Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 64 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (71)b6c/366501.b3a79b.pdf
PDF · 110.61 KB
No categories available
4Cdo/177/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 177/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne S. R. P., s.r.o., so sídlom
v B., zastúpenej Mgr. M. V., advokátom so sídlom V., proti ţalovanému JUDr. A. B.,
bývajúcemu v B., zastúpenému H., K. & P., s.r.o., so sídlom v B., v mene ktorej vykonáva
advokáciu ako konateľ advokát Mgr. P. K., o zaplatenie 54 849,57 EUR (1 652 398,-- Sk)
s prísl., vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 21 C 60/2006, o dovolaní
ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 18. novembra 2008 sp.zn.
14 Co 222/2008 v spojení s opravným uznesením z 27. januára 2009 sp.zn. 14 Co 222/2008
rozhodol
t a k t o :
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18. novembra 2008 sp.zn. 14 Co 222/2008
v spojení s opravným uznesením z 27. januára 2009 sp.zn. 14 Co 222/2008 z r u š u j e
a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I 29. júna 2006 sa ţalobkyňa
domáhala voči ţalovanému ako jej bývalému konateľovi zaplatenia sumy 1 652 398,-- Sk
(54 849,57 EUR) s prísl., predstavujúcej náhradu škody spôsobenej ţalovaným porušením
povinností vyplývajúcich pre neho z ustanovenia § 135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb.-
Obchodného zákonníka - v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“),
v zmysle ktorého konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou
a v súlade so záujmami spoločnosti, pričom nesmú uprednostňovať svoje záujmy. Uviedla, ţe
dňa X. mal uzavrieť ţalovaný v jej mene ako konateľ zmluvu o poskytovaní právnych sluţieb
so sebou samým ako s advokátom, na základe ktorej mal vykonávať správu dlhodobého
hmotného majetku spoločnosti. Na základe tejto zmluvy mu bola vyplatená odmena, za ktorú
však ţalobkyňa neobdrţala ţiadnu protihodnotu, pretoţe ţalovaný ako konateľ bol povinný
vykonávať správu jej majetku v rámci svojej pôsobnosti. V priebehu konania ţiadala
uplatnený nárok priznať aj ako nárok z bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo ţalovanému
plnením z neplatnej zmluvy o poskytovaní právnych sluţieb. Neplatnosť zmluvy odôvodnila
tým, ţe obchádza zákon (keďţe nebola schválená valným zhromaţdením) a je aj v rozpore
s dobrými mravmi.
Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 4. marca 2008 č.k. 21 C 60/06-178 uloţil
ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 1 652 398,-- Sk a náhradu trov konania
214 797,-- Sk (7 129,95 EUR), to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku
ţalobu zamietol. Zároveň rozhodol o povinnosti ţalovaného zaplatiť náhradu trov štátu
39 510,-- Sk (1 311,49 EUR). Uplatnený nárok posúdil ako nárok z bezdôvodného
obohatenia, ku ktorému došlo na strane ţalovaného plnením z neplatného právneho úkonu.
Zmluvu o poskytovaní právnych sluţieb, na základe ktorej ţalovaný získal odmenu vo výške
1 652 398,-- Sk, povaţoval za absolútne neplatný právny úkon jednak z dôvodu, ţe výšku
odmeny dohodnutú v tejto zmluve neschválilo valné zhromaţdenie, a jednak preto, ţe
odporuje zákonu o advokácii, pretoţe ţalovaný mohol takúto zmluvu uzavrieť len ak by nebol
zapísaný v obchodnom registri ako konateľ.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na odvolanie ţalovaného rozsudkom
z 18. novembra 2008 sp.zn. 14 Co 222/2008 v spojení s opravným uznesením
z 27. januára 2009 sp.zn. 14 Co 222/2008 rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním
napadnutom vyhovujúcom výroku vo veci samej a súvisiacich výrokoch o trovách konania
potvrdil. Zároveň rozhodol o trovách odvolacieho konania a osobitným výrokom vyslovil
prípustnosť dovolania proti svojmu rozsudku. Prvostupňový rozsudok povaţoval za vecne
správny, aj keď čiastočne z iných, neţ v ňom uvedených dôvodov. Uplatnený nárok posúdil
rovnako ako prvostupňový súd, t.j. ako nárok z bezdôvodného obohatenia vzniklého
v dôsledku neplatného právneho úkonu, no za príčinu neplatnosti zmluvy o poskytovaní
právnych sluţieb povaţoval inú skutočnosť, neţ z ktorej vychádzal súd prvého stupňa.
Na rozdiel od tohto súdu vyslovil názor, ţe sporná zmluva nie je neplatná z dôvodu, ţe
odmena ţalovaného ako advokáta nebola schválená valným zhromaţdením (pretoţe valné
zhromaţdenie schvaľuje odmenu konateľom a nie advokátom), a ţe je v rozpore so zákonom
o advokácii (pretoţe zákon o advokácii výkon advokácie a súčasne výkon funkcie konateľa
nevylučuje), ale je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Za takýto rozpor označil
skutočnosť, ţe ţalovaný ako konateľ zneuţil svoje postavenie, keď sám so sebou uzavrel
zmluvu o právnej pomoci, na základe ktorej si priznal odmenu niekoľkonásobne prevyšujúcu
jeho konateľskú odmenu. Pripustenie dovolania odôvodnil otázkami zásadného právneho
významu, za ktoré povaţoval otázky, či zmluva o poskytovaní právnych sluţieb, ktorú uzavrie
konateľ spoločnosti v jej mene sám so sebou ako s advokátom je absolútne neplatným
právnym úkonom z dôvodu, ţe výšku odmeny advokáta neschválilo valné zhromaţdenie,
alebo je neplatným právnym úkonom z dôvodu, ţe je v rozpore so zákonom o advokácii
pre neprípustnosť konkurencie výkonu advokácie a výkonu konateľskej pôsobnosti.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalovaný. Ţiadal, aby dovolací
súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil odňatím moţnosti konať
pred súdom a nesprávnym právnym posúdením veci. Za odňatie moţnosti konať pred súdom
označil skutočnosť, ţe odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z iného právneho
dôvodu, ktorý nebol v prvostupňovom konaní preukázaný ani skutkovo a dôkazne potvrdený,
a ku ktorému sa nemal moţnosť v odvolacom konaní vyjadriť.
Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu ţiadala tento mimoriadny opravný prostriedok
ako nedôvodný zamietnuť.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal
včas účastník konania, preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho
súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.
Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne
dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré
spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací
súd - ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom - z úradnej povinnosti
(§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Existenciu vád konania uvedených v § 237 O.s.p. ţalovaný
tvrdil, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť
konať pred súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného
zástupcu, namietať v opravnom prostriedku správnosť skutkových a právnych záverov súdu
prvého stupňa, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.).
Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom je takouto vadou
vyplývajúcou z uvedeného ustanovenia postihnuté. Odvolací súd totiţ potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa o priznaní uplatneného nároku vychádzajúc z iného právneho posúdenia otázky
podstatnej pre rozhodnutie, a to otázky neplatnosti zmluvy. Zmluvu totiţ povaţoval
za neplatnú z celkom iného dôvodu, neţ boli dôvody ustálené súdom prvého stupňa, a to bez
toho, aby umoţnil ţalovanému vyjadriť sa k moţnosti takéhoto iného právneho posúdenia
veci v tejto otázke. Odvolací súd bol síce oprávnený potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa,
ak bol vo výroku vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.), no zároveň, ak bol toho názoru,
ţe na vec sa vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci
nebolo pouţité (§ 39 Obč. zákonníka) a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, bol povinný
vyzvať účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili (§ 213
ods. 2 O.s.p.). Tým, ţe odvolací súd takto nepostupoval, odňal ţalovanému moţnosť konať
pred súdom.
Pretoţe odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom, znamenajúce porušenie
práva na spravodlivý proces, zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť,
dovolací súd podľa § 243b ods. 1 O.s.p rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
Nesprávnosť postupu odvolacieho súdu sa prejavila aj v tom, ţe pripustil dovolanie
(ktoré mohol podať len ţalovaný ako neúspešný účastník odvolacieho konania) na riešenie
otázok, ktoré riešil v súlade s názorom ţalovaného a v jeho prospech. Ţalovaný tak
v podanom dovolaní s otázkami, pre ktoré bolo pripustené dovolanie, nepolemizoval, ale
vyčítal odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie veci v otázke, pre ktorú dovolanie
pripustené nebolo. Napriek tomu len pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, ţe riešenie
právnych otázok (pre ktoré bolo pripustené dovolanie) odvolacím súdom povaţuje za správne
a stotoţňuje sa aj s odôvodnením jeho právnych záverov v tejto časti, na ktoré zároveň
poukazuje.
Za účelom efektivity ďalšieho súdneho konania povaţuje dovolací súd za potrebné
uviesť, ţe treba rozlišovať medzi právnym vzťahom obchodnej spoločnosti k jej konateľovi,
ktorého vznik sa riadi príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a je teda vzťahom
obchodnoprávnym a právnym vzťahom zaloţeným zmluvou o poskytovaní právnym sluţieb,
ktorý je vzťahom občianskoprávnym. Aj keď nárok na náhradu škody spôsobnej porušením
povinností konateľa má základ v obchodnoprávnom vzťahu, zatiaľ čo nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia uplatnený ako nárok na vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy
o poskytovaní právnych sluţieb advokátom má základ v občianskoprávnom vzťahu, môţe byť
pre posúdenie jedného i druhého právneho dôvodu uplatneného nároku významné riešenie
otázky konania konateľa v rozpore (strete) záujmov. V prejednávanej veci bola táto otázka
relevantná vzhľadom na okolnosť, ţe zmluvu o poskytovaní právnych sluţieb podpísal
ţalovaný jednak ako štatutárny orgán jednej zmluvnej strany - ţalobkyne - a jednak ako druhá
zmluvná strana (teda uzavrel ju so „svojou“ obchodnou spoločnosťou).
V prípadoch zastúpenia konanie v rozpore záujmov upravuje ustanovenie § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zastupovať iného nemôţe ten, koho záujmy sú
v rozpore so záujmami zastúpeného. Občiansky zákonník konanie zástupcu v rozpore
záujmov výslovne zakazuje. Porušenie tohto zákazu má za následok absolútnu neplatnosť
právneho úkonu. Aj keď štatutárny orgán právnickej osoby nie je jej zástupcom (konanie
štatutárneho orgánu je konaním samotnej právnickej osoby), uvedené ustanovenie
Občianskeho zákonníka je podľa názoru dovolacieho súdu analogicky pouţiteľné
aj v prípadoch, v ktorých záujmy štatutárneho orgánu právnickej osoby sú v rozpore
so záujmami tejto právnickej osoby. Pouţitie analógie však prichádza do úvahy len vtedy,
ak rozpor záujmov nerieši špeciálna právna úprava. Takýmto špeciálnym právnym predpisom
je napr. zákon o advokácii (zákon č. 586/2003 Z.z.), ktorý v ustanovení § 21 písm. b/ ukladá
advokátovi povinnosť odmietnuť poskytnutie právnych sluţieb, ak jeho záujmy sú v rozpore
so záujmami osoby, ktorej by sa právne sluţby mali poskytnúť, pričom v inom ustanovení
(§ 26) s porušením povinností v súvislosti s výkonom advokácie spája zodpovednosť
advokáta za škodu. Pri strete záujmov konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným je
špeciálnym predpisom riešiacim túto otázku Obchodný zákonník a to predovšetkým
v ustanovení § 135a ods. 1, v ktorom okrem iného ukladá konateľovi povinnosť vykonávať
svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti
a neuprednostňovať svoje záujmy. V odseku 2 tohto ustanovenia spája s porušením uvedenej
povinnosti zodpovednosť konateľa za škodu.
V prípadoch, v ktorých konateľ ako štatutárny orgán spoločnosti s ručením
obmedzeným uzatvára zmluvu so „svojou“ obchodnou spoločnosťou, je však potrebné
v prvom rade riešiť otázku, či vôbec ide o stret záujmov. Obchodný zákonník totiţ
napr. v ustanovení § 132 ods. 2 výslovne počíta so situáciou, keď konateľ (ak je zároveň
jediným spoločníkom) uzavrie zmluvu, pri ktorej je druhou zmluvnou stranou on sám.
V kaţdom konkrétnom prípade treba vţdy skúmať, či nedochádza k stretu záujmov medzi
spoločnosťou a jej štatutárnym orgánom a či tento stret je riešiteľný podľa ustanovení
Obchodného zákonníka. Len ak výsledkom tohto skúmania bude záver, ţe právna úprava
Obchodného zákonníka na kolíziu záujmov obchodnej spoločnosti a jej štatutárneho orgánu
na konkrétnu situáciu nedopadá, bude prichádzať do úvahy analogické pouţitie § 22 ods. 2
Dovolací súd zastáva názor, ţe pokiaľ zmluvu o poskytovaní právnych sluţieb uzavrel
konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným (vykonávajúci zároveň advokáciu) so „svojou“
obchodnou spoločnosťou a ak vzhľadom na konkrétne okolnosti je daný stret záujmov medzi
ním a spoločnosťou (napr. pre nevýhodnosť zmluvy pre spoločnosť), ochrana práv tretích
osôb ako aj dôsledky, ktoré s takouto situáciou spája zákon o advokácii, vyţadujú, aby tento
stret bol riešený rovnako ako v tomto zákone. To znamená, ţe v prípade zmluvy
o poskytovaní právnych sluţieb takéto konanie (stret záujmov) treba povaţovať za porušenie
povinností konateľa pri výkone svojej pôsobnosti s následkom jeho zodpovednosti za škodu
v zmysle § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júna 2010
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová