Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/539/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Heleny Haukvitzovej a členov senátu JUDr. Soni Mesiarkinovej a JUDr. Mariána

Sluka, PhD., v spore žalobcu Š. A., bývajúceho v K., zastúpeného advokátom JUDr.

Rastislavom Lenartom, so sídlom v Košiciach, Pollova 32, proti žalovanému D. O.,

bývajúcemu v K., o zaplatenie 5 804,45 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Košice II pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 29. septembra 2011 sp.zn. , , takto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

1. Okresný súd Košice II (ďalej aj ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“)

rozsudkom z 23. apríla 2010, č.k. -129 zamietol žalobu a uložil žalobcovi

povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v sume 1 803,76 € do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak s odôvodnením, že z vykonaného dokazovania

vyplynulo uzatvorenie ústnej zmluvy o dielo podľa a nasl.

(ďalej len ,,OZ“) medzi stranami sporu s cenou diela určenou odhadom v zmysle § 636 ods. 1

. Súd dospel k záveru, že práce účtované žalobcom súviseli s pôvodne dojednanými

prácami, t.j. bez ich vykonania by žalobca nemohol dielo dokončiť, pričom cena požadovaná

žalobcom za vykonanie diela podstatne presiahla pôvodne dojednanú cenu odhadom. Mal

za preukázané, že žalobca nedodržal postup stanovený v takomto prípade ustanovením § 636

ods. 1 a neoznámil písomnou formou žalovanému podstatné prekročenie ceny diela, preto

nemá právo na zaplatenie rozdielu v cene a jeho žaloba nie je dôvodná. Návrh žalobcu

na vykonanie znaleckého dokazovania zamietol pre neúčelnosť, nakoľko otázka, či

v prejednávanej veci išlo o zmenu v rozsahu pôvodne dohodnutých prác alebo o práce

2

súvisiace s pôvodne dohodnutými prácami, bola otázkou právneho charakteru, ktorú

posudzuje súd. Ohľadom zaplatenia ceny za dopravu nad rámec dvoch mesiacov, žalobca

nepreukázal existenciu dohody so žalovaným, preto ani v tejto časti žalobe nebolo možné

vyhovieť. O trovách konania rozhodol podľa Proti tomuto rozhodnutiu

podal odvolanie žalobca.

2. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 29. septembra 2011 sp.zn. ,

, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny (§ 219

ods. 1, 2 ) a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a s jeho

odôvodnením, na ktoré odkázal. Aj podľa odvolacieho súdu žalobca porušil svoju povinnosť

vyplývajúcu z ustanovenia a nemá právo na zaplatenie rozdielu v cene diela.

Za takéhoto stavu potom ďalšie dokazovanie nebolo účelné. Svedkovia označení žalobcom

nemali žiadne poznatky o uzavretí zmluvy o dielo a nemohli potvrdiť tú skutočnosť, že

žalobca písomne upozornil a oznámil žalovanému novo určenú cenu. Procesné pochybenie,

ktorého sa mal dopustiť súd prvej inštancie tým, že nerozhodol o tom aké dôkazy vykoná

v zmysle ustanovenia , nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci, a preto sa

touto otázkou odvolací súd ani nezaoberal.

3. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu

prvej inštancie, napadol dovolaním žalobca (ďalej aj ,,dovolateľ“). Prípustnosť dovolania

odôvodnil ustanovením v spojení s

(účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom), ako dovolací dôvod

uviedol ustanovenie , (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne právne posúdenie veci súdom).

Odňatie možnosti konať pred súdom videl dovolateľ v tom, že súd prvej inštancie mu

nedovolil doručiť do spisu ním predložené dôkazy na pojednávaní dňa 23. apríla

2010, odmietol sa nimi podrobnejšie zaoberať a vrátil ich jeho právnemu zástupcovi.

V zápisnici z pojednávania sa uvádza, že tieto dôkazy neboli podpísané a nie sú tam uvedené

iné údaje, čo sa však nezakladá na pravde. Odvolaciemu súdu vytýkal, že rozhodol vo veci

bez nariadenia pojednávania a svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Dovolateľ tiež

vyjadril pochybnosti o nezaujatosti konajúcich sudcov odvolacieho súdu, pretože sudkyňa,

ktorá vec rozhodovala na okresnom súde, sa stala sudkyňou a kolegyňou sudcov

na odvolacom súde. Namietal tiež nevykonanie dokazovania znaleckým dokazovaním, ako aj

3

ďalšími ním navrhovanými dôkazmi, čo malo za následok nedostatočne zistený skutkový stav

veci a následne aj nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal tiež na nesprávny procesný

postup súdu prvej inštancie podľa , ktorý nerozhodol o jeho návrhu

na nariadenie znaleckého dokazovania a napriek tomu vyhlásil dokazovanie za skončené

a vo veci rozhodol. Z týchto dôvodov žiadal, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej

inštancie.

4. Žalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací

[( (ďalej len „“)], po zistení, že

dovolanie podala včas strana sporu zastúpená v súlade s , bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie

žalobcu je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

dovolanie prípustné ( ).

6. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t.j. za účinnosti

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia (na základe ktorého

právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované), a procesnú prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle

ustanovení , a

7. Žalobca dovolaním napadol potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý

nevykazuje znaky rozhodnutí uvedených v , a , voči ktorým bolo

dovolanie prípustné.

8. Predmetné dovolanie by bolo prípustné len vtedy, ak by v konaní došlo k procesným

vadám uvedeným v Žalobca procesné vady konania v zmysle

písm. a/ až e/ netvrdil a ich existenciu nezistil ani dovolací súd; nepreukázaná bola tiež

vada konania namietaná žalobcom ( a ).

9. Vadu zmätočnosti konania vyvodzoval žalobca z toho, že súd prvej inštancie

na pojednávaní dňa 23. apríla 2010 nezaložil ním predložené dôkazy do spisu a odmietol sa

nimi podrobnejšie zaoberať, pričom žalovaný sa k nim osobne nevyjadril. Táto námietka

žalobcu ale nie je založená na pravdivých tvrdeniach, pretože obsah spisu svedčí o opaku.

Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 23. apríla 2010 (viď čl. 118-124 spisu) vyplýva, že

žalobca predložil súdu listinné doklady, ktoré už boli súčasťou súdneho spisu zažurnalizované

pod č.l. 67-88 a aj v samotnom dovolaní žalobca k jednotlivým listinným dokladom,

o ktorých tvrdil, že ich súd odmietol do spisu založiť, odkazuje na obsah spisu. Keďže tieto

doklady už boli súčasťou spisu, súd ich vrátil späť právnemu zástupcovi žalobcu potom, ako

sa k nim vyjadril žalovaný cestou svojho právneho zástupcu. Dovolací súd nezistil žiadne

pochybenie zo strany okresného súdu, keď jeho postup bol plne v súlade s príslušnými

zákonnými ustanoveniami o dokazovaní (§ 120 ods. 1, § 122 ods. 1, § 123, § 129 ods. 1

). Otázka, ako súd vyhodnotil skutkové zistenia vyplývajúce z týchto dôkazov a či tieto

dôkazy považoval za relevantné pre posúdenie nároku žalobcu, súvisí už so zásadou voľného

hodnotenia dôkazov súdom ( ), ktorá ale nemá nič spoločné s procesným

postupom súdu v konaní, pretože nemá za následok odňatie možnosti strane sporu konať pred

súdom a ani nemôže byť predmetom dovolacieho prieskumu (m.m. R 42/1993). Ani námietka

žalobcu, že žalovaný sa k týmto dôkazom nevyjadril, nebola z hľadiska procesnej prípustnosti

dovolania relevantná, pretože je vecou žalovaného a nie žalobcu, ani súdu, či využije svoje

právo zúčastniť sa osobne pojednávania a právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Pokiaľ

žalobca mal námietky proti obsahu znenia zápisnice, mal možnosť postupovať podľa § 40

ods. 3 , čo však s poukazom na obsah spisu neurobil. Napokon nesprávnosti v zápisnici

súdu bez ďalšieho sami osebe nie sú spôsobilé založiť vadu konania podľa § 237 ods. 1

písm. f/

10. Žalobca tiež tvrdil, že okresný súd nepostupoval podľa

Dovolací súd ale nezistil porušenie tohto ustanovenia zo strany súdu prvej inštancie, citované

ustanovenie zakotvovalo zásadu, že o tom, ktoré dôkazy budú v konaní vykonané rozhoduje

výlučne súd a nie strana sporu. Žiadne ustanovenie však

neukladalo súdu povinnosť uznesením zamietnuť návrh na vykonanie dokazovania.

Povinnosť súdu prvej inštancie v tejto súvislosti sa viazala len na odôvodnenie rozsudku

vo veci samej, ktoré muselo obsahovať zdôvodnenie, prečo neboli vykonané stranami

navrhované dôkazy ( ) a túto povinnosť si v prejednávanej veci okresný súd

splnil (viď posledný odsek str. 10 rozhodnutia okresného súdu, č.l. 133-134 spisu).

11. Dovolateľ ďalej namietal, že odvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia

pojednávania. Keďže vo veci nešlo o žiaden z prípadov v zmysle , kedy bol

odvolací súd povinný nariadiť pojednávanie vždy, bolo len vecou úvahy odvolacieho súdu, či

na prejednanie odvolania pojednávanie nariadi. Pokiaľ dospel k záveru, že nariadenie

pojednávania nie je potrebné a vo veci rozhodol, jeho postup bol plne súladný s ustanovením

12. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo

dostatočne odôvodnené, dovolací súd odkazuje na stanovisko, ktoré prijalo občianskoprávne

kolégium najvyššieho súdu 3. decembra 2015 a je publikované v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta

znie : „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm.

b/ . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia

neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť

o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho

súdneho poriadku.“

13. S poukazom na citované stanovisko je vada nepreskúmateľnosti rozhodnutia

namietaná dovolateľom považovaná za tzv. inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

, ktorá v súlade s doterajšou konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (pozri napr. sp.zn. a , ,

, ) prípustnosť dovolania nezakladala. Dovolací súd by mohol

pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode len vtedy, ak by

dovolanie bolo z určitého zákonného dôvodu prípustné (, , ), čo však

nie je prejednávaný prípad.

14. Len v mimoriadnych a ojedinelých prípadoch môže nepreskúmateľnosť

rozhodnutia súdu zakladať vadu v zmysle , a to napríklad ak

rozhodnutie napadnuté opravným prostriedkom ako celok neobsahuje vôbec žiadne

odôvodnenie, prípadne vtedy, ak odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má také zásadné

nedostatky, ktoré sa svojou povahou, intenzitou, významom a právnymi následkami blížia

k „justičnému omylu“. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva totiž princíp

právnej istoty môže ustúpiť iba výnimočne, a to za účelom zaistenia opravy základných vád

alebo justičných omylov (pozri Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003) a napravenia

„vád najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém”, ale nie z dôvodu právnej čistoty (pozri

Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009). Po preskúmaní spisu dovolací súd nezistil, že

by v prejednávanej veci išlo o takýto prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 157 ods. 2

, ktorý by bol dôvodom pre uplatnenie (ako výnimky) druhej vety stanoviska R 2/2016.

15. Potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu (v spojení s rozhodnutím súdu prvej

inštancie) spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle

z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných

skutkových a právnych otázok, pričom odvolací súd sa náležitým spôsobom zaoberal aj

odvolacou argumentáciou žalobcu.

16. Dovolateľ vytýkal súdom aj nevykonanie ním navrhovaného

dokazovania, nesprávne a nedostatočne zistený skutkový stav veci. Posúdenie návrhu

na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané,

je vždy vecou súdu ( ), a nie strán sporu (viď uznesenia najvyššieho súdu

sp.zn. , , , , ,

a ). Nevykonanie určitého stranami navrhovaného dôkazu

nezakladá procesnú vadu majúcu za následok prípustnosť dovolania (viď R 37/1993,

R 125/1999, R 6/2000). Neúplnosť skutkových zistení alebo nesprávnosť skutkových záverov

nie sú v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považované za dôvod zakladajúci prípustnosť

dovolania (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. , ,

, , a mnohé ďalšie). Ak súd nesprávne

vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu

nesprávne, to ale samo o sebe nezakladá prípustnosť dovolania (porovnaj napríklad uznesenia

najvyššieho súdu sp.zn. a ).

17. V dovolaní žalobca vyjadril pochybnosti o nezaujatosti konajúcich sudcov

odvolacieho súdu. Dovolací súd sa preto pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania

zaoberal aj týmito námietkami (R 59/97), pričom dospel k záveru, že nie sú dôvodné. Žalobca

videl zaujatosť sudcov odvolacieho súdu v tom, že zákonná sudkyňa súdu prvej inštancie sa

v priebehu súdneho konania stala sudcom odvolacieho súdu. Táto skutočnosť však nie je

relevantným dôvodom majúcim za následok vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania

vo veci na rozdiel od situácie predvídanej ustanovením Žalobca svoju

námietku nezdôvodnil žiadnym konkrétnym spôsobom, t.j. poukazom na konkrétne okolnosti,

ktoré by viedli k odôvodneným pochybnostiam o zaujatosti sudcov odvolacieho súdu pre ich

pomer k veci, stranám sporu alebo ich zástupcom. Námietka žalobcu o zaujatosti sudcov

odvolacieho súdu tak ostala len v rovine ničím nepodloženého tvrdenia.

18. Tzv. iná vada konania namietaná žalobcom v súlade s doterajšou konštantnou

judikatúrou najvyššieho súdu nezakladá procesnú prípustnosť podaného dovolania (viď

R 37/1993 a niektoré ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. ,

, , , , ,

a ).

19. Ani žalobcom tvrdené nesprávne právne posúdenie veci súdom prípustnosť

dovolania nezakladá (viď R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn.

, , , , ,

, a ). Keďže dovolanie žalobcu nie je procesne

prípustné, dovolací súd sa týmito námietkami žalobcu nemohol zaoberať.

20. V danom prípade prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť z ustanovenia

, ani z ustanovenia , preto najvyšší súd dovolanie odmietol

podľa ako procesne neprípustné.

21. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd

neodôvodňuje ( veta druhá ).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. septembra 2016

JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

JUDr. Marian Sluk, PhD, v.r.

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová