.1 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), pričom žalovaný tvrdí, že stan bol postavený technicky správne a žalobcovi bol odovzdaný do užívania v stave spôsobilom na riadnu prevádzku, keď žalobca nepreukázal opak a nevyvrátil tieto skutkové tvrdenia žalovaného, a tieto tvrdenia žalovaného podporujú závery znaleckého posudku č. ČES:PPZ-M.-BA-W.- XXXX/XXXXX Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, výsluch znalca Ing. P. B., ako aj fakt, že počas konania festivalu v r. 2008 bol stan riadne prevádzkovaný a bez akýchkoľvek komplikácii slúžil požadovanému účelu, rovnako aj dňa 18.7.2009, keď k jeho deštrukcii došlo až v čase 15:50 hod. v dôsledku vetra, ktorý prekračoval hranicu stupňa 8 Beaufortovej stupnice (hranica obmedzenia prevádzky stanu), vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné a bez opory v skutkových zisteniach. Na nedôvodnosti týchto tvrdení nič nemení ani skutočnosť, že celé bočné opláštenie stanu transportoval právny predchodca žalovaného na územie Slovenskej republiky do miesta jeho postavenia a konania festivalu a stan mal byť aj v r. 2009 dodaný v tzv. zatvorenej verzii, keď právny predchodca žalobcu si až na mieste konania festivalu vymienil odovzdanie stanu v tzv. otvorenej verzii, pričom L. V. mal poučiť právneho predchodcu žalobcu prostredníctvom zástupkyne M. M. na nevyhnutnosť inštalácie obvodovej plachty a na stupeň sily vetra 8 Beaufortovej stupnice, pri ktorom je potrebné prevádzku stanu ukončiť. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, považuje tieto tvrdenia žalovaného za skutkovo a právne bez významu na splnenie povinnosti právneho predchodcu žalovaného postaviť stan a tento stan odovzdať právnemu predchodcovi žalobcu v súlade s podmienkami povolenia jeho realizáciu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že to bol práve právny predchodca žalovaného, ktorý mal povinnosť dodržať podmienky povolenia vydaného pre realizáciu stanu a splnenie tejto povinnosti nemohla ovplyvniť požiadavka právneho predchodcu žalobcu na dodanie stanu bez čiastočného opláštenia bočnými stenami vo väčšej časti celého obvodu stanu. Právny predchodca žalovaného povinnosť dodať stan s opláštením bočnými stenami v celom obvode stanu porušil nielen tým, že opláštenie stanu bočnými stenami v celom obvode stanu, ktoré mal v mieste konania festivalu reálne k dispozícii, nevykonal, ale aj tým, že stan bez opláštenia celého obvodu stanu odovzdal právnemu predchodcovi žalobcu. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že podmienky a povinnosti realizácie stanu určené povolením právnemu predchodcovi žalovaného nemohol právny predchodca žalovaného zmluvne preniesť na právneho predchodcu žalobcu na obdobie konania festivalu v r. 2009. Právny

predchodca žalovaného, a tým aj žalovaný, mal aj počas konania festivalu v r. 2009 v období zmluvne dohodnutého nájmu stanu nájomcovi (právnemu predchodcovi žalobcu, a tým aj žalobcovi) postavenie osoby prevádzkovateľa stanu s povinnosťami podľa povolenia na realizáciu tohto stanu ako dočasnej stavby.

103. Znalecký posudok č. 5/2010 vypracovaný na základe požiadavky zadávateľa Okresného riaditeľstva PZ, ÚJaKP, Trenčín znaleckým Žilinská univerzita v Žiline, Ústav súdneho inžinierstva dňa 28.1.2010 vykonal súd prvej inštancie ako dôkaz (odsek 16. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), z ktorého skutkové zistenia opísal v odseku 42.1.1. - 42.1.2. odôvodnenia. Znalecký posudok č. 6/2010 vypracovaný na základe požiadavky zadávateľa Okresného súdu Trenčín v konaní sp.zn. znaleckým Žilinská univerzita v Žiline, Ústav súdneho inžinierstva dňa 18.1.2009 vykonal súd prvej inštancie ako dôkaz podľa (odsek 16. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), z ktorého skutkové zistenia opísal v odseku 42.2.1. - 42.2.2. odôvodnenia. Znalecký posudok č. ČES:P.-M.-BA-W.-XXXX/XXXXX vypracovaný na základe požiadavky zadávateľa Advokátska kancelária JUDr. Y. M., Záborského XX, V., znaleckým Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru dňa 25.9.2012 vykonal súd prvej inštancie ako listinný dôkaz podľa a znalecký posudok č. ČES:P.-M.-BA-W.-XXXX/XXXX vypracovaný na základe požiadavky zadávateľa Advokátska kancelária M. & G., Záborského 42, Bratislava dňa 20.7.2017 vykonal súd prvej inštancie ako dôkaz súkromným znaleckým posudkom podľa , tento posudok obsahuje vyjadrenie o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Skutkové zistenia týkajúce sa znaleckého posudku opísal súd prvej inštancie v odseku 42.3. - 42.4. odôvodnenia. Preskúmaním obsahu predmetných znaleckých posudkov a skutkových zistení súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonaných dôkazoch.

104. Odvolací súd je toho názoru, že odvolacie tvrdenia žalovaného prezentované v čl. III., časť Ad 1.4/ odvolania, ktoré sa týkajú argumentácie súdu prvej inštancie uvedenej v odseku 37.2 odôvodnenia rozsudku, o ktorej žalovaný tvrdí, že táto argumentácia súdu prvej inštancie je povrchná a nepresvedčivá, nevychádzajú z posúdenia skutkových zistení preukázaných na jednej strane z povolenia na realizáciu stanu udeleného právnemu predchodcovi žalovaného, a na strane druhej zo záverov znaleckých posudkov a znaleckého dokazovania, v ich vzájomnej súvislosti so zohľadnením skutočnosti, že znalecké dokazovanie, v danej veci znaleckými ústavmi, sa vykonáva na posúdenie skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa (odborné vyjadrenie). Posúdenie, či je, alebo nie je, možné prevádzkovať stan v jeho tzv. otvorenej verzii, nie je podľa názoru odvolacieho súdu odbornou technickou otázkou, ale predstavuje riešenie právnej otázky. Znalecké posudky, ktorými bolo vykonané dokazovanie, možno hodnotiť pre skutkový a právny stav veci len z hľadiska riešenia otázok, ktoré vyžadovali odborné a vedecké znalosti, pričom znalecké riešili konkrétne úlohy zadávateľov smerujúce najmä k príčinám deštrukcie stanu dňa 18.7.2009, vrátane jeho technického stavu, dodržania postupov pri jeho stavbe a technického stavu jeho jednotlivých komponentov. Súčasťou znaleckých posudkov je aj posudzovanie vplyvu daných klimatických a poveternostných podmienok, v dôsledku ktorých stan odovzdaný právnemu predchodcovi žalobcu bez opláštenia bočnými stenami po celom obvode stanu spadol.

105. Vyššie uvedené znalecké posudky dospeli v rámci riešenia konkrétnych znaleckých úloh k záveru, že hlavnou príčinou deštrukcie stanu za daných klimatických a poveternostných podmienok bola skutočnosť, že stan nemal opláštenie bočnými stenami po celom obvode stanu.

106. Tvrdenia žalovaného, že v spore nebol preukázaný zákaz prevádzkovania koncertného stanu v tzv. otvorenej verzii, ani rozpor takejto prevádzky s technickou príručkou, pričom práve naopak technická dokumentácia stanu predpokladá možnosť zmeny variantu použitia stanu za predpokladu dodržania predpisov stanovených v bode 1 - 7 prílohy ku kontrolnej knihe č. 95/99, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné a bez opory v povolení na realizáciu stanu. Podľa názoru odvolacieho súdu tieto tvrdenia a úvahy žalovaného pre zmenu skutkových zistení, ktoré sú základom právneho posúdenia veci, neobstoja. Povolenie na realizáciu stanu a povinnosti, ktoré bol prevádzkovateľ tohto konkrétneho stanu povinný dodržať, sa týkajú stanu len v tzv. zatvorenej verzii. Podľa názoru odvolacieho súdu, za existencie tohto povolenia a v ňom určených povinností prevádzkovateľovi stanu na jeho realizáciu, neprichádza do úvahy taký výklad podmienok a povinností určených povolením ako ho prezentuje a vysvetľuje žalovaný, vrátane výsluchu znalca Ing. P. B.. Pokiaľ žalovaný používanie stanu v tzv. otvorenej

verzii odvodzuje od možnosti zmeny variantu realizácie stanu za predpokladu dodržania predpisov stanovených v bode 1 - 7 prílohy ku kontrolnej knihe č. 95/99, odvolací súd uvádza, že žalovaný toto tvrdenie v konkrétnostiach veci nevysvetľuje, a to ani v súvislosti s pojmom zmena variantu stanu. Variantami stanu sa podľa povolenia na realizáciu stanu rozumejú viacúčelový stan 90 x 45 m s 10 stožiarmi (H = 15 m) a alternatívne konštrukcie 75 x 45 m s 8 stožiarmi, 60 x 45 so 6 stožiarmi a 40 x 45 so 4 stožiarmi, využitie ako stan pre hudobnú podujatia alebo výstavy, max. 3 000 osôb (90 x 45 m), max. 2 550 osôb ( 70 x 45 m), max. 2 100 osôb (60 x 45 m) a max. 1 650 osôb (45 x 45 m). Ak povolenie na realizáciu stanu obsahuje podmienky a povinnosti pri tzv. zatvorenej verzii stanu, muselo by obsahovať aj podmienky a povinnosti pri tzv. otvorenej verzii stanu. Pokiaľ žalovaný pri tejto obrane odkazuje na výsluch znalca Ing. P. B. o tom, že povolenie a prevádzkové predpisy nezakazovalo a neupravovali realizáciu stanu v jeho tzv. otvorenej verzii, nemožno jeho výpoveď posudzovať v rámci riešenia a posudzovania odborných otázok, pretože ide výlučne o posudzovanie právnej otázky, na ktorú nemal znalec žiadne oprávnenie. Odôvodnenie súdu prvej inštancie je v časti týkajúcej sa tzv. otvorenej verzie dostatočné a dáva odpoveď na právne významnú otázku, že postavenie a odovzdanie stanu bez bočného opláštenia po celom obvode stanu je v rozpore s povolením na realizáciu stanu. V danej veci a za skutkového daného stavu žalovaný zároveň jednostranne a nedostatočne rozlišuje a v danej veci nedáva dostatočný význam rozdielnosti pojmov prevádzkovanie stanu a samotné užívanie stanu bez bočného opláštenia obvodu celého stanu. Podľa názoru odvolacieho súdu je v zmysle povolenia bočné opláštenie stanu konštrukčnou súčasťou konštrukcie stanu.

107. Pri vyššie uvedených názoroch a záveroch súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu o porušení povinností právneho predchodcu žalovaného pri stavbe a odovzdaní stanu právnemu predchodcovi žalobcu v r. 2009 na uskutočnenie hudobného festivalu na letisku Trenčín, je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie sa v rámci vykonaného dokazovania správne vysporiadal s otázkou príčin deštrukcie stanu (odsek 42.5. odôvodnenia rozsudku) vrátane zistenia a hodnotenia vyjadrenia SHMÚ zo dňa 18.7.2009, vyjadrenia zo dňa 4.11.2015 označeného ako meteorologický posudok č. 645/2015 podľa a znaleckého posudku č. 1/2016 zo dňa 19.5.2016 vypracovaného doc. E.. U. X., CSc., znalca z odboru meteorológia so špecializáciou klimatológia podľa bez charakteru podľa , ktoré uviedol v odsekoch 44.3.1. - 44.3.4. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie.

108. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal presným časom pádu stanu ako základným predpokladom znaleckého dokazovania príčin pádu stanu. Tvrdil, že presný čas pádu stanu bol v konaní ustálený až na základe znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru na 15:50 hod., kedy vietor dosiahol v náraze rýchlosť 19,8 m/s, t.j. 9 stupeň Beaufortovej stupnice sily vetra, a ak by žalovaný nepredložil súkromný znalecký posudok súdu prvej inštancie, presný čas pádu stanu by nebol určený na základe žiadneho iného dôkazného prostriedku, keď v znaleckom posudku bol čas pádu stanu určený s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou na 15:50 hod. Tento údaj súd prvej inštancie spochybnil a d.f. označil za nepravý a nehodnoverný. Namietal, že ak mal súd prvej inštancie pochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti predmetného znaleckého dokazovania, mal postupovať podľa , takéto pochybnosti odstrániť v rámci výsluchu znalca dňa 28.4.2016, keď znalecky zistené informácie opätovne vyložil v neprospech žalovaného a označil ich za nepreukázané.

109. Odvolací súd preskúmal dôkazy zistené z vykonaného dokazovania a v rámci týchto dôkazov posudzoval názory a závery súdu prvej inštancie uvedené v odseku 44.4. odôvodnenia rozsudku tohto súdu. Z obsahu odvolacieho tvrdenia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa v tomto tvrdení jednostranne zameral na tie dôkazné prostriedky, ktoré ako strana sporu predložil v rámci dokazovania, avšak bez konkrétnych námietok na skutkové zistenia vyplývajúce z vyjadrení SHMÚ, z výsluchu konkrétnych, v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, uvedených svedkov (str. 62 rozsudku - odsek 44.4. odôvodnenia), záverov, ktoré súd prvej inštancie uviedol v odseku 44.3.4. odôvodnenia a z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne ČVS:D.-XXXX/X-OVK-TN-XXXX zo dňa 18.7.2009, týkajúce sa časových intervalov priemernej rýchlosti vetra a rýchlosti vetra v nárazoch, času pádu stanu 15:40 hod., ani dôležitej skutočnosti, že na mieste samom neboli vykonávané merania rýchlosti vetra. Na rozdiel od žalovaného je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie pri zistení a hodnotení skutkovo právne významných zistení zohľadnil a hodnotil všetky skutkové zistenia vo vzájomnej súvislosti vrátane údajov v konaní oznámených SHMÚ (odsek 44.3.1. a 44.23.2. odôvodnenia) ako aj záverov znaleckého

posudku č. 1/2016, v ktorom sa znalec nevyjadril k intervalu priemernej rýchlosti vetra vo vzťahu k Beaufortovej stupnici, znalecký posudok neobsahuje výpočty rýchlosti vetra a odpoveď znalca, že možno oprávnene tvrdiť, že sa jednalo o vietor 8 stupňa Beaufortovej stupnice, je len v rovine pravdepodobnosti, nie jednoznačnosti. Súd prvej inštancie jasne a dostatočne odôvodnil, prečo považoval presný čas pádu stanu za právne irelevantný (15,40 hod. alebo 15,50 hod.), keď vychádzal z vyjadrenia SHMÚ, ktorý konštatoval, že podľa kritérií Beaufortovej stupnice dňa 18.7.2009 na meteorologickej stanici Trenčín - letisko nebol 8 stupeň rýchlosti vetra dosiahnutý a takýto záver vyplýva aj z tabuľky SHMÚ, podľa ktorej počas dňa 18.7.2009 bola dosiahnutá najvyššia priemerná rýchlosť vetra pri minútovom intervale o 15,50 hod. 15,7 m/s a po prepočítaní zistenej jednominútovej priemernej rýchlosti vetra na 10-minútový interval priemernej rýchlosti vetra, bude najvyšší stupeň Beaufortovej stupnice dosiahnutý dňa 18.7.2009 nižší a rýchlosť vetra dňa 18.7.2009 v čase od 15,45 hod. do 15,54 hod. na meteorologickej stanici Trenčín - letisko zodpovedala 6 stupňu Beaufortovej stupnice. Beaufortová stupnica nestanovuje rozpätie maximálnych nárazov vetra pre jednotlivé stupne rýchlosti vetra. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že v spore nebol nepochybne preukázaný presný čas pádu stanu, keď o 15,40 hod. bola priemerná rýchlosť vetra 7,0 m/s a o 15,50 hod. bola priemerná rýchlosť vetra 15,7 m/s, čo je podstatný rozdiel. Súkromný znalecký posudok č. 1/2016 nemá charakter dôkazu akoby i išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca podľa . Nariadenie výsluchu znalca pri podaní písomného znaleckého posudku je subsidiárne za splnenia podmienky účelnosti, napr. na objasnenie metodiky výpočtov v znaleckom posudku. V danom prípade výpočty rýchlosti vetra, na základe ktorých znalec vychádzal pri stanovení možnosti 8 stupňa Beaufortovej stupnice, v znaleckom posudku absentovali. Preto pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie ani výpoveďou znalca na pojednávaní dňa 28.4.2016 neodstránil pochybnosti o jeho znaleckom dokazovaní a jeho postup bol v rozpore s , odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval pri hodnotení znaleckého dokazovania v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa , kedy neposudzuje správnosť odborných záverov, avšak môže hodnotiť výsledky tohto dokazovania vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných dôkazov. Účelnosť výsluchu znalca podľa má byť založená a má vychádzať z tvrdení a prípadných námietok strán sporu, v danom prípade žalovaného, ktorý nedodržanie tohto postupu namietal v odvolaní. Keďže hodnotenie súkromného znaleckého posudku č. 1/2016 zodpovedá uplatneniu zásady voľného hodnotenia dôkazov nezakladá odvolacie tvrdenie žalovaného bez ďalšieho nedodržanie postupu podľa súdom prvej inštancie v kontradiktórnom sporovom konaní vykonávanom od 1.7.2016 podľa príslušných ustanovení na návrh strán sporu. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

110. Odvolací súd posúdil odvolacie tvrdenia žalovaného týkajúce sa času pádu stanu, ako aj tvrdenia žalovaného týkajúce sa vykladania znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru (znalecký posudok č. ČES:P.-M.-BA-W.-XXXX/XXXX ako súkromný znalecký posudok) v neprospech žalovaného, ako nedôvodné. Ako vyplýva z odseku 44.4. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie súd prvej inštancie dostatočne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutkové zistenia a z ktorých dôkazných prostriedkov, vrátane znaleckého dokazovania podľa , , považoval za preukázané a ktoré skutočnosti považoval za nepreukázané pri posudzovaní zisteného skutkového stavu a pri posudzovaní, či právny predchodca žalobcu mal reálnu možnosť splniť povinnosť ukončiť prevádzku stanu ako jeho nájomca od sily vetra 8 podľa bodu 14 zmluvy o nájme, z obsahu ktorého nevyplýva, či v takomto prípade má túto povinnosť nájomca alebo prenajímateľ. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že zmluva o nájme presnejšie neurčuje silu vetra 8, ani neukladá nájomcovi povinnosť zabezpečiť, prípadne s odbornou starostlivosťou vykonávať, počas festivalu v r. 2009 na letisku v Trenčíne meranie sily vetra na zistenie aktuálnej sily vetra a na prípadné ukončenie prevádzky stanu nájomcom vykonávanou činnosťou - hudobného festivalu Bažant Pohoda 2009. Základné a povolením určené povinnosti na prevádzku stanu v rámci jeho realizácie mal právny predchodca žalovaného. Medzi tieto povinnosti patrí aj mať dozor a starať sa o dodržiavanie prevádzkových predpisov počas prevádzkovania stanu, prípadne tak konať prostredníctvom ním poverenej dostatočnej znalej osoby a o prevádzkových predpisoch poučiť obsluhujúci personál.

111. Žalovaný v odvolaní (čl. III., časť Ad 2.1/ odvolania) tvrdil, že si splnil svoju povinnosť v zmysle bodu 15 zmluvy o nájme, keď na mieste konania festivalu v r. 2009 zabezpečil minimálne jednu osobu na celý čas akcie, pričom zmluva ani technická príručka bližšie nešpecifikujú konkrétne práva a povinnosti tejto

osoby. Podľa tvrdenia žalovaného a svedka Z.a B.a (ktorého žalovaný označoval len Lolo), žalovaný ponechal na mieste konania festivalu dve osoby U. a G., pričom Z. B. vypovedal, že bol dohodnutý s L.om V.om, že sa bude zdržiavať na festivale pri stane O2 v jeho mene a bude k dispozícii pre organizátorov festivalu za účelom údržby stanu a k objasneniu prípadných otázok. Zistenia a hodnotenia súdu prvej inštancie týkajúce sa splnenia zmluvnej povinnosti podľa bodu 15 zmluvy o nájme a zákonnej povinnosti podľa povolenia sú obsiahnuté v odseku 44.4. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, str. 63. Právny predchodca žalovaného mal povinnosť zabezpečiť počas prevádzkovania stanu, keďže počas konania festivalu nebol na mieste postavenia stanu osobne prítomný, dostatočne veci znalého zástupcu. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že ani jedna z osôb označených žalovaným, ktoré mali konať v mene právneho predchodcu žalovaného, nie je osobou dostatočne znalou veci a dostatočne znalou osobou sa nestali a neboli tieto osoby ani tým, že sa zúčastnili stavby a montáže stanu. Pre možnosť posúdenia, že žalovaným označené osoby U. a G. sú dostatočne veci znalé osoby žalovaný netvrdil žiadne konkrétne okolnosti týkajúce sa týchto osôb v tom smere, že tieto osoby boli poučené o všetkých prevádzkových predpisoch na prevádzku stanu, o podmienkach a povinnostiach žalovaného určených povolením na realizáciu stanu, ale predovšetkým o povinnostiach, ktoré sa týkajú situácie, za splnenia ktorej musí byť prevádzka stanu ukončená, netvrdil a nepreukázal, že uvedené osoby boli poučené a oboznámené s bodom 14 zmluvy o nájme a mali vedomosť o skutočnostiach a údajoch, ktoré charakterizujú 8 stupeň Beaufortovej stupnice tak, aby vedeli v danom mieste a čase posúdiť podmienky počasia s výstrahou oznámenou SHMÚ. Odvolací súd nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, že zmluva ani technická príručka bližšie nešpecifikujú konkrétne práva a povinnosti osoby, prítomnosť ktorej mal na mieste prevádzky zabezpečiť žalovaný. Žalovaný bol povinný postupovať v súlade s povolením a nepochybne mal na konanie v jeho mene poveriť dostatočne znalú osobu. Zabezpečenie prítomnosti minimálne osoby Z.a B.a v mieste konania festivalu a počas konania festivalu podľa výpovede tejto osoby sledovalo len údržbu stanu, nie však splnenie povinnosti poverenia dostatočne znalej osoby podľa povolenia konajúcej v mene žalovaného, pričom konkrétne práva a povinnosti tejto osoby sú odvodené od osoby prevádzkovateľa stanu a od podmienok a povinností, ktoré je prevádzkovateľ povinný vykonať a dodržať. Iný výklad z hľadiska prevádzkových a bezpečnostných predpisov dočasnej stavby stanu nie je podľa názoru odvolacieho súdu ani možný. Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť ohľadne osôb, o ktorých žalovaný tvrdí, že nimi splnil povinnosť podľa bodu 15 zmluvy o nájme, mal žalovaný. I pri názore, že na mieste konania a v čase konania festivalu bola pre žalovaného a pre údržbu stanu poverená osoba Z.a B.a a U. B., nie sú tieto osoby osobami, ktoré boli v zmysle povolenia poverené vykonávať dozor a starať sa o dodržiavanie prevádzkových predpisov tak, akoby tieto povinnosti vykonával sám právny predchodca žalovaného. Pokiaľ žalovaný považoval a považuje tieto osoby za dostatočne odborne spôsobilé a znalé na to, aby plnili funkciu zástupcu žalovaného podľa bodu 15 zmluvy o nájme, neznamená táto skutočnosť objektívny stav splnenia zmluvnej a zákonnej povinnosti. Naviac je odvolací súd toho názoru, že bod 15 zmluvy o nájme, ktorý sa obsahom viaže len na počet zástupcov, treba vykladať v spojení s povolením na prevádzku stanu, v opačnom prípade by táto povinnosť právneho predchodcu žalovaného v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu bola bez významu a plnila by iba formálnu povinnosť bez vecného obsahu.

112. V súlade s povolením na prevádzku stanu bol právny predchodca žalovaného dňa 18.7.2009 osobou, ktorá bola nielen oprávnená, ale aj povinná za daných poveternostných a klimatických podmienok aké nastali uvedeného dňa v inkriminovanom čase, ukončiť prevádzku stanu bez ohľadu na práva a povinnosti, ktoré mal právny predchodca žalobcu ako usporiadateľ festivalu Bažant Pohoda 2009 na letisku v Trenčíne. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že prevádzkovateľom stanu bol počas konania festivalu iba právny predchodca žalovaného ako prenajímateľ a povinnosti prevádzkovateľa nemohol preniesť na nájomcu.

113. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími tvrdeniami žalovaného uvedenými v čl. III., časti Ad 3/ odvolania týkajúcimi sa existencie výstrah SHMÚ pred prudkým vetrom, na ktoré súd prvej inštancie dostatočne nereflektoval a náležite nevyhodnotil aj napriek tomu, že na tieto žalovaný počas celého konania poukazoval, uvádza, že existenciu týchto výstrah SHMÚ posudzoval a hodnotil súd prvej inštancie v odseku 44.4. odôvodnenia rozsudku, str. 63, v ktorom uzavrel, že v spore nebolo preukázané, že by v zmysle právny predchodca žalobcu prispel k vzniku žalovanej škody. Na skutkových a právnych záveroch súdu prvej inštancie nič nemení ani to, že na základe SHMÚ vydaných výstrah bolo možné predpokladať, že v oblasti severozápadného Slovenska je riziko výskytu búrok v uvedenom čase, pri ktorých sa môže vyskytnúť náraz vetra 16 - 22 m/s, resp. 17 až 25 m/s, keďže za situácie, že právny predchodca žalovaného si nesplnil svoju povinnosť ponechať

na mieste samom dostatočne veci znalú osobu, hoci vedel o tom, že na tzv. otvorenú verziu stanu nemá povolenie na prevádzku a o predpovedi počasia (teda aj o výstrahách) mohol mať informáciu, keďže sám mal upozorniť pracovníkov právneho predchodcu žalobcu na potrebu sledovať predpoveď počasia, nemožno aj s prihliadnutím na rozsah a charakter podujatia, od právneho predchodcu žalobcu spravodlivo žiadať, aby sám len na základe predpokladaného vývoja počasia, ktorého predpoveď bola priebežne meteorológom menená, ukončil prevádzku na celé obdobie, pre ktoré platila príslušná výstraha (v piatok 17.7.2009 vydaná výstraha 2. stupňa pred intenzívnymi zrážkami a silným vetrom, v nárazoch s rýchlosťou 16 - 22 m/s po dobu platnosti od 10,00 hod. dňa 18.7.2009 do 02,00 hod. dňa 19.7.2009, v nočnej službe dňa 17.7.200 bola rozšírená jej platnosť už od 7,00 hod. 18.7.200 a dňa 18.7.2009 do 21,00 hod. 18.7.2008). Podľa názoru súdu prvej inštancie práve pre takýto prípad, aby došlo k prerušeniu festivalu až na základe reálnych poveternostných podmienok (ktoré upravoval aj bod 4 a 16 zmluvy o nájme), mala byť za prevádzkovateľa stanu na mieste samom prítomná dostatočne veci znalá osoba s povinnosťou promptne a odborne reagovať na vzniknutú situáciu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nebolo preukázané zo strany právneho predchodcu žalobcu ani porušenie tzv. zakročovacej povinnosti podľa , keďže v spore nebola preukázaná objektívna možnosť právneho predchodcu žalobcu, s prihliadnutím na okolnosti prípadu, ukončiť prevádzku stanu s prihliadnutím na to, že aj zmluva o nájme a technická dokumentáciu stanu vychádzajú z reálnych, nie predpokladaných poveternostných podmienok. Odvolací súd sa s týmito závermi súdu prvej inštancie stotožňuje z dôvodov uvedených v predchádzajúcich odsekoch tohto odôvodnenia, pričom sledovanie vývoja meteorologickej situácie a reálnych poveternostných a klimatických podmienok zaťažovalo v zmysle povolenia na prevádzku stanu právneho predchodcu žalovaného v takom rozsahu, aby plnil a splnil povolením určené povinnosti. Ako už odvolací súd uviedol, právny predchodca žalovaného bol v zmluvnom vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu na základe zmluvy o nájme s postavením prenajímateľa. Vo vzťahu k predmetu nájmu mal však predovšetkým postavenie prevádzkovateľa a zodpovedal za prevádzku stanu v súlade s prevádzkovými a bezpečnostnými predpismi.

114. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

115. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

116. Odvolacie tvrdenia týkajúce sa právneho posúdenia veci uviedol žalovaný v čl. IV., častiach Ad 1.1/, 1.2/ a 1.3 odvolania (str. 22-25 odvolania) s upriamením pozornosti na existenciu liberačných dôvodov na strane žalovaného podľa . S poukazom na odvolacie tvrdenia uvedené v čl. III. odvolania (str. 6 - 20 odvolania) je žalovaný toho názoru, že k vzniku škody došlo práve v dôsledku konania žalobcu, ktorý včas a adekvátnym spôsobom nereagoval na výstrahy SHMÚ, nerešpektoval body 14, 16 a 19 zmluvy o nájme a ako usporiadateľ verejného kultúrneho podujatia konal v rozpore s zákona o kultúrnych podujatiach, s o verejných, kultúrnych, telovýchovných, športových a turistických podujatiach. Žalobca neprijal nevyhnutné opatrenia potrebné pre účely zabezpečenia bezpečnosti jeho návštevníkov a ich majetku, keď podujatie neprerušil a stan včas neevakuoval. Konštatovanie súdu prvej inštancie uvedené v odseku 44.4. odôvodnenia rozsudku považuje žalovaný za nesprávne s nesprávnou interpretáciou dotknutých právnych noriem, keď podľa žalovaného súd prvej inštancie prekvapivo uvádza, že žalobca nebol povinný prijať žiadne adekvátne opatrenia vo vzťahu k výstrahám SHMÚ obsahujúce varovanie pred vetrom takej sily, počas ktorej nebolo možné stan prevádzkovať a teda logicky hrozila deštrukcia stanu, o čom mal žalobca preukázateľne vedomosť.

117. Súd prvej inštancie posúdil zistený skutkový stav podľa , podľa vecou použitou pri činnosti a podľa

za existencie okolností, ktoré majú pôvod v povahe veci použitej pri plnení záväzku a svoje právne názory a závery pri posudzovaní žalobou uplatnených nárokov uviedol v odsekoch 45. - 49. odôvodnenia rozsudku. Po právnej stránke zodpovednosť žalovaného založil súd prvej inštancii na správnej aplikácii a interpretácii vyššie uvedených právnych predpisov a právnych noriem. Pri konštatovaní správnosti skutkových zistení z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie súd prvej inštancie posudzoval nielen splnenie predpokladov pre definovanie činnosti právneho predchodcu žalovaného pre právneho predchodcu žalobcu ako jeho povolenej prevádzkovej činnosti, ktorú hodnotil v konkrétnych skutkových zisteniach (odsek 46. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), ale rovnako dostatočne a jasne vysvetlil skutkové zistenia o základných predpokladoch vzniku zodpovednosti žalovaného založeného existenciou okolností, ktoré majú pôvod v povahe veci použitej pri plnení záväzku žalovaného voči žalobcovi. V konaní bolo preukázané, že výstavba a nájom stanu bola prevádzkovou činnosťou právneho predchodcu žalovaného, táto sa týkala predmetu jeho činnosti a túto činnosť vykonával opakovane. Škoda, ktorá vznikla pádom stanu, bola spôsobená vecou použitou právnym predchodcom žalovaného pri tejto činnosti. Zodpovednosť žalovaného v postavení prevádzkovateľa stanu je založená podľa za splnenia podmienky použitia veci pri prevádzkovej činnosti podľa . Pokiaľ sa žalovaný bránil a tvrdil, že vzniknutá škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke a táto vznikla vlastným konaním žalobcu podľa , odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, uvádza, že stavba stanu v rozpore s jeho povolením a jeho odovzdanie do užívania právnemu predchodcovi žalobcu v tzv. otvorenej verzii, absencia prítomnosti osoby na mieste konania festivalu dostatočne znalej veci, prevádzkových a bezpečnostných predpisov ako aj obsahu povolení na realizáciu stanu, keď zmluva o nájme a technická dokumentácia stanu vychádzali z reálnych poveternostných podmienok v danom mieste a čase, pri ktorých je nutné prevádzku stanu ukončiť( resp. prerušiť), bez merania týchto reálnych poveternostných podmienok tak, aby sa prevádzka stanu ukončila pri dosiahnutí sily vetra 8 stupňa Beaufortovej stupnice v zmysle zmluvy o nájme a povolenia na prevádzku stanu, sú žalovaným tvrdené liberačné dôvody podľa bez skutkového a právneho základu. Pri posudzovaní možnosti a existencie liberačných dôvodov na strane žalovaného vychádzal odvolací súd predovšetkým z preukázanej skutočnosti, že hlavnou príčinou pádu stanu boli stavba a odovzdanie stanu do užívania žalobcovi bez bočného opláštenia po celom obvode stanu. Škoda spôsobená pádom stanu vznikla ako dôsledok konania právneho predchodcu žalovaného v rozpore s povolením, s prevádzkovanými a technickými predpismi jeho prevádzky. Pri závere, že právny predchodca mal postavenie prevádzkovateľa stanu aj počas konania festivalu a konania hudobného podujatia v stane v inkriminovanom mieste a čase dňa 18.7.2009, mal právny predchodca ako osoba s povolením na prevádzku stanu nielen právo, ale aj povinnosť ukončiť prevádzku stanu. Vo vzťahu k určeným povinnostiam prevádzkovateľa stanu neobstojí obrana žalovaného, že okrem oprávnenej osoby právneho predchodcu žalobcu ako nájomcu nemohol nikto iný prevádzku stanu ukončiť.

118. V odseku 47. odôvodnenia sa súd prvej inštancie správne vysporiadal so zákonnými predpokladmi vzniku zodpovednosti žalovaného podľa a uzavrel, že okolnosti pádu stanu majú pôvod v povahe stanu odovzdaného do užívania bez bočného opláštenia celého obvodu stanu. V prípade zodpovednosti za škodu podľa a podľa ide o zodpovednosť objektívnu a zodpovednosti podľa sa žalovaný nemôže zbaviť. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, za preukázania existencie zákonných podmienok o objektívnej zodpovednosti žalovaného za vznik škody spôsobenej pádom stanu konaním právneho predchodcu žalovaného v rozpore s povolením na prevádzku stanu, nemá tvrdenie žalovaného, že k vzniku škody došlo konaním žalobcu tým, že právny predchodca žalobcu nerešpektoval body 14,16 a 19 zmluvy o nájme a konal v rozpore s , s , oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že právny predchodca žalobcu nemal reálnu možnosť splniť povinnosť ukončiť prevádzku stanu od sily vetra 8 podľa bodu 14 zmluvy o nájme a vzhľadom k tomu, že ak sa na predpokladoch stupňa vetra 8 nevedia zhodnúť odborne spôsobilé osoby (SHMÚ a znalec z oboru metrológia), nemožno v zmysle a a v zmysle o verejných kultúrnych podujatiach žiadať od právneho predchodcu žalobcu odbornú znalosť pre splnenie povinnosti podľa bodu 14 zmluvy o nájme.

119. V čl. IV., časti Ad 1.2/ odvolania na str. 23 žalovaný odôvodňuje nesúhlas s právnym posúdením nároku na náhradu škody podľa , keď podľa neho nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané, že by škoda mala byť následkom okolností, ktoré majú pôvod v povahe stanu ako veci prenechanej žalovaným žalobcovi. Žalovaný argumentuje, že okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe veci sa rozumejú jej vlastnosti a účinky, ktorými sa vec prejavuje navonok. Okolnosťou, ktorá má pôvod v povahe veci, je však nielen jej vada alebo chýbajúca vlastnosť, ktorú by inak vec mala mať, ale predovšetkým jej typické alebo charakteristické vlastnosti, teda samotná povaha veci. V danom prípade je zrejmé, že k deštrukcii stanu došlo v dôsledku jeho podfúknutia extrémne silným vetrom, pričom súd prvej inštancie konštatoval, že vietor je prírodný jav, ktorý nastal nezávisle od vôle právnych predchodcov strán sporu, ktorí vietor nevyvolali a tento skutkový dej nemožno subsumovať pod osobitný prípad objektívnej zodpovednosti podľa citovaného zákonného ustanovenia. Odvolací súd s prezentovaným názorom žalovaného nesúhlasí. Právny predchodca žalovaného mal oprávnenie a povinnosť prevádzkovať stan len v tzv. zatvorenej verzii s montážou bočného opláštenia po celom obvode stanu ako súčasť povolenej konštrukcie stanu. Odovzdanie stanu do užívania v rozpore s vydaným povolením na jeho prevádzku v konkrétnych okolnostiach danej veci je udalosťou, ktorá má svoj pôvod v povahe použitej veci a preto sú na strane žalovaného dané a splnené podmienky zodpovednosti žalovaného podľa , keď zo zisteného skutkového stavu neprichádza do úvahy záver, že škoda spôsobená pádom stanu bola spôsobená výlučne zavinením poškodeného.

120. V podrobnostiach k podstatným odvolacím dôvodom a k ďalším odvolacím dôvodom hmotno- právneho charakteru uvedeným v odvolaní žalovaného odvolací súd poukazuje na aplikáciu v súvislosti s posudzovaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Práve z titulu aplikácie nie je žiaduce, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, ale len pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup odvolacieho súdu je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého ...„ Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , v zmysle ktorého ...„ pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“.

121. Odvolací súd po vyhodnotení podstatných vecných odvolacích tvrdení konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu. To, že žalovaný nebol v predmetnom spore úspešný, keď súd prvej inštancie neakceptoval ním uvádzané tvrdenia, neznamená, že prvoinštančné rozhodnutie je zmätočné, nedostatočné a arbitrárne. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav na základe náležite vykonaného dokazovania a jeho právne posúdenie má oporu v správnej aplikácii právnych predpisov, v súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou.

122. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výrokoch o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalobca bol v konaní úspešný a preto súd prvej inštancie správne podľa priznal žalobcovi a štátu proti žalovanému nárok na náhradu trov konania.

123. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému

nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. Štátu v odvolacom konaní žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa .

124. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).