Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/384/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Sone Mesiarkinovej a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. M. Sluka,

PhD., v spore žalobcu M. P., bývajúceho v R., zastúpeného JUDr. Martinom Kostrejom,

advokátom v Michalovciach, kpt. Nálepku 8, proti žalovanému CO. BE.R s.r.o., so sídlom

v Humennom, Suchý Jarok 6215, IČO: 31 704 166, zastúpenému JUDr. Máriou Urbanovou,

advokátkou v Michalovciach, Okružná 112,

o zdržanie sa užívania nehnuteľnosti a o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenej

na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach zo 29. apríla 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

1. Okresný súd Michalovce rozsudkom z 10. decembra 2012 č.k. -128

uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek užívania nehnuteľností vo vlastníctve

žalobcu, ktoré podrobne identifikoval vo výroku rozsudku, a to do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal ochrany svojho vlastníckeho

práva podľa a nie vrátenia a prevzatia pozemku podľa

, na ktorý sa odvolával žalovaný. Žalobca nežiadal o vypratanie

(svojich) pozemkov, len toho, aby sa žalovaný zdržal užívania. Išlo preto o žalobu vlastníka

na ochranu vlastníckeho práva. Z dokazovania vyplynulo, že nájom poľnohospodárskych

pozemkov medzi vlastníkmi (vrátane žalobcu) a nájomcom Roľníckym družstvom Rakovec

nad Ondavou bol ukončený ku dňu 30. septembra 2003, a z tohto dôvodu bola aj dodatkom

upravená doba podnájmu medzi roľníckym družstvom a žalovaným. Pretože bol ukončený

2

nájomný vzťah ku dňu 30. septembru 2003, nemohol pokračovať ani podnájomný vzťah

vo vzťahu k žalovanému. Odporovalo by to zmluve, ako aj samotnej podstate podnájomného

vzťahu upraveného v . Podnájomný vzťah končí aj uplynutím doby,

čo sa v prípade žalovaného aj stalo.

2. Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovaného rozsudkom z 29. apríla 2014

sp.zn. potvrdil rozsudok súdu prvého inštancie. Uviedol, že súd prvého stupňa

vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy

vyhodnotil podľa a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,

na ktorých založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny

právny záver, pričom nebola zistená vada konania, ktorá by mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo vyhovujúcom

výroku ako vecne správny potvrdil podľa Poukázal na mimoriadne

podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa

odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a na tieto v podrobnostiach odkázal (§ 219 ods. 2

) a sám podporil v odôvodnení správny právny záver súdu prvej inštancie.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Žiadal zrušiť napadnutý

rozsudok ako aj rozsudok súdu prvej inštancie a vrátiť vec tomuto súdu na nové prejednanie

a rozhodnutie. Uviedol, že už v odvolaní namietal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie

žaloby, nakoľko žalobca uzavrel nájomnú zmluvu s družstvom Triospol Michalovce a týmto

sa malo toto družstvo stať nositeľom hmotnoprávneho nároku a práva podať žalobu.

Namietal, že nedal v zmysle , súhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu

bez nariadenia pojednávania a nebol o tejto skutočnosti poučený. Poukázal na to, že

rozhodnutie nie je vykonateľné, pretože hranice pozemkov žalobcu nie sú v teréne viditeľné

a žalovaný podniká na okolitých parcelách. Za nesprávny považoval právny záver oboch

súdov, že prestal byť oprávneným nájomcom, nakoľko pozemky užíval pozemky žalobcu

v zmysle a č. a zabezpečoval využitie poľnohospodárskej

pôdy. Vytýkal odvolaciemu súdu nedostatočné odôvodnenie a porušenie práva na spravodlivý

proces.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že tvrdenia žalovaného sú

účelové a právne irelevantné, všetky jeho námietky boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej

inštancie, ako aj v rámci odvolacieho konania. Žiadal preto dovolanie zamietnuť a priznať

náhradu trov dovolacieho konania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací

[( (ďalej len „“)], po zistení, že

dovolanie podala včas strana sporu (žalovaný, ďalej aj dovolateľ) zastúpená v súlade s § 429

ods. 1 , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal vec a dospel

k záveru, že dovolanie žalovaného je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je dovolanie prípustné ( ).

6. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané 29. júla 2014, t.j. pred 1. júlom 2016,

za účinnosti v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia

(na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle

§ 236, § 237 a § 238 O.s.p v znení účinnom do 1.1.2015.

7. Dovolanie žalovaného smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil

rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej. Rozsudky odvolacieho súdu, proti ktorým je

dovolanie prípustné, boli uvedené v až 3 Dovolanie žalovaného nesmeruje

proti rozsudku, ktorý je uvedený v týchto ustanoveniach; prípustnosť dovolania preto z § 238

ods. 1 až 3 nevyplýva.

8. Predmetné dovolanie by bolo prípustné iba ak v konaní došlo k procesným vadám,

ktoré boli uvedené Žalovaný poukazoval vo svojom dovolaní, že konanie je

zaťažené vadami, ktoré boli uvedené v pod písm. b/ a f/ , ich existencia však

nevyšla v dovolacom konaní najavo.

9. Žalovaný v dovolaní namietal, že v konaní došlo k procesným vadám v zmysle

§ 237 písm. b/, f/ O.s.p tým, že žalobca nemal aktívnu legitimáciu, odvolací súd rozhodol

vo veci bez pojednávania, napriek tomu, že na to nemal súhlas a v danom prípade mu bola

odňatá možnosť pred súdom konať v dôsledku toho, že konanie je postihnuté vadou

založenou na nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, keď si odvolací súd

nesprávne osvojil právny záver súdu prvého stupňa.

10. Pokiaľ namietal žalovaný vadu podľa , t.j. že ten, kto

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, odôvodňujúc tento svoj

záver právnym vzťahom medzi žalobcom a novým nájomcom jeho nehnuteľností, dovolací

súd uvádza, že takýto záver je absolútne nesprávny a vychádza z nepochopenia pojmu

aktívnej legitimácie účastníka v konaní a spôsobilosti účastníka vystupovať v konaní, t.j.

procesnej spôsobilosti, ktorá je determinovaná hmotnoprávnym predpisom (Občiansky

zákonník). Je nespochybniteľné, že žalobca mal procesnú spôsobilosť.

11. Dovolateľ ďalej vyvodzoval procesnú vadu konania, ktorá bola uvedená

v f/ z toho, že rozhodnutie (rozsudok) odvolacieho súdu je nepreskúmateľné.

12. Dovolací súd poukazuje na stanovisko uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016 a po preskúmaní veci dospel

k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (v spojení

s rozhodnutím súdu prvej inštancie) obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd

založil svoje rozhodnutie. Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti

súdneho rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia ústavného súdu, napr. sp.zn.

, , , , ,

, , , , ,

, , , , .

13. Žalovaný vzniesol aj množstvo ďalších námietok vo vzťahu k odôvodneniu

rozhodnutia odvolacieho súdu, v skutočnosti však nimi len vyjadroval svoj nesúhlas

s výsledkom sporu a právnym posúdením veci súdmi. Otázky nastolené dovolateľom sa

týkajú skutkového a právneho posúdenia veci súdmi. Dovolací súd preto zdôrazňuje, že

pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia, správnosť

právnych záverov, na ktorých je rozhodnutie založené, nie je právne relevantná, lebo prípadne

nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Skutočnosť, že žalovaný

má odlišný právny názor, než konajúce súdy, bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje ním

tvrdenú vadu v zmysle Za porušenie základného práva zaručeného

v v žiadnom prípade nemožno považovať to, že

odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv účastníka. Ako vyplýva aj

z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

14. Pokiaľ žalovaný namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že

nedal súhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania, táto námietka je

v rozpore so zákonnou úpravou, ktorá bola vyjadrená v (v znení účinnom

ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu). V zmysle tohto ustanovenia na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadil predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie, ak a/ bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa

rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie, c/ išlo o o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,

d/ vyžadoval to dôležitý verejný záujem. Podľa ale v ostatných prípadoch

(než boli uvedené v ) mohol odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia

odvolacieho pojednávania. Ako je zrejmé z uvedeného, v danom prípade odvolací súd nemal

povinnosť nariadiť pojednávanie a rozhodol bez jeho nariadenia, pričom na odvolacie konanie

sa nevzťahovala úprava uvedená v , ako sa mylne domnieval dovolateľ.

15. Z obsahu dovolania napokon možno ustáliť, že dovolateľ odôvodňoval svoj

mimoriadny opravný prostriedok aj tým, že napadnuté rozsudky súdov spočívajú

na nesprávnom právnom posúdení veci , namietajúc ich právny záver .

16. Nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež

R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. ,

, , , , ,

a ). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v , ani

znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci

prípustnosť dovolania.

17. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

žalovaného nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolania žalovaného podľa ako

procesne neprípustné odmietol.

18. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd

neodôvodňuje ( veta druhá ).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. augusta 2016

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.

JUDr. M. Sluk, PhD, v.r.

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová