Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/217/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ D. H., bývajúceho v S.,

2/ M. U., bývajúcej v B., v dovolacom konaní obaja zastúpení JUDr. M. H., advokátkou,

advokátska kancelária so sídlom v B., proti žalovanej JUDr. Ľ. Z., bývajúcej v S.,

v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. R. H., advokátom, advokátska kancelária so sídlom

v B., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod

sp.zn. , o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 10. apríla 2006 sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 10. apríla

2006 sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 9. decembra 2005 č.k. -136

určil, že kúpna zmluva zo dňa 4.2.2004, ktorej vklad do Katastra nehnuteľností B., Správa

katastra S., bol povolený dňa 24.2.2004 pod číslom V., je neplatná. Žalovanej uložil

povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania v sume 33 797,-- Sk do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. V časti žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. S. parc. č. X., orná pôda

2 2

o výmere X. ma parc. č. X., orná pôda o výmere X. m, každý v podiele jednej polovice

k celku, konanie zastavil. V odôvodnení rozhodnutia o tejto časti žaloby uviedol, že

žalobcovia ju vzali účinne späť. V zmysle a bolo preto potrebné konanie

v tejto časti zastaviť. Rozhodnutie v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy oprel

o zistenia, že žalobcovia splnomocnili žalovanú plnomocenstvom z 3.12.2003 na

zastupovanie pri uplatnení a vydaní reštitučného nároku, týkajúceho sa ich

poľnohospodárskych pozemkov pred Okresným úradom v Senci, odborom pozemkovým,

poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a pred Slovenským pozemkovým fondom a na ich

zastupovanie ohľadne prípadného predaja náhradných pozemkov (v tejto časti považoval plnú

moc za nejasnú a neurčitú, lebo presne nešpecifikuje pozemky, ktoré mali byť predmetom

prevodu), že žalovaná v mene žalobcov ako nadobúdateľov uzatvorila dňa 19.12.2003

so Slovenským pozemkovým fondom ako prevodcom zmluvu o bezodplatnom prevode

vlastníctva, okrem iných aj k sporným pozemkom a že následne kúpnou zmluvou zo 4.2.2004

žalovaná v mene žalobcov ako predávajúcich odpredala sama sebe ako kupujúcej vyššie

označené pozemky za kúpnu cenu 700 000,-- Sk. Keďže žalovaná urobila právny úkon len

s cieľom získať značný prospech pre seba na úkor žalobcov (pozemky, ktoré kúpila, mali

oveľa vyššiu reálnu hodnotu) a z dôvodu, že prekročila svoje oprávnenie konať

za splnomocniteľov, dospel k právnemu názoru, že právny úkon odporuje zákonu, obchádza

ho a prieči sa dobrým mravom a teda, že je v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho

zákonníka (ďalej len ). Žalobe o určenie jeho neplatnosti preto vyhovel. Rozhodnutie

o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 10. apríla 2006 sp.zn.

na odvolanie žalovanej rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu

zamietol a uložil žalobcom povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v sume

102 535,20 Sk do rúk JUDr. R. H. do troch dní. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že

plnomocenstvo z 3.12.2003 udelené žalobcami žalovanej, nie je generálnym

plnomocenstvom, keď oprávnenie žalovanej konať bolo obmedzené výlučne na uplatnenie

reštitučného nároku žalobcov a v prípade uzavretia bezodplatného prevodu k náhradným

pozemkom, na predaj týchto pozemkov za žalobcami stanovenú kúpnu cenu (žalobcovia

odpredaj podmienili určením minimálnej kúpnej ceny). Takto vymedzený obsah

plnomocenstva považoval za zodpovedajúci kritériám určitosti a zrozumiteľnosti právneho

úkonu. Žalovaná v čase robenia právnych úkonov postupovala striktne v rozsahu oprávnenia

vyplývajúceho z plnomocenstva z 3.12.2003. Oprávnenia, ako boli vymedzené v plnej moci,

neprekročila ani pri disponovaní s pozemkami, a ani pri dojednávaní kúpnej ceny (kúpna cena

pozemkov v sume 700 000,-- Sk prevyšovala žalobcami určenú minimálnu kúpnu cenu).

Považoval preto za nepreukázané tvrdenia žalobcov, podľa ktorých žalovaná konajúca v ich

mene dohodla kúpnu cenu nie podľa predstáv žalobcov, že jej konanie bolo v neprospech

žalobcov, resp. že sa na ich úkor obohatila. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel

k právnemu názoru, že kúpna zmluva bola urobená v súlade s ustanovením a že išlo

o právny úkon, ktorého predmetom nebolo nemožné plnenie. Keďže jej obsah bol plne

v súlade s vôľou žalobcov, prejavenej v písomnom plnomocenstve, hoci i následne

(po urobení právneho úkonu) odvolanom, ide o právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom neodporuje zákonu, ani zákon neobchádza a neprieči sa ani dobrým mravom (§ 39

). Rozsudok okresného súdu preto v napadnutej časti podľa zmenil a žalobu

žalobcov ako bezzákladnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením

a

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali včas dovolanie žalobcovia. Navrhli

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasili s právnym

názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého obe plnomocenstvá nimi udelené žalovanej sú

právnymi úkonmi určitými a zrozumiteľnými. Naďalej trvali na tom, že v plnomocenstve

z 3.12.2003 v jeho druhej časti nie sú presne špecifikované parcelné čísla, či už pôvodných

pozemkov, ktoré im Okresný úrad v Senci nemohol vydať alebo parcelné čísla náhradných

pozemkov, prípadne ich výmery. V tejto časti je preto plnomocenstvo neplatné pre svoju

neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Na jeho základe žalovaná nemohla platne uzavrieť kúpnu

zmluvu, ktorou v ich mene previedla na seba vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam. Okrem

toho uviedli, že žalovaná kúpnu zmluvu zo 4.2.2004 uzatvorila vo svoj prospech potom, čo

vedela, že hodnota náhradných pozemkov sa zvýšila na sumu cca 70 000 000,-- Sk. V čase

uzavretia kúpnej zmluvy jej bolo známe, že tieto pozemky sú na základe pripravovaného

územného plánu určené na vybudovanie logistického parku pri diaľnici z Bratislavy do Senca.

Z tohto dôvodu s nimi o predaji pozemkov nekomunikovala a neinformovala ich, či nejaký

kupec prejavuje záujem o kúpu týchto pozemkov, vrátane nej samej, akú kúpnu cenu

záujemcovia za pozemky ponúkajú a pod. Naopak, bez ich vedomia vyhotovila a podpísala

za nich kúpnu zmluvu a predložila ju na zápis do katastra, o čom sa dozvedeli len náhodným

spôsobom. Takéto konanie žalovanej je konaním v rozpore s dobrými mravmi, z ktorého

dôvodu kúpna zmluva zo 4.2.2004 je neplatná v zmysle . Odvolací súd dospel preto

k nesprávnemu právnemu záveru, že kúpna zmluva sa neprieči ani dobrým mravom.

Namietali tiež, že odvolací súd porušil zásadu rovnosti účastníkov, keď na pojednávaní

konanom 10. apríla 2006 vypočul žalovanú v ich neprítomnosti, pričom žalovaná uviedla

tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na pravde a ku ktorým sa nemali možnosť vyjadriť.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že odvolací súd považoval správne

plnomocenstvo z 3.12.2003 za platný právny úkon, lebo aj v jeho druhej časti zodpovedá

kritériám jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Za neopodstatnenú považoval

aj námietku žalobcov, že krajský súd porušil zásadu rovnosti účastníkov konania tým, že im

nezabezpečil rovnaké možnosti na uplatnenie ich procesných práv. Žalobcovia totiž aj

v konaní pred odvolacím súdom žiadali, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti.

Odvolací súd teda zabezpečil dovolateľom možnosť zúčastniť sa na pojednávaní. Bolo len

na vlastnom slobodnom rozhodnutí dovolateľov, či toto právo využijú alebo nie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podali účastníci konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 242 ods. 1

a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.

V posudzovanej veci je predmetom konania žaloba žalobcov o určenie neplatnosti

právneho úkonu, konkrétne kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností uzavretej účastníkmi

konania 4.2.2004, ktorej vklad do Katastra nehnuteľností B., Správa katastra S., bol povolený

dňa 24.2.2004 pod číslom V..

Odvolací súd, skúmajúc platnosť kúpnej zmluvy len z dôvodov žalobcami

uplatnených, založil svoje rozhodnutie na skutkovom závere, že žalovaná v čase robenia

právnych úkonov (teda aj uzavretia kúpnej zmluvy) postupovala striktne v rozsahu oprávnenia

vyplývajúceho z plnomocenstva z 3.12.2003, včítane dispozície s pozemkami a dojednávania

kúpnej ceny. Za nepreukázané považoval tvrdenia žalobcov, podľa ktorých žalovaná konajúca

v ich mene dohodla kúpnu cenu nie podľa ich predstáv, že jej konanie bolo v ich neprospech,

resp. že sa na ich úkor obohatila. Dospel preto k právnemu názoru, že kúpna zmluva bola

urobená v súlade s ustanovením , ako aj ustanovením .

Občianske súdne konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorá je v § 101 ods. 1

vyjadrená tak, že účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania

najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné

prostriedky. Ustanovenie veta prvá následne stanovuje, že účastníci sú

povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastníci konania teda majú

povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť,

resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu

pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci.

Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo

zo zákona a hľadí sa naň, ako by nebol urobený. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd (alebo

iný štátny orgán) aj bez návrhu (ex officio). Keďže dôvody neplatnosti sú rozmanité,

v konaní, v ktorom súd posudzuje platnosť právneho úkonu na návrh účastníka, nie je

povinný z úradnej moci skúmať všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok absolútnu

neplatnosť právneho úkonu. Najmä, nie je povinný bez ďalšieho skúmať neplatnosť

z dôvodov, ktorých základ je na strane subjektu dovolávajúceho sa neplatnosti právneho

úkonu (nedostatok slobody a vážnosti vôle, rozpor s dobrými mravmi a pod.). Ak však

za konania vyšli najavo také skutočnosti, ktoré spôsobujú absolútnu neplatnosť právneho

úkonu, súd musí na ne vždy prihliadnuť bez ohľadu na to, ktorá z obligatórnych náležitostí

právneho úkonu je dôvodom neplatnosti postihnutá. K vadám právneho úkonu, ak vyšli

v priebehu konania najavo, je teda súd povinný bez návrhu prihliadnuť aj vtedy, ak vada má

za následok, že účastníci uzavreli právny úkon v rozpore s objektívnym právom.

Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd sa pri posudzovaní platnosti kúpnej

zmluvy uvedenými zásadami dôsledne neriadil.

Z obsahu spisu totiž vyplýva, že žalobcovia už v návrhu na začatie konania tvrdili, že

žalovaná uzavrela kúpnu zmluvu v ich mene ako predávajúcich na základe nimi udeleného

plnomocenstva z 3.12.2003 a odpredala nehnuteľnosti sama sebe ako kupujúcej. Toto tvrdenie

žalobcov nepochybne vyplýva aj z obsahu žalobcami predloženej kúpnej zmluvy zo 4.2.2004,

ktorú za žalobcov ako predávajúcich a za kupujúcu stranu podpísala žalovaná.

Podľa názoru dovolacieho súdu, ide o skutočnosti, svedčiace o možnom strete

záujmov žalovanej v postavení zástupcu, so záujmami žalobcov ako zastúpenými. Ide teda

nepochybne o skutočnosti, ktoré vyšli za konania najavo a ktoré by mohli mať za následok

absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

Podľa totiž platí, že zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú

v rozpore so záujmami zastúpeného.

V tomto zákonnom ustanovení sa upravuje jeden z prípadov, v ktorých zástupca

nemôže zastupovať iného. Treba zdôrazniť, že právny úkon urobený zástupcom v rozpore

s týmto zákonným ustanovením treba považovať za absolútne neplatný v zmysle .

Odvolací súd mal preto z úradnej moci pristúpiť k skúmaniu platnosti kúpnej zmluvy

zo 4.2.2004 aj z hľadiska, či tento právny úkon nebol urobený v rozpore s ustanovením § 22

ods. 2 , napriek tomu, že žalobcovia sa tohto dôvodu neplatnosti nedovolávali. Ak tak

neurobil, jeho rozhodnutie treba považovať za predčasné a teda nesprávne.

Keďže odvolací súd vôbec neskúmal platnosť právneho úkonu z dôvodu

vyplývajúceho z ustanovenia , skutkový stav veci zistil nedostatočne. Najvyšší

súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu preto podľa zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Pre ďalšie konanie dovolací súd poznamenáva, že rozpor v záujmoch zastúpeného

(žalobcovia) a zástupcu (žalovaná) v zmysle musí v čase uzavretia právneho

úkonu reálne existovať a musí byť preukázaný. Pri posudzovaní rozporu medzi záujmami

zastúpeného a zástupcu je potrebné vychádzať predovšetkým z povahy konkrétneho právneho

úkonu a prihliadnuť tiež na všetky okolnosti danej veci. V prípade odplatného právneho

úkonu vo všeobecnosti platí, že predávajúci sa snaží vec odpredať za čo najvyššiu kúpnu cenu

a naopak, snahou kupujúceho je, dosiahnuť čo možno najnižšiu kúpnu cenu. V otázke kúpnej

ceny preto spravidla existuje rozpor v záujmoch predávajúceho a jeho zástupcu, ak zástupca

súčasne vystupuje na strane kupujúceho (výnimka by mohla nastať, ak by zastúpený v dohode

o plnej moci stanovil kúpnu cenu napevno – resp. konkrétne, teda uvedením presnej peňažnej

sumy alebo iným spôsobom, ktorým ju možno nepochybne určiť).

Pre úplnosť treba dodať, že odvolací súd sa dôsledne nezaoberal ani tvrdeniami

žalobcov, z ktorých žalobcovia vyvodzovali, že kúpna zmluva bola uzavretá v rozpore

s dobrými mravmi.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež

dovolacieho konania ( veta tretia ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júla 2009

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová