Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/258/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava

Górásza a z členov senátu JUDr. Vladimíra Maguru a JUDr. Sone Mesiarkinovej, v právnej

veci navrhovateľky: I. H., bývajúca v B., v dovolacom konaní zastúpená JUDr. J. H.,

advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v B., proti odporcovi: J. H., bývajúci

v B., v dovolacom konaní zastúpený JUDr. J. T., advokátom Advokátskej kancelárie so

sídlom v B., o zrušenie práva spoločného nájmu bytu manželmi, ktorá vec sa viedla na

Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. , o dovolaní navrhovateľky proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. apríla 2007 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV (súd prvého stupňa) rozsudkom z 5. mája 2006 č.k.

-84 zrušil účastníkom právo spoločného nájmu štvorizbového družstevného bytu

č. 32 nachádzajúceho sa v B. a za jeho výlučnú nájomníčku a členku družstva určil

navrhovateľku. Odporcovi uložil povinnosť vypratať byt do 15 dní po tom, čo mu bude

zabezpečený náhradný byt. Navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania.

Rozhodnutie vo veci samej súd prvého stupňa odôvodnil tým, že po rozvode manželstva

sa medzi účastníkmi nedosiahla dohoda o ďalšom nájme a bolo preto potrebné rozhodnúť

o zrušení práva spoločného nájmu bytu. Pri rozhodovaní o ďalšom nájomcovi prihliadol na to,

že účastníci získali predmetný byt zásluhou navrhovateľky a na to, že ani jeden z účastníkov

nepreukázal schopnosť vyplatiť „podiel druhého účastníka za účelom získania náhradného

bytu.“ Zohľadnil tiež, že odporcovi sa nepodarilo preukázať, že sa navrhovateľka odsťahovala

z bytu s úmyslom viac v ňom nebývať. Z týchto dôvodov mal za to, že ďalším nájomcom

bytu má byť navrhovateľka, „ktorá, keďže v byte nebýva, bude mať motiváciu riešiť náhradu

pre odporcu.“

Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) rozsudkom z 25. apríla 2007 sp.zn.

zmenil odvolaním odporcu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak,

že zrušil právo spoločného nájmu účastníkov k družstevnému bytu č. X. pozostávajúceho

zo 4 izieb, kuchyne a príslušenstva, nachádzajúceho sa na 3. poschodí domu v B. a za

výlučného nájomcu bytu určil odporcu ako člena družstva. Navrhovateľke uložil povinnosť

predmetný byt vypratať do 45 dní odo dňa zabezpečenia náhradného bytu odporcom.

Odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

Odvolací súd tak rozhodol podľa majúc za to, že súd prvého stupňa pri

rozhodovaní o ďalšom nájme bytu nevzal zreteľ na všetky pre rozhodnutie významné

skutočnosti, ktoré v konaní boli zistené alebo vyšli najavo. Súd prvého stupňa napríklad

neprihliadol na to, že účastníci uzavreli v konaní o rozvod ich manželstva dohodu, podľa

ktorej vtedy ešte maloletý syn účastníkov bol zverený do výchovy a opatery odporcu

a navrhovateľka sa zaviazala platiť na jeho výživu sumu 500,- Sk mesačne, ani na to, že

vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka pred rozvodom, ešte v júni

2001, dobrovoľne odišla z predmetného bytu. Odporca býval v byte s vtedy ešte maloletým

synom a dcérou účastníkov, o ktorých sa staral vo väčšom rozsahu ako navrhovateľka. Podľa

odvolacieho súdu súd prvého stupňa opomenul vziať zreteľ aj na to, že navrhovateľka po

odchode zo spoločnej domácnosti neprispievala na náklady spojené s užívaním bytu. Pri

rozhodovaní o ďalšom nájme predmetného družstevného bytu vzal zreteľ na príčiny rozvratu

manželstva, jednou z ktorých bola aj nevera navrhovateľky, na to, že po rozvode bol vtedy

ešte maloletý syn účastníkov zverený do výchovy a opatery odporcu, na to, že po rozvode

účastníkov zostala v spornom byte bývať aj plnoletá dcéra účastníkov, na to, že navrhovateľka

odišla zo spoločnej domácnosti dobrovoľne, na to, že navrhovateľka neprispievala na náklady

spojené s užívaním bytu a na to, že v spornom byte spolu s odporcom býva syn účastníkov,

bytová potreba ktorého, v súlade s jeho vôľou bývať s otcom, je takto tiež zabezpečená. Na

rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací súd nevzal zreteľ na možnosť účastníkov zabezpečiť

si iné bývanie, pretože ani jeden z nich takú možnosť nemá a ani na navrhovateľkou tvrdené

pričinenie sa o získanie sporného bytu. Dodal, že navrhovateľka neuviedla žiadne podstatné

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali určiť ju za ďalšiu nájomníčku. Pri rozhodovaní o bytovej

náhrade dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľke patrí náhradný byt, pretože tu nie sú

žiadne okolnosti podľa § 712a ods. 8, ktoré by odôvodňovali priznanie len náhradného

ubytovania alebo prístrešia.

Proti rozsudku odvolacieho súdu navrhovateľka podala dovolanie. Navrhla napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že nie je vecne

správne, pretože odvolací súd rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu,

v dôsledku čoho dospel k neprávnemu právnemu záveru. Uviedla, že sporný byt účastníci

získali výmenou za jednoizbový družstevný byt na U., ktorý nadobudla v roku 1990 na

základe prevodu členských práv a povinností jej strýkom J. Ď.. Zo sporného bytu sa

odsťahovala v dôsledku nátlaku odporcu, ktorý jej marí užívanie bytu. Z výpovedí svedkov

pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že do bytu chodila variť, prať a žehliť aj po rozvode

manželstva, až do doby, kým ju odporca z bytu „nevyhodil“. Po rozvode manželstva sa

niekoľkokrát pokúsila o mimosúdnu dohodu o zrušení práva spoločného nájmu a určenia

ďalšieho nájmu, vždy však bezvýsledne. V závere dovolania navrhovateľka znova poukázala

na svoju „nespornú zásluhovosť pri nadobudnutí predmetného bytu“.

Odporca vo vyjadrení k dovolaniu navrhovateľky uviedol, že jej opravný prostriedok

nemá žiadne opodstatnenie. Poukázal na dôvody svojho odvolania proti rozsudku súdu prvého

stupňa a na odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), ktorá je zastúpená advokátom

( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) v celom rozsahu ( ) a dospel

k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona ( ) viazaný nielen rozsahom

dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v , a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako

ich dovolateľ označil, ale aj podľa ich obsahu.

Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať

vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd otázkou, či

konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

(t.j či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným).

Navrhovateľka vady konania v zmysle nenamietala a v dovolacom konaní

žiadna z týchto vád ani nevyšla najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu dovolanie

nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných

ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Procesné vady konania v zmysle nevyšli v dovolacom konaní

najavo.

V dovolaní navrhovateľa vytýka odvolaciemu súdu, že „rozhodol na základe

nedostatočne zisteného skutkového stavu v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu

záveru.“

K tejto dovolacej námietke považuje dovolací súd za potrebné poukázať na to, že

dovolanie nie je „ďalším odvolaním“, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným

na nápravu len výslovne uvedených procesných (, )

a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne

domáhať revízie skutkových zistení urobených odvolacím súdom, tak ani prieskumu ním

vykonaného dokazovania. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho

skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým

účelom môže vykonávať dokazovanie ( ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou

inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa.

Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym

posúdením veci, nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho

prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho

súdu, nemá možnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy

sám vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní.

Vzhľadom na uvedené dovolací súd nepovažoval dovolaciu námietku navrhovateľky,

že odvolací súd rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu (ktorú

navrhovateľka naostatok ani náležite nekonkretizovala) za spôsobilý dovolací dôvod v zmysle

ustanovenia

Podľa obsahu dovolania navrhovateľka namieta i to, ako odvolací súd hodnotil

vykonaným dokazovaním zistené skutočnosti. Spochybňuje teda správnosť hodnotenia

dôkazov odvolacím súdom.

Ku skutkovým (nie právnym) záverom, na ktorých odvolací súd založil svoje hodnotiace

závery, dospel odvolací súd na základe vyhodnotenia dôkazov. Spôsobilým dovolacím

dôvodom v zmysle ale nie je nesúhlas dovolateľa s vyhodnotením dôkazov

súdom (porovnaj R 42/1993). Neprípustnosť takého dôvodu je daná charakterom dovolacieho

konania, v ktorom, ako už bolo uvedené vyššie, sa už dôkazy nevykonávajú (§ 243a ods. 2

), a tak ani neprislúcha dovolaciemu súdu, aby prehodnocoval dôkazy vykonané

v základnom konaní.

Z obsahu dovolania ale nepochybne vyplýva aj to, že navrhovateľka vytýka odvolaciemu

súdu, že do svojich úvah o ďalšom nájme sporného bytu nezahrnul niektoré z hľadísk pre vec

podľa nej významných a že nesprávne zhodnotil význam iných hľadísk vo veci zistených.

Takáto námietka je podľa jej obsahu námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci

(dovolací dôvod podľa ).

Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav;

dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V zmysle ustanovenia , druhá veta platí, že v

ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu (t.j. ak právo na uzavretie zmluvy

o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov nenadobudol pred uzavretím

manželstva - poznámka dovolacieho súdu) rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia

nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako

člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov

v družstve. Podľa odseku 3 tohto paragrafu pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd

zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Ostatne citované ustanovenie patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou,

t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré

tak prenechávajú súdu, aby podľa svojej úvahy v každom jednotlivom prípade vymedzil sám

hypotézu právnej normy zo širokého, vopred (okrem záujmu maloletých detí a stanoviska

prenajímateľa) neobmedzeného okruhu okolností. Vedľa hľadísk výslovne uvedených

v ustanovení , na ktoré je súd povinný vždy prihliadnuť

a vyporiadať sa nimi, podľa ustálenej súdnej praxe, prihliadne súd aj na ďalšie významné

hľadiská, najmä na sociálne a majetkové pomery účastníkov, na ich zdravotný stav, na

zásluhy o získanie spoločného bytu účastníkov, na účelnosť využitia bytu, ako aj na to, či pri

osobách, ktoré zostanú v byte bývať, sú predpoklady kľudného a usporiadaného spolužitia

a pod. Súdna prax je jednotná aj v názore, že nie je vylúčené, aby tieto ďalšie hľadiská pre

rozhodovanie o ďalšom nájme bytu prevážili nad hľadiskami, ktoré

v citovanom ustanovení § 705 ods. 3 uvádza.

V preskúmavanej veci odvolací súd vymedzil hypotézu ustanovenia § 705 ods. 3

správne, v súlade s konštantnou judikatúrou. Na zistený skutkový

stav použil správne ustanovenie (), ktoré správne aj

interpretoval. V jeho rozhodnutí sú jasne a výstižne vysvetlené dôvody, z ktorých mal

odvolací súd za to, že za ďalšieho nájomcu predmetného bytu treba určiť odporcu.

V odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne rozviedol, na ktoré hľadiská a z akého dôvodu

prihliadol, resp. neprihliadol pri svojom rozhodovaní.

Dovolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením zisteného skutkového stavu veci

odvolacím súdom. Ten rozhodol správne ak si neosvojil tvrdenie navrhovateľky, že o získanie

sporného bytu sa „nesporne“ zaslúžila iba ona. Jej výlučné pričinenie sa o získanie

štvorizbového družstevného bytu na U. nemožno bez ďalšieho vyvodiť len z toho, že

predchádzajúci spoločný jednoizbový družstevný byt na U. účastníci získali na základe

dohody o prevode členských práv a povinností na SBD uzavretej s jej strýkom J. Ď. a jeho

manželkou. Účastníci na pojednávaní súdu prvého stupňa konaného 14. júna 2005 zhodne

uviedli, že na získanie bytu boli použité finančné prostriedky získané ich spoločnou pôžičkou.

Podľa dovolacieho súdu odvolací súd správne vzal zreteľ, okrem iného, na príčiny

rozvratu manželstva (jednou z ktorých bola aj nevera navrhovateľky), na to, že po rozvode

bol vtedy ešte maloletý syn účastníkov zverený do výchovy a opatery odporcu, na to, že po

rozvode účastníkov zostala v spornom byte bývať aj plnoletá dcéra účastníkov a na to, že

v spornom byte spolu s odporcom býva syn účastníkov, bytová potreba ktorého, v súlade

s jeho vôľou bývať s otcom, je takto tiež zabezpečená t.j. na predpoklady účelného využitia

sporného bytu a kľudného a usporiadaného spolužitia v ňom.

Keďže odvolací súd na daný skutkový stav použil správny právny predpis, tento aj

správne vyložil a jeho právne závery zodpovedajú hypotéze použitého právneho predpisu,

rozsudok odvolacieho súdu je z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2

písm. c/ ) správny. Nakoľko nebolo zistené, že by konanie bolo postihnuté vadou

uvedenou v ustanovení alebo inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľky podľa

zamietol.

V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala ( v spojení s

ods. 1 a ). Dovolací súd napriek tomu odporcovi nepriznal náhradu

trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy tohto

konania ( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. septembra 2008

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: