Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/89/2026

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu EUROPEUM, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 7, 911 0l Trenčín, IČO: 31 591 116, zast. Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857 proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. A. XXXX/XX, XXX XD. E., zast. CANIS DEI, s.r.o., so sídlom Partizánska 52/826, 911 01 Trenčín, IČO: 36 861 693 o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. -122 zo dňa 29. mája 2026 v spojení s dopĺňacím uznesením sp. zn. -165 zo dňa 24. júla 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. -122 zo dňa 29. mája 2026 v spojení s dopĺňacím uznesením sp. zn. -165 zo dňa 24. júla 2026 vo výroku I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žiadnej strane sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením sp. zn. -122 zo dňa 29.05.2026 okresný súd vo výroku I. zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vo výroku II. nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Dopĺňacím uznesením sp. zn. -165 zo dňa 24.07.2026 doplnil okresný súd na základe pokynu odvolacieho súdu napadnuté uznesenie sp. zn. -122 zo dňa 29.05.2026 o výrok III., ktorým rozhodol, že „Späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného na Okresnom súde Trenčín konateľom žalobcu p. A. B. a p. F. B. doručené súdu dňa 28.05.2026 nie je účinné.“

2. Odvolací súd vzhľadom na vedené bude napadnuté uznesenie v znení dopĺňacieho uznesenia ďalej označovať ako „napadnuté rozhodnutie“ obsahujúce tri výroky, ako boli uvedené vyššie.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému zakáže nakladať s finančnými prostriedkami na bežnom účte vedenom na jeho meno v G. G., H., IBAN: G. a to do výšky 1.000.000,- Eur, najmä tieto finančné prostriedky vybrať z účtu alebo previesť na iný účet a to odo dňa vykonateľnosti tohto uznesenia až do právoplatného skončenia konania vo veci samej; ktorým zakáže žalovanému z bežného účtu, ktorý je vedený na jeho meno v G. G., H., IBAN: G. nechať vyplatiť sebe alebo tretej osobe zostatok peňažných prostriedkov, najviac do výšky 1.000.000,- Eur, v prípade ak tento účet zruší, alebo tieto peňažné prostriedky vedené na bežnom účte, najviac do výšky 1.000.000,- Eur zaťažiť právami tretích osôb, založiť - poskytnúť ako záloh alebo vinkulovať, a to odo dňa vykonateľnosti tohto uznesenia až do právoplatného skončenia konania vo veci samej; ktorým zakáže žalovanému urobiť právny úkon, ktorého následkom by bola zmena v osobe majiteľa bežného účtu vedeného v G. G., H., IBAN: G. alebo obdobné prenechanie práv majiteľa bežného účtu tretej osobe, a to odo dňa vykonateľnosti tohto uznesenia až

do právoplatného skončenia konania yo veci samej, s tým, že konanie vo veci samej začne žalobca proti žalovanému najneskôr do 60 dni od právoplatnosti tohto neodkladného opatrenia. Žalobca sa teda domáhal, aby neodkladným opatrením uložil súd žalovanému zákaz žalobcom vymedzeného spôsobu nakladania s účtom patriacim žalovanému vedeným v Slovenskej sporiteľni, a.s. IBAN:G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (ďalej aj „účet žalovaného“).

4. Návrh žalobca odôvodnil tým, že je daná obava z ohrozenia exekúcie a sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Žalobca uviedol, že je obchodnou spoločnosťou, ktorej spoločníkmi sú I. B. s veľkosťou obchodného podielu 49 % a F. B. s veľkosťou obchodného podielu 51 %, pričom konateľmi žalobcu sú I. B., A. B., t.j. žalovaný a F. B., každý so samostatným konateľským oprávnením.

5. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že dňa 20.04.2026 žalovaný ako konateľ žalobcu založil nový bankový účet na meno žalobcu vedený v E. A., H.. IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom na výkon podnikateľskej činnosti žalobca dlhodobo používa iný účet, a to jediný účet vedený G. G., H.. IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Na novozriadený účet žalobcu založený žalovaným v E. A. bola dňa 20.04.2026 prijatá suma 100.000,- Eur a dňa 22.04.2026 suma 900.000,- Eur, t.j. spolu 1.000.000,- Eur, ktorá predstavuje majetok žalobcu. Na základe zistení žalobcu sa jednalo o sumu za predaj nehnuteľného majetku žalobcu v prospech nadobúdateľa J. K.. Následne hneď dňa 23.04.2026 podľa žalobcu boli uvedené finančné prostriedky vyvedené z účtu žalobcu, t.j. vo výške 1.000.000,- Eur Eur, a to na osobný účet žalovaného zriadený v G. G., H.. IBAN:G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (správne mala byť uvedená koncovka tohto účtu „4498“). Žalobca bezodkladne po zistení tejto skutočnosti podal v E. A. podnet na vrátenie tejto platby z dôvodu neoprávneného prevodu finančných prostriedkov na súkromný účet žalovaného, čo bolo oznámené aj orgánom činným v trestnom konaní dňa 27.04.2026. Podľa žalobcu sa jedná o zjavne účelový postup žalovaného, ktorý v krátkom čase zriadil účet v inej banke, ktorú dovtedy žalobca nevyužíval a hneď po tom, ako na tento účet prišli prostriedky patriace žalobcovi, boli tieto prostriedky prevedené na súkromný účet žalovaného.

6. Podľa žalobcu sa jedná o dôvodné podozrenie z porušenia povinnosti žalovaným pri správe cudzieho majetku, na základe ktorého vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.000.000,- Eur, resp. nárok na náhradu škody v tejto výške. Žalobca uviedol, že v konaní vo veci samej sa bude voči žalovanému domáhať vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.000.000,- Eur, alebo nároku na náhradu škody v tejto sume. Podľa žalobcu boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia vrátane osvedčenia nároku žalobcu, keďže finančné prostriedky patriace žalobcovi ako spoločnosti boli prevedené na súkromný účet žalovaného bez existencie právneho dôvodu, pričom boli vyvedené z majetku žalobcu v bezprostrednej časovej následnosti po tom, ako boli pripísané na účet žalobcu titulom úhrady kúpnej ceny na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 20.04.2026, ktorú žalovaný uzavrel s treťou osobou. Takéto konanie zakladá nárok voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo nárok na náhradu škody podľa (ďalej aj „“).

7. Úkony žalovaného vykazujú znaky vopred pripraveného konania s cieľom odčerpania finančných prostriedkov z majetku žalobcu a ich presunu mimo jeho kontroly. Z takéhoto konania žalovaného vyplýva dôvodná obava, že bude v takomto konaní pokračovať, resp. už podnikol alebo podnikne kroky smerujúce k znemožneniu ich vymoženia. Jedná sa o riziko, že finančné prostriedky budú bez ďalšieho prevedené na ďalšie bankové účty, a to aj do zahraničia alebo vybraté v hotovosti alebo inak rozptýlené tak, aby sa ich pôvod a dispozícia stali ťažko dohľadateľnými. Predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú finančné prostriedky majúce povahu vysoko likvidného majetku, pričom v takýchto prípadoch je časový faktor rozhodujúci a aj krátky časový odstup medzi podaním návrhu a rozhodnutím súdu môže viesť k nenávratnému zmareniu účelu konania. Naliehavosť zásahu súdu je umocnená aj tým, žalovaný už raz vykonal rýchly a efektívny presun finančných prostriedkov v krátkom časovom úseku od 22.04.2026 do 23.04.2026, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že rovnaký postup zvolí aj pri ďalšom nakladaní s týmito finančnými prostriedkami. Keďže nie je zrejmé, že by žalovaný disponoval iným dostatočným majetkom, potom je dôvodná obava z ohrozenia prípadnej exekúcie potencionálnej pohľadávky. Vzhľadom na charakter sporu nie je možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, hoci pohľadávka z účtu v banke by mohla byť spôsobilým predmetom sudcovského záložného práva. Je však podľa žalobcu potrebné skúmať aj ďalšie predpoklady spôsobilosti predmetu záložného práva, a to aj to, či pohľadávka z účtu v banke je prevoditeľná alebo nie. Je potrebné teda

skúmať aj to, či je možné zriadiť záložné právo aj k pohľadávke z účtu v banke, ak postúpenie tejto pohľadávky odporuje zmluve medzi bankou a dlžníkom, pričom žalobca nedisponuje informáciami a ani nemá zákonnú možnosť získať informácie týkajúce sa priameho vzťahu medzi žalovaným a jeho bankou, v ktorej má žalovaný zriadený účet. Sledovaný účel preto nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa vyjadril k tvrdeniam žalovaného, ktoré sú podľa žalobcu nepravdivé a zavádzajúce. Žalovaným predloženú Mandátnu zmluvu zo dňa 04.01.2024 spochybnil z dôvodu, že vykazuje znaky ex post legalizačného dokumentu vytvoreného žalovaným účelovo na dodatočnú legalizáciu prevodu finančných prostriedkov v neprospech žalobcu na účet žalovaného a o existencii tejto zmluvy nebola doteraz žiadna zmienka. Aj v prípade existencie žalovaným predloženej Mandátnej zmluvy je nepravdepodobné, aby za predaj nehnuteľností za kúpnu cenu 1.000.000,- Eur vznikol nárok na odmenu vo výške 1.200.000,- Eur.

9. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že bez výzvy súdu a bez doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, sa k návrhu vyjadril aj žalovaný, ktorý ho navrhol zamietnuť. Podľa žalovaného neodkladné opatrenie nie je nevyhnutné vzhľadom na už existujúcu blokáciu na účte žalovaného na základe podania žalobcu. Podľa žalovaného žalobca prostredníctvom svojej konateľky, ktorá je bývalou manželkou žalovaného, neuviedol reálny skutkový stav veci a všetky okolnosti prípadu, pričom nespochybnil prevod finančných prostriedkov vo výške 1.000.000,- Eur z účtu žalobcu na účet žalovaného ako konateľa žalobcu. Podľa žalovaného však išlo o vedomý a vopred dohodnutý úkon konateľa urobený v dobrej viere. Tvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným ako jeho konateľom bola uzavretá Mandátna zmluva zo dňa 04.01.2024, na základe ktorej žalovaný realizoval predaj predmetných nehnuteľností. Podľa žalovaného vzhľadom na neetické správanie konateľky žalobcu väčšinový spoločník požiadal, aby sa vec vyriešila v rámci spoločnosti a žalovaný ako konateľ žalobcu dňa 22.05.2026 zvolal mimoriadne valné zhromaždenie na deň 12.06.2026.

10. Po oboznámení sa s obsahom spisu a predloženými listinnými dokladmi okresný súd dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť.

11. Primárne sa okresný súd zaoberal (bod 59. odôvodnenie napadnutého rozhodnutia) späťvzatím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol doručený okresnému súdu v listinnej podobe dňa 28.05.2026. Jednalo sa o podanie nazvané „Späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Oznámenie o vypovedaní plnej moci advokátskej kancelárii“ (ďalej aj „späťvzatie“), ktoré podala obchodná spoločnosť žalobcu zastúpená konateľmi žalobcu, a to p. F. B. a p. A. B.. Okresný súd zdôraznil, že späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobou, ktorá je síce konateľom subjektu, ktorý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal, avšak súčasne je osobou, voči ktorej návrh smeruje, je konaním, ktoré má znaky zjavného konfliktu záujmov. Žalobca sa domáha neodkladného opatrenia za účelom zabezpečenia tvrdeného nároku voči konateľovi A. B., t.j. žalovanému, z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, resp. náhrady škody podľa , teda nároku spoločnosti ako žalobcu na náhradu škody spôsobenej porušením povinností pri výkone pôsobnosti konateľa. Podľa okresného súdu je neprípustné, aby konateľ, voči ktorému smeruje žaloba alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, zastupoval spoločnosť, ktorá takú žalobu alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala a konanie iniciovala. Pripustenie možnosti späťvzatia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by znamenalo v takej situácii zmarenie práva účastníka na spravodlivé konanie pred súdom. Okresný súd z uvedeného dôvodu na podanie doručené dňa 28.05.2026 obsahujúce späťvzatie návrhu neprihliadol a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol.

12. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa ďalej okresný súd zaoberal splnením zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že na jeho nariadenie postačuje, aby dôvodnosť uplatneného nároku a potreba neodkladnej úpravy pomerov bola aspoň osvedčená, ktorá podmienka v predmetnej veci splnená bola. Žalobca osvedčil ním uvádzané skutkové tvrdenie o zriadení účtu žalobcu v E. A. H., na ktorý bola prijatá platba vo výške 1.000.000,- Eur ako aj to, že táto suma bola následne z novozriadeného účtu žalovaným prevedená na jeho osobný účet vedený v G., H.. Skutkové tvrdenie o prevode finančných prostriedkov nebolo popreté ani žalovaným. Žalovaný však vo svojom vyjadrení pred vydaním neodkladného opatrenia popieral, že k tomuto prevodu došlo neoprávnene, keď poukazoval na ním predloženú Mandátnu zmluvu, na základe ktorej k takémuto prevodu finančných

prostriedkov došlo, pričom uvedenú Mandátnu zmluvu žalobca spochybňoval z dôvodu jej dodatočného vyhotovenia.

13. Okresný súd konštatoval, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bolo osvedčené a žalovaným nespochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaný previedol finančné prostriedky v sume 1.000.000,- Eur z účtu žalobcu na svoj osobný účet. Skutkové tvrdenie žalovaného a ním uvádzané odôvodnenie prevodu finančných prostriedkov na základe predloženej Mandátnej zmluvy bude podľa okresného súdu predmetom dokazovania vo veci samej. Samotná skutočnosť, že žalovaný ako konateľ žalobcu previedol na svoj osobný účet finančné prostriedky vo výške 1.000.000,- Eur, predstavuje podľa okresného súdu pre účely nariadenia neodkladného opatrenia osvedčenie dôvodnosti uplatneného nároku, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana.

14. Okresný súd dospel k záveru o osvedčení obavy, že prípadná exekúcia na vymoženie žalobcom tvrdeného nároku by bez nariadenia neodkladného opatrenia mohla byť ohrozená. Napriek tomu však návrh zamietol, keďže v zmysle neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktorú podmienku skúma súd vždy ex offo. Žalobcom tvrdený nárok, ktorému má byť poskytnutá ochrana nariadením neodkladného opatrenia, predstavuje nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky. Len výnimočne je možné nariadiť neodkladné opatrenie z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi, a to vtedy, ak žalobca preukáže, že dosiahnutiu sledovaného účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenie bránia konkrétne dôvody. Osvedčenie takejto skutočnosti je na žalobcovi. Podľa okresného súdu žalobca vo vzťahu k subsidiarite neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu neuviedol konkrétne skutkové tvrdenia, ktorými by bolo odôvodnené, prečo nie je možné dosiahnuť sledovaný účel zabezpečovacím opatrením a je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Okresný súd zdôraznil, že nemá možnosť výberu, či neriadi neodkladné opatrenia alebo zabezpečovacie opatrenie, keďže podmienka, že neodkladné opatrenie súd nariadi len vtedy, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, vyplýva priamo zo zákona a splnenie tejto podmienky podľa skúma súd z úradnej povinnosti. Podľa okresného súdu neboli v prejednávanej veci zistené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali predpoklad, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by sledovaný účel, ktorý by mal byť dosiahnutý neodkladným opatrením, nebolo možné dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Neboli preto splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a okresný súd návrh na nariadenie neodkladné opatrenia zamietol.

15. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania okresný súd podľa v spojení s rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva aj keď bol úspešný vo veci samej, pretože síce sa žalovaný k veci vyjadril, avšak bez toho, aby bol na to súdom vyzvaný a v takom prípade si výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú, platí sám.

16. Proti výroku I. napadnutého uznesenia zo dňa 29.05.2026, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa a navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok I. napadnutého rozhodnutia a nariadil neodkladné opatrenie v zmysle návrhu žalobcu.

17. V odvolaní žalovaný poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom okresný súd dospel k záveru, že žalobca osvedčil ním uvádzané skutkové tvrdenia o prevode finančných prostriedkov z účtu žalobcu na osobný účet žalovaného vo výške 1.000.000,- Eur. Poukázal aj na záver okresného súdu o osvedčení obavy z ohrozenia prípadnej exekúcie, pričom okresný súd návrh zamietol z jediného dôvodu subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. Žalobca namietal tento záver okresného súdu, pretože okresný súd nevykonal test efektivity zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k bankovému účtu žalovaného, k likvidite prostriedkov alebo k riziku okamžitého prevodu prostriedkov z účtu žalovaného. Napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu vychádza z nesprávnej aplikácie , a to napriek tomu, že okresný súd osvedčil existenciu žalobcom tvrdeného nároku, ako aj existenciu dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie a napriek tomu dospel k záveru, že sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením vo forme zriadenia sudcovského záložného práva podľa . Ustanovenie vyžaduje reálnu schopnosť zabezpečovacieho opatrenia dosiahnuť sledovaný účel ochrany práv žalobcu v konkrétnych skutkových okolnostiach. Okresný súd otázku subsidiarity posúdil formálne a abstraktne bez toho, aby

skúmal, či zabezpečovacie opatrenie v okolnostiach prejednávanej veci je objektívne spôsobilé zabrániť bezprostredne hroziacemu zmareniu budúcej exekúcie. Za stavu, keď okresný súd mal osvedčenú dôvodnosť žalobcom tvrdeného nároku, prevod finančných prostriedkov vo výške 1.000.000,- Eur z účtu žalobcu na účet žalovaného, ako aj osvedčenie obavy, že budúca exekúcia môže byť ohrozená, je napadnuté rozhodnutie vnútorne rozporné, keď podľa záverov okresného súdu má byť ochrana žalobcu zabezpečená prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, ktorého účinky nie sú okamžité a ktorého realizácia je závislá od viacerých ďalších procesných a technických úkonov.

18. Okresný súd nezohľadnil dostatočne, že predmetom navrhovanej ochrany sú peňažné prostriedky na bankovom účte, teda majetok s vysokou likviditou, s ktorými je možné okamžite disponovať. Podľa žalobcu nie je možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže cieľom žalobcu bolo predísť zmareniu budúcej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Dosiahnutie tohto cieľa zabezpečovacím opatrením nie je vždy možné, keďže toto je závislé od viacerých nepredvídateľných okolností, ktoré veriteľ ovplyvniť nevie. Často je rozhodujúce využitie momentu prekvapenia dlžníka, ktorý mal na účte finančné prostriedky, keď dlžník ako majiteľ účtu by sa nemal o nariadení zabezpečovacieho opatrenia dozvedieť skôr, ako mu banka odmietne vyplatiť peňažné prostriedky z dôvodu nariadeného zabezpečovacieho opatrenia. Z hľadiska dosiahnutia „momentu prekvapenia“ dlžníka je pri zabezpečovacom opatrení obmedzujúca predovšetkým povinnosť súdu odoslať uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia stranám sporu najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia, následkom čoho nemožno vopred predvídať, kedy sa dlžník o nariadení zabezpečovacieho opatrenia skutočne dozvie a nie je možné vylúčiť, že to bude už v deň odoslania tohto rozhodnutia (ak sa doručuje elektronicky). Je až nemožné zároveň dosiahnuť, aby súčasne v tejto lehote bolo uznesenie doručené notárovi na registráciu, notár registráciu vykonal, vydal veriteľovi výpis z registra záložných práv a veriteľ týmto výpisom preukázal banke vznik záložného práva, keďže hoci sa záložné právo zriaďuje už vydaním uznesenia súdom, jeho vznik je podmienený registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Aj po registrácii záložného práva banka nie je záložným právom viazaná, pokiaľ jej jeho vznik nebol preukázaný. Podľa žalobcu preto nemožno sledovaný cieľ, ktorým je predchádzanie zmareniu exekúcie prikázaním pohľadávky vždy spoľahlivo dosiahnuť. Sudcovské záložné právo na účet nepredstavuje okamžitý „blokovací mechanizmus“, pričom pri neodkladnom opatrení naopak nie je treba registrovať záložné právo a toto následne preukazovať, postačuje jeho vydanie. Podľa žalobcu zabezpečovacie opatrenie negarantuje zachovanie predmetu budúcej exekúcie ani dočasnú imobilizáciu finančných prostriedkov, nebráni okamžitému odčerpaniu peňazí pred účinkami registrácie v príslušnom registri notárom a oznámením v banke. Pri peňažných prostriedkoch na bankovom účte je ochrana poskytovaná zabezpečovacím opatrením z povahy veci následná, zatiaľ čo ochrana poskytovaná neodkladným opatrením je bezprostredná. Žalobca zároveň uviedol, že paralelne využil už aj procesný prostriedok zabezpečovacieho opatrenia podľa .

19. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

20. Po predložení veci na rozhodnutie odvolaciemu súdu o odvolaní žalobcu proti napadnutému rozhodnutiu, odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie z dôvodu predčasného predloženia veci, keďže okresný súd nerozhodol o návrhu na zastavenie konania žiadnym procesným spôsobom, hoci sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v bode 59. späťvzatím návrhu zaoberal.

21. Po vrátení veci okresnému súdu vydal okresný súd dopĺňacie uznesenie sp. zn. -165 zo dňa 24.07.2026, ktorý doplnil pôvodné rozhodnutie sp. zn. -122 zo dňa 29.05.2026 o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o výrok III., v ktorom rozhodol, že „Späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného na Okresnom súde Trenčín konateľmi žalobcu p. A. B. a p. F. B. doručené súdu dňa 28.05.2026 nie je účinné.“

22. V odôvodnení doplňujúceho uznesenia okresný súd poukázal na predmet konania, v ktorom sa žalobca domáhal voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze žalovaného nakladať s jeho účtom vedeným v G. G. H. spôsobom vymedzeným v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že rozhodnutím sp. zn. -122 zo dňa 29.05.2026 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku I. zamietol a po predložení veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, odvolací súd vec vrátil súdu prvej inštancie z dôvodu vyporiadania sa so späťvzatím návrhu zo strany konateľov žalobcu F. B. a F. B. a s účinkami vypovedania plnej moci.

23. S odkazom na ustanovenie a 2 , , , , a , , (ďalej aj „“) a rozhodol, že späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na základe podania konateľov žalobcu p. A. B. a p. F. B. doručené súdu dňa 28.05.2026 nie je účinné. V odôvodnení dopĺňacieho rozhodnutia uviedol, že po doručení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pred rozhodnutím o jeho zamietnutí, bolo dňa 28.05.2026 (na pečiatke súdu zjavne nesprávne uvedený dátum 28.06.2026) do spisu doručené podanie označené ako „Späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Oznámenie o vypovedaní plnej moci advokátskej kancelárii“ z ktorého vyplýva, že dôvodom odvolania plnej moci právnemu zástupcovi žalobcu (JUDr. Danica Birošová, s.r.o. ) a späťvzatia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli podľa p. F. B. a p. A. B. v návrhu uvedené evidentne nepravdivé tvrdenia a skutočnosť, že menšinová spoločníčka a konateľka žalobcu p. I. B. (bývalá manželka žalovaného) koná zo zištných dôvodov v rozpore s dobrými mravmi a predchádzajúcimi dohodami v rodinnej spoločnosti žalobcu. Subjekt, ktorý doručil uvedené späťvzatie, bol v tomto podaní označený ako žalobca, t.j. obchodná spoločnosť žalobcu zastúpená konateľmi žalobcu p. F. B. a p. A. B.. Okresný súd konštatoval, že z výpisu z obchodného registra žalobcu vyplýva, že konateľmi obchodnej spoločnosti boli v čase vydania dopĺňacieho rozhodnutia A. B., t.j. žalovaný, I. B. a F. B., ktorí sú oprávnení konať v mene žalobcu samostatne. Plnomocenstvo bolo právnemu zástupcovi žalobcu (Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o.) udelené žalobcom v zastúpení konateľa p. I. B., ktorá koná samostatne. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný voči žalovanému p. A. B.. Odvolanie plnomocenstva právnemu zástupcovi žalobcu osobou, ktorá je síce konateľom subjektu, ktorý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal, avšak je osobou, voči ktorej tento návrh smeruje, je konaním, ktoré má znaky zjavného konfliktu záujmov. Podľa okresného súdu rovnako je možné konflikt záujmov konštatovať aj u druhého konateľa p. F. B., ktorý, ako vyplýva z obsahu spisu, je blízkou osobou žalovaného.

24. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.06.2010, podľa ktorého v každom konkrétnom prípade vždy treba skúmať, či nedochádza k stretu záujmov medzi spoločnosťou a jej štatutárnym orgánom a či tento stret je riešiteľný podľa ustanovení a ak výsledkom tohto skúmania bude záver, že právna úprava na kolíziu záujmov obchodnej spoločnosti a jej štatutárneho orgánu na konkrétnu situáciu nedopadá, bude prichádzať do úvahy analogické použitie , podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa Okresného súdu preto nemôže žalovaný p. A. B. ako druhý konateľ a ani druhý konateľ, jemu blízka osoba p. F. B., zastupovať žalobcu v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, keďže nariadenia neodkladného opatrenia sa žalobca domáha za účelom zabezpečenia ním tvrdeného nároku voči žalovanému konateľovi p. A. B. z titulu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody, teda nároku spoločnosti na náhradu škody spôsobenej porušením povinností pri výkone pôsobnosti konateľa.

25. Podľa okresného súdu skutočnosti tvrdené žalovaným o kolízii záujmov medzi žalobcom ako obchodnou spoločnosťou a právnym zástupcom žalobcu (Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o.) z dôvodu neetického konania ostali len v rovine tvrdenia a neboli preukázané ani bližšie konkretizované. Z obsahu spisu tieto skutočnosti nevyplývajú. Okresný súd z uvedených dôvodov neprihliadol na odvolanie plnomocenstva udelené žalobcom v zastúpení konateľky p. I. B. H. kancelárii JUDr. Danici Birošovej a s týmto zástupcom žalobcu ďalej konal.

26. Okresný súd zopakoval, že späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podal žalobca v zastúpení konateľov p. F. B. a p. A. B., ktorý je síce konateľom žalobcu, ktorý návrh podal, avšak súčasne osobou, voči ktorej tento návrh smeruje a ide tak podľa okresného súdu o konanie majúce znaky zjavného konfliktu záujmov. Podľa okresného súdu je neprípustné, aby konateľ, voči ktorému smeruje žaloba alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, zastupoval spoločnosť, ktorá takúto žalobu alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala a konanie iniciovala. Kolízia záujmov medzi obchodnou spoločnosťou a konateľom sa vzťahuje aj ku konateľovi p. F. B., ktorý je blízkou osobou žalovaného.

27. Podľa okresného súdu je pravdou, že práva účastníka konania nie sú absolútne ako aj to, že každý z konateľov žalobcu koná samostatne a aj to, že za žalobcu návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia podala p. I. B., ktorá je konateľkou žalobcu a menšinovým spoločníkom žalobcu. Podľa okresného súdu však vzhľadom na to, že žalobca sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia za účelom zabezpečenia tvrdeného nároku voči žalovanému, t.j. konateľovi p. A. B., teda nároku spoločnosti na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. z titulu náhrady škody spôsobenej pri výkone pôsobnosti konateľa podľa , potom by pripustenie zastupovania žalobcu konateľom, ktorý je aj žalovaným alebo jeho blízkou osobou znamenalo nemožnosť prejednania veci pred súdom, a teda odopretie spravodlivosti. V prípade späťvzatia návrhu by nastala patová situácia, následkom ktorej by bolo zabránené náležitému uplatnenie práv žalobcu v súdnom konaní bez ohľadu na možný výsledok sporu. Pripustenie späťvzatia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v danej situácii by znamenalo zmarenie práva účastníka na spravodlivé konanie pred súdom. Okresný súd preto dospel k záveru, že nie je možné pripustiť účinky podaniu späťvzatia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného p. A. B. a p. F. B. doručenému súdu dňa 28.05.2026 a preto nie je späťvzatie účinné.

28. Proti dopĺňaciemu rozhodnutiu podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa , , , a a navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok III. napadnutého uznesenia v znení doplňujúceho uznesenia a konanie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

29. Žalovaný považoval výrok III. napadnutého uznesenia za nedôvodný, vecne nesprávny a nezákonný. Uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný prostredníctvom právneho zástupcu splnomocneného konateľkou žalobcu I. B.. Dňa 28.05.2026 bolo súdu doručené späťvzatie návrhu urobené v mene žalobcu jeho konateľmi p. A. B. a p. F. B.. V čase späťvzatia boli konateľmi žalobcu p. A. B., p. I. B. a p. F. B., ktorí boli oprávnení konať v mene žalobcu každý samostatne. Napriek tomu okresný súd dospel k záveru, že vo vzťahu k A. B. späťvzatie návrhu nie je účinné z dôvodu, že tento je súčasne žalovaným, voči ktorému návrh smeruje a vo vzťahu k F. B. súd existenciu konfliktu záujmov odôvodnil výlučne tým, že F. B. je blízkou osobou žalovaného. Takýto záver nemá skutkový ani právny základ. Zdôraznil, že F. B. je konateľ oprávnený konať v mene žalobcu samostatne a teda aj uskutočniť späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Prípadná existencia konfliktu záujmov na strane A. B. nemôže bez ďalšieho viesť k záveru, že je neúčinný aj procesný úkon uskutočnený F. B., ktorý bol oprávnený samostatne konať v mene žalobcu. Ak okresný súd dospel k záveru, že A. B. ako žalovaný nemohol v dôsledku konfliktu záujmov zastupovať žalobcu pri späťvzatí, mal posúdiť samostatne procesný úkon F. B.. Takouto povahou samostatného procesného úkonu sa však okresný súd nezaoberal.

30. Žalovaný v odvolaní uviedol, že je otcom ďalšieho konateľa F. B., a teda ide o osoby blízke. Samotná existencia vzťahu otca a syna však bez ďalšieho neznamená, že záujmy F. B. sú v rozpore so záujmami žalobcu. Predpokladom aplikácie nie je samotná existencia príbuzenského vzťahu, ale existencia konkrétneho a reálneho rozporu medzi záujmom zástupcu a záujmom zastúpeného. Vo vzťahu k F. B. okresný súd uviedol iba to, že sa jedná o osobu blízku žalovaného a na základe tejto jedinej skutočnosti dospel k záveru, že sa nachádza v konflikte záujmov so žalobcom. Takýto záver je nedostatočný. Príbuzenský vzťah môže byť okolnosťou, ktorá odôvodňuje potrebu dôslednejšie skúmať existenciu konfliktu záujmov, sám o sebe však nenahrádza zistenie konkrétneho rozporu záujmov. Konkrétne skutkové zistenia o existencii rozporu záujmov medzi F. B. a žalobcom napadnuté uznesenie neobsahuje. Blízky vzťah k žalovanému nie je totožný s rozporom záujmov voči žalobcovi.

31. Konateľ F. B. nie je len konateľom žalobcu, ale aj jeho väčšinovým spoločníkom s obchodným podielom vo výške 51 %, čo predstavuje významnú okolnosť, ktorou sa mal pri posudzovaní konkrétneho rozporu záujmov okresný súd zaoberať. Jeho záujem preto nemožno bez ďalšieho stotožniť so záujmami žalovaného ako jeho otca. Súd nevysvetlil, prečo záujem žalobcu stotožnil výlučne s procesným postupom konateľky I. B., ktorá je menšinovou spoločníčkou žalobcu, zatiaľ čo názor väčšinového spoločníka a konateľa F. B. označil za konanie v rozpore so záujmom spoločnosti. Bez zákonného podkladu preto priznal okresný súd prejavu vôle jedného konateľa vyššiu právnu silu ako prejavu vôle iného. Podľa žalovaného záver okresného súdu, podľa ktorého F. B. späťvzatím návrhu konal v rozpore so záujmami žalobcu, spochybňujú aj skutočnosti vyplývajúce zo súvisiaceho trestného konania vedeného Krajským riaditeľstvom PZ v Trenčíne pod ČVS: KRP-24/2-VYS-TN-2026. Poukázal na výsluch svedkýň, a to zamestnankýň žalobcu D. I. a L. H. I., ktoré vypovedali o ich vedomosti, že žalovaný mal voči žalobcovi nárok na vyplatenie odmeny. Žalovaný namietal, že okresný súd neprípustne stotožnil záujem spoločnosti iba s vôľou konateľky I. B.. Napriek tomu, že plnomocenstvo právnemu zástupcovi

žalobcu udelila I. B., z tejto skutočnosti nemožno vyvodiť, že iba ona bola oprávnená určovať procesný postup žalobcu alebo že jej prejav vôle bol nadradený prejavom vôle ostatných konateľov. Tak ako bola I. B. oprávnená podať prostredníctvom advokátskej kancelárie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aj F. B. bol oprávnený uskutočniť následný procesný úkon späťvzatia návrhu. Vnútorný spor medzi konateľmi alebo spoločníkmi nemožno riešiť tak, že súd sám určí, ktorý z konateľov reprezentuje „skutočný“ záujem spoločnosti. Záver okresného súdu, že iba pokračovanie v konaní iniciované I. B. je v záujme žalobcu, zatiaľ čo späťvzatie návrhu F. B. je v rozpore so záujmom žalobcu, nebolo odôvodnené konkrétnymi skutkovými zisteniami.

32. Žalovaný namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia , keď vo vzťahu k A. B., t.j. k žalovanému, okresný súd v napadnutom rozhodnutí identifikoval konkrétnu okolnosť, z ktorej rozpor záujmov vyplýva, avšak vo vzťahu k druhému konateľovi F. B. takúto konkrétnu okolnosť neuviedol. F. B. nebol na strane žalovaného, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je smerovaný voči nemu a žalobca voči nemu v tomto konaní žiaden nárok neuplatňoval. Jediným dôvodom, pre ktorý súd rozšíril konflikt záujmov aj na F. B., bol jeho vzťah syna k žalovanému, čo je neprimerané a nemá oporu v . Ak teda bolo späťvzatie uskutočnené osobou oprávnenou konať v mene žalobcu a nebol preukázaný konkrétny konflikt jej záujmov so záujmami žalobcu, okresný súd bol povinný rešpektovať dispozičný úkon a konanie zastaviť. Zastavenie konania na základe účinného späťvzatia nepredstavuje odopretie spravodlivosti, ale zákonom predpokladaný dôsledok dispozičného úkonu žalobcu.

33. Žalovaný ďalej poukázal na konflikt záujmov právnej zástupkyne žalobcu, pričom okresný súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že tvrdenia o jej konflikte záujmov zostali len v rovine nepreukázaných tvrdení. %žalovaný uviedol, že na základe sťažnosti A. B. a F. B. sa pred Slovenskou advokátskou komorou vedie voči advokátke zastupujúcej žalobcu sťažnostné konanie č. k. pre namietaný konflikt záujmov spočívajúci v súbežnom zastupovaní žalobcu a jeho konateľky a spoločníčky I. B.. Odkázal v tejto súvislosti na rozhodnutia disciplinárneho senátu SAK zo dňa 17.10.2011 sp. zn. DS I.-81/11:1032/2011 a zo dňa 26.11.2020 sp. zn. DS IX.-39/2020:2773/2019. Okresný súd preto postupoval nekonzistentne, keď pri F. B. vyvodil konflikt záujmov zo samotného príbuzenského vzťahu, avšak konkrétnu námietku konfliktu záujmov právnej zástupkyne žalobcu zamietol bez dôsledného preskúmania.

34. Žalovaný namietal nesprávny záver okresného súdu o patovej situácii a odopretí spravodlivosti v prípade pripustenia späťvzatia návrhu. Podľa žalovaného je tento záver nesprávny, keďže dvaja z konateľov prejavili vôľu zobrať návrh späť a minimálne vo vzťahu k F. B. nebol konkrétny konflikt záujmov preukázaný. Nie je úlohou okresného súdu nahrádzať obchodné alebo procesné rozhodovanie oprávnených orgánov spoločnosti vlastným hodnotením toho, čo je pre spoločnosť výhodnejšie. V prípade vnútorného sporu medzi konateľmi a spoločníkmi, tento spor nie je možné riešiť tým, že súd jednému konateľovi odníme jeho navonok zapísané konateľské oprávnenia bez konkrétneho zákonného dôvodu. Podľa žalovaného preto napadnuté doplňujúce rozhodnutie neobsahuje dostatočné skutkové a právne dôvody, na základe ktorých by bolo možné preskúmať záver o konflikte záujmov F. B.. Konflikt záujmov odvodený tým, že F. B. je blízkou osobou žalovaného, nezodpovedá požiadavkám na riadne, presvedčivé a preskúmateľné súdne rozhodnutie a zasahuje do práva žalovaného na spravodlivý proces. Okresný súd preto nesprávne posúdil účinky späťvzatia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Aj kedy bolo možné prijať záver o konflikte záujmov na strane A. B., okresný súd bol povinný posúdiť procesný úkon F. B., ktorý je tiež samostatne konajúcim konateľom žalobcu.

35. Dňa 02.09.2026 sa k odvolaniu žalovaného voči výroku III. napadnutého rozhodnutia v znení jeho dopĺňacieho uznesenia vyjadril žalobca. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie v znení výroku III. dopĺňajúceho uznesenia je vecne a právne správne, zákonné, zodpovedajúce skutkovým okolnostiam. Argumentácia žalovaného v odvolaní je založená na nesprávnom stotožnení všeobecného oprávnenia konateľa konať samostatne v mene obchodnej spoločnosti s jeho oprávnením zastupovať spoločnosť pri konkrétnom procesnom úkone v situácii objektívneho konfliktu záujmov. Odvolanie žalovaného je založené na nesprávnom východisku, podľa ktorého oprávnenie konateľa konať za spoločnosť samostatne predstavuje súčasne oprávnenie zastupovať spoločnosť pri akomkoľvek jednotlivom úkone bez ohľadu na existenciu konfliktu záujmov. Žalovaný nesprávne redukuje záver súdu o konflikte záujmov F. B. na samotný príbuzenský pomer k žalovanému, pretože súd tento vzťah posudzoval v

kontexte predmetu konania, uplatneného nároku spoločnosti proti A. B. a následného procesného úkonu vykonaného A. a F. B..

36. Túto procesnú situáciu okresný súd posúdil správne, keď dospel k záveru, že osoba, ktorej záujmy sú pri konkrétnom úkone v rozpore so záujmami zastúpeného, nemôže prostredníctvom svojho formálneho oprávnenia konať za zastúpeného a dosiahnuť výsledok priaznivý pre seba alebo pre osobu, ktorej záujem presadzuje na úkor zastúpeného. Právny spor nie je v tom, či bol F. B. zapísaný ako samostatne konajúci konateľ, ale v tom, či bol vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci oprávnený za žalobcu uskutočniť procesný úkon smerujúci k ukončeniu konania, ktorého predmetom bola ochrana majetkového nároku žalobcu proti jeho otcovi A. B.. Ustanovenie nerieši a nevylučuje situáciu, keď je konkrétny konateľ vo vzťahu ku konkrétnemu úkonu v konflikte záujmov a preto samotný spôsob konania podľa nie je možné vykladať izolovane od povinností konateľa podľa . Ak neupravuje konkrétny dôsledok kolízie záujmov pri zastupovaní spoločnosti pri konkrétnom procesnom úkone, podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR prichádza do úvahy analogická aplikácia . Ustanovenie preto nevylučuje posúdenie, či konkrétnemu konateľovi vzhľadom na konflikt záujmov nebráni zákonná prekážka zastupovať spoločnosť pri konkrétnom úkone. Právny názor žalovaného by potom viedol k záveru, že spôsob konania by sa zmenil na absolútnu imunitu voči pravidlám konfliktu záujmov. Nie je preto rozhodujúce, či F. B. bol formálne oprávnený konať za žalobcu samostatne, ale či vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci bol spôsobilý zastupovať spoločnosť práve pri späťvzatí, čo nebol.

37. Žiadne konateľské oprávnenie nemožno interpretovať bez ohľadu na zákonné povinnosti a limity jeho výkonu. upravuje spôsob konania a určuje, v čí prospech a s akou mierou lojality sa toto oprávnenie musí vykonávať. Je nesprávna argumentácia žalovaného, že okresný súd poprel oprávnenie F. B. samostatne konať za spoločnosť. Naopak, okresný súd vzhľadom na okolnosti prípadu dospel k záveru o nemožnosti pripustenia zastupovať žalobcu ani žalovaným a ani jeho blízkou osobou F. B.. Okresný súd konštatoval, že samotné oprávnenie konateľa konať nie je spôsobilé preklenúť konflikt záujmov existujúci pri konkrétnom procesnom úkone a vzhľadom na charakter konania nemožno pripustiť zastupovanie žalobcu žalovaným ani jeho blízkou osobou F. B.. Okresný súd preto nepoprel ani neobmedzil všeobecné konateľské oprávnenie F. B. konať za spoločnosť žalobcu, ale od tohto oprávnenia odlíšil spôsobilosť konateľa zastupovať spoločnosť pri konkrétnom procesnom úkone v označenom konfliktom záujmov. Okresný súd posudzoval výlučne oprávnenie F. B. zastupovať žalobcu v tomto konkrétnom konaní. Tvrdenie žalobcu, že samotná existencia vzťahu otca a syna konflikt záujmov nezakladá, nevylučuje odlišnú situáciu v konkrétnej skutkovej situácii v konkrétnej prejednávanej veci. A. B. je osobou, proti ktorej bol uplatnený nárok na zabezpečenie tvrdeného nároku a F. B. je jeho synom, ktorý spoločne vykonali späťvzatie návrhu a pokúsili sa odvolať plnomocenstvo právnemu zástupcovi žalobcu, ktorého dôsledkom malo byť ukončenie súdneho konania predstavujúce pre A. B. procesné a majetkové riziko. Súd definoval predmet nároku, ktorým je zabezpečenie pohľadávky žalobcu proti žalovanému z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, alternatívne náhrady škody podľa . Súd preto nevyvodil konflikt záujmov len zo samotného príbuzenstva, keďže príbuzenský vzťah bol jednou z okolností, ktoré hodnotil. Ďalšou významnejšou okolnosťou bolo konkrétne procesné postavenie F. B. smerujúce k rovnakému výsledku ako konanie samotného žalovaného a bolo vykonané spoločne s ním. Rozpor záujmov môže existovať aj vtedy, ak zástupca presadzuje záujem tretej osoby pred záujmom zastúpeného, pričom nie je nevyhnutné, aby sám získal peňažné plnenie, rozhodujúce je, či objektívne existuje protichodnosť záujmov pri právnom úkone, ktorá bola v prejednávanej veci zrejmá.

38. Žalobca nesúhlasil ani s argumentáciou žalovaného, že okresný súd uprednostnil vôľu 49 % spoločníčky pred záujmami samotnej spoločnosti a ďalšieho väčšinového spoluvlastníka F. B.. Podľa žalobcu F. B. pri späťvzatí nekonal ako valné zhromaždenie ani ako nositeľ 51 % hlasovacích práv, ale ako konateľ žalobcu. Pokiaľ žalovaný poukazuje na výpovede D. I. a L. H. I. v trestnom konaní, z ktorých má vyplývať existencia nároku žalovaného na odmenu, podľa žalobcu sa jedná len o tvrdenie, pričom existencia alebo neexistencia takéhoto nároku na odmenu nie je predmetom napadnutého rozhodnutia, keď okresný súd posudzoval výlučne otázku, či späťvzatie vykonané A. B. a F. B. vyvolalo procesné účinky. Je nesprávna argumentácia žalovaného, že súd priznal vôli I. B. vyššiu silu ako vôli F. B., keď súd posudzoval len konflikt záujmov osôb, ktoré sa pokúsili vykonať späťvzatie návrhu. Žalobcom nie je I. B., ale spoločnosť EUROPEUM, s.r.o. a nárok zabezpečený návrhom nepatrí I. B., ale žalobcovi ako obchodnej spoločnosti. Okresný súd teda posudzoval výlučne účinnosť konkrétneho procesného úkonu,

a to späťvzatia návrhu a oprávnenia osôb, ktoré ho vykonali za žalobcu. Záver o neúčinnosti späťvzatia je dôsledkom konfliktu záujmov A. a F. B. a nie výsledkom uprednostňovania jedného konateľa pred druhým.

39. Žalovaný namietal, že vo vzťahu k F. B. konflikt záujmov daný nebol, keďže F. B. nie je žalovaným a voči nemu spoločnosť nárok neuplatňuje. Podľa žalobcu v prejednávanej veci nie je rozhodujúce, či je konateľ sám procesnou protistranu spoločnosti, ale rozhodujúce je to, či pri konkrétnom úkone existuje objektívny rozpor medzi záujmom spoločnosti a záujmom, ktorý konateľ svojím konaním sleduje alebo presadzuje. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom sa za kolízne situácie označujú aj prípady, keď je zástupca v značnej miere ovplyvnený záujmami tretej osoby. Podstatné je, že späťvzatím návrhu vykonaným F. B. spoločne s A. B. smeroval k ukončeniu konania, ktorým spoločnosť chránila svoj tvrdený majetok práve voči A. B., teda osoby F. B. blízkej. Konflikt záujmov nemožno vylúčiť len preto, že prospech z procesného úkonu nemal smerovať priamo F. B., ale osobe blízkej. Vo vzťahu k aplikácii ustanovenia poukázal žalobca na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. , Ústavného súdu SR sp. zn. -18. F. B. nebol posudzovaný ako kolízny preto, že by bol druhým žalovaným, ale preto, že v mene žalobcu vykonal dispozičný úkon bezprostredne prospievajúci osobe jemu blízkej, ktorá bola protistranou žalobcu. Späťvzatie žaloby ako základný dispozičný úkon podľa preto realizovala v mene žalobcu osoba, ktorá nebola oprávnená žalobcu pri takomto úkone zastupovať z dôvodu konfliktu záujmov. Okresný súd správne najprv posúdil, či späťvzatie predstavuje účinný prejav vôle a dospel k záveru, že osoby, ktoré ho vykonali, boli v konflikte záujmov, a preto mu nemohol priznať procesné účinky podľa a 145 .

40. Žalobca sa vyjadroval aj k tvrdeniam žalovaného o sťažnostnom konaní pred Slovenskou advokátskou komorou (SAK) a na disciplinárnu rozhodovaciu prax SAK, z čoho sa žalovaný snažil vyvodiť nesprávnosť záveru okresného súdu o nepreukázaní konfliktu záujmu zástupcu žalobcu. Okresný súd sa touto námietkou zaoberal so záverom, že tvrdenia o neetickom konaní a konflikte záujmov zostali v rovine tvrdenia a neboli preukázané, keď samotné podanie sťažnosti na SAK nepreukazuje pravdivosť jej obsahu, pričom nebolo predložené žiadne rozhodnutie SAK, ktoré by správnosť argumentácie potvrdzovalo.

41. Konflikt záujmov nemožno sanovať tým, že sa k jednému kolíznemu zástupcovi pridá druhý kolízny zástupca. Okresný súd dospel k správnemu záveru, že pri opačnom výklade, t.j. ak by žalovaný konateľ alebo jeho blízka osoba mohli vziať späť návrh smerujúci proti žalovanému konateľovi, spoločnosti by bolo fakticky znemožnené dosiahnuť súdne prejednanie jej nároku. Okresný súd jednoznačne uviedol, že nariadením neodkladného opatrenia sa žalobca domáha zabezpečenia nároku proti A. B. a preto z tohto dôvodu nemôže žalobcu zastupovať ani samotný žalovaný, ani za okolností prejednávanej veci jeho blízka osoba F. B.. V konaní je nesporné, kto podal späťvzatie, aké boli vzťahy medzi dotknutými osobami, proti komu návrh smeroval a aký bol jeho predmet. Žalovaný pritom v odvolaní nespochybňuje skutkové zistenia, ale právny význam, ktorý im súd priznal. Výklad presadzovaný žalovaným by popieral účel zákazu kolízneho konania a zbavoval by spoločnosť efektívnej súdnej ochrany práve v situácii, na ktorú sa má zákaz konfliktu vzťahovať. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil výrok III. uznesenia napadnutého rozhodnutia v znení jeho dopĺňajúceho uznesenia ako vecne správny a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

42. Podaním zo dňa 13.09.2026 žalovaný odvolaciemu súdu oznámil, že valné zhromaždenie žalobcu konané dňa 12.08.2026 odvolalo z funkcie konateľky I. B., ktorá podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je predmetom tohto konania. Okresný súd v Trenčíne na základe uvedeného vykonal výmaz I. B. z obchodného registra. Jediným konateľom a osobu oprávnenou samostatne konať v mene žalobcu je preto iba p. F. B., ktorý opakovane podal späťvzatie návrhu po začatí konania. Zároveň poukázal žalovaný na to, že v trestnom konaní vedenom na Krajskom riaditeľstve PZ SR v Trenčíne pod č. ČVS: KRP-24/2-VYS-TN-2026 boli ku dňu 10.09.2026 vypočutí všetci do úvahy pripadajúci svedkovia a všetky výpovede vyvracajú tvrdenie I. B. vo vzťahu k údajne neoprávnenému vyplateniu odmeny konateľovi A. B. vo výške 1.000.000,- Eur. V dôsledku konania I. B. a jej krivého obvinenia sa konateľ p. A. B. písomným podaním zo dňa 25.08.2026 vzdal funkcie konateľa žalobcu, valné zhromaždenie žalobcu zo dňa 10.09.2026 zobralo na vedomie vzdanie sa funkcie konateľa a registrátor ho následne vymazal z obchodného registra. Jediný konateľ žalobcu F. B. opakovane dňa 28.05.2026 a 17.08.2026 vypovedal všetky plné moci udelené bývalou konateľkou

Advokátskej kancelárii JUDr. Danice Birošovej, s.r.o. Jedinou aktívne legitimovanou osobou oprávnenou konať za navrhovateľa je od 12.08.2026 výlučne konateľ F. B.. Na základe späťvzatia návrhu zo dňa 28.05.2026 preto žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby konanie o nariadenie neodkladného opatrenia zastavil.

43. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa , a a v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a žalovaného proti napadnutému rozhodnutiu v znení dopĺňacieho rozhodnutia nie je dôvodné.

44. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým mal zakázať žalovanému nakladať s jeho účtom vedeným v G., H. žalobcom vymedzeným spôsobom, rozhodol uznesením sp. zn. -122 zo dňa 29.05.2026 vo výroku I. tak, že návrh zamietol.

45. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia (bod 59. odôvodnenia) vyplýva, že okresný súd sa v ňom zaoberal aj späťvzatím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré dňa 28.05.2026 bolo doručené okresnému súdu pod názvom „Späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Oznámenie o vypovedaní plnej moci advokátskej kancelárii“ a ktoré bolo podané subjektom označeným ako žalobca a v jeho mene podpísané ďalšími dvoma konateľmi A. B. a F. B.. Hoci sa okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj týmto podaním A. B. a F. B., výrok tohto rozhodnutia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nezohľadňoval túto časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa okresný súd vysporiadaval s dispozičným úkonom dvoch samostatne konajúcich konateľov so späťvzatím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Po vrátení veci odvolacím súdom bez rozhodnutia súdu prvej inštancie následne okresný súd doplňujúcim uznesením rozhodol, že späťvzatie návrhu vykonané v podaní doručenom súdu dňa 28.05.2026 a podpísané A. B. a F. B. je neúčinné pre konflikt záujmov na strane konateľa žalovaného A. B., ktorý je zároveň žalovaný, voči ktorému smeruje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a ktorý má zabezpečovať nárok tvrdený žalobcom na náhradu škody, resp. na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému. Z dôvodu, že na strane F. B. sa jedná o osobu blízku žalovanému, dôvod neúčinnosti späťvzatia návrhu, t.j. konflikt záujmov z dôvodu procesného postavenia A. B. ako žalovaného, sa podľa okresného súdu vzťahuje aj na konanie druhého konateľa žalobcu F. B..

46. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v znení dopĺňacieho uznesenia, konštatoval osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana spočívajúceho vo vydaní bezdôvodného obohatenia vo výške 1.000.000,- Eur, resp. v nároku na náhradu škody z titulu porušenia povinnosti žalovaného ako konateľa konať s odbornou starostlivosťou. V konaní mal osvedčenú aj obavu z ohrozenia exekúcie, vzhľadom na časové súvislosti zriadenia ďalšieho podnikateľského účtu žalobcu konaním žalovaného ako konateľa so samostatným konateľským oprávnením a následného bezodkladného prevodu finančných prostriedkov poukázaných treťou osobou na tento účet žalobcu, a to v prospech osobného účtu žalovaného. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu nepreukázania, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, pričom splnenie tohto predpokladu vychádzajúceho zo subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu súd skúma ex offo. Keďže nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, je tvrdenou peňažnou pohľadávkou žalobcu voči žalovanému, potom bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že ochranu tohto nároku pri osvedčenej hrozbe z ohrozenia exekúcie nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

47. Vo vzťahu k späťvzatiu návrhu podpísaného konateľom A. B. okresný súd v dopĺňacom rozhodnutí konštatoval neúčinnosť tohto úkonu z dôvodu zjavného konfliktu záujmov, keďže na strane žalovaného vystupuje konateľ žalobcu, ktorý je síce oprávnený na samostatné konanie v mene žalobcu, ale návrh smeruje voči nemu a preto je neprípustné, aby v takomto procesnom postavení A. B. mohol účinne zobrať späť návrh, ktorý smeruje voči nemu, a to z dôvodu kolízie záujmov v zmysle . Keďže späťvzatie návrhu bolo podpísané aj ďalším konateľom, a to F. B., ktorý je však osobou blízkou (synom) žalovaného, potom konflikt záujmu neumožňujúci účinne zobrať návrh späť A. B., voči ktorému návrh smeruje, sa vzťahuje aj na úkony a postup F. B. ako osoby oprávnenej samostatne konať za žalobcu.

48. Odvolací súd konštatuje, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia ako aj dopĺňacieho rozhodnutia osobami oprávnenými samostatne konať v mene žalobcu bola konateľka I. B., konateľ F. B. a konateľ A. B.. V čase vydania rozhodnutia odvolacieho súdu z výpisu z obchodného registra ako verejne prístupného registra v zmysle a vyplýva, že konateľom žalovaného ostal len F. B., nakoľko ďalšia konateľka I. B. bola ako konateľka žalobcu vymazaná z obchodného registra ku dňu 13.08.2026 a konateľ A. B. bol vymazaný ku dňu 11.09.2026.

49. Podľa (ďalej len „“), ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

50. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

51. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

52. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

53. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

54. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

55. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

56. Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

57. Podľa záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

58. Podľa (ďalej „“) zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

59. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

60. Predmetom konania bol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým mal súd žalovanému zakázať disponovať s jeho osobným účtom spôsobom určeným žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Na strane žalovaného v čase podania návrhu a vydania napadnutého rozhodnutia sa jednalo o jedného z troch konateľov žalobcu oprávneného konať v mene žalobcu samostatne. Okresný súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu nepreukázania zo strany žalobcu, že účel sledovaný navrhovaným neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

61. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu a žalovaného sa musel najprv vysporiadať s procesnými predpokladmi vecného preskúmania odvolania žalobcu voči napadnutému rozhodnutiu. Odvolací súd sa preto najprv musel vysporiadať s otázkou, či späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručené zo strany zostávajúcich dvoch konateľov so samostatným konateľským oprávnením pred rozhodnutím súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyvolalo účinky späťvzatia návrhu. Pokiaľ by došlo k účinnému späťvzatiu návrhu, v tom prípade by

nebola daná zo strany odvolacieho súdu možnosť vecného preskúmania odvolania voči napadnutému rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

62. Odvolací súd sa preto najprv vysporiadal s posúdením neúčinnosti späťvzatia návrhu okresným súdom z dôvodu, že v prípade jeho nesprávneho posúdenia by mohlo dôjsť zo strany odvolacieho súdu k vecnému rozhodovaniu o opravnom prostriedku, pri ktorom existuje prekážka jeho vecnej prejednateľnosti, čo by mohlo mať za následok porušenie základného práva na súdnu ochranu účastníka stojaceho na opačnej strane (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 12.10.2023, sp. zn. , rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ).

63. Okresný súd v doplňujúcom rozhodnutí dospel k záveru, že späťvzatie návrhu žalobcom, za ktorého späťvzatie podpísal konateľ A. B. a F. B., je neúčinné pre zjavný konflikt záujmov týchto osôb vo vzťahu k záujmom žalobcu. Odvolací súd sa s týmto posúdením zo strany okresného súdu stotožnil a nad rámec dôvodov uvedených v dopĺňacom rozhodnutí odvolací súd podľa dopĺňa nasledovné.

64. Okresný súd založil dopĺňajúce rozhodnutie, ktorým rozhodol, že späťvzatie návrhu zo strany konateľa A. B. a F. B. nie je účinné, na závere o konflikte záujmov zastúpeného a zástupcu podľa .

65. Na prvom mieste odvolací súd konštatuje, že o späťvzatí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné vždy rozhodnúť, keďže sa jedná o základný procesný dispozičný úkon strany sporu na strane žalobcu, ktorý je pánom sporu a svojimi dispozičnými úkonmi ovplyvňuje ďalší priebeh konania. Rozhodnutie o späťvzatí návrhu má preto zásadný vplyv na ďalší priebeh a trvanie súdneho sporu. Potreba rozhodnúť o takomto dispozičnom úkone je daná aj vtedy, pokiaľ súd dospeje k záveru o rozpore záujmov osoby konajúcej za spoločnosť na strane žalobcu so záujmami tejto spoločnosti, a to napriek tomu, že explicitne takúto situáciu nerieši. V zmysle pri použití procesnej analógie je však podľa odvolacieho súdu potrebné o tomto späťvzatí rozhodnúť z dôvodu právnej istoty strán sporu tak, aby výrok zodpovedal prípadnému zistenému rozporu záujmov na strane konateľov konajúcich v mene žalobcu so záujmami žalobcu pri späťvzatí žaloby. Keďže po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo súdu prvej inštancie pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručené späťvzatie, bolo povinnosťou okresného súdu pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť aj o dispozičnom úkone žalobcu, v mene ktorého podali návrh na zastavenie konania konatelia F. B. a A. B. oprávnení konať v mene žalobcu samostatne. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína Nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 08.11.2017 zverejnenom v Zbierke Nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 39/2017, podľa ktorého: „Ak krajský súd ako odvolací súd rozhodol o odvolaní sťažovateľky tak, že svoje právne závery nepremietol do niektorej zo zákonom predvídanej formy rozhodnutia, konal v rozpore so zákonom.“

66. Pri aplikácii záverov z uvedeného rozhodnutia na procesnú situáciu v prejednávanej veci vyplýva, že ak účastník podá na súd procesný návrh, ktorým je v prejednávanej veci základný dispozičný úkon s návrhom (jeho späťvzatie), súd je povinný o ňom autoritatívne rozhodnúť formou procesného rozhodnutia predpokladaného zákonom, v danom prípade vo forme uznesenia za účelom zachovania práva na súdnu ochranu zahŕňajúceho aj povinnosť súdu rozhodnúť o procesnom návrhu účastníka zákonom predpokladaným spôsobom (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. z 08.11.2017, sp. zn. z 11.02.2021, sp. zn. zo dňa 24.06.2009, sp. zn. zo dňa 20.01.2010 – povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť).

67. Vzhľadom k tomu, že pôvodne sa okresný súd síce vysporiadal v bode 59. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sp. zn. -122 zo dňa 29.05.2026, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aj s dispozičným úkonom, a to so späťvzatím návrhu zo dňa 28.05.2026 podpísaného za žalobcu F. B. a A. B. označenými ako konateľmi žalobcu, avšak svoje závery o neúčinnom späťvzatí nepremietol do výroku pôvodného rozhodnutia, rozhodol procesne v súlade s uvedenými závermi Ústavného súdu SR, keď vydal doplňujúce uznesenie sp. zn. -165 zo dňa 24.07.2026, ktorým svoje právne posúdenie o neúčinnosti späťvzatia návrhu premietol do výroku III. doplňujúceho uznesenia.

68. Keďže voči doplňujúcemu uzneseniu, ktorým vo výroku III. súd prvej inštancie rozhodol, že späťvzatie návrhu A. B. a F. B. nie je účinné, bolo podané žalovaným odvolanie, odvolací súd sa musel vysporiadať so závermi okresného súdu o neúčinnosti späťvzatia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podpísaného za žalobcu zostávajúcimi dvoma konateľmi A. B., t.j. žalovaným a F. B..

69. Okresný súd odôvodnil dopĺňacie rozhodnutie, ktorým nepriznal účinnosť späťvzatiu návrhu uvedenými zostávajúcimi konateľmi so samostatným konateľským oprávnením, ustanovením , t.j. z dôvodu zistenia konfliktu záujmov medzi žalovaným, ktorý je súčasne aj konateľom žalobcu, vrátane konfliktu záujmov ďalšieho konateľa F. B., ktorý je synom, t.j. osobou blízkou žalovaného a taktiež konateľom žalobcu so samostatným konateľským oprávnením.

70. V zmysle zaužívanej judikatúry najvyšší súdnych autorít (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 12.10.2023, sp. zn. zo dňa 11.02.2021, Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.06.2010, sp. zn. zo dňa 27.07.2009, ako aj sp. zn. zo dňa 27.03.2025) vyplýva, že síce konanie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným nie je konaním zástupcu, t.j. konateľa v mene zastúpeného, t.j. obchodnej spoločnosti, keďže konanie štatutárneho orgánu je priamo konaním právnickej osoby ( ), a teda aj keď štatutárny orgán právnickej osoby nie je jej zástupcom, je analogicky použiteľný v prípadoch, v ktorých záujmy štatutárneho orgánu právnickej osoby sú v rozpore so záujmami tejto právnickej osoby a daný konflikt záujmov nie je možné riešiť prostredníctvom úpravy , napr. ust. . Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci sa jedná o vyriešenie konfliktu záujmov a posúdenia procesných účinkov späťvzatia návrhu konateľmi žalobcu, z ktorých jeden je na strane žalovaného a druhý konateľ so samostatným konateľským oprávnením je jeho blízkou osobou (synom), podľa odvolacieho súdu v danom prípade riešenie konfliktu záujmov konateľa a žalobcu ako obchodnej spoločnosti uplatňujúcou si nárok voči jednému z troch konateľov, nie je možné riešiť prostredníctvom a preto je v prejednávanej veci potrebné analogicky aplikovať na posúdenie účinkov späťvzatia návrhu úpravu , ako to správne uviedol okresný súd v dopĺňacom uznesení.

71. Predmetom tohto konania je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči jednému z troch konateľov (v čase vydania napadnutého rozhodnutia), pričom každý z troch konateľov mal samostatné konateľské oprávnenie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia mal zabezpečovať okresným súdom osvedčený nárok žalobcu ako právnickej osoby voči žalovanému ako konateľovi žalobcu (v čase podania návrhu a vydania napadnutého rozhodnutia) na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. nároku na náhradu škody z dôvodu porušenia povinností žalovaného ako konateľa žalobcu, keď okresný súd mal osvedčené, že finančné prostriedky v hodnote 1.000.000,-Eur boli prevedené z novozaloženého úctu žalobcu na súkromný účet žalovaného ako jedného z troch konateľov. Z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie pri vymáhaní tejto pohľadávky sa žalobca domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým sa malo zakázať žalovanému disponovať s jeho osobným účtom, na ktorý boli prevedené finančné prostriedky patriace žalobcovi.

72. V konaní neboli sporné skutkové tvrdenia žalobcu o prevedení uvedenej sumy z účtu žalobcu na súkromný účet žalovaného. Žalovaný však namietal, že sa jednalo o prevod na základe existujúceho právneho vzťahu a existujúceho právneho dôvodu z titulu odmeny na základe Mandátnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným.

73. Odvolací súd teda konštatuje, že predmetom tohto konania je samostatný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré malo zabezpečovať žalobcom tvrdenú pohľadávku voči žalovanému ako konateľovi spoločnosti žalobcu. Jednalo sa teda o nárok žalobcu ako obchodnej spoločnosti uplatnený voči žalovanému ako jednému z troch konateľov žalobcu so samostatným konateľským oprávnením. V konaní nebolo sporné ani to, že v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vydania napadnutého rozhodnutia na strane žalobcu vystupovali traja konatelia so samostatným konateľským oprávnením, a to I. B., F. B. a A. B., t.j. žalovaný.

74. V konaní nebolo sporné ani to, že I. B., ktorá bola v čase podania návrhu a v čase rozhodnutia o neodkladnom opatrení konateľkou žalobcu, bola zároveň aj menšinovým spoločníkom so 49 % obchodným podielom, pričom druhým spoločníkom bol F. B. s 51 % obchodným podielom a zároveň konateľom so samostatným konateľským oprávnením.

75. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia teda smeroval voči žalovanému ako v tom čase jednému z troch konateľov žalobcu a bol uplatnený žalobcom ako obchodnou spoločnosťou, v ktorej mal žalovaný do 10.09.2026 postavenie konateľa so samostatným konateľským oprávnením.

76. Podľa odvolacieho súdu za tejto procesnej situácie, pokiaľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (za účelom zabezpečenia pohľadávky voči žalovanému z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie) smeruje zo strany obchodnej spoločnosti ako žalobcu voči žalovanému ako konateľovi, potom okresný súd správne dospel k záveru o zjavnom konflikte záujmov na strane žalovaného vo vzťahu k žalobcovi ako obchodnej spoločnosti, v ktorej bol síce konateľom (ku dňu späťvzatia návrhu), ale ktorá voči nemu podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. ktorým sa zasahuje do právneho postavenia žalovaného ako konateľa žalobcu v čase podania návrhu a vydania napadnutého rozhodnutia. Za tejto situácie je podľa odvolacieho súdu zjavný, ako to uviedol aj súd prvej inštancie, konflikt záujmov medzi žalobcom a žalovaným ako jedným z troch konateľov so samostatným konateľským oprávnením (ku dňu podania návrhu, jeho späťvzatia a vydania napadnutého rozhodnutia). Podľa odvolacieho súdu je v rozpore s princípom spravodlivosti a s ústavným právom na súdnu ochranu, aby subjekt, voči ktorému smeruje návrh a ktorým sa zasahuje do jeho právneho postavenia, mohol z titulu svojho postavenia konateľa žalobcu zobrať návrh, ktorý smeruje voči nemu, späť. Priznaním účinkov takémuto konaniu by došlo k znemožneniu súdnej ochrany podľa domáhať sa ochrany pred príslušným súdom. Pri posudzovaní účinnosti späťvzatia návrhu nie je posudzovaná dôvodnosť alebo nedôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana nariadením neodkladného opatrenia, ale je posudzovaný konflikt záujmov, keď záujem žalovaného ako konateľa žalobcu (v čase späťvzatia návrhu) vzhľadom na jeho procesné postavenie je objektívne v rozpore so záujmami žalobcu ako obchodnej spoločnosti, ktorá uplatňuje voči žalovanému (svojmu konateľovi, teraz už bývalému) konkrétne nároky zasahujúce do jeho právneho postavenia. Okresný súd preto správne analogicky v zmysle úkonu A. B. ako konateľa žalobcu (v čase späťvzatia návrhu), ktorý zobral dňa 28.05.2026 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smerujúci voči nemu späť, nepriznal právne účinky pre zjavný konflikt záujmov medzi žalobcom a žalovaným ako jedným z troch konateľov (v čase späťvzatia návrhu) žalobcu so samostatným konateľským oprávnením.

77. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní proti doplňujúcemu uzneseniu, ktorým okresný súd nepriznal späťvzatiu návrhu vykonaného A. B., t.j. žalovaným, a F. B. právne účinky, ani neuviedol konkrétne výhrady voči záveru okresného súdu o konflikte záujmov medzi žalovaným a žalobcom pri späťvzatí návrhu. V tejto súvislosti preto odvolací súd odkazuje na správne závery okresného súdu o zjavnom konflikte záujmov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý bránil žalovanému ako konateľovi žalobcu (v čase späťvzatia návrhu) účinnému späťvzatiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia smerujúceho voči nemu, a to pri analogickom použití ustanovenia a správne dospel k záveru, že späťvzatie návrhu A. B. nie je účinné.

78. V odvolaní žalovaný vytýkal napadnutému rozhodnutiu, že sa dostatočne nezaoberal úkonom ďalšieho konateľa žalobcu F. B., ktorý má samostatné konateľské oprávnenie, a teda okresný súd mal samostatne posudzovať úkon späťvzatia návrhu týmto konateľom, pričom tvrdenie okresného súdu, že aj na strane tohto konateľa je konflikt záujmov vzhľadom na jeho blízky vzťah k žalovanému (ktorý je otcom konateľa F. B. so samostatným konateľským oprávnením), nepostačuje na záver o neúčinnosti späťvzatia návrhu. Žalovaný ďalej namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné a nebol špecifikovaný žiaden konkrétny konflikt záujmov medzi F. B., voči ktorému žaloba nesmeruje a žalobcom, pričom samotný blízky vzťah F. B. k žalovanému na záver o konflikte záujmov s následkom neúčinného späťvzatia nepostačuje. Odvolací súd sa s týmto tvrdením nestotožnil.

79. Predmetom konania je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smerujúci na obmedzenie nakladania s účtom žalovaného za účelom zabezpečenia tvrdenej pohľadávky žalobcu voči žalovanému ako (bývalému) konateľovi obchodnej spoločnosti žalobcu. Je nepochybné, že navrhovaným neodkladným opatrením sa zasahuje do právneho postavenia žalovaného ako fyzickej osoby s negatívnymi dôsledkami vo vzťahu k dispozícii pri nakladaní s jeho bankovým účtom. Je teda nepochybný, zjavný a zrejmý konflikt medzi záujmami obchodnej spoločnosti žalobcu uplatňujúcej si konkrétne nároky voči žalovanému a žalovaným, proti ktorému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje a ktorým sa zasahuje do jeho právneho postavenia.

80. Takýto konflikt záujmov medzi žalobcom a žalovaným bol pre okresný súd dôvodom na záver, že konflikt záujmov sa vzťahuje aj na ďalšieho konateľa žalobcu (ktorý vzal návrh späť) F. B., ktorý je osobou blízkou žalovaného, keďže je jeho syn. Podľa žalovaného sa však jedná o nedostatočné extenzívne rozšírenie konfliktu záujmov aj na F. B., voči ktorému návrh nesmeruje.

81. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že aj na strane F. B., ktorý má samostatné konateľské oprávnenie a svojimi úkonmi zaväzuje obchodnú spoločnosť žalobcu, sa v prejednávanej veci pri späťvzatí návrhu jedná o konflikt záujmov s následkom neúčinného späťvzatia návrhu v zmysle .

82. Definícia blízkej osoby je upravená v , ktoré ustanovenie určuje dve kategórie blízkych osôb. Do prvej kategórie patria taxatívne vymedzené osoby na základe príbuzenského vzťahu, ktorými sú príbuzní v priamom rade, súrodenec a manžel. Druhá kategória blízkych osôb je vymedzená nie priamym určením príbuzenského alebo manželského pomeru, ale subjektívnym vzťahom k osobe. Tento subjektívny vzťah je vymedzený zákonnou definíciou tak, že ide o blízke osoby vtedy, ak by ujmu dotknutej osoby dôvodne pociťovali ako vlastnú. Pri prvej kategórii blízkych osôb vymedzenej priamym príbuzenským vzťahom (aj vo vzťahu otca a syna) nie je potrebné preukazovať nič okrem existencie tohto vzťahu, t.j. príbuzenského vzťahu v priamom rade, súrodeneckého alebo manželského vzťahu, avšak pri druhej kategórii je potrebné preukázať kvalitatívnu objektívnu úroveň vzťahu medzi dotknutými osobami (Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.: I, Veľké komentáre, C. H. Beck, 2019, strana 790). Táto druhá kategória je teda tvorená osobami, u ktorých je potrebné podmienku „blízkosti“ skúmať, nie sú teda blízkymi osobami automaticky. Z uvedenej definície vyplýva, že pojem osoba „blízka“ je vymedzená priamym príbuzenským vzťahom alebo subjektívnym vzťahom na základe toho, že ujmu dotknutej osoby by tretia osoba považovala ako vlastnú. Pri prvej kategórii blízkych osôb sa táto subjektívna „blízkosť“ priamo predpokladá a je zahrnutá v rámci definície konkrétneho príbuzenského vzťahu, v danom prípade priameho príbuzenského pomeru otca a syna. Z uvedenej definície potom vyplýva, že pri posudzovaní akýchkoľvek iných vzťahov v súkromnom práve, môže uvedená „blízkosť“ ovplyvňovať právne postavenie „dotknutej“ osoby.

83. Podľa odvolacieho súdu práve pri riešení konfliktu a rozporu záujmov medzi žalobcom ako právnickou osobou a jej konateľom F. B. so samostatným konateľským oprávnením pri posudzovaní späťvzatia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý návrh smeruje voči žalovanému, ako (bývalému) konateľovi, ktorý je zároveň aj otcom konateľa F. B. (ktorý vzal návrh späť), má zásadný vplyv posúdenie vzťahu blízkych osôb s prihliadnutím na procesné postavenie, záujmy strán sporu a predmet tohto konania. Podľa odvolacieho súdu pri posudzovaní účinkov späťvzatia návrhu zo strany F. B., ako konateľa žalobcu a zároveň syna žalovaného je objektívne daný konflikt záujmov F. B. ako konateľa žalobcu so záujmami F. B. k žalovanému, ktorý je jeho otcom, t.j. blízkou osobou.

84. V prejednávanej veci sa jedná o posudzovanie záujmov žalobcu a záujmov žalovaného, ktorí sú v protichodnom, t.j. kolíznom procesnom postavení v tomto konaní, ktorá kolízia je objektívna, vzhľadom na opačné záujmy strán sporu na výsledku tohto konania, pričom žalovaný je otcom F. B. so samostatným konateľským oprávnením konať v mene žalobcu, ktorý zobral návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smerujúci voči jeho otcovi späť, práve z titulu postavenia konateľa žalobcu. Keďže pojem blízkej osoby predpokladá kvalitatívne blízky vzťah z titulu príbuzenského vzťahu, a pretože F. B. je konateľom žalobcu a zároveň synom žalovaného, do právneho postavenia ktorého sa navrhovaným neodkladným opatrením má zasiahnuť, potom podľa odvolacieho súdu je objektívne daný v prejednávanej veci konflikt záujmov pri späťvzatí návrhu F. B., keď na jednej strane sú záujmy žalobcu (zabezpečenie tvrdenej pohľadávky), ktorého konateľom je F. B. proti ktorým stoja záujmy žalovaného (neobmedziť dispozíciu s jeho súkromným účtom), a to otca F. B., t.j. záujmy blízkej osoby, ktorý konflikt vyriešil F. B. v prospech žalovaného (späťvzatie návrhu).

85. Keďže je nepochybné a objektivizované predmetom tohto konania, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je spôsobilý zasiahnuť do právneho postavenia žalovaného, teda otca konateľa F. B., t.j. jeho blízkej osoby, potom podľa odvolacieho súdu sa jedná o konflikt záujmov nielen na strane žalovaného, ktorý účinne nemôže zobrať žalobu smerujúcu voči nemu späť, ale aj na strane syna žalovaného, ktorý svojimi úkonmi, t.j. pri späťvzatí návrhu, môže dosiahnuť „ochranu“ svojej blízkej osoby tým, že vezme návrh v mene žalobcu späť. V individuálne prejednávanej veci vzhľadom na predmet tohto

konania, ktorým sa zasahuje formou neodkladného opatrenia do právneho postavenia žalovaného a vzhľadom na preukázaný a nespochybnený vzťah žalovaného, ktorý je blízkou osobou ďalšieho konateľa F. B., je podľa odvolacieho súdu dôvodný záver okresného súdu o konflikte záujmov medzi konateľom F. B., synom žalovaného proti ktorému návrh smeruje a žalobcom, v mene ktorého F. B. konal pri späťvzatí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pri zabezpečení tvrdenej pohľadávky v prospech žalobcu voči žalovanému, t.j. otcovi F. B..

86. Podľa odvolacieho súdu je tento konflikt záujmov objektivizovaný povahou tohto konania s potencionálnym zásahom do právneho postavenia žalovaného, ako blízkej osoby konateľa žalobcu F. B.. Pokiaľ preto okresný súd nepriznal účinnosť späťvzatiu návrhu A. B., t.j. žalovaného, a ani späťvzatiu F. B. z titulu jeho blízkeho vzťahu k žalovanému, voči ktorému žaloba smeruje, postupoval správne v súlade s vykonaným dokazovaním a so správnym posúdením postavenia žalovaného ako (bývalého) konateľa žalobcu a aj postavenia F. B., ako konateľa žalobcu avšak zároveň aj syna žalovaného, ktorých záujmy sú v prejednávenej veci v rozpore so záujmami žalobcu, ktorý uplatňuje konkrétne nároky pri zabezpečení tvrdenej pohľadávky zasahujúce do právneho postavenia žalovaného, ktorý je blízkou osobou konateľa žalobcu F. B.. Odvolací súd preto posúdil napadnuté rozhodnutie v znení výroku III. dopĺňacieho uznesenia za vecne správne.

87. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného v odvolaní, že na záver o konflikte záujmov medzi žalobcom a F. B. pri späťvzatí návrhu nepostačuje zistenie blízkeho vzťahu medzi žalovaným a F. B.. Odvolací súd konštatuje, že kolízia záujmov v individuálne prejednávanej veci nevyplýva len z titulu blízkeho vzťahu medzi žalovaným a F. B., ako synom žalovaného a zároveň konateľom žalobcu, ale vyplýva z posúdenia celého kontextu posudzovanej veci, t.j. povahy uplatneného nároku žalobcu, protichodného procesného postavenia žalobcu a žalovaného a prípadného zásahu navrhovaného neodkladného opatrenia do právneho postavenia žalovaného, ktorý je blízkou osobou F. B.. Vzhľadom na protichodné záujmy žalobcu a žalovaného vyplývajúce z procesného postavenia v tomto konaní, vzhľadom na navrhovaný zásah do postavenia žalovaného na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a po zohľadnení, že F. B. je nielen konateľom žalobcu, ale zároveň aj synom žalovaného, potom na základe súhrnu všetkých týchto okolností je daný objektívne konflikt záujmov F. B. ako konateľa žalobcu a zároveň syna žalovaného, t.j. blízkej osoby, do právneho postavenia ktorého sa navrhuje zasiahnuť podaným návrhom.

88. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o uprednostnení vôle I. B. ako menšinovej spoločníčky a jednej z troch konateľov. Pri posudzovaní účinkov späťvzatia návrhu nebolo predmetom posudzovania uprednostňovanie vôle žiadneho spoločníka a konateľa, ale posúdenie existencie prípadného konfliktu záujmov osôb, ktoré zobrali návrh späť v mene žalobcu, pri realizácii tohto úkonu, pričom okresný súd správne dospel k záveru o existencii konfliktu záujmov A. B. a F. B. pri späťvzatí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia smerujúceho voči žalovanému z vyššie uvedených dôvodov.

89. Na záver o neúčinnosti späťvzatia návrhu F. B. a A. B. zo dňa 28. 05.2026 nemá žiaden vplyv zánik funkcie konateľky I. B. a A. B. ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu. Zánikom funkcie konateľov I. B. a F. B. nedošlo k zmene predmetu tohto konania, ani k zmene procesného postavenia žalovaného, ktorým je stále otec F. B. a nedošlo ani k zmene blízkeho vzťahu medzi žalovaným a F. B.. Zánik funkcie konateľky I. B. a A. B. nič nemení ani pri posudzovaní odvolania plnej moci Advokátskej kancelárii JUDr. Danice Birošovej, s.r.o. zo strany F. B., vzhľadom na zistený konflikt záujmov medzi týmto konateľom a záujmami žalobcu v tomto konaní. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť späťvzatie návrhu zo dňa 28.05.2026 v stave, v akom tento procesný úkon bol vykonaný, ako aj posúdiť späťvzatie udelenej plnej moci ku dňu, kedy bolo vykonané. Ako bolo uvedené, vzhľadom na predmet konania a zistený konflikt záujmov nielen medzi žalobcom a žalovaným, ale aj medzi žalobcom a ďalším konateľom žalobcu F. B., potom žalovaným oznámené skutočnosti o zániku funkcie konateľov A. B. a I. B. na záver odvolacieho súdu o neúčinnosti späťvzatia návrhu a neúčinnosti odvolania plných mocí zo strany F. B. nič nemení.

90. Nad rámec uvedeného a na potvrdenie správnosti záverov okresného súdu odvolací súd konštatuje, že I. B. v čase podania návrhu a v čase rozhodnutia o neodkladnom opatrení bola nielen konateľkou žalobcu so samostatným konateľským oprávnením, ale aj jeho menšinovou spoločníčkou. Odvolací súd na podporu správnosti záverov o konflikte záujmov medzi žalobcom a F. B. pri späťvzatí návrhu pripomína procesné dôsledky podania žaloby spoločníkom v mene spoločnosti podľa § 122 ods. 3

posledná veta , v zmysle ktorého iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal (v danom prípade voči konateľovi) alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že pokiaľ je uplatnený nárok spoločnosti jej spoločníkom voči konateľovi spoločnosti, pričom žalobu podáva v mene spoločnosti spoločník, potom procesné úkony v súdnom konaní iná osoba okrem spoločníka urobiť nemôže, vrátane odvolania plnomocenstva. Odvolací súd aj v zmysle ustanovenia na podporu svojich záverov v prejednávanej veci poukazuje na to, že je v súlade so zásadou súdnej ochrany pri uplatňovaní nárokov spoločnosti voči konateľovi, aby v takom prípade procesné úkony, ktoré by mohli mať za následok prekážku uplatnenia týchto nárokov, nemohla robiť osoba, ktorá má konflikt záujmov, či už z titulu procesného postavenia žalovaného alebo z titulu blízkej osoby k žalovanému, ako je tomu v prejednávanej veci.

91. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov nestotožnil s tvrdením žalovaného v odvolaní o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia a o nesprávnosti záverov okresného súdu o neúčinnosti späťvzatia návrhu. Ako okresný súd, tak aj odvolací súd posúdili nielen späťvzatie návrhu zo strany žalovaného A. B., ale aj zo strany ďalšieho konateľa F. B. s rovnakým záverom o konflikte záujmov tejto osoby pri späťvzatí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného o uprednostňovaní konania konateľky I. B. pred konaním ďalších dvoch štatutárnych orgánov. Podľa odvolacieho súdu nedošlo k uprednostneniu konania a záujmov žiadneho z konateľov, keďže v danom prípade bol riešený konflikt záujmov nie medzi konateľmi navzájom, ale medzi žalobcom ako obchodnou spoločnosťou a žalovaným a F. B. ako ďalšími konateľmi žalobcu.

92. Z uvedených dôvodov konfliktu záujmov okresný súd správne posúdil aj nepriznanie účinkov odvolania plnej moci na základe podania zo dňa 28.05.2026, ktoré bolo udelené žalobcom pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Danica Birošová, s.r.o. Pokiaľ bolo súdu doručené v rámci odvolacieho konania oznámenie o tom, že dňa 17.08.2026 žalobca konajúc F. B. odvolal zástupcovi žalobcu (Advokátska kanceláriu JUDr. Danica Birošová, s.r.o.) plnú moc, odvolací súd na tento listinný dôkaz neprihliadol, vzhľadom na uvedený záver o konflikte záujmov žalobcu a F. B., ktorého úkony smerujú k ukončeniu súdneho konania a k neuplatňovaniu nárokov žalobcu voči žalovanému, ktorý je blízkou osobou F. B..

93. Žalovaný vytýkal okresnému súdu, že arbitrárne v napadnutom dopĺňacom rozhodnutí uviedol, že tvrdenie o konflikte záujmov právnej zástupkyne žalobcu zostalo len v rovine nepreukázaných tvrdení. Odvolací súd sa s týmto tvrdením nestotožnil. Okresný súd poukázal na to, že tvrdenia žalovaného o kolízii záujmov medzi obchodnou spoločnosťou žalobcu a jej právnym zástupcom Advokátskou kanceláriou JUDr. Danicou Birošovou, s.r.o. zostali len v rovine tvrdenia a neboli preukázané. Odvolací súd konštatuje, že tento záver súdu prvej inštancie vychádza a zodpovedá obsahu súdneho spisu, kedy žalovaný vo svojom vyjadrení poukazoval na to, že na strane právneho zástupcu žalobcu je konflikt záujmov, keďže tento zastupuje nielen žalobcu, ale aj spoločníčku I. B.. Žiadne ďalšie skutkové tvrdenia a dôkazy aspoň v rovine osvedčenia tohto tvrdenia do dátumu vydania napadnutého rozhodnutia žalovaný neuviedol a nepredložil. Okresný súd preto v súlade s obsahom spisu dospel k záveru, že sa jedná o všeobecné tvrdenia, ktoré preukázané neboli.

94. Po posúdení správnosti záverov okresného súdu o neúčinnom späťvzatí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pristúpil odvolací súd k vecnému prejednaniu odvolania žalobcu voči napadnutému uzneseniu, ktorým vo výroku I. zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

95. Okresný súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu nesplnenia podmienky vyžadovanej ustanovením , podľa ktorého neodkladné opatrenie súd nariadi iba vtedy, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Odvolací súd sa s týmto záverom stotožnil.

96. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí správne konštatoval vzťah medzi neodkladným opatrením a zabezpečovacím opatrením v zmysle ako vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Inštitút zabezpečovacie opatrenia podľa citovaného ustanovenia má prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením. Okresný súd správne poukázal aj na to, že preukázanie splnenia podmienky aplikácie subsidiárneho inštitútu neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu súd skúma bez návrhu ex offo, a pokiaľ dospeje k záveru, že

neboli preukázané dôvody, na základe ktorých sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, potom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť.

97. Okresný súd v súlade s obsahom návrhu a zisteným skutkovým stavom konštatoval, že nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, je prípadná peňažná pohľadávka z titulu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody voči žalovanému. V prípade obavy z ohrozenia exekúcie pri uspokojení peňažnej pohľadávky, je možné neodkladné opatrenie nariadiť len vtedy, ak sledovaný účel, t.j. ochranu tohto nároku spočívajúceho v peňažnej pohľadávke, nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Okresný súd konštatoval, že žalovaný neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktorými by bolo odôvodnené, prečo nemôže dosiahnuť sledovaný účel zabezpečovacím opatrením a je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie, keď podľa samotného žalobcu pohľadávka z účtu v banke je spôsobilým predmetom sudcovského záložného práva. Žalobca poukazoval na to, že splnenie ďalšej podmienky vo vzťahu k zriadeniu sudcovského záložného práva je aj to, či pohľadávka z účtu v banke je prevoditeľná, pričom žalobca nemá možnosť skúmať, či neexistuje dohoda medzi žalovaným a jeho bankou zakazujúca postúpenie tejto pohľadávky. Podľa okresného súdu v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením sudcovského záložného práva je súdna úprava nadriadená zmluvnej úprave medzi bankou a dlžníkom.

98. V odvolaní proti zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca poukazoval na to, že napriek tomu, že okresný súd mal osvedčenú existenciu nároku, ktorému sa mala poskytnúť ochrana ako aj obavu, že prípadná exekúcia môže byť ohrozená, jediným dôvodom zamietnutia návrhu bola subsidiarita neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. Podľa žalovaného nie je možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže cieľom žalobcu je predísť zmareniu budúcej exekúcie prikázaním pohľadávky, pričom dosiahnutie tohto účelu zabezpečovacím opatrením nie je vždy možné. Poukazoval na komplikovaný spôsob nadobudnutia účinkov vzniku záložného práva na pohľadávku z účtu v banke, ktorý je v rozpore s momentom prekvapenia inštitútu neodkladného opatrenia a môže mať za následok zmarenie poskytnutia ochrany osvedčenému nároku. Fakticky žalobca v odvolaní poukazoval na proces vzniku záložného práva prostredníctvom registrácie v Notárskom centrálnom registri záložných práv, pričom takýto proces zriadenia a vzniku záložného práva ohrozuje účel, ktorý sa má dosiahnuť, a to bezodkladné zabezpečenie ohrozeného nároku zákazom disponovania s účtom v banke. Odvolací súd sa s týmto s týmito tvrdeniami nestotožnil.

99. Základným predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením sudcovského záložného práva je existencia spôsobilého predmetu zálohu, pričom za spôsobilý predmet občianskoprávnych vzťahov sa v zmysle považuje aj právo, pokiaľ to jeho povaha pripúšťa. Ako to uviedol samotný žalobca v odvolaní, aj pohľadávka z účtu v banke, ktorá je spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov ako pohľadávka definovaná v , ktorá predstavuje právo na plnenie smerujúce voči dlžníkovi, čomu zodpovedá povinnosť dlžníka splniť záväzok, je spôsobilým predmetom záložného práva. Žalovaný v odvolaní všeobecne poukazoval na spôsob vzniku záložného práva na základe rozhodnutia súdu a na rozlíšenie medzi zriadením záložného práva, ktoré je v danom prípade viazané na rozhodnutie súdu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia vo forme zriadenia záložného práva k pohľadávke z účtu v banke a jeho vznikom až na základe registrácie v Notárskom centrálnom registri záložných práv, pričom takýmto spôsobom môže byť zmarený moment prekvapenia umožňujúci dlžníkovi obísť zamýšľaný účel zabezpečenia osvedčeného nároku. V prejednávanej veci, ako uviedol okresný súd, žalobca neuviedol konkrétne individuálne okolnosti, ktorými by preukazoval, že účel poskytnutia ochrany osvedčenému nároku nie je možné dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia vo forme zriadenia záložného práva na pohľadávku z účtu v banke žalovaného.

100. Fakticky žalobca namietal, že zákonná úprava rozlišujúca medzi zriadením záložného práva, ktoré predchádza jeho vzniku, v danom prípade na základe registrácie záložného práva v Notárskom centrálnom registri záložných práv, oslabuje až znemožňuje moment prekvapenia, čo je v rozpore s inštitútom neodkladného opatrenia. Odvolací súd konštatuje, že všeobecné tvrdenia o zriadení a vzniku záložného práva na základe zabezpečovacieho opatrenia nepostačujú na preukázanie, že zabezpečovacie opatrenie nepostačuje na dosiahnutie účelu, ktorým je ochrana ohrozeného nároku, v danom prípade peňažnej pohľadávky žalobcu, z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie. Pristúpením na argumentáciu žalobcu by fakticky súd konštatoval, že vo všeobecnosti úprava zabezpečovacieho opatrenia vo forme zriadenia záložného práva na základe rozhodnutia súdu je obsoletnou úpravou,

ktorá dostatočne neposkytuje ochranu veriteľovi voči dlžníkovi z dôvodu procesu zriadenia a vzniku záložného práva. S takýmto záverom sa odvolací súd nemohol stotožniť, pretože žalobca neuviedol žiadne konkrétne individuálne okolnosti v prejednávanej veci, ktoré by osvedčovali tvrdenie žalobcu o nemožnosti dosiahnutia ochrany ohrozeného nároku (peňažnej pohľadávky) zabezpečovacím opatrením vo forme záložného práva na pohľadávku žalovaného z účtu v banke. Ako správne uviedol okresný súd, inštitút neodkladného opatrenia má povahu subsidiarity vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, a teda prioritne sa poskytuje ochrana ohrozenej peňažnej pohľadávke práve vo forme zabezpečovacieho opatrenia na základe rozhodnutia súdu o zriadení záložného práva. Žalovaný v prejednávanej veci nepreukázal konkrétne individuálne okolnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru o nenaplnení účelu ochrany ohrozeného práva (peňažná pohľadávka) nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Ohrozenie „momentu prekvapenia“ navyše v individuálne prejednávanej veci nepripadá do úvahy, pretože žalovaný sa už pred nariadením neodkladného opatrenia o návrhu žalobcu dozvedel, t.j. mal možnosť reagovať na tento návrh, a teda v individuálne prejednávaných okolnostiach veci moment prekvapenia, ktorý má nastať až doručením neodkladného opatrenia, nastať nemohol, keďže žalovaný sa o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia dozvedel už pred rozhodnutím súdu o tomto návrhu. V individuálne prejednávaných okolnostiach veci tvrdenie žalovaného o nenaplnení účelu ochrany ohrozeného práva zabezpečovacím opatrením nebolo žalovaným preukázané.

101. Pokiaľ preto okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, rozhodol správne. Z odvolania žalobcu navyše vyplýva, že nárok na ochranu ohrozeného práva si uplatnil už aj podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

102. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie v znení dopĺňacieho uznesenia vo výroku I. a III. potvrdil ako vecne správne podľa .

103. Žalobca podal odvolanie výslovne proti výroku I. pôvodného rozhodnutia, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Žalovaný podal odvolanie voči výroku III., ktorý bol uvedený v doplňujúcom rozhodnutí. Výrok II. o náhrade trov konania, ktorým okresný súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nebol žiadnou stranou sporu odvolaním napadnutý. Pretože odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie v znení dopĺňajúceho rozhodnutia vo výroku I. a III., nebol rozhodnutím odvolacieho súdu dotknutý závislý výrok II. napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania, ktorý nebol predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

104. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí podľa , odvolací súd rozhodoval aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania. Žalobca podal odvolanie voči výroku I. napadnutého rozhodnutia, pričom v odvolacom konaní úspešný nebol. Žalovaný podal odvolanie voči výroku III. napadnutého rozhodnutia v znení doplňujúceho uznesenia, pričom ani žalovaný úspešný v odvolacom konaní nebol. Vzhľadom k tomu, že ako žalobca, tak ani žalovaný neboli úspešní v odvolacom konaní, pričom každý z nich napadol jeden samostatný výrok napadnutého rozhodnutia v znení doplňujúceho uznesenia, odvolací súd posúdil úspech strán sporu v odvolacom konaní podľa pomeru ich úspešnosti, kedy voči napadnutým výrokom nebol úspešný ani jeden z odvolateľov. Podľa pomeru úspechu (strana sporu bola úspešná v odvolaní protistrany proti konkrétnemu výroku) odvolací súd nepriznal žiadnej strane sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle .

105. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Strana sporu má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).