Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/515/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti o maloletú N. S.,

narodenú X., bývajúcu v N., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych

vecí a rodiny v Prievidzi, dieťa matky I. S., bývajúcej v N., zastúpenej Mgr. P. B., advokátom

so sídlom v N., a otca J. P., bývajúceho v O., o zníženie výživného, vedenej na Okresnom

súde Prievidza pod sp. zn. , o dovolaní matky proti rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne z 26. februára 2015 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prievidza rozsudkom z 13. mája 2014 č.k. -39 v spojení

s opravným uznesením z 20. októbra 2014 č.k. -64 zamietol návrh otca na zníženie

výživného na maloletú N. S.. Vychádzal z toho, že od poslednej úpravy výživného došlo k

zmene pomerov na strane oboch rodičov, keď na strane otca pribudla ďalšia vyživovacia

povinnosť a na strane matky došlo k zníženiu jej možností a schopností v dôsledku úverového

zaťaženia pri približne rovnakom príjme ako pri poslednej úprave výživného na maloletú.

Zohľadnil, že otec vybral zo spoločného účtu rodičov 5 000 € a že zo spoločnej domácnosti

odnášal veci na úkor potrieb maloletej, ako i že v roku 2011 skončil pracovný pomer na

základe vlastného rozhodnutia a u svojej priateľky vykonával práce bezplatne, čím sa sám

vzdal majetku a primeraného príjmu. Keďže na strane maloletej došlo nepochybne k nárastu

potrieb a otec svojím konaním spôsobil zníženie jeho príjmovej situácie, bol toho názoru, že

nie sú dané dôvody na zníženie výživného pre maloletú.

2

Na odvolanie otca Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 26. februára 2015 sp. zn.

napadnutý rozsudok zmenil tak, že výživné zo strany otca na maloletú N. S.,

ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 11. októbra 2012 č.k. 9 P 9/2012-

54, znížil zo sumy 100 € mesačne na 85 € mesačne od 1. apríla 2014. V odôvodnení rozsudku

poukázal na ustanovenie § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, ktoré vyjadruje zásadu, že k

zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov

zistenej porovnaním okolností významných pre rozhodnutie o výživnom v čase skoršieho

a nového rozhodovania. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je

závažná zmena pomerov, ktorá opodstatňuje záver, že skôr určené výživné nezodpovedá

zmenenej situácii, či už na strane osôb vyživovaných, alebo vyživujúcich. V danom prípade

od poslednej úpravy výživného nedošlo na strane otca k žiadnej zásadnej zmene

v zárobkových pomeroch, zmena nastala v tom, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť

k manželke a maloletému J.. Podľa názoru odvolacieho súdu tieto okolnosti odôvodňujú

zníženie výživného otca na maloletú N. zo sumy 100 € mesačne na sumu 85 € mesačne.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie matka. Uviedla, že

postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť pred súdom a odvolací súd nesprávne

vec právne posúdil. Odvolací súd primerane nereagoval na zmenu pomerov na strane

maloletej, ktorá nastala za obdobie 3 rokov od poslednej úpravy výživného, maloletá

má 14 rokov a jej náklady sa s pribúdajúcim vekom a tomu zodpovedajúcimi školskými

výdavkami podstatne zvýšili. Taktiež dostatočne nezohľadnil podiel jej osobnej starostlivosti

na výchove a výžive maloletej, ako i nezodpovedný prístup otca k plneniu si vyživovacej

povinnosti k maloletej N.. Poukázala na to, že otec je vyučený kuchár-čašník a podľa jej

názoru na trhu práce je dostatok pracovných príležitostí tohto pracovného zmerania, aby

sa otec zamestnal; jeho konanie v tomto smere je ľahostajné. Vzhľadom na to žiadala

napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Otec vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne

a navrhol ho zamietnuť; dôvody uvádzané matkou v dovolaní nepovažoval za opodstatnené.

Kolízny opatrovník maloletej vo vyjadrení k dovolaniu matky poukázal

na nedôvodnosť návrhu otca na zníženie výživného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania ( )

zastúpená advokátom ( ) skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ), či je podané dovolanie procesne prípustné.

1. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty

a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou

ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov

v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje

len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny

súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania

pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania ().

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Na rozdiel od odvolania (riadneho opravného prostriedku), ktorým

možno napadnúť ešte neprávoplatné rozhodnutie, ide v prípade dovolania o mimoriadny

opravný prostriedok, ktorým možno – iba v prípadoch

výslovne stanovených – napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré už nadobudlo

právoplatnosť. vychádza z tejto mimoriadnej povahy dovolania

a v nadväznosti na to aj upravuje podmienky, za ktorých je dovolanie prípustné. Najvyšší súd

vo svojich rozhodnutiach túto osobitosť (a mimoriadnosť) dovolania často vysvetľuje

konštatovaním, že dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie (viď napríklad

rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , ,

, , a ).

Z relevantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)

vyplýva, že systém opravných prostriedkov zakotvený v právnom poriadku zmluvnej strany

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) musí byť

nevyhnutne v súlade s požiadavkami čl. 6 Dohovoru. Vo všeobecnosti pre použitie

mimoriadnych opravných prostriedkov platí, že sú prípustné iba vo výnimočných prípadoch.

ESĽP v rámci svojej rozhodovacej praxe už viackrát vyslovil nezlučiteľnosť mimoriadneho

opravného prostriedku s princípom právnej istoty a konštatoval porušenie čl. 6 ods. 1

Dohovoru vtedy, keď k nariadeniu opätovného preskúmania veci došlo z dôvodu existencie

odlišného právneho posúdenia veci (porovnaj Roseltrans proti Rusku, rozsudok z roku 2005).

Vo veci Abdullayev proti Rusku (rozsudok z roku 2010) ESĽP zdôraznil, že v záujme právnej

istoty zahrnutej v čl. 6 Dohovoru by právoplatné rozsudky mali vo všeobecnosti zostať

„nedotknuté“. K ich zrušeniu by preto malo dochádzať iba pre účely nápravy zásadných,

hrubých a podstatných vád. Podľa názoru ESĽP v žiadnom prípade však za takú vadu

nemožno označiť skutočnosť, že na predmet konania existujú dva odlišné právne názory

[viď napríklad Sutyazhnik proti Rusku (rozsudok z 23. júla 2009) alebo Bulgakova proti

Rusku (rozsudok z 18. januára 2007)].

, vychádzajúc z naznačenej výnimočnosti dovolania,

upravuje podmienky prípustnosti dovolania a stanovuje ich ako výnimku zo záväznosti

a nezmeniteľnosti rozhodnutia, ktoré už nadobudlo právoplatnosť. V niektorých prípadoch,

ktoré sú osobitne v zákone vymenované, ide ešte ďalej

a podmienky prípustnosti dovolania sprísňuje právnou úpravou, podľa ktorej z prípadov,

v ktorých výnimočne pripúšťa dovolanie ( ), vylučuje tie, v ktorých

dovolanie nemá byť prípustné (viď napríklad a ).

2. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a Podľa

dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom o rodine a o zmene a doplnení

niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv

a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností

maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.

V danom prípade dovolanie smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu

( ), prípustnosť dovolania ale vylučuje to, že napadnutým rozsudkom bolo

rozhodnuté vo veci upravenej Zákonom o rodine (viď ustanovenia § 62 až 65 Zákona

o rodine). Dovolanie matky teda podľa prípustné nie je.

3. Podané dovolanie by mohlo byť procesne prípustné, len ak v konaní, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v Povinnosť

skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242

ods. 1 Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej

vade v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania

podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo

k niektorej z vád vymenovaných v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia,

proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež

rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998

a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, že pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle

nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo

k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver)

dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľka procesné vady konania v zmysle až e/ a

netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

4. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal

dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho

súdu nebola matke odňatá možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký

procesne nesprávny a zákonu sa priečiaci postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie

realizácie tých procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny

poriadok. O procesnú vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a svojím postupom pri vedení konania odňal účastníkovi konania jeho procesné

práva [v zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie

a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad

právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ),

nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy

a k všetkým vykonaným dôkazom ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie

( ), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

4.1. Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že k odňatiu možnosti konať pred súdom

malo podľa názoru matky dôjsť v dôsledku neúplnosti a nesprávnosti skutkových zistení,

nesprávnosti vyhodnocovania vykonaných dôkazov a správnosti skutkových záverov

odvolacieho súdu.

Neúplnosť skutkových zistení alebo nesprávnosť skutkových záverov

sa v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu nepovažuje za dôvod zakladajúci procesnú vadu

konania v zmysle (viď viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu,

napríklad sp. zn. , , ,

a ).

Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný

vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania

a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu

(viď ), a nie účastníkov konania. Postup súdu, ktorý v priebehu konania

nevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie

skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa

, lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi možnosť pred

súdom konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).

Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 ods. 1

Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho

rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť

dovolania v zmysle (viď tiež napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

a ). Pri skutkovom vyhodnocovaní svojich zistení zohľadňuje

súd výsledky vykonaného dokazovania, ktoré hodnotí podľa zásad uvedených v ;

pokiaľ sa pri tom prípadne dopustí hodnotiacej nesprávnosti, nejde o spôsobilý dovolací

dôvod v zmysle (porovnaj R 42/1993 a viď tiež ďalšie rozhodnutia

najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. ). Jeho neprípustnosť je daná charakterom

dovolacieho konania, v ktorom sa dôkazy nevykonávajú ( ), a tak ani

neprislúcha dovolaciemu súdu, aby prehodnocoval dôkazy vykonané súdmi nižších stupňov.

Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že do obsahu základného práva podľa

Slovenskej republiky nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia

ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu

hodnotenia vykonaných dôkazov ().

4.2. Pokiaľ dovolateľka namieta, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ), dovolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že

ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď ), samo

nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012

a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , ,

, , , a ). Nejde totiž

o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý

by bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

5. Vzhľadom na to, že prípustnosť v danej veci podaného dovolania nevyplýva

z ustanovenia , nepreukázala sa opodstatnenosť argumentácie dovolateľky

o dôvode zakladajúcom prípustnosť dovolania podľa

a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani iné vady vymenované v , najvyšší

súd odmietol dovolanie matky ako procesne neprípustné ( v spojení

s ) bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu.

6. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa

v spojení s a (viď tiež rozhodnutia najvyššieho

súdu sp. zn. , , ,

a ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. decembra 2015

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková