Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/6/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého

M. P., nar. X., bývajúceho u matky a zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny v Žiline, pracovisko Kysucké Nové Mesto, dieťa matky B. P.,

bývajúcej v S., zastúpenej JUDr. M. P., advokátkou so sídlom v Ž. a otca M. P.,

bývajúceho v D., zastúpeného JUDr. I. P., advokátkou so sídlom v Ž., o zvýšenie výživného

na maloleté dieťa, vedenej na Okresnom súde Žilina I pod sp. zn. , o dovolaní

matky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 18. augusta 2010, sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom z 31. marca 2010, č.k. -90 zmenil

rozsudok Okresného súdu Žilina z 9. mája 2006 č.k. -33

vo výroku o výživnom na maloletého M. tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu

maloletého M. P., nar. X. sumou 133 € mesačne (zvýšením výživného), vždy do 15-teho

dňa v mesiaci vopred, do rúk matky, počnúc dňom 6. mája 2009 do budúcna; nedoplatok na

výživnom za obdobie od 6. mája 2009 do 31. marca 2010 vo výške 182,24 € súd povolil

otcovi splácať v mesačných splátkach po 17 € k rukám matky spolu s bežným výživným, pod

následkom straty výhody zo splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti

rozsudku; vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Vychádzal z toho, že naposledy bolo

o výživnom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žilina z 9. mája 2006 č.k. 13 C

238/2005-33, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloletý M. bol zverený do

starostlivosti matky a otec bol zviazaný prispievať na jeho výživu 3 000 Sk mesačne.

V tom čase matka poberala invalidný dôchodok 3 500 Sk mesačne a otec mal čistý príjem

25 000 Sk. Aplikujúc ustanovenia § 28 ods. 2, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77

ods. 1, a Zákona o rodine ( o rodine a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších zmien) a vychádzajúc z okolnosti dôležitých pre

určenie výživného, najmä možnosti, schopnosti a majetkové pomerov oboch rodičov,

odôvodnených potreby oprávneného, a tiež vzhľadom na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa

o dieťa osobne, dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom došlo

k zmenne na strane maloletého, ktorý je v súčasnej dobe žiakom X. ročníka základnej školy,

čím sa zvýšili jeho výdavky v súvislosti so stravou, ošatením, školou i tým, že nosí okuliare.

Súd preto zvýšil výživné na maloletého M, na sumu 133 € mesačne od 6. mája 2009.

Posudzoval pritom možnosti a schopnosti povinného (otca), vychádzal z jeho príjmu (26 041

Sk mesačne) a prihliadal na jeho výdavky súvisiace s bývaním. Zohľadnil tiež, že otec inú

vyživovaciu povinnosť nemá a zabezpečuje starostlivosť o maloletého každý víkend od

piatku do nedele, mimo bežného výživného si plní svoju povinnosť aj vecnými plneniami

(napr. kúpil nové okuliare). Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť formou uspokojovania

bytových potrieb, osobnou starostlivosťou o maloletého, v súčasnosti je na invalidnom

dôchodku a poberateľkou invalidného dôchodku 320 € mesačne. Časť odôvodnených potrieb

maloletého je uhrádzaná z rodinného prídavku na maloletého, ktorý poberá matka mesačne

od 1. januára 2010 vo výške 21, 99 €. Vzhľadom na oprávnené potreby dieťa, súd zvýšil

výživné zo sumy 116,18 € na sumu 133 € mesačne od 6. mája 2009 do budúcna, zároveň

stanovil nedoplatok na výživnom za obdobie od 6. mája 2009 do 31. marca 2010 vo výške

182,24 €, ktoré otcovi povolil splácať v mesačných splátkach, tak ako je to uvedené vo

výroku tohto rozsudku. V zostávajúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného (199,16 € od

6. mája 2009 do budúcna – 133 € od 6. mája 2009 do budúcna) zamietol.

Na odvolanie matky Krajský súd v Žiline rozsudkom z 18. augusta 2010, sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1

; rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (

v spojení s ). Poukázal na správne skutkové zistenia

v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností i správne právne závery súdu

prvého stupňa, na ktoré v podstatných častiach odkazuje. Odvolacie námietky matky

nepovažoval za dôvodné, pritom uviedol, že v žiadnej časti rozsudku okresného súdu tento

nekonštatuje, že akceptoval všetky výdavky, na ktoré poukazoval otec. Na strane 4 rozsudku

(pokračovanie na strane 5 rozsudku) okresný súd zrozumiteľným a určitým spôsobom

vyjadril, že pri určení zvýšenia výživného vychádzal zo zisteného príjmu otca, ktorý

v rozhodnom období predstavoval 864,39 € mesačne. V rozhodnutí nie je zmienka o tom, že

by súd prihliadal na znížený pracovný úväzok otca, na ktorú skutočnosť poukazovala

odvolateľka.

Rozsudok odvolacieho súdu napadla matka maloletého dieťaťa dovolaním, ktorého

prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia v spojení s

a c/ Dovolanie odôvodnila tým, že rozsudok okresného súdu napadla odvolaním v

v ktorom namietala, že okresný súd nesprávne i nedostatočne zistil skutkový stav veci,

nesprávne vyhodnotil dôkazy predložené účastníkmi konania a preto rozhodol v jej

neprospech. Súd neprihliadal, že navrhovateľka je ťažko zdravotne postihnutá, že nemá

možnosť zarobiť si peniaze, na rozdiel od otca, ktorý je zdravý, má možnosť si privyrobiť

a uhrádzať zvýšené nároky (výdavky) syna bez toho, aby sa dostal do finančnej tiesne. Otec

maloletého nepredložil dôkazy k svojím tvrdeniam ohľadne jeho zvýšených životných

nákladov a vecného prispievania na maloletého. Súd nepreveril pravdivosť tvrdenia otca

ohľadom zníženého jeho pracovného úväzku, nepreveril sociálne pomery matky, chýba

prešetrenie pomerov v jej domácnosti príslušným sociálnym orgánom, čo je bežná súdna prax.

Súdom ustanovený kolízny opatrovník maloletého porušil svoju povinnosť byť v konaní

nestranný, čím vznikla „kolízia“ medzi ním a matkou maloletého. Rozsudok okresného súdu

bol ako vecne správny potvrdený rozhodnutím odvolacieho súdu, ktoré dovolateľka považuje

za nezákonné a nesprávne a preto navrhuje, aby ho dovolací súd zrušil a vec vrátil krajskému

súdu na ďalšie konanie.

Otec maloletého dovolanie matky nepovažoval za prípustné, pokiaľ ide o námietky

ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nesprávne vyhodnoteného

dokazovania, tieto odvolací súd skúmal, boli i predmetom pojednávania na okresnom súde,

ktorý vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov, kedy navrhovateľka nežiadala predložiť

dôkazy, ktorý sa teraz dovoláva. Navrhovateľka nevzniesla žiadne výhrady voči vyjadreniu

kolízneho opatrovníka prítomnému na pojednávaní pred okresným súdom 31. marca 2010.

Vzhľadom na uvedené navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol alternatívne dovolanie

odmietol.

Matka maloletého dieťaťa vychádzajúc z ustanovenia s poukazom

na dôvody uvedené v a považuje jej dovolanie za prípustné.

dovolanie otca dieťaťa považovala za účelové v snahe vyhnúť sa zaplateniu dlžného

výživného. Tvrdenia otca maloletého o jeho majetkových pomerov neboli preukázané.

V zmysle súd pochybil, ak od odporcu nežiadal dôkazy k jeho tvrdeniam

a to bez ohľadu, či to navrhovateľka namietala. Pokiaľ ide o namietanie kolízne opatrovníka,

navrhovateľka sa až pri podávaní dovolania dozvedela od viacerých matiek v K. N. M., že

kolízny opatrovník sa prikláňa v podobných konaniach na stranu otcova navyše vôbec nebol

u matky prešetriť sociálne pomery.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátkou (

ods. 1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

V zmysle dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa

dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku,

že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Osobitne však treba

zdôrazniť, že v zmysle dovolanie nie je prípustné

vo veciach upravených zákonom o rodine, okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení

rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských

práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva

alebo o osvojení.

V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým sa

rozhodlo vo veci upravenej Zákonom o rodine (vo veci zvýšenia výživného). Nejde

o zmeňujúci rozsudok v zmysle , odst. 2, ani ods. 3 Nejde ani o rozsudok

o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich

výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení

rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení. Napadnutý rozsudok nevykazuje znaky

rozsudku, proti ktorému je dovolanie prípustné, ale práve naopak, znaky rozsudku, v prípade

ktorého je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že

dovolanie nie je v zmysle , a procesne prípustné, jeho

prípustnosť je výslovne vylúčená ustanovením a o prípad výnimky

z neprípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia v predmetnej veci nejde

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal

aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a

nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci

sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až

g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia nezakladajú.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takej vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z vymenovaných vád.

Procesné vady konania v zmysle až g/ dovolateľka nenamietala

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka v danej veci svoje dovolanie odôvodnila

podľa ustanovenia a (t.j. tým, že konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci), Vyčítala súdom, že nesprávne a neúplne zistili

skutkový stav veci, nesprávne vyhodnotili vykonané dôkazy a preto nesprávne vo veci

rozhodli.

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/

v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci. Treba dodať, že dovolací súd je viazaný uplatneným

dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil; dovolacie dôvody

neposudzuje podľa toho, ako ich označil dovolateľ, ale podľa ich obsahu.

Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, že dovolanie nie je

„ďalším odvolaním“ a nemožno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov

nižších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť

a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôže

dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy.

Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu; aj so

zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá

možnosť vykonávať dokazovanie (viď veta druhá ).

K jednotlivým dovolacím dôvodom treba uviesť, že (pokiaľ sú splnené ďalšie

procesné predpoklady – najmä čo do včasnosti podania dovolania a jeho podania oprávnenou

osobou) zakladá existencia procesnej vady konania v zmysle , na ktorú poukazuje

ustanovenie , nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho

opodstatnenosť. V prípade tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) a nesprávneho právneho posúdenia veci

( ) možno rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť dovolaciemu

prieskumu len ak nejde o prípady, kedy zákon prípustnosť dovolania výslovne vylučuje

(napríklad v prípadoch uvedených v ). V prejednávanom prípade je

prípustnosť dovolania vylúčená v zmysle , preto dovolaciemu súdu nie je

daná právna možnosť vec preskúmať z hľadiska dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/

, tak ako to navrhla dovolateľka.

K tvrdeniam dovolateľky, že súdy nižších stupňov nezistili úplne a správne skutkový

stav veci pre jej správne právne posúdenie (keď nevykonali dôkazy na tvrdenia, ktoré

v konaní prezentoval otec maloletého ohľadne jeho „životných nákladov“, výdavkov

vynaložených pre maloletého, zníženia jeho pracovného úväzku a tým aj jeho príjmov,

nedošlo k riadnemu prešetreniu rodinných pomerov maloletého zvereného do starostlivosti

matky zo strany sociálneho úradu ako kolízneho opatrovníka, neprihliadli na skutočnosť, že

matka maloletého je ťažko zdravotne postihnutá), dovolací súd z hľadiska prípustnosti

(i dôvodnosti) dovolania v zmysle písm. f/ uvádza:

Pokiaľ ide o námietku nevykonania všetkých dôkazov relevantných pre správne

právne posúdenie veci, je súdna prax jednotná v názore, že ak súd niektorý dôkaz nevykoná,

môže to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj

k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu možnosti konať pred súdom v zmysle

ustanovenia (viď R 37/1993, R 125/1999 a R 6/2000). Treba zdôrazniť,

že k procesným právam účastníka nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ním navrhnutý

dôkaz. Rozhodovanie o tom, ktoré z dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu, a nie

účastníkovi konania ( ods. l , ). Ak súd nevykoná všetky

potrebné dôkazy (napr. preto, že nimi preukázané skutočnosti mylne považuje v konaní za

nesporné, alebo preto, že sú pre vec nevýznamné alebo nadbytočné), nepovažuje sa to za

postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. K uvedenej námietke

dovolateľky je treba dodať, že súd neodníme účastníkovi možnosť pred ním konať ani tým, že

(prípadne) nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov; jeho rozhodnutie môže byť

síce z tohto dôvodu vecne nesprávne, ale to ešte samo osebe nevedie k zmätočnosti

rozhodnutia a nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle Pokiaľ

dovolateľka namieta, že súdy pri rozhodovaní vychádzali z neúplných skutkových zistení, ide

po stránke obsahovej o námietku, že v konaní došlo k tzv. inej (než v

vymenovanej) procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; takáto

dovolateľkou tvrdená vada (i keby k nej v konaní došlo) by bola síce relevantným dovolacím

dôvodom ( ), sama o sebe by ale nezakladala prípustnosť dovolania

v zmysle

K námietke dovolateľky, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v spojení

s potvrdzujúcim rozsudkom súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci ( ), treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia

jeho procesných práv v zmysle (viď uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č.

1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej

republiky považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne

prípustné dovolanie (viď ), zároveň je ale zhodne zastávaný názor,

že (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nie je procesnou

vadou konania v zmysle , lebo (ani prípadným) nesprávnym právnym

posúdením veci súd účastníkovi konania neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného

oprávnenia (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. ). Aj

za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľky o nesprávnom právnom posúdení otázky

zvýšenia výživného na maloletého tieto boli aj opodstatnené, nezakladali by súčasne aj

prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia

K námietke, že kolízny opatrovník počas konania neprešetril sociálne pomery

maloletého, keď v podobných súdnych prípadoch sa prikláňa na „stranu otcov“, dovolací súd

uvádza:

Kolíznym opatrovníkom je ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov maloletého

dieťaťa a jeho rodičov ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude maloleté

dieťa zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone. Súd je povinný vždy

vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol

opatrovník ustanovený (viď R 45/1986). Funkcia tohto opatrovníka zaniká vykonaním úkonu,

na ktorý bol opatrovník ustanovený za zástupcu maloletého dieťaťa, alebo skončením

príslušného konania, pre ktoré bol opatrovník ustanovený maloletého zastupovať. Súdom

ustanovený kolízny opatrovník sa v rozsahu, v ktorom je oprávnený za maloleté dieťa konať,

stáva zástupcom maloletého dieťaťa namiesto rodiča (rodičov); len kolízny opatrovník je

potom oprávnený a povinný maloleté dieťa v konaní zastupovať v rozsahu určenom súdom

tak, aby ochrana záujmov maloletého dieťaťa bola riadne zabezpečená bez ohľadu na

prípadné záujmy niektorého z rodičov. Záujmy toho, kto má byť ustanovený súdom za

kolízneho opatrovníka, sa nesmú stretať so záujmami dieťaťa.

Okresný súd Žilina uznesením z 18. júna 2009 č.k. -17 v zmysle § 31

ods. 2 Zákona o rodine ustanovil maloletému M. P., nar. X. za opatrovníka pre uvedené

konanie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline, pracovisko Kysucké Nové Mesto

z dôvodu, že žiaden z rodičov maloletého o ktorého právach a povinnostiach sa konaná

nemôže tohto v konaní zastupovať. Jeho ustanovením v konaní dochádza k odstráneniu

potencionálnych rozporov objektívneho charakteru medzi maloletým a jeho rodičmi (otcom i

matkou). Kolízny opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu (len) v záujme maloletého

dieťaťa. V predmetnom súdnom konaní bol 31. marca 2010 súdom vypočutý pracovník

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline, pracovisko Kysucké Nové Mesto, ktorý podal

správu o prešetrení pomerov maloletého dieťaťa (čl. 88 súdneho spisu), ku ktorej neboli zo

strany účastníkov konania a ich právnych zástupcov zaznamenané žiadne pripomienky,

výhrady, či návrhy na jej doplnenie. Pokiaľ dovolateľka namieta nedostatky v zisťovaní

(šetrení) pomerov maloletého dieťaťa kolíznym opatrovníkom a v tejto súvislosti spochybňuje

správnosť ním podanej správy súd zdôrazňuje, že správa kolízneho opatrovníka o prešetrení

pomerov maloletých detí bola len jedným z dôkazov ktoré súd v tomto konaní vykonal.

Dovolateľka na pojednávaní pred okresným súdom 31. marca 2010 mala vytvorenú

dostatočnú procesnú možnosť vyjadriť sa k správe kolízneho pracovníka i k osobe

pracovníka, ktorý ju prezentoval. Z obsahu zápisnice o pojednávaní nevyplýva, aby k správe

mali prítomní účastníci konania alebo ich právni zástupcovia námietky. Pokiaľ by súd

prípadne aj nesprávne vyhodnotil uvedený dôkaz a preto nedospel by k úplnému zisteniu

skutkového stavu veci; jeho rozhodnutie by mohlo byť z tohto dôvodu vecne nesprávne, ale

zároveň by to nezakladalo aj prípustnosť dovolania v zmysle

Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

dovolanie je v prejednávanej veci procesne neprípustné, preto ho v zmysle § 243b ods. 5

v spojení s odmietol. Riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa

nezaoberal.

O trovách dovolacieho konania súd rozhodol podľa v spojení

s ods. l a ods. l písm. a/

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 18. júla 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta