Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_19CoP-85-2014.pdf
PDF · 80.16 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/85/2014
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o mal. Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov Ivety Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., M.R. T. XXX/XX, zastúpenej Mgr. R. U., advokátom, so sídlom E. X. XXX, Q. a H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., E. F. XXXX/XX, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 9P/9/2014-39 zo dňa 13. mája 2014 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza, č.k. 9P/9/2014-64 zo dňa 20. októbra 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že z n i ž u j e vyživovaciu povinnosť otca k mal. Q. Y., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 85 Eur mesačne, s účinnosťou od 01. apríla 2014, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Prievidza, č.k. 12P/65/2012-54 zo dňa 11. októbra 2012 v rozsahu vyživovacej povinnosti.
odôvodnenie:
Okresný súd svojím rozsudkom v spojení s opravným uznesením zamietol návrh otca na zníženie výživného. Vec posúdil podľa ust. § 62 ods. 2 a 5 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Z hľadiska skutkových zistení považoval za rozhodujúce posúdenie, či došlo k takej zmene pomerov, ktorá znamenala zmenu schopností, možností a majetkových pomerov otca, matky a odôvodnených potrieb maloletej. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v dôsledku úverového zaťaženia matky sa znížili jej možnosti a schopnosti, hoci príjmy ostali na približne rovnakej úrovni ako pri poslednej úprave výživného. S týmito zmenami sa zvýšili aj náklady na základné životné potreby maloletej. Nastala zmena pomerov aj na strane otca, ktorý v roku 2013 predal jednu polovicu rodinného domu v X. pod T., a to svojej vtedajšej priateľke, terajšej manželke. Súd mal preukázané, že otec zo spoločného účtu s matkou vybral 5.000 Eur a odnášal zo spoločnej domácnosti veci na úkor potrieb maloletej. Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť, avšak u posledného zamestnávateľa X. v roku 2011 skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe na základe vlastného rozhodnutia a u svojej priateľky vykonával v čase trvania jej živnosti v roku 2012 garanta, bezplatne, čím sa nepochybne vzdal primeraného príjmu. Dospel k záveru, že u maloletej nepochybne nastal nárast nákladov na hradenie jej základných životných potrieb. Otec sa vzdal majetku, ako aj príjmu, a preto nebol daný dôvod na zníženie výživného.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Žiadal, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zdôraznil, že zníženia výživného, na minimálnu čiastku, sa domáhal z dôvodu, že je dlhodobo nezamestnaný. Vykonáva však prácu na základe dohody o vykonaní práce, kde predmetom dohody je odhad prác do 300 hodín ročne, do 10,- Kč mesačne, avšak reálne dosiahne ďaleko nižší príjem ako je dohodnutý, pretože práca nie je pravidelná. Jeho manželka je na materskej dovolenke. Dňa 12.04.2014 sa mu narodil syn H. R., čím má vyživovaciu povinnosť k manželke a k mal. H.. Náklady na rodinu sú 15.635,- Kč mesačne. Čiastočne sú finančne podporovaní rodinou manželky. Namietal náklady maloletej na kurz anglického jazyka. Od maloletej sa dozvedel, že žiadny záujmový krúžok, ani kurz nenavštevuje. Pokiaľ
matka prihlásila maloletú na angličtinu kvôli zvýšeniu jej nákladov, má voči tomu výhrady, nakoľko nemá finančné prostriedky na úhradu tak drahých aktivít. Nesúhlasil so sumou 6 Eur až 10 Eur za telefón pre maloletú, ktoré náklady sú podľa neho zbytočné. Odmietal tvrdenie matky, že neprispieva na maloletú mimo výživného, ktorej pri každej návšteve maloletej dá vreckové 50 Eur. Uviedol, že okolnosti, za ktorých matka maloletej odišla z domu v podielovom spoluvlastníctve otca, sú iné, ako matka popísala. Matka totiž odmietala platiť nájomné za bývanie v tomto dome, ktoré on požadoval. Na požiadavku na platenie nájomného v sume 70 Eur matka reagovala tým, že sa z domu okamžite odsťahovala a bývanie prostredníctvom úveru riešila kúpou vlastného bytu. Odmietal záver súdu, že sa zámerne zbavuje svojich aktivít kvôli zníženiu výživného. Pokiaľ v roku 2013 previedol „svoju bytovú jednotku“ na svoju manželku (predtým kamarátku D. R.), bolo to tak preto, že sa už v roku 2010 zadlžil. Potom, ako sa jeho bývala manželka odsťahovala, bol nútený vybaviť si celú domácnosť znova, zaplatiť výživné 2.100 Eur, nemal žiadnu prácu a žiadny príjem. Nesúhlasil s tým, že z účtu (v odvolaní neoznačenom) vybral peniaze pre život s novou partnerkou. Peniaze z účtu vybral s bývalou manželkou
- matkou maloletej, peniaze na vkladnej knižke zostali nedotknuté, slúžia na pokrytie nákladov na maloletú. Z bytu, predaného v roku 2009, zostalo v domácnosti 3.500 Eur, ktoré pripadli matke maloletej po jeho odchode zo spoločnej domácnosti. Pokiaľ bol z evidencie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyradený pre nespoluprácu, bolo to z dôvodu, že z finančných dôvodov nemohol na úrad dochádzať. Je však evidovaný na úrade práce Českej republiky.
Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. Uviedla, že otec vo svojich podaniach zavádza, tak aby dosiahol zníženie výživného. Vzhľadom na vek maloletej niet dôvodu, aby nemala samostatný telefón. Poukázala na to, že rekonštrukcia podkrovia v rodinnom dome bude ešte predmetom samostatného konania, nakoľko podáva návrh na vyporiadanie BSM. Otcom produkované tvrdenia a dôkazy považuje len za pomstu matke za to, že si dovolila zotrvať na výške výživného a požadovať plnenie povinnosti od otca. Poukázala na to, že otec je vo svojom konaní výrazne ovplyvňovaný svojou súčasnou manželkou, ktorá má snahu pretrhnúť všetky putá otca s deťmi a s jeho predchádzajúcou rodinou.
Kolízny opatrovník vo svojom stanovisku k podanému odvolaniu navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil, nakoľko zníženie vyživovacej povinnosti nie je v záujme maloletej.
Otec v písomnom vyjadrení na vyjadrenie matky a kolízneho opatrovníka uviedol, že tieto vyjadrenia sú absurdné a celkom nepravdivé. Vyjadrenia matky sú zamerané na ohováranie jeho súčasnej manželky, ktorú matka, ani jej advokát nikdy nevideli, nikdy s ňou nehovorili a nevie si vysvetliť, odkiaľ také špekulácie vykonštruovali. Pokiaľ matka uvádza, že jej život sa po rozvode zmenil, zmenil sa aj život otca. Bývalá manželka mala takmer rok, aby si našla bývanie, nevyužila možnosť lacného prenájmu alebo obecného bytu a kúpila si byt v osobnom vlastníctve. O zníženie výživného žiada z dôvodu, aby sa nedostal do platobnej neschopnosti.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine).
Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery účastníkov konania.
Citované zákonné ustanovenie § 78 Zákona o rodine vychádza z predpokladu, že výživné sa určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať taká zmena pomerov ako na strane maloletých detí, a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, tak aj na strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím ďalších vyživovacích povinností.
Úlohou súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti, je dôsledne porovnať podstatné okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri poslednej úprave výživného s okolnosťami, ktoré sú dané v čase novej úpravy. Zmeniť výživné je možno len v prípade, ak sa zmenia pomery závažnejším spôsobom, a ak nejde len o prechodnú zmenu pomerov.
V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že posledná úprava výživného zo strany otca na mal. Q. bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č.k. 12P/65/2012-54 zo dňa 11.10.2012, ktorým súd manželstvo rodičov maloletej rozviedol a schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej mal. Q. zostala v osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 100 Eur mesačne. Rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 06.11.2012. Nakoľko účastníci konania sa vzdali odvolania voči tomuto rozsudku, predmetné rozhodnutie neobsahuje dôvody rozhodnutia (§ 157 ods. 3 O.s.p.). V čase konania o rozvode manželstva bol otec bez pravidelného príjmu, podľa svojho vyjadrenia bol nezamestnaný od júna 2011.
V konaní, vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 8P/1/2013, súd konal o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti. Otec návrh na zníženie výživného uplatnil na Okresnom súde Prievidza dňa 14.05.2013 z dôvodu, že je dlhodobo nezamestnaný. Návrh na zníženie výživného bol rozsudkom zo dňa 11.10.2013 zamietnutý, a keďže účastníci sa vzdali odvolania, rozsudok neobsahoval odôvodnenie (§ 157 ods. 3 O.s.p.). Nadobudol právoplatnosť dňa 19.11.2013.
V predmetnom konaní, vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 9P/9/2014, sa otec návrhom zo dňa 06.02.2014 opakovane domáhal zníženia výživného s účinnosťou od marca 2014 z dôvodu, že je dlhodobo nezamestnaný a pracuje len na dohodu o vykonaní práce, kde predmetom dohody je odhad práce 300 hodín ročne, do 10.000,- Kč mesačne s tým, že práca nie je pravidelná a zarobí „menej“.
Odvolací súd konštatuje, že otec má 42 rokov, neuvádza žiadne zdravotné problémy, je vyučený kuchár
- čašník. Uvádza, že je dlhodobo nezamestnaný, vedený v evidencii nezamestnaných bez nároku na podporu s tým, že dňa 02.01.2014 uzavrel dohodu o vykonaní práce so zamestnávateľom H. D. kanalizace s tým, že predmetom dohody sú pomocné a výkopové práce. V konaní, v ktorom sa otec opakovane domáha zníženia výživného, nemožno ponechať bez povšimnutia, že otec výživné v sume 100 Eur mesačne platí (aj keď opakovane pod ťarchou trestného stíhania) a podľa svojho vlastného vyjadrenia pri stretnutiach s maloletou jej nad rámec výživného prispieva sumou 50 Eur mesačne. Za danej nepriaznivej finančnej situácie otec uzavrel nové manželstvo, založil si ďalšiu rodinu a dňa 12.04.2014 sa mu narodil mal. H. R..
Otec, ktorý je dlhodobo nezamestnaný, nepoberá žiadne sociálne dávky, žiadne dávky v hmotnej núdzi, podporu v nezamestnanosti, má len príjem z uzavretej dohody o vykonaní práce, od rozvodu manželstva disponoval s majetkom, ktorý bol v jeho výlučnom, resp. podielovom spoluvlastníctve, a ktorý v roku 2013 odpredal a podľa svojho vyjadrenia (č.l. 69 spisu) disponoval aj iným majetkom, a to osobným motorovým vozidlom, ktorý predal a vzal si pôžičku.
Porovnaním zárobkových pomerov na strane otca od poslednej úpravy výživného (vykonanej rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 12P/65/12 a rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 8P/1/2013) nedošlo v zárobkových pomeroch otca k žiadnej zásadnej zmene. V čase predchádzajúcej právnej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletej bol otec dlhodobo nezamestnaný, nemal žiadne námietky voči vyživovacej povinnosti v sume 100 Eur mesačne (v konaní o rozvod súhlasil s rodičovskou dohodou, v ďalšom konaní rozsah svojej vyživovacej povinnosti nenamietal, s rozhodnutím súdu súhlasil, odvolanie nepodal). V súčasnej dobe je naďalej dlhodobo nezamestnaný, popritom však vykonáva prácu na základe dohody o vykonaní práce, avšak vzhľadom na to, že nastala zmena v jeho osobných pomeroch, keďže mu pribudla vyživovacia povinnosť k manželke a k mal. H., dospel odvolací súd k záveru, že sú dané dôvody na zníženie vyživovacej povinnosti s účinnosťou od 01.04.2014 na sumu 85 Eur mesačne. Odvolací súd vychádzal z úvahy, že nie je možné ponechať výlučne na matke maloletej, aby sama zvládala nielen osobnú starostlivosť o maloletú, ale aj úhradu jej nákladov, hoci náklady na maloletú sa zásadne nezmenili a rast nákladov na maloletú je ovplyvnený výlučne objektívnym nárastom cien, ktoré zaťažujú rovnako matku, ako aj otca.
Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že znížil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 85 Eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2014, čím nastala zmena rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 12P/65/12 v rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloletú.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .