Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/177/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne S. R. P., s.r.o., so sídlom

v B., zastúpenej Mgr. M. V., advokátom so sídlom V., proti ţalovanému JUDr. A. B.,

bývajúcemu v B., zastúpenému H., K. & P., s.r.o., so sídlom v B., v mene ktorej vykonáva

advokáciu ako konateľ advokát Mgr. P. K., o zaplatenie 54 849,57 EUR (1 652 398,-- Sk)

s prísl., vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. , o dovolaní

ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 18. novembra 2008 sp.zn.

v spojení s opravným uznesením z 27. januára 2009 sp.zn.

rozhodol

t a k t o :

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18. novembra 2008 sp.zn.

v spojení s opravným uznesením z 27. januára 2009 sp.zn. z r u š u j e

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I 29. júna 2006 sa ţalobkyňa

domáhala voči ţalovanému ako jej bývalému konateľovi zaplatenia sumy 1 652 398,-- Sk

(54 849,57 EUR) s prísl., predstavujúcej náhradu škody spôsobenej ţalovaným porušením

povinností vyplývajúcich pre neho z ustanovenia -

- v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

v zmysle ktorého konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou

a v súlade so záujmami spoločnosti, pričom nesmú uprednostňovať svoje záujmy. Uviedla, ţe

dňa X. mal uzavrieť ţalovaný v jej mene ako konateľ zmluvu o poskytovaní právnych sluţieb

so sebou samým ako s advokátom, na základe ktorej mal vykonávať správu dlhodobého

hmotného majetku spoločnosti. Na základe tejto zmluvy mu bola vyplatená odmena, za ktorú

však ţalobkyňa neobdrţala ţiadnu protihodnotu, pretoţe ţalovaný ako konateľ bol povinný

vykonávať správu jej majetku v rámci svojej pôsobnosti. V priebehu konania ţiadala

uplatnený nárok priznať aj ako nárok z bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo ţalovanému

plnením z neplatnej zmluvy o poskytovaní právnych sluţieb. Neplatnosť zmluvy odôvodnila

tým, ţe obchádza zákon (keďţe nebola schválená valným zhromaţdením) a je aj v rozpore

s dobrými mravmi.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 4. marca 2008 č.k. -178 uloţil

ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 1 652 398,-- Sk a náhradu trov konania

214 797,-- Sk (7 129,95 EUR), to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku

ţalobu zamietol. Zároveň rozhodol o povinnosti ţalovaného zaplatiť náhradu trov štátu

39 510,-- Sk (1 311,49 EUR). Uplatnený nárok posúdil ako nárok z bezdôvodného

obohatenia, ku ktorému došlo na strane ţalovaného plnením z neplatného právneho úkonu.

Zmluvu o poskytovaní právnych sluţieb, na základe ktorej ţalovaný získal odmenu vo výške

1 652 398,-- Sk, povaţoval za absolútne neplatný právny úkon jednak z dôvodu, ţe výšku

odmeny dohodnutú v tejto zmluve neschválilo valné zhromaţdenie, a jednak preto, ţe

odporuje zákonu o advokácii, pretoţe ţalovaný mohol takúto zmluvu uzavrieť len ak by nebol

zapísaný v obchodnom registri ako konateľ.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na odvolanie ţalovaného rozsudkom

z 18. novembra 2008 sp.zn. v spojení s opravným uznesením

z 27. januára 2009 sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním

napadnutom vyhovujúcom výroku vo veci samej a súvisiacich výrokoch o trovách konania

potvrdil. Zároveň rozhodol o trovách odvolacieho konania a osobitným výrokom vyslovil

prípustnosť dovolania proti svojmu rozsudku. Prvostupňový rozsudok povaţoval za vecne

správny, aj keď čiastočne z iných, neţ v ňom uvedených dôvodov. Uplatnený nárok posúdil

rovnako ako prvostupňový súd, t.j. ako nárok z bezdôvodného obohatenia vzniklého

v dôsledku neplatného právneho úkonu, no za príčinu neplatnosti zmluvy o poskytovaní

právnych sluţieb povaţoval inú skutočnosť, neţ z ktorej vychádzal súd prvého stupňa.

Na rozdiel od tohto súdu vyslovil názor, ţe sporná zmluva nie je neplatná z dôvodu, ţe

odmena ţalovaného ako advokáta nebola schválená valným zhromaţdením (pretoţe valné

zhromaţdenie schvaľuje odmenu konateľom a nie advokátom), a ţe je v rozpore so zákonom

o advokácii (pretoţe zákon o advokácii výkon advokácie a súčasne výkon funkcie konateľa

nevylučuje), ale je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Za takýto rozpor označil

skutočnosť, ţe ţalovaný ako konateľ zneuţil svoje postavenie, keď sám so sebou uzavrel

zmluvu o právnej pomoci, na základe ktorej si priznal odmenu niekoľkonásobne prevyšujúcu

jeho konateľskú odmenu. Pripustenie dovolania odôvodnil otázkami zásadného právneho

významu, za ktoré povaţoval otázky, či zmluva o poskytovaní právnych sluţieb, ktorú uzavrie

konateľ spoločnosti v jej mene sám so sebou ako s advokátom je absolútne neplatným

právnym úkonom z dôvodu, ţe výšku odmeny advokáta neschválilo valné zhromaţdenie,

alebo je neplatným právnym úkonom z dôvodu, ţe je v rozpore so zákonom o advokácii

pre neprípustnosť konkurencie výkonu advokácie a výkonu konateľskej pôsobnosti.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalovaný. Ţiadal, aby dovolací

súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil odňatím moţnosti konať

pred súdom a nesprávnym právnym posúdením veci. Za odňatie moţnosti konať pred súdom

označil skutočnosť, ţe odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z iného právneho

dôvodu, ktorý nebol v prvostupňovom konaní preukázaný ani skutkovo a dôkazne potvrdený,

a ku ktorému sa nemal moţnosť v odvolacom konaní vyjadriť.

Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu ţiadala tento mimoriadny opravný prostriedok

ako nedôvodný zamietnuť.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe dovolanie podal

včas účastník konania, preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.

Podľa ustanovenia moţno dovolaním napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho

súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.

Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré

spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací

súd - ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom - z úradnej povinnosti

( veta druhá ). Existenciu vád konania uvedených v ţalovaný

tvrdil, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/.

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať

sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného

zástupcu, namietať v opravnom prostriedku správnosť skutkových a právnych záverov súdu

prvého stupňa, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.).

Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom je takouto vadou

vyplývajúcou z uvedeného ustanovenia postihnuté. Odvolací súd totiţ potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa o priznaní uplatneného nároku vychádzajúc z iného právneho posúdenia otázky

podstatnej pre rozhodnutie, a to otázky neplatnosti zmluvy. Zmluvu totiţ povaţoval

za neplatnú z celkom iného dôvodu, neţ boli dôvody ustálené súdom prvého stupňa, a to bez

toho, aby umoţnil ţalovanému vyjadriť sa k moţnosti takéhoto iného právneho posúdenia

veci v tejto otázke. Odvolací súd bol síce oprávnený potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa,

ak bol vo výroku vecne správny ( ), no zároveň, ak bol toho názoru,

ţe na vec sa vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci

nebolo pouţité (§ 39 Obč. zákonníka) a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, bol povinný

vyzvať účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili (§ 213

ods. 2 ). Tým, ţe odvolací súd takto nepostupoval, odňal ţalovanému moţnosť konať

pred súdom.

Pretoţe odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom, znamenajúce porušenie

práva na spravodlivý proces, zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť,

dovolací súd podľa § 243b ods. 1 O.s.p rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

Nesprávnosť postupu odvolacieho súdu sa prejavila aj v tom, ţe pripustil dovolanie

(ktoré mohol podať len ţalovaný ako neúspešný účastník odvolacieho konania) na riešenie

otázok, ktoré riešil v súlade s názorom ţalovaného a v jeho prospech. Ţalovaný tak

v podanom dovolaní s otázkami, pre ktoré bolo pripustené dovolanie, nepolemizoval, ale

vyčítal odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie veci v otázke, pre ktorú dovolanie

pripustené nebolo. Napriek tomu len pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, ţe riešenie

právnych otázok (pre ktoré bolo pripustené dovolanie) odvolacím súdom povaţuje za správne

a stotoţňuje sa aj s odôvodnením jeho právnych záverov v tejto časti, na ktoré zároveň

poukazuje.

Za účelom efektivity ďalšieho súdneho konania povaţuje dovolací súd za potrebné

uviesť, ţe treba rozlišovať medzi právnym vzťahom obchodnej spoločnosti k jej konateľovi,

ktorého vznik sa riadi príslušnými ustanoveniami a je teda vzťahom

obchodnoprávnym a právnym vzťahom zaloţeným zmluvou o poskytovaní právnym sluţieb,

ktorý je vzťahom občianskoprávnym. Aj keď nárok na náhradu škody spôsobnej porušením

povinností konateľa má základ v obchodnoprávnom vzťahu, zatiaľ čo nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia uplatnený ako nárok na vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy

o poskytovaní právnych sluţieb advokátom má základ v občianskoprávnom vzťahu, môţe byť

pre posúdenie jedného i druhého právneho dôvodu uplatneného nároku významné riešenie

otázky konania konateľa v rozpore (strete) záujmov. V prejednávanej veci bola táto otázka

relevantná vzhľadom na okolnosť, ţe zmluvu o poskytovaní právnych sluţieb podpísal

ţalovaný jednak ako štatutárny orgán jednej zmluvnej strany - ţalobkyne - a jednak ako druhá

zmluvná strana (teda uzavrel ju so „svojou“ obchodnou spoločnosťou).

V prípadoch zastúpenia konanie v rozpore záujmov upravuje ustanovenie § 22 ods. 2

, v zmysle ktorého zastupovať iného nemôţe ten, koho záujmy sú

v rozpore so záujmami zastúpeného. konanie zástupcu v rozpore

záujmov výslovne zakazuje. Porušenie tohto zákazu má za následok absolútnu neplatnosť

právneho úkonu. Aj keď štatutárny orgán právnickej osoby nie je jej zástupcom (konanie

štatutárneho orgánu je konaním samotnej právnickej osoby), uvedené ustanovenie

je podľa názoru dovolacieho súdu analogicky pouţiteľné

aj v prípadoch, v ktorých záujmy štatutárneho orgánu právnickej osoby sú v rozpore

so záujmami tejto právnickej osoby. Pouţitie analógie však prichádza do úvahy len vtedy,

ak rozpor záujmov nerieši špeciálna právna úprava. Takýmto špeciálnym právnym predpisom

je napr. zákon o advokácii (), ktorý v ustanovení ukladá

advokátovi povinnosť odmietnuť poskytnutie právnych sluţieb, ak jeho záujmy sú v rozpore

so záujmami osoby, ktorej by sa právne sluţby mali poskytnúť, pričom v inom ustanovení

(§ 26) s porušením povinností v súvislosti s výkonom advokácie spája zodpovednosť

advokáta za škodu. Pri strete záujmov konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným je

špeciálnym predpisom riešiacim túto otázku a to predovšetkým

v ustanovení § 135a ods. 1, v ktorom okrem iného ukladá konateľovi povinnosť vykonávať

svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti

a neuprednostňovať svoje záujmy. V odseku 2 tohto ustanovenia spája s porušením uvedenej

povinnosti zodpovednosť konateľa za škodu.

V prípadoch, v ktorých konateľ ako štatutárny orgán spoločnosti s ručením

obmedzeným uzatvára zmluvu so „svojou“ obchodnou spoločnosťou, je však potrebné

v prvom rade riešiť otázku, či vôbec ide o stret záujmov. totiţ

napr. v ustanovení § 132 ods. 2 výslovne počíta so situáciou, keď konateľ (ak je zároveň

jediným spoločníkom) uzavrie zmluvu, pri ktorej je druhou zmluvnou stranou on sám.

V kaţdom konkrétnom prípade treba vţdy skúmať, či nedochádza k stretu záujmov medzi

spoločnosťou a jej štatutárnym orgánom a či tento stret je riešiteľný podľa ustanovení

. Len ak výsledkom tohto skúmania bude záver, ţe právna úprava

na kolíziu záujmov obchodnej spoločnosti a jej štatutárneho orgánu

na konkrétnu situáciu nedopadá, bude prichádzať do úvahy analogické pouţitie § 22 ods. 2

.

Dovolací súd zastáva názor, ţe pokiaľ zmluvu o poskytovaní právnych sluţieb uzavrel

konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným (vykonávajúci zároveň advokáciu) so „svojou“

obchodnou spoločnosťou a ak vzhľadom na konkrétne okolnosti je daný stret záujmov medzi

ním a spoločnosťou (napr. pre nevýhodnosť zmluvy pre spoločnosť), ochrana práv tretích

osôb ako aj dôsledky, ktoré s takouto situáciou spája zákon o advokácii, vyţadujú, aby tento

stret bol riešený rovnako ako v tomto zákone. To znamená, ţe v prípade zmluvy

o poskytovaní právnych sluţieb takéto konanie (stret záujmov) treba povaţovať za porušenie

povinností konateľa pri výkone svojej pôsobnosti s následkom jeho zodpovednosti za škodu

v zmysle .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2010

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová