Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/478/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Sone Mesiarkinovej a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Mariána

Sluka, PhD., v spore ţalobkyne Mgr. R. G., bývajúcej v B., zastúpenej Mgr. Vladimírom

Šárnikom, advokátom v Bernolákove, Národného oslobodenia 25, proti ţalovanej Slovenskej

republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom

v Bratislave, Ţupné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na

Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. , o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 27. mája 2014 sp.zn. , takto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a .

II. Ţalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 3. októbra 2011 č.k. -163

zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala zaplatenia náhrady škody v sume 9,43 €

s príslušenstvom a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 1000 €, ktoré jej mali byť spôsobené

nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Bratislave pri vybavovaní sťaţnosti

na postup okresného súdu v exekučnom konaní. Ţalovanej nepriznal náhradu trov konania.

Dospel k záveru, ţe v prejednávanej veci nebola splnená podmienka vzniku zodpovednosti

štátu za škodu, a to nesprávny úradný postup a taktieţ podmienka existencie príčinnej

súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

2. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 27. mája 2014 sp.zn. rozsudok

súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny ( ); ţalovanej nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ako aj s celým odôvodnením napadnutého rozsudku.

2

K odvolacím námietkam uviedol, ţe ţalobkyňa nenamietala úradný postup, ale len výsledok

vyhodnotenia jej ţiadosti, ku ktorému dospela predsedníčka krajského súdu v rámci

posudzovania sťaţnosti. Samotné vyhodnotenie ţiadosti nemoţno subsumovať pod úradný

postup v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

3. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa dovolaním, v ktorom

namietala, ţe odvolací súd jej svojím postupom odňal moţnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ), čím došlo k porušeniu jej práva na súdnu ochranu (

Slovenskej republiky), a to tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je arbitrárne, neodôvodnené

a nezrozumiteľné, právny názor na ktorom zaloţil odvolací súd svoje rozhodnutie je

v zásadnom rozpore so zmyslom a účelom zákona.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací

[( (ďalej len „“)], po zistení, ţe

dovolanie podala včas strana sporu (ţalobkyňa, ďalej aj dovolateľka) zastúpená v súlade

s , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal vec

a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne je potrebné odmietnuť, pretoţe smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné ( ).

5. Vzhľadom k tomu, ţe dovolanie bolo podané 15. augusta 2014, t.j. pred 1. júlom

2016, za účinnosti v znení neskorších

predpisov (ďalej len „), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia

(na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle

§ 236, § 237 a § 238 O.s.p v znení účinnom do 1. januára 2015.

6. Dovolanie ţalobkyne smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil

rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej. Rozsudky odvolacieho súdu proti ktorým je

dovolanie prípustné, boli uvedené v aţ 3 Dovolanie ţalobkyne nesmeruje

proti rozsudku, ktorý je uvedený v týchto ustanoveniach; prípustnosť dovolania preto z § 238

ods. 1 aţ 3 nevyplýva.

7. Predmetné dovolanie by bolo prípustné iba ak v konaní došlo k procesným vadám,

ktoré boli uvedené Ţalobkyňa poukazovala vo svojom dovolaní, ţe konanie je

3

zaťaţené vadou, ktorá bola uvedená v pod písm. f/ , jej existencia však nevyšla

v dovolacom konaní najavo.

8. Dovolateľka mala za to, ţe odvolací súd zaťaţil konanie vadou podľa § 237 písm. f/

spočívajúcou v nedostatočnom a nezrozumiteľnom odôvodnení právnych záverov,

na ktorých zaloţil svoj rozsudok vo veci.

9. Dovolací súd poukazuje na stanovisko uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016 a po preskúmaní veci dospel

k záveru, ţe odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (v spojení

s rozhodnutím súdu prvej inštancie) obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd

zaloţil svoje rozhodnutie. Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti

súdneho rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tieţ rozhodnutia ústavného súdu napr. sp.zn.

, , , , ,

, , , , ,

, , , , .

10. Ţalobkyňa vzniesla aj mnoţstvo ďalších námietok vo vzťahu k odôvodneniu

rozhodnutia odvolacieho súdu, v skutočnosti však nimi len vyjadrovala svoj nesúhlas

s výsledkom sporu a právnym posúdením veci súdmi. Otázky nastolené dovolateľkou sa

týkajú skutkového a právneho posúdenia veci súdmi. Dovolací súd preto zdôrazňuje, ţe

pri posudzovaní splnenia poţiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia, správnosť

právnych záverov, na ktorých je rozhodnutie zaloţené, nie je právne relevantná, lebo prípadne

nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Skutočnosť, ţe ţalobkyňa

má odlišný právny názor neţ konajúce súdy bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje ňou

tvrdenú vadu v zmysle Za porušenie základného práva zaručeného

v v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe

odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu. Ako vyplýva aj

z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľka sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

11. Z obsahu dovolania napokon moţno ustáliť, ţe dovolateľka odôvodňovala svoj

mimoriadny opravný prostriedok aj tým, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci , namietajúc jeho právny záver.

12. Nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá (viď tieţ

R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. ,

, , , , ,

a ). Nejde totiţ o vadu konania uvedenú v , ani

atribút rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci prípustnosť

dovolania.

13. Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

ţalobkyne nemoţno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalobkyne podľa ako

procesne neprípustné odmietol.

14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd

neodôvodňuje ( veta druhá ).

15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. augusta 2016

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.

JUDr. Marián Sluk, PhD., v.r.

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová