Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/97/2011

1

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého

(toho času plnoletého) D. H., nar. X, bytom B., dieťa matky M. Č., bytom B. a otca T. H.,

bytom B., zastúpeného JUDr. S. M., advokátom so sídlom v B., o zvýšenie výživného na

maloleté dieťa, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. ,

o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14. júna 2011, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 9.12.2010, č.k. -333 zveril v tom

čase maloletého D. do osobnej starostlivosti matke, otcovi určil povinnosť prispievať na

výživu maloletého sumou 250€ mesačne počnúc dňom 9.9.2009; zročné výživné za obdobie

9.9.2009 do 9.12.2010 vo výške 2.700 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 75

€ mesačne spolu s bežným výživným počnúc 1.1.2011; vo zvyšku návrh matky (na vyššie

výživné) zamietol a zrušil rozsudok Obvodného súdu Bratislava IV z 21.10.1994 č.k. 13Nc

137/94-9.

Na odvolanie oboch rodičov Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 14.6. 2011,

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že otcovi uložil povinnosť

prispievať na výživu v tom čase už plnoletého D. sumou 250 € mesačne počnúc dňom

20.5.2009, zročné výživné za obdobie od 20.5.2009 do 31.5.2011 vo výške 4.296,72 € povolil

otcovi splácať v 50 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc 1.6.2011.

2

V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že dôvodné je len odvolanie matky v časti vzniku

vyživovacej povinnosti otca. Na rozdiel od súdu prvého stupňa posúdil vznik vyživovacej

povinnosti otca od 20.5.2009 (od podania návrhu ), keď v máji 2009 neprispel žiadnou sumou

a od júna 2009 prispieval len sumou 75 €, v nadväznosti na to určil aj výšku zročného

výživného a keďže D. v čase rozhodnutia odvolacieho súdu už nadobudol plnoletosť, otcovi

uložil povinnosť platiť výživné do rúk plnoletého D.. V ostatnej časti sa plne stotožnil so

skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním otec. Dovolanie odôvodnil tým, že

rozsudok okresného súdu napadol odvolaním, v ktorom namietal, že okresný súd nesprávne

i nedostatočne zistil skutkový stav veci, nesprávne vyhodnotil dôkazy predložené účastníkmi

konania, a preto rozhodol v jeho neprospech. Nesúhlasil hlavne so závermi súdov ohľadom

jeho zárobkový možností a schopností. Namietal, že súdy nedostatočne zhodnotili slabú snahu

matky nájsť si prácu. Nestotožnil sa ani s výškou zameškaného výživného , pričom dôvodil,

že pokiaľ nezaplatil výživné za máj 2009, stalo sa tak nedopatrením a túto následne doplatil.

Žiadal, aby dovolací zmenil napadnutý rozsudok a jeho vyživovaciu povinnosť k D. určil

úmerne potrebám syna a možnostiam otca.

Ostatní účastníci sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom( ods.

1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal najskôr, či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

V zmysle dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Prípustnosť dovolania podľa v predmetnej veci neprichádza do úvahy.

Uvedené ustanovenie v odsekoch 1 až 3 pripúšťa dovolanie proti zmeňujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu a za určitých podmienok aj proti potvrdzujúcemu rozsudku. V zmysle

odseku 4 tohto ustanovenia však dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom

o rodine, ibaže ide o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností

alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému

3

rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.

V preskúmavanej veci sú predmetom konania práva a povinnosti vyplývajúce z právneho

vzťahu upraveného Zákonom o rodine (vyživovacia povinnosť rodičov), nejde však

o obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv a povinností alebo o pozastavenie ich

výkonu, ani o priznanie rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, ani

o určenie alebo zapretie rodičovstva a ani o osvojenie. Prípustnosť dovolania podľa

uvedeného ustanovenia je preto vylúčená.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal

aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a

nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci

sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až

g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia nezakladajú.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takej vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z vymenovaných vád.

Procesné vady konania v zmysle až g/ dovolateľ nenamietal a

ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

4

Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ v danej veci svoje dovolanie odôvodnil

podľa ustanovenia a (t.j. tým, že konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci), Vyčítal súdom, že nesprávne a neúplne zistili skutkový

stav veci, nesprávne vyhodnotili vykonané dôkazy, a preto nesprávne vo veci rozhodli.

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/

v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci. Treba dodať, že dovolací súd je viazaný uplatneným

dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil; dovolacie dôvody

neposudzuje podľa toho, ako ich označil dovolateľ, ale podľa ich obsahu.

Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, že dovolanie nie je

„ďalším odvolaním“ a nemožno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov

nižších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť

a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôže

dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy.

Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu; aj so

zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá

možnosť vykonávať dokazovanie (viď veta druhá ).

K jednotlivým dovolacím dôvodom treba uviesť, že (pokiaľ sú splnené ďalšie

procesné predpoklady – najmä čo do včasnosti podania dovolania a jeho podania oprávnenou

osobou) zakladá existencia procesnej vady konania v zmysle , na ktorú poukazuje

ustanovenie , nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho

opodstatnenosť. V prípade tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) a nesprávneho právneho posúdenia veci

( ) možno rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť dovolaciemu

prieskumu len ak nejde o prípady, kedy zákon prípustnosť dovolania výslovne vylučuje

(napríklad v prípadoch uvedených v ). V prejednávanom prípade je

prípustnosť dovolania vylúčená v zmysle , preto dovolaciemu súdu nie je

5

daná právna možnosť vec preskúmať z hľadiska dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/

, tak ako to navrhol dovolateľ.

K tvrdeniam dovolateľa, že súdy nižších stupňov nezistili úplne a správne skutkový

stav veci pre jej správne právne posúdenie (keď nezohľadnili jeho skutočné výdavky, ktoré sú

nevyhnutné, že požiadavka syna na výšku výživného nezodpovedá jeho životnej úrovni),

dovolací súd z hľadiska prípustnosti (i dôvodnosti) dovolania v zmysle písm. f/

uvádza:

K uvedenej námietke dovolateľa je treba dodať, že súd neodníme účastníkovi možnosť

pred ním konať ani tým, že (prípadne) nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov;

jeho rozhodnutie môže byť síce z tohto dôvodu vecne nesprávne, ale to ešte samo osebe

nevedie k zmätočnosti rozhodnutia a nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/

K námietke dovolateľa, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ), treba uviesť, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci

neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237

písm. f/ (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších

stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované za relevantný dovolací dôvod,

ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď ),

zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci

súdmi nižších stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle , lebo

(ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania

neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia (viď napríklad rozhodnutia

6

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. ). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa

o nesprávnom právnom posúdení otázky výšky výživného boli aj opodstatnené, nezakladali

by súčasne aj prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia

Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

dovolanie je v prejednávanej veci procesne neprípustné, preto ho v zmysle § 243b ods. 5

v spojení s odmietol. Riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa

nezaoberal.

O trovách dovolacieho konania súd rozhodol podľa v spojení

s ods. l a ods. l písm. a/

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 13. augusta 2012

JUDr. Jana B a j á n k o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta